ការបកប្រែអត្ថន័យគួរអាន - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - សន្ទស្សន៍នៃការបកប្រែ


ការបកប្រែអត្ថន័យ ជំពូក​: សូរ៉ោះអាល់ជិន   អាយ៉ាត់:

Simoore Jinneeji (Baralli)

គោល​បំណងនៃជំពូក:
إبطال دين المشركين، ببيان حال الجنّ وإيمانهم بعد سماع القرآن.
Bonnirde diine sirkuɓe e kollirgol ngonko Jinneeji e goonɗinde ɓe caggal nande ɗi Quraana.

قُلۡ أُوحِيَ إِلَيَّ أَنَّهُ ٱسۡتَمَعَ نَفَرٞ مِّنَ ٱلۡجِنِّ فَقَالُوٓاْ إِنَّا سَمِعۡنَا قُرۡءَانًا عَجَبٗا
An Nulaaɗo, maakan mofte maa ɗen: Allah wahayinii e am, wonnde dental jinna heɗitike lam Baṭnu Nakhlah, miɗo jannga Alqur'aanaa. Nde ɗi ruttinoo ka jamaa majji, ɗi wi'ani ɗin : Menen men nani konngol hino janngee, haawniingol e ɓannginol e laaɓugol mun.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
يَهۡدِيٓ إِلَى ٱلرُّشۡدِ فَـَٔامَنَّا بِهِۦۖ وَلَن نُّشۡرِكَ بِرَبِّنَآ أَحَدٗا
Ngol konngol ngol men nani, hino fewnira e peewal ka fiɓnde, e ka konngol e ka kuugal. Men gomɗinii nde. Men kafidataa e Joomi amen jippinɗo nde On, hay e gooto.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّهُۥ تَعَٰلَىٰ جَدُّ رَبِّنَا مَا ٱتَّخَذَ صَٰحِبَةٗ وَلَا وَلَدٗا
Men gomɗinirii Mo, tawde manngural Joomi amen ngal toowii, O siforaali jogitagol ɓeyngu, wanaa ɓiɗɗo.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّهُۥ كَانَ يَقُولُ سَفِيهُنَا عَلَى ٱللَّهِ شَطَطٗا
E wonnde Ibuliisa hino wowlaynoo peenale e hoore Allah, ɓe dammba genndo ɓiɗɗo e Makko.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا ظَنَنَّآ أَن لَّن تَقُولَ ٱلۡإِنسُ وَٱلۡجِنُّ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا
Menen men sikkuo wonnde sirkooɓe yimɓe e jinna ɓen wonah fenaande wowlunoo, fewndo ɓe aaƴinoo wonnde Allah no jogitii genndo e ɓiɗɗo. Men goongini ɓe men jokki ɓe.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّهُۥ كَانَ رِجَالٞ مِّنَ ٱلۡإِنسِ يَعُوذُونَ بِرِجَالٖ مِّنَ ٱلۡجِنِّ فَزَادُوهُمۡ رَهَقٗا
Hari ado islaamu, worɓe yimɓe goo hino mooloraynoo worɓe jinna goo, tuma kala ɓe hewti e nokku hulɓiniiɗo, nanaa hiɓe wi'a: mi moolorii koohoojo ndee aynde, immorde e bone ɗaytuɓe yimɓe mun ɓen. Worɓe yimɓe ɓen ɓeydii hulugol ɗeƴnoo worɓe jinna ɓen.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّهُمۡ ظَنُّواْ كَمَا ظَنَنتُمۡ أَن لَّن يَبۡعَثَ ٱللَّهُ أَحَدٗا
Yimɓe ɓen sikkir no sikkirɗon non onon jinnaaji ɗin, wonnde Allah immintintaa hay gooto fii ñaaweede yoɓitee, ɓaawo maayde mun.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا لَمَسۡنَا ٱلسَّمَآءَ فَوَجَدۡنَٰهَا مُلِئَتۡ حَرَسٗا شَدِيدٗا وَشُهُبٗا
Men tefuno fii kammu ngun, men tawi hingu hebbiniraa Malaa'ka aynooɓe tiiɗuɓe, ko ayna ko men heɗitotonoo kon. Ngu hebbiniraa kadi yiite ko fiɗiree kala ɓadiiɗo ngu.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا كُنَّا نَقۡعُدُ مِنۡهَا مَقَٰعِدَ لِلسَّمۡعِۖ فَمَن يَسۡتَمِعِ ٱلۡأٓنَ يَجِدۡ لَهُۥ شِهَابٗا رَّصَدٗا
Hari meɗen jooɗotonoo ka kammu ton fii heɗagol ko Malaa'ika'en wowlata, men heɓa ko men humpita ndureeɓe leydi ndin, kono ɗum wayiima. Kala heɗitiiɗo e amen jooni, o hawray e docotal yiite, no o ɓadori, ngal sunna mo.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا لَا نَدۡرِيٓ أَشَرٌّ أُرِيدَ بِمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ أَمۡ أَرَادَ بِهِمۡ رَبُّهُمۡ رَشَدٗا
E wonnde men anndaa sabu ngol aygnugol kammu ngun. Hara ko bone faandoraa yimɓe leydi ndin? Kaa hara Allah faandani ɓe moƴƴere. Kumpite kammu ngun majjitorike men.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا مِنَّا ٱلصَّٰلِحُونَ وَمِنَّا دُونَ ذَٰلِكَۖ كُنَّا طَرَآئِقَ قِدَدٗا
E wonnde menen jinnaaji ɗin, hino e amen gomɗuɗi ɗigguɗi, hino e amen kadi keeferi naafiqiiji. Hari ko men nooneeji seertuɗi.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا ظَنَنَّآ أَن لَّن نُّعۡجِزَ ٱللَّهَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَن نُّعۡجِزَهُۥ هَرَبٗا
E wonnde men yanano men laawotaako Allah seniiɗo On, si O faandanike men huunde, ko non kadi men laawortaa Mo dogugol, tawde Himo huɓindii men.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّا لَمَّا سَمِعۡنَا ٱلۡهُدَىٰٓ ءَامَنَّا بِهِۦۖ فَمَن يُؤۡمِنۢ بِرَبِّهِۦ فَلَا يَخَافُ بَخۡسٗا وَلَا رَهَقٗا
E wonnde nde men nanunoo Alqur'aana fewnaynde nden, men gomɗinno nde. Kala gomɗinɗo Joomi mun, on hulataa ɗuytaneede moƴƴi mun, maa ɓeydaneede bonɗi goo e hoore adinooɗi.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
ក្នុង​ចំណោម​អត្ថប្រយោជន៍​នៃអាយ៉ាត់ទាំងនេះក្នុងទំព័រនេះ:
• تأثير القرآن البالغ فيمَنْ يستمع إليه بقلب سليم.
Alqur'aana hino battininra battingol yottagol e ɓernde hisnde wonande heɗotooɗo nde.

