ترجمة معاني القرآن الكريم - الترجمة الفلانية * - فهرس التراجم


ترجمة معاني سورة: المائدة   آية:

سورة المائدة - Simoore maa'ida

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَوۡفُواْ بِٱلۡعُقُودِۚ أُحِلَّتۡ لَكُم بَهِيمَةُ ٱلۡأَنۡعَٰمِ إِلَّا مَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ غَيۡرَ مُحِلِّي ٱلصَّيۡدِ وَأَنتُمۡ حُرُمٌۗ إِنَّ ٱللَّهَ يَحۡكُمُ مَا يُرِيدُ
Ko onon yo gomɗimɓe, hunnee piɓe ahadiiji ɗin. Neemoraaɗi mummunteeji ɗin hunnanaama on si wanaa kon ko no janngee e dow mooɗon, hara wanaa on dagintimɓe waañugol hara hiɗon horminii. Pellet, Alla no Ñaawa kon ko O Faalaa.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُحِلُّواْ شَعَٰٓئِرَ ٱللَّهِ وَلَا ٱلشَّهۡرَ ٱلۡحَرَامَ وَلَا ٱلۡهَدۡيَ وَلَا ٱلۡقَلَٰٓئِدَ وَلَآ ءَآمِّينَ ٱلۡبَيۡتَ ٱلۡحَرَامَ يَبۡتَغُونَ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّهِمۡ وَرِضۡوَٰنٗاۚ وَإِذَا حَلَلۡتُمۡ فَٱصۡطَادُواْۚ وَلَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شَنَـَٔانُ قَوۡمٍ أَن صَدُّوكُمۡ عَنِ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ أَن تَعۡتَدُواْۘ وَتَعَاوَنُواْ عَلَى ٱلۡبِرِّ وَٱلتَّقۡوَىٰۖ وَلَا تَعَاوَنُواْ عَلَى ٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡعُدۡوَٰنِۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۖ إِنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on dagin Sari'aaji Alla ɗin, wanaa lebbi hormaŋte ɗin, wanaa haddiyaaji ɗin neldaaɗi, wanaa ɗin maandinaaɗi, wanaa ɓen hooliiɓe [faandii] Suudu Hormaŋte ndun, hiɓe ɗaɓɓa ɓural immorde ka Joomi maɓɓe e welayee. Si on dagintinnike [ka hajju maa ka 'umra], waañee. Wata ngayngu yimɓe duñu on fii ɓe sakkike on gaay e Suudu Hormaŋte ndun, nde jaggiton. Wallindiree e dow diggere e gomɗal. Wata on wallindiri e hoore bakkaatu e jaggitugol. Hulee Alla. Pellet, Alla ko Saɗtuɗo lepte.
التفاسير العربية:
حُرِّمَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَيۡتَةُ وَٱلدَّمُ وَلَحۡمُ ٱلۡخِنزِيرِ وَمَآ أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦ وَٱلۡمُنۡخَنِقَةُ وَٱلۡمَوۡقُوذَةُ وَٱلۡمُتَرَدِّيَةُ وَٱلنَّطِيحَةُ وَمَآ أَكَلَ ٱلسَّبُعُ إِلَّا مَا ذَكَّيۡتُمۡ وَمَا ذُبِحَ عَلَى ٱلنُّصُبِ وَأَن تَسۡتَقۡسِمُواْ بِٱلۡأَزۡلَٰمِۚ ذَٰلِكُمۡ فِسۡقٌۗ ٱلۡيَوۡمَ يَئِسَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن دِينِكُمۡ فَلَا تَخۡشَوۡهُمۡ وَٱخۡشَوۡنِۚ ٱلۡيَوۡمَ أَكۡمَلۡتُ لَكُمۡ دِينَكُمۡ وَأَتۡمَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ نِعۡمَتِي وَرَضِيتُ لَكُمُ ٱلۡإِسۡلَٰمَ دِينٗاۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ فِي مَخۡمَصَةٍ غَيۡرَ مُتَجَانِفٖ لِّإِثۡمٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Harminaama e dow mooɗon : jiibe, e ƴiiƴam, e teewu ngiroowu, e kala ko ewnoraa ko wanaa Innde Alla e kirsol, e ɗeɗɗii kol, e luubaa(lukkangol) kol, e unii kol, e hawaa kol, e ko ñanfenji ɗin ñaami -si wanaa ko hirsuɗon, e ko hirsanaa sanamuuji ɗin, e nde senndinorton payanɗe ɗen. Ɗum mooɗon ka faasiqoyaagal. Hannde yedduɓe ɓen taƴike e diina mon kan, wata on hulu ɓe, hulee Lam. Hannde Mi Timminanii on diina mon kan, Mi Timminii e dow mooɗon Neemaaji Am ɗin, Mi Welanaama on Lislaamu on diina. Kala on ɓittiiɗo e heege hara wanaa o yawtuɗo [ooñii] e bakkaatu on, pellet, Alla ko Haforowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
يَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَآ أُحِلَّ لَهُمۡۖ قُلۡ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُ وَمَا عَلَّمۡتُم مِّنَ ٱلۡجَوَارِحِ مُكَلِّبِينَ تُعَلِّمُونَهُنَّ مِمَّا عَلَّمَكُمُ ٱللَّهُۖ فَكُلُواْ مِمَّآ أَمۡسَكۡنَ عَلَيۡكُمۡ وَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Hiɓe lamndo maa ko honɗum ɓe daginanaa ? Maaku : "Daginanaama on laaɓuɗi ɗin, e ko anndinɗon immorde e barminayɗi, hiɗon anndina ɗi ko Alla Anndini on ; ñaamee e ko ɗi nanngani on, jantoɗon Innde Alla e dow muuɗum. Hulee Alla. Pellet, Alla Laatike Yaawuɗo hasboore.
التفاسير العربية:
ٱلۡيَوۡمَ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُۖ وَطَعَامُ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حِلّٞ لَّكُمۡ وَطَعَامُكُمۡ حِلّٞ لَّهُمۡۖ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ إِذَآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ أُجُورَهُنَّ مُحۡصِنِينَ غَيۡرَ مُسَٰفِحِينَ وَلَا مُتَّخِذِيٓ أَخۡدَانٖۗ وَمَن يَكۡفُرۡ بِٱلۡإِيمَٰنِ فَقَدۡ حَبِطَ عَمَلُهُۥ وَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Hannde on daginanaama laaɓuɗi ɗin. Ñaametee okkaaɓe Defte ɓen no daganii on, ñaametee mon on no daganii ɓe. E saŋiiɓe gomɗimɓe ɓen, e saŋiiɓe okkaaɓe Defte ɓen ado mon, si on jonnii ɓe teŋeeji maɓɓe ɗin, [wonon] saŋiiɓe hara wanaa jeenooɓe, wanaa jogitotooɓe njaatigi. Kala yeddu- ɗo gomɗinal ngal, gomɗii golle makko ɗen bonii, on ɗon ka laakara ko o jeyaaɗo e hayruɓe(pertube) ɓen.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا قُمۡتُمۡ إِلَى ٱلصَّلَوٰةِ فَٱغۡسِلُواْ وُجُوهَكُمۡ وَأَيۡدِيَكُمۡ إِلَى ٱلۡمَرَافِقِ وَٱمۡسَحُواْ بِرُءُوسِكُمۡ وَأَرۡجُلَكُمۡ إِلَى ٱلۡكَعۡبَيۡنِۚ وَإِن كُنتُمۡ جُنُبٗا فَٱطَّهَّرُواْۚ وَإِن كُنتُم مَّرۡضَىٰٓ أَوۡ عَلَىٰ سَفَرٍ أَوۡ جَآءَ أَحَدٞ مِّنكُم مِّنَ ٱلۡغَآئِطِ أَوۡ لَٰمَسۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَلَمۡ تَجِدُواْ مَآءٗ فَتَيَمَّمُواْ صَعِيدٗا طَيِّبٗا فَٱمۡسَحُواْ بِوُجُوهِكُمۡ وَأَيۡدِيكُم مِّنۡهُۚ مَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيَجۡعَلَ عَلَيۡكُم مِّنۡ حَرَجٖ وَلَٰكِن يُرِيدُ لِيُطَهِّرَكُمۡ وَلِيُتِمَّ نِعۡمَتَهُۥ عَلَيۡكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, si on immanike julde, lootee geece mon ɗen e juuɗe mon ɗen haa ka coɓɓuli, maswon ko'e mon ɗen e koyɗe mon ɗen haa ka kolɓule. Si on laatike janabante, laɓɓintinee. Si on laatike nawnuɓe, maa e hoore laawol, maa ɓaawo hoggo arii gooto e mooɗon, maa on memondirii e rewɓe ɓen on heɓaali ndiyam, taamee e mbullaari laaɓundi : mashiron ndi geece mon e juuɗe mon. Alla Faandaaki nde O Waɗata e dow mooɗon ɓitteende, ko woni, Ko O Faandii, ko laɓɓingol on, e nde O Timminta Neema Makko on e dow mooɗon, belajo'o, on yettay [Mo].
التفاسير العربية:
وَٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَمِيثَٰقَهُ ٱلَّذِي وَاثَقَكُم بِهِۦٓ إِذۡ قُلۡتُمۡ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
Annditee Neema Alla on e dow mooɗon e Ahadi Makko ndi O Ahodi e mooɗon tuma wi'unoɗon : "Men nanii men ɗoftike". Hulee Alla. Pellet, Alla ko Annduɗo ko woni e ɓerɗe ɗen.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُونُواْ قَوَّٰمِينَ لِلَّهِ شُهَدَآءَ بِٱلۡقِسۡطِۖ وَلَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شَنَـَٔانُ قَوۡمٍ عَلَىٰٓ أَلَّا تَعۡدِلُواْۚ ٱعۡدِلُواْ هُوَ أَقۡرَبُ لِلتَّقۡوَىٰۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, laatee ñiiɓuɓe wonannde Alla seeditorayɓe nunɗal. Wata tikkangol yimɓe duñu on e dow nde on nunɗataa. Nunɗee, ko ɗum ɓuri ɓaɗtaade gomɗal ngal. Hulee Alla, pellet, Alla Laatike Humpitiiɗo kon ko golloton.
التفاسير العربية:
وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَأَجۡرٌ عَظِيمٞ
Alla Fodii ɓen gomɗimɓe ɓe golli golle moƴƴe, no woodani haforal e njoɓdi mawnundi.
التفاسير العربية:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓen yedduɓe ɓe fenni Aayeeje Amen ɗen, ɓen ɗon, ko yimɓe Jahiimi.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ هَمَّ قَوۡمٌ أَن يَبۡسُطُوٓاْ إِلَيۡكُمۡ أَيۡدِيَهُمۡ فَكَفَّ أَيۡدِيَهُمۡ عَنكُمۡۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, jantee Neema Alla on e dow mooɗon tuma nde yimɓe himmirnoo nde ɓe fontata e dow mooɗon juuɗe maɓɓe ɗen, Alla Suri juuɗe maɓɓe ɗen gaay e mooɗon. Hulee Alla. Ko e Alla gomɗimɓe ɓen yowitotoo.
