Check out the new design

Kur'an-ı Kerim meal tercümesi - Muhtasar Kur'an-ı Kerim Tefsiri Fulani Tercümesi * - Mealler fihristi


Anlam tercümesi Sure: Sûratu'l-Mu'minûn   Ayet:
أَلَمۡ تَكُنۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَكُنتُم بِهَا تُكَذِّبُونَ
Wi'aneeɓe ka duɗɗugol ɓe: "Enee, Aayeeje Alqur'aana ɗen laatanooki no janngee e dow mo'on ka aduna, laatiɗon hiɗon fenna ɗe?!"
Arapça tefsirler:
قَالُواْ رَبَّنَا غَلَبَتۡ عَلَيۡنَا شِقۡوَتُنَا وَكُنَّا قَوۡمٗا ضَآلِّينَ
Ɓe wi'i: "Joomi amen, foolii men ko adii kon ka Ganndal Maaɗa immorde e malkiso amen, men woniino yimɓe majjuɓe gaayi Goonga kan."
Arapça tefsirler:
رَبَّنَآ أَخۡرِجۡنَا مِنۡهَا فَإِنۡ عُدۡنَا فَإِنَّا ظَٰلِمُونَ
Joomi amen, yaltin men ka Yiite, si men yiltitike faade e ko men wonnoo kon e mu'un immorde e keefeeru e majjere haray menen ko men tooñuɓe wonkiiji amen, gomɗii nganto amen ngon taƴii.
Arapça tefsirler:
قَالَ ٱخۡسَـُٔواْ فِيهَا وَلَا تُكَلِّمُونِ
Alla Daala: "Hoɗee ka nder Yiite ko on jaasuɓe hoynaaɓe, wata on haalanam [fii yaltineede].
Arapça tefsirler:
إِنَّهُۥ كَانَ فَرِيقٞ مِّنۡ عِبَادِي يَقُولُونَ رَبَّنَآ ءَامَنَّا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Pellet, laatinoke fedde e jeyaaɓe Am ɓen, ɓen gomɗinɓe Lam, hiɓe wi'a: "Joomi amen, men gomɗinii Ma haforan men bakkatuuji amen ɗin, Yurmiraa men Yurmeende Maaɗa nden, ko An Ɓuri Moƴƴude Yurmeteeɓe ɓen.
Arapça tefsirler:
فَٱتَّخَذۡتُمُوهُمۡ سِخۡرِيًّا حَتَّىٰٓ أَنسَوۡكُمۡ ذِكۡرِي وَكُنتُم مِّنۡهُمۡ تَضۡحَكُونَ
Jogitiɗon ɓee gomɗinɓe noddooɓe Joomi mu'un nokku fii jalkitugol hiɗo jalnora ɓe, jalnorɗon ɓe haa jalnorgol ɓe ngol yejjintini on jaŋtagol Alla, laatiɗon hiɗon jala ɓe jalkita.
Arapça tefsirler:
إِنِّي جَزَيۡتُهُمُ ٱلۡيَوۡمَ بِمَا صَبَرُوٓاْ أَنَّهُمۡ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ
Min, Mi yoɓirii ɓee gomɗinɓe heɓugol Aljanna on Ñalnde Darngal; fii muñal maɓɓe ngal e dow ɗoftagol Alla e dow ko ɓe laatinoo kon hiɓe hawra e mu'un sabu mo'on immorde e lorra.
Arapça tefsirler:
قَٰلَ كَمۡ لَبِثۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ عَدَدَ سِنِينَ
O Daali: "No foti heewde ko ñiiɓuɗon ka leydi immorde e duuɓi? No foti heewde ko yeebuɗon ton immorde e waqtu."
Arapça tefsirler:
قَالُواْ لَبِثۡنَا يَوۡمًا أَوۡ بَعۡضَ يَوۡمٖ فَسۡـَٔلِ ٱلۡعَآدِّينَ
Ɓe jaabora wi'ugol maɓɓe: "Men ñiiɓii ñallal maaɗum seeɗa e ñallal, lanndo ɓen toppitiiɓe e limugol ñalɗi e lebbi."
Arapça tefsirler:
قَٰلَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗاۖ لَّوۡ أَنَّكُمۡ كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
O Daali: "On ñiiɓaali ka aduna si wanaa jamaanu hun fanɗu kun, no newii muññagol e nder makkun e dow ɗoftaare sinndo onon on laatino hiɗon anndi emmbere ñiiɓugol mooɗon.
Arapça tefsirler:
أَفَحَسِبۡتُمۡ أَنَّمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ عَبَثٗا وَأَنَّكُمۡ إِلَيۡنَا لَا تُرۡجَعُونَ
Kaa on sikku -onon yimɓe ɓen- wonndema ko Men Tagiri on ko fijindaaru gaanin ñeeñal, hara mbarjaari alah Lepte alah yeru muumi(jawdi) ɗin, hara onon on ruttetaake faade e Amen Ñalnde Darngal fii Hasboore nden e njoɓdi ndin?!
Arapça tefsirler:
فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ ٱلۡمَلِكُ ٱلۡحَقُّۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡكَرِيمِ
Alla Senike Lamɗo firlitotooɗo e nder tagu Makko ngun ko O muuyi kon, On Mo Kañum ko O Goonga Konngol Makko ngol ko Goonga, reweteeɗo e goonga alah tanaa Makko, Jooma Arsi Tedduki kin, kin ki kañum no ɓuri mawnude tageefooji ɗin, on mo laatii Jooma ko ɓuri mawnude kon e tageefooji ɗin haray ko Kanko woni Jooma majji ɗi fow majji.
Arapça tefsirler:
وَمَن يَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ لَا بُرۡهَٰنَ لَهُۥ بِهِۦ فَإِنَّمَا حِسَابُهُۥ عِندَ رَبِّهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
On mo rewi wonndude e Alla reweteeɗo goo hara o maraa hujja jojjiɗugol makko e dewal ngal (ko ɗum woni fiyaake kala rewaaɗo tanaa Alla) anndu pellet, njoɓdi golle makko bonɗe ɗen no ka Joomi makko Senaande wonanii Mo, ko Kanko woni On yoɓirayƊo mo ɗum Leptugol mo, pellet, Kanko O malnirtaa heeferɓe ɓen heɓugol ko ɓe ɗaɓɓata kon, wanah daɗugol ko ɓe hulata kon.
Arapça tefsirler:
وَقُل رَّبِّ ٱغۡفِرۡ وَٱرۡحَمۡ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Maaku -an Nulaaɗo-: "Joomam haforanam bakkatuuji am ɗin, Yurminiraa mi Yurmeende Maaɗa nden ko An woni Ɓurɗo Moƴƴude kala Yurmiiɗo jom bakkaatu, jaɓu tuubuubuyee am on."
Arapça tefsirler:
Bu sayfadaki ayetlerin faydaları:
• الكافر حقير مهان عند الله.
Keefeero on ko jaasuɗo hoynaaɗo ka Alla.

