Terjemahan makna Alquran Alkarim - Terjemahan Berbahasa Fula * - Daftar isi terjemahan


Terjemahan makna Surah: Surah Al-Ḥajj   Ayah:

Simoore hajju

يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمۡۚ إِنَّ زَلۡزَلَةَ ٱلسَّاعَةِ شَيۡءٌ عَظِيمٞ
Ko onon yo yimɓe, hulee Joomi mo'on, pellet, dillannde Darngal ngal ko huunde mawnde.
Tafsir berbahasa Arab:
يَوۡمَ تَرَوۡنَهَا تَذۡهَلُ كُلُّ مُرۡضِعَةٍ عَمَّآ أَرۡضَعَتۡ وَتَضَعُ كُلُّ ذَاتِ حَمۡلٍ حَمۡلَهَا وَتَرَى ٱلنَّاسَ سُكَٰرَىٰ وَمَا هُم بِسُكَٰرَىٰ وَلَٰكِنَّ عَذَابَ ٱللَّهِ شَدِيدٞ
Ñalnde yi'oton ngal, yejjitoyay kala muyninoowo ko o muyninaynoo kon, fukka kala sowiiɗo ko o sowiinoo kon, a yi'ay yimɓe ɓen no siwri, hara kamɓe ɓe siwraa, kono Lepte Alla ɗen ko saɗtuɗe.
Tafsir berbahasa Arab:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَيَتَّبِعُ كُلَّ شَيۡطَٰنٖ مَّرِيدٖ
No e yimɓe ɓen on mo no wennja e fii Alla ko aldaa e ganndal, o jakka kala Seytaane canndallo.
Tafsir berbahasa Arab:
كُتِبَ عَلَيۡهِ أَنَّهُۥ مَن تَوَلَّاهُ فَأَنَّهُۥ يُضِلُّهُۥ وَيَهۡدِيهِ إِلَىٰ عَذَابِ ٱلسَّعِيرِ
Winndaama e hoore-makko wonnde pellet, kala welduɗo e makko pellet, o majjinay mo, o ɗowa mo haa ka Lepte Sa'iiri.
Tafsir berbahasa Arab:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِن كُنتُمۡ فِي رَيۡبٖ مِّنَ ٱلۡبَعۡثِ فَإِنَّا خَلَقۡنَٰكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ مِن نُّطۡفَةٖ ثُمَّ مِنۡ عَلَقَةٖ ثُمَّ مِن مُّضۡغَةٖ مُّخَلَّقَةٖ وَغَيۡرِ مُخَلَّقَةٖ لِّنُبَيِّنَ لَكُمۡۚ وَنُقِرُّ فِي ٱلۡأَرۡحَامِ مَا نَشَآءُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ نُخۡرِجُكُمۡ طِفۡلٗا ثُمَّ لِتَبۡلُغُوٓاْ أَشُدَّكُمۡۖ وَمِنكُم مَّن يُتَوَفَّىٰ وَمِنكُم مَّن يُرَدُّ إِلَىٰٓ أَرۡذَلِ ٱلۡعُمُرِ لِكَيۡلَا يَعۡلَمَ مِنۢ بَعۡدِ عِلۡمٖ شَيۡـٔٗاۚ وَتَرَى ٱلۡأَرۡضَ هَامِدَةٗ فَإِذَآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡهَا ٱلۡمَآءَ ٱهۡتَزَّتۡ وَرَبَتۡ وَأَنۢبَتَتۡ مِن كُلِّ زَوۡجِۭ بَهِيجٖ
Ko onon yo yimɓe, si tawii on laatike e sikke immorde e immital ngal, pellet, Menen Men Tagii on immorde e mbullaari refti e toɓɓere maniiyu, refti e heɗɗere refti e huyre timmunde tagu e nde wonaa timmunde tagu fii yo Men ɓannginan on, Meɗen Ñiiɓina ka renngaaji ko Men Muuyi kon haa e happu innaaɗo, refti Men yaltini on ko on boobooɓe, refti fii yo on yotto sagatalaaku mo'on no e mo'on ɓen ɓe no maaya no e mo'on kadi ɓen ɓe no ruttee faade ka ɓuri jaasude e ngurndan ɗam fii wata ɓe anndu ɓaawo ganndal hay e huunde. A yi'ay leydi ndin ko yoorunde si Men jippinii e dow mayri ndiyam ɗan ndi dilla ndi ƴura ndi fuɗina immorde e kala noone wooɗuɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّهُۥ يُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَأَنَّهُۥ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ɗum, ko tawde pellet, Alla ko Kanko woni Goonga kan, pellet, O wurnitay mayɓe ɓen, tawde pellet, ko O Hattanɗo e dow kala huunde. @Korektor
Tafsir berbahasa Arab:
وَأَنَّ ٱلسَّاعَةَ ءَاتِيَةٞ لَّا رَيۡبَ فِيهَا وَأَنَّ ٱللَّهَ يَبۡعَثُ مَن فِي ٱلۡقُبُورِ
Pellet, Darngal ngal ko aray ngal sikke alaa e maggal, wonnde pellet, Alla immintinay ɓen wonɓe ka genaale.