التفاسير العربية:
۞ وَلَقَدۡ أَخَذَ ٱللَّهُ مِيثَٰقَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَبَعَثۡنَا مِنۡهُمُ ٱثۡنَيۡ عَشَرَ نَقِيبٗاۖ وَقَالَ ٱللَّهُ إِنِّي مَعَكُمۡۖ لَئِنۡ أَقَمۡتُمُ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَيۡتُمُ ٱلزَّكَوٰةَ وَءَامَنتُم بِرُسُلِي وَعَزَّرۡتُمُوهُمۡ وَأَقۡرَضۡتُمُ ٱللَّهَ قَرۡضًا حَسَنٗا لَّأُكَفِّرَنَّ عَنكُمۡ سَيِّـَٔاتِكُمۡ وَلَأُدۡخِلَنَّكُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ فَمَن كَفَرَ بَعۡدَ ذَٰلِكَ مِنكُمۡ فَقَدۡ ضَلَّ سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
Gomɗii Alla Nanngi ahadi ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, Men Immini e maɓɓe gori sappo e ɗiɗi. Allaahu On Daali : "Min Miɗo Wonndi e mooɗon : si on ñiiɓnii julde nden, on jonnii asakal ngal, on gomɗinii Nulaaɓe Am ɓen, o teddinii ɓe, on ñawlii Alla ñamaande moƴƴunde, Ma Mi heefan on bonɗi mon ɗin, Ma Mi Naadoy on Aljannaaji ɗi no ila e ley majji canɗi. Kala on yedduɗo e mooɗon ɓaawo ɗum, gomɗii on majjii laawol fotondirngol ngol". @مصحح
التفاسير العربية:
فَبِمَا نَقۡضِهِم مِّيثَٰقَهُمۡ لَعَنَّٰهُمۡ وَجَعَلۡنَا قُلُوبَهُمۡ قَٰسِيَةٗۖ يُحَرِّفُونَ ٱلۡكَلِمَ عَن مَّوَاضِعِهِۦ وَنَسُواْ حَظّٗا مِّمَّا ذُكِّرُواْ بِهِۦۚ وَلَا تَزَالُ تَطَّلِعُ عَلَىٰ خَآئِنَةٖ مِّنۡهُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا مِّنۡهُمۡۖ فَٱعۡفُ عَنۡهُمۡ وَٱصۡفَحۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Ko sabu firtugol maɓɓe ahadi maɓɓe ndin Men Huɗirnoo ɓe, Men Waɗi ɓerɗe maɓɓe ɗen yooruɗe : hiɓe waylita konngol ngol gaay e nokku maggol, ɓe yejjiti geɓal e kon ko ɓe anndintinanoo e mun. A seerataa hiɗa ƴellitoo e dow janfa iwruka e maɓɓe, si wanaa seeɗaaɓe e maɓɓe.Yaafano ɓe laaɓanaa [ɓe]. Pellet, Alla no Yiɗi moƴƴinooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَمِنَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّا نَصَٰرَىٰٓ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَهُمۡ فَنَسُواْ حَظّٗا مِّمَّا ذُكِّرُواْ بِهِۦ فَأَغۡرَيۡنَا بَيۡنَهُمُ ٱلۡعَدَاوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَسَوۡفَ يُنَبِّئُهُمُ ٱللَّهُ بِمَا كَانُواْ يَصۡنَعُونَ
E ɓen wi'uɓe : "Menen ko men Annasaara", Men Nanngii ahadi maɓɓe ndin, ɓe yejjiti kon ko ɓe anndintinanoo e mun. Men Wurti hakkunde maɓɓe ngayngu e konnaagu haa Ñalnde Darngal. Arma Alla Humpita ɓe kon ko gollaynoo.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ قَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولُنَا يُبَيِّنُ لَكُمۡ كَثِيرٗا مِّمَّا كُنتُمۡ تُخۡفُونَ مِنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَيَعۡفُواْ عَن كَثِيرٖۚ قَدۡ جَآءَكُم مِّنَ ٱللَّهِ نُورٞ وَكِتَٰبٞ مُّبِينٞ
Ko onon yo yimɓe Defte, gomɗii Nulaaɗo Amen on arii on himo ɓannginana on ko ɗuuɗi e kon ko laatinoɗon hiɗon suuɗa ka Deftere, Himo Yaafoo gaay e ko ɗuuɗi. Gomɗii arii e mooɗon Annoora, e Deftere ɓanngunde.
التفاسير العربية:
يَهۡدِي بِهِ ٱللَّهُ مَنِ ٱتَّبَعَ رِضۡوَٰنَهُۥ سُبُلَ ٱلسَّلَٰمِ وَيُخۡرِجُهُم مِّنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ بِإِذۡنِهِۦ وَيَهۡدِيهِمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Alla no Fewnira nde on jokkuɗo welayee Makko on laawi hisuɗi, Himo Yaltina ɓe e niɓe faade e Annoora e Duŋayee(sakkitoore) Makko, O Fewnna ɓe faade e laawol focciingol.
التفاسير العربية:
لَّقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَۚ قُلۡ فَمَن يَمۡلِكُ مِنَ ٱللَّهِ شَيۡـًٔا إِنۡ أَرَادَ أَن يُهۡلِكَ ٱلۡمَسِيحَ ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَأُمَّهُۥ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗاۗ وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَاۚ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Gomɗii yeddii ɓen wi'uɓe : "Allaahu on ko Mema-sella ɓiɗɗo Maryama on". Maaku : "Ko hommbo waawani Alla goɗɗun si O Faandike nde O Halkata Mema-sella ɓiɗɗo Maryama on, e yumma makko, e ko woni ka leydi kon fow ?" Ko Alla Woodani Laamu kammuuli ɗin, e leydi ndin, e ko woni hakkunde majji. Himo Taga ko O Muuyi. Alla ko Hattanɗo kala huunde.
التفاسير العربية:
وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ وَٱلنَّصَٰرَىٰ نَحۡنُ أَبۡنَٰٓؤُاْ ٱللَّهِ وَأَحِبَّٰٓؤُهُۥۚ قُلۡ فَلِمَ يُعَذِّبُكُم بِذُنُوبِكُمۖ بَلۡ أَنتُم بَشَرٞ مِّمَّنۡ خَلَقَۚ يَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُ وَيُعَذِّبُ مَن يَشَآءُۚ وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَاۖ وَإِلَيۡهِ ٱلۡمَصِيرُ
Alyahuuda e Annasaara'en wi'i : "Menen ko men ɓiɗɓe Alla e yiɗɓe Makko"! Maaku: "Awa ko fii honɗum O Leptirta on juniibi mon ɗin?" Ko woni, onon ko on ɓanndinke jeyaaɗum e kon ko O Tagi". Himo Hafoana on Mo O Muuyi, O Lepta on Mo O Muuyi. Ko Alla Woodani Laamu kammuuli ɗin, e leydi ndin, e ko woni hakkunde majji kon. Ko Faade ka Makko woni ruttorde nden.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ قَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولُنَا يُبَيِّنُ لَكُمۡ عَلَىٰ فَتۡرَةٖ مِّنَ ٱلرُّسُلِ أَن تَقُولُواْ مَا جَآءَنَا مِنۢ بَشِيرٖ وَلَا نَذِيرٖۖ فَقَدۡ جَآءَكُم بَشِيرٞ وَنَذِيرٞۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ko onon yo yimɓe Defte, gomɗii Nulaaɗo Amen on arii on himo feññinana on e dow taƴontinnde(fatra) immorde e Nulaaɓe, fii wata on wi'u : "Araali men weltinoowo, wanaa jertinoowo". Gomɗii arii on weltinoowo, e jertinoowo. Alla ko Hattanɗo kala huunde.
التفاسير العربية:
وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِۦ يَٰقَوۡمِ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ جَعَلَ فِيكُمۡ أَنۢبِيَآءَ وَجَعَلَكُم مُّلُوكٗا وَءَاتَىٰكُم مَّا لَمۡ يُؤۡتِ أَحَدٗا مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Tuma nde Muusaa maakannoo yimɓe makko ɓen : "Ko onon yo yimɓe, annditee Neema Alla on e dow mooɗon, tuma nde O Waɗunoo e mooɗon Annabaaɓe, O Waɗi on laamɓe, O Okki on kon ko O Okkaali hay gooto e tageefo ngon.
التفاسير العربية:
يَٰقَوۡمِ ٱدۡخُلُواْ ٱلۡأَرۡضَ ٱلۡمُقَدَّسَةَ ٱلَّتِي كَتَبَ ٱللَّهُ لَكُمۡ وَلَا تَرۡتَدُّواْ عَلَىٰٓ أَدۡبَارِكُمۡ فَتَنقَلِبُواْ خَٰسِرِينَ
Ko onon yo yimɓe, naatee ka leydi laɓɓinaandi ndi Alla Winndani on, wata on yiltor ɓaawo e dow gaɗa-teppe mo'on ruttitoɗon hayruɓe.
التفاسير العربية:
قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّ فِيهَا قَوۡمٗا جَبَّارِينَ وَإِنَّا لَن نَّدۡخُلَهَا حَتَّىٰ يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا فَإِن يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا فَإِنَّا دَٰخِلُونَ
Ɓe wi'i : "Pellet, hino e mayri yimɓe dunndaranke, menen men naatataa e mayri haa ɓe yalta ton, si ɓe yaltii e mayri, pellet ko men naatooɓe".
التفاسير العربية:
قَالَ رَجُلَانِ مِنَ ٱلَّذِينَ يَخَافُونَ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمَا ٱدۡخُلُواْ عَلَيۡهِمُ ٱلۡبَابَ فَإِذَا دَخَلۡتُمُوهُ فَإِنَّكُمۡ غَٰلِبُونَۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَتَوَكَّلُوٓاْ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Worɓe ɗiɗo jeyaaɓe e huluɓe, ɓe Alla Neemini e mu'un wi'i : "Naatiraneeɓe ka damal, si on naatirii e maggal, pellet, onon ko o foolooɓe. Ko e Alla fawotoɗon si on laatike gomɗmɓe".
التفاسير العربية:
قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّا لَن نَّدۡخُلَهَآ أَبَدٗا مَّا دَامُواْ فِيهَا فَٱذۡهَبۡ أَنتَ وَرَبُّكَ فَقَٰتِلَآ إِنَّا هَٰهُنَا قَٰعِدُونَ
Ɓe wi'i: "Ko on yo Muusaa, menen men naatataa ton poomaa fodde hiɓe ton. Yahu an e Joomi maaɗa haɓon. Menen ɗoo ko men jooɗiiɓe".
