Fassarar Ma'anonin Alqura'ni - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Teburin Bayani kan wasu Fassarori


Fassarar Ma'anoni Sura: Suratu Al'mumtahanah   Aya:

Simoore jarribaaɗo

daga cikin abunda Surar ta kunsa:
تحذير المؤمنين من تولي الكافرين.
Jeertinde goonɗinɓe ɓe heednude heeferɓe e sehladirde e mum en.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ عَدُوِّي وَعَدُوَّكُمۡ أَوۡلِيَآءَ تُلۡقُونَ إِلَيۡهِم بِٱلۡمَوَدَّةِ وَقَدۡ كَفَرُواْ بِمَا جَآءَكُم مِّنَ ٱلۡحَقِّ يُخۡرِجُونَ ٱلرَّسُولَ وَإِيَّاكُمۡ أَن تُؤۡمِنُواْ بِٱللَّهِ رَبِّكُمۡ إِن كُنتُمۡ خَرَجۡتُمۡ جِهَٰدٗا فِي سَبِيلِي وَٱبۡتِغَآءَ مَرۡضَاتِيۚ تُسِرُّونَ إِلَيۡهِم بِٱلۡمَوَدَّةِ وَأَنَا۠ أَعۡلَمُ بِمَآ أَخۡفَيۡتُمۡ وَمَآ أَعۡلَنتُمۡۚ وَمَن يَفۡعَلۡهُ مِنكُمۡ فَقَدۡ ضَلَّ سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
Eehey mon goonɗinɓe Alla gollirɓe ko O sariyaniɓe, wotee nanngire añɓe Alla e anyɓe mon heedɓe e sehilaaɓe ɓe njiɗandirton, yedduɓe ko ardi e mon ummaade e nelaaɗo e diine, yaltinooɓe nelaaɗo e galle makko, ɓe njaltina on e galleeji mon ka Makka, ɓe ngaynatah jiidigal wonah enɗam, ɓe mbaɗiri ɗum tan ko ngoonɗinɗon ko Alla joom mon, wotee golle ɗuum si tawii taki mon yaltude ko jihaadi laawol Alla e yiilaade weluya Alla, hoɗon ndeeyaɓe kabaruuji juulɓe ngam yidde ɓe, Mina anndi ko mbirnaton e ko peññinton, hay ndiga wirnataako Mi, kala keednuɗo wolla yiɗi heeferɓe o accii laawol pooccingol, o majjii goongo o deestiima peewal.
Tafsiran larabci:
إِن يَثۡقَفُوكُمۡ يَكُونُواْ لَكُمۡ أَعۡدَآءٗ وَيَبۡسُطُوٓاْ إِلَيۡكُمۡ أَيۡدِيَهُمۡ وَأَلۡسِنَتَهُم بِٱلسُّوٓءِ وَوَدُّواْ لَوۡ تَكۡفُرُونَ
Siɓe peewnatiima e mon ɓe kollira koɓe cuuɗatno e ngañngu, ɓe lorlira mon juuɗe maɓɓe piggal, ɓe mbellita ɗemɗe maɓɓe ƴattooje e yennude, ɓe ngooɗe de njeddaton Alla e nelaaɗo makko ngonon yeru mum en.
Tafsiran larabci:
لَن تَنفَعَكُمۡ أَرۡحَامُكُمۡ وَلَآ أَوۡلَٰدُكُمۡۚ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ يَفۡصِلُ بَيۡنَكُمۡۚ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
Nafatah mon jiidigal mon, wonah ɓiɓɓe mon si on keednii heeferɓe ngam mum en, ñande darnga Alla seernda mon, yimɓe aljanna naata aljanna yimɓe yiite naata yiite, alah nafoowo goɗɗo o, Alla na yi*a ko golloton ko, hay ndiga wirnataako mbo e golle mon, ma o yoɓ mon ɗe.
Tafsiran larabci:
قَدۡ كَانَتۡ لَكُمۡ أُسۡوَةٌ حَسَنَةٞ فِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥٓ إِذۡ قَالُواْ لِقَوۡمِهِمۡ إِنَّا بُرَءَٰٓؤُاْ مِنكُمۡ وَمِمَّا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ كَفَرۡنَا بِكُمۡ وَبَدَا بَيۡنَنَا وَبَيۡنَكُمُ ٱلۡعَدَٰوَةُ وَٱلۡبَغۡضَآءُ أَبَدًا حَتَّىٰ تُؤۡمِنُواْ بِٱللَّهِ وَحۡدَهُۥٓ إِلَّا قَوۡلَ إِبۡرَٰهِيمَ لِأَبِيهِ لَأَسۡتَغۡفِرَنَّ لَكَ وَمَآ أَمۡلِكُ لَكَ مِنَ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖۖ رَّبَّنَا عَلَيۡكَ تَوَكَّلۡنَا وَإِلَيۡكَ أَنَبۡنَا وَإِلَيۡكَ ٱلۡمَصِيرُ
Woodaniina mon-onon goonɗinɓe- ñeemtinirgal moƴƴal e Ibraahiima-yo o his- e gonnɗinɓe wondunooɓe e makko, nde ɓe yimɓe mum heefereeɓe : komin hisɓe mon e ko ndewaton e sanamuuji ko wonah Alla, min njeddii ko ngonɗon ko e diine, feeñi hakkunde men gañndiral haa ngoonɗinon Alla gooto O, wotee ndenndinee Mbo e hay gooto, on potno hisnaade e yimɓe mon heefereeɓe hono mon, si wonah konngol Ibraahiima-yo o his- ngol o wiino baabiiko, ma mi yaafnano ma Alla, wote ñeemtinee mbo e ɗuum, sabu ɗum wonno ko adii nde Ibraahiima fiɓtato e baaba makko, alanah juulɗo nde o yaafnanato cirkuɗo, mi duñantaama e lepte Alla he hay huunde, joomi amen ko e Ma min tuugnoto, ko e Ma min nduttoto tuubɓe, ko e Ma woni ruttorde ñande darnga.
Tafsiran larabci:
رَبَّنَا لَا تَجۡعَلۡنَا فِتۡنَةٗ لِّلَّذِينَ كَفَرُواْ وَٱغۡفِرۡ لَنَا رَبَّنَآۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
joomi amen wota A waɗ min fitina wonande ɓeen heefereeɓe hono nde nguurtataaɓe e dow amen ɓe mbi*a: si ɓe wonna e goonga Alla wuurtataana amen e dow maɓɓe, habran amen bakkatuuji amen, ko Aan woni pooloowo mbo fooletaake, ñeeñɗuɗo e tagu makko e sariya makko e hoddira makko.
Tafsiran larabci:
daga cikin fa'idodin Ayoyin wannan shafi:
• تسريب أخبار أهل الإسلام إلى الكفار كبيرة من الكبائر.
Reɓnude kabaruuji yimɓe islaam faade heefereeɓe ko bakkaat mawɗo.

