Check out the new design

કુરઆન મજીદના શબ્દોનું ભાષાંતર - ફુલાનિયહ ભાષામાં અલ્ મુખતસર ફી તફસીરિલ્ કુરઆનીલ્ કરીમ કિતાબનું અનુવાદ * - ભાષાંતરોની અનુક્રમણિકા


શબ્દોનું ભાષાંતર સૂરહ: અર્ રઅદ   આયત:
۞ مَّثَلُ ٱلۡجَنَّةِ ٱلَّتِي وُعِدَ ٱلۡمُتَّقُونَۖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ أُكُلُهَا دَآئِمٞ وَظِلُّهَاۚ تِلۡكَ عُقۡبَى ٱلَّذِينَ ٱتَّقَواْۚ وَّعُقۡبَى ٱلۡكَٰفِرِينَ ٱلنَّارُ
Sifa Aljanna mo Alla fodi hulirɓe Mo ɗoftagol yami- rooje Makko ɗen woɗɗitoo haɗaaɗi Makko ɗin, ka ka canɗi ilata senngo ley kuɓeeje e leɗɗe majji. Dimɗe makko ɗen ko duumotooɗe ɗe taƴondirtaa, asku dimɗe aduna ɗen. Ko wano non kadi ɗowdi aljanna ndin duumotoondi ndi ustotaako. Ko ɗum woni battane hulirɓe Alla ɗoftagol yamirooje Makko ɗen woɗɗitoo e haɗaade Makko ɗin, battane hee-ferbe non ko naatugol Yiite nge ɓe duumotoo e mun poomaa.
અરબી તફસીરો:
وَٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَفۡرَحُونَ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَۖ وَمِنَ ٱلۡأَحۡزَابِ مَن يُنكِرُ بَعۡضَهُۥۚ قُلۡ إِنَّمَآ أُمِرۡتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱللَّهَ وَلَآ أُشۡرِكَ بِهِۦٓۚ إِلَيۡهِ أَدۡعُواْ وَإِلَيۡهِ مَـَٔابِ
Ɓen Alyahuudaaɓe ɓe Men yeɗi Tawreeta, e ɓen Annasaaraaɓe ɓe Men yeɗi Linjiila, hiɓe weltora ko Men jippini kon e maaɗa an Nulaado, sabu ko ɗum yahdi kon e yoga kon ko jippinaa e maɓɓe. Kono hino e leƴƴi Alyahuuda e Annasaara'en yeddooɓe yoga e ko jippinaa kon e maaɗa, woni kala ko yahdaa e beleeɗe maɓɓe ɗen maa ko ɓe siforta waylaaɗum waɗtitaa. Maakan ɓe an Nulaaɗo: Anndee ko Alla yamiri lam, ko nde mi rewata Mo Kanko tun, hara mi kafidaali Mo e goɗɗum goo. Ko Kanko tun mi noddanta fii mun wanaa goɗɗum goo, ko ka Makko tun woni ruttorde am. Ko ɗum kadi Tawreeta e Linjiila addidi.
અરબી તફસીરો:
وَكَذَٰلِكَ أَنزَلۡنَٰهُ حُكۡمًا عَرَبِيّٗاۚ وَلَئِنِ ٱتَّبَعۡتَ أَهۡوَآءَهُم بَعۡدَ مَا جَآءَكَ مِنَ ٱلۡعِلۡمِ مَا لَكَ مِنَ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا وَاقٖ
Ko wano Men jippiniri non defte adiiɗe ɗen e ɗemɗe yimbe maɓɓe, Men jippiniri Alqur'aana e maaɗa an Nulaaɗo. Ko nde konngol fensitaangol, ɓannginiraangol goonga e haala aarabu. Pellet si a jokkii mbeleeɗe yimɓe defte ɓen e momtugol ko yahdaa e mbeleeɗe maɓɓe ɗen, ɓaawo nde Alla hollu-laa ganndal Makko ngal, haray alanaa ma immorde ka Alla, reenoowo fiyaaku maa, e walloowo ma e ayɓe maa. Alanaama kadi daɗndoowo ma e lepte Makko ɗen.
અરબી તફસીરો:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا رُسُلٗا مِّن قَبۡلِكَ وَجَعَلۡنَا لَهُمۡ أَزۡوَٰجٗا وَذُرِّيَّةٗۚ وَمَا كَانَ لِرَسُولٍ أَن يَأۡتِيَ بِـَٔايَةٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۗ لِكُلِّ أَجَلٖ كِتَابٞ
Gomɗii Men nulii Nulaaɓe ado maa an Nulaado, jeyaaɓe e yimɓe. Men waɗani ɓe genndiraaɓe e ɓiɗɓe wano ɓandinke fow. Haray wanaa Malaa'ika ɓe resataa ɓe jinbntaa Men waɗunoo ɓen Nulaaɓe, an ko e ɓen Nulaaɓe ɓandinkooɓe resooɓe jibina jeya-ɗaa. Ko waɗi si sirkooɓe ɓen hino ŋalɗa e ko wa'uɗaa nii kon? Haray non, dagantaako Nulaaɗo nde o addanta hoore-makko Aayaa, si wanaa nde Alla duŋanii mo ɗum. Hino woodani kala ñaawoore Alla, mbinndoodi ka ɗum jantaa fii mun, e lajal ngal ɓeydotaako ɗuytotaako.
અરબી તફસીરો:
يَمۡحُواْ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُ وَيُثۡبِتُۖ وَعِندَهُۥٓ أُمُّ ٱلۡكِتَٰبِ
Alla no meha ko O muuyi mehude e moƴƴere maa bone, malal maa malkise ek. Himo tabatina ko O haaji e ɗum. Ko ka Makko Alluwal reenaangal ngal woni, ruttorgal kala huunde. Kala ko ɓanngi e ko mehaa maa tabintinaa, hino yaadi e ko wini kon e maggal.
અરબી તફસીરો:
وَإِن مَّا نُرِيَنَّكَ بَعۡضَ ٱلَّذِي نَعِدُهُمۡ أَوۡ نَتَوَفَّيَنَّكَ فَإِنَّمَا عَلَيۡكَ ٱلۡبَلَٰغُ وَعَلَيۡنَا ٱلۡحِسَابُ
Si Men hollii ma an Annabiijo, yogo ko Men fodi ɓe e lepte ado maayde maa nden, ɗum ko fewjoore Amen. Si taw non Men ƴettitii ma ado Men hollude ma ɗum, haray huunde fawaaki ma si wanaa yottin- gol ko Men yamir-maa yottingol kon. Wanaa an jogi yoɓitugol ɓe maa hasbugol ɓe, ɗum ko e Juuɗe Amen woni.
અરબી તફસીરો:
أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّا نَأۡتِي ٱلۡأَرۡضَ نَنقُصُهَا مِنۡ أَطۡرَافِهَاۚ وَٱللَّهُ يَحۡكُمُ لَا مُعَقِّبَ لِحُكۡمِهِۦۚ وَهُوَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
E ɓee heefreɓe yi'aali wonnde Meɗen ara e leydi ndin, Men ɗuytira ndi ka seraaji mari yaññugol lislaamu udditana juulɓe ɓen ton? Alla no ñaawira ko O haaji hakkunde jeyaaɓe Makko ɓen, hay e gooto wurtirtaa ñaawoore Makko nden ɗuytugol maa waylugol. Kanko seniiɗo On, ko O yacciiɗo hesboore, hiMo hasbira adiiɓe e sakkitiiɓe ñalnde wootere.
અરબી તફસીરો:
وَقَدۡ مَكَرَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ فَلِلَّهِ ٱلۡمَكۡرُ جَمِيعٗاۖ يَعۡلَمُ مَا تَكۡسِبُ كُلُّ نَفۡسٖۗ وَسَيَعۡلَمُ ٱلۡكُفَّٰرُ لِمَنۡ عُقۡبَى ٱلدَّارِ
Gomɗii mofte adinooɓe ɓen hodinooma Annabaa- ɓe maɓɓe ɓen, ɓe fenni ko ɓe addi kon. Ko hoɗum ɓe waawunoo fewjirannde ɓe? Hay e huunde. Tawde non fewjoore nden tigiri, ko nde Alla fewji nden wanaa goɗɗo goo. Ko Kanko seniiɗo On kadi anndi ko wonii faggitotoo, O yoɓita ki ɗum. Ontuma, ɓe anndoyay ko haa honto ɓe faljirnoo salagol gomɗinde Alla, ɓe annda ko haa honto gomɗimɓe ɓen hawri e sawaaba, sabu ɓe ɗon heɓiray ɗum Aljanna e battane moƴƴe.
અરબી તફસીરો:
આયતોના ફાયદાઓ માંથી:
• الترغيب في الجنة ببيان صفتها، من جريان الأنهار وديمومة الرزق والظل.
Aayeeje ɗen hino rerɗinira e Aljanna ɓanngingol sifaaji makko, wano ko canɗi ilata ton kon, arsike e ɗowdi duumanoo naatuɓe ton.