التفاسير العربية:
قَالَ رَبِّ إِنِّي لَآ أَمۡلِكُ إِلَّا نَفۡسِي وَأَخِيۖ فَٱفۡرُقۡ بَيۡنَنَا وَبَيۡنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ
O Maaki : "Joomi am, min mi jeytanaa si wanaa hoore-am e neene-gooto am on Haaruuna. Senndindir hakkunde amen e ɓen yimɓe faasiqiiɓe".
التفاسير العربية:
قَالَ فَإِنَّهَا مُحَرَّمَةٌ عَلَيۡهِمۡۛ أَرۡبَعِينَ سَنَةٗۛ يَتِيهُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ فَلَا تَأۡسَ عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ
O Daali : "Pellet, ndii [leydi] harminaama e dow maɓɓe duuɓi cappanɗe nayi. Hiɓe weema ka leydi. Wata a suno e ɓen faasiqiiɓe".
التفاسير العربية:
۞ وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ ٱبۡنَيۡ ءَادَمَ بِٱلۡحَقِّ إِذۡ قَرَّبَا قُرۡبَانٗا فَتُقُبِّلَ مِنۡ أَحَدِهِمَا وَلَمۡ يُتَقَبَّلۡ مِنَ ٱلۡأٓخَرِ قَالَ لَأَقۡتُلَنَّكَۖ قَالَ إِنَّمَا يَتَقَبَّلُ ٱللَّهُ مِنَ ٱلۡمُتَّقِينَ
Janngu e dow maɓɓe kumpital ɓiɗɓe-Aadma ɗiɗo, e goonga, nde ɓe ɓaɗtornoo ɓaɗtordi, gooto e maɓɓe jaɓanaa, oya on jaɓanaaka. On wi'i : "Ma mi ware". O wi'i : "Anndu ka Alla Jaɓanta, ko gomɗuɓe ɓen.
التفاسير العربية:
لَئِنۢ بَسَطتَ إِلَيَّ يَدَكَ لِتَقۡتُلَنِي مَآ أَنَا۠ بِبَاسِطٖ يَدِيَ إِلَيۡكَ لِأَقۡتُلَكَۖ إِنِّيٓ أَخَافُ ٱللَّهَ رَبَّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Si a fontii junngo maa ngon e am fii yo a waram, mi mi wonaali fontoowo juungu am e maa fii yo mi ware. Min miɗo hula Alla Jeyɗo winndere nden.
التفاسير العربية:
إِنِّيٓ أُرِيدُ أَن تَبُوٓأَ بِإِثۡمِي وَإِثۡمِكَ فَتَكُونَ مِنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِۚ وَذَٰلِكَ جَزَٰٓؤُاْ ٱلظَّٰلِمِينَ
Min miɗo yiɗi nde hootidataa e bakkaatu am on e bakkaatu maa on, laatodaa e yimɓe yiite ngen. Ko ɗum woni njoɓdi tooñooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
فَطَوَّعَتۡ لَهُۥ نَفۡسُهُۥ قَتۡلَ أَخِيهِ فَقَتَلَهُۥ فَأَصۡبَحَ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Wonkii makko kin cuɗani mo warugol neene-gooto makko on, o wari mo, o waɗtini jeyaaɗo e hayruɓe ɓen.
التفاسير العربية:
فَبَعَثَ ٱللَّهُ غُرَابٗا يَبۡحَثُ فِي ٱلۡأَرۡضِ لِيُرِيَهُۥ كَيۡفَ يُوَٰرِي سَوۡءَةَ أَخِيهِۚ قَالَ يَٰوَيۡلَتَىٰٓ أَعَجَزۡتُ أَنۡ أَكُونَ مِثۡلَ هَٰذَا ٱلۡغُرَابِ فَأُوَٰرِيَ سَوۡءَةَ أَخِيۖ فَأَصۡبَحَ مِنَ ٱلنَّٰدِمِينَ
Alla Nuli kaakaaru(Jeyyal) hino wiɗoo ka leydi fii yo ndu hollu mo honno o surrirta ɓanndu neene-gooto makko on. O wi'i : "E bone am ! E mi ronkay wa'ude wa nduu kaakaaru mi surra ɓanndu neene-gooto am on ?". O Waɗtini jeyaaɗo e ninsuɓe ɓen.
التفاسير العربية:
مِنۡ أَجۡلِ ذَٰلِكَ كَتَبۡنَا عَلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ أَنَّهُۥ مَن قَتَلَ نَفۡسَۢا بِغَيۡرِ نَفۡسٍ أَوۡ فَسَادٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَكَأَنَّمَا قَتَلَ ٱلنَّاسَ جَمِيعٗا وَمَنۡ أَحۡيَاهَا فَكَأَنَّمَآ أَحۡيَا ٱلنَّاسَ جَمِيعٗاۚ وَلَقَدۡ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُنَا بِٱلۡبَيِّنَٰتِ ثُمَّ إِنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم بَعۡدَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡأَرۡضِ لَمُسۡرِفُونَ
Ko sabu ɗum Men Farliri e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, wonnde : "Kala warɗo wonkii hara wanaa yottana- gol wonkii maa bonni ka leydi, haray o wa'ii wa warɗo yimɓe ɓen fow, mo wuurnii ki kadi, o wa'ii wa on wuurnuɗo yimɓe ɓen fow". Gomɗii Nulaaɓe Amen ɓen addanii ɓe ɓanngannduyeeji, refti pellet, ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe ɓaawo ɗum, ko ɓe fantimɓe ka leydi.
التفاسير العربية:
إِنَّمَا جَزَٰٓؤُاْ ٱلَّذِينَ يُحَارِبُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَسۡعَوۡنَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَسَادًا أَن يُقَتَّلُوٓاْ أَوۡ يُصَلَّبُوٓاْ أَوۡ تُقَطَّعَ أَيۡدِيهِمۡ وَأَرۡجُلُهُم مِّنۡ خِلَٰفٍ أَوۡ يُنفَوۡاْ مِنَ ٱلۡأَرۡضِۚ ذَٰلِكَ لَهُمۡ خِزۡيٞ فِي ٱلدُّنۡيَاۖ وَلَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Anndee njoɓdi ɓen haɓooɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, hiɓe yaha bonna ka leydi, ko nde ɓe waretee, maa ɓe dummbee, maa juuɗe maɓɓe ɗen e koyɗe maɓɓe ɗen taƴee luutindiree, maa ɓe riiwee e leydi ndin. Ɗum ɗon, no woodani ɓe koyeera ka aduna ; no woodani ɓe kadi ka laakara, lepte mawɗe.
التفاسير العربية:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِن قَبۡلِ أَن تَقۡدِرُواْ عَلَيۡهِمۡۖ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si wanaa ɓen tuubuɓe ko adii on heɓude feere maɓɓe. Anndee pellet, Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱبۡتَغُوٓاْ إِلَيۡهِ ٱلۡوَسِيلَةَ وَجَٰهِدُواْ فِي سَبِيلِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, hulee Alla, ɗaɓɓiron e Makko jokkorgal, tiiɗnoɗon e Laawol Makko, bea ajo'o, on maloyte.
التفاسير العربية:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡ أَنَّ لَهُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا وَمِثۡلَهُۥ مَعَهُۥ لِيَفۡتَدُواْ بِهِۦ مِنۡ عَذَابِ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَا تُقُبِّلَ مِنۡهُمۡۖ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Pellet, ɓen yedduɓe, sinno no woodannoo ɓe denndaagal ko woni ka leydi e yeru mun wonndude e ɗum, fii yo ɓe soktor ɗum immorde e lepte Ñalnde Darngal, ɓe jaɓantaake. No woodani ɓe lepte muusuɗe.
التفاسير العربية:
يُرِيدُونَ أَن يَخۡرُجُواْ مِنَ ٱلنَّارِ وَمَا هُم بِخَٰرِجِينَ مِنۡهَاۖ وَلَهُمۡ عَذَابٞ مُّقِيمٞ
Hiɓe faalaa nde ɓe yaltata ka yiite, ɓe wonaali yaltooɓe e magge. Hino woodani ɓe lepte ñiiɓude.
التفاسير العربية:
وَٱلسَّارِقُ وَٱلسَّارِقَةُ فَٱقۡطَعُوٓاْ أَيۡدِيَهُمَا جَزَآءَۢ بِمَا كَسَبَا نَكَٰلٗا مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Ngujjo [gorko] e ngujjo [debbo] : taƴee juuɗe maɓ- ɓe ɗen, njoɓdi ko ɓe faggitii kon, ɗum ko lepte immorde ka Alla. Alla ko Fooluɗo, Ñeeñuɗo.
التفاسير العربية:
فَمَن تَابَ مِنۢ بَعۡدِ ظُلۡمِهِۦ وَأَصۡلَحَ فَإِنَّ ٱللَّهَ يَتُوبُ عَلَيۡهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Kala tuuɓuɗo ɓaawo tooñe makko ɗen, o moƴƴini, pellte, Alla Jaɓanay mo tuubuubuyee. Pellet, Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ يُعَذِّبُ مَن يَشَآءُ وَيَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
E a anndaa wonnde no woodani Alla Laamu kammuuli ɗin e leydi ndin, Himo Lepta on Mo O Muuyi, O Haforana on Mo O Muuyi. Alla ko Hattanɗo kala huunde.
التفاسير العربية:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلرَّسُولُ لَا يَحۡزُنكَ ٱلَّذِينَ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡكُفۡرِ مِنَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَلَمۡ تُؤۡمِن قُلُوبُهُمۡۛ وَمِنَ ٱلَّذِينَ هَادُواْۛ سَمَّٰعُونَ لِلۡكَذِبِ سَمَّٰعُونَ لِقَوۡمٍ ءَاخَرِينَ لَمۡ يَأۡتُوكَۖ يُحَرِّفُونَ ٱلۡكَلِمَ مِنۢ بَعۡدِ مَوَاضِعِهِۦۖ يَقُولُونَ إِنۡ أُوتِيتُمۡ هَٰذَا فَخُذُوهُ وَإِن لَّمۡ تُؤۡتَوۡهُ فَٱحۡذَرُواْۚ وَمَن يُرِدِ ٱللَّهُ فِتۡنَتَهُۥ فَلَن تَمۡلِكَ لَهُۥ مِنَ ٱللَّهِ شَيۡـًٔاۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَمۡ يُرِدِ ٱللَّهُ أَن يُطَهِّرَ قُلُوبَهُمۡۚ لَهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞۖ وَلَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Ko an yo Nulaaɗo, wata ɓen yaccotooɓe e keeferaaku sunine immorde e ɓen wi'uɓe: "Men gomɗinirii" kunndule maɓɓe, tawi ɓerɗe maɓɓe ɗen gomɗinaali. E ɓen Alyahuudaaɓe heɗitantooɓe fenannde, heɗitantooɓe yimɓe goo ɓe araali e maaɗa : hiɓe wayla Konngolngol ɓaawo mbaaloodi maggol, hiɓe wi'a: "Si on jonnaama ɗum ɗoo ƴettee, si on jonnaaka ɗum rentee". Kala mo Alla Faandanii fitingol mo, a jeytantaa mo immorde hay e huunde immorde ka Alla. Ko ɓen woni ɓe Alla Faalaaka Laɓɓinnde ɓerɗe mun. Hino woodani ɓe koyeera ka aduna, hino woodani ɓe lepte mawɗe ka laakara.