Tafsir berbahasa Arab:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَلَا هُدٗى وَلَا كِتَٰبٖ مُّنِيرٖ
No e yimɓe ɓen on mo no wennja e fii Alla ko aldaa e ganndal wanaa peewal wanaa deftere nurɗunde(jalbunde).
Tafsir berbahasa Arab:
ثَانِيَ عِطۡفِهِۦ لِيُضِلَّ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۖ لَهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞۖ وَنُذِيقُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ
Hofuɗo balaaji mu'un [mawnintiniiɗo] fii yo o majjin gaayi Laawol Alla ngol, no woodani mo ka aduna oyeere Men meeɗinoyay mo kadi Ñalnde Darngal Lepte sumoowe ngen.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَ بِمَا قَدَّمَتۡ يَدَاكَ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَيۡسَ بِظَلَّٰمٖ لِّلۡعَبِيدِ
Ɗum ko sabu ko juuɗe maaɗa ɗen ardini kon. E wonnde pellet, Alla wonaali Tooñoowo jeyaaɓe ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَعۡبُدُ ٱللَّهَ عَلَىٰ حَرۡفٖۖ فَإِنۡ أَصَابَهُۥ خَيۡرٌ ٱطۡمَأَنَّ بِهِۦۖ وَإِنۡ أَصَابَتۡهُ فِتۡنَةٌ ٱنقَلَبَ عَلَىٰ وَجۡهِهِۦ خَسِرَ ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةَۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡخُسۡرَانُ ٱلۡمُبِينُ
No e yimɓe ɓen on mo no rewa Alla e dow selindaare; si moƴƴere heɓii mo o tabitira sabu ɗum si jarrabuyee kadi heɓii mo o waylitoo e yeeso makko, o hayrii aduna on e Laakara on ko ɗum tigi woni hayrere ɓanngunde nden.
Tafsir berbahasa Arab:
يَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَضُرُّهُۥ وَمَا لَا يَنفَعُهُۥۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلضَّلَٰلُ ٱلۡبَعِيدُ
Himo rewa gaanin Alla kon ko lorrataa mo e kon ko nafataa mo kadi. Ɗum [ko jaŋtaa ɗoo], ko ɗum woni majjere woɗɗunde nden.
Tafsir berbahasa Arab:
يَدۡعُواْ لَمَن ضَرُّهُۥٓ أَقۡرَبُ مِن نَّفۡعِهِۦۚ لَبِئۡسَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَلَبِئۡسَ ٱلۡعَشِيرُ
Himo rewa on mo lorra muuɗum no ɓuri ɓadaade diini nafa muuɗum kan, bonii welddiɗo bonii kadi wuuridaaɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يُرِيدُ
Pellet, Alla hiMo naada ɓen gomɗinɓe ɓe golli moƴƴi ɗin Aljannaaji no ila sengo ley majji canɗi ɗin, pellet, Alla hiMo waɗa ko O faandii kon. @Korektor
Tafsir berbahasa Arab:
مَن كَانَ يَظُنُّ أَن لَّن يَنصُرَهُ ٱللَّهُ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ فَلۡيَمۡدُدۡ بِسَبَبٍ إِلَى ٱلسَّمَآءِ ثُمَّ لۡيَقۡطَعۡ فَلۡيَنظُرۡ هَلۡ يُذۡهِبَنَّ كَيۡدُهُۥ مَا يَغِيظُ
On wonɗo no sikka wonnde Alla wallataa mo ka aduna e ka Laakara; haray yo o fontu ɓoggol faade ka kammu refti o taƴa ngol yo o ndaaru taw si pewje makko ɗen ittay ko tikkini kon.
Tafsir berbahasa Arab:
وَكَذَٰلِكَ أَنزَلۡنَٰهُ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ وَأَنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يُرِيدُ
Ko wano nii Men Jippiniri nde Aayeeje ɓannguɗe. Pellet, Alla hiMo Fewna on Mo O faandii.
Tafsir berbahasa Arab:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلصَّٰبِـِٔينَ وَٱلنَّصَٰرَىٰ وَٱلۡمَجُوسَ وَٱلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡصِلُ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدٌ
Pellet, ɓen gomɗinɓe e ɓen Yahuudinkooɓe e Saabi'iyankooɓe e Annasaarankooɓe e Majuusinkooɓe e ɓen sirkooɓe, pellet, Alla O seerndoowo hakkunde maɓɓe Ñalnde Darngal. Pellet, Alla e dow kala huunde ko O Seediiɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يَسۡجُدُۤ لَهُۥۤ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلشَّمۡسُ وَٱلۡقَمَرُ وَٱلنُّجُومُ وَٱلۡجِبَالُ وَٱلشَّجَرُ وَٱلدَّوَآبُّ وَكَثِيرٞ مِّنَ ٱلنَّاسِۖ وَكَثِيرٌ حَقَّ عَلَيۡهِ ٱلۡعَذَابُۗ وَمَن يُهِنِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن مُّكۡرِمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يَشَآءُ۩
Enee a yi'aali, wonndema Alla no sujjannde Mo ɓen wonɓe ka kammuuli e ɓen wonɓe ka leydi, naange ngen kadi e lewru ndun e koode ɗen e pelle ɗen e leɗɗe ɗen e daabeeji ɗin e ko ɗuuɗi immorde e yimɓe ɓen, ko ɗuuɗi kadi wajibike e mu'un Lepte ɗen. Kala mo Alla hoyni haray alanaa mo teddinoowo, pellet Alla hiMo golla ko O Muuyi kon.
