ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - لیست ترجمه ها


ترجمهٔ معانی سوره: سوره اعراف   آیه:

Simoore al-araaf

از اهداف این سوره:
انتصار الحق في صراعه مع الباطل، وبيان عاقبة المستكبرين في الدنيا والآخرة.
Foolde goongo dow hare nde mbo waddata e meere e hollude batte mawnikiniiɓe aduna e laakara.

الٓمٓصٓ
Yeewtere sugu mun yawtii ka arannde cortewol Baqarah.
تفسیرهای عربی:
كِتَٰبٌ أُنزِلَ إِلَيۡكَ فَلَا يَكُن فِي صَدۡرِكَ حَرَجٞ مِّنۡهُ لِتُنذِرَ بِهِۦ وَذِكۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ
Alqur'aanaare Teddunde nden, ko Deftere Jippinaande e maaɗa -an Nulaaɗo- Wata ɓitteende fii mayre wonu ka ɓernde maa ; Alla Jippiniriinde e maaɗa fii jertinirgol nde yimɓe ɓen, ñiiɓiniraande hujja, e fii yo a waajornde gomɗimɓe ɓen ; ko ɓen nafitorta waaju.
تفسیرهای عربی:
ٱتَّبِعُواْ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡ وَلَا تَتَّبِعُواْ مِن دُونِهِۦٓ أَوۡلِيَآءَۗ قَلِيلٗا مَّا تَذَكَّرُونَ
Jokkee onon ɓee yimɓe, Deftere nde Joomi mon Jippini e mooɗon e sunna Annabiijo mon on, wata on jokku mbeleeɗe ɓen ɓe sikkoton ko weldiiɓe mo'on -immorde e seytaaneeji maa ruuɗinkiniiɓe- Kono fanɗii ko waajitotoɗon ; tawde si on waajitino, on ɓurnataano goɗɗum goo e goonga kan, on jokkayno ko Nulaaɗo mon on addani on kon, gollitiron ɗum, hawkon ko lunndii ɗum.
تفسیرهای عربی:
وَكَم مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَا فَجَآءَهَا بَأۡسُنَا بَيَٰتًا أَوۡ هُمۡ قَآئِلُونَ
Ɗuuɗi e ca'e ɗe Men halkiri lepte Amen! Ɓaawo nde ɓe haɓɓitii e keeferaaku maɓɓe, Men Jppini lepte Amen ɗen e maɓɓe fewndo ka ɓe welsindii jemma maa ñalorma, ɓe waawaano yiltude ɗen e maɓɓe, reweteeɗi maɓɓe ɗin kadi nafaano ɓe e ɗum.
تفسیرهای عربی:
فَمَا كَانَ دَعۡوَىٰهُمۡ إِذۡ جَآءَهُم بَأۡسُنَآ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ
Ɓaawo lepte ɗen arii e maɓɓe, ɓe waɗaano si wanaa qirritagol e ko'e maɓɓe, wonnde ɓe tooñirno yeddugol Alla.
تفسیرهای عربی:
فَلَنَسۡـَٔلَنَّ ٱلَّذِينَ أُرۡسِلَ إِلَيۡهِمۡ وَلَنَسۡـَٔلَنَّ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Ma Men Lamnditoyo Ñalnde Darngal, mofte ɗe Men Nulunoo ɗen e mun Nulaaɓe fii ko ɓe jaabitinoo Nulaaɓe ɓen, Ma Men Lamnditoyo kadi Nulaaɓe ɓen si ɓe yottinnno Nule ɗen e si tawii ɓe mofte maɓɓe ɗen jaabitino ɓe.
تفسیرهای عربی:
فَلَنَقُصَّنَّ عَلَيۡهِم بِعِلۡمٖۖ وَمَا كُنَّا غَآئِبِينَ
Ma Men Fillanoyor tagu ngun fow golle maɓɓe ɗen aduna, e hoore ganndal Amen ; tawde gomɗii Meɗen Anndunoo ɗum, huunde e mun wirnaaki Men, Men wonaano kadi welsindiiɓe e kala waqtu.
تفسیرهای عربی:
وَٱلۡوَزۡنُ يَوۡمَئِذٍ ٱلۡحَقُّۚ فَمَن ثَقُلَتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Manndake ɗen Ñalnde Darngal, ko e nunɗal ɗe manndikirtee wanaa tooñe. kala mo manndake mun moƴƴi ɗen teddi ɓuri bonɗi ɗin, ko ɓen ɗon woni maloyteeɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَمَنۡ خَفَّتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُم بِمَا كَانُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَظۡلِمُونَ
Kala mo manndake mon moƴƴi ɗen foygitii ɓuri bonɗi makko ɗin, ko ɓen ɗon woni sooyinirɓe pittaali mun ɗin halkagol Ñalnde Darngal, sabu ko ɓe yeddaynoo Aayeeje Alla ɗen.
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ مَكَّنَّٰكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَجَعَلۡنَا لَكُمۡ فِيهَا مَعَٰيِشَۗ قَلِيلٗا مَّا تَشۡكُرُونَ
Gomɗii Men Newinanii on -onon ɓiɗɓe Aadama ɓen- ka leydi. Men Waɗani on nguuree e mayri. Tawi ko yettugol Alla tun habboraɗon, kono fanɗii ko yettoton.
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ خَلَقۡنَٰكُمۡ ثُمَّ صَوَّرۡنَٰكُمۡ ثُمَّ قُلۡنَا لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ لَمۡ يَكُن مِّنَ ٱلسَّٰجِدِينَ
Gomɗii Men Tagii baaba mon Aadama, hooti Men Mbaadiniri mo ko ɓuri moƴƴude e mbaadi, hooti Men Yamiri Mala'ik'en sujjirangol mo teddungal, ɓe ɗoftii ɓe sujji, si wanaa Ibliisa, o salora sujjungol towonitaare.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من مقاصد إنزال القرآن الإنذار للكافرين والمعاندين، والتذكير للمؤمنين.
Hino jeyaa e faandunde cortwol ngol=simoore nde, rentingol heeferɓe sanndalinbe ɓen, waajoo gomɗimɓe ɓen.

• أنزل الله القرآن إلى المؤمنين ليتبعوه ويعملوا به، فإن فعلوا ذلك كملت تربيتهم، وتمت عليهم النعمة، وهُدُوا لأحسن الأعمال والأخلاق.
Alla Jippinii Alqur'aana e gomɗimɓe ɓen fii yo ɓe gollitirnde, si ɓe huuwii ɗum, needi maɓɓe e neema maɓɓe timmii, ɓe fewniraama jikku e golle moƴƴe.

• الوزن يوم القيامة لأعمال العباد يكون بالعدل والقسط الذي لا جَوْر فيه ولا ظلم بوجه.
Manndake ɗen Ñalnde Darngal, ko fii etugol golle jeyaaɓe ɓen no nunɗiri, hara tooñe woo alaa e mu'un.

• هَيَّأ الله الأرض لانتفاع البشر بها، بحيث يتمكَّنون من البناء عليها وحَرْثها، واستخراج ما في باطنها للانتفاع به.
Alla Hebilirii leydi no neɗɗanke nafitora ndi : ɓe waawa mahde ɓe rema e mayri, ɓe nafitora ko yaltata e mayri.

قَالَ مَا مَنَعَكَ أَلَّا تَسۡجُدَ إِذۡ أَمَرۡتُكَۖ قَالَ أَنَا۠ خَيۡرٞ مِّنۡهُ خَلَقۡتَنِي مِن نَّارٖ وَخَلَقۡتَهُۥ مِن طِينٖ
Alla Feliri mo Daalugol :"Ko honɗum haɗu-maa sujjangol Aadama nde Mi Yamir-maa?" Ibliisa jaabii Joomi mun : "Ko tawde miɗo ɓuri mo : A Tagii lam immorde e Yiite, A Tagii mo kanko immorde e loopal ; ko Yiite non ɓuri loopal teddude".
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَٱهۡبِطۡ مِنۡهَا فَمَا يَكُونُ لَكَ أَن تَتَكَبَّرَ فِيهَا فَٱخۡرُجۡ إِنَّكَ مِنَ ٱلصَّٰغِرِينَ
Alla Daalani mo : "Jippo ka Aljana ton, haananaama nde townitotoɗaa ton ; sabu ko galle laaɓuɓe non. A daganaakima wonnde ton, an Ibliisaa, ko a jeyaaɗo e jaasuɓe ɓen, hay si tawii non a sikkee hiɗa teddi ɓuri Aadama".
تفسیرهای عربی:
قَالَ أَنظِرۡنِيٓ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ
Ibliisa wi'i : "Joomi, Nennitanam haa ñalnde ɓe immintintee, fii no bewinira kala mo mi waawi bewinnde e yimɓe ɓen".
تفسیرهای عربی:
قَالَ إِنَّكَ مِنَ ٱلۡمُنظَرِينَ
Alla Daalani mo: "An Ibliisa, ko a jeyaaɗo e nennitanteeɓe Muuyanaaɓe maayde ñalnde allaadu ndun wuttetee ka arannde ; maaydaa e tagu ngun fow, heddoo Alla tun".
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَبِمَآ أَغۡوَيۡتَنِي لَأَقۡعُدَنَّ لَهُمۡ صِرَٰطَكَ ٱلۡمُسۡتَقِيمَ
Ibliisa wi'i : "Sabu ko majjinirɗaa lam kon ronnkugol sujjannde Aadama, ma mi jooɗanor ɓiɗɓe Aadama ɓen ka laawol Maa focciingol ; fii no mi murtinira ɓe, wano Majjinirɗaa lam e sujjangol baaba maɓɓe Aadama.
تفسیرهای عربی:
ثُمَّ لَأٓتِيَنَّهُم مِّنۢ بَيۡنِ أَيۡدِيهِمۡ وَمِنۡ خَلۡفِهِمۡ وَعَنۡ أَيۡمَٰنِهِمۡ وَعَن شَمَآئِلِهِمۡۖ وَلَا تَجِدُ أَكۡثَرَهُمۡ شَٰكِرِينَ
Refti mi ardiranoyay ɓe nokku fow : mi ruuɗina ɓe laakara, mi rerɗina ɓe aduna, mi bugoo jiɓi-liɓi e maɓɓe, mi cuɗana ɓe tuuyo. A tawataa An Joomi, ko ɓuri heewude e maɓɓe no yetta Maa ; sabu ko ɓe ɗoftotoo lam kon e yeddugol".
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱخۡرُجۡ مِنۡهَا مَذۡءُومٗا مَّدۡحُورٗاۖ لَّمَن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنكُمۡ أَجۡمَعِينَ
Alla Daalani mo : "Yaltu ka Aljanna -yo Ibliisa-, ko a ŋiñaaɗo raɗaaɗo e yurmeende Alla. Ko ma Mi hebbiniroye Jahannama Ñalnde Darngal, e kala ɗoftiiɗo ma o yeddi Lam e maɓɓe".
تفسیرهای عربی:
وَيَٰٓـَٔادَمُ ٱسۡكُنۡ أَنتَ وَزَوۡجُكَ ٱلۡجَنَّةَ فَكُلَا مِنۡ حَيۡثُ شِئۡتُمَا وَلَا تَقۡرَبَا هَٰذِهِ ٱلشَّجَرَةَ فَتَكُونَا مِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Alla Daalani Aadama : "Ko an yo Aadama, hoɗu an e ɓeyngu maa Hawwa' ka Aljanna, ñaamon kala laaɓuɗi ko yiɗu-ɗon ton ; wata tun on ñaamu ngal ɗoo leggal (ngal Alla Toɗɗaninoo ɓe) ; sabu si on ñaamii e maggal ɓaawo Mi haɗude on, on laatoto e yawtuɓe keeri Alla ɗin".
تفسیرهای عربی:
فَوَسۡوَسَ لَهُمَا ٱلشَّيۡطَٰنُ لِيُبۡدِيَ لَهُمَا مَا وُۥرِيَ عَنۡهُمَا مِن سَوۡءَٰتِهِمَا وَقَالَ مَا نَهَىٰكُمَا رَبُّكُمَا عَنۡ هَٰذِهِ ٱلشَّجَرَةِ إِلَّآ أَن تَكُونَا مَلَكَيۡنِ أَوۡ تَكُونَا مِنَ ٱلۡخَٰلِدِينَ
Ibliisa yeewti ɓe konngol newiingol ; fii yo o feññinan ɓe ko suuɗaa e maɓɓe e awraaji maɓɓe, o wi'ani ɓe : "Joomi mon haɗiraali ñaamugol e ngal leggal, si wanaa fii wata on wonu Malaa'ika maa wonon duumotooɓe ka Aljanna".
تفسیرهای عربی:
وَقَاسَمَهُمَآ إِنِّي لَكُمَا لَمِنَ ٱلنَّٰصِحِينَ
O woondani ɓe Alla : "Min ko mi laaɓanooɓe on -an Aadama e Hawwaa".
تفسیرهای عربی:
فَدَلَّىٰهُمَا بِغُرُورٖۚ فَلَمَّا ذَاقَا ٱلشَّجَرَةَ بَدَتۡ لَهُمَا سَوۡءَٰتُهُمَا وَطَفِقَا يَخۡصِفَانِ عَلَيۡهِمَا مِن وَرَقِ ٱلۡجَنَّةِۖ وَنَادَىٰهُمَا رَبُّهُمَآ أَلَمۡ أَنۡهَكُمَا عَن تِلۡكُمَا ٱلشَّجَرَةِ وَأَقُل لَّكُمَآ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ لَكُمَا عَدُوّٞ مُّبِينٞ
O jippiniri fii maɓɓe hodugol ɓe janfoo. Nde ɓe ñaamunoo e leggal ngal, awraaji maɓɓe ɗin feeñi ɓe, ɓe waɗti surritorde kaaki Aljanna ɗin. Joomi maɓɓe noddi ɓe : "E Mi haɗaano on ñaamugol e ngal leggal, Mi wi'ani on wonnde : Pellet, seytaane ko gaño mon ɓannguɗo?!".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• دلّت الآيات على أن من عصى مولاه فهو ذليل.
Aayeeje ɗen tinndinii wonnde mo yeddii yeesoojo mun, ko jaasuɗo.

• أعلن الشيطان عداوته لبني آدم، وتوعد أن يصدهم عن الصراط المستقيم بكل أنواع الوسائل والأساليب.
Seytaane ɓannginanii ɓiɗɓe Aadama ɓen ngayngu, o fodi sakkagol gaay e laawol focciingol ngol, kala no waawiri.

• خطورة المعصية وأنها سبب لعقوبات الله الدنيوية والأخروية.
Bone yeddugol, ko tawde waɗɗinay lepte Alla ɗen aduna e laakara.

قَالَا رَبَّنَا ظَلَمۡنَآ أَنفُسَنَا وَإِن لَّمۡ تَغۡفِرۡ لَنَا وَتَرۡحَمۡنَا لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Aadama e Hawwaa wi'idi : "Joomi amen, men tooñirii ko'e amen faggitagol ko Haɗuɗaa men e ñaamugol ngal leggal, si A haforanaali men junuubi amen yurmeɗaa men, pellet, men jeydete e sooyuɓe aduna e laakara ɓen".
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱهۡبِطُواْ بَعۡضُكُمۡ لِبَعۡضٍ عَدُوّٞۖ وَلَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُسۡتَقَرّٞ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ
Alla Daalani Aadama e Hawwaa e Ibliisa : "Jippee ka leydi, yoga e mon wonoyay ayɓe yoga. Hino woodani on ka leydi ton nokku ñiiɓirɗo haa saa'i anndaaɗo, e dakmitagol ton haa e lajal innaangal".
تفسیرهای عربی:
قَالَ فِيهَا تَحۡيَوۡنَ وَفِيهَا تَمُوتُونَ وَمِنۡهَا تُخۡرَجُونَ
Alla Daalani Aadama e Hawwaa e Jurriyaaji maɓɓe ɗin : "Ko ka leydi ton wuuroton yeru ko Alla Hoddirani on kon, ko e mayri kadi maayoton surre-ɗon, ko e ɗen genaale kadi immintinte-ɗon".
تفسیرهای عربی:
يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ قَدۡ أَنزَلۡنَا عَلَيۡكُمۡ لِبَاسٗا يُوَٰرِي سَوۡءَٰتِكُمۡ وَرِيشٗاۖ وَلِبَاسُ ٱلتَّقۡوَىٰ ذَٰلِكَ خَيۡرٞۚ ذَٰلِكَ مِنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ لَعَلَّهُمۡ يَذَّكَّرُونَ
Ko onon yo ɓiɗɓe Aadama! Gomɗii Men Waɗanii on conci surrirɗi awraaji mon, e conci cuɗinorɗi hakkunde yimɓe, e conci kulol -ɗin woni ɗoftagol Alla woɗɗitoo haɗaaɗi Makko- ɓuri moƴƴude e dii conci ɓorneteeɗi ɗin. Ko jantaa ɗoo kon, ko jeyaaɗum e Aayeeje Alla tinndiɗe Kattal Makko. Belajo'o, on waajitoto e neemaaji Makko ɗin, yetton Mo.
تفسیرهای عربی:
يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ لَا يَفۡتِنَنَّكُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ كَمَآ أَخۡرَجَ أَبَوَيۡكُم مِّنَ ٱلۡجَنَّةِ يَنزِعُ عَنۡهُمَا لِبَاسَهُمَا لِيُرِيَهُمَا سَوۡءَٰتِهِمَآۚ إِنَّهُۥ يَرَىٰكُمۡ هُوَ وَقَبِيلُهُۥ مِنۡ حَيۡثُ لَا تَرَوۡنَهُمۡۗ إِنَّا جَعَلۡنَا ٱلشَّيَٰطِينَ أَوۡلِيَآءَ لِلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ
Ko onon yo ɓiɗɓe Aadama! Wata seytaane hodir on cuɗirangol on tertagol ɓoornaade conci surrayɗi awraaji mon maa tertagol conci kulol. Gomɗii o hodiriino baabiraaɓe mon ɓen ñaamugol leggal haa ɓe ɗum woni sabu ɓe yaltinaa ka Aljanna, awraaji maɓɓe ɗin feeñi. Pellet, seytaane e gorol mun, hino reeni on e nokku ka on reenaa ɓe ; on haanii rentaade e maɓɓe. Menen Men waɗii seytaaneeji ɗin weldiiɗi ɓen ɓe gomɗintaa Alla. Gomɗinooɓe golla moƴƴu ɓen kan, o heɓantaa ɓe laawol.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا فَعَلُواْ فَٰحِشَةٗ قَالُواْ وَجَدۡنَا عَلَيۡهَآ ءَابَآءَنَا وَٱللَّهُ أَمَرَنَا بِهَاۗ قُلۡ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَأۡمُرُ بِٱلۡفَحۡشَآءِۖ أَتَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
Si sirkooɓe ɓen faggitike pankare -wano wanngagol ka Kaaba ko ɓe ɓoorii ɓe ekn- ɓe ngantinoray wonnde ɓe tawru ɗum baabiraaɓe maɓɓe ɓen, e wonnde ko Alla yamiri ɓe ɗum. Jaabo ɓe an Muhammadu : "Pellet, Alla yamirtaa pankare, ko hono noddirton ɗum e Makko? E onon ɓee sirkooɓe, on wowlay fefindoɗon fenaande e hoore Alla ko on anndaa?!"
تفسیرهای عربی:
قُلۡ أَمَرَ رَبِّي بِٱلۡقِسۡطِۖ وَأَقِيمُواْ وُجُوهَكُمۡ عِندَ كُلِّ مَسۡجِدٖ وَٱدۡعُوهُ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَۚ كَمَا بَدَأَكُمۡ تَعُودُونَ
An Muhammadu, maakan ɓee sirkooɓe : "Joomi am ko nunɗal Yamiri, wanaa pankare e ŋiñere. O Yamirii nde laɓɓinanton Mo dewe ɗen fow ; teŋtinii tuma juuloton, e nde tororto Mo laɓɓinangol Mo dewal ngal. Ko wano O Tagiri on non ka arannde O Rutirta on wuurɓe e laawol goo. Hattanɗo Tagugol on ko Hattanɗo Fuɗɗitorgol on ummital".
تفسیرهای عربی:
فَرِيقًا هَدَىٰ وَفَرِيقًا حَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلضَّلَٰلَةُۚ إِنَّهُمُ ٱتَّخَذُواْ ٱلشَّيَٰطِينَ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَيَحۡسَبُونَ أَنَّهُم مُّهۡتَدُونَ
Gomɗii Alla Waɗii yimɓe ɓen feddeeji ɗiɗi : fedde goo O fewni, ndeya fedde O waɗɗini majjere nden e maɓɓe. Tawde ɓe jogitorii seytaaneeji ɗin waliyaaɓe gaanin Alla, kamɓe hiɓe sikka ko ɓe feewuɓe e laawol focciingol ngol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من أَشْبَهَ آدم بالاعتراف وسؤال المغفرة والندم والإقلاع - إذا صدرت منه الذنوب - اجتباه ربه وهداه. ومن أَشْبَهَ إبليس - إذا صدر منه الذنب بالإصرار والعناد - فإنه لا يزداد من الله إلا بُعْدًا.
Kala artuɗo Aadama qirritagol toroo haforaneede nimsita -tuma nde o bakkodini- Alla Suɓoto mo O Fewna. Kala kadi artuɗo Ibliisa -tuma nde o bakkondini o townitii - Pellet, o ɓeydortaa ka Alla si wanaa woɗɗintineede.

• اللباس نوعان: ظاهري يستر العورةَ، وباطني وهو التقوى الذي يستمر مع العبد، وهو جمال القلب والروح.
Conci ko noone ɗiɗi : ko feeñuɗi surrayɗi awra, e wirniiɗi ɗin woni kulol Alla ngol ; ko ɗum woni laaɓugol ɓernde e fittaandu.

• كثير من أعوان الشيطان يدعون إلى نزع اللباس الظاهري؛ لتنكشف العورات، فيهون على الناس فعل المنكرات وارتكاب الفواحش.
Ko ɗuuɗi e wallooɓe seytaane ɓen nodday e ɓooragol conci feeñuɗi ɗin ; no awraaji ɗin wirtora, o wallitora yimɓe ɓen gollugol bone faggitoo pankare.

• أن الهداية بفضل الله ومَنِّه، وأن الضلالة بخذلانه للعبد إذا تولَّى -بجهله وظلمه- الشيطانَ، وتسبَّب لنفسه بالضلال.
Wonnde peewal ko ɓural Alla, majjere ko si O jaasinirii jeyaaɗo on sabu ɗuurnagol makko o sukki e seytaan, o sababini hoore makko majjere.