التفاسير العربية:
سَمَّٰعُونَ لِلۡكَذِبِ أَكَّٰلُونَ لِلسُّحۡتِۚ فَإِن جَآءُوكَ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُمۡ أَوۡ أَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡۖ وَإِن تُعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ فَلَن يَضُرُّوكَ شَيۡـٔٗاۖ وَإِنۡ حَكَمۡتَ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِٱلۡقِسۡطِۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُقۡسِطِينَ
Heɗitantooɓe fenaande, ñaamooɓe ngeenaari. Si ɓe arii ma, ñaawu hakkunde maɓɓe maa ɗuurno-ɗaa ɓe. Si a ɗuurnike ɓe, ɓe lorrataa ma hay e huunde. Si a ñaaway, ñaawir hakkunde maɓɓe nunɗal. Pellet, Alla no Yiɗi nunɗuɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَكَيۡفَ يُحَكِّمُونَكَ وَعِندَهُمُ ٱلتَّوۡرَىٰةُ فِيهَا حُكۡمُ ٱللَّهِ ثُمَّ يَتَوَلَّوۡنَ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۚ وَمَآ أُوْلَٰٓئِكَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
E ko honno ɓe ñaawinoray maa, Tawreeta on no ka maɓɓe, no e mayre Ñaawoore Alla nden, refti ɓe ɗuurnoo ɓaawo ɗum. Ɓen wonaali gomɗimɓe!
التفاسير العربية:
إِنَّآ أَنزَلۡنَا ٱلتَّوۡرَىٰةَ فِيهَا هُدٗى وَنُورٞۚ يَحۡكُمُ بِهَا ٱلنَّبِيُّونَ ٱلَّذِينَ أَسۡلَمُواْ لِلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلرَّبَّٰنِيُّونَ وَٱلۡأَحۡبَارُ بِمَا ٱسۡتُحۡفِظُواْ مِن كِتَٰبِ ٱللَّهِ وَكَانُواْ عَلَيۡهِ شُهَدَآءَۚ فَلَا تَخۡشَوُاْ ٱلنَّاسَ وَٱخۡشَوۡنِ وَلَا تَشۡتَرُواْ بِـَٔايَٰتِي ثَمَنٗا قَلِيلٗاۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Menen Men Jippinii Tawreeta, hino e mayre Peewal e Annoora. Hino ñaawira nden Annabaaɓe ɓen jebbiliiɓe, wonannde ɓen alyahuudaa ɓe, e ɓen rewooɓe e jannguɓe ɓen, sabu kon ko ɓe reeninaa ka Deftere Alla, ɓe laatii e dow ɗum ko ɓe seediiɓe. Wata on hulu yimɓe ɓen, hulee Lam Min. Wata on sooditiri Aayeeje Am ɗen cogguyel pamaroy. Kala mo ñaawiraali ko Alla Jippini kon, ko ɓen ɗon woni heeferɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَكَتَبۡنَا عَلَيۡهِمۡ فِيهَآ أَنَّ ٱلنَّفۡسَ بِٱلنَّفۡسِ وَٱلۡعَيۡنَ بِٱلۡعَيۡنِ وَٱلۡأَنفَ بِٱلۡأَنفِ وَٱلۡأُذُنَ بِٱلۡأُذُنِ وَٱلسِّنَّ بِٱلسِّنِّ وَٱلۡجُرُوحَ قِصَاصٞۚ فَمَن تَصَدَّقَ بِهِۦ فَهُوَ كَفَّارَةٞ لَّهُۥۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Men Farlii e maɓɓe ka taTawreeta : wonnde wonkii ko wonkii yoɓirtee, yiitere ko yiitere, hinere ko hinere, nowru ko nowru, ñiire ko ñiire, barme ɗen ko ko yottondirtee. Kala sakkiiɗo ɗum, ko kaffaara wonannde mo. Kala mo ñaawiraali ko Alla Jippini kon, ko ɓen ɗon woni tooñuɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَقَفَّيۡنَا عَلَىٰٓ ءَاثَٰرِهِم بِعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَ مُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلتَّوۡرَىٰةِۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ ٱلۡإِنجِيلَ فِيهِ هُدٗى وَنُورٞ وَمُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَهُدٗى وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
Men Jokkintini e batteeji maɓɓe Iisaa ɓiɗɗo Maryama, goonginɗo kon ko woni yeeso makko immorde e Tawreeta. Men Okki Linjiila, hino e mayre Peewal, e Annoora, goonginnde kon ko woni yeeso mayre immorde e Tawreeta, ko nde Peewal, e Waaju wonannde gomɗuɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَلۡيَحۡكُمۡ أَهۡلُ ٱلۡإِنجِيلِ بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فِيهِۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Yo yimɓe Linjiila ɓen ñaawir kon ko Alla Jippini e mayre. Kala mo ñaawiraali kon ko Alla Jippini, ko ɓen ɗon woni faasiqiiɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَأَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ مُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَمُهَيۡمِنًا عَلَيۡهِۖ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُۖ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَهُمۡ عَمَّا جَآءَكَ مِنَ ٱلۡحَقِّۚ لِكُلّٖ جَعَلۡنَا مِنكُمۡ شِرۡعَةٗ وَمِنۡهَاجٗاۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَجَعَلَكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَلَٰكِن لِّيَبۡلُوَكُمۡ فِي مَآ ءَاتَىٰكُمۡۖ فَٱسۡتَبِقُواْ ٱلۡخَيۡرَٰتِۚ إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡ جَمِيعٗا فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ
Men Jippinii Deftere nden e maaɗa goonga, ko nde goonginnde ko woni yeeso mayre immorde e Deftere, ko nde ƴellitiinde e dow majje. Ñaawir hakkunde maɓɓe kon ko Alla Jippini, wata a jokku mbeleeɗe maɓɓe ɗen gaay e kon ko aru maa e goonga. Men Waɗanii kala e mooɗon Sari'a e Laawol. Sinno Alla Yiɗuno, O Waɗayno on mofte goote, ko woni, ko fii yo O Ndaarndo on e kon ko O Okki on. Adondiree e moƴƴi ɗin. Ko faade ka Alla woni ruttorde mon, O Humpita on kon ko luutondiraynoɗon fii mun.
التفاسير العربية:
وَأَنِ ٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَهُمۡ وَٱحۡذَرۡهُمۡ أَن يَفۡتِنُوكَ عَنۢ بَعۡضِ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ إِلَيۡكَۖ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَٱعۡلَمۡ أَنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُصِيبَهُم بِبَعۡضِ ذُنُوبِهِمۡۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِ لَفَٰسِقُونَ
Ñaawir hakkunde maɓɓe kon ko Alla Jippini, wata a jokku mbeleeɗe maɓɓe ɗen, rento ɓe nde ɓe fitinte gaay e yoga e kon ko Alla Jippini e maaɗa. Si ɓe huccitii, anndu si ko woni, Alla Faala nde O Meminta ɓe sabu yoga e junuubi maɓɓe. Pellet, ko heewi e yimɓe ɓen ko faasiqiiɓe.
التفاسير العربية:
أَفَحُكۡمَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ يَبۡغُونَۚ وَمَنۡ أَحۡسَنُ مِنَ ٱللَّهِ حُكۡمٗا لِّقَوۡمٖ يُوقِنُونَ
E ko ñaawoore majjuyanko'en ɓe ɗaɓɓata ? Ko hommbo ɓuri Alla ñaawoore wonannde yimɓe yananaaɓe ?
التفاسير العربية:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ ٱلۡيَهُودَ وَٱلنَّصَٰرَىٰٓ أَوۡلِيَآءَۘ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمۡ فَإِنَّهُۥ مِنۡهُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on jogito Alyahuuda e Annasaara weldiiɓe, yoga maɓɓe ko weldiiɓe yoga. kala e mo'on welduɗo e maɓɓe, on ɗon ko e maɓɓe jeyaa. Pellet, Alla Fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
فَتَرَى ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ يُسَٰرِعُونَ فِيهِمۡ يَقُولُونَ نَخۡشَىٰٓ أَن تُصِيبَنَا دَآئِرَةٞۚ فَعَسَى ٱللَّهُ أَن يَأۡتِيَ بِٱلۡفَتۡحِ أَوۡ أَمۡرٖ مِّنۡ عِندِهِۦ فَيُصۡبِحُواْ عَلَىٰ مَآ أَسَرُّواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۡ نَٰدِمِينَ
A yi'ay ɓen ɓe ñawu woni e ɓerɗe mu'un no yaaw-nora e maɓɓe, hiɓe wi'a : "Men huli nde yiiloode heɓata men". Ar ma Alla Adda Uddital, maa fiyaake immorde ka Makko, ɓe wattina e kon ko ɓe suuɗi ka pittaali maɓɓe ko ɓe ninsuɓe.
التفاسير العربية:
وَيَقُولُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَهَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ إِنَّهُمۡ لَمَعَكُمۡۚ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فَأَصۡبَحُواْ خَٰسِرِينَ
Gomɗimɓe ɓen no wi'a : "E ko ɓee ɗoo woni ɓen woondirnooɓe Alla hattirde woondooje maɓɓe, [wonnde] pellet, hiɓe wonnde e mooɗon?" Golle maɓɓe ɗen bonii, ɓe wattini ko ɓe hayruɓe.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَن يَرۡتَدَّ مِنكُمۡ عَن دِينِهِۦ فَسَوۡفَ يَأۡتِي ٱللَّهُ بِقَوۡمٖ يُحِبُّهُمۡ وَيُحِبُّونَهُۥٓ أَذِلَّةٍ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَعِزَّةٍ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ يُجَٰهِدُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا يَخَافُونَ لَوۡمَةَ لَآئِمٖۚ ذَٰلِكَ فَضۡلُ ٱللَّهِ يُؤۡتِيهِ مَن يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٌ
Ko onon yo gomɗimɓe, kala murtuɗo e mooɗon e diina mun, arma Alla Adda yimɓe ɓe O Yiɗi kamɓe kadi ɓe yiɗi Mo, hara ko newaniiɓe gomɗimɓe ɓen, ñaaɗuɓe e heeferaaɓe ɓen, hiɓe tiɗnoo e laawol Alla ngol, ɓe hulataa feloore feloowo. Ɗum ko Ɓural Alla, himo Yeɗa ngal on Mo O Muuyi. Alla ko Yaajuɗo [ɓural], Annduɗo.
التفاسير العربية:
إِنَّمَا وَلِيُّكُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلَّذِينَ يُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَهُمۡ رَٰكِعُونَ
Anndee giɗo mon on ko Alla e Nulaaɗo Makko on e ɓen gomɗimɓe : tottirooɓe julde, ɓe totta asakal, hara kamɓe ko ɓe gomɗimɓe.