Tafsir berbahasa Arab:
۞ هَٰذَانِ خَصۡمَانِ ٱخۡتَصَمُواْ فِي رَبِّهِمۡۖ فَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ قُطِّعَتۡ لَهُمۡ ثِيَابٞ مِّن نَّارٖ يُصَبُّ مِن فَوۡقِ رُءُوسِهِمُ ٱلۡحَمِيمُ
Ɓee ɗoo ɗiɗo ko wennjondirɓe, ɓe wennjondirii fii Joomi maɓɓe ɓen yedduɓe non, taƴanoyte ɓe conci immorde e Yiite fatuɗam yuppee ka dow ko'e maɓɓe.
Tafsir berbahasa Arab:
يُصۡهَرُ بِهِۦ مَا فِي بُطُونِهِمۡ وَٱلۡجُلُودُ
Hiɗam honciniree(hayniree) ko woni kon ka deedi maɓɓe e guri ɗin kadi.
Tafsir berbahasa Arab:
وَلَهُم مَّقَٰمِعُ مِنۡ حَدِيدٖ
No woodani ɓoole immorde e njamndi.
Tafsir berbahasa Arab:
كُلَّمَآ أَرَادُوٓاْ أَن يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا مِنۡ غَمٍّ أُعِيدُواْ فِيهَا وَذُوقُواْ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ
Tuma kala ɓe faandii yaltugol nder ton immorde e suno, ɓe ruttee e nder magge, [ɓe wi’anee:] meeɗee Lette sumoowe ngen.
Tafsir berbahasa Arab:
إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ يُحَلَّوۡنَ فِيهَا مِنۡ أَسَاوِرَ مِن ذَهَبٖ وَلُؤۡلُؤٗاۖ وَلِبَاسُهُمۡ فِيهَا حَرِيرٞ
Pellet, Alla naada ɓen gomɗinɓe ɓe golle moƴƴi ɗin Aljannaaji no ila e ley majji canɗi ɗin, ɓe cuɗiree nder ton immorde jawe kanŋe e lu'ulu'uuje koltu maɓɓe on nder ton ko hariire. @Korektor
Tafsir berbahasa Arab:
وَهُدُوٓاْ إِلَى ٱلطَّيِّبِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَهُدُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطِ ٱلۡحَمِيدِ
Ɓe fewnaama faade e ko laaɓi immorde e konngol ngol, ɓe fewnaa kadi faade e Laawol Yettiniingol ngol.
Tafsir berbahasa Arab:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ ٱلَّذِي جَعَلۡنَٰهُ لِلنَّاسِ سَوَآءً ٱلۡعَٰكِفُ فِيهِ وَٱلۡبَادِۚ وَمَن يُرِدۡ فِيهِ بِإِلۡحَادِۭ بِظُلۡمٖ نُّذِقۡهُ مِنۡ عَذَابٍ أَلِيمٖ
Pellet, ɓen yedduɓe hiɓe faddaade gaayi Laawol Alla ngol e Juulirde Horminnde nden, nden nde Men waɗani ɗum yimɓe ɓen, no fota ter ñiiɓuɗo on e mayre e liigotooɗo on. Kala faalaaɗo ooñorde e mayre tooñe, Men meeɗinay mo immorde e Lepte muusuɗe.
Tafsir berbahasa Arab:
وَإِذۡ بَوَّأۡنَا لِإِبۡرَٰهِيمَ مَكَانَ ٱلۡبَيۡتِ أَن لَّا تُشۡرِكۡ بِي شَيۡـٔٗا وَطَهِّرۡ بَيۡتِيَ لِلطَّآئِفِينَ وَٱلۡقَآئِمِينَ وَٱلرُّكَّعِ ٱلسُّجُودِ
E tuma nde Men Jippinnoo Ibraahiima nokku Suudu ndun, [Men Daali:] Wata a kafidu e Am hay e huunde, laɓɓin Suudu Am ndun fii wanngotooɓe ɓen e darotooɓe ɓen [juula] e ruƴƴooɓe sujja ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
وَأَذِّن فِي ٱلنَّاسِ بِٱلۡحَجِّ يَأۡتُوكَ رِجَالٗا وَعَلَىٰ كُلِّ ضَامِرٖ يَأۡتِينَ مِن كُلِّ فَجٍّ عَمِيقٖ
Noddin e yimɓe ɓen fii Hajju ngun, ɓe aray e maaɗa ko ɓe seppooɓe e dow kala ɗehiimba reedu, ɓe aray immorde e kala laawol woɗɗungol.
Tafsir berbahasa Arab:
لِّيَشۡهَدُواْ مَنَٰفِعَ لَهُمۡ وَيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ فِيٓ أَيَّامٖ مَّعۡلُومَٰتٍ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۖ فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡبَآئِسَ ٱلۡفَقِيرَ
Fii yo ɓe seedo nafoore maɓɓe, ɓe jaŋtoo Innde Alla e nder ñalɗi anndaaɗi e dow ko O arsiki ɓe kon immorde e muumi neemoraaɗi, ñaamee e majji, ñamminon kadi baaso ɓilliiɗo on.
