Check out the new design

Terjemahan makna Alquran Alkarim - Terjemahan Al-Mukhtaṣar fī Tafsīr Al-Qur`ān Al-Karīm ke bahasa Fulani * - Daftar isi terjemahan


Terjemahan makna Surah: Al-Isrā`   Ayah:
مَّن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡعَاجِلَةَ عَجَّلۡنَا لَهُۥ فِيهَا مَا نَشَآءُ لِمَن نُّرِيدُ ثُمَّ جَعَلۡنَا لَهُۥ جَهَنَّمَ يَصۡلَىٰهَا مَذۡمُومٗا مَّدۡحُورٗا
Kala tawɗo ko o faandori golle makko moƴƴe ɗen, ko ngurndam aduna ɗam, hara o gonɗinaa fii laakara, o hittinaa fii mun, Men yaccinanay mo ka aduna ko Men Muuyi kon Menen, wanaa kanko ko o faalaa kon e neemaaji, refte Men waɗana mo Jahannama o naata e magge Ñalnde Darngal o sonnjora nguleendi magge, ko o ŋiñaaɗo ko o suɓori aduna kon o yeddi laakara, raɗaaɗo e yurmeende Alla.
Tafsir berbahasa Arab:
وَمَنۡ أَرَادَ ٱلۡأٓخِرَةَ وَسَعَىٰ لَهَا سَعۡيَهَا وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَٰٓئِكَ كَانَ سَعۡيُهُم مَّشۡكُورٗا
Kala faandorɗo golle moƴƴe ɗen mbarjaari laakara, o gollani ɗum golle laaɓuɗe ko jillaa e yiingo maa filli-filli, hara kadi himo gomɗini huunde ko Alla wajinbini gomɗinngol kon ; ɓen siforɓe ɗin sifaaji, golle maɓɓe ɗen laatike jaɓaaɗe ka Alla, O yoɓay ɓe ɗum.
Tafsir berbahasa Arab:
كُلّٗا نُّمِدُّ هَٰٓؤُلَآءِ وَهَٰٓؤُلَآءِ مِنۡ عَطَآءِ رَبِّكَۚ وَمَا كَانَ عَطَآءُ رَبِّكَ مَحۡظُورًا
Meɗen ɓeydana gooto-kala e feddeeji ɗin ɗiɗi (bonɗo e moƴƴo on), immorde e dokkal Joomi maa ngal -an Nulaaɗo-, ko aldaa e taƴondiral. Dokkal Joomi maa ngal wonaali haɗeteengal e gooto, foti ko moƴƴo maa ko bonɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱنظُرۡ كَيۡفَ فَضَّلۡنَا بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ وَلَلۡأٓخِرَةُ أَكۡبَرُ دَرَجَٰتٖ وَأَكۡبَرُ تَفۡضِيلٗا
Tasko -an Nulaaɗo, ko honno Men ɓurniri yoga maɓɓe e dow yoga aduna ɗoo ka arsike e darjaaji, ko laakara on ɓuri mawnude ɓural darja e neema diini ngurdam aduna ɗam, ko ton kadi ɓuri ɓurdinndinal, yo gomɗinɗo on rerɗan ɗum.
Tafsir berbahasa Arab:
لَّا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتَقۡعُدَ مَذۡمُومٗا مَّخۡذُولٗا
Wata a waɗidan Alla -an jeyaaɗo on- reweteeɗo goo; wontoyaa ŋiñaaɗo ka Alla,e jeyaaɓe Makko moƴƴuɓe ɓen jaarnoowo alanaama,ngona woppidaaɗo e ɗum mo maraa ballo.
Tafsir berbahasa Arab:
۞ وَقَضَىٰ رَبُّكَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنًاۚ إِمَّا يَبۡلُغَنَّ عِندَكَ ٱلۡكِبَرَ أَحَدُهُمَآ أَوۡ كِلَاهُمَا فَلَا تَقُل لَّهُمَآ أُفّٖ وَلَا تَنۡهَرۡهُمَا وَقُل لَّهُمَا قَوۡلٗا كَرِيمٗا
Joomi maa yamirii ma an oo jeyaaɗo, O toŋi rewugol ko wonaa Kanko, O yamiri moƴƴagol e jibimɓe ɓen ɗiɗo ; tentinii non tuma ɓe yottii nayeegu : si goɗɗo e mawɓe ɓen yottike nayeegu, maa ɓe ɗi ɗoo non ɓe nawyidii fewndo maa, wata a haaɓu haa haala hollirta a seytani, wata a gufu ɓe kadi wata a saɗtinamɓe konngol, wowlan ɓe konngol teddungol newiingol.
Tafsir berbahasa Arab:
وَٱخۡفِضۡ لَهُمَا جَنَاحَ ٱلذُّلِّ مِنَ ٱلرَّحۡمَةِ وَقُل رَّبِّ ٱرۡحَمۡهُمَا كَمَا رَبَّيَانِي صَغِيرٗا
Yankinoran ɓe ɗigganngol ɓe e yurminngol ɓe, wi'aa: "Ko An yo Jooma, yurme ɓee ɗiɗo yurminndee, sabu ko ɓe ne'i lan kon ka booboyaagal an".
Tafsir berbahasa Arab:
رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَا فِي نُفُوسِكُمۡۚ إِن تَكُونُواْ صَٰلِحِينَ فَإِنَّهُۥ كَانَ لِلۡأَوَّٰبِينَ غَفُورٗا
Joomi mon -ko onon yo yimɓe- ko O annduɗo ko woni kon ka fonndooji mooɗon immorde e laɓɓinanngol Mo dewe ɗen e golleeji moƴƴi ɗin, e ɗigganngol jibinɓe ɓen ɗiɗo. si laatike annuyee mon e nder dewal mon ngal e huuwondiral mon moƴƴal ngal e jibinɓe on ɓen e tanaa maɓɓe, Kanko Senaade wonanii Mo O wonii surroowo wonannde ɓen ruttotooɓe faade e Makko tuubuubuyee, on mo tuubi immorde e raɓɓinɗinaare makko feƴƴunde nden e ɗoftagol Joomi makko maa jibinɓe mo ɓen ɗiɗo Alla suuɗanay mo.
Tafsir berbahasa Arab:
وَءَاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِ وَلَا تُبَذِّرۡ تَبۡذِيرًا
Okku -an gomɗinɗo- ɓadondiraaɗo haqqee makko immorde e jokkugol enɗan e makko, okku ɓilliiɗo hatojinɗo, okku seteejo mo njooɓa mun lanni, wata a nafku jawdi maa ndin e nder goopol, maa e noone funsitugol.
Tafsir berbahasa Arab:
إِنَّ ٱلۡمُبَذِّرِينَ كَانُوٓاْ إِخۡوَٰنَ ٱلشَّيَٰطِينِۖ وَكَانَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لِرَبِّهِۦ كَفُورٗا
Pellet naafiqiiɓe ɓen jawle maɓɓe ɗen no ka goopi, funsooɓe ɓen ka nafkugol ɓe laatike musiɗɓe seytanuuji ɗin, hiɓe ɗoftoo ɗi e huunde ko ɗi yamirta ɓe kon immorde e funsitugol e fantinngol.
Tafsir berbahasa Arab:
Beberapa Faedah Ayat-ayat di Halaman Ini:
• ينبغي للإنسان أن يفعل ما يقدر عليه من الخير وينوي فعل ما لم يقدر عليه؛ ليُثاب على ذلك.
No haanani neɗɗanke on nde o huuwata kala ko o hattani e moƴƴere, o anniyoo kadi huuwugol huunde nde o hattanaali nden fii yo o warje e mayre.