التفاسير العربية:
وَمَن يَتَوَلَّ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَإِنَّ حِزۡبَ ٱللَّهِ هُمُ ٱلۡغَٰلِبُونَ
Kala welduɗo e Alla e Nulaaɗo Makko e ɓen gomɗimɓe : pellet, fedde Alla nden ko ɓen woni foolooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَكُمۡ هُزُوٗا وَلَعِبٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ وَٱلۡكُفَّارَ أَوۡلِيَآءَۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on jogito ɓen jogitoriiɓe diina mon kan jalnori e fijindaaru, immorde e ɓen okkaaɓe Defte ado mon, e heeferaaɓe ɓen weldiiɓe. Hulee Alla si on laatike gomɗimɓe.
التفاسير العربية:
وَإِذَا نَادَيۡتُمۡ إِلَى ٱلصَّلَوٰةِ ٱتَّخَذُوهَا هُزُوٗا وَلَعِبٗاۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَعۡقِلُونَ
Si on noddii faade e julde, ɓe jogitora nde jalnori e fijindaaru : ko waɗi ɗum, kamɓe ko ɓe yimɓe ɓe haqqiltaa.
التفاسير العربية:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ هَلۡ تَنقِمُونَ مِنَّآ إِلَّآ أَنۡ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡنَا وَمَآ أُنزِلَ مِن قَبۡلُ وَأَنَّ أَكۡثَرَكُمۡ فَٰسِقُونَ
Maaku : "Ko onon yo yimɓe Defte, e on yoftoto men fii men gomɗinii Alla e kon ko Jippinaa e amen, e kon ko Jippinanoo ko adii, e wonnde pellet, ko ɓuri ɗuuɗude e mon ko faasiqiiɓe?!".
التفاسير العربية:
قُلۡ هَلۡ أُنَبِّئُكُم بِشَرّٖ مِّن ذَٰلِكَ مَثُوبَةً عِندَ ٱللَّهِۚ مَن لَّعَنَهُ ٱللَّهُ وَغَضِبَ عَلَيۡهِ وَجَعَلَ مِنۡهُمُ ٱلۡقِرَدَةَ وَٱلۡخَنَازِيرَ وَعَبَدَ ٱلطَّٰغُوتَۚ أُوْلَٰٓئِكَ شَرّٞ مَّكَانٗا وَأَضَلُّ عَن سَوَآءِ ٱلسَّبِيلِ
Maaku : "E on accay mi mi humpita on ko ɓuri ɗum ɗon bonnde mbarjaari ka Alla ? Kala mo Alla Huɗi, O Tikkani on, O Waɗi e maɓɓe baaɗi e girayɗi(girji), e rewooɓe bewinayɗi ɗin. Ko ɓen ɗon ɓuri bonnde nokku, ɓuri majjude kadi laawol fotondirgol ngol".
التفاسير العربية:
وَإِذَا جَآءُوكُمۡ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَقَد دَّخَلُواْ بِٱلۡكُفۡرِ وَهُمۡ قَدۡ خَرَجُواْ بِهِۦۚ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا كَانُواْ يَكۡتُمُونَ
Si ɓe arii e mo'on, ɓe wi'a : "Men gomɗinii". Gomɗii non ɓe naatidii e keeferaaku ngun, tawi kamɓe ɓe yaltiino e maggu. Ko Alla Ɓuri Anndude kon ko ɓe suuɗaynoo.
التفاسير العربية:
وَتَرَىٰ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡعُدۡوَٰنِ وَأَكۡلِهِمُ ٱلسُّحۡتَۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
A yi'a ko heewi e maɓɓe no adodnira e bakkaatu, e jaggitugol, ñaamugol ɓe ngeenaari. Bonii kon ko ɓe laatinoo hiɓe golla.
التفاسير العربية:
لَوۡلَا يَنۡهَىٰهُمُ ٱلرَّبَّٰنِيُّونَ وَٱلۡأَحۡبَارُ عَن قَوۡلِهِمُ ٱلۡإِثۡمَ وَأَكۡلِهِمُ ٱلسُّحۡتَۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَصۡنَعُونَ
Ko hanno ɓee rewooɓe [maɓɓe], e annduɓe [maɓɓe] ɓen haɗa ɓe gaay e konngol maɓɓe bakkaatuyankewol e ñaamugol ɓe ngeenaari ndin ? Bonii kon ko ɓe laatinoo hiɓe huuwa.
التفاسير العربية:
وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ يَدُ ٱللَّهِ مَغۡلُولَةٌۚ غُلَّتۡ أَيۡدِيهِمۡ وَلُعِنُواْ بِمَا قَالُواْۘ بَلۡ يَدَاهُ مَبۡسُوطَتَانِ يُنفِقُ كَيۡفَ يَشَآءُۚ وَلَيَزِيدَنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم مَّآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَ طُغۡيَٰنٗا وَكُفۡرٗاۚ وَأَلۡقَيۡنَا بَيۡنَهُمُ ٱلۡعَدَٰوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ كُلَّمَآ أَوۡقَدُواْ نَارٗا لِّلۡحَرۡبِ أَطۡفَأَهَا ٱللَّهُۚ وَيَسۡعَوۡنَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَسَادٗاۚ وَٱللَّهُ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Alyahhuda'en wi': "Junngo Alla ngon ko ñobbaango ko Juuɗe maɓɓe ɗen ñobbaama, ɓe huɗiraama kon ko ɓe wowli ! Si ko woni, Juuɗe Makko ɗen [ɗiɗi] ko fontaaɗe, Himo Nafqira no O Muuyiri. Pellet, ko Jippinaa kon e maa immorde ka Joomi, ɓeyday ko heewi e maɓɓe bewre e keeferaaku. Men Werlii hakkunde maɓɓe ngayngu e konnaagu haa Ñalnde Darngal. Tuma kala ɓe huɓɓi yiite fii hare, Alla Ɗannina nge. Hiɓe yaha ka leydi bonnugl. Alla non Yiɗaa bonnooɓe ɓen. @مصحح
التفاسير العربية:
وَلَوۡ أَنَّ أَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ ءَامَنُواْ وَٱتَّقَوۡاْ لَكَفَّرۡنَا عَنۡهُمۡ سَيِّـَٔاتِهِمۡ وَلَأَدۡخَلۡنَٰهُمۡ جَنَّٰتِ ٱلنَّعِيمِ
Sinno yimɓe Defte ɓen gomɗinno ɓe huli (Alla), Men Heefanayno ɓe boneeji maɓɓe ɗin, Men Naadayno ɓe kadi Aljannaaji Neema.
التفاسير العربية:
وَلَوۡ أَنَّهُمۡ أَقَامُواْ ٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِم مِّن رَّبِّهِمۡ لَأَكَلُواْ مِن فَوۡقِهِمۡ وَمِن تَحۡتِ أَرۡجُلِهِمۚ مِّنۡهُمۡ أُمَّةٞ مُّقۡتَصِدَةٞۖ وَكَثِيرٞ مِّنۡهُمۡ سَآءَ مَا يَعۡمَلُونَ
Sinno kamɓe ɓe ñiiɓnuno Tawreeta e Linjiila, e kon ko Jippinaa faade e maɓɓe immorde e Joomi maɓɓe, ɓe ñaamirayno senngo dow maɓɓe e ley koyɗe maɓɓe. No e maɓɓe mofte raɓɓindiniiɗe, ko ɗuuɗi e maɓɓe bonii ko ɓe gollata.
التفاسير العربية:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلرَّسُولُ بَلِّغۡ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ وَإِن لَّمۡ تَفۡعَلۡ فَمَا بَلَّغۡتَ رِسَالَتَهُۥۚ وَٱللَّهُ يَعۡصِمُكَ مِنَ ٱلنَّاسِۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ko an yo Nulaaɗo, yottin kon ko Jippinaa e maaɗa immorde ka Joomi maa, si a waɗaali, haray a yottinaali Nulal Makko ngal. Alla ko Daɗndoowo ma e yimɓe ɓen. Pellet, Alla Fewnataa yimɓe yeddooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَسۡتُمۡ عَلَىٰ شَيۡءٍ حَتَّىٰ تُقِيمُواْ ٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡۗ وَلَيَزِيدَنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم مَّآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَ طُغۡيَٰنٗا وَكُفۡرٗاۖ فَلَا تَأۡسَ عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Maaku : "Ko onon yo yimɓe Defte, on wonaa e huunde haa ñiiɓnon Tawraata e Linjiila e kon ko Jippinaa e mooɗon immorde ka Joomi mon". Ko maa tun ko Jippinaa kon e maaɗa immorde ka Joomi maaɗa ɓeyda ko ɗuuɗi e maɓɓe bewre e keeferaaku. Wata a suno fii yimɓe yedduɓe ɓen.
التفاسير العربية:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلصَّٰبِـُٔونَ وَٱلنَّصَٰرَىٰ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Pellet, ɓen gomɗimɓe, e ɓen Alyahuudaaɓe, e ɓen rewooɓe koode, e Annasaara'en, kala on gomɗinɗo Alla e Ñalaande Sakkitiinde nden, o golli golle-moƴƴe : kulol alanaa ɓe, wanaa kamɓe sunoytoo.
التفاسير العربية:
لَقَدۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَأَرۡسَلۡنَآ إِلَيۡهِمۡ رُسُلٗاۖ كُلَّمَا جَآءَهُمۡ رَسُولُۢ بِمَا لَا تَهۡوَىٰٓ أَنفُسُهُمۡ فَرِيقٗا كَذَّبُواْ وَفَرِيقٗا يَقۡتُلُونَ
Gomɗii Men Ƴetii ahadi ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, Men Nuli e maɓɓe Nulaaɓe. Tuma kala nde Nulaaɗo addani ɓe kon ko pittaali maɓɓe ɗin welaaka : fedde goo ɓe fenni, fedde goo no wara.
التفاسير العربية:
وَحَسِبُوٓاْ أَلَّا تَكُونَ فِتۡنَةٞ فَعَمُواْ وَصَمُّواْ ثُمَّ تَابَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ ثُمَّ عَمُواْ وَصَمُّواْ كَثِيرٞ مِّنۡهُمۡۚ وَٱللَّهُ بَصِيرُۢ بِمَا يَعۡمَلُونَ
Ɓe tamƴinii fitna laatotaako, ɓe wumi ɓe faaɗi. Refti Alla Jaɓani ɓe tuubuubuyee. Refti ko heewi e maɓɓe wumi ɓe faaɗi. Alla ko reenuɗo kon ko ɓe gollata.
التفاسير العربية:
لَقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَۖ وَقَالَ ٱلۡمَسِيحُ يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ رَبِّي وَرَبَّكُمۡۖ إِنَّهُۥ مَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَقَدۡ حَرَّمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِ ٱلۡجَنَّةَ وَمَأۡوَىٰهُ ٱلنَّارُۖ وَمَا لِلظَّٰلِمِينَ مِنۡ أَنصَارٖ
Gomɗii yeddii ɓen wi'uɓe : "Alla ko Almasiihu ɓiɗɗo Maryama on". Almasiihu on maaki : "Ko onon yo ɓiɗɓe Israa'iila, rewee Alla Joomi am e Joomi mon. Pellet, kala sirkanɗo Alla, gomɗii Alla Harminanii mo Aljanna, werde makko nden ko ka yiite. Alanaa tooñooɓe ɓen ballo".