• الاستهزاء بالصالحين ذنب عظيم يستحق صاحبه العذاب.
Jalnorgol moƴƴuɓe ɓen ko bakkaatu mawɗo jom mu'un no hanndi e Lepte ɗen.

• تضييع العمر لازم من لوازم الكفر.
Yeebagol ngurndam ɗam ko laawol immorde e laawi keefeeru ngun.

• الثناء على الله مظهر من مظاهر الأدب في الدعاء.
Mantugol Alla ngol ko feeñirde immorde e feeñirɗe needi ndin ka du'aa.

• لما افتتح الله سبحانه السورة بذكر صفات فلاح المؤمنين ناسب أن تختم السورة بذكر خسارة الكافرين وعدم فلاحهم.
Tuma nde Alla O Senike udditirnoo Simoore nden jaŋtagol sifaaji malal gomɗinɓe ɓen, tawi no yaadi nde O timminirta Simoore nden jaŋta hayre (perte) heeferɓe ɓen e waasude maleede maɓɓe.

 
Anlam tercümesi Sure: Sûratu'l-Mu'minûn
Surelerin fihristi Sayfa numarası
 
Kur'an-ı Kerim meal tercümesi - Muhtasar Kur'an-ı Kerim Tefsiri Fulani Tercümesi - Mealler fihristi

Kur'an Araştırmaları Tefsir Merkezi Tarafından Yayınlanmıştır.

Kapat