• خطورة اتباع الهوى بعد ورود العلم وأنه من أسباب عذاب الله.
Hino hulɓinii jokkugol mbeleeɗe ɓaawo ganndal heɓaade, ɗum kadi no sabimmbina lepte Alla.

• بيان أن الرسل بشر، لهم أزواج وذريات، وأن نبينا صلى الله عليه وسلم ليس بدعًا بينهم، فقد كان مماثلًا لهم في ذلك.
Aaayeeje ɗen ɓannginii wonnde Nulaaɓe ɓen ko ɓanndinkooɓe, hiɓe jogii genndiraaɓe e geyngol. E wonnde Annabiijo men on (yo o his), seedaa e maɓɓe, ɓe fow ko ɓe gootun e ɗum.

 
શબ્દોનું ભાષાંતર સૂરહ: અર્ રઅદ
સૂરહ માટે અનુક્રમણિકા પેજ નંબર
 
કુરઆન મજીદના શબ્દોનું ભાષાંતર - ફુલાનિયહ ભાષામાં અલ્ મુખતસર ફી તફસીરિલ્ કુરઆનીલ્ કરીમ કિતાબનું અનુવાદ - ભાષાંતરોની અનુક્રમણિકા

તફસીર લિદ્ દિરાસતીલ્ કુરઆનિયહ કેન્દ્ર દ્વારા પ્રકાશિત.

બંધ કરો