التفاسير العربية:
لَّقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ ثَالِثُ ثَلَٰثَةٖۘ وَمَا مِنۡ إِلَٰهٍ إِلَّآ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۚ وَإِن لَّمۡ يَنتَهُواْ عَمَّا يَقُولُونَ لَيَمَسَّنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Gomɗii yeddii ɓen wi'uɓe : "Alla ko tato tammituɗo". Alaa reweteeɗo si wanaa Reweteeɗo gooto. Si ɓe haɗitaaki gaay e ko ɓe wowlata, ko maa mema ɓen yedduɓe e maɓɓe lepte muusuɗe.
التفاسير العربية:
أَفَلَا يَتُوبُونَ إِلَى ٱللَّهِ وَيَسۡتَغۡفِرُونَهُۥۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
E ɓe tuubantaa Alla ɓe insinoo Mo?! Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
مَّا ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَ إِلَّا رَسُولٞ قَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلِهِ ٱلرُّسُلُ وَأُمُّهُۥ صِدِّيقَةٞۖ كَانَا يَأۡكُلَانِ ٱلطَّعَامَۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُبَيِّنُ لَهُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ ثُمَّ ٱنظُرۡ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ
Almasiihi ɓiɗɗo Maryama on wonaali si wanaa Nulaaɗo, gomɗii Nulaaɓe feƴƴiino ado makko. Neene makko ko goonguɗo, kamɓe ɗiɗo hiɓe ñaamaynoo ñaametee. Ndaaru ko honno Men Ɓannginiranta ɓe Aayeeje ɗen, refti ndaaraa ko honno ɓe wonaa fefindoreede.
التفاسير العربية:
قُلۡ أَتَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَمۡلِكُ لَكُمۡ ضَرّٗا وَلَا نَفۡعٗاۚ وَٱللَّهُ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Maaku : "E on reway ko wonaa Alla, kon ko jeytantaa on lorra wanaa nafa?!", Alla non ko Nanoowo, Annduɗo.
التفاسير العربية:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَا تَغۡلُواْ فِي دِينِكُمۡ غَيۡرَ ٱلۡحَقِّ وَلَا تَتَّبِعُوٓاْ أَهۡوَآءَ قَوۡمٖ قَدۡ ضَلُّواْ مِن قَبۡلُ وَأَضَلُّواْ كَثِيرٗا وَضَلُّواْ عَن سَوَآءِ ٱلسَّبِيلِ
Maaku : "Ko onon yo yimɓe Defte, wata on fantin e diina mon kan ko woori goonga, wata on jokku mbeleeɗe yimɓe [ɓe tawta] gomɗii ɓe majjii ko adii, ɓe majjini ko ɗuuɗi, ɓe majji laawol fotondirngol ngol.
التفاسير العربية:
لُعِنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۢ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ عَلَىٰ لِسَانِ دَاوُۥدَ وَعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَۚ ذَٰلِكَ بِمَا عَصَواْ وَّكَانُواْ يَعۡتَدُونَ
Ɓen yedduɓe e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen huɗiraama e ɗemngal Daawuda, e Iisaa ɓiɗɗo Maryama on. Ɗum le, ko sabu ko yeddi kon, ɓe laatii jaggitooɓe.
التفاسير العربية:
كَانُواْ لَا يَتَنَاهَوۡنَ عَن مُّنكَرٖ فَعَلُوهُۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
Ɓe haɗindirtaano e bone mo ɓe waɗi. Bonii kon ko ɓe gollaynoo!
التفاسير العربية:
تَرَىٰ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ يَتَوَلَّوۡنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ لَبِئۡسَ مَا قَدَّمَتۡ لَهُمۡ أَنفُسُهُمۡ أَن سَخِطَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَفِي ٱلۡعَذَابِ هُمۡ خَٰلِدُونَ
Hiɗa yi'a ko ɗuuɗi e maɓɓe no welda e ɓen yeddu- ɓe. Bonii kon ko pittaali maɓɓe ɗin ardinani ɓe, nde Alla Tikkani ɓe, ko ka lepte woni kamɓe ko ɓe heddotoo.
التفاسير العربية:
وَلَوۡ كَانُواْ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلنَّبِيِّ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِ مَا ٱتَّخَذُوهُمۡ أَوۡلِيَآءَ وَلَٰكِنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ فَٰسِقُونَ
Sinno ɓe gomɗinayno Alla, e Annabaajo on e kon ko Jippinaa e makko, ɓe jogittonooko ɓen [yedduɓe] weldiiɓe. Kono ko ɗuuɗi e maɓɓe ko faasiqiiɓe.
التفاسير العربية:
۞ لَتَجِدَنَّ أَشَدَّ ٱلنَّاسِ عَدَٰوَةٗ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلۡيَهُودَ وَٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْۖ وَلَتَجِدَنَّ أَقۡرَبَهُم مَّوَدَّةٗ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّا نَصَٰرَىٰۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّ مِنۡهُمۡ قِسِّيسِينَ وَرُهۡبَانٗا وَأَنَّهُمۡ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ
A taway ko ɓuri yimɓe ɓen tiiɗude e ngayngu wonannde ɓen gomɗimɓe,ko Alyahuuda'en e ɓen sirkooɓe.A taway kadi ko ɓuri ɓe ɓaɗtaade gomɗimɓe ɓen giggol, ko wi'uɓe ɓen :"Menen ko Annasaara".Ɗum non,ko tawde hino e maɓɓe annduɓe e rewooɓe,e wonnde kamɓe ɓe mawnintintaako.
التفاسير العربية:
وَإِذَا سَمِعُواْ مَآ أُنزِلَ إِلَى ٱلرَّسُولِ تَرَىٰٓ أَعۡيُنَهُمۡ تَفِيضُ مِنَ ٱلدَّمۡعِ مِمَّا عَرَفُواْ مِنَ ٱلۡحَقِّۖ يَقُولُونَ رَبَّنَآ ءَامَنَّا فَٱكۡتُبۡنَا مَعَ ٱلشَّٰهِدِينَ
Si ɓe nanii ko Jippinaa kon e Nulaaɗo on, a yi'ay gite maɓɓe ɗen no yuppoo gomɗi, sabu kon ko ɓe anndi e goonga kan. Hiɓe wi'a: "Joomi amen, men gomɗinii, Winndidu men e seediiɓe ɓen".
التفاسير العربية:
وَمَا لَنَا لَا نُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَمَا جَآءَنَا مِنَ ٱلۡحَقِّ وَنَطۡمَعُ أَن يُدۡخِلَنَا رَبُّنَا مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلصَّٰلِحِينَ
E ko haɗata men gomɗinde Alla e ko ari e amen kon immorde e goonga, men tamƴinoo nde Joomi amen Waɗtida men e yimɓe moƴƴuɓe ɓen?".
التفاسير العربية:
فَأَثَٰبَهُمُ ٱللَّهُ بِمَا قَالُواْ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Alla Yoɓiri ɓe sabu kon ko ɓe wi'i : Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton. Ɗum ɗon ko njoɓdi moƴƴimɓe ɓen. @مصحح
التفاسير العربية:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓen yedduɓe ɓe fenni Aayeeje Amen ɗen, ɓen ɗon, ko yimɓe Jahiimi.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُحَرِّمُواْ طَيِّبَٰتِ مَآ أَحَلَّ ٱللَّهُ لَكُمۡ وَلَا تَعۡتَدُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُعۡتَدِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on harmin laaɓuɗi ɗi Alla Daginani on, wata on jaggitu. Pellet, Alla Yiɗaa jaggitooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
وَكُلُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ حَلَٰلٗا طَيِّبٗاۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِيٓ أَنتُم بِهِۦ مُؤۡمِنُونَ
Ñaamee e kon ko Alla Arsiki on dagiiɗi laaɓuɗi. Hulon Alla On Mo gomɗinɗon.
التفاسير العربية:
لَا يُؤَاخِذُكُمُ ٱللَّهُ بِٱللَّغۡوِ فِيٓ أَيۡمَٰنِكُمۡ وَلَٰكِن يُؤَاخِذُكُم بِمَا عَقَّدتُّمُ ٱلۡأَيۡمَٰنَۖ فَكَفَّٰرَتُهُۥٓ إِطۡعَامُ عَشَرَةِ مَسَٰكِينَ مِنۡ أَوۡسَطِ مَا تُطۡعِمُونَ أَهۡلِيكُمۡ أَوۡ كِسۡوَتُهُمۡ أَوۡ تَحۡرِيرُ رَقَبَةٖۖ فَمَن لَّمۡ يَجِدۡ فَصِيَامُ ثَلَٰثَةِ أَيَّامٖۚ ذَٰلِكَ كَفَّٰرَةُ أَيۡمَٰنِكُمۡ إِذَا حَلَفۡتُمۡۚ وَٱحۡفَظُوٓاْ أَيۡمَٰنَكُمۡۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Alla Nanngitirtaa on ko faljuɗon ka woondooje mon, kono Himo Nanngitira on kon ko fiɓuɗon woondooje ɗen e muuɗum. Kaffaara mun on, ko ñammingol miskimɓe sappo immorde ko hakindii e ko ñamminton ɓeynguureeji mon, maa koltu maɓɓe, maa rinɗinngol daande. On mo heɓaali [ɗum], ko hoorugol ɓalɗe tati. Ɗum ɗon ko kaffaara goondooje mon si on woondii. Reenee goondooje mon ɗen. Ko nii Alla Ɓannginiranta on Aayeeje Makko ɗen, belajo'o, on yettay [Mo].
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡخَمۡرُ وَٱلۡمَيۡسِرُ وَٱلۡأَنصَابُ وَٱلۡأَزۡلَٰمُ رِجۡسٞ مِّنۡ عَمَلِ ٱلشَّيۡطَٰنِ فَٱجۡتَنِبُوهُ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, annde esiwram= sanngara ɗam, e karte ɗen, e sanamuuji ɗin e payaloy koy [fow] ko soɓe jeyaaɗum e golle seytaane,woɗɗitee ɗum, belajo'o, on maloyte.
التفاسير العربية:
إِنَّمَا يُرِيدُ ٱلشَّيۡطَٰنُ أَن يُوقِعَ بَيۡنَكُمُ ٱلۡعَدَٰوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ فِي ٱلۡخَمۡرِ وَٱلۡمَيۡسِرِ وَيَصُدَّكُمۡ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِ وَعَنِ ٱلصَّلَوٰةِۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّنتَهُونَ
Anndee ko seytaane faalaa, ko nde o liɓata ngayngu e konnaagu hakkunde mo'on ka siwram e ka karte, o sakkoo on gaay e jantagol Alla e julde nden. Hara onon ko on haɗitotooɓe ?