Tafsir berbahasa Arab:
ثُمَّ لۡيَقۡضُواْ تَفَثَهُمۡ وَلۡيُوفُواْ نُذُورَهُمۡ وَلۡيَطَّوَّفُواْ بِٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ
Refti yo ɓe ittu tuundi maɓɓe ndin, yo ɓe humnu takke maɓɓe ɗen, yo ɓe wanngo Suudu rimdinaa- dun.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ حُرُمَٰتِ ٱللَّهِ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّهُۥ عِندَ رَبِّهِۦۗ وَأُحِلَّتۡ لَكُمُ ٱلۡأَنۡعَٰمُ إِلَّا مَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡۖ فَٱجۡتَنِبُواْ ٱلرِّجۡسَ مِنَ ٱلۡأَوۡثَٰنِ وَٱجۡتَنِبُواْ قَوۡلَ ٱلزُّورِ
Ɗum [ko yamiraɗon], kala mawninɗo Hurumji Alla ɗin haray ɗum ko moƴƴere makko ka Joomi makko. Daginanaama on neemoraaɗi ɗin, si wonaa kon ko janngaa e taweede mo'on, woɗɗitee soɓudi ɗin immorde e sanamuuji, woɗɗitoɗon kadi konngol fenaande ngol.
Tafsir berbahasa Arab:
حُنَفَآءَ لِلَّهِ غَيۡرَ مُشۡرِكِينَ بِهِۦۚ وَمَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَكَأَنَّمَا خَرَّ مِنَ ٱلسَّمَآءِ فَتَخۡطَفُهُ ٱلطَّيۡرُ أَوۡ تَهۡوِي بِهِ ٱلرِّيحُ فِي مَكَانٖ سَحِيقٖ
Newaniiɓe Alla ɓe wanaali sirkanooɓe Mo, kala sirkanɗo Alla no wa'ita wa si o uuyu immorde ka kammu sonndu biftoo mo maaɗum henndu ndun ruuyida e makko [naɓa] e nokkure woɗɗunde.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ شَعَٰٓئِرَ ٱللَّهِ فَإِنَّهَا مِن تَقۡوَى ٱلۡقُلُوبِ
Ɗum [ko jaŋtaa ɗoo hollii] kala mawninɗo Maandeeji Alla ɗin, pellet ɗum, ko e kulol ɓerɗe ɗen jeyaa.
Tafsir berbahasa Arab:
لَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ مَحِلُّهَآ إِلَى ٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ
No woodani on e majji nafaaji haa e dummunne innaaɗo, refti nokku majji on ko ka Suudu Ndimuru.
Tafsir berbahasa Arab:
وَلِكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكٗا لِّيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۗ فَإِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ فَلَهُۥٓ أَسۡلِمُواْۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُخۡبِتِينَ
Men waɗanii kala mofte laawol fii yo ɓe jaŋto Innde Alla e dow ko O arsiki ɓe kon immorde e muumi neemoraaɗi. Reweteeɗo mon On ko Reweteeɗo Gooto ko Kanko jebbilatoɗon, weltinir ɗoftiiɓe ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱلَّذِينَ إِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَجِلَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَٱلصَّٰبِرِينَ عَلَىٰ مَآ أَصَابَهُمۡ وَٱلۡمُقِيمِي ٱلصَّلَوٰةِ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
Ɓen [tawɓe] si Alla jaŋtaama ɓerɗe maɓɓe ɗen hulay, e muññiiɓe ɓen e dow kon ko heɓi ɓe e ñinnooɓe Julde nden hiɓe nafka goɗɗum e ko Men arsiki ɓe kon.
Tafsir berbahasa Arab:
وَٱلۡبُدۡنَ جَعَلۡنَٰهَا لَكُم مِّن شَعَٰٓئِرِ ٱللَّهِ لَكُمۡ فِيهَا خَيۡرٞۖ فَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا صَوَآفَّۖ فَإِذَا وَجَبَتۡ جُنُوبُهَا فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡقَانِعَ وَٱلۡمُعۡتَرَّۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرۡنَٰهَا لَكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
E gelooɗi [fayɗi] ɗin Men waɗanii on ɗi jeyaaɗum e Maandeeji Alla no woodani on e majji moƴƴere, jaŋtee Innde Alla e dow majji ko ɗi saffiniiɗi si becce majji ɗen yanii haray ñaamee immorde e majji ñamminon kadi yonndiniiɗo e weeɓitotooɗo, ko wano nii, Men eltirani on ɗi belajo'o onon on jarnay.
Tafsir berbahasa Arab:
لَن يَنَالَ ٱللَّهَ لُحُومُهَا وَلَا دِمَآؤُهَا وَلَٰكِن يَنَالُهُ ٱلتَّقۡوَىٰ مِنكُمۡۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرَهَا لَكُمۡ لِتُكَبِّرُواْ ٱللَّهَ عَلَىٰ مَا هَدَىٰكُمۡۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Hewtoytaa Alla tebbuuli majji wanaa ƴiiƴe majji kadi, kono hewtoy Mo kulol ngol immorde e mo'on. Ko wano nii O eltani on ɗi fii yo on mawnin Alla e dow ko O fewni on kon, weltin moƴƴinɓe ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
۞ إِنَّ ٱللَّهَ يُدَٰفِعُ عَنِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ كُلَّ خَوَّانٖ كَفُورٍ
Pellet, Alla O solnanay(dunyanay) ɓen gomɗinɓe, pellet, Alla O yiɗaa kala hodoowo heewuɗo geddi.