• الاستغاثة بالجن من الشرك بالله، ومعاقبةُ فاعله بضد مقصوده في الدنيا.
Faabinorgol jinna ko e sirkangol Allah, mo golli ɗum on lettoiroyte liddu faandunnde makko nden ka aduna.

• بطلان الكهانة ببعثة النبي صلى الله عليه وسلم.
Ndureyaagal bonirii nulireede Annabiijo on mo jam e kisiyee woni e mun on.

• من أدب المؤمن ألا يَنْسُبَ الشرّ إلى الله.
Hino jeyaa e needi gomɗinɗo, waasde dammbugol bone e Allah.

وَأَنَّا مِنَّا ٱلۡمُسۡلِمُونَ وَمِنَّا ٱلۡقَٰسِطُونَۖ فَمَنۡ أَسۡلَمَ فَأُوْلَٰٓئِكَ تَحَرَّوۡاْ رَشَدٗا
E wonnde hino e amen julɗuɗi jebbiliranii Allah ɗoftagol Mo, hino e amen kadi ooñiiɗi seli goonga e ñiiɓal. Kala non jebbiliranii ngii Allah ɗoftagol golla ko moƴƴi, ko ɗin woni faandiiɗi peewal e sawaaba.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَمَّا ٱلۡقَٰسِطُونَ فَكَانُواْ لِجَهَنَّمَ حَطَبٗا
Ooñiiɗi e laawol goonga e ñiiɓal ɗin kan, ɗi laatanike Jahannama on carmalle huɓɓinirɗe nge, kannji e yimɓe nannduɓe e majji.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَلَّوِ ٱسۡتَقَٰمُواْ عَلَى ٱلطَّرِيقَةِ لَأَسۡقَيۡنَٰهُم مَّآءً غَدَقٗا
Ko wano wahayiniraa non e makko fii dental jinna heɗinooɗi Alqur'aana ɗin, ko non kadi wahayiniraa e makko wonnde si jinna e yimɓe ñiiɓuno e laawol Islaamu ngol, ɓe gollitiri ko woni e mun kon, ko pellet, Allah yeɗayno ɓe ndiyam ɗuuɗuɗam, O neeminira ɓe kadi ko seertuɗi.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
لِّنَفۡتِنَهُمۡ فِيهِۚ وَمَن يُعۡرِضۡ عَن ذِكۡرِ رَبِّهِۦ يَسۡلُكۡهُ عَذَابٗا صَعَدٗا
Fii no Men ndaarndora ɓe ɗam si ɓe yettay neema Allah on kaa hara ɓe yedday mo? Kala ɗuurniiɗo Alqur'aana e waajuuji ko woni kon e mayre, Joomi makko naadoyay mo e lette sattuɗe ɗe o townoytaa.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّ ٱلۡمَسَٰجِدَ لِلَّهِ فَلَا تَدۡعُواْ مَعَ ٱللَّهِ أَحَدٗا
E wonnde juulirɗe ɗen ko Allah tun heeranii. Wata on rewidu e Allah ton hay e gooto, haa wa'on wa Alyahuuda e Annasaara'en ka cuuɗi dewe maɓɓe.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
وَأَنَّهُۥ لَمَّا قَامَ عَبۡدُ ٱللَّهِ يَدۡعُوهُ كَادُواْ يَكُونُونَ عَلَيۡهِ لِبَدٗا
E wonnde tuma Muhammadu jeyaaɗo Allah (yo o his) darinoo himo rewa Joomi makko ka wi'etee : "Baṭnu Nakhlah", jinnaaji ɗin eɓɓuno fawondirgol e hoore makko, hakkee ