Check out the new design

Kur'an-ı Kerim meal tercümesi - Muhtasar Kur'an-ı Kerim Tefsiri Fulani Tercümesi * - Mealler fihristi


Anlam tercümesi Sure: Sûratu'n-Nûr   Ayet:

Simoore annoore

Surenin hedefleri:
الدعوة إلى العفاف وحماية الأعراض.
Noddude faade ɓurnaade e reende guri.

سُورَةٌ أَنزَلۡنَٰهَا وَفَرَضۡنَٰهَا وَأَنزَلۡنَا فِيهَآ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ لَّعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ndee ko Simoore Men Tellinii nde, Men wajimmbini gollirgol Ñaawooje mayre, Men Tellini e mayre Aayeeje ɓannguɗe; joortagol wonnde on waajitorta ko woni kon e nder mayre immorde e Ñaawooje ɗen koni ngollironnde.
Arapça tefsirler:
ٱلزَّانِيَةُ وَٱلزَّانِي فَٱجۡلِدُواْ كُلَّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا مِاْئَةَ جَلۡدَةٖۖ وَلَا تَأۡخُذۡكُم بِهِمَا رَأۡفَةٞ فِي دِينِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ تُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۖ وَلۡيَشۡهَدۡ عَذَابَهُمَا طَآئِفَةٞ مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Debbo jeenoowo e gorko jinoowo jiwo e suka piyee gooto kala e maɓɓe paatawol teemedere, wata newaare e yurmeende nanngu on haa ronkon ñimnude e maɓɓe hiddi ndin maaɗun newinanon ɓe ɗum, si tawii on laatiki hiɗon gomɗini Alla e Ñalaande Laakara nden, yo tawe ñimnugol hiddi ndin e maɓɓe jamaa gomɗinɓe ɓen fii kempinngol lollinngol fii maɓɓe, e haɗirgol kamɓe ɗiɗo tanaa maɓɓe.
Arapça tefsirler:
ٱلزَّانِي لَا يَنكِحُ إِلَّا زَانِيَةً أَوۡ مُشۡرِكَةٗ وَٱلزَّانِيَةُ لَا يَنكِحُهَآ إِلَّا زَانٍ أَوۡ مُشۡرِكٞۚ وَحُرِّمَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Ka hulɓinngol fii jeeno Alla jaŋtii wonnde on gaadariiɗo ɗum o rerɗantaa fii resugol si wanaa debbo jinoowo wano makko maaɗum sirkoowo mo rentotaako e jina wonndude e waasude dagagol resugol mo, on debbo wowtiniiɗo jeeno o rerɗan- taa reseede si wanaa gorko jinoowo wano makko maaɗum sirkoowo mo rentotaako hurum jom galle makko, na harminaa e dow gomɗinɓe ɓen resugol debbo jinoowo on e resinngol gorko jInoowo on.
Arapça tefsirler:
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ثُمَّ لَمۡ يَأۡتُواْ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَ فَٱجۡلِدُوهُمۡ ثَمَٰنِينَ جَلۡدَةٗ وَلَا تَقۡبَلُواْ لَهُمۡ شَهَٰدَةً أَبَدٗاۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
E ɓen ɓe no werloo ko pankare e sonnaaɓe nantiiɓe ɓen, (e worɓe reeniiɓe ɓen wano sonnaa-ɓe ɓen non), refti hara ɓe addaali seedeeɓe nayo e dow ko ɓe werlii kon e maɓɓe immorde e bonki haray piyee ɓe -an ñaawoowo on- paatawol cappanɗe jeetati, wata on jaɓan ɓe seedeeyaagal poomaa. Ko ɓen ɗon woni tukkude nantiiɓe ɓen, ko kamɓe woni yaltuɓe ɓen e gaayi doftaare Alla nden.
Arapça tefsirler:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ وَأَصۡلَحُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si wanaa ɓen tuubuɓe ka Alla ɓaawo nden huunde nde ɓe waɗi , ɓe moƴƴintini golle maɓɓe, haray pellet, Alla jaɓay tuubuubuyee maɓɓe on e seedeeyaagal maɓɓe ngal, pellet, Alla ko O Surroowo wonannde on tuubuɗo immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Yurmeteeɗo ɓe.
Arapça tefsirler:
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ أَزۡوَٰجَهُمۡ وَلَمۡ يَكُن لَّهُمۡ شُهَدَآءُ إِلَّآ أَنفُسُهُمۡ فَشَهَٰدَةُ أَحَدِهِمۡ أَرۡبَعُ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
E ɓen worɓe tukkooɓe sonnaaɓe mu'un hara alanaa ɓe seedeeɓe tanaa wonkiiji maɓɓe ɓe no seedoo e dow sellugol ko ɓe tukkiri ko [sonnaaɓe ɓen]; ko yo gooto [kala] e maɓɓe seedo seedeeji nayi [o woondira] Alla, pellet kanko, ko o goonguɗo e ko o tukkiri kon sonnaajo makko on immorde e jina.
Arapça tefsirler:
وَٱلۡخَٰمِسَةُ أَنَّ لَعۡنَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كَانَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Refti e nder seedagol makko jowaɓol ngol o ɓeyda huɗirgol wonkii makko jojjidugol e kuddi ndin si o laatike fenuɗu e ko o tukkire kon [sonnaajo on].
Arapça tefsirler:
وَيَدۡرَؤُاْ عَنۡهَا ٱلۡعَذَابَ أَن تَشۡهَدَ أَرۡبَعَ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Sakko [sonnaajo on] jojja sabu ɗum hiddeede hiddi jeeno ngon, o martinira e makko ngol hiddegol, nde kanko o seedotoo seedeeji nayi [o woondira] Alla: "Pellet [gorko on] ko o fenuɗo e ko o tukkiri mo kon.
Arapça tefsirler:
وَٱلۡخَٰمِسَةَ أَنَّ غَضَبَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَآ إِن كَانَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
Refti e nder seedagol makko jowaɓol ngol o ɓeyda huɗirgol wonkii makko kin tikkere Alla nden e dow makko si [gorko on] laatike goonguɗo e nder ko o tukkiri mo kon.
Arapça tefsirler:
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ تَوَّابٌ حَكِيمٌ
Sinndo wanaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon yimɓe ɓen- e Yurmeende Makko nden e mooɗon, e wonndema kadi Kank ko O jaɓanoowo tuubuubuyee kala tuubuɗo immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Ñeeño ka fewjoore Makko e ka Sari'a Makko O yaccinanayno on Lepte ɗen e dow bakkatuuji mo'on ɗin, O wirtirayno on sabu majji.
Arapça tefsirler:
Bu sayfadaki ayetlerin faydaları:
• التمهيد للحديث عن الأمور العظام بما يؤذن بعظمها.
Daɗɗanngol yewtere fii fiyakuuji mawɗi ɗin, no jeyaa e ko anndirtee mawnugol majji.