Tafsir berbahasa Arab:
أُذِنَ لِلَّذِينَ يُقَٰتَلُونَ بِأَنَّهُمۡ ظُلِمُواْۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ نَصۡرِهِمۡ لَقَدِيرٌ
Duŋanaama ɓen wonaaɓe haɓeede [yoɓtagol] sabu kamɓe ko ɓe tooñaaɓe, pellet, Alla ko O Hattanɗo e dow wallugol ɓe.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱلَّذِينَ أُخۡرِجُواْ مِن دِيَٰرِهِم بِغَيۡرِ حَقٍّ إِلَّآ أَن يَقُولُواْ رَبُّنَا ٱللَّهُۗ وَلَوۡلَا دَفۡعُ ٱللَّهِ ٱلنَّاسَ بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لَّهُدِّمَتۡ صَوَٰمِعُ وَبِيَعٞ وَصَلَوَٰتٞ وَمَسَٰجِدُ يُذۡكَرُ فِيهَا ٱسۡمُ ٱللَّهِ كَثِيرٗاۗ وَلَيَنصُرَنَّ ٱللَّهُ مَن يَنصُرُهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ
Ɓen yaltinaaɓe ka galleeji mu'un ko aldaa e goo- nga si wanaa fii tun ɓe wi'ii: "Joomi amen ko Alla". Sinndo wanaano Alla duñirde yimɓe ɓen yoga e maɓɓe yoga, yirbinteno rewirɗi ruhbaaniyankooɓe ɓen e rewirɗi Annasaara en e rewirɗi Alyahuuda en e Juulirɗe ɗe Innde Alla jaŋtetee e nder mu'un ko heewi. ma Alla wallu ɓen wallooɓe Mo, pellet, Alla ko O Dolnuɗo Tedduɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱلَّذِينَ إِن مَّكَّنَّٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَمَرُواْ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَنَهَوۡاْ عَنِ ٱلۡمُنكَرِۗ وَلِلَّهِ عَٰقِبَةُ ٱلۡأُمُورِ
Ɓen tawɓe si Men newinanii ɓe ka leydi ɓe ñinnay Julde nden ɓe totta askaal on ɓe yamira ko moƴƴi kon ɓe haɗa ko boni kon. Ko Alla woodani ɓattane fiyakuuji ɗin.
Tafsir berbahasa Arab:
وَإِن يُكَذِّبُوكَ فَقَدۡ كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَعَادٞ وَثَمُودُ
Si ɓe fennii ma, haray gomɗii fenniino ado maɓɓe yimɓe Nuuhu ɓen e Aadinkooɓe ɓen e Samuudinkooɓe ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
وَقَوۡمُ إِبۡرَٰهِيمَ وَقَوۡمُ لُوطٖ
E yimɓe Ibraahiima ɓen e yimɓe Luutu ɓen.
Tafsir berbahasa Arab:
وَأَصۡحَٰبُ مَدۡيَنَۖ وَكُذِّبَ مُوسَىٰۖ فَأَمۡلَيۡتُ لِلۡكَٰفِرِينَ ثُمَّ أَخَذۡتُهُمۡۖ فَكَيۡفَ كَانَ نَكِيرِ
E yimɓe Madyana ɓen Muusaa kadi fennaama, Mi nennani yedduɓe ɓen refti Mi nanngi ɓe, ko honno yagginngol Am ngol wonirnoo?
Tafsir berbahasa Arab:
فَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ فَهِيَ خَاوِيَةٌ عَلَىٰ عُرُوشِهَا وَبِئۡرٖ مُّعَطَّلَةٖ وَقَصۡرٖ مَّشِيدٍ
No foti hewde e Saare nde Men halki ɗum tawi ko nde tooñunde, hara hinde ajjii e hoore kippudiiji mayre, e woyndu yirbundu e huɓeere toowunde [eggaande].
Tafsir berbahasa Arab:
أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَتَكُونَ لَهُمۡ قُلُوبٞ يَعۡقِلُونَ بِهَآ أَوۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۖ فَإِنَّهَا لَا تَعۡمَى ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَلَٰكِن تَعۡمَى ٱلۡقُلُوبُ ٱلَّتِي فِي ٱلصُّدُورِ
Enee, hara ɓee yahaali ka leydi sakko laatanooɓe ɓerɗe ɓe haqqilira ɗe, maaɗum noppi ɓe nanira ɗi? Pellet, [ko woni kon] wanaa gite ɗen wumi, kono ko ɓerɗe wonuɗe ɗen e nder becce ɗen wumi.