۞ يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ خُذُواْ زِينَتَكُمۡ عِندَ كُلِّ مَسۡجِدٖ وَكُلُواْ وَٱشۡرَبُواْ وَلَا تُسۡرِفُوٓاْۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ
Ko onon yo ɓiɗɓe Aadama, ɓornee ko surrata awraaji mon, cuɗinoron conci laaɓuɗi tuma kala juuloton wanngoɗon. Ñaamee yaron ko yiɗuɗon e laaɓuɗi ɗi Alla Daginani on, wata on fantin e ɗum. Pellet, Kanko O yiɗaa fantinooɓe ɓurnita ɓen.
تفسیرهای عربی:
قُلۡ مَنۡ حَرَّمَ زِينَةَ ٱللَّهِ ٱلَّتِيٓ أَخۡرَجَ لِعِبَادِهِۦ وَٱلطَّيِّبَٰتِ مِنَ ٱلرِّزۡقِۚ قُلۡ هِيَ لِلَّذِينَ ءَامَنُواْ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا خَالِصَةٗ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ كَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
Maaku an Nulaaɗo, jaaboɗaa ɓee sirkooɓe harminooɓe kon ko Alla Dagini immorde e conci e laaɓuɗi ɗin ka ñaameteeji ekn : "Ko hommbo harminani on conci mon cuɗinorɗi ɗin? E laaɓuɗi ɗin ka ñaametee e ka njaram e kala ko Alla Arsiki on?" Maaku : "Ɗin laaɓuɗi ko gomɗimɓe ɓen woodani aduna, hay si woɗɓe goo hawtiiɗi e maɓɓe, kono ko ɗi heerantooɗi ɓe Ñalnde Darngal, keefeero kafidoytaa e maɓɓe ; tawde ɓen no harminanna Aljanna". Ko woni nii Men Fensitirta Aayeeje ɗen, wonannde yimɓe andooɓe nafitora.
تفسیرهای عربی:
قُلۡ إِنَّمَا حَرَّمَ رَبِّيَ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَ وَٱلۡإِثۡمَ وَٱلۡبَغۡيَ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَأَن تُشۡرِكُواْ بِٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ سُلۡطَٰنٗا وَأَن تَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
Maakan ɓee sirkooɓe harminooɓe ko Alla Dagini : "Anndee ko Alla Harmini e jeyaaɓe ɓen : ko pankare -ko feeñi e majje e ko suuɗii-, e kala geddi, e jaggitirgol e yimɓe ɓen hoore tooñe, e nde sirkanton Alla e huunde nde o alanaa ɗum hujja, e wowlugol e Inɗe Alla ɗen e Sifaaji e sariyaaji Makko ɗin ko aldaa e ganndal".
تفسیرهای عربی:
وَلِكُلِّ أُمَّةٍ أَجَلٞۖ فَإِذَا جَآءَ أَجَلُهُمۡ لَا يَسۡتَأۡخِرُونَ سَاعَةٗ وَلَا يَسۡتَقۡدِمُونَ
Hino woodani kala fedde e yiirde lajal happaangal. Si lajal maɓɓe ngal arii, ɓe nennitantaake ko foti e fanɗude, ɓe ardinantaake kadi.
تفسیرهای عربی:
يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ إِمَّا يَأۡتِيَنَّكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَقُصُّونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِي فَمَنِ ٱتَّقَىٰ وَأَصۡلَحَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Ko onon yo ɓiɗɓe Aadama! Si Nulaaɓe jeyaaɓe e mo'on arii on immorde e Am, hiɓe janngana on Defte ɗe Mi Jippini e maɓɓe, haray ɗoftee ɓe, jokkon ko ɓe addi kon. Ɓen Huloyay ɓe Alla ɓe moƴƴina golle maɓɓe, kulol alanaa ɓe Ñalnde Darngal, wanaa kamɓe kadi sunoytoo fii ko feƴƴiriɓe e aduna.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱسۡتَكۡبَرُواْ عَنۡهَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Ɓen yedduɓe non ɓe fenni Aayeeje Amen ɗen, ɓe salii ɗe gomɗinnde, ɓe townitanii ɗe ɓe salii gollitirde ko Nulaaɓe maɓɓe addani ɓe, ko ɓen woni yimɓe Yiite ɓen, kamɓe ko ɓe luttooɓe e magge poomaa.
تفسیرهای عربی:
فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ أُوْلَٰٓئِكَ يَنَالُهُمۡ نَصِيبُهُم مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُنَا يَتَوَفَّوۡنَهُمۡ قَالُوٓاْ أَيۡنَ مَا كُنتُمۡ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالُواْ ضَلُّواْ عَنَّا وَشَهِدُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ كَٰفِرِينَ
Alaa ɓurɗo tooñude wa on fefindiiɗo fenaande baki e Alla, maa o fenni Aayeeje Makko ɗen. Ɓen siforiiɓe ɗin sifaaji, ɓe heɓay geɓal maɓɓe ngal aduna ngal ɓe winndanaa ka Alluwal reenaangal ; haa si Malaa'ikaajo waroowo on arii ɓe fii ƴettitugol pittaali maɓɓe ɗin, ɓe felira ɓe wi'angol ɓe : "Ko honto ɗin ɗi rewaynoɗon gaanin Alla woni?!" Noddee ɗi fii ko faaboo on. Sirkooɓe ɓen jaaboo : "Ɗin reweteeɗi majjirii men". Ɓe seeditoo e ko'e maɓɓe, wonnde ɓe laatino yedduɓe. Kono ngol seeditagol yananee ko hujja tun wonata e maɓɓe, wanaa fii si nafay ɓe.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• المؤمن مأمور بتعظيم شعائر الله من خلال ستر العورة والتجمل في أثناء صلاته وخاصة عند التوجه للمسجد.
Gomɗinɗo on no yamiraa mawningol dewe Alla ɗen, surra awra mun, cuɗanoo kala julde ; teŋtinii tuma yahugol ka juulirde.

• من فسر القرآن بغير علم أو أفتى بغير علم أو حكم بغير علم فقد قال على الله بغير علم وهذا من أعظم المحرمات.
Kala firirɗo Qur'aana ko aldaa e ganndal, maa o jaabii lamde diina ko aldaa e gaandal, haray o wowlii e Alla ko aldaa e ganndal ; ko ɗum ɓuri mawnude e harminaaɗi ɗin.

• في الآيات دليل على أن المؤمنين يوم القيامة لا يخافون ولا يحزنون، ولا يلحقهم رعب ولا فزع، وإذا لحقهم فمآلهم الأمن.
Aayeeje ɗen no tinndina wonnde gomɗimɓe ɓen huloytaa ɓe sunoytaako Ñalnde Darngal.

• أظلم الناس من عطَّل مراد الله تعالى من جهتين: جهة إبطال ما يدل على مراده، وجهة إيهام الناس بأن الله أراد منهم ما لا يريده الله.
Ko ɓuri tooñude e yimɓe ɓen, ko on jilɓuɗo muuyaande Alla nden : o jilɓira nde bonnugol tinndinoore mayre, maa faamina yimɓe ɓen ko Alla faandaaki e mayre.

قَالَ ٱدۡخُلُواْ فِيٓ أُمَمٖ قَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلِكُم مِّنَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِ فِي ٱلنَّارِۖ كُلَّمَا دَخَلَتۡ أُمَّةٞ لَّعَنَتۡ أُخۡتَهَاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا ٱدَّارَكُواْ فِيهَا جَمِيعٗا قَالَتۡ أُخۡرَىٰهُمۡ لِأُولَىٰهُمۡ رَبَّنَا هَٰٓؤُلَآءِ أَضَلُّونَا فَـَٔاتِهِمۡ عَذَابٗا ضِعۡفٗا مِّنَ ٱلنَّارِۖ قَالَ لِكُلّٖ ضِعۡفٞ وَلَٰكِن لَّا تَعۡلَمُونَ
Malaa'ikaaɓe ɓen wi'ana ɓe : "Naatee onon sirkooɓe ɓen on denndaandal e moftaaji, gomɗii adinooɓe on e keeferaaku e majjere immorde e jinna e yimɓe yawtii ka nder Yiite". Tuma kala nde mofte naati ton, ɗe huɗa banndam majje adiiɗe naatugol. Haa si ɓe tawtindirii nder ton ɓe fow maɓɓe, sakkitiiɓe maɓɓe naatugol ɓen wi'ana adiiɓe maɓɓe ɓen : "Joomi amen! Ko ɓee mawɓe majjini men e laawol peewal ngol, leptirɓe cowanɗe ko ɓe cuɗirani men kon majjere nden". Alla Daalana ɓe : "Hino woodani fedde kala e mo'on geɓal sowre e lepte ɗen, ko woni tun, on anndaa ɗum".
تفسیرهای عربی:
وَقَالَتۡ أُولَىٰهُمۡ لِأُخۡرَىٰهُمۡ فَمَا كَانَ لَكُمۡ عَلَيۡنَا مِن فَضۡلٖ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡسِبُونَ
Mawɓe maɓɓe jokkanooɓe ɓen wi'ana jokkunooɓe ɓen : "Alanaa on -onon ɓee jokkuɓe men- ɓural e dow amen, ngal hoynirante ɗon lepte ɗen, ko golle mon ɗe faggitiɗon ɗen ndaaretee, nganto alanaa on e jokkugol meere, meeɗiree lepte ɗen no men meeɗiri ɗe, sabu kon ko faggitiɗon e geddi".
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱسۡتَكۡبَرُواْ عَنۡهَا لَا تُفَتَّحُ لَهُمۡ أَبۡوَٰبُ ٱلسَّمَآءِ وَلَا يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ حَتَّىٰ يَلِجَ ٱلۡجَمَلُ فِي سَمِّ ٱلۡخِيَاطِۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُجۡرِمِينَ
Pellet, ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɓannguɗe ɗen, e mawnintinaniiɗe dotaade be pibtii kala moyyere, dame kammuuli ɗin udditantaake golle maɓɓe ɗen sabu keeferaaku maɓɓe ngun, wanaa kadi pittaali maɓɓe ɗin si ɓe maayii, ɓe naatataa kadi Aljanna haa ngelooba -no mawniri- naata e wuddere meselal, ɗum le gasataa. Ko sifa ndii njoɓdi Men yoɓata bakkondimɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
لَهُم مِّن جَهَنَّمَ مِهَادٞ وَمِن فَوۡقِهِمۡ غَوَاشٖۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّٰلِمِينَ
Hino woodani ɓee fennooɓe townitoo ka Jahannama ton, ndaɗɗudi hibe wertandi, hino e senndo dow maɓɓe kadi kippoodi Yiite. Ko wano ndii njoɓdi Men yoɓata yawtirɓe keeri Alla ɗin yeddugl ɗuurnoo.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ لَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Ɓen gomɗimɓe Joomi maɓɓe ɓe golli golle moƴƴe - Alla fawaa wonkii ko ki waawataa- Ko ɓen ɗon woni yimɓe Aljanna : kamɓe ko ɓe duumotooɓe ton poomaa.
تفسیرهای عربی:
وَنَزَعۡنَا مَا فِي صُدُورِهِم مِّنۡ غِلّٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمُ ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَقَالُواْ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي هَدَىٰنَا لِهَٰذَا وَمَا كُنَّا لِنَهۡتَدِيَ لَوۡلَآ أَنۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُۖ لَقَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُ رَبِّنَا بِٱلۡحَقِّۖ وَنُودُوٓاْ أَن تِلۡكُمُ ٱلۡجَنَّةُ أُورِثۡتُمُوهَا بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Hino jeyaa e neemaaji maɓɓe ɗin ka Aljanna, tawde Alla ɓooray e ɓerɗe maɓɓe ɗen konnaagu, O ilina canɗi ɗin senngo ley maɓɓe, ɓe qirritoo neema Alla on ɓe wi'a : "Men yettii Alla fewnuɗo men e golle moƴƴe ɗe men dañiri oo martaba, men feewataano si wanaa Alla fewni men. Gomɗii Nulaaɓe Joomi amen ɓen addii goonga ka sikke alaa e mu'un, ɓe goongi ka fodoore e ka kammbaa". Ɓe noddoyee, si ko woni : "On ɗon mooɗon Aljanna mo Nulaaɓe mon ɓen humpitunoo on aduna, Alla yeɗirii on mo, sabu ko laatinoɗon hiɗon golla e moƴƴuɗi yamiraaɗi, te ko yeesa Alla tan faalanadon heen".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• المودة التي كانت بين المكذبين في الدنيا تنقلب يوم القيامة عداوة وملاعنة.
Giggol ngol hakkunde fennooɓe ɓen aduna, wayloyto Ñalnde Darngal, wonta ngayngu e huɗindiro.

• أرواح المؤمنين تفتح لها أبواب السماء حتى تَعْرُج إلى الله، وتبتهج بالقرب من ربها والحظوة برضوانه.
Dame kammuuli ɗin udditante pittaali gomɗimɓe ɓen, no ɗi hewtira ka Alla, ɗi weltora ɓaɗtagol Joomi majji, edañugol welayee Makko.

• أرواح المكذبين المعرضين لا تفتح لها أبواب السماء، وإذا ماتوا وصعدت فهي تستأذن فلا يؤذن لها، فهي كما لم تصعد في الدنيا بالإيمان بالله ومعرفته ومحبته، فكذلك لا تصعد بعد الموت، فإن الجزاء من جنس العمل.
Pittaali fennooɓe ɗuurnoo ɓen udditantaake dame kammuuli ɗin, si ɓe maayii ɗi ƴawii ton, ko yo ɗi duŋino. Ko wano ɓe salornoo gomɗinnde Alla ka aduna, ko non pittaali maɓɓe ɗin salorantee ƴawugol ɓaawo maayde maɓɓe ; sabu njoɓdi ko golle jokki.

• أهل الجنة نجوا من النار بعفو الله، وأدخلوا الجنة برحمة الله، واقتسموا المنازل وورثوها بالأعمال الصالحة وهي من رحمته، بل من أعلى أنواع رحمته.
Yimɓe Aljanna ɓen daɗii Yiite sabu yaafuyee Alla e yurmeende Makko be pecci galleeji, Ɓe ronir ɗum golle maɓɓe moƴƴe, ɗum ko e yurmeende Alla jeyaa accu nde yurmeende heedi yeesa kala yurmeende .

وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِ أَصۡحَٰبَ ٱلنَّارِ أَن قَدۡ وَجَدۡنَا مَا وَعَدَنَا رَبُّنَا حَقّٗا فَهَلۡ وَجَدتُّم مَّا وَعَدَ رَبُّكُمۡ حَقّٗاۖ قَالُواْ نَعَمۡۚ فَأَذَّنَ مُؤَذِّنُۢ بَيۡنَهُمۡ أَن لَّعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلظَّٰلِمِينَ
Ñiiɓuɓe Aljanna ɓen noddi ñiiɓuɓe Yiite ɓen, si ko woni : "Menen men tawii ko Joomi amen fodi men kon Aljanna ko goonga ; men naatii Aljanna. Hara onon kadi heeferɓe ɓen on tawii ko Joomi mon fodi on kon Yiite ko goonga?" Heeferɓe ɓen wi'a : "Eyyo, men tawii Yiite nge Alla fodi men ngen ko goonga". Noddoowo nodda hakkunde maɓɓe nde Alla huɗata tooñooɓe ɓen ; tawde ɓe udditanaama dame yurmeende Alla nden ɓe ɗuurnii ka aduna.
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ يَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجٗا وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ كَٰفِرُونَ
Ɓen tooñooɓe, ko ɓen woni sakkotonooɓe gaay e laawol Alla ngol, ɓe etoo no woɗɓe goo ɗuurnora ngo, ɓe ɗaɓɓa laawol goonga ngol ooñorde ka yimɓe selira, kamɓe kadi ko ɓe yedduɓe laakara, be hebanaaki laakara.
تفسیرهای عربی:
وَبَيۡنَهُمَا حِجَابٞۚ وَعَلَى ٱلۡأَعۡرَافِ رِجَالٞ يَعۡرِفُونَ كُلَّۢا بِسِيمَىٰهُمۡۚ وَنَادَوۡاْ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ أَن سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡۚ لَمۡ يَدۡخُلُوهَا وَهُمۡ يَطۡمَعُونَ
Heedo no hakkunde ɗii feddeeji ɗiɗi -yimɓe Aljanna e yimɓe Yiite- : tulde toowunde no wi'aa : "al A'raaf". Worɓe kadi hino e nden tulde, moƴƴi maɓɓe e bonɗi maɓɓe no fota, ɓen no annditira yimɓe Aljanna ɓen maandeeji maɓɓe -wano jalɓugol geece-, hiɓe annditira kadi yimɓe Yiite ngen maandeeji maɓɓe -wano niɓɓitugol-. Ɓen worɓe ɗon nodda yimɓe Aljanna ɓen teddinirgol ɓe wi'ugol : "Kisiyee woni e mon". Yimɓe Aljanna ɓen non naataali taho, kono hiɓe tamƴinii naatirgol yurmeende Alla nden.
تفسیرهای عربی:
۞ وَإِذَا صُرِفَتۡ أَبۡصَٰرُهُمۡ تِلۡقَآءَ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِ قَالُواْ رَبَّنَا لَا تَجۡعَلۡنَا مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si giiɗe yimɓe tulde La'raafi ɓen fewtiniraama e yimɓe Yiite ɓen, ɓe tinii lepte tiiɗuɗe ko ɓen woni e mun, ɓe toroo Alla ɓe wi'a : "Joomi amen! Wata a waɗtidu men e tooñirɓe yeddugol sirkana Maa".
تفسیرهای عربی:
وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلۡأَعۡرَافِ رِجَالٗا يَعۡرِفُونَهُم بِسِيمَىٰهُمۡ قَالُواْ مَآ أَغۡنَىٰ عَنكُمۡ جَمۡعُكُمۡ وَمَا كُنتُمۡ تَسۡتَكۡبِرُونَ
Yimɓe La'raafi ɓen noddi yimɓe Yiite ɓen, hiɓe anndira ɓen maandeeji maɓɓe niɓɓitugol geece, ɓe wi'ana ɓen : "Nafaali on mooɓugol on jawle e worɓe, nafaali on kadi ɗuurnagol goonga kan townitoo!".
تفسیرهای عربی:
أَهَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَقۡسَمۡتُمۡ لَا يَنَالُهُمُ ٱللَّهُ بِرَحۡمَةٍۚ ٱدۡخُلُواْ ٱلۡجَنَّةَ لَا خَوۡفٌ عَلَيۡكُمۡ وَلَآ أَنتُمۡ تَحۡزَنُونَ
Alla felira heeferɓe ɓen wi'angol ɓe : "E ko ɓee ɗoo woondirnoɗon wonnde Alla memintaa ɓe yurmeende Makko nden?!" O Daalani gomɗimɓe ɓen : "Onon naatee Aljanna! Kulol alanaa on, wanaa onon kadi woni sonoytooɓe e fii ko feƴƴi e neemaaji aduna.
تفسیرهای عربی:
وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ أَنۡ أَفِيضُواْ عَلَيۡنَا مِنَ ٱلۡمَآءِ أَوۡ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُۚ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَهُمَا عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ
Yimɓe Yiite ɓen noddi yimɓe Aljanna ɓen ɗaɓɓirgol ɓen wi'a: "Yuppanee men ndiyam -yo yimɓe Aljanna-, maa kon ko Alla arsiki on e ñaametee". Yimɓe Aljanna ɓen jaaboo : "Pellet, Alla harminii ɗin ɗiɗi e heeferɓe ɓen, men waawaa faaborde on ko Alla harmini e mon".
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَهُمۡ لَهۡوٗا وَلَعِبٗا وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ فَٱلۡيَوۡمَ نَنسَىٰهُمۡ كَمَا نَسُواْ لِقَآءَ يَوۡمِهِمۡ هَٰذَا وَمَا كَانُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَجۡحَدُونَ
Ko ɓen heeferɓe woni jogitoriiɓe diina mun kan jalnori e fijindaaru, nguurndam aduna e cuɗaari mun hodi ɓe. Ñalnde Darngal non, Alla yejjitiray ɓe O accida ɓe e lepte, wano ɓe yejjitirnoo hawrugol e ndee Ñalaande Darngal, ɓe salii hebilanaade nden, e sabu ko ɓe yeddaynoo kon Aayeeje Alla ɗen e hoore hiɓe anndi ko ɗe goonga.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• عدم الإيمان بالبعث سبب مباشر للإقبال على الشهوات.
Waaseede liimanaaku, no sabimbina jokkugol tuuyaaji.

• يتيقن الناس يوم القيامة تحقق وعد الله لأهل طاعته، وتحقق وعيده للكافرين.
Yimɓe ɓen yananoyte Ñalnde Darngal, goongugol Ko Alla fodi kon ɗoftiiɓe Mo ɓen, e goongugol ko O kammbani kon yedduɓe ɓen.

• الناس يوم القيامة فريقان: فريق في الجنة وفريق في النار، وبينهما فريق في مكان وسط لتساوي حسناتهم وسيئاتهم، ومصيرهم إلى الجنة.
Yimɓe ɓen ka Darngal ko pecce ɗiɗi : Fedde goo ka Aljanna, ndeya fedde ka yiite. Fedde goo hino hakkunde maɓɓe, tawde ɓen ɗon aru tawi bonɗi maɓɓe e moƴƴi maɓɓe no fota, werde maɓɓe ko Aljanna.

• على الذين يملكون المال والجاه وكثرة الأتباع أن يعلموا أن هذا كله لن يغني عنهم من الله شيئًا، ولن ينجيهم من عذاب الله.
Ɓen jogitiiɓe jawle e jaahu e ɗuuɗireede jokkuɓe ɗum hino haani anndude : wonnde ɗum ɗon fow nafataaɓe e Alla hay huunde, daɗndataaɓe kadi lepte Alla ɗen.