• عداوة الكفار عداوة مُتَأصِّلة لا تؤثر فيها موالاتهم.
Ngañngu keefereeɓe ko ngu puɗngu welnaade ɓe battintah heen.

• استغفار إبراهيم لأبيه لوعده له بذلك، فلما نهاه الله عن ذلك لموته على الكفر ترك الاستغفار له.
Yaafnanaade Ibraahiima baaba makko ko fodoore nde o fodannoo mbo, nde Alla haɗti ɗum ɗuum sabu maayde mbo e keefeeru o acci yaafnanaade mbo.

لَقَدۡ كَانَ لَكُمۡ فِيهِمۡ أُسۡوَةٌ حَسَنَةٞ لِّمَن كَانَ يَرۡجُواْ ٱللَّهَ وَٱلۡيَوۡمَ ٱلۡأٓخِرَۚ وَمَن يَتَوَلَّ فَإِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡغَنِيُّ ٱلۡحَمِيدُ
Ngal ñeemtinirgal moƴƴal, ñeemtinta ngal ko joortiiɗo e Alla moƴƴere aduna e laakara, kala ɗuurniiɗo ngal ñeemtanirgal moƴƴal, Alla kam ko jondaniiɗo e jiyaaɓe makko, O hatajinaani e ɗoftagol maɓɓe, ko kanko woni jettateeɗo e kala alhaali.
Tafsiran larabci:
۞ عَسَى ٱللَّهُ أَن يَجۡعَلَ بَيۡنَكُمۡ وَبَيۡنَ ٱلَّذِينَ عَادَيۡتُم مِّنۡهُم مَّوَدَّةٗۚ وَٱللَّهُ قَدِيرٞۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Yaama Alla waɗa hakkunde mon-onon goonɗinɓe- e heefereeɓe ɓe kaɓaton ɓe gilli peewnooji e islaam, ɓe ngona musiɓɓe mon e diine, Alla na hattani nde O waylata ɓerɗe maɓɓe faade e iimaan, Alla ko jaafatooɗo wonande tuubɗo e jiyaaɓe Makko jurmotooɗo ɓe.
Tafsiran larabci:
لَّا يَنۡهَىٰكُمُ ٱللَّهُ عَنِ ٱلَّذِينَ لَمۡ يُقَٰتِلُوكُمۡ فِي ٱلدِّينِ وَلَمۡ يُخۡرِجُوكُم مِّن دِيَٰرِكُمۡ أَن تَبَرُّوهُمۡ وَتُقۡسِطُوٓاْ إِلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُقۡسِطِينَ
Alla haɗatah mon ɓeen ɓe kaɓaraaki on ngam ko ngonɗon ko juulbe ɓe njaltinaani mon galleeji mon moƴƴude e mum en e nuunɗande ɓe totton ɓe hakkeeji mum en gondi e dow mon, Alla noon ina yiɗi ɓeen nuunɗooɓe e pittaali mum en e koreeji mum en.
Tafsiran larabci:
إِنَّمَا يَنۡهَىٰكُمُ ٱللَّهُ عَنِ ٱلَّذِينَ قَٰتَلُوكُمۡ فِي ٱلدِّينِ وَأَخۡرَجُوكُم مِّن دِيَٰرِكُمۡ وَظَٰهَرُواْ عَلَىٰٓ إِخۡرَاجِكُمۡ أَن تَوَلَّوۡهُمۡۚ وَمَن يَتَوَلَّهُمۡ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Alla haɗata mon ko ɓeen haɓatooɓe mon sabu iimaan mon, ɓe njaltini on galleeji mon, ɓe mballandiri e yaltinde mon, Alla na haɗa mon nde mbaɗato ɓe heetɓe, kala baɗɗoɓe weldiiɓe ko ɓeen ngoni tooñooɓe pittaali mum en sabu jolnude ɗi jolirde halkaare sabu luutndaade yamiroore Alla.
Tafsiran larabci:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا جَآءَكُمُ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ مُهَٰجِرَٰتٖ فَٱمۡتَحِنُوهُنَّۖ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِإِيمَٰنِهِنَّۖ فَإِنۡ عَلِمۡتُمُوهُنَّ مُؤۡمِنَٰتٖ فَلَا تَرۡجِعُوهُنَّ إِلَى ٱلۡكُفَّارِۖ لَا هُنَّ حِلّٞ لَّهُمۡ وَلَا هُمۡ يَحِلُّونَ لَهُنَّۖ وَءَاتُوهُم مَّآ أَنفَقُواْۚ وَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ أَن تَنكِحُوهُنَّ إِذَآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ أُجُورَهُنَّۚ وَلَا تُمۡسِكُواْ بِعِصَمِ ٱلۡكَوَافِرِ وَسۡـَٔلُواْ مَآ أَنفَقۡتُمۡ وَلۡيَسۡـَٔلُواْ مَآ أَنفَقُواْۚ ذَٰلِكُمۡ حُكۡمُ ٱللَّهِ يَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡۖ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Eehey mon goonɗinɓe ɓe ngolliri sariya Makko,si rewɓe goondinɓe hoɓe peri ngarii e mon ummaade e leydi keefeeru faade leydi islaam ndaareeɓe e goonɗude iimaan mum en, Alla na anndi iimaan mum en, hay ndiga wirnaaki mbo ko woni e ɓerde mum en,si wonii on nganndii iimaan mum en caggal ndaarde ɓe,wote ndutteeɓe to worɓe maɓɓe heeferɓe,dagaaki nde goondinɓe rewɓe ndeste e heeferɓe,heefereeɓe kadi ndagataaka nde ndesa juulɓe rewɓe,totte worɓe maɓɓe koɓe tottirno e teŋe, bakkaat alah e mon si on faalaama resde ɓe caggal gasde edda mum en si on tottiiɓe teŋe mum en,kala mbo debbo mum woni keefeero wolla murtuɗo woto o nanngu mbo,sabu taƴde dewgal mum e keefeeru, naamnee heefereeɓe ko tottirɗon e teŋe rewɓe mon murtuɓe, kamŋɓe ne yo ɓe naamna koɓe tottiri e teŋe rewɓe mum en wontuɓe juulɓe, ko jantaa ko-e ruttude teŋe ummaade e mon e ummaade e mum en- woni ñaawoore Alla,hombo ñaawa hakkunde mon ko o haaja,Alla na anndi fiyakuuji jiyaaɓe mum e golle mum en, hay huunde suuŋɗataako mbo heen ko O Ñeeño ko O saryani jiyaaɓe Makko
Tafsiran larabci:
وَإِن فَاتَكُمۡ شَيۡءٞ مِّنۡ أَزۡوَٰجِكُمۡ إِلَى ٱلۡكُفَّارِ فَعَاقَبۡتُمۡ فَـَٔاتُواْ ٱلَّذِينَ ذَهَبَتۡ أَزۡوَٰجُهُم مِّثۡلَ مَآ أَنفَقُواْۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِيٓ أَنتُم بِهِۦ مُؤۡمِنُونَ
Si woni yogo e rewɓe mon njaltii faade e heefereeɓe ɗaɓɓudon teŋe mum en e heeferɓe he ɓe tottaani on keɓdon e heeferɓe ganngal, totte worɓe ɓe koɓe tottrno ko, ɓeen ɓe rewɓe mum en njaltuno na murti, yeru koɓe tottirno ko e teŋe, kule Alla mbo goonɗin ɗo O, ciinon jamirooje makko ndeentoɗon ko O reentini ko.
Tafsiran larabci:
daga cikin fa'idodin Ayoyin wannan shafi:
• في تصريف الله القلب من العداوة إلى المودة، ومن الكفر إلى الإيمان إشارة إلى أن قلوب العباد بين إصبعين من أصابعه سبحانه، فليطلب العبد منه الثبات على الإيمان.
E firlugol Alla ɓerde ummaade añandirde faade e beldal, e ummaade e keefeeru faade e goonɗude, na holla wonde ɓerde maccuɓe ngoni ko e juuɗe Alla, yo maccuɗo ɗaɓɓu e makko tabitde e goonɗinde

• التفريق في الحكم بين الكفار المحاربين والمسالمين.
Heeferbe haɓeteeɓe e heeferɓjam yamɓe na ceerti ñaawoore.

• حرمة الزواج بالكافرة غير الكتابية ابتداءً ودوامًا، وحرمة زواج المسلمة من كافر ابتداءً ودوامًا.
Harmude resde keefeero mbo wonah mbo deftere fuɗɗoode e sakket, e harmude reseede debbo juulɗo e gorko keefeero fuɗɗoode e sakket

يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ إِذَا جَآءَكَ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ يُبَايِعۡنَكَ عَلَىٰٓ أَن لَّا يُشۡرِكۡنَ بِٱللَّهِ شَيۡـٔٗا وَلَا يَسۡرِقۡنَ وَلَا يَزۡنِينَ وَلَا يَقۡتُلۡنَ أَوۡلَٰدَهُنَّ وَلَا يَأۡتِينَ بِبُهۡتَٰنٖ يَفۡتَرِينَهُۥ بَيۡنَ أَيۡدِيهِنَّ وَأَرۡجُلِهِنَّ وَلَا يَعۡصِينَكَ فِي مَعۡرُوفٖ فَبَايِعۡهُنَّ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُنَّ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Eehey ma annabi, si rewɓe goonɗnɓe ngari e ma hoɓe coodandira e ma-hono ko waɗno e udditgol Makka- ndeɓe mbaasata renndinde Alla e goɗɗo, ɓe ndewa mbo kanko tan,ngujjatah, njinatah, mbaratah ɓiɓɓe heɓaaɓe e jina hono jaahil en mbaɗatno, ɓe pawatah ɓiɓɓe jina dow worɓe mum en, ɓe ngoopotaa ma e moɓƴƴere hono woywaade e laɓde sukundu e seekde jaybeeji, ndeen de soodandir e mum en, ɗaɓɓanɓe yaafuya ummaade e Alla, caggal soodandirde e mum en, Alla ko jaafatooɗo wonande tuubɗo e maccuɓe Makko jurmotooɗo ɓe.
Tafsiran larabci:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَوَلَّوۡاْ قَوۡمًا غَضِبَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ قَدۡ يَئِسُواْ مِنَ ٱلۡأٓخِرَةِ كَمَا يَئِسَ ٱلۡكُفَّارُ مِنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلۡقُبُورِ
Eehey mon goondinɓe ɓe golliri ko Alla sariyini, wote keetne yimɓe ɓe Alla tikkani ɓe njananaaka laakar, kono koɓe fiɓtiiɓe hono piɓtagol mum en ruttaade maayɓe mum en faade e mum en sabu yeddude ɓe ummital.
Tafsiran larabci:
daga cikin fa'idodin Ayoyin wannan shafi:
• مشروعية مبايعة ولي الأمر على السمع والطاعة والتقوى.
Ko e sariya soodandirde e keyniiɗo ko faati e nande e ɗoftaade e kulol Alla.

• وجوب الصدق في الأفعال ومطابقتها للأقوال.
Waɗɗade goonɗude e golle e yaadude ɗe e bolle.

• بيَّن الله للعبد طريق الخير والشر، فإذا اختار العبد الزيغ والضلال ولم يتب فإن الله يعاقبه بزيادة زيغه وضلاله.
Alla ɓannginani jiyaaɗo laawol jam e laawol bone,si maccuɗo suɓiima ooñaare e majjere o tuubaani,pellet ma o leptir mbo ɓeydude wooñaade e majjere.

 
Fassarar Ma'anoni Sura: Suratu Al'mumtahanah
Teburin Jerin Sunayen Surori Lambar shafi
 
Fassarar Ma'anonin Alqura'ni - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Teburin Bayani kan wasu Fassarori

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

Rufewa