• الزاني يفقد الاحترام والرحمة في المجتمع المسلم.
[Gorko] jinoowo o na perta teddineede e yurmineede e nder renndo julɓe ngon.

• الحصار الاجتماعي على الزناة وسيلة لتحصين المجتمع منهم، ووسيلة لردعهم عن الزنى.
Ɓittannde renndoyankoore nden e dow jinooɓe ɓen ɗum ko laawol fii reenugol renndo ngon e [bone] maɓɓe, ko laawol kadi fii haɗugol ɓe gaayi jeeno ngon.

• تنويع عقوبة القاذف إلى عقوبة مادية (الحد)، ومعنوية (رد شهادته، والحكم عليه بالفسق) دليل على خطورة هذا الفعل.
Senndugol lepte tukkuɗo on faade e lepte ɓannduyankooje (hiddeede), e jikkuyankooje (ruttude seedeeyaagal makko, e ñaawugol e dow makko faasiqaaku) ɗum ko daliil e hulɓinagol ngal kuugal.

• لا يثبت الزنى إلا ببينة، وادعاؤه دونها قذف.
Jeeno ngon tabitatah si wanah seedeee, nodditagol ɗum gaanin [seedee] ko tukkugol.

 
Anlam tercümesi Sure: Sûratu'n-Nûr
Surelerin fihristi Sayfa numarası
 
Kur'an-ı Kerim meal tercümesi - Muhtasar Kur'an-ı Kerim Tefsiri Fulani Tercümesi - Mealler fihristi

Kur'an Araştırmaları Tefsir Merkezi Tarafından Yayınlanmıştır.

Kapat