وَلَقَدۡ جِئۡنَٰهُم بِكِتَٰبٖ فَصَّلۡنَٰهُ عَلَىٰ عِلۡمٍ هُدٗى وَرَحۡمَةٗ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Gomɗii Men addanii ɓe ndee Qur'aanaare Jippinaande e Muhammadu (jom-kisiyee), Men fensiti nde e dow anndal Amen, ko nde fewnaynde gomɗimɓe ɓen e laawol goonga, e yurmeende maɓɓe ko nde yowondiri e moƴƴere aduna e laakara.
تفسیرهای عربی:
هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّا تَأۡوِيلَهُۥۚ يَوۡمَ يَأۡتِي تَأۡوِيلُهُۥ يَقُولُ ٱلَّذِينَ نَسُوهُ مِن قَبۡلُ قَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُ رَبِّنَا بِٱلۡحَقِّ فَهَل لَّنَا مِن شُفَعَآءَ فَيَشۡفَعُواْ لَنَآ أَوۡ نُرَدُّ فَنَعۡمَلَ غَيۡرَ ٱلَّذِي كُنَّا نَعۡمَلُۚ قَدۡ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Heeferɓe ɓen habbaaki si wanaa battane lepte muusuɗe ɗe ɓe humpitaa fii mun laatotoo laakara. Ñalnde ɗum hewti, ko gomɗimɓe ɓen humpitaa fii mun kon e mbarjaari kadi hewti, ɓen yejjitunooɓe Alqur'aana ka aduna wi'oyay : "Gomɗii Nulaaɓe Joomi amen ɓen ardii e goonga, sikke alaa ko immori ka Alla. Hara nun men heɓayno tefanooɓe men ka Alla fii lepte ɗen, maa men ruttee aduna fii no men gollira golle moƴƴe daɗndayɗe men lepte". Gomɗii ɓee heeferɓe hayrinii wonkiiji maɓɓe yollugol ɗi halkaare sabu yeddugol maɓɓe, kon kon ɓe rewaynoo gaanin Alla kadi wirnike majjirii ɓe, ɗum nafaali ɓe.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ رَبَّكُمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ ثُمَّ ٱسۡتَوَىٰ عَلَى ٱلۡعَرۡشِۖ يُغۡشِي ٱلَّيۡلَ ٱلنَّهَارَ يَطۡلُبُهُۥ حَثِيثٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ وَٱلنُّجُومَ مُسَخَّرَٰتِۭ بِأَمۡرِهِۦٓۗ أَلَا لَهُ ٱلۡخَلۡقُ وَٱلۡأَمۡرُۗ تَبَارَكَ ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Pellet, Joomi mon onon ɓee yimɓe, ko Alla Taguɗo kammuuli ɗin e leydi ndin e nder balɗe jeegoo, refti O Toowi O Fotondiri Kanko Seniiɗo on ka hoore Arsi no en anndiraa. Himo hippira niwre jemma nden ndaygu ñalorma ngun, O hippira non ndaygu ñalorma ngun niwre jemma nden ; ɗin ɗiɗi kala no ɗaɓɓindira yaccagol. O Tagi kadi naange ngen e kammu ngun, O Tagi koode ɗen. Faamee, ko Alla tun tagu ngun heeranii, ko hommbo tagata ko woori Mo?! Ko Kanko tun yamiroore nden woodani, Siforiiɗo Mawngu e Timmugol, Jeyɗo Winndere nden.
تفسیرهای عربی:
ٱدۡعُواْ رَبَّكُمۡ تَضَرُّعٗا وَخُفۡيَةًۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُعۡتَدِينَ
Onon ɓee gomɗimɓe, noddiree Joomi mon yankinaare e gunndoo, laɓɓinanon Mo toraare nden ko jillaa e yiingo maa kadidugol Mo goɗɗum goo ka toraare. Pellet, Kanko O Yiɗaa ɓen yawtooɓe keeri Makko ɗin ka du'agol ; wano kafidugol Mo goɗɗum goo ka du'aa, golle sirkooɓe ɓen, ko ɗum ɓuri mawnude e yawtugol keeri Makko ɗin.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ بَعۡدَ إِصۡلَٰحِهَا وَٱدۡعُوهُ خَوۡفٗا وَطَمَعًاۚ إِنَّ رَحۡمَتَ ٱللَّهِ قَرِيبٞ مِّنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Wata on bonnir ka leydi faggitagol geddi ɓaawo nde Alla Moƴƴiniri ndi immingol Nulaaɓe (yo ɓe his), e hebbinirgol ndi ɗoftagol Mo Kanko tun. Tororee Mo Kanko tun hulugol lepte Makko ɗen tamƴinoo moƴƴere Makko nden. Pellet, yumeende Joomi maa nden no ɓadii moƴƴimɓe ɓen, ngonee e maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
وَهُوَ ٱلَّذِي يُرۡسِلُ ٱلرِّيَٰحَ بُشۡرَۢا بَيۡنَ يَدَيۡ رَحۡمَتِهِۦۖ حَتَّىٰٓ إِذَآ أَقَلَّتۡ سَحَابٗا ثِقَالٗا سُقۡنَٰهُ لِبَلَدٖ مَّيِّتٖ فَأَنزَلۡنَا بِهِ ٱلۡمَآءَ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦ مِن كُلِّ ٱلثَّمَرَٰتِۚ كَذَٰلِكَ نُخۡرِجُ ٱلۡمَوۡتَىٰ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ko Alla Seniiɗo on woni Nuloowo keneeli ɗin weltinirrgol toɓo, haa si keneeli tedduɗi ɗin ronndike duulere nden e leydi yuurundi, Men Jippina ndiyam e mayri, Men Yaltinira ɗam ndiyam kala dimɗe. Ko wano non Men Yaltiniroyta maayɓe ɓen ka genaale maɓɓe ko ɓe wuuruɓe. Belajo'o, onon ɓee yimɓe, on waajitoto e Kattal Alla ngal, e wonnde ko O Hattanɗo wuurnitugol maayɓe.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• القرآن الكريم كتاب هداية فيه تفصيل ما تحتاج إليه البشرية، رحمة من الله وهداية لمن أقبل عليه بقلب صادق.
Alqur'aanaare nden ko Deftere peewal, hinde fensiti kala ko neɗɗanke hatonjinta, ɗum ko Yurmeende Alla, fewnaynde kala jaɓirɗo nde goonga.

• خلق الله السماوات والأرض في ستة أيام لحكمة أرادها سبحانه، ولو شاء لقال لها: كوني فكانت.
Alla Tagirii kammuuli ɗin e leydi ndin balɗe jeegoo e Ñeeñal Makko, si O Muuyuno, O Daalanayno ɗi : Laatee! Ɗi laatoo.

• يتعين على المؤمنين دعاء الله تعالى بكل خشوع وتضرع حتى يستجيب لهم بفضله.
Hino waɗɗii ka gomɗimɓe ɓen torota Alla yankinaare timmunde, fii no ɓe jaabiniranee Ɓural Makko.

• الفساد في الأرض بكل صوره وأشكاله منهيٌّ عنه.
Bonnugol ka leydi ko haɗaa ɗum e kala mbaadi.

وَٱلۡبَلَدُ ٱلطَّيِّبُ يَخۡرُجُ نَبَاتُهُۥ بِإِذۡنِ رَبِّهِۦۖ وَٱلَّذِي خَبُثَ لَا يَخۡرُجُ إِلَّا نَكِدٗاۚ كَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَشۡكُرُونَ
Leydi moƴƴiri ndin, puɗi mayri no yaltira duŋayee Alla, ko non kadi gomɗinɗo jaɓirta waaju o nafitora, o huuwa golle moƴƴe ; leydi yoorundi boni ndin, ndi yaltinirtaa puɗi si wanaa saɗteende nde moƴƴere alaa e mu'un, ko non kadi keefeero on o nafitortaa waaju, ko ɗum haɗata mo gollude moƴƴere nafaynde mo. Ko wano nii Men Ɓannginirta Aayeeje ɗen fii tabintinangol yimɓe yettooɓe Neemaaji Alla ɗin goonga kan, ɓe ɗoftoo Mo, ɓe yeddataa Mo.
تفسیرهای عربی:
لَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ فَقَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ
Gomɗii Men Nulii Nuuhu faade e yimɓe makko ɓen fii wootinɗingol Alla, tertoo rewugol sanamu, o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, rewee Alla tun, reweteeɗo e goonga alanaa on si wanaa Kanko. Min miɗo hulani on -onon ɓee yimɓe am- lepte Ñalannde mawnde, si on haɓɓitike e keeferaaku ngun".
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِهِۦٓ إِنَّا لَنَرَىٰكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Hooreeɓe mbatu yimɓe makko ɓen wi'ani mo : "Menen meɗen yi'e -an Nuuhu- hiɗa woɗɗitii sawaaba".
تفسیرهای عربی:
قَالَ يَٰقَوۡمِ لَيۡسَ بِي ضَلَٰلَةٞ وَلَٰكِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Nuuhu maakani hooreeɓe mbatu yimɓe makko ɓen : "Wanaa mi majjuɗo wano aaƴorayɗon ; si ko woni, min ko mi Nulaaɗo Alla e mooɗon, Jeyɗo lam Jeyi on denndaangal".
تفسیرهای عربی:
أُبَلِّغُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَأَنصَحُ لَكُمۡ وَأَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
Miɗo yottina e mon Nule Joomi am, ko moƴƴere ɗoftagol Alla daña mbarjaari makko tun mi yiɗani on, e rentinirgol on faggitagol haɗaaɗi Makko fii daɗugol lepte, miɗo anndi non ka Alla Seniiɗo On ko on anndaa onon.
تفسیرهای عربی:
أَوَعَجِبۡتُمۡ أَن جَآءَكُمۡ ذِكۡرٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَلَىٰ رَجُلٖ مِّنكُمۡ لِيُنذِرَكُمۡ وَلِتَتَّقُواْ وَلَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
E haawnu on nde tawi wahyu on e waaju ngun ardii on immorde ka Joomi mon e ɗemngal gorko jeyaaɗo e mo'on?! Hara le ko hakkunde mon o mawni, o anndiraaka fenaande e majjere. O arii on himo jertina on e lepte Alla ɗen si on fennii on yeddii, o nodda on e hulugol Alla ɗoftoo Mo woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, belajo'o, O Yurmee on si on gomɗinii Mo.
تفسیرهای عربی:
فَكَذَّبُوهُ فَأَنجَيۡنَٰهُ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥ فِي ٱلۡفُلۡكِ وَأَغۡرَقۡنَا ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمًا عَمِينَ
Yimɓe makko ɓen fenni mo, ɓe gomɗinaali mo. O Huɗi ɓe, Men daɗndi mo kanko e gomɗimɓe wonndunooɓe e makko ɓen yoolagol, Men halkiri ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen yoolagol ngol. Pellet, ɓerɗe maɓɓe ɗen ko wumnooɗe e goonga.
تفسیرهای عربی:
۞ وَإِلَىٰ عَادٍ أَخَاهُمۡ هُودٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ
Men Nulii e leñol Aadinkooɓe ɓen jeyaaɗo e maɓɓe, on woni Huudi (yo o his), o maaki : "Ko onon yo yimɓe am, rewee Alla tun, reweteeɗo e goonga alanaa on ko wonaa Kanko. E on hulataa Mo ɗoftoɗon Mo woɗɗitoɗon haɗaaɗi Makko fii no daɗiron lepte Makko?!"
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦٓ إِنَّا لَنَرَىٰكَ فِي سَفَاهَةٖ وَإِنَّا لَنَظُنُّكَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Hooreeɓe mbatu ɓen yedduɓe Alla e Nulaaɗo Makko on ka yimɓe makko wi'i : "Menen meɗen anndi wonnde an Huudi, ko a ɗayɗo faaɗa haqqil tuma noddataa e rewugol Alla tertoo sanamu, meɗen felliti kadi wonnde ko a jeyaaɗo e fenooɓe ɓen e ko wi'ata kon ko a Nulaaɗo".
تفسیرهای عربی:
قَالَ يَٰقَوۡمِ لَيۡسَ بِي سَفَاهَةٞ وَلَٰكِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Huudi jaabitii yimɓe mun ɓen o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, ɗayre e faaɗere haqqillo woo alaa e am, si ko woni, min ko mi Nulaaɗo immorde ka Jeyɗo Winndere nden".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الأرض الطيبة مثال للقلوب الطيبة حين ينزل عليها الوحي الذي هو مادة الحياة، وكما أن الغيث مادة الحياة، فإن القلوب الطيبة حين يجيئها الوحي، تقبله وتعلمه وتنبت بحسب طيب أصلها، وحسن عنصرها، والعكس.
Leydi laaɓundi ko misirɗum ɓernde laaɓunde, tuma wahyu Jippinaa e mayre, nde wuurira ɗum ; ko wano toɓo ngon wuurnirta leydi non wahyu on wuurnirta ɓernɗe laaɓuɗe ɗen, ko non kadi asku mu'un.

• الأنبياء والمرسلون يشفقون على الخلق أعظم من شفقة آبائهم وأمهاتهم.
Annabaaɓe ɓen e Nulaaɓe hino aanirana tageefo ngon ɓuri ko neene e baaba aaniranta ɓe.

• من سُنَّة الله إرسال كل رسول من قومه وبلسانهم؛ تأليفًا لقلوب الذين لم تفسد فطرتهم، وتيسيرًا على البشر.
Hino jeyaa e sunna Alla, immingol Nulaaɗo e yimɓe makko ɓen e ɗemngal maɓɓe ; fii no ɓe woowira ɗum, ka hoynangol neɗɗanke on.

• من أعظم السفهاء من قابل الحق بالرد والإنكار، وتكبر عن الانقياد للعلماء والنصحاء، وانقاد قلبه وقالبه لكل شيطان مريد.
Ko ɓuri mawnude e ɗayɓe, ko saliiɗo goonga bugitii, o townitanii annduɓe e yaakoraaɓe, o nani kala seytaane murtuɗo.

أُبَلِّغُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَأَنَا۠ لَكُمۡ نَاصِحٌ أَمِينٌ
Miɗo yottina e mo'on Sari'a mo Alla Nuli lam yottingol, min non ko mi laaɓanoowo on reedu, hoolniiɗo.
تفسیرهای عربی:
أَوَعَجِبۡتُمۡ أَن جَآءَكُمۡ ذِكۡرٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَلَىٰ رَجُلٖ مِّنكُمۡ لِيُنذِرَكُمۡۚ وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ جَعَلَكُمۡ خُلَفَآءَ مِنۢ بَعۡدِ قَوۡمِ نُوحٖ وَزَادَكُمۡ فِي ٱلۡخَلۡقِ بَصۜۡطَةٗۖ فَٱذۡكُرُوٓاْ ءَالَآءَ ٱللَّهِ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
E haawnu on fii waaju arii on immorde ka Joomi mon e dow gorko jeyaaɗo e mo'on, mo jeyaaka e Malaa'ika maa jinna, fii yo o jertin on?! Annditee Joomi mon yetton Mo e neemaaji Makko ɗin ka hoore leydi, e ko O waɗiri on kon lontiiɓe yimɓe Nuuhu halkanooɓe ɓen fii ko ɓe yeddiri kon, yetton Alla ko O ɓeydiri on ceembe e doole, jantoɗon neemaaji Alla ɗin belajo'o, on malete.
تفسیرهای عربی:
قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا لِنَعۡبُدَ ٱللَّهَ وَحۡدَهُۥ وَنَذَرَ مَا كَانَ يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا فَأۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
Yimɓe makko ɓen wi'ani mo : "E a aru men -an Huudi, fii no men rewira Alla tun, men acca kon ko baabiraaɓe amen ɓen rewaynoo?! Awa addanii men kon ko foduɗaa men e lepte si tawii ko a jeyaaɗo e goonguɓe e ko nodditotoɗaa".
تفسیرهای عربی:
قَالَ قَدۡ وَقَعَ عَلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡ رِجۡسٞ وَغَضَبٌۖ أَتُجَٰدِلُونَنِي فِيٓ أَسۡمَآءٖ سَمَّيۡتُمُوهَآ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُم مَّا نَزَّلَ ٱللَّهُ بِهَا مِن سُلۡطَٰنٖۚ فَٱنتَظِرُوٓاْ إِنِّي مَعَكُم مِّنَ ٱلۡمُنتَظِرِينَ
Huud jaaɓitii ɓe o maaki : "Gomɗii lepte Alla ɗen e tikkere Makko nden yanay e mo'on. E on wennjay lam fii sanamuuji ɗi innuɗon reweteeɗi mon onon e baabiraaɓe mo'on, ɗi Alla Jippinanaali hujja wonnde ko ɗi reweteeɗi?! Awa faditee lepte ɗe lanndiɗon, min ko fadodiiɗo e mo'on yanugol majje".
تفسیرهای عربی:
فَأَنجَيۡنَٰهُ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَقَطَعۡنَا دَابِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَاۖ وَمَا كَانُواْ مُؤۡمِنِينَ
Men daɗndiri Huudi (yo o his) e gomɗimɓe wonndunooɓe ɓen e makko yurmeende Amen, Men halki ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, ɓe wonaano gomɗimɓe, ɓe jojjiri lepte ɗen sabu fennugol maɓɓe ngol.
تفسیرهای عربی:
وَإِلَىٰ ثَمُودَ أَخَاهُمۡ صَٰلِحٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ قَدۡ جَآءَتۡكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡۖ هَٰذِهِۦ نَاقَةُ ٱللَّهِ لَكُمۡ ءَايَةٗۖ فَذَرُوهَا تَأۡكُلۡ فِيٓ أَرۡضِ ٱللَّهِۖ وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Gomɗii Men Nulii e leñol Samuuda ngol siɗɗo maɓɓe on Saalihu, himo nodda ɓe e wowtinɗingol Alla rewa Mo, o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, rewee Alla tun, alanaa on reweteeɗo e goonga si wanaa Kanko. Gomɗii maande ɓanngunde arii on immorde ka Joomi mon, on woni mbaa ngelooba yaltaymba e fetere, hertinanaamba waqtu yarde, onon kadi ñaamon e ñalaande anndaande. Ɗum non, tertee ma ñaama ka leydi Alla, on fawtaaki mba hay e hunde. Wata on memir mba bone sakko lepte muusuɗe yanata e mo'on".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• ينبغي التّحلّي بالصبر في الدعوة إلى الله تأسيًا بالأنبياء عليهم السلام.
Hino haani muññanagol noddude e diina Alla kan, ñemtina Annabaaɓe ɓen (yo ɓe his).

• من أولويات الدعوة إلى الله الدعوة إلى عبادة الله وحده لا شريك له، ورفض الإشراك به ونبذه.
Hino jeyaa e ko adortee ka da'wa, noddugol e rewde Alla tun hara sirkanaali Mo.

• الاغترار بالقوة المادية والجسدية يصرف صاحبها عن الاستجابة لأوامر الله ونواهيه.
Mantorgol doole e ceembe, hino woɗɗintina joom-mun e jaɓugol yamirooje Alla ɗen.

• النبي يكون من جنس قومه، لكنه من أشرفهم نسبًا، وأفضلهم حسبًا، وأكرمهم مَعْشرًا، وأرفعهم خُلُقًا.
Annabaajo ko e yimɓe mun jeyetee, kono himo ɓuri ɓe dammbe e teddungal e jikku moƴƴo.

• الأنبياء وورثتهم يقابلون السّفهاء بالحِلم، ويغضُّون عن قول السّوء بالصّفح والعفو والمغفرة.
Annabaaɓe ɓen e kala ronuɗo ɓe, muññoto ɗayɗuɓe ɓen, ɓe meerno haala mbonka e yaafoo haalaji maɓɓe bonɗi ɗin.

وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ جَعَلَكُمۡ خُلَفَآءَ مِنۢ بَعۡدِ عَادٖ وَبَوَّأَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ تَتَّخِذُونَ مِن سُهُولِهَا قُصُورٗا وَتَنۡحِتُونَ ٱلۡجِبَالَ بُيُوتٗاۖ فَٱذۡكُرُوٓاْ ءَالَآءَ ٱللَّهِ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ
Annditee neema Alla on tuma nde O lontini on Aadinkooɓe ɓen, O weerni on ka leydi hiɗon dakmitoo ɓaawo nde Aadinkooɓe ɓen halkiranoo sabu yeddugol maɓɓe fenna. Hiɗon maha e ndantaaji leydi ndin kuɓeeje, taƴon pelle ɗen waɗon cuuɗi. Annditee neemaaji Alla ɗin e mooɗon fii no yettiron Mo, selon ɓurnitugol bonnude ka leydi, accon yeddugol Alla.
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لِلَّذِينَ ٱسۡتُضۡعِفُواْ لِمَنۡ ءَامَنَ مِنۡهُمۡ أَتَعۡلَمُونَ أَنَّ صَٰلِحٗا مُّرۡسَلٞ مِّن رَّبِّهِۦۚ قَالُوٓاْ إِنَّا بِمَآ أُرۡسِلَ بِهِۦ مُؤۡمِنُونَ
Hooreeɓe mbatu townitiiɓe ɓen e yimaɓe makko ɓen wi'ani gomɗimɓe lo'inaaɓe maɓɓe ɓen : "Onon ɓee gomɗimɓe, hiɗon anndi wonnde Saalihu ko Nulaaɗo Alla haqqan?" Ɓen gomɗimɓe jaabitii : "Menen ko men gomɗimɓe ko Saalihu Nulidaa e mun kon, jaɓuɓe sari'a makko".
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا بِٱلَّذِيٓ ءَامَنتُم بِهِۦ كَٰفِرُونَ
Ɓen townitiiɓe e yimɓe makko ɓen wi'i : "Menen, kon ko gomɗinɗon -onon muumini'en, ko men yedduɓe ɗum, men gomɗintaa ɗum, men gollirtaa sari'a mun kadi".
تفسیرهای عربی:
فَعَقَرُواْ ٱلنَّاقَةَ وَعَتَوۡاْ عَنۡ أَمۡرِ رَبِّهِمۡ وَقَالُواْ يَٰصَٰلِحُ ٱئۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Ɓe borii ngelooba mban mba ɓe haɗanoo memirgol bone, ɓe townitanii ɗoftagol Alla, ɓe wi'i hiɓe jalkitoo ko Saalihu kammbannoo ɓe : "Ko an yo Saalihu, addan men kon ko foduɗaa men e lepte muusuɗe, si tawii ko a jeyaaɗo tigiri e Nulaaɓe ɓen".
تفسیرهای عربی:
فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دَارِهِمۡ جَٰثِمِينَ
Lepte ɗe heeferaaɓe ɓen hawjirnoo ɗen ari ɓe, dillaango tiiɗungo nanngi ɓe, ɓe waɗtini jicciiɓe ugginii ka leydi, hay gooto e maɓɓe daɗaali halkaare nden.
تفسیرهای عربی:
فَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَٰقَوۡمِ لَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُمۡ رِسَالَةَ رَبِّي وَنَصَحۡتُ لَكُمۡ وَلَٰكِن لَّا تُحِبُّونَ ٱلنَّٰصِحِينَ
Saalihu (yo o his) ɗuurnii e yimɓe makko ɓen ɓaawo nde o taƴii jaɓul maɓɓe, o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, gomɗii mi yottinii Nulal Joomi am ngal e mon mi laaɓanii on kadi reedu, ko woni tun, on yiɗaa laaɓanooɓe on reedu ɓen".
تفسیرهای عربی:
وَلُوطًا إِذۡ قَالَ لِقَوۡمِهِۦٓ أَتَأۡتُونَ ٱلۡفَٰحِشَةَ مَا سَبَقَكُم بِهَا مِنۡ أَحَدٖ مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Janto kadi Luuti, tuma nde o maakirannoo yimɓe makko ɓen feloore : "E on aray pankare -nde gorko yiidata e gorko-?! Kon ko fuɗɗiɗon onon, hay gooto adaaki on faggitagol ɗum!"
تفسیرهای عربی:
إِنَّكُمۡ لَتَأۡتُونَ ٱلرِّجَالَ شَهۡوَةٗ مِّن دُونِ ٱلنِّسَآءِۚ بَلۡ أَنتُمۡ قَوۡمٞ مُّسۡرِفُونَ
Onon hiɗon itta tuuyo mon ɗin e worɓe ɓen accon rewɓe ɓen! Ɗen kuuɗe mon yiidaa e hakkil yaadaa e diina. Si ko woni, ko on yawtuɓe keeri Alla ɗin.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الاستكبار يتولد غالبًا من كثرة المال والجاه، وقلة المال والجاه تحمل على الإيمان والتصديق والانقياد غالبًا.
ko hasii kon, townitaare na jibinee fii heewde jawdi maa jaahu, fadude jawdi e daraja ɗin ɗiɗi non hino wona sabu gomɗinal e yankinaare.

• جواز البناء الرفيع كالقصور ونحوها؛ لأن من آثار النعمة: البناء الحسن مع شكر المنعم.
Wonnde no dagoo ɓamtude kuɓeeje toowuɗe ; ɗum ko jeyaaɗum e neema haanuɗo yettineede Neeminɗo On.