Tafsir berbahasa Arab:
وَيَسۡتَعۡجِلُونَكَ بِٱلۡعَذَابِ وَلَن يُخۡلِفَ ٱللَّهُ وَعۡدَهُۥۚ وَإِنَّ يَوۡمًا عِندَ رَبِّكَ كَأَلۡفِ سَنَةٖ مِّمَّا تَعُدُّونَ
Hiɓe ɗaɓɓire yaccinaneede Lepte ɗen, [e ɗum le] Alla lunndataako fodoore Makko nden. Pellet ñallal ka Joomi maaɗa ko wano duuɓi wuluure no limorton non.
Tafsir berbahasa Arab:
وَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَمۡلَيۡتُ لَهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ ثُمَّ أَخَذۡتُهَا وَإِلَيَّ ٱلۡمَصِيرُ
No foti heewde e saare nde Mi nennani ɗum hara kayre ko nde tooñunde, refti Mi nannginde ko faade ka Am woni ruttorde nden.
Tafsir berbahasa Arab:
قُلۡ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنَّمَآ أَنَا۠ لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٞ
Maaku: "Ko onon yo yimɓe, anndee min ko mi jertinoowo on ɓannguɗo".
Tafsir berbahasa Arab:
فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Ɓen gomɗinɓe ɓe golli moƴƴi ɗin no woodani ɓe haforanal e arsike tedduɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
وَٱلَّذِينَ سَعَوۡاْ فِيٓ ءَايَٰتِنَا مُعَٰجِزِينَ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓen yacciiɓe [fii bonnugol] e Aayeeje Amen ɗen, ɓe ronkinaa [Men] ko ɓen ɗon woni yimɓe Jahiimaawe ngen.
Tafsir berbahasa Arab:
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٖ وَلَا نَبِيٍّ إِلَّآ إِذَا تَمَنَّىٰٓ أَلۡقَى ٱلشَّيۡطَٰنُ فِيٓ أُمۡنِيَّتِهِۦ فَيَنسَخُ ٱللَّهُ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ ثُمَّ يُحۡكِمُ ٱللَّهُ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Men Nulaali ado maaɗa immorde e Nulaaɗo wanaa kadi Annabaajo si wanaa si o janngii Seytaane werloto e nder janki makko kin. Alla itta ko Seytaane werlii kon, refti Alla tabintina Aayeeje Makko ɗen. Alla ko O Annduɗo Ñeeñuɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
لِّيَجۡعَلَ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ فِتۡنَةٗ لِّلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ وَٱلۡقَاسِيَةِ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ لَفِي شِقَاقِۭ بَعِيدٖ
Fii yo O waɗu ko Seytaane werlotoo ko njarraboye wonannde ɓen ɓe nawnaare woni ka ɓerɗe mu'un e ɓe ɓerɗe mu'un yoori ɓen. Pellet, tooñooɓe ɓen ɓe wonii e lurral woɗɗungal.
Tafsir berbahasa Arab:
وَلِيَعۡلَمَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ أَنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَيُؤۡمِنُواْ بِهِۦ فَتُخۡبِتَ لَهُۥ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهَادِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Fii yo ɓen okkaaɓe Ganndal ngal anndu pellet, ko [Alqur'aanaare nden woni] Goonga kan immorde ka Joomi maaɗa ɓe gomɗina nde, ɓerɗe maɓɓe ɗen yankinanoo ɗum. Pellet Alla Fewnay ɓen gomɗinɓe faade e Laawol Focciingol.
Tafsir berbahasa Arab:
وَلَا يَزَالُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُ حَتَّىٰ تَأۡتِيَهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةً أَوۡ يَأۡتِيَهُمۡ عَذَابُ يَوۡمٍ عَقِيمٍ
Ɓen yedduɓe seerataa hiɓe e nder sikke [fii Alqur'aana] haa Darngal ngal ara e maɓɓe e juhayee maaɗum ara e maɓɓe Lepte Ñalaande saɗtunde.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَئِذٖ لِّلَّهِ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡۚ فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فِي جَنَّٰتِ ٱلنَّعِيمِ
Laamu ngun nden Ñalnde ko Alla heeranii O Ñaawoyay hakkunde maɓɓe, ɓen gomɗinɓe ɓe golli ko moƴƴi ɗin hiɓe e nder Aljannaaji Neemiiɗi.
Tafsir berbahasa Arab:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا فَأُوْلَٰٓئِكَ لَهُمۡ عَذَابٞ مُّهِينٞ
Ɓen yedduɓe, ɓe fenni kadi Aayeeje Amen ɗen, ɓen ɗon no woodani ɓe lepte hoynooje.
Tafsir berbahasa Arab:
وَٱلَّذِينَ هَاجَرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ثُمَّ قُتِلُوٓاْ أَوۡ مَاتُواْ لَيَرۡزُقَنَّهُمُ ٱللَّهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ خَيۡرُ ٱلرَّٰزِقِينَ
Ɓen feruɓe e Laawol Alla refti ɓe waraa maaɗum ɓe maayi Alla arsikoyay ɓe arsike moƴƴo. Pellet, Alla ko Kanko woni ɓuri Moƴƴude Arsikooɓe.