التفاسير العربية:
وَأَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ وَٱحۡذَرُواْۚ فَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَا عَلَىٰ رَسُولِنَا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
Ɗoftee Alla, ɗoftoɗon Nulaaɗo on, rentoɗon ! Si on huccitii, anndee pellet, ko fawii Nulaaɗo Amen on, ko yottingol ɓanngina.
التفاسير العربية:
لَيۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جُنَاحٞ فِيمَا طَعِمُوٓاْ إِذَا مَا ٱتَّقَواْ وَّءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ ثُمَّ ٱتَّقَواْ وَّءَامَنُواْ ثُمَّ ٱتَّقَواْ وَّأَحۡسَنُواْۚ وَٱللَّهُ يُحِبُّ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Bakkaatu fawaaki ɓen gomɗimɓe ɓe golli golle-moƴƴe e kon ko ɓe nyaamuno si ɓe gomɗii ɓe gomɗinii ɓe golli golle-moƴƴe, refti ɓe gomɗi ɓe gomɗini, refti ɓe gomɗi ɓe moƴƴini. Alla No Yiɗi moƴƴinooɓe ɓen.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَيَبۡلُوَنَّكُمُ ٱللَّهُ بِشَيۡءٖ مِّنَ ٱلصَّيۡدِ تَنَالُهُۥٓ أَيۡدِيكُمۡ وَرِمَاحُكُمۡ لِيَعۡلَمَ ٱللَّهُ مَن يَخَافُهُۥ بِٱلۡغَيۡبِۚ فَمَنِ ٱعۡتَدَىٰ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَلَهُۥ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Ko onon yo gomɗimɓe, ma Alla Jarribor on huunde e mbaroodi=raddo, hiɗon nanngira ɗum juuɗe mon ɗen e gaawe mon ɗen ; fii no Alla Anndira on huloowo Mo e birnal. Kala jaggituɗo ɓaawo ɗum, hino woodani mo lepte muusuɗe.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَقۡتُلُواْ ٱلصَّيۡدَ وَأَنتُمۡ حُرُمٞۚ وَمَن قَتَلَهُۥ مِنكُم مُّتَعَمِّدٗا فَجَزَآءٞ مِّثۡلُ مَا قَتَلَ مِنَ ٱلنَّعَمِ يَحۡكُمُ بِهِۦ ذَوَا عَدۡلٖ مِّنكُمۡ هَدۡيَۢا بَٰلِغَ ٱلۡكَعۡبَةِ أَوۡ كَفَّٰرَةٞ طَعَامُ مَسَٰكِينَ أَوۡ عَدۡلُ ذَٰلِكَ صِيَامٗا لِّيَذُوقَ وَبَالَ أَمۡرِهِۦۗ عَفَا ٱللَّهُ عَمَّا سَلَفَۚ وَمَنۡ عَادَ فَيَنتَقِمُ ٱللَّهُ مِنۡهُۚ وَٱللَّهُ عَزِيزٞ ذُو ٱنتِقَامٍ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on waru mbaroodi=raddaande hara ko on horminii ɓe. Kala warɗo ndi e mooɗon ko o tewiiɗo, njoɓdi mun, ko yeru kon ko o wari neemoraaɗi, ñaawa ɗum joomiraaɓe nunɗal ɗiɗo e mooɗon, neldaari yottotoondi Kaaba on, maa kaffaara ñammingol miskiimɓe, maa ko fotata ɗum ɗon koorka fii yo o meeɗu battane fiyaake makko on. Alla Yaafike kon ko feƴƴi ; kala ruttiiɗo, Alla Yottoto e Makko. Alla ko Fooluɗo, Jom-yottagol.
التفاسير العربية:
أُحِلَّ لَكُمۡ صَيۡدُ ٱلۡبَحۡرِ وَطَعَامُهُۥ مَتَٰعٗا لَّكُمۡ وَلِلسَّيَّارَةِۖ وَحُرِّمَ عَلَيۡكُمۡ صَيۡدُ ٱلۡبَرِّ مَا دُمۡتُمۡ حُرُمٗاۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِيٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Daginanaama on yunngugol ka maayo, ñaametee mun on ko dakamme wonannde on e setotooɓe ɓen. Harminanaama on waañugol ka njorndi fodde hiɗon hormii. Hulee Alla On Mo mooɓoyteɗon ka Mun.
التفاسير العربية:
۞ جَعَلَ ٱللَّهُ ٱلۡكَعۡبَةَ ٱلۡبَيۡتَ ٱلۡحَرَامَ قِيَٰمٗا لِّلنَّاسِ وَٱلشَّهۡرَ ٱلۡحَرَامَ وَٱلۡهَدۡيَ وَٱلۡقَلَٰٓئِدَۚ ذَٰلِكَ لِتَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَأَنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٌ
Alla Waɗii Kaaba on : Suudu Hormanteendu, ñiiɓirndu wonannde yimɓe ɓen, e lewru hormante ndun, e neldaari ndin, e ŋannaaɗi ɗin. Ɗum ɗon, ko fii yo on anndu wonnde Alla no Anndi kon ko woni kammuuli e ka leydi, e wonndi Alla no Anndi kala huunde.
التفاسير العربية:
ٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ وَأَنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Anndee wonnde pellet, Alla ko Saɗtuɗo lepte, e wonnde pellet, Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
مَّا عَلَى ٱلرَّسُولِ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُۗ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا تَكۡتُمُونَ
Fawaaki Nulaaɗo on si wanaa yottingol. Alla no Anndi ko feññinton e ko suuɗoton.
التفاسير العربية:
قُل لَّا يَسۡتَوِي ٱلۡخَبِيثُ وَٱلطَّيِّبُ وَلَوۡ أَعۡجَبَكَ كَثۡرَةُ ٱلۡخَبِيثِۚ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ يَٰٓأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Maaku : "ko soɓi kon e ko laaɓi kon fotataa, hay si hawnii ma ɗuuɗugol ko soɓi kon". Hulee Alla yo joomiraaɓe haqqillaaji, belajo'o, on maloyte.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَسۡـَٔلُواْ عَنۡ أَشۡيَآءَ إِن تُبۡدَ لَكُمۡ تَسُؤۡكُمۡ وَإِن تَسۡـَٔلُواْ عَنۡهَا حِينَ يُنَزَّلُ ٱلۡقُرۡءَانُ تُبۡدَ لَكُمۡ عَفَا ٱللَّهُ عَنۡهَاۗ وَٱللَّهُ غَفُورٌ حَلِيمٞ
Ko onon yo gomɗimɓe ! wata on lamndo fii piiji, tawi si ɗi feññinanaama on, mettay on. Si on lamndino fii majji fewndo AlQur'aanaare nden Jippotoo, ɗi feññinante on. Alla Yaafike fii majji. Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
التفاسير العربية:
قَدۡ سَأَلَهَا قَوۡمٞ مِّن قَبۡلِكُمۡ ثُمَّ أَصۡبَحُواْ بِهَا كَٰفِرِينَ
Gomɗii yimɓe adinooɓe on lamndinoke fii majji, refti ɓe wontiri ɗin yedduɓe.
التفاسير العربية:
مَا جَعَلَ ٱللَّهُ مِنۢ بَحِيرَةٖ وَلَا سَآئِبَةٖ وَلَا وَصِيلَةٖ وَلَا حَامٖ وَلَٰكِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَفۡتَرُونَ عَلَى ٱللَّهِ ٱلۡكَذِبَۖ وَأَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡقِلُونَ
Alla Waɗaali e jelaaɗi ɗin, wanaa accitaaɗi, wanaa jokkindirmba debbi, wanaa kalaldi-wa, kono heeferɓe ɓen no fefindoo e Alla fenaande, ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe haqqiltaa.
التفاسير العربية:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ تَعَالَوۡاْ إِلَىٰ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ وَإِلَى ٱلرَّسُولِ قَالُواْ حَسۡبُنَا مَا وَجَدۡنَا عَلَيۡهِ ءَابَآءَنَآۚ أَوَلَوۡ كَانَ ءَابَآؤُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ شَيۡـٔٗا وَلَا يَهۡتَدُونَ
Si ɓe wi'anaa: "Aree e ko Alla Jippini kon e faade e Nulaaɗo on", ɓe wi'a:"Yonii men ko men tawri baabiraaɓe amen ɓen", e hay si baabiraaɓe maɓɓe ɓen anndaa hay e huunde ɓe feewataa?!
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ عَلَيۡكُمۡ أَنفُسَكُمۡۖ لَا يَضُرُّكُم مَّن ضَلَّ إِذَا ٱهۡتَدَيۡتُمۡۚ إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡ جَمِيعٗا فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe ! Hino fawii on pittaali mon ɗin! Lorratah on majjuɗo si on feewi. Ko faade ka Alla woni ruttorde mon on denndaangal; O Humpita on kon ko gollaynoɗon.
التفاسير العربية:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ شَهَٰدَةُ بَيۡنِكُمۡ إِذَا حَضَرَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ حِينَ ٱلۡوَصِيَّةِ ٱثۡنَانِ ذَوَا عَدۡلٖ مِّنكُمۡ أَوۡ ءَاخَرَانِ مِنۡ غَيۡرِكُمۡ إِنۡ أَنتُمۡ ضَرَبۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَأَصَٰبَتۡكُم مُّصِيبَةُ ٱلۡمَوۡتِۚ تَحۡبِسُونَهُمَا مِنۢ بَعۡدِ ٱلصَّلَوٰةِ فَيُقۡسِمَانِ بِٱللَّهِ إِنِ ٱرۡتَبۡتُمۡ لَا نَشۡتَرِي بِهِۦ ثَمَنٗا وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰ وَلَا نَكۡتُمُ شَهَٰدَةَ ٱللَّهِ إِنَّآ إِذٗا لَّمِنَ ٱلۡأٓثِمِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe ! waɗee seedee hakkunde mon, si maayde nden arii goɗɗo e mon, tuma wasiyagol, [seedeeɓe] ɗiɗo nunɗuɓe jeyaaɓe e mo'on, si tawii on yehii ka leydi masiibo maayde yanii e mon. Darnon ɓe ka batte julde, ɓe woondira Alla, si on sikkitike ɓe yoɓetaake fii ɗum coggu, hay si laatike joomiraawo badindiral, "Men Suuɗataa seedee Alla on, menen ontuma [si men waɗii ɗum], haray men jeyaama e bakkondimɓe ɓen".
التفاسير العربية:
فَإِنۡ عُثِرَ عَلَىٰٓ أَنَّهُمَا ٱسۡتَحَقَّآ إِثۡمٗا فَـَٔاخَرَانِ يَقُومَانِ مَقَامَهُمَا مِنَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَحَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَوۡلَيَٰنِ فَيُقۡسِمَانِ بِٱللَّهِ لَشَهَٰدَتُنَآ أَحَقُّ مِن شَهَٰدَتِهِمَا وَمَا ٱعۡتَدَيۡنَآ إِنَّآ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si tawaama wonnde ɓe hanndi e bakkaatu, ko woɗɓe ɗiɗo darotoo darnde maɓɓe nden, hara ko jeyaaɓe e hannduɓe e hettugol , ɓe woondira Alla : "Pellet, ko seedee amen on ɓuri jojjude seedee maɓɓe on ; men jaggitaali. Menen ontuma [si men waɗii ɗum], haray men jeyaama e tooñooɓe ɓen".