• الغالب في دعوة الأنبياء أن يبادر الضعفاء والفقراء إلى الإصغاء لكلمة الحق التي جاؤوا بها، وأما السادة والزعماء فيتمردون ويستعلون عليها.
Ko heewi kon e noddaandu Annabaaɓe ɓen, ko waasuɓe ɓen e lo'inaaɓe ɓen adotoo nootaade ɓe, heddiiɓe hoohoobe ɓen kan, ɓe murtay ɓe saloo.

• قد يعم عذاب الله المجتمع كله إذا كثر فيه الخَبَث، وعُدم فيه الإنكار.
Tuma bone on ɗuuɗi, lepte Alla ɗen huuɓitay fow.

وَمَا كَانَ جَوَابَ قَوۡمِهِۦٓ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ أَخۡرِجُوهُم مِّن قَرۡيَتِكُمۡۖ إِنَّهُمۡ أُنَاسٞ يَتَطَهَّرُونَ
Jaabawol yimɓe makko ɓen e pankare makke on ko ɗuurnagol wi'a : "Yaltinee Luuti e yimɓe mun ɓen ka hoɗo mo'on ; kamɓe ko ɓe laɓɓintinotooɓe e kuuɗe amen, ɓe haanaa heddodude e amen".
تفسیرهای عربی:
فَأَنجَيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥٓ إِلَّا ٱمۡرَأَتَهُۥ كَانَتۡ مِنَ ٱلۡغَٰبِرِينَ
Men hisindini mo e yimɓe makko ɓen tuma Men yamirnoo ɓe yaltirgol hoɗo ngo lepte ɗen yanata e mun ngon jemma, si wanaa debbo makko on ; o heddoduno e yimɓe leptaaɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهِم مَّطَرٗاۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
Men saaƴini toɓo tiiɗungo e maɓɓe, tuma Men weddinoo ɓe kaaƴe loope, Men wayliti hoɗo ngon, Men waɗtiri dow on ley. Teskee an Nulaaɗo, honno battane yimɓe Luuti bomɓe ɓen laatornoo? Ɗen battane ko halkaare e koyeera wonnoo.
تفسیرهای عربی:
وَإِلَىٰ مَدۡيَنَ أَخَاهُمۡ شُعَيۡبٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ قَدۡ جَآءَتۡكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡۖ فَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَٱلۡمِيزَانَ وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ بَعۡدَ إِصۡلَٰحِهَاۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Men Nulii kadi faade e leñol Madyana ngol, siɗɗo maɓɓe on Su'aybu (yo o hsi), o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, rewee Alla tun. Hannduɗo e reweede alanaa on si wanaa Kanko. Gomɗii ɓanngannduyee arii on immorde ka Alla, wonnde ko mi goonguɗo. Ɗum non, tottiree haqqeeji yimɓe ɓen timminirangol ɓe etirɗe ɗen e manndakke ɗen, wata on ɗuytiran ɓe "sil'a" maɓɓe on fii ko aybi, maa janfoɗon ɓe e ɗum. Wata on bonnir ka leydi keeferaaku e geddi ɓaawo ndi moƴƴinireede immineede Annabaaɓe adinooɓe. Ko ɗum mooɗon ɓuri moƴƴannde on si on laatike gomɗimɓe".
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَقۡعُدُواْ بِكُلِّ صِرَٰطٖ تُوعِدُونَ وَتَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ مَنۡ ءَامَنَ بِهِۦ وَتَبۡغُونَهَا عِوَجٗاۚ وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ كُنتُمۡ قَلِيلٗا فَكَثَّرَكُمۡۖ وَٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Wata on jooɗo e kala laawol, hiɗon kammbana feƴƴooɓe ngol, jaɓon jawle maɓɓe, sakkoɗon ɓe e laawol peewal, hiɗon ɗaɓɓana laawol Alla ngol kadi ooñaare fii wata yimɓe ɓen jokku ngol. Annditee neema Alla on e mo'on yetton Mo ; o laatinoke seeɗaaɓe O ɗuɗɗini on. Taskee honno battane bonnooɓe ɓen ado mon laatornoo, ɗum ko halkaare e jirbugol wonnoo.
تفسیرهای عربی:
وَإِن كَانَ طَآئِفَةٞ مِّنكُمۡ ءَامَنُواْ بِٱلَّذِيٓ أُرۡسِلۡتُ بِهِۦ وَطَآئِفَةٞ لَّمۡ يُؤۡمِنُواْ فَٱصۡبِرُواْ حَتَّىٰ يَحۡكُمَ ٱللَّهُ بَيۡنَنَاۚ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡحَٰكِمِينَ
Si tawii fedde e mooɗon gomɗinii kon ko mi addi immorde ka Joomi am, fedde goo gomɗinaali ɗum, haray hadditee onon ɓee fennooɓe, kon ko Alla senndirta hakkunde mon. Ko Kanko ɓuri moƴƴude e ñaawooɓe sennda ɓen.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• اللواط فاحشة تدلُّ على انتكاس الفطرة، وناسب أن يكون عقابهم من جنس عملهم فنكس الله عليهم قُراهم.
Luutiyaagal, ko faahishaaku yaltungu e neɗɗaaku, hino haani ka ɓen leptiree yeru kuuɗe maɓɓe ɗen, Alla non wayliti hoɗo maɓɓe ngon.

• تقوم دعوة الأنبياء - ومنهم شعيب عليه السلام - على أصلين: تعظيم أمر الله: ويشمل الإقرار بالتوحيد وتصديق النبوة. والشفقة على خلق الله: ويشمل ترك البَخْس وترك الإفساد وكل أنواع الإيذاء.
Noddaandu Annabaaɓe ɓen -wano Su'aybu- ko e geɓe ɗiɗi mahii : ko mawningol Alla : ɗum woni wowtinɗingol Mo goongina Annabaaku ngun. E yurmegol tagu Alla ngun : ɗum ko wano salagol janfa e kala noone bonnere maa lorra.

• الإفساد في الأرض بعد الإصلاح جُرْم اجتماعي في حق الإنسانية؛ لأن صلاح الأرض بالعقيدة والأخلاق فيه خير للجميع، وإفساد الأرض عدوان على الناس.
Bonnugol ka leydi ɓaawo ndi moƴƴineede ko bonagol e neɗɗanke ; sabu leydi ko fiɓnde e jikku moƴƴo moƴƴiranta fow, bonnugol ndi non ko jaggitugol e yimɓe ɓen.

• من أعظم الذنوب وأكبرها وأشدها وأفحشها أخذُ ما لا يحقُّ أخذه شرعًا من الوظائف المالية بالقهر والجبر؛ فإنه غصب وظلم وعسف على الناس وإذاعة للمنكر وعمل به ودوام عليه وإقرار له.
Hino jeyaa e ko ɓuri mawnude e junuubi, nanngugol jawdi ndi dagaaki nanngude to bannge sariya tawa ko e gollorde jawdiyankooje; tawa ko mbaadi waawnere e doole, ɗum ko tooñugol yimɓe e ɓen e bonagol e maɓɓe e saaktugol pankare e duumaade heen e qirraade duum.

۞ قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لَنُخۡرِجَنَّكَ يَٰشُعَيۡبُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَكَ مِن قَرۡيَتِنَآ أَوۡ لَتَعُودُنَّ فِي مِلَّتِنَاۚ قَالَ أَوَلَوۡ كُنَّا كَٰرِهِينَ
Hooreeɓe mbatu townitiiɓe ɓen e yimɓe Su'aybu men ɓen wi'i : "Ko maa men yaltinndine an Su'aybu -e ndee saare amen- e ɓen goongimɓe ma, maa ruttoɗon e diina amen kan". -Su'aybu jaabitiiɓe ɓe : "E men jokkay diina mon hay meɗen añiri ka tawde ko ka diina meere?!".
تفسیرهای عربی:
قَدِ ٱفۡتَرَيۡنَا عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا إِنۡ عُدۡنَا فِي مِلَّتِكُم بَعۡدَ إِذۡ نَجَّىٰنَا ٱللَّهُ مِنۡهَاۚ وَمَا يَكُونُ لَنَآ أَن نَّعُودَ فِيهَآ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ رَبُّنَاۚ وَسِعَ رَبُّنَا كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمًاۚ عَلَى ٱللَّهِ تَوَكَّلۡنَاۚ رَبَّنَا ٱفۡتَحۡ بَيۡنَنَا وَبَيۡنَ قَوۡمِنَا بِٱلۡحَقِّ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡفَٰتِحِينَ
Gomɗii haray men bakii fenannde e hoore Alla si men fiɓii piɓe mon sirku e keeferaaku ɓaawo nde Alla hisini men e ɗum. Haananaa men nde men ruttoo e diina mon meere kan si wanaa nde Alla Joomi muuyi. Joomi amen huuɓitirii kala huunde Anndal, huunde suuɗaaki Mo. Ko e Alla woni ko men fawii fii ko ñiiɓina men e laawol focciingol daɗnda men laawol Yiite. Joomi amen, ñaawir hakkunde e yimɓe amen heeferɓe ɓen goonga, wallitoɗaa jom-goonga kan e hoore tooñuɗo on, ko An Joomi amen ɓuri moƴƴude e ñaawooɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لَئِنِ ٱتَّبَعۡتُمۡ شُعَيۡبًا إِنَّكُمۡ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ
Hooreeɓe mbatu yedduɓe ɓen e yimɓe makko ɓen saliiɓe Tawhiidi ɓen wi'i no rentina e diina Su'aybu : "Pellet, si on naatii e diina Su'aybu kan -onon yimɓe amen- on selii diina mon e diina mawɓe mo'on, haray on wonii halkiiɓe".
تفسیرهای عربی:
فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دَارِهِمۡ جَٰثِمِينَ
Dillaango tiiɗungo nanngi ɓe, ɓe waɗtini halkaaɓe ka koɗooli maɓɓe, jicciiɓe ugginii, maayuɓe ɓutti e galle maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ شُعَيۡبٗا كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَاۚ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ شُعَيۡبٗا كَانُواْ هُمُ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Ɓen fennunooɓe Su'aybu, ɓe halkino ɓe denndaangal, ɓe waɗtini a sikkay ɓe meeɗaa ñiiɓude e hoɗo maɓɓe. Ɓen fennunooɓe Su'aybu, ɓe laatino kamɓe woni hayruɓe ; tawde ɓe hayruno wonikiiji maɓɓe e piiji maɓɓe, wonaa gomɗimɓe ɓen wonunoo ko hayri wano ɓee heeferɓe fenooɓe aaƴornoo.
تفسیرهای عربی:
فَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَٰقَوۡمِ لَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَنَصَحۡتُ لَكُمۡۖ فَكَيۡفَ ءَاسَىٰ عَلَىٰ قَوۡمٖ كَٰفِرِينَ
Annabaajo maɓɓe on Su'aybu (yo o his) ɗuurnii ɓe tuma nde ɓe halkinoo, o maakani ɓe : "Ko onon yimɓe am, gomɗii le mi yottinii Nule Joomi am ɗen e mooɗon, mi laabanii on reedu on jaɓaali. E ko honno mi sunorta e yimɓe yedduɓe Alla haɓɓitii e ɗum?!".
تفسیرهای عربی:
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا فِي قَرۡيَةٖ مِّن نَّبِيٍّ إِلَّآ أَخَذۡنَآ أَهۡلَهَا بِٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ لَعَلَّهُمۡ يَضَّرَّعُونَ
Men nulaali e saare woo Annabaajo Alla, yimɓe mayre ɓen fenni mo ɓe yeddi, si wanaa Men nanngitirii ɓe saɗteende baasal e ñabbuuli jortagol nde ɓe yankinantoo Alla ɓe tertoo keeferaaku e townitaare. Ɗum non ko jertingol Quraysiyankooɓe ɓen e kala yedduɗo fenni e mofte ɗen.
تفسیرهای عربی:
ثُمَّ بَدَّلۡنَا مَكَانَ ٱلسَّيِّئَةِ ٱلۡحَسَنَةَ حَتَّىٰ عَفَواْ وَّقَالُواْ قَدۡ مَسَّ ءَابَآءَنَا ٱلضَّرَّآءُ وَٱلسَّرَّآءُ فَأَخَذۡنَٰهُم بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Refti men waɗtitiri nokku bone on moƴƴere e hoolaare, haa ɓe ɗuuɗi e adadu, jawle maɓɓe ɓeydii, ɓe wi'i : "Kala bone e moƴƴere ko heɓi men, ɗum ko woowaaɗum, heɓiino maamiraaɓe amen". Ɓe anndaa non wonnde ko heɓi ɓe kon e lepte ko fii no ɓe waajitora, ko heɓi kon kadi e neema ko fii no ɓe ɗoftora. Men nanngiri ɓe lepte ɗen e juhal, hari kamɓe ɓe so'aa anndude ɓe habbanooki ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من مظاهر إكرام الله لعباده الصالحين أنه فتح لهم أبواب العلم ببيان الحق من الباطل، وبنجاة المؤمنين، وعقاب الكافرين.
Hino jeyaa e ko Alla teddiniri jeyaaɓe Makko moƴƴuɓe ɓen, udditangol ɓe dame ganndal ɓe senndindira goonga e meere, e danndugol gomɗimɓe ɓen lepte heeferɓe ɓen.

• من سُنَّة الله في عباده الإمهال؛ لكي يتعظوا بالأحداث، ويُقْلِعوا عما هم عليه من معاص وموبقات.
Hino jeyaa e sunnaji Alla nennangol jeyaaɓe Makko ɓen ; ndaarugol si ɓe waajitoto, ɓe ɓooroo kobe woni ko egeddi halkayɗi.

• الابتلاء بالشدة قد يصبر عليه الكثيرون، ويحتمل مشقاته الكثيرون، أما الابتلاء بالرخاء فالذين يصبرون عليه قليلون.
Jarriboreede saɗteende, ɗuuɗuɓe no muññoo ɗum, kono jarriboreede neweende, ko seeɗaaɓe muññotoo e mun.

وَلَوۡ أَنَّ أَهۡلَ ٱلۡقُرَىٰٓ ءَامَنُواْ وَٱتَّقَوۡاْ لَفَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَرَكَٰتٖ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلَٰكِن كَذَّبُواْ فَأَخَذۡنَٰهُم بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Sinno yimɓe ɗee ca'e ɗe Men immini e mun Nulaaɓe goonginno Nulaaɓe maɓɓe ɓe huli Joomi maɓɓe, Men udditanayno ɓe dame moƴƴereeji ɗen senngo kala. Kono ɓe goonginaali ɓe gomɗaali, ɓe fennu Nulaaɓe maɓɓe ɓen, Men nanngiri ɓe lepte ɗen e juhal sabu kon ko ɓe faggitotonoo e bakkaatu.
تفسیرهای عربی:
أَفَأَمِنَ أَهۡلُ ٱلۡقُرَىٰٓ أَن يَأۡتِيَهُم بَأۡسُنَا بَيَٰتٗا وَهُمۡ نَآئِمُونَ
Hara yimɓe ɗee ca'e fennuɓe hooli nde lepte Amen ɗen arataa ɓe jemma hara ko hiɓe yooli e ɗoyngol e fooftr mabɓe deeyre mu*en?
تفسیرهای عربی:
أَوَأَمِنَ أَهۡلُ ٱلۡقُرَىٰٓ أَن يَأۡتِيَهُم بَأۡسُنَا ضُحٗى وَهُمۡ يَلۡعَبُونَ
Kaa hara yimɓe ca'e ɓen hooli nde lepte Amen ɗen arata e mu*en arwannde ñalorma, hara hiɓe welsindii sokoliri aduna maɓɓe?
تفسیرهای عربی:
أَفَأَمِنُواْ مَكۡرَ ٱللَّهِۚ فَلَا يَأۡمَنُ مَكۡرَ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
Ndaaree happu mo Alla okki ɓee, O neeminiri ɓe doole e yaajireede arsike fii ndaarndagol ɓe ; hara ɓee fennooɓe yimɓe ɗen ca'e hooli pewje Alla ɗen cuuɗiiɗe? Ko yimɓe halkiiɓe ɓen tun hoolotoo pewje Alla ɗen, naafiiqiiɓe ɓen kan, hiɓe huli pewje Makko ɗen, ɓe haawnortaa ko Alla neemiri ɓe kon, ɓe qirritoto ɗum, ɓe yetta Mo.
تفسیرهای عربی:
أَوَلَمۡ يَهۡدِ لِلَّذِينَ يَرِثُونَ ٱلۡأَرۡضَ مِنۢ بَعۡدِ أَهۡلِهَآ أَن لَّوۡ نَشَآءُ أَصَبۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡۚ وَنَطۡبَعُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَسۡمَعُونَ
E laaɓanaali ɓen lontiiɓe ka leydi ɓaawo maamiraaɓe maɓɓe halkireede junuubi mu'un, ɓe ronki taskaade ko heɓunoo ɓen ɗon, haa ɓe duumii e golle maɓɓe, laaɓanaali ɓee ɗoo wonnde si Alla haajuno O meminirayno ɓe sabu junuubi maɓɓe ɗin wano O woowiri? O nota kadi ka ɓerɓe maɓɓe hara ɓe waajitotaako.
تفسیرهای عربی:
تِلۡكَ ٱلۡقُرَىٰ نَقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآئِهَاۚ وَلَقَدۡ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَمَا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُواْ بِمَا كَذَّبُواْ مِن قَبۡلُۚ كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ɗen ca'e jantaaɗe -woni ca'e yimɓe Nuuhu e Huudi e Saalihu e Luuti e Su'aybu- Meɗen humpita maa fii maɓɓe -an Nulaaɗo- e fii ko ɓe fennaynoo e no ɓe halkiranoo ; no ɗum wonira tasakuyee e waajitorɗum ɓen taskotooɓe waajitoo. Gomɗii Nulaaɓe ɗen ca'e addanii yimɓe maɓɓe ɓen hujjaaji ɓannginɗi goonga maɓɓe kan, kono ɓe laatanooki gomɗinooɓe ɓen Nulaaɓe sabu ko Alla anndunoo wonnde ko ɓe fennooɓe. Ko wano Alla notirnoo uddiri non ɓerɗe ɓen yimɓe ca'e fennuɓe Nulaaɓe mu'un, O notirta udda ɓernɗe yedduɓe Muhammadu (jom kisiyee) ɓen, ɓe feewataa e gomɗinal.
تفسیرهای عربی:
وَمَا وَجَدۡنَا لِأَكۡثَرِهِم مِّنۡ عَهۡدٖۖ وَإِن وَجَدۡنَآ أَكۡثَرَهُمۡ لَفَٰسِقِينَ
Men tawdaali ko ɓuri ɗuuɗude e mofte ɗe Men immini e mun Nulaaɓe ko hunnooɓe ahadi maɓɓe e Alla, Men tawaali ɓe ɗoftii ɓe Mo ; ko Men tawi, ko wonnde ɓurɓe ɗuuɗude e maɓɓe ko yaltuɗum e ɗoftaare Alla.
تفسیرهای عربی:
ثُمَّ بَعَثۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِم مُّوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَآ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَظَلَمُواْ بِهَاۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Refti Men Nuli ɓaawo ɓeya Nulaaɓe, Muusaa (yo o his) e Maandeeji Amen tinndinooji goonga makko kan haa e Fir'awna e yimɓe mu'un, tawi alaa ko ɓe waɗa si wanaa yeddugol ɗin Maandeeji. Tasko -an Nulaaɗo, honno battane Fir'awna e yimɓe mu'un wa'unoo ; Alla halkirno ɓe yoolagol, O jokkitiniri ɓe kuddi Aduna e Laakara.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ مُوسَىٰ يَٰفِرۡعَوۡنُ إِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Nde Alla imminnoo Muusaa e Fir'awna, o arno o maakani mo : "Ko an yo Fir'awna, min ko mi Nulaaɗo immorde ka Tagu On yiiloowo kala fiyaaku mu*en".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الإيمان والعمل الصالح سبب لإفاضة الخيرات والبركات من السماء والأرض على الأمة.
Gomɗinal e golle moƴƴe, no wona sabu moƴƴere e barki juurora mofte ɗen immorde ka Kammu e ka leydi.

• الصلة وثيقة بين سعة الرزق والتقوى، وإنْ أنعم الله على الكافرين فإن هذا استدراج لهم ومكر بهم.
Kulol Alla no humondiri e yaajireede arsike, si Alla non Arsikii heeferɓe ɓen, ko fii ndaarndagol ɓe fewjana ɓe.

• على العبد ألا يأمن من عذاب الله المفاجئ الذي قد يأتي في أية ساعة من ليل أو نهار.
Jeyaaɗo haanaa hoolaade daɗugol lepte Alla juhirayɗi jemma e nyalawma.

• يقص القرآن أخبار الأمم السابقة من أجل تثبيت المؤمنين وتحذير الكافرين.
Alqur'aana no fillora kumpite mofte feƴƴuɗe fii tabintingol gomɗimɓe ɓen rentina heeferɓe ɓen.

حَقِيقٌ عَلَىٰٓ أَن لَّآ أَقُولَ عَلَى ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡحَقَّۚ قَدۡ جِئۡتُكُم بِبَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّكُمۡ فَأَرۡسِلۡ مَعِيَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ
Muusaa maaki : "Nde tawnoo ko mi Nulaaɗo Makko, miɗo hanndi e nde mi dammbataa e Makko si wanaa goonga. Gomɗii mi addanii on hujja tinndinoowo goonga am immorde ka Joomi am. Accidam e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen koɓe wonno ko e daheede lepte".
تفسیرهای عربی:
قَالَ إِن كُنتَ جِئۡتَ بِـَٔايَةٖ فَأۡتِ بِهَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
Fir'awna wi'ani Muusaa : "Si tawii a ardii e Maande wano aaƴorɗaa non, haray addu nde si a laatike goonguɗo e noddaandu maa".
تفسیرهای عربی:
فَأَلۡقَىٰ عَصَاهُ فَإِذَا هِيَ ثُعۡبَانٞ مُّبِينٞ
Muusaa bugii tuggordu makko ndun, ndu wonti mboddi mawnundi feeñanndi tawaaɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَنَزَعَ يَدَهُۥ فَإِذَا هِيَ بَيۡضَآءُ لِلنَّٰظِرِينَ
O yaltiniri junngo makko ngon ka senngo dolokke e teleren ka ɓernde maa ley ɗon, ngo yalti ranewo pen, ɗum no feeñana ndaarooɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِ فِرۡعَوۡنَ إِنَّ هَٰذَا لَسَٰحِرٌ عَلِيمٞ
Hooreeɓe mbatu ngun nde yi'unoo waylagolngii bollii e junngo makko ngon no rawi, ɓe wi'i : "Muusaa laataaki si wanaa mbileejo annduɗo mbilewu".
تفسیرهای عربی:
يُرِيدُ أَن يُخۡرِجَكُم مِّنۡ أَرۡضِكُمۡۖ فَمَاذَا تَأۡمُرُونَ
Ko o faandori ɗee golle makko, ko yaltinngol on ka leydi mo'on Misra. Hooti Fir'awna diisinii ɓe fii Muusaa (yo o his) o wi'ani ɓe : "Ko waajotoɗon mi fii oo?"
تفسیرهای عربی:
قَالُوٓاْ أَرۡجِهۡ وَأَخَاهُ وَأَرۡسِلۡ فِي ٱلۡمَدَآئِنِ حَٰشِرِينَ
Ɓe wi'ani Fir'awna : "Nennan Muusaa e musiɗɗo makko on Haaruuna, imminaa e ca'e Misra ɗen mooɓooɓe ton mblie".
تفسیرهای عربی:
يَأۡتُوكَ بِكُلِّ سَٰحِرٍ عَلِيمٖ
Ɓen imminaaɓe mooɓugol mbileeɓe ɓen ka ca'e addane kala mbileejo annduɗo fii mbilewu.
تفسیرهای عربی:
وَجَآءَ ٱلسَّحَرَةُ فِرۡعَوۡنَ قَالُوٓاْ إِنَّ لَنَا لَأَجۡرًا إِن كُنَّا نَحۡنُ ٱلۡغَٰلِبِينَ
Fir'awna immini mooɓayɓe mblie ɓen, nde mbileeɓe ɓen arunoo Fir'awna ɓe lanndino mo : si ɓe heɓay njoɓdi tuma ɓe fooliri Muusaa bliewu maɓɓe ngun?
تفسیرهای عربی:
قَالَ نَعَمۡ وَإِنَّكُمۡ لَمِنَ ٱلۡمُقَرَّبِينَ
Fir'awna jaaborii ɓe : "Eyyo, on heɓay njoɓdi, kadi on jeyete e ɓaɗtinaaɓe am ɓen".
تفسیرهای عربی:
قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِمَّآ أَن تُلۡقِيَ وَإِمَّآ أَن نَّكُونَ نَحۡنُ ٱلۡمُلۡقِينَ
Mbileeɓe ɓen wi'irani Muusaa townitaare e hoolaare : "Suɓo -an Muusaa- si a yiɗu adaade bugagol, maa si adoto mene bugaade".
تفسیرهای عربی:
قَالَ أَلۡقُواْۖ فَلَمَّآ أَلۡقَوۡاْ سَحَرُوٓاْ أَعۡيُنَ ٱلنَّاسِ وَٱسۡتَرۡهَبُوهُمۡ وَجَآءُو بِسِحۡرٍ عَظِيمٖ
Muusaa jaaɓorii ɓe hoolagol ballal Joomi makko : "Bugee onon taho ɓoggi mon e tuggorɗi mon". Nde ɓe buginoo ɗin, ɓe mbilɗii gite yimɓe ɓen, ɓe hulɓini ɓe, ɓe addi mbilewu mawnungu yeeso yimɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
۞ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَلۡقِ عَصَاكَۖ فَإِذَا هِيَ تَلۡقَفُ مَا يَأۡفِكُونَ
Alla wahyini e Annabiijo Makko on Muusaa (yo o his) mo O yeewtidi on si ko woni : "Bugo tuggordu maa ndun yo Muusaa, o bugii ndu, ndu wonti mboddi, ndin waɗti moɗude ɓoggi e tuggorɗi ɗibe huutirtono ngam waylude goongo, haa be sikka ko dulle jahooje;
تفسیرهای عربی:
فَوَقَعَ ٱلۡحَقُّ وَبَطَلَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Goonga ko Muusaa addi kon ɓanngi, ko mbileeɓe ɓen gollaynoo kon feeñi boni.
تفسیرهای عربی:
فَغُلِبُواْ هُنَالِكَ وَٱنقَلَبُواْ صَٰغِرِينَ
Ɓe foolaa, Muusaa fooliɓe ɗon, ɓe rutttii ko ɓe jaasuɓe.
تفسیرهای عربی:
وَأُلۡقِيَ ٱلسَّحَرَةُ سَٰجِدِينَ
Mbileeɓe ɓen nde yi'uno kattal Alla ngal e Maandeeji ɓannguɗi ɗin, ɓe suuyi kisan ɓe sujjani Mo Kanko Seniiɗo On.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من حكمة الله ورحمته أن جعل آية كل نبي مما يدركه قومه، وقد تكون من جنس ما برعوا فيه.
Hini jeyaa e hikma Alla e yurmeende Makoo, nde O waɗani Maande kala Annabiijo ko yimɓe makko ɓen faamata, hino e ko ɓe anndiraa.

• أنّ فرعون كان عبدًا ذليلًا مهينًا عاجزًا، وإلا لما احتاج إلى الاستعانة بالسحرة في دفع موسى عليه السلام.
Wonnde Fir'awna ko jeyaaɗo jaasuɗo? koydo e donkudo o wonunoo, si wanaa ɗum, o hatonjintaano e mbile ko dartoo Muusaa.

• يدل على ضعف السحرة - مع اتصالهم بالشياطين التي تلبي مطالبهم - طلبهم الأجر والجاه عند فرعون.
Ko tawata ko mbileeɓe ɓen -e hoore ko ɓe wallondirta kon e seytaaneeji ɗin- hiɓe ɗaɓɓa kadi njoɓdi, ɗum no tinndina lo'ere maɓɓe.

قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Mbileeɓe ɓen wi'i : "Men gomɗinii Jeyɗo Winndere nden".
تفسیرهای عربی:
رَبِّ مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ
Jeyɗo Muusaa e Haaruuna (yo ɓe his), ko Kanko hanndi e Reweede e dii reweteeɗi aaƴaaɗi.
تفسیرهای عربی:
قَالَ فِرۡعَوۡنُ ءَامَنتُم بِهِۦ قَبۡلَ أَنۡ ءَاذَنَ لَكُمۡۖ إِنَّ هَٰذَا لَمَكۡرٞ مَّكَرۡتُمُوهُ فِي ٱلۡمَدِينَةِ لِتُخۡرِجُواْ مِنۡهَآ أَهۡلَهَاۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ
Fir'awna wi'ani ɓe no kammba fii ɓe gomɗinii Allaahu On tun : "On goongin Muusaa ado mi duŋinanaade on? Pellet, ngal gomɗinal mon ko Muusaa addi koo, ko janfa mo eɓɓanoɗon onon e Muusaa no yaltiniron yimɓe saare nden e mayre, aray non anndon ko mi huuwata on -onon ɓee mbileeɓe-.
تفسیرهای عربی:
لَأُقَطِّعَنَّ أَيۡدِيَكُمۡ وَأَرۡجُلَكُم مِّنۡ خِلَٰفٖ ثُمَّ لَأُصَلِّبَنَّكُمۡ أَجۡمَعِينَ
Ma mi taƴa e gooto en mon kala junngo mun ñaamo ngon e koyngal nanal ngal, maa mi luutindra ɗum, refti ma mi yowa on ka jullere tamaro leptugol on hulɓina kala ƴeewooɓe o alhaali.
تفسیرهای عربی:
قَالُوٓاْ إِنَّآ إِلَىٰ رَبِّنَا مُنقَلِبُونَ
Mbileeɓe ɓen jaaɓitii kammbaa Fir'awna on : "Menen, ko faade ka Joomi amen tun woni ruttorde amen, men haajaaka e kammbaaji maa".
تفسیرهای عربی:
وَمَا تَنقِمُ مِنَّآ إِلَّآ أَنۡ ءَامَنَّا بِـَٔايَٰتِ رَبِّنَا لَمَّا جَآءَتۡنَاۚ رَبَّنَآ أَفۡرِغۡ عَلَيۡنَا صَبۡرٗا وَتَوَفَّنَا مُسۡلِمِينَ
A añiraali men non -an Fir'awna- si wanaa ko men goonginiri kon Maandeeji Joomi amen ɗin, tuma ɗi ardi men e jurol muusaa. Si ɗum ko bone leptoowo men haray meɗen wakkilii. Refti ɓe fewti Alla ɓe torii : Joomi amen! Yuppu muñal e amen no men tabitira e goonga, ƴettitaa men juullɓe jebbilanii ɓe Ma ɗoftii ɓe Nulaaɗo Maa on.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِ فِرۡعَوۡنَ أَتَذَرُ مُوسَىٰ وَقَوۡمَهُۥ لِيُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَيَذَرَكَ وَءَالِهَتَكَۚ قَالَ سَنُقَتِّلُ أَبۡنَآءَهُمۡ وَنَسۡتَحۡيِۦ نِسَآءَهُمۡ وَإِنَّا فَوۡقَهُمۡ قَٰهِرُونَ
Hooreeɓe mbatu yimɓe Fir'awna ngun hirjini mo e Muusaa'en ɓe wi'i : "An Fir'awna, a accay Muusaa e yimɓe mun ɓen haa ɓe saakita bone e leydi ndin, o acce an e reweteeɗi maa ɗin, o nodda e rewugol Alla tun?!" Fir'awna wi'i : "Ma men waru ɓiɗɓe Israa'iila worɓe ɓen men accita rewɓe ɓen ɓen fii kurkagol. Menen non, pellet, ko men foolooɓe e dow maɓɓe".
تفسیرهای عربی:
قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِ ٱسۡتَعِينُواْ بِٱللَّهِ وَٱصۡبِرُوٓاْۖ إِنَّ ٱلۡأَرۡضَ لِلَّهِ يُورِثُهَا مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۖ وَٱلۡعَٰقِبَةُ لِلۡمُتَّقِينَ
Muusaa wasiyii yimɓe makko ɓen o maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, ɗaɓɓiree Alla tun ballal fii duñugol lorra maa pooɗugol nafa e mo'on, muññoɗon jarrabuyeeji mon. Pellet, leydi ndin ko Alla tun heeranii, wanaa Fir'awna maa goɗɗo goo fewjata e mayri. Ko Alla lioltindirta ɗum hakkunde yimɓe ɓen. Ko woni tun, battane moƴƴe ɗen ka leydi, ko gomɗuɓe ɗoftii Alla ɓen woodani".
تفسیرهای عربی:
قَالُوٓاْ أُوذِينَا مِن قَبۡلِ أَن تَأۡتِيَنَا وَمِنۢ بَعۡدِ مَا جِئۡتَنَاۚ قَالَ عَسَىٰ رَبُّكُمۡ أَن يُهۡلِكَ عَدُوَّكُمۡ وَيَسۡتَخۡلِفَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرَ كَيۡفَ تَعۡمَلُونَ
Yimɓe Muusaa ɓen wi'iani mo : "Ko an yo Muusaa, men lorriranooma waraneede ɓiɗɓe worɓe e juuɗe Fir'awna e heddude rewbe ado a arde men e ɓaawo ɗum". Muusaa laaɓani ɓe reedu himo weltinira ɓe ballal, o maaki : "Hino jortaa ka Joomi mon halkata gaño mon on Fir'awna e yimɓe mun, O lontina on ka leydi ɓaawa maɓɓe, O ndaara ko golloton ɓaawo ɗum ; si on yettay Mo kaa on yedday".
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ أَخَذۡنَآ ءَالَ فِرۡعَوۡنَ بِٱلسِّنِينَ وَنَقۡصٖ مِّنَ ٱلثَّمَرَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَذَّكَّرُونَ
Gomɗii Men leptirii yimɓe Fir'awna ɓen kokke e ɗuytagol dimɗe ; belajo'o, ɓe waajitoray ɓe ruttoo e Alla.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• موقف السّحرة وإعلان إيمانهم بجرأة وصراحة يدلّ على أنّ الإنسان إذا تجرّد عن هواه، وأذعن للعقل والفكر السّليم بادر إلى الإيمان عند ظهور الأدلّة عليه.
Cuucal mbileeɓe ɓen e feññingol liimanaaku maɓɓe ngun, no tinndida wonnde si neɗɗo on woɗɗitike e mbeleeɗe, o udditii haqqille ɗen o yaccoto e gomɗinal ngal tuma kala hujja ɓanngani mo.

• أهل الإيمان بالله واليوم الآخر هم أشدّ الناس حزمًا، وأكثرهم شجاعة وصبرًا في أوقات الأزمات والمحن والحروب.
Ko gomɗimɓe Alla e Ñalaande Darngal ɓen ɓuri yimɓe ɓen tiiɗude pellital e cuucal e muñal tuma satteende e jarebuuji e hareeji.

• المنتفعون من السّلطة يُحرِّضون ويُهيِّجون السلطان لمواجهة أهل الإيمان؛ لأن في بقاء السلطان بقاء لمصالحهم.
Nafitorayɓe laamu ɓen etoto tuma kala waddugol ɓe e gomɗimɓe ɓen ; tawde si laamu ngun heddike ɓe nafitoray.

• من أسباب حبس الأمطار وغلاء الأسعار: الظلم والفساد.
Hino jeyaa e toɓo salorta jippaade coggeeli ɗin saɗta : tooñe e bonnere.

فَإِذَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡحَسَنَةُ قَالُواْ لَنَا هَٰذِهِۦۖ وَإِن تُصِبۡهُمۡ سَيِّئَةٞ يَطَّيَّرُواْ بِمُوسَىٰ وَمَن مَّعَهُۥٓۗ أَلَآ إِنَّمَا طَٰٓئِرُهُمۡ عِندَ ٱللَّهِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Si remuru ndun moƴƴiri yimɓe Fir'awna ɓen coggeelii ɗin fanɗii, ɓe wi'a:"Ɗum ko ko men hanndi e mun";si musiiba kokke e ñabbuuli ekn memii ɓe, ce kiitinora Muusaa e wonnduɓe e makko ɓen.Anndee non wonnde,ɗum fow ko e koddoruyee Alla Seniiɗo On woni, kamɓe e Muusaa ɓealah feere e ɗum si wanaa ko Muusaa huɗunoo ɓe kon, kono ɗuuɗuɓe e yimɓe ɓen anndaa, ɓe dammbira ɗum ko woori Alla.
تفسیرهای عربی:
وَقَالُواْ مَهۡمَا تَأۡتِنَا بِهِۦ مِنۡ ءَايَةٖ لِّتَسۡحَرَنَا بِهَا فَمَا نَحۡنُ لَكَ بِمُؤۡمِنِينَ
Yimɓe Fir'awna ɓen wi'ani Muusaa (yo o his) : canndalaagal gaa goonga"Kala woo Aaya mo addan ɗaa ɓen, maa kala hujja mi ñiiɓnan ɗaa men fii bonnude ko amen ko, e goondinde ko addudaa ko, men wonaali gomɗinooɓe ma".
تفسیرهای عربی:
فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلطُّوفَانَ وَٱلۡجَرَادَ وَٱلۡقُمَّلَ وَٱلضَّفَادِعَ وَٱلدَّمَ ءَايَٰتٖ مُّفَصَّلَٰتٖ فَٱسۡتَكۡبَرُواْ وَكَانُواْ قَوۡمٗا مُّجۡرِمِينَ
Men wurti e maɓɓe ndiyam ɗuuɗuɗam fii leptugol ɓe e ko ɓe fenni kon, gese maɓɓe e dimɗe mu'un yoolii, Men wurti kadi kanu e maɓɓe ɗi ñaami coñal maɓɓe, Men wurti kadi karan e maɓɓe ɗi bonna remuru lorra yimɓe wano teŋɗi, Men wurti kadi totiiji e maɓɓe ɗi hebbini miranji maɓɓe ɗi bonni ñaameteeji maɓɓe ɗi bonni ɗoyngol maɓɓe, Men wurti kadi ƴiiƴam e maɓɓe ɗam wayli ndi'e maɓɓe e canɗi maɓɓe ɗin ƴiiƴam, Men wurtiri ɗum ɗon fow e maɓɓe Aayeeje ɓannguɗe jokkondiri, kono ɗum haɗaali townitanagol gomɗinde Amma goongina Muusaa e ko o addi on, ɓe laatii yimɓe yeddooɓe ɓe jaɓaali feewude.
تفسیرهای عربی:
وَلَمَّا وَقَعَ عَلَيۡهِمُ ٱلرِّجۡزُ قَالُواْ يَٰمُوسَى ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ بِمَا عَهِدَ عِندَكَۖ لَئِن كَشَفۡتَ عَنَّا ٱلرِّجۡزَ لَنُؤۡمِنَنَّ لَكَ وَلَنُرۡسِلَنَّ مَعَكَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ
Tuma nde lepte ɗen memunooɓe, ɓe fewti kisan ka Muusaa (yo o his), ɓe wi'ani mo : "Ko an yo Muusaa, torano men Joomi maa sabu ko O hertiniran maa kon Annabaaku, e kon ko O ahodi e maaɗa ittugol lepte kala tuubuɗo nde O ittanta men ɗee lepte. Si a ittanii men ɗum, ma men gomɗine, men accide kadi e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen.
تفسیرهای عربی:
فَلَمَّا كَشَفۡنَا عَنۡهُمُ ٱلرِّجۡزَ إِلَىٰٓ أَجَلٍ هُم بَٰلِغُوهُ إِذَا هُمۡ يَنكُثُونَ
Nde Men ittannoo ɓe lepte ɗen haa e dumunna happaaɗo ado ɓe halkireede yoolagol, jaka yoo kamɓe hiɓe firta ahadi maɓɓe gomɗingol accita ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, ɓe duumii e keeferaaku maɓɓe, ɓe salii accidude ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e Muusaa (yo o his).
تفسیرهای عربی:
فَٱنتَقَمۡنَا مِنۡهُمۡ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡيَمِّ بِأَنَّهُمۡ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَكَانُواْ عَنۡهَا غَٰفِلِينَ
Nde lajal happanoo ngal fii halkugol ɓe hewti, Men yottorii ɓe lepte yoolagol ka maayo sabu ko fenni kon Aayeeje Amen ɗen, ɓe ɗuurnii dalilaaji majje goongunɗi ko sikke alaa e mu'un.
تفسیرهای عربی:
وَأَوۡرَثۡنَا ٱلۡقَوۡمَ ٱلَّذِينَ كَانُواْ يُسۡتَضۡعَفُونَ مَشَٰرِقَ ٱلۡأَرۡضِ وَمَغَٰرِبَهَا ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَاۖ وَتَمَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ ٱلۡحُسۡنَىٰ عَلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ بِمَا صَبَرُواْۖ وَدَمَّرۡنَا مَا كَانَ يَصۡنَعُ فِرۡعَوۡنُ وَقَوۡمُهُۥ وَمَا كَانُواْ يَعۡرِشُونَ
Men ronini ɓiɗɓe Israa'iila ɓen ɓe Fir'awna e yimɓe mun ɓen lo'ineede fuɗnaange leydi ndin e hiirnaange mayri -ɗum leydi Saami ndin faandaa-, ndin leydi ndi Alla barkiniri moƴƴugol gese e dimɗe. Nulaaɗo, Konngol Joomi maa moƴƴol ngol timmii; ko ngol jantaa ka Daalol Alla : ﴾ ﴿وَنُرِيدُ أَنْ نَمُنَّ عَلَى الَّذِينَ اسْتُضْعِفُوا فِي الأَرْضِ وَنَجْعَلَهُمْ أَئِمَّةً وَنَجْعَلَهُمُ الْوَارِثِينَ﴾ [القصص: ٥]، Alla roniniri ɓe leydi ndin sabu muñal maɓɓe ngal e lorra Fir'awna'en. Men yirbini ko Fir'awna e yimɓe mun gollaynoo ka gese e ka cuuɗi, e kon ko ɓe didaynoo e kuɓeeje.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الخير والشر والحسنات والسيئات كلها بقضاء الله وقدره، لا يخرج منها شيء عن ذلك.
Moƴƴere e bone fow ko e hoddora Alla woni, alah huunde yaltatah e dum.

• شأن الناس في وقت المحنة والمصائب اللجوء إلى الله بدافع نداء الإيمان الفطري.
Tuma annde e saɗteende yani, yimɓe ɓen no jikkinora ruttaragol ka Alla gomɗinal, sabu nootaade noddaandu neesu tagu muên.

• يحسن بالمؤمن تأمل آيات الله وسننه في الخلق، والتدبر في أسبابها ونتائجها.
Hino haani ko gomɗinɗo on taskotoo Aayeje Alla ɗen e Sunnaaji Makko ɗin ka tagu.

• تتلاشى قوة الأفراد والدول أمام قوة الله العظمى، والإيمان بالله هو مصدر كل قوة.
Doole yimɓe e dawlajji fow hino jaasa yeeso Doole Alla Mawɗe ɗen, ko liimanaaku non okkata doole.

• يكافئ الله تعالى عباده المؤمنين الصابرين بأن يمكِّنهم في الأرض بعد استضعافهم.
Alla yeɗiray gomɗimɓe ɓen muñal maɓɓe ngal roningol ɓe leydi ndin ɓaawo nde ɓe lo'ineede.

وَجَٰوَزۡنَا بِبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱلۡبَحۡرَ فَأَتَوۡاْ عَلَىٰ قَوۡمٖ يَعۡكُفُونَ عَلَىٰٓ أَصۡنَامٖ لَّهُمۡۚ قَالُواْ يَٰمُوسَى ٱجۡعَل لَّنَآ إِلَٰهٗا كَمَا لَهُمۡ ءَالِهَةٞۚ قَالَ إِنَّكُمۡ قَوۡمٞ تَجۡهَلُونَ
Men taƴintini ɓiɗɓe Israa'iila ɓen bahru on tuma nde Muusaa tappirnoo mo tuggordu makko ngun no seekii, ɓe rewi ka yimɓe ñiiɓuɓe e rewugol sanamuuji mu'un ko woori Alla, Biɗɓe Israa'iila ɓen wi'ani Muusaa (yo o his) : "Ko an yo Muusaa, waɗan men sanamuuru ko men rewa wano ɓee ɗoo jogori non sanamuuji reweteeɗi ko woori Alla". Muusaa maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe am, pellet, ko on yimɓe majjuɓe ko waɗɗii on kon e mawningol Alla bajjinɗina Mo, woɗɗitoo sirkangol Mo rewa Mo Kanko tun".
تفسیرهای عربی:
إِنَّ هَٰٓؤُلَآءِ مُتَبَّرٞ مَّا هُمۡ فِيهِ وَبَٰطِلٞ مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Pellet, ɓee ñiiɓuɓe e rewugol ɗoo sanamu, ko e halkaare ɓe woni e rewude ko woori Alla, kadi denndaangal ko ɓe gollaynoo kon e ɗoftaare ko meere ; tawde ɓe kafidii ɗum e Alla.
تفسیرهای عربی:
قَالَ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡغِيكُمۡ إِلَٰهٗا وَهُوَ فَضَّلَكُمۡ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Muusaa maakani yimɓe mun ɓen : "Ko onon yo yimɓe am, ko honno mi ɗaɓɓiranta on ko woori Alla reweteeɗo, gomɗii on seedike Aayeeje Makko ɗen, ko Kanko Seniiɗo On woni ɓurnuɗo on e Winndere jamaanu mo'on O daɗndi on halkaare, O lontini on ka leydi?!".
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ أَنجَيۡنَٰكُم مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَسُومُونَكُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ يُقَتِّلُونَ أَبۡنَآءَكُمۡ وَيَسۡتَحۡيُونَ نِسَآءَكُمۡۚ وَفِي ذَٰلِكُم بَلَآءٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَظِيمٞ
Annditee onon ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, tuma nde Men daɗndunoo on bone Fir'awna e yimɓe mun ɓen, hiɓe meeɗinaynoo on lepte bonɗe : ɓe hirsa ɓiɗɓe mon worɓe ɓen ɓe heddina rewɓe mon fii kurkagol. No e ɗum mooɗon jarrabuyee mawɗo immorde ka Joomi mon, hannduɗum e yettugol Mo.
تفسیرهای عربی:
۞ وَوَٰعَدۡنَا مُوسَىٰ ثَلَٰثِينَ لَيۡلَةٗ وَأَتۡمَمۡنَٰهَا بِعَشۡرٖ فَتَمَّ مِيقَٰتُ رَبِّهِۦٓ أَرۡبَعِينَ لَيۡلَةٗۚ وَقَالَ مُوسَىٰ لِأَخِيهِ هَٰرُونَ ٱخۡلُفۡنِي فِي قَوۡمِي وَأَصۡلِحۡ وَلَا تَتَّبِعۡ سَبِيلَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Alla haldidi e Nulaaɗo Makko on Muusaa fii yeewtidugol e makko jemmaaji cappanɗe tati, refti Alla timminiri ɗe sappo, ɗe hawri jemmaaji cappanɗe nayi. Muusaa maakani neene-gooto makko on Haaruna tuma o fokkitunoo tintodude e Joomi makko : "Ko an yo Haaruuna, lonto lam ka yimɓe am, moƴƴinaa fiyaake maɓɓe on, hara a jokkaali laawol bonnooɓe ɓen, wota a wollu woobbe".
تفسیرهای عربی:
وَلَمَّا جَآءَ مُوسَىٰ لِمِيقَٰتِنَا وَكَلَّمَهُۥ رَبُّهُۥ قَالَ رَبِّ أَرِنِيٓ أَنظُرۡ إِلَيۡكَۚ قَالَ لَن تَرَىٰنِي وَلَٰكِنِ ٱنظُرۡ إِلَى ٱلۡجَبَلِ فَإِنِ ٱسۡتَقَرَّ مَكَانَهُۥ فَسَوۡفَ تَرَىٰنِيۚ فَلَمَّا تَجَلَّىٰ رَبُّهُۥ لِلۡجَبَلِ جَعَلَهُۥ دَكّٗا وَخَرَّ مُوسَىٰ صَعِقٗاۚ فَلَمَّآ أَفَاقَ قَالَ سُبۡحَٰنَكَ تُبۡتُ إِلَيۡكَ وَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Nde Muusaa arunoo ka haldigal Joomi makko ka jemmaaji cappanɗe nayi timmata ɗon, Joomi makko yewti mo yamaruyee e kaɗal ekn, wonkii makko kin wulɗaa yi'ugol Joomi makko, o lamndii Mo yi'ugol Mo, Alla Seniiɗo On jaabii mo : "A yi'ataa lam aduna ; tawde a alanaa kattal mun, kono ndaaru fello ngon, si Mi feeñanii ngo, ngo heddike e nokku maggo, aray ka yi'aa lam, si ngo ɗiggu ngo fotondiri e leydi ndin, haray a yi'ataa lam aduna". Nde Alla feeñannoo fello ngon, O waɗi ngo ɗiggu ngo fotondiri e leydi ndin, Muusaa yani kisan faɗɗaa. Nde o ɗiwtunoo, o maaki : "Senayee woodani Ma Joomi! Mi tuubanii Ma lamndagol yi'ude Ma aduan, min non ko mi arano e gomɗimɓe ɓen ka yimɓe am".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• تؤكد الأحداث أن بني إسرائيل كانوا ينتقلون من ضلالة إلى أخرى على الرغم من وجود نبي الله موسى بينهم.
Peƴƴi=joljole ɗin wonnde ɓiɗɓe Israa'iila ɓen hino iwaynoo e majjere yaha e majjere, e hoore ko Annabiijo Alla on Muusaa woni hakkunde maɓɓe kon fow.

• من مظاهر خذلان الأمة أن تُحَسِّن القبيح، وتُقَبِّح الحسن بمجرد الرأي والأهواء.
Hino jeyaa e mofte hoynirtee, tuma ɓe labinta bone, ɓe kaanina ko labaa fii tun mbeleɗe.

• إصلاح الأمة وإغلاق أبواب الفساد هدف سام للأنبياء والدعاة.
Moƴƴingol mofte ɗen udda kala dame bone, ko faandaare toownde wonande Annabaaɓe e noddanooɓe diina.

• قضى الله تعالى ألا يراه أحد من خلقه في الدنيا، وسوف يكرم من يحب من عباده برؤيته في الآخرة.
Alla ñaawii nde gooto yi'ataa Mo aduna, arma non ka O teddiniroyta ɓen ɓe O yiɗi e jeyaaɓe Makko yi'ugol Mo laakara.

قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ إِنِّي ٱصۡطَفَيۡتُكَ عَلَى ٱلنَّاسِ بِرِسَٰلَٰتِي وَبِكَلَٰمِي فَخُذۡ مَآ ءَاتَيۡتُكَ وَكُن مِّنَ ٱلشَّٰكِرِينَ
Alla Daalani Muusaa : "Ko an yo Muusaa, Min Mi suɓorike e yimɓe ɓen Nule am ɗen, Mi ɓurnir-maa yewtidugol e Am ko aldaa e heedoode. Awa jaɓu ko Mi jonnu maa kon e ngal teddungal, laatodaa e yettooɓe Alla ɓen".
تفسیرهای عربی:
وَكَتَبۡنَا لَهُۥ فِي ٱلۡأَلۡوَاحِ مِن كُلِّ شَيۡءٖ مَّوۡعِظَةٗ وَتَفۡصِيلٗا لِّكُلِّ شَيۡءٖ فَخُذۡهَا بِقُوَّةٖ وَأۡمُرۡ قَوۡمَكَ يَأۡخُذُواْ بِأَحۡسَنِهَاۚ سَأُوْرِيكُمۡ دَارَ ٱلۡفَٰسِقِينَ
Men winndani Muusaa ka alluuje kala ko ɓiɗɓe Israa'iila ɓen hatonjinta e diina e aduna maɓɓe, waaju e fensitannde ñaawooje. Jogitor ndee Tawreetaare -an Muusaa- tiiɗnaare e soobee, yamiraa yimɓe maa ɓen jogitagol ko ɓuri moƴƴude kon e mayre ; wano gollirgol yamiraaɗi ɗin no haaniri, muññoo yaafoo. Arma Mi holla on waɗtannde lunndiiɓe Lam yalti e ɗoftaare Am nden, Mi holla on weerde maɓɓe nden ka halkaare.
تفسیرهای عربی:
سَأَصۡرِفُ عَنۡ ءَايَٰتِيَ ٱلَّذِينَ يَتَكَبَّرُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَإِن يَرَوۡاْ كُلَّ ءَايَةٖ لَّا يُؤۡمِنُواْ بِهَا وَإِن يَرَوۡاْ سَبِيلَ ٱلرُّشۡدِ لَا يَتَّخِذُوهُ سَبِيلٗا وَإِن يَرَوۡاْ سَبِيلَ ٱلۡغَيِّ يَتَّخِذُوهُ سَبِيلٗاۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَكَانُواْ عَنۡهَا غَٰفِلِينَ
Mi suray e ɓen townitaniiɓe rewugol Alla salii goonga gaay e taskagol Aayeeje Am ɗen ka tatteeji e ka wonkiiji, e gaay e faamugol Deftere Am nden. Hay si ɓe yi'ii kala Aaya ɓe goongintaa Mo ; tawde ɓe ɗuurnoray Mo ayrugol e Alla e Nulaaɗo Makko on, si ɓe yi'ii laawil goonga ngol ɓe jokkataa ngol, si ɓe yi'ii non laawol bewre e majjere ngol ɓe jokka ngol ɗon. Kon ko heɓi ɓe, ko tawde ɓe fennii Aayeeje Alla ɗen tinndinɗe goongugol Nulaaɓe Makko ɓen, kono ɓe welsindii e majje.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَلِقَآءِ ٱلۡأٓخِرَةِ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡۚ هَلۡ يُجۡزَوۡنَ إِلَّا مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ɓen fennuɓe Aayeeje Amen tinndinɗe goongugol Nulaaɓe Amen ɓen,ɓe fenni kadi hawrugol e Ñalaande Darngal, golle maɓɓe ɗoftaare ɗen poɓii, ɓe faɗiroyay baraaji majje ko ɗe ŋakkiri kon sarti gomɗinal, ɓe yoɓitoytaake kadi Ñalnde Darngal si wanaa kon ko ɓe gollaynoo e yeddugol Alla kafida e Makko, njoɓdi mun ko heddagol Yiite.
تفسیرهای عربی:
وَٱتَّخَذَ قَوۡمُ مُوسَىٰ مِنۢ بَعۡدِهِۦ مِنۡ حُلِيِّهِمۡ عِجۡلٗا جَسَدٗا لَّهُۥ خُوَارٌۚ أَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّهُۥ لَا يُكَلِّمُهُمۡ وَلَا يَهۡدِيهِمۡ سَبِيلًاۘ ٱتَّخَذُوهُ وَكَانُواْ ظَٰلِمِينَ
Yimɓe Muusaa ɓen jogitii ɓaawo makko cuɗaari maɓɓe ndin ngaari ɓanndinke ndi alaa fittaandu marndi hito. E ɓe anndaali wonnde ndin ngaari yewtidataa e maɓɓe ndi fewnataa ɓe e laawol, kadi ndi pooɗantaa ɓe nafa ndi duñantaa ɓe lorra? Ɓe jogitike ndi reweteeendi, ɓe laatii tooñuɓe wonkooji mun.
تفسیرهای عربی:
وَلَمَّا سُقِطَ فِيٓ أَيۡدِيهِمۡ وَرَأَوۡاْ أَنَّهُمۡ قَدۡ ضَلُّواْ قَالُواْ لَئِن لَّمۡ يَرۡحَمۡنَا رَبُّنَا وَيَغۡفِرۡ لَنَا لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Nde ɓe ninsunoo, ɓe anndi wonnde pellet ɓe majjii laawol focciingol ngol tuma nde ɓe jogitorinoo ngaari ndin rewideteendi e Alla, ɓe wi'i : "Si Joomi amen yurmaaka men, O haforani men rewugol ngaari ndin, pellet, men laatoday e ɓen hayruɓe aduna e laakara".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• على العبد أن يكون من المُظْهِرين لإحسان الله وفضله عليه، فإن الشكر مقرون بالمزيد.
Hino waɗɗii nde jeyaaɗo on feññinta moƴƴere Alla nden e ɓural Makko ngal dow makko, sabu yettugol Mo no wona sabu o ɓeydanee neema.

• على العبد الأخذ بالأحسن في الأقوال والأفعال.
Hino haani ka jeyaaɗo on suɓata ko ɓuri moƴƴude kon e konngol e kuugal.

• يجب تلقي الشريعة بحزم وجد وعزم على الطاعة وتنفيذ ما ورد فيها من الصلاح والإصلاح ومنع الفساد والإفساد.
Hino waɗɗii anndinorgol diina kan tiiɗnaare e ɗoftaare, gollira moƴƴere mun woɗɗitoo haɗaaɗi mun.

• على العبد إذا أخطأ أو قصَّر في حق ربه أن يعترف بعظيم الجُرْم الذي أقدم عليه، وأنه لا ملجأ من الله في إقالة عثرته إلا إليه.
Si jeyaaɗo on faljii maa o raɓɓindinike e Joomi makko, yo o qirrito bone makko on, o fellita wonnde alaa yawtanoowo mo si wanaa Alla.

وَلَمَّا رَجَعَ مُوسَىٰٓ إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ غَضۡبَٰنَ أَسِفٗا قَالَ بِئۡسَمَا خَلَفۡتُمُونِي مِنۢ بَعۡدِيٓۖ أَعَجِلۡتُمۡ أَمۡرَ رَبِّكُمۡۖ وَأَلۡقَى ٱلۡأَلۡوَاحَ وَأَخَذَ بِرَأۡسِ أَخِيهِ يَجُرُّهُۥٓ إِلَيۡهِۚ قَالَ ٱبۡنَ أُمَّ إِنَّ ٱلۡقَوۡمَ ٱسۡتَضۡعَفُونِي وَكَادُواْ يَقۡتُلُونَنِي فَلَا تُشۡمِتۡ بِيَ ٱلۡأَعۡدَآءَ وَلَا تَجۡعَلۡنِي مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Nde Muusaa ruttinoo e yimɓe makko ɓen ko o tikkuɗanɗo ɓe sunii ko o tawdi ɓe e mun e rewugol ngaari ndin, o maaki : "Oo alhaali mo lontiɗon lam e mun bonii yo yimɓe am ; tawde ɗum adday halkaare e ɓiɗteende. E on hawju habbagol lam haa tawa on reway ndii ngaari?" O weddii alluuje ɗen hakkee ko o tikki, o nanngi hoore neene-gooto makko Haaruuna himo pooɗira e makko fela mo ko o tawdi ɓe e mun. Haaruuna ngantinii maaki : "Ko an yo ɓiɗɗo neene am, ɓee yimɓe sikkii ko mi lo'uɗo ɓe jaasini lam, ɓe eɓɓi warugol lam. Wata a feliram ko weltinta ayɓe am, wata a waɗtidam kadi e tooñooɓe ɓen sabu tikkere maa nden".
تفسیرهای عربی:
قَالَ رَبِّ ٱغۡفِرۡ لِي وَلِأَخِي وَأَدۡخِلۡنَا فِي رَحۡمَتِكَۖ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Muusaa torii Jooma mun : "Joomi am, haforanam min e neene-gooto am on haaruuna, naadaa men ka yurmeende Maa. Ko An Joomi amen woni ɓurɗo yurmeede e yurmeteeɓe ɓen".
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ ٱلۡعِجۡلَ سَيَنَالُهُمۡ غَضَبٞ مِّن رَّبِّهِمۡ وَذِلَّةٞ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُفۡتَرِينَ
Pellet, ɓe waɗtuɓe ngaari ndin reweteendi maɓɓe, arma ka tikkere heɓa ɓe immorde ka Joomi maɓɓe, e jaasde ka nguurndam aduna sabu ko ɓe tikkiniri kon Joomi maɓɓe. Ko wano non Men yoɓirta fefindotooɓe fenaande ɓen baka e Alla.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ عَمِلُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ ثُمَّ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِهَا وَءَامَنُوٓاْ إِنَّ رَبَّكَ مِنۢ بَعۡدِهَا لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ɓen golluɓe boneeji sirkangol Alla faggitoo geddi, refti ɓe tuubani Alla ɓe gomɗini Mo, ɓe haɗitii e ɗin geddi, pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ɓaawo ngol tuubugol e sirku faade e liimanaaku, iwa e geddi yaha e ɗoftaare, ko O haforanoowo ɓe, hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
وَلَمَّا سَكَتَ عَن مُّوسَى ٱلۡغَضَبُ أَخَذَ ٱلۡأَلۡوَاحَۖ وَفِي نُسۡخَتِهَا هُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ هُمۡ لِرَبِّهِمۡ يَرۡهَبُونَ
Nde tikkere nden deeƴunoo e Muusaa (yo o his), o ɗaɓɓiti alluuje ɗen weddanooɗe ɗen. Tawi hiɗe yowondiri e peewal e yurmeende wonannde ɓen hulooɓe Joomi mun.
تفسیرهای عربی:
وَٱخۡتَارَ مُوسَىٰ قَوۡمَهُۥ سَبۡعِينَ رَجُلٗا لِّمِيقَٰتِنَاۖ فَلَمَّآ أَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ قَالَ رَبِّ لَوۡ شِئۡتَ أَهۡلَكۡتَهُم مِّن قَبۡلُ وَإِيَّٰيَۖ أَتُهۡلِكُنَا بِمَا فَعَلَ ٱلسُّفَهَآءُ مِنَّآۖ إِنۡ هِيَ إِلَّا فِتۡنَتُكَ تُضِلُّ بِهَا مَن تَشَآءُ وَتَهۡدِي مَن تَشَآءُۖ أَنتَ وَلِيُّنَا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَاۖ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡغَٰفِرِينَ
Muusaa suɓii worɓe cappanɗe jeeɗiɗo e yimɓe makko ɓen ko ngatinoo e Joomi maɓɓe fii ko ɗayɓe maɓɓe ɓen rewi kon ngaari ndin, Alla haldidi e maɓɓe happu e nokku. Nde ɓe hewtunoo ɗon, ɓe suusi Alla haa ɓe lamndii nde Muusaa hollata ɓe Alla, ko ɗon dillaango nanngi ɓe, ɓe halkii. Muusaa fewti Joomi mako o maaki : "Joomi am, sinno A muuyiino halkude ɓe waɗtidaa lam e maɓɓe ado hannde, A waɗayno ɗum. E A halkiray men ko ɗayɓe amen huuwi? Kon ko ɓee yimɓe am rewi ndii ngaari, ko jarrabuyee mo majjinirtaa on Mo muuyu-Ɗaa, fewnaa Mo muuyu-Ɗaa. Ko An woni giɗo heftuɗo men, haforan men junuubi amen, yurme-Ɗaa men. Ko An woni ɓurɗo moƴƴude e haforooɓe junuubi, yaafoo bakkaatu.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• في الآيات دليل على أن الخطأ في الاجتهاد مع وضوح الأدلة لا يعذر فيه صاحبه عند إجراء الأحكام عليه، وهو ما يسميه الفقهاء بالتأويل البعيد.
Aayeeje ɗen no tinndina wonnde faljugol e huunde feeñunde dalil mun, nganto jaɓetaake mum ka ñaawooje, ko ɗum wi'etee ko fiqha firtugol ko woɗɗii maanaa on.

• من آداب الدعاء البدء بالنفس، حيث بدأ موسى عليه السلام دعاءه فطلب المغفرة لنفسه تأدُّبًا مع الله فيما ظهر عليه من الغضب، ثم طلب المغفرة لأخيه فيما عسى أن يكون قد ظهر منه من تفريط أو تساهل في رَدْع عَبَدة العجل عن ذلك.
Hino jeyaa e neediiji du'aa, fuɗɗorgol hoore-mun ; wano Muusaa (jom-kisiyee) du'rnoo o fuɗɗori hoore-makko, ɗum ko ne'anagol Alla, refti o du'anii neene-gooto makko on kadi.

• التحذير من الغضب وسلطته على عقل الشخص؛ ولذلك نسب الله للغضب فعل السكوت كأنه هو الآمر والناهي.
Ko rentingol e tikkere e jaalaade e hakkille aade, ko ɗum waɗi si Alla askatini ɗum golle deeƴere sabu no wa*i kannde yamirta ko kannde haɗata.

• ضرورة التوقي من غضب الله، وخوف بطشه، فانظر إلى مقام موسى عليه السلام عند ربه، وانظر خشيته من غضب ربه.
Ko rentagol e yanugol e tikkere Alla, hula nanngal Makko. Ndaarii maqaamu Muusaa on ka Alla, ndaaraa no o hulirnoo tikkere Alla nden.

۞ وَٱكۡتُبۡ لَنَا فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا حَسَنَةٗ وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِنَّا هُدۡنَآ إِلَيۡكَۚ قَالَ عَذَابِيٓ أُصِيبُ بِهِۦ مَنۡ أَشَآءُۖ وَرَحۡمَتِي وَسِعَتۡ كُلَّ شَيۡءٖۚ فَسَأَكۡتُبُهَا لِلَّذِينَ يَتَّقُونَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱلَّذِينَ هُم بِـَٔايَٰتِنَا يُؤۡمِنُونَ
Waɗtidu men e ɓen ɓe teddinir-Ɗaa naama ka aduna ɗoo ɓe golli golle moƴƴe, e ɓen jeyaaɓe Maa moƴƴuɓe ɓe fodu-Ɗaa Aljanna ka laakara. Menen men tuubii men ruttike e Maaɗa. Alla Daali : "Lepte Am ɗen, Mi mo Mi muuyi e ɓen halkitotooɓe. Yurmeende Am nden kan, nde huuɓitii kala huunde aduna ; kala tageefo ngo heɓaali yurmeende Alla. Arma Mi winndana nde laakara ɓen hulooɓe Alla, e ɓen tottooɓe asakal jawle maɓɓe, e ɓen gomɗinooɓe Aayeeje Amen ɗen".
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ يَتَّبِعُونَ ٱلرَّسُولَ ٱلنَّبِيَّ ٱلۡأُمِّيَّ ٱلَّذِي يَجِدُونَهُۥ مَكۡتُوبًا عِندَهُمۡ فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَٱلۡإِنجِيلِ يَأۡمُرُهُم بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَنۡهَىٰهُمۡ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَيُحِلُّ لَهُمُ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَيُحَرِّمُ عَلَيۡهِمُ ٱلۡخَبَٰٓئِثَ وَيَضَعُ عَنۡهُمۡ إِصۡرَهُمۡ وَٱلۡأَغۡلَٰلَ ٱلَّتِي كَانَتۡ عَلَيۡهِمۡۚ فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِهِۦ وَعَزَّرُوهُ وَنَصَرُوهُ وَٱتَّبَعُواْ ٱلنُّورَ ٱلَّذِيٓ أُنزِلَ مَعَهُۥٓ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Ɓen jokkayɓe Muhammadu (jom-kisiyee), on Annabaajo humammbinneejo mo winndatataa janngataa, ko yeru ko Joomi makko wahayini e makko woo. Ko on woni mo ɓe tawata innde mun e sifaaji mun e ko Jippinaa e makko kon hino winndaa fii mun ka Tawreetaare Muusaa (yo o his), e ka Linnjiilaare Iisaa (yo o his). Himo yamira ɓe moƴƴere, o haɗa ɓe ko boni ŋari e hakkillaaji celluɗi e neesu kisɗo, himo daginana ɓe laaɓuɗi dagiiɗi ɗin e ñaama-yara resa, o harminana ɓe soɓuɗi ɗin e majji, o ittana ɓe teddeelo ngo ɓe ronnditinoo ; wano waɗɗagol warde kala warɗo hoore, foti o tewi maa o tewaaki. Ɓen gomɗimɓe mo e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e woɗɓe goo, ɓe jokkiri Alqur'aanaa Jippinaande nden e makko annoora fewnaynde ; ɓen, ko kamɓe woni malaaɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
قُلۡ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنِّي رَسُولُ ٱللَّهِ إِلَيۡكُمۡ جَمِيعًا ٱلَّذِي لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۖ فَـَٔامِنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِ ٱلنَّبِيِّ ٱلۡأُمِّيِّ ٱلَّذِي يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَكَلِمَٰتِهِۦ وَٱتَّبِعُوهُ لَعَلَّكُمۡ تَهۡتَدُونَ
Maaku an Nulaaɗo : "Ko onon yo yimɓe, min ko mi Nulaaɗo Alla e mooɗon on denndaangal, aarabe mo'on e ajami mo'on, On Allaaj o Mo laamateeri kammuuli ɗin e leydi woodani Kano tun, reweteeɗo e goonga alaa si wanaa Kanko Seniiɗo On. Himo wuurna wara. Gomɗinee Alla -onon ɓee yimɓe-, gomɗinon Muhammadu (yo o his), Nulaaɗo Makko Annabaajo mo winndataa janngataa, ko o addi kon ko wahyu immorde ka Joomi makko. On gomɗinɗo Alla, o gomɗini ko Jippinaa kon e makko e ko Jippinaa kon e Annabaaɓe adiiɓe mo. Jokkee mo e ko o addi kon immorde ka Joomi makko, belajo'o, on feeway fii moƴƴere aduna e laakara.
تفسیرهای عربی:
وَمِن قَوۡمِ مُوسَىٰٓ أُمَّةٞ يَهۡدُونَ بِٱلۡحَقِّ وَبِهِۦ يَعۡدِلُونَ
Hino e yimɓe Muusaa ɓen, yimɓe feewirɓe diina kan, hiɓe tinndina yimɓe ɓen e ɗum, ɓe ñaawira nunɗal ɓe tooñataa.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• تضمَّنت التوراة والإنجيل أدلة ظاهرة على بعثة النبي محمد صلى الله عليه وسلم وعلى صدقه.
Tawreeta e Linnjiila fow no yowondiri e dalilaaji tinndinɗi Annabaaku Muhammadu (yo o his) e goongugol makko.

• رحمة الله وسعت كل شيء، ولكن رحمة الله عباده ذات مراتب متفاوتة، تتفاوت بحسب الإيمان والعمل الصالح.
Yurmeende Alla nden no yaajani kala huunde, kono ko O yurmetee kon jeyaaɓe Makko ɓen no seedi martaba, kala e yeru liimanaaku mun e golle mun moƴƴe.

• الدعاء قد يكون مُجْملًا وقد يكون مُفَصَّلًا حسب الأحوال، وموسى في هذا المقام أجمل في دعائه.
Du'aa hino wona moftuɗo=tonngaado maa fensitaaɗo no alhaali fewndori woo. Muusaa kañun moftu toraare mun nden ɗoo.

• من صور عدل الله عز وجل إنصافه للقِلَّة المؤمنة، حيث ذكر صفات بني إسرائيل المنافية للكمال المناقضة للهداية، فربما توهَّم متوهِّم أن هذا يعم جميعهم، فَذَكَر تعالى أن منهم طائفة مستقيمة هادية مهدية.
Hino jeyaa e nunɗal Alla ngal, qirritanagol gomɗimɓe fanɗuɓe ɓen, tawde nde O jantinoo jikkuuji ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e bonnde mun, haawnaaki goɗɗo sikka ko ɓe fow wa'unoo non ; ɗum wani haa O jantii wonnde no e maɓɓe fedde feewnde feewnatnde.

وَقَطَّعۡنَٰهُمُ ٱثۡنَتَيۡ عَشۡرَةَ أَسۡبَاطًا أُمَمٗاۚ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ إِذِ ٱسۡتَسۡقَىٰهُ قَوۡمُهُۥٓ أَنِ ٱضۡرِب بِّعَصَاكَ ٱلۡحَجَرَۖ فَٱنۢبَجَسَتۡ مِنۡهُ ٱثۡنَتَا عَشۡرَةَ عَيۡنٗاۖ قَدۡ عَلِمَ كُلُّ أُنَاسٖ مَّشۡرَبَهُمۡۚ وَظَلَّلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلۡغَمَٰمَ وَأَنزَلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلۡمَنَّ وَٱلسَّلۡوَىٰۖ كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡۚ وَمَا ظَلَمُونَا وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ
Men senndiri ɓiɗɓe Israa'iila ɓen gori sappo e ɗiɗi. Men wahayini e Muusaa tuma nde yimɓe makko ɓen ɗaɓɓirnoo mo yaretee ɗam faade ka Alla wonnde : "Piyir tuggordu maa ndun -an Muusaa- hayre nden". O waɗi ɗum, ɓulli sappo e ɗiɗi suppitii e mayre emmbere gori ɗin sappo e ɗiɗi.Gomɗii gorol kala e maɓɓe anndii yarirde mun nden. Men ɗowdinirani ɓe duule jokkayɗe ɓe kala ka ɓe fewri, Men Jippini e maɓɓe njaram welirɗam wa njuuri, e teewu colum. Men Daalani ɓe : "Ñaamee e laaɓuɗi-dagiiɗi ɗi Men arsiki on". Ɓe ustaani min hay huunde e tooñge e yeddude neema e waasde hoddirde, kono ko wonkiiji maɓɓe ɗin ɓe tooñiraynoo lunndagol Alla e jolnude ko*e mum en jolirde halkaare.
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ قِيلَ لَهُمُ ٱسۡكُنُواْ هَٰذِهِ ٱلۡقَرۡيَةَ وَكُلُواْ مِنۡهَا حَيۡثُ شِئۡتُمۡ وَقُولُواْ حِطَّةٞ وَٱدۡخُلُواْ ٱلۡبَابَ سُجَّدٗا نَّغۡفِرۡ لَكُمۡ خَطِيٓـَٰٔتِكُمۡۚ سَنَزِيدُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Janto an Nulaaɗo, tuma nde Alla Daalannoo ɓiɗɓe Israa'iila ɓen : "Naatee Bayt al Maqdisi, ñaamon e dimɗe nden saare nokku kala ka yiɗuɗon e tuma kala nde yiɗuɗon, wi'on : Joomi amen, tellinan min goopi amen, naatiron damal ngal ko on suuyuɓe yankinanii Joomi mon ; si on waɗii ɗum, Men yawtanay on junubaaji mon. Aray kadi Men ɓeydana moƴƴimɓe ɓen moƴƴere aduna e laakara".
تفسیرهای عربی:
فَبَدَّلَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡهُمۡ قَوۡلًا غَيۡرَ ٱلَّذِي قِيلَ لَهُمۡ فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ رِجۡزٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِ بِمَا كَانُواْ يَظۡلِمُونَ
Tooñuɓe ɓen e maɓɓe wayliri konngol ngol ɓe yamiranoo ngol, ɓe wi'i : "abbere no woowiraa", ɓe gaa e toraade yaafeede,be wayli gollal ngal ɓe ɗaɓɓiraa kon toragol haforaneede, ɓe waɗti naatirde ɓabbe maɓɓe ɗoo yo ɓe yankinaaa turi ko*e mum eno. men Jippini lepte e dow maɓɓe immorde ka kammu, sabu tooñe maɓɓe ɗen.
تفسیرهای عربی:
وَسۡـَٔلۡهُمۡ عَنِ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِي كَانَتۡ حَاضِرَةَ ٱلۡبَحۡرِ إِذۡ يَعۡدُونَ فِي ٱلسَّبۡتِ إِذۡ تَأۡتِيهِمۡ حِيتَانُهُمۡ يَوۡمَ سَبۡتِهِمۡ شُرَّعٗا وَيَوۡمَ لَا يَسۡبِتُونَ لَا تَأۡتِيهِمۡۚ كَذَٰلِكَ نَبۡلُوهُم بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ
Lanndor ɓee Alyahuudaaɓe -an Nulaaɗo-, anndintingol ɓe ko Alla leptirnoo mawɓe maɓɓe fii fillayee nden saare wonnoonde ka sera maayo, tuma nde ɓen jaggitaynoo keeri Alla ɗin ɓe yunnga ñalnde asewe ɓaawo nde ɓe haɗaa e ɗum, tuma nde Alla jarribori ɓe arugol liƴƴi ɗin hummba ka ndiyam ñalnde aseweere nden, ɗeya ñalaaɗe heddiiɗe ɗi arataa ɓe ; Alla jarribori ɓe ɗum sabu yaltugol ɓe e ɗoftaare Makko faggitoo geddi, ɓe waɗti janfaade jasa gayɗe ko liƴƴi ɗin yolloo ñalnde aseweere nden, ɓe aranoya ɗi ñalnde alatiire nden ɓe ñaama.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الجحود والكفران سبب في الحرمان من النعم.
Yeddugol no sabimbina haɗeede neema.

• من أسباب حلول العقاب ونزول العذاب التحايل على الشرع؛ لأنه ظلم وتجاوز لحدود الله.
Hino jeyaa e ko jippinta lepte, fijirgol sari'a on ; tawde ɗum ko tooñe e yawtugol keeri Alla.

وَإِذۡ قَالَتۡ أُمَّةٞ مِّنۡهُمۡ لِمَ تَعِظُونَ قَوۡمًا ٱللَّهُ مُهۡلِكُهُمۡ أَوۡ مُعَذِّبُهُمۡ عَذَابٗا شَدِيدٗاۖ قَالُواْ مَعۡذِرَةً إِلَىٰ رَبِّكُمۡ وَلَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Jantii -an Nulaaɗo-, tuma nde haɗaynoɗaa jamaa jeyanooɗo e maɓɓe gaayi e pankarere, na reentinabe duum, jamaa goo wi'ani ɓen : "Ko honɗum waajantoɗon yimɓe, Allaahu ko halkoowo ɓe aduna ko ɓe faggitori kon geddi, maa O letoya ɓe Ñalnde Darngal lepte sattuɗe?" Waajotooɓe ɓen wi'i : "Ko men waajoranta ɓe, ko ittangol Alla nganto ko O yamiri men yamirgol moƴƴere haɗa ŋiñere hara O nanngitiraali men tertagol ɗum, e belajo'o, ɓe nafitora waaju ngun, ɓe ɓooroo e geddi".
تفسیرهای عربی:
فَلَمَّا نَسُواْ مَا ذُكِّرُواْ بِهِۦٓ أَنجَيۡنَا ٱلَّذِينَ يَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلسُّوٓءِ وَأَخَذۡنَا ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ بِعَذَابِۭ بَـِٔيسِۭ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ
Nde waajanooɓe ɓen ɗuurnii e ko ɓe waajaa kon, Men daɗndi ɓen haɗaynooɓe e bone on lepte, Men nanngiri ɓen tooñirɓe jaggitugol yunngude ka aseweere lepte saɗtuɗe sabu yaltugol maɓɓe e ɗoftaare Alla haɓɓitoo e geddi.
تفسیرهای عربی:
فَلَمَّا عَتَوۡاْ عَن مَّا نُهُواْ عَنۡهُ قُلۡنَا لَهُمۡ كُونُواْ قِرَدَةً خَٰسِـِٔينَ
Nde ɓe yawtirnoo keeri Alla ɗin townitaare, ɓe salii waajitagol, Men wi'ani : "Onon ɓee yedduuɓe, laatee baaɗi jaasinaaɗi ; ɓe wonti baaɗi. Ɓe wontiri no min yiɗiri , tawde fiyaaku amen Men wi'anta huunde nde si Men haajani, ko laato : nde laatoo".
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ تَأَذَّنَ رَبُّكَ لَيَبۡعَثَنَّ عَلَيۡهِمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَن يَسُومُهُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِۗ إِنَّ رَبَّكَ لَسَرِيعُ ٱلۡعِقَابِ وَإِنَّهُۥ لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ
Janto -an Nulaaɗo-, nde Alla anndinoo wonnde ma O Nulu e ɓee Alyahuudaaɓe on hoynoowo ɓe ka nguurndam aduna haa Ñalnde Darngal. Pellet, Joomi maaɗa -an Nulaaɗo-, ko yacciiɗo leptugol yeddoowo Mo, toode Himo yaccina leptugol ontigi gila aduna, pellet kadi, ko O haforoowo junuubi tuubooɓe e jeyaaɓe makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
وَقَطَّعۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ أُمَمٗاۖ مِّنۡهُمُ ٱلصَّٰلِحُونَ وَمِنۡهُمۡ دُونَ ذَٰلِكَۖ وَبَلَوۡنَٰهُم بِٱلۡحَسَنَٰتِ وَٱلسَّيِّـَٔاتِ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
Men senndiri ɓe ka leydi Men waɗti ɓe feddeeji. Hino e maɓɓe : hino emaɓɓe moƴƴuɓe daraniiɓe haqqeeji Alla ɗin e haqqeeji jeyaaɓe Makko ɓen, hino e maɓɓe kadi raɓɓindiniiɓe, woɗɓe e maɓɓe fantini e geddi. Men jarribori ɓe neweende e saɗteende, jortagol nde ɓe tertotoo ko ɓe woni e mun.
تفسیرهای عربی:
فَخَلَفَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ خَلۡفٞ وَرِثُواْ ٱلۡكِتَٰبَ يَأۡخُذُونَ عَرَضَ هَٰذَا ٱلۡأَدۡنَىٰ وَيَقُولُونَ سَيُغۡفَرُ لَنَا وَإِن يَأۡتِهِمۡ عَرَضٞ مِّثۡلُهُۥ يَأۡخُذُوهُۚ أَلَمۡ يُؤۡخَذۡ عَلَيۡهِم مِّيثَٰقُ ٱلۡكِتَٰبِ أَن لَّا يَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡحَقَّ وَدَرَسُواْ مَا فِيهِۗ وَٱلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يَتَّقُونَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Bomɓe lontii ɓe, ɓe roni Tawreetaare nden mawɓe maɓɓe, hiɓe jannga nde kono ɓe gollirtaa, ɓe ƴettira ngeenaari dakammehoy aduna fii waylugol Deftere nden Alla, ñaawira goɗɗum goo, ɓe yelanoo ko'e-maɓɓe nde Alla haforanta ɓe junuubi maɓɓe. Si dakammehoy aduna arii e maɓɓe ɓe jaɓa ɗum. E Alla ƴettidaali e maɓɓe ahadi wonnde ɓe wowlataa e Alla si wanaa goonga?! Ɓe saloraali gollirde Deftere nden fii majjere, ko e anndal maɓɓe tigiri, tawde ɓe janngii nden e gollirii. Awa ko junuubi maɓɓe ɗin ɓuri tiiɗude, ko laakara kadi e neemaaji mun duumiiɗi ɓuri moƴƴannde ɓen hulooɓe Alla e diini dakammehoy aduna lannay-koy. E ɓee kan haqqiltaa ko Alla marani kon hulooɓe Mo ɓen laakara?!
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ يُمَسِّكُونَ بِٱلۡكِتَٰبِ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ إِنَّا لَا نُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُصۡلِحِينَ
Ɓen jogitotooɓe Deftere nden, ɓe gollira nde, ɓe ñiiɓinira julde nden reenagol e waqtuuji mayre e sartiiji mayre e waɗɗiiɗi mayre e sunnaaji mayre, pellet, Alla yoɓoy ɓe njoɓdi golle maɓɓe ɗen, Alla wanaa yeeboowo njoɓdi moƴƴinooɓe golle.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• إذا نزل عذاب الله على قوم بسبب ذنوبهم ينجو منه من كانوا يأمرون بالمعروف وينهون عن المنكر فيهم.
Si lepte Alla ɗen aru jippaade e yimɓe bakkondimɓe, yamiraynooɓe moƴƴere ɓen haɗa ŋiñere e maɓɓe daɗay e maɓɓe.

• يجب الحذر من عذاب الله؛ فإنه قد يكون رهيبًا في الدنيا، كما فعل سبحانه بطائفة من بني إسرائيل حين مَسَخَهم قردة بسبب تمردهم.
Hino waɗɗii reenagol e lepta Alla ; tawde hiɗe juha adduna, wano Alla juhirnoo ɓiɗɓe Israa'iila ɓen fewndo O waylirnoo ɓe baaɗi sabu murtugol maɓɓe ngol.

• نعيم الدنيا مهما بدا أنه عظيم فإنه قليل تافه بجانب نعيم الآخرة الدائم.
Alla waɗɗinii e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen koyeera ɓitteende, O fodi immingol tuma kala ko meeɗina ɓe lepte ɗen sabu tooñe maɓɓe ɗen.

• أفضل أعمال العبد بعد الإيمان إقامة الصلاة؛ لأنها عمود الأمر.
Ko neema aduna foti woo, hino fanɗi ina jaasi ka yeeso neema laakara duumotooɗo on.

• كتب الله على بني إسرائيل الذلة والمسكنة، وتأذن بأن يبعث عليهم كل مدة من يذيقهم العذاب بسبب ظلمهم وانحرافهم.
Ko ɓuri mawnude e golle jeyaaɗo ɓaawo gomɗinal ngal, ko ñiiɓnugol julde ; tawde ko kayre woni .fii fow.

۞ وَإِذۡ نَتَقۡنَا ٱلۡجَبَلَ فَوۡقَهُمۡ كَأَنَّهُۥ ظُلَّةٞ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُۥ وَاقِعُۢ بِهِمۡ خُذُواْ مَآ ءَاتَيۡنَٰكُم بِقُوَّةٖ وَٱذۡكُرُواْ مَا فِيهِ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
Janto an Muhammadu, tuma nde Men ɓorunoo fello ngol ɓe ɓamti ngo senngo dow ɓiɗɓe Israa'iila ɓen ɓaawo ɓe salaade Tawreeta. Fello ngon wonti wa duulere e ko'e maɓɓe, ɓe yananaa wonnde ngo yanay e maɓɓe. Ɓe wi'anaa : "Jogitoree ko Men okki on kon tiiɗnaare e pellital, jantoɗon ñaawooje mayre ɗe Alla sar'inani on ; belajo'o, on huliray ɗum Alla".
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ أَخَذَ رَبُّكَ مِنۢ بَنِيٓ ءَادَمَ مِن ظُهُورِهِمۡ ذُرِّيَّتَهُمۡ وَأَشۡهَدَهُمۡ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَلَسۡتُ بِرَبِّكُمۡۖ قَالُواْ بَلَىٰ شَهِدۡنَآۚ أَن تَقُولُواْ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ إِنَّا كُنَّا عَنۡ هَٰذَا غَٰفِلِينَ
Janto kadi an Muhammadu, tuma nde Joomi maa yaltinnoo e keeci ɓiɗɓe Aadama ɓen jurriiyaaji maɓɓe ɗin, O seedintini ɓe wonnde mo bajjo taguɗo ɓe jeyɗo ɓe, O Daalani ɓe : "Wanaa Min woni Joomi mon?" Ɓe jaabii : "Ko non woni, ko An woni Joomi amen". O Daali : "Ko Men ƴettidani ndii ahadi e mo'on, ko fii wata on yeddoy Ñalnde Darngal, wi'oyon : "On anndaano ɗum".
تفسیرهای عربی:
أَوۡ تَقُولُوٓاْ إِنَّمَآ أَشۡرَكَ ءَابَآؤُنَا مِن قَبۡلُ وَكُنَّا ذُرِّيَّةٗ مِّنۢ بَعۡدِهِمۡۖ أَفَتُهۡلِكُنَا بِمَا فَعَلَ ٱلۡمُبۡطِلُونَ
Maa hujjinoroyon wiide : ko baabiraaɓe mon ɓen sirkannoo Alla, onon on ñentin ɓe tun e ɗum, wi'oyon : "Joomi amen, e A nanngitiray men ko baabiraaɓe amen bonni?" Sikkon on alaa feloore e ñentingol baabiraaɓe mon.
تفسیرهای عربی:
وَكَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
Ko wano Men ɓannginiri Aayeeje ɗen e fii mofte fennooɓe ɓen, Men ɓannginiranta ɗe ɓee ɗoo ; jortagol nde ɓe yaltata e sirku ɓe ruttotoo e bajjinɗingol Alla rewa Mo Kanko tun.
تفسیرهای عربی:
وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ ٱلَّذِيٓ ءَاتَيۡنَٰهُ ءَايَٰتِنَا فَٱنسَلَخَ مِنۡهَا فَأَتۡبَعَهُ ٱلشَّيۡطَٰنُ فَكَانَ مِنَ ٱلۡغَاوِينَ
Janngan ɓiɗɓe Israa'iila ɓe -an Nulaaɗo-, kabaaru gorko mo Men okkunoo Aayeeje Amen ɗen, o janngi ɗe o faami, kono o gollitiraali ɗe, seytaane jokki mo, o laatodii e majjuɓe halkaaɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَلَوۡ شِئۡنَا لَرَفَعۡنَٰهُ بِهَا وَلَٰكِنَّهُۥٓ أَخۡلَدَ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ وَٱتَّبَعَ هَوَىٰهُۚ فَمَثَلُهُۥ كَمَثَلِ ٱلۡكَلۡبِ إِن تَحۡمِلۡ عَلَيۡهِ يَلۡهَثۡ أَوۡ تَتۡرُكۡهُ يَلۡهَثۚ ذَّٰلِكَ مَثَلُ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَاۚ فَٱقۡصُصِ ٱلۡقَصَصَ لَعَلَّهُمۡ يَتَفَكَّرُونَ
Sinne Men muuyuno, Men waɗayno o nafitora ɗen Aayeeje Men ɓamtira mo ɗe gollitirgol ɗe, ko woni tun, o suɓike dakammehoy aduna, o jokki mbeleeɗe makko. Sugu makko e tiiɗude rerɗangol aduan, si sifa rawaandu lahayndu tuma kala ; foti ndu ronndi maa hara ndu ronndaaki. Ko ɗum woni misal yimɓe fennooɓe Aayeeje Amen ɗen. Fillano ɓe qissaaji ɗin -an Nulaaɗo- ; belajo'o, ɓe miijitoto ɓe yalta e majjere e fennugol.
تفسیرهای عربی:
سَآءَ مَثَلًا ٱلۡقَوۡمُ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَأَنفُسَهُمۡ كَانُواْ يَظۡلِمُونَ
Alaa ko ɓuri bonne misal ɓen yimɓe fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, ko ɗum woni ko ɓe tooñirnoo wonkiiji maɓɓe ɗin sabu naatnudedi nokkuuji halkitagol.
تفسیرهای عربی:
مَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَهُوَ ٱلۡمُهۡتَدِيۖ وَمَن يُضۡلِلۡ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
Kala mo Alla fewni e laawol focciingol, ko on woni feewoowo on ; kala kadi mo O woɗɗintini e ngol laawol, ko ɓen woni hayrimɓe ko'e-mun e ɓeynguureeji mun Ñalnde Darngal, anndee ko ɗum woni hayrere ɓanngude nden.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• المقصود من إنزال الكتب السماوية العمل بمقتضاها لا تلاوتها باللسان وترتيلها فقط، فإن ذلك نَبْذ لها.
Faandaare Jippineede Defte ɗen ko gollitirgol ɗe, wanaa janngirgol ɗe tun.

• أن الله خلق في الإنسان من وقت تكوينه إدراك أدلة الوحدانية، فإذا كانت فطرته سليمة، ولم يدخل عليها ما يفسدها أدرك هذه الأدلة، وعمل بمقتضاها.
Wonnde Alla taguno e neɗɗanke on ka fuɗɗoode makko, anndugol Alla ko wootinɗinteeɗo. Si tagudi makko ndin no hisi, o naatinaani e majje kono bonna, o hewtay daliilaaji ɗin o gollitira.

• في الآيات عبرة للموفَّقين للعمل بآيات القرآن؛ ليعلموا فضل الله عليهم في توفيقهم للعمل بها؛ لتزكو نفوسهم.
Aayeeje ɗen no holla tasakuyee e fii hawrindinaaɓe gollitirgol Alqur'aana ɓen ; no ɓe annditira ɓural Alla ngal e maɓɓe.

• في الآيات تلقين للمسلمين للتوجه إلى الله تعالى بطلب الهداية منه والعصمة من مزالق الضلال.
Aayeeje ɗen no lonngina juulɓe ɓen fewtugol Alla toroo Mo peewal e daɗugol majjere.

وَلَقَدۡ ذَرَأۡنَا لِجَهَنَّمَ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِۖ لَهُمۡ قُلُوبٞ لَّا يَفۡقَهُونَ بِهَا وَلَهُمۡ أَعۡيُنٞ لَّا يُبۡصِرُونَ بِهَا وَلَهُمۡ ءَاذَانٞ لَّا يَسۡمَعُونَ بِهَآۚ أُوْلَٰٓئِكَ كَٱلۡأَنۡعَٰمِ بَلۡ هُمۡ أَضَلُّۚ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡغَٰفِلُونَ
Gomɗii Men taganii Jahannama ko ɗuuɗi e jinna e yimɓe ; tawde Meɗen anndi ko ɓe gollooɓe golle yimɓe Yiite. Hiɓe mari ɓerɗe, ɓe faamirtaa ɗe ko nafata ɓe maa lorra ɓe. Hiɓe mari gite, ɓe yi'irtaa ɗe Aayeeje Alla ɗen e maɓɓe e ka jookli sakko ɓe taskitoo. Hiɓe mari kadi noppi, ɓe nanirtaa ɗi Aayeeje Alla ɗen sakko ɓe taskoo ɗe. Ɓen siforɓe ɗin sifaaji, hiɓe wa' wa neemoraaɗi ɗin e faaɗude haqqil, toode ko kamɓe ɓuri neemoraaɗi ɗin majjere. Ko ɓe woni welsindiiɓe e gomɗingol Alla e Ñalaande sakkitiinde.
تفسیرهای عربی:
وَلِلَّهِ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰ فَٱدۡعُوهُ بِهَاۖ وَذَرُواْ ٱلَّذِينَ يُلۡحِدُونَ فِيٓ أَسۡمَٰٓئِهِۦۚ سَيُجۡزَوۡنَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ko Alla -Seniiɗo On- tun heeranii inɗe ɓurɗe moƴƴude ɗen tinndinooje e Mawngu e Timmal Makko. Tororee Mo ɗen kala ko faalaɗon mantiron Mo ɗe, tertoɗon ɓen ooñiiɓe e ɗen inɗe ; ɓe jonni ɗe ko woori Alla, maa ɓe riiwi ɗe maa ɓe wayli ɗe : arma ɓe yoɓitiroyee nden ooñaare maɓɓe, lepte muusuɗe.
تفسیرهای عربی:
وَمِمَّنۡ خَلَقۡنَآ أُمَّةٞ يَهۡدُونَ بِٱلۡحَقِّ وَبِهِۦ يَعۡدِلُونَ
Hino e ɓen ɓe Men tagi, mofte feewirayɗe goonaga, noddira woɗɓe goo e ɗum, ɓe ñaawitora kan goonga e hoore nunɗal.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا سَنَسۡتَدۡرِجُهُم مِّنۡ حَيۡثُ لَا يَعۡلَمُونَ
Ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, ɓe salii gomɗingol, Men udditanɓe dame arsike haa ɓe lutta e majjere, refti Men meminoya ɓe lepte juhde.
تفسیرهای عربی:
وَأُمۡلِي لَهُمۡۚ إِنَّ كَيۡدِي مَتِينٌ
Miɗo nennana ɓe lepte ɗen haa ɓe sikka ɓe daɗii, ɓe duumora non e fennugol yedda haa lepte ɗen sowondirana ɓe. Pellet, pewje Am ɗen ko tiiɗuɗe. Miɗo holla ɓe moƴƴere, hara non ko koyeera Mi faandanii ɓe.
تفسیرهای عربی:
أَوَلَمۡ يَتَفَكَّرُواْۗ مَا بِصَاحِبِهِم مِّن جِنَّةٍۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا نَذِيرٞ مُّبِينٌ
E ɓee fennooɓe Aayeeje Alla ɗen e Nulaaɗo Makko on miijitaaki? Ɓe annda wonnde Muhammadu (jom-kisiyee) aldaa e jinna : ko o Nulaaɗo Alla jertinirgol e lepte Alla no ɓanngiri.
تفسیرهای عربی:
أَوَلَمۡ يَنظُرُواْ فِي مَلَكُوتِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا خَلَقَ ٱللَّهُ مِن شَيۡءٖ وَأَنۡ عَسَىٰٓ أَن يَكُونَ قَدِ ٱقۡتَرَبَ أَجَلُهُمۡۖ فَبِأَيِّ حَدِيثِۭ بَعۡدَهُۥ يُؤۡمِنُونَ
E ɓee ndaaraali taskoo laamu Alla ngun ka kammuuli e ka leydi, ɓe ndaara ko woni hakkunde majji e ko O tagi immorde e kulle e puɗi, ɓe ndaara laje maɓɓe ɗen haawnaaki hara ɗe timmii, ɓe tuuba ado laawaade? Si ɓee gomɗinaali Alqur'aana, ko deftere honnde ɓe gomɗinta?!
تفسیرهای عربی:
مَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَلَا هَادِيَ لَهُۥۚ وَيَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
kala mo Alla hoyniri majjere, haray fewnoowo mo alaa. Alla non no acca ɓe e majjere maɓɓe nden hiɓe bumam-bumannoo weema be feewatah e huunde.
تفسیرهای عربی:
يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلسَّاعَةِ أَيَّانَ مُرۡسَىٰهَاۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ رَبِّيۖ لَا يُجَلِّيهَا لِوَقۡتِهَآ إِلَّا هُوَۚ ثَقُلَتۡ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ لَا تَأۡتِيكُمۡ إِلَّا بَغۡتَةٗۗ يَسۡـَٔلُونَكَ كَأَنَّكَ حَفِيٌّ عَنۡهَاۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ ٱللَّهِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Ɓee fennooɓe no lanndo maa : "Ko honnde tuma darngal darotoo?" Maakamɓe an Muhammadu : "Mi anndaa ɗum goɗɗo goo kadi anndaa ɗum, ko Alla tun anndi ɗum. Alaa feññinoowo waqtu maggal on si wanaa Kanko, ɗum no suuɗanii yimɓe kammu e leydi fow. Ngal arataa on si wanaa e juhal. Hiɓe lanndo maa fii darngal a sikkay ko a huɓindiiɗo e anndugol ɗum. Maakan ɓee, an Muhammadu : "Faamee, anndal daragol darngal ko Alla tun heeranii". Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen anndaa ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• خلق الله للبشر آلات الإدراك والعلم - القلوب والأعين والآذان - لتحصيل المنافع ودفع المضار.
Alla taganii neɗɗanke on aalaaji ngam faamde e janngirɗi - ɗin woni ɓernde e gite e noppi - fii ko o nafitora o pottinira lorra.

• الدعاء بأسماء الله الحسنى سبب في إجابة الدعاء، فيُدْعَى في كل مطلوب بما يناسب ذلك المطلوب، مثل: اللهمَّ تب عَلَيَّ يا تواب.
Torogol inɗe Alla ɓurɗe moƴƴude ɗen wona sabu toraare nden jaaboo.Ontigi torora ɗe kala ko yiɗi, wano wi'ugol : Joomi, jaɓanan tuubuubuyee An jaɓoowo tuubuubuyee.

• التفكر في عظمة السماوات والأرض، والتوصل بهذا التفكر إلى أن الله تعالى هو المستحق للألوهية دون غيره؛ لأنه المنفرد بالصنع.
Ko taskagol e mawneendi kammuuli ɗin e leydi ndin, annda wonnde ko Alla hanndi e reweede ; tawde ko Kanko heerori ɗum.

قُل لَّآ أَمۡلِكُ لِنَفۡسِي نَفۡعٗا وَلَا ضَرًّا إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ وَلَوۡ كُنتُ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ لَٱسۡتَكۡثَرۡتُ مِنَ ٱلۡخَيۡرِ وَمَا مَسَّنِيَ ٱلسُّوٓءُۚ إِنۡ أَنَا۠ إِلَّا نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Maaku -an Muhammadu- : "Mi waawanaa pooɗande hoore-am nafa, wanaa kadi pottingol bone e am, si wanaa ko Alla muuyi. Mi anndaa ɓuri ko Alla anndini lam kon, mi anndii ko wirnii, sinno miɗo anndunoo ko wirnii, miɗo waɗayno feere no mi pooɗira moƴƴere e am, mi duña bone e am. Kono mi wonaali si wanaa Nulaaɗo Alla, miɗo jertina e lepte Makko muusuɗe, mi wewlina e mbarjaari Makko ndin ɓen yimɓe gonɗinooɓe lam Nulal immorde ka Alla Seniiɗo On, ɓe goongina ko addumi ko".
تفسیرهای عربی:
۞ هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ وَجَعَلَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا لِيَسۡكُنَ إِلَيۡهَاۖ فَلَمَّا تَغَشَّىٰهَا حَمَلَتۡ حَمۡلًا خَفِيفٗا فَمَرَّتۡ بِهِۦۖ فَلَمَّآ أَثۡقَلَت دَّعَوَا ٱللَّهَ رَبَّهُمَا لَئِنۡ ءَاتَيۡتَنَا صَٰلِحٗا لَّنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّٰكِرِينَ
Ko Kanko woni taguɗo on -worɓe e rewɓe- immorde e wonkii wooti, kin woni Aadama (yo o his), O tagi immorde e Aadama genndo makko on Hawaa, fii yo ɓe woowondiri o deeƴa e debbo on. Tuma nde gorko e renndi e genndo mun, o sowii sowannde hoyfunde ka arannde, o duumoda e ndun reedu ko juuti. Si ndu teddoyii e makko, gorko on e gennda mu'un toroda Alla Joomi maɓɓe : "Pellet, Joomi amen, si A yeɗii men ɓiɗɗo timmuɗo taguɗi, ma men jeyde e yettooɓe neemaaji Maa ɗin".
تفسیرهای عربی:
فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُمَا صَٰلِحٗا جَعَلَا لَهُۥ شُرَكَآءَ فِيمَآ ءَاتَىٰهُمَاۚ فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Nde Alla jaabinnoo toraare maɓɓe nden, O yeɗi ɓe ɓiɗɗo yottiiɗo no ɓe yelornoo non, ɓe waɗtIdani Alla kafidiiɓe e kon ko O yeɗi, ɓe waɗi ɓiɗɗo maɓɓe on rewi ko woori Alla, ɓe inni mo : jeyaaɗo haaris. Alla non toowii senike e kala sirku, ko Kanko woni hertorɗo jeygol e reweede.
تفسیرهای عربی:
أَيُشۡرِكُونَ مَا لَا يَخۡلُقُ شَيۡـٔٗا وَهُمۡ يُخۡلَقُونَ
E ɓe waɗay ɗii sanamuuji e goɗɗi goo kafidaaɗi Alla ka dewal, e hoore hiɓe anndi ɗin tagataa hay e huunde ko ɗi hanndira reweede, kannji tigi ko ɗi tagaaɗi. ko hoono ɓe kafidirta ɗin e Alla?!
تفسیرهای عربی:
وَلَا يَسۡتَطِيعُونَ لَهُمۡ نَصۡرٗا وَلَآ أَنفُسَهُمۡ يَنصُرُونَ
Ɗin reweteeɗi maɓɓe waawanaa ɓe ballal, ɗi waawantaa hay ko'e majji, ko honno ɗi wallirta rewayɗo ɗi?!
تفسیرهای عربی:
وَإِن تَدۡعُوهُمۡ إِلَى ٱلۡهُدَىٰ لَا يَتَّبِعُوكُمۡۚ سَوَآءٌ عَلَيۡكُمۡ أَدَعَوۡتُمُوهُمۡ أَمۡ أَنتُمۡ صَٰمِتُونَ
Si onon ɓee sirkooɓe on noddii ɗii sanamuuji reweteeɗi mon ko wanaa Alla, ɗi jaabotaako on ɗi jokkataa on. Hino fotana ɗi ter, ko noddoton ɗi maa ko deƴƴanton ɗi ; tawde wanaa ɗi haqqilayɗi, nanayɗi maa wowla.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ عِبَادٌ أَمۡثَالُكُمۡۖ فَٱدۡعُوهُمۡ فَلۡيَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
pellet, ɗin ɗi noddoton onon ɓee sirkooɓe, rewon ɗi accon Alla, ko tagaaɗi Alla, jeyaaɗi Makko, ko yeruuɗi mon e ɗum ; ɗum e wonnde hiɗon ɓuri ɗi alhaali ; tawde ko on wuuruɓe wowlooɓe jinnda ñana yi'a, kamnnji non ɗi alaa ɗum. Awa noddee ɗi ndaaron si ɗi jaaboto on, si tawii on laatike goonguɓe.
تفسیرهای عربی:
أَلَهُمۡ أَرۡجُلٞ يَمۡشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَيۡدٖ يَبۡطِشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَعۡيُنٞ يُبۡصِرُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۗ قُلِ ٱدۡعُواْ شُرَكَآءَكُمۡ ثُمَّ كِيدُونِ فَلَا تُنظِرُونِ
Hara ɗii sanamuuji mon hino mari : koyɗe ko ɗi yahra huntugol haaju mon? Kaa hiɗi mari juuɗe ko ɗi duñirana bone on e doole? Kaa hiɗi mari gite ko ɗi yi'ira kon ko suuɗii on sakko ɗi humpita on? Kaa hiɗi mari noppi ko ɗi nanira kon ko laawii on sakko ɗi hewtinano on ɗum? Si tawii hiɗi ƴellitii e ɗum ɗon fow, ko honno rewirton ɗi fii pooɗugol nafa maa pottingol lorra?! Maakan ɓee sirkooɓe -an Nulaaɗo- : "Noddee ɗii ɗi kafiduɗon e Alla, refti fewjanon lam, wata on nennitanam".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• في الآيات بيان جهل من يقصد النبي صلى الله عليه وسلم ويدعوه لحصول نفع أو دفع ضر؛ لأن النفع إنما يحصل من قِبَلِ ما أرسل به من البشارة والنذارة.
Aayeeje ɗen no ɓanngini majjere kala faandoriiɗo Annabiijo on mo jam e kisyee woni e mun toraare nafa maa duñogol lorra ; tawde nafa kan ko heɓorta, ko e kon ko o Nuliraa e mun immorde e wewlinaango e jertinaango.

• جعل الله بمنَّته من نوع الرجل زوجه؛ ليألفها ولا يجفو قربها ويأنس بها؛ لتتحقق الحكمة الإلهية في التناسل.
Alla waɗirii neema Makko on tagireede debbo on e genndo makko ; fii no o woowira mo ; hikma Alla on laatoo e maɓɓe ka jibingol.

• لا يليق بالأفضل الأكمل الأشرف من المخلوقات وهو الإنسان أن يشتغل بعبادة الأخس والأرذل من الحجارة والخشب وغيرها من الآلهة الباطلة.
Haanaa ka neɗɗo teddinaaɗo ɓurɗaa e tagu ngun fow sokolirta rewugol ko ɓuri mo jaasude ; wano kaaƴe maa leɗɗe ekn e reweteeɗi meere.

إِنَّ وَلِـِّۧيَ ٱللَّهُ ٱلَّذِي نَزَّلَ ٱلۡكِتَٰبَۖ وَهُوَ يَتَوَلَّى ٱلصَّٰلِحِينَ
Pellet, ko heftoowo am on wallal lam ko Alla On reenata lam, mi jortaaki ko woori Mo, mi hulaa huunde e sanamuuji mon ɗin. Ko Kanko woni Jippinɗo e am Alqur'aanaa peewal yimɓe ɓen, ko Kanko kadi woni heftoowo moƴƴuɓe ɓen e jeyaaɓe Makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَكُمۡ وَلَآ أَنفُسَهُمۡ يَنصُرُونَ
Ɗin sanamuuji ɗi noddoton onon ɓee sirkooɓe, ɗi hattanaa e wallugol on, wanaa kadi ko'e majji ɗi wallata. Ɗi gaynataa haaju, ko honno ɗi noddirton ɗi gaanin Alla?!
تفسیرهای عربی:
وَإِن تَدۡعُوهُمۡ إِلَى ٱلۡهُدَىٰ لَا يَسۡمَعُواْۖ وَتَرَىٰهُمۡ يَنظُرُونَ إِلَيۡكَ وَهُمۡ لَا يُبۡصِرُونَ
Si on noddii sanamuuji mon ɗin onon ɓee sirkooɓe faade e peewal, ɗi nanataa noddaandu mon. A yi'ay ɗi hiɗi fewtini gite majji feeraaɗe e maaɗa, koɗi joordi diyi'ataa. Ɓen sirkooɓe moƴƴinanyno sanamuuji nanndina e neɗɗo maa kulle, ɓe waɗanaɗi juɗe e koyɗe e gite, kono hara ɗi alaa wonkii ko ɗi memminora.
تفسیرهای عربی:
خُذِ ٱلۡعَفۡوَ وَأۡمُرۡ بِٱلۡعُرۡفِ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡجَٰهِلِينَ
Ƴettu -an Nulaaɗo- e yimɓe ɓen yaafuyee, hara a fawaali ɓe ko ɓe gaynataa, sabu ɗum doginay ɓe, yamiraa kala konngol moƴƴol e kuugal moƴƴal ɗuurno-ɗaa e majjuɓe ɓen, wata a yottorɓe majjere maɓɓe, mo lorrii ma wata a lorru mo, mo ɗawii ma kadi wata a ɗawu mo.
تفسیرهای عربی:
وَإِمَّا يَنزَغَنَّكَ مِنَ ٱلشَّيۡطَٰنِ نَزۡغٞ فَٱسۡتَعِذۡ بِٱللَّهِۚ إِنَّهُۥ سَمِيعٌ عَلِيمٌ
Si a so'ii -an Nulaaɗo- wonnde seytaane sowonsinii ma e waɗugol moƴƴere, moolor Alla, daɗninoraa mo. Sabu ko Kanko woni nanoowo ko wowlataa, annduɗo fii maaɗa, ma O reene e seytaane.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ إِذَا مَسَّهُمۡ طَٰٓئِفٞ مِّنَ ٱلشَّيۡطَٰنِ تَذَكَّرُواْ فَإِذَا هُم مُّبۡصِرُونَ
Pellet, ɓen hulooɓe Alla, si sowonsinoore heɓii ɓe immorde e seytaane haa ɓe faggike junuubi ; ɓe annditay mawngu Alla ngun e lepte Makko, ɓe tuuba kisan e junuubi : tawde kamɓe ɓe feewi e laawol goonga, ɓe haɗitike e bone.
تفسیرهای عربی:
وَإِخۡوَٰنُهُمۡ يَمُدُّونَهُمۡ فِي ٱلۡغَيِّ ثُمَّ لَا يُقۡصِرُونَ
Siɓɓe seytaane ɓen ka bonɓe e ka heeferɓe seerataa hino pooɗiree seytaane e majjere e junuubi. Seytaaneeji ɗin raɓɓintinataako e bewingol majjina, bonɓe ɓen ka yimɓe kadi jokkay haɗugol ɓe ɗowtaade e gollude ko bone.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا لَمۡ تَأۡتِهِم بِـَٔايَةٖ قَالُواْ لَوۡلَا ٱجۡتَبَيۡتَهَاۚ قُلۡ إِنَّمَآ أَتَّبِعُ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّ مِن رَّبِّيۚ هَٰذَا بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
An Nulaaɗo, si addanii ɓe Aaya, ɓe fenna mo ɓe ɗuurno, si a addanaali ɓe non Aaya, ɓe wi'a : "Ko haɗnoo sincaa Aaya?" Maakan ɓe -an Nulaaɗo : "Alanaa lam sincugol Aaya, mi jokkaa si wanaa ko Joomi am wahyini kon e am. Ndee Alqur'aanaare nde mi janngannta on ko hujjaaji ɓannguɗi immorde ka Joomi mon, e peewal e yurmeende gomɗimɓe ɓen e jeyaaɓe Makko ɓen. Heddiiɓe ɓen, ko majjuɓe hayruɓe".
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا قُرِئَ ٱلۡقُرۡءَانُ فَٱسۡتَمِعُواْ لَهُۥ وَأَنصِتُواْ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Si tawii Alqur'aana no janngeede, heɗitanne nde, wata on wowlu maa sokoliron goɗɗum goo ; belajo'o, Alla yurmete on.
تفسیرهای عربی:
وَٱذۡكُر رَّبَّكَ فِي نَفۡسِكَ تَضَرُّعٗا وَخِيفَةٗ وَدُونَ ٱلۡجَهۡرِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ بِٱلۡغُدُوِّ وَٱلۡأٓصَالِ وَلَا تَكُن مِّنَ ٱلۡغَٰفِلِينَ
Janto annditaa Joomi maaɗa -an Nulaaɗo- ka yankinaare e ka kulol, hakindinaa hito ma ngon ka noddugol Mo hakkunde jemma e ñalorma. Wata a laatodo e welsindiiɓe jantagol Alla ɓen.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ عِندَ رَبِّكَ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَيُسَبِّحُونَهُۥ وَلَهُۥ يَسۡجُدُونَۤ۩
Pellet, ɓen Malaa'ikaae wonɓe ka Joomi maaɗa -an Nulaaɗo-, ɓe townitantaako rewugol Mo Kanko Seniiɗo On, ko Kanko woniko ɓe subbunhinantoo, ɓe laɓɓina Mo jemma e ñalorma, ko Kanko tun woni ko ɓe sujjanta.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• في الآيات بشارة للمسلمين المستقيمين على صراط نبيهم صلى الله عليه وسلم بأن ينصرهم الله كما نصر نبيه وأولياءه.
Hino waɗɗii ka jom-haqqil rewata Alla ; tawde ko Kanko newinani mo nafooje diina kan jippinaneede Deftere yowondirnde e gannde diina e aduna, O fawtii tammbitagol reena moƴƴuɓe ɓen e jeyaaɓe Makko en, hay huunde lorrataa ɓe e ayɓe maɓɓe.

• في الآيات جماع الأخلاق، فعلى العبد أن يعفو عمن ظلمه، ويعطي من حرمه، ويصل من قطعه.
Aayeeje ɗen no wewlinira juulɓe feewuɓe ɓen e laawol Annabiijo maɓɓe on Muhammadu (yo o his), wonnde Alla wallay ɓe no O walliri Annbaaɓe e Waliyaaɓe Makko.

• على العبد إذا مَسَّه سوء من الشيطان - فأذنب بفعل محرم، أو ترك واجب - أن يستغفر الله تعالى، ويستدرك ما فرط منه بالتوبة النصوح والحسنات الماحية.
Aayeeje ɗen no mofti jikkuuji moƴƴi : ɗum ko wano wiide jeyaaɗo on yaafagol tooñuɗo mo, o okkora ɗawuɗo mo o jokkoo kadi e taƴiiɗo mo.

• الواجب على العاقل عبادة الله تعالى؛ لأنه هو الذي يحقق له منافع الدين بإنزال الكتاب المشتمل على العلوم العظيمة في الدّين، ومنافع الدنيا بتولّي الصالحين من عباده وحفظه لهم ونصرته إياهم، فلا تضرهم عداوة من عاداهم.
Si sowonsinoore seytaane heɓii jeyaaɗo haa o faggike junuubi, maa o acciti waɗɗiiɗi, himo haani insinaade faade ka Alla, o moƴƴintinira ko faatii mbo ko tuubugol laaɓngol e moƴƴuɗi momtayɗi bone.

 
ترجمهٔ معانی سوره: سوره اعراف
فهرست سوره ها شماره صفحه
 
ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - لیست ترجمه ها

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

بستن