• أن النعم في الدنيا لا ينبغي أن يُسْتَدل بها على رضا الله تعالى؛ لأنها قد تحصل لغير المؤمن، وتكون عاقبته المصير إلى عذاب الله.
Pellet neema on ka aduna haanaa nde o tinndinoore welayee Alla O Toowii; sabu aduna on no heewi nde o gasata tawa battane makko ɗen ko naɓayɗe faade e lepte Alla.

• الإحسان إلى الوالدين فرض لازم واجب، وقد قرن الله شكرهما بشكره لعظيم فضلهما.
Moƴƴagol ngol faade e jibinɓe ɓen ɗiɗo ko farilla lijmiiɗo waɗɗiiɗo, pellet, Alla eɓɓindirii jarnugol ɓe kamɓe ɗiɗo e jarnugol Mo sabu mawnude ɓural maɓɓe ngal kamɓe ɗiɗo.

• يحرّم الإسلام التبذير، والتبذير إنفاق المال في غير حقه.
Lislaamu on no toŋi funsitugol=fantingol ngol, ko woni funsitugol ko huutorgol jawdi ndin e tanaa haqee mayri.

 
Terjemahan makna Surah: Al-Isrā`
Daftar surah Nomor Halaman
 
Terjemahan makna Alquran Alkarim - Terjemahan Al-Mukhtaṣar fī Tafsīr Al-Qur`ān Al-Karīm ke bahasa Fulani - Daftar isi terjemahan

Diterbitkan oleh Markaz Tafsīr Li Ad-Dirasāt Al-Qur`āniyyah.

Tutup