التفاسير العربية:
ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن يَأۡتُواْ بِٱلشَّهَٰدَةِ عَلَىٰ وَجۡهِهَآ أَوۡ يَخَافُوٓاْ أَن تُرَدَّ أَيۡمَٰنُۢ بَعۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱسۡمَعُواْۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ
Ko ɗum ɗoo ɓuri ɓaɗtaade nde ɓe addata seedee e hoore nden ɗon, maa ɓe hula nde woondoore ruttetee ɓaawo woondoore maɓɓe nden. Alla Fewnataa faasiqiiɓe ɓen.
التفاسير العربية:
۞ يَوۡمَ يَجۡمَعُ ٱللَّهُ ٱلرُّسُلَ فَيَقُولُ مَاذَآ أُجِبۡتُمۡۖ قَالُواْ لَا عِلۡمَ لَنَآۖ إِنَّكَ أَنتَ عَلَّٰمُ ٱلۡغُيُوبِ
Ñalnde Alla Mooɓoyta Nulaaɓe ɓen, O Daala: "Ko honɗum jaabanoɗon?" Ɓe maaka: "Anndal alanaa men, pellet, An, ko An woni Annduɗo ko wirnii".
التفاسير العربية:
إِذۡ قَالَ ٱللَّهُ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ٱذۡكُرۡ نِعۡمَتِي عَلَيۡكَ وَعَلَىٰ وَٰلِدَتِكَ إِذۡ أَيَّدتُّكَ بِرُوحِ ٱلۡقُدُسِ تُكَلِّمُ ٱلنَّاسَ فِي ٱلۡمَهۡدِ وَكَهۡلٗاۖ وَإِذۡ عَلَّمۡتُكَ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَۖ وَإِذۡ تَخۡلُقُ مِنَ ٱلطِّينِ كَهَيۡـَٔةِ ٱلطَّيۡرِ بِإِذۡنِي فَتَنفُخُ فِيهَا فَتَكُونُ طَيۡرَۢا بِإِذۡنِيۖ وَتُبۡرِئُ ٱلۡأَكۡمَهَ وَٱلۡأَبۡرَصَ بِإِذۡنِيۖ وَإِذۡ تُخۡرِجُ ٱلۡمَوۡتَىٰ بِإِذۡنِيۖ وَإِذۡ كَفَفۡتُ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ عَنكَ إِذۡ جِئۡتَهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
Tuma nde Alla Daalunoo : "Ko an yo Iisaa ɓiɗɗo Maryama, annditii Neema An on e dow maaɗa e dow yumma maaɗa, tuma nde Mi Semmbinirno maa fittaandu laaɓunde ndun, hiɗa yeewta yimɓe ɓen ka penuyaagal e ka ƴaƴƴurmayaagal. E tuma nde Mi Anndinno maa winndugol ngol e ñeñƴangal ngal, e Tawreeta e Linjiila. E tuma tagaynoɗaa e loope wano mbaadi sonndu e Duŋayee An ; wuttaa e mayru ndu laatoo sonndu e Duŋayee An. Sellinaa bunɗo e ɗamaaɗo e Duŋayee An. E tuma nde yaltinanynoɗaa maayɓe e Duŋayee An. E tuma nde Mi Surunoo ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e maaɗa nde addannoɗaa ɓe ɓanngannduyeeji ɗin, yedduɓe ɓen e maɓɓe wi'i: "Ɗum wonaali si wanaa mbilewu feeñungu".
التفاسير العربية:
وَإِذۡ أَوۡحَيۡتُ إِلَى ٱلۡحَوَارِيِّـۧنَ أَنۡ ءَامِنُواْ بِي وَبِرَسُولِي قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَٱشۡهَدۡ بِأَنَّنَا مُسۡلِمُونَ
Tuma nde Mi Wahyinnoo e laaɓamɓe ma ɓen, si ko woni: "Gomɗinee Lam Min e Nulaaɗo An on", ɓe wi'i: "Men gomɗinii, seedito wonnde pellet, ko men jebbiliiɓe".
التفاسير العربية:
إِذۡ قَالَ ٱلۡحَوَارِيُّونَ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ هَلۡ يَسۡتَطِيعُ رَبُّكَ أَن يُنَزِّلَ عَلَيۡنَا مَآئِدَةٗ مِّنَ ٱلسَّمَآءِۖ قَالَ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Tuma nde laaɓamɓe [ma] ɓen wi'unoo: "Ko an yo Iisaa, ɓiɗɗo Maryama, hara Joomi maa hino waawi nde O jippinanta men kooliwal immorde ka kammu?" O maaki: "Hulee Alla, si on laatike gomɗimɓe".
التفاسير العربية:
قَالُواْ نُرِيدُ أَن نَّأۡكُلَ مِنۡهَا وَتَطۡمَئِنَّ قُلُوبُنَا وَنَعۡلَمَ أَن قَدۡ صَدَقۡتَنَا وَنَكُونَ عَلَيۡهَا مِنَ ٱلشَّٰهِدِينَ
Ɓe wi'i: "Men faala ñaamude e maggal, ɓerɗe amen ɗen deeƴa, men annda gomɗii a goonganii men, men wona e maggal jeyaaɓe e seeditiiɓe".
التفاسير العربية:
قَالَ عِيسَى ٱبۡنُ مَرۡيَمَ ٱللَّهُمَّ رَبَّنَآ أَنزِلۡ عَلَيۡنَا مَآئِدَةٗ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ تَكُونُ لَنَا عِيدٗا لِّأَوَّلِنَا وَءَاخِرِنَا وَءَايَةٗ مِّنكَۖ وَٱرۡزُقۡنَا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰزِقِينَ
Iisaa ɓiɗɗo Maryama on maaki: "Yaa An Alla, Joomi amen, Jippinan men kooliwal immorde ka kammu, ngal wonana men iidi wonannde aramɓe amen e sakkitiiɓe amen, e maande immorde ka Maaɗa. Arsikaa men: ko An woni Moƴƴo Arsikoowo".
التفاسير العربية:
قَالَ ٱللَّهُ إِنِّي مُنَزِّلُهَا عَلَيۡكُمۡۖ فَمَن يَكۡفُرۡ بَعۡدُ مِنكُمۡ فَإِنِّيٓ أُعَذِّبُهُۥ عَذَابٗا لَّآ أُعَذِّبُهُۥٓ أَحَدٗا مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Allaahu On Daali : "Min, ko Mi Jippinanoowo on ngal. Kono kala yedduɗo e mo'on ɓaawo ɗum, Min, Mi leptay mo lepte ɗe Mi leptataa hay gooto e tagoore nden".
التفاسير العربية:
وَإِذۡ قَالَ ٱللَّهُ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ءَأَنتَ قُلۡتَ لِلنَّاسِ ٱتَّخِذُونِي وَأُمِّيَ إِلَٰهَيۡنِ مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالَ سُبۡحَٰنَكَ مَا يَكُونُ لِيٓ أَنۡ أَقُولَ مَا لَيۡسَ لِي بِحَقٍّۚ إِن كُنتُ قُلۡتُهُۥ فَقَدۡ عَلِمۡتَهُۥۚ تَعۡلَمُ مَا فِي نَفۡسِي وَلَآ أَعۡلَمُ مَا فِي نَفۡسِكَۚ إِنَّكَ أَنتَ عَلَّٰمُ ٱلۡغُيُوبِ
E tuma nde Alla Daaloyte : "Ko an yo Iisaa geɗal Maryama, e ko an wi'i yimɓe ɓen : "Jogitee lam min e yumma am reweteeɓe ɗiɗo ko wanaa Alla?" O maaka : "Senayee woodanii Ma! Haananaa lam nde mi yeetotooɓe ko alanaa lam e mun geɓal ! Si wonii mi wowlanii ɗum, haray pellet, A Anndii ɗum. Hiɗa Anndi ko woni e wonkii am, mi anndaa ko woni e Wonkii Maa. Pellet, An, ko An woni Annduɗo wirniiɗi ɗin".
التفاسير العربية:
مَا قُلۡتُ لَهُمۡ إِلَّا مَآ أَمَرۡتَنِي بِهِۦٓ أَنِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ رَبِّي وَرَبَّكُمۡۚ وَكُنتُ عَلَيۡهِمۡ شَهِيدٗا مَّا دُمۡتُ فِيهِمۡۖ فَلَمَّا تَوَفَّيۡتَنِي كُنتَ أَنتَ ٱلرَّقِيبَ عَلَيۡهِمۡۚ وَأَنتَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدٌ
Mi wowlanaali ɓe si wanaa kon ko Yamirɗaa lam, wonnde : "Rewee Alla Joomi am e Joomi mon". Min laatino e dow maɓɓe seeditiiɗo yeru ko mi wonnoo. Ɓaawo nde hunnuɗaa mi, wonuɗaa An, Tommbiiɗo e dow maɓɓe. An ko A Seediiɗo e kala huunde.
التفاسير العربية:
إِن تُعَذِّبۡهُمۡ فَإِنَّهُمۡ عِبَادُكَۖ وَإِن تَغۡفِرۡ لَهُمۡ فَإِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Si a leptii ɓe, pelletn kamɓe ko ɓe jeyaaɓe Maaɗa. Si A Haforanii ɓe, pellet, An, ko An woni Fooluɗo, Ñeeñuɗo.
التفاسير العربية:
قَالَ ٱللَّهُ هَٰذَا يَوۡمُ يَنفَعُ ٱلصَّٰدِقِينَ صِدۡقُهُمۡۚ لَهُمۡ جَنَّٰتٞ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ رَّضِيَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ وَرَضُواْ عَنۡهُۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ
Alla Daali : "Ndee ko ñalaande nde goonga nafata googunɓe ɓen goonga maɓɓe on : hino woodani ɓe Aljannaaji no ila e ley majji canɗi, ko ɓe duumotooɓe e majji poomaa". Alla Welaama ɓe kamɓe kadi ɓe weltorii Mo. Ko ɗum woni polagal mawngal ngal.
التفاسير العربية:
لِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا فِيهِنَّۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرُۢ
Ko Alla woodani laamu kammuuli ɗin, e leydi ndin e ko woni nder majji. Kanko ko O Hattanɗo kala huunde.
التفاسير العربية:
 
ترجمة معاني سورة: المائدة
فهرس السور رقم الصفحة
 
ترجمة معاني القرآن الكريم - الترجمة الفلانية - فهرس التراجم

ترجمة معاني القرآن الكريم إلى اللغة الفلانية، ترجمها فريق مركز رواد الترجمة بالتعاون مع موقع دار الإسلام www.islamhouse.com.

إغلاق