Tafsir berbahasa Arab:
لَيُدۡخِلَنَّهُم مُّدۡخَلٗا يَرۡضَوۡنَهُۥۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَعَلِيمٌ حَلِيمٞ
Ma O naadoyɓe naatirgal ngal ɓe welaa ɗum. Pellet, Alla ko O Annduɗo Muññiiɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
۞ ذَٰلِكَۖ وَمَنۡ عَاقَبَ بِمِثۡلِ مَا عُوقِبَ بِهِۦ ثُمَّ بُغِيَ عَلَيۡهِ لَيَنصُرَنَّهُ ٱللَّهُۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَعَفُوٌّ غَفُورٞ
Ɗum [ko jaŋtaa ɗoo], kala leptuɗo yeru ko o leptaa kon, refti bewaa e hoore-makko ma Alla wallu mo. Pellet, Alla ko O Yaafotooɗo Surroowo.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ يُولِجُ ٱلَّيۡلَ فِي ٱلنَّهَارِ وَيُولِجُ ٱلنَّهَارَ فِي ٱلَّيۡلِ وَأَنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ
Ɗum [ko jaŋtaa ɗoo], ko fii pellet, Alla hiMo naada jemma on e nder ñalorma on, hiMo naada kadi ñalorma on e nder jemma on. Pellet, Alla ko O Nanoowo Yi'oowo.
Tafsir berbahasa Arab:
ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّ مَا يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ هُوَ ٱلۡبَٰطِلُ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡعَلِيُّ ٱلۡكَبِيرُ
Ɗum [ko jaŋtaa ɗoo], ko fii pellet, Alla ko Kanko woni Goonga kan pellet, kon ko ɓe noddata gaanin Makko ko ɗum woni meere nden. Pellet, ko Kanko woni Toowuɗo Mawnuɗo On.
Tafsir berbahasa Arab:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَتُصۡبِحُ ٱلۡأَرۡضُ مُخۡضَرَّةًۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَطِيفٌ خَبِيرٞ
Enee, a tinaali wonndema Alla O jippinii ndiyam immorde ka kammu, leydi ndin wonti hecciɗundi? Pellet, Alla ko O Newiiɗo Humpitiiɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ ٱلۡغَنِيُّ ٱلۡحَمِيدُ
Ko Kanko woodani ko woni kon ka kammuuli e ka leydi. Pellet, Alla ko Kanko woni Galo Yettiniiɗo On.
Tafsir berbahasa Arab:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ سَخَّرَ لَكُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلۡفُلۡكَ تَجۡرِي فِي ٱلۡبَحۡرِ بِأَمۡرِهِۦ وَيُمۡسِكُ ٱلسَّمَآءَ أَن تَقَعَ عَلَى ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِٱلنَّاسِ لَرَءُوفٞ رَّحِيمٞ
Enee, a tinaali wonndema Alla eltani on ko woni kon ka leydi, laaɗe ɗen no dogira ka maaje Yamaruyee Makko on, hiMo jogitii kammu ngun fii wata ngu yanu e hoore leydi ndin si wonaa e duŋayee Makko. Pellet, Alla ko O newaniiɗo yimɓe ɓen Yurmteeɗo [ɓe].
Tafsir berbahasa Arab:
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَحۡيَاكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡۗ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَكَفُورٞ
Ko Kanko woni On wurnuɗo on refiti O wara on refti O wurnitoya on. Pellet neɗɗanke on ko o heewuɗo geddi.
Tafsir berbahasa Arab:
لِّكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكًا هُمۡ نَاسِكُوهُۖ فَلَا يُنَٰزِعُنَّكَ فِي ٱلۡأَمۡرِۚ وَٱدۡعُ إِلَىٰ رَبِّكَۖ إِنَّكَ لَعَلَىٰ هُدٗى مُّسۡتَقِيمٖ
Men waɗanii kala mofte laawol ngol ɓe rewata e mu'un, wata ɓe pooɗondir e maaɗa e fiyaake on, noddu faade ka Joomi maaɗa. Pellet, an hiɗa e hoore Laawol Focciingol.
Tafsir berbahasa Arab:
وَإِن جَٰدَلُوكَ فَقُلِ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا تَعۡمَلُونَ
Si ɓe wennjii ma, Maaku: "Ko Alla woni Annduɗo ko golloton kon".
Tafsir berbahasa Arab:
ٱللَّهُ يَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ
Alla Ñaaway hakkunde mo'on Ñalnde Darngal fii kon ko luutondirton fii mu'un.
Tafsir berbahasa Arab:
أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۚ إِنَّ ذَٰلِكَ فِي كِتَٰبٍۚ إِنَّ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٞ
Enee, a anndaali wonndema Alla hiMo Anndi ko woni kon ka kammu e ka leydi, pellet, ɗum no e nder Deftere. Pellet, ɗum [ko jaŋtaa ɗoo] no newanii Alla.
Tafsir berbahasa Arab:
وَيَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ سُلۡطَٰنٗا وَمَا لَيۡسَ لَهُم بِهِۦ عِلۡمٞۗ وَمَا لِلظَّٰلِمِينَ مِن نَّصِيرٖ
Hiɓe rewa gaanin Alla kon ko Dalil jippinaaka e fii mu'un, e kon ko ganndal alanaa ɓe e mu'un. Alanaa tooñooɓe ɓen walloowo.
Tafsir berbahasa Arab:
وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا بَيِّنَٰتٖ تَعۡرِفُ فِي وُجُوهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡمُنكَرَۖ يَكَادُونَ يَسۡطُونَ بِٱلَّذِينَ يَتۡلُونَ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَاۗ قُلۡ أَفَأُنَبِّئُكُم بِشَرّٖ مِّن ذَٰلِكُمُۚ ٱلنَّارُ وَعَدَهَا ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
Si jannganaama ɓe Aayeeje Amen ɗen ɓannguɗe a annday e geece ɓen yedduɓe mettinaare hiɓe ɗeɓa yanude e ɓen jannganayɓe ɓe Aayeeje Amen ɗen. Maaku: "Yo mi habru on ko ɓuri bonde e ɗum mooɗon [ko jaŋtanaɗon kon] ko Yiite ngen Alla fodii nge ɓen yedduɓe bonii ruttorde.
Tafsir berbahasa Arab:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ضُرِبَ مَثَلٞ فَٱسۡتَمِعُواْ لَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ لَن يَخۡلُقُواْ ذُبَابٗا وَلَوِ ٱجۡتَمَعُواْ لَهُۥۖ وَإِن يَسۡلُبۡهُمُ ٱلذُّبَابُ شَيۡـٔٗا لَّا يَسۡتَنقِذُوهُ مِنۡهُۚ ضَعُفَ ٱلطَّالِبُ وَٱلۡمَطۡلُوبُ
Ko onon yo yimɓe, misal piyaama jentee ngal, pellet ɓen ɓe noddoton gaanin Alla, ɓe tagaa hay coongil, hay sinndo ɓe mooɓondiriino fii ɗum. Si coongil(mbuubu)ngil jattii ɓe goɗɗum ɓe hattantaake jaɓtugol ngil ɗum. Ɗaɓɓuɗo on e ɗaɓɓaaɗo on fow no lo'i.
Tafsir berbahasa Arab:
مَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ
Ɓe mawniniraali Alla no O haani Mawninirde non. Pellet, Alla ko O Dolnuɗo Tedduɗo.
Tafsir berbahasa Arab:
ٱللَّهُ يَصۡطَفِي مِنَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ رُسُلٗا وَمِنَ ٱلنَّاسِۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ
Alla no suɓoo immorde e Malaa'ikaaɓe ɓen Nulaaɓe e yimɓe ɓen kadi. Pellet, Alla ko O Nanoowo Yi'oowo.
Tafsir berbahasa Arab:
يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡۚ وَإِلَى ٱللَّهِ تُرۡجَعُ ٱلۡأُمُورُ
Himo Anndi ko woni kon hedde yeeso maɓɓe e ko woni kon hedde ɓaawo maɓɓe, ko faade ka Alla fiyakuuji ɗin ruttetee.
Tafsir berbahasa Arab:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱرۡكَعُواْ وَٱسۡجُدُواْۤ وَٱعۡبُدُواْ رَبَّكُمۡ وَٱفۡعَلُواْ ٱلۡخَيۡرَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ۩
Ko onon yo ɓen gomɗinɓe, Ruƴƴee Sujjon Rewon Joomi mo'on, gollon ko moƴƴi kon belajo'o onon on maloyte.
Tafsir berbahasa Arab:
وَجَٰهِدُواْ فِي ٱللَّهِ حَقَّ جِهَادِهِۦۚ هُوَ ٱجۡتَبَىٰكُمۡ وَمَا جَعَلَ عَلَيۡكُمۡ فِي ٱلدِّينِ مِنۡ حَرَجٖۚ مِّلَّةَ أَبِيكُمۡ إِبۡرَٰهِيمَۚ هُوَ سَمَّىٰكُمُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ مِن قَبۡلُ وَفِي هَٰذَا لِيَكُونَ ٱلرَّسُولُ شَهِيدًا عَلَيۡكُمۡ وَتَكُونُواْ شُهَدَآءَ عَلَى ٱلنَّاسِۚ فَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱعۡتَصِمُواْ بِٱللَّهِ هُوَ مَوۡلَىٰكُمۡۖ فَنِعۡمَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَنِعۡمَ ٱلنَّصِيرُ
Waɗiree Jihaadi fii Alla no Jihaadi haaniri non, Kanko O Suɓike on O waɗanaali on ɓitteende ka nder Diina, Diina baaba mooɗon Ibraahiima ko Kanko inni on julɓe ko adii [ndee Alqur'aanaare] e nder mayre kadi, fii yo Nulaaɗo on laato seedo e hoore-mo'on onon kadi wonon seeditoytooɓe e hoore yimɓe ɓen. Ñiiɓnee e Julde nden totton Jakka on jogitee Alla, ko Kanko woni Giɗo mooɗon moƴƴii giɗo moƴƴii walloowo on.
Tafsir berbahasa Arab:
 
Terjemahan makna Surah: Surah Al-Ḥajj
Daftar surah Nomor Halaman
 
Terjemahan makna Alquran Alkarim - Terjemahan Berbahasa Fula - Daftar isi terjemahan

Terjemahan makna Al-Qur`ān Al-Karīm ke bahasa Fula oleh Tim Pusat Terjemah Ruwwād bekerjasama dengan situs Islamhouse.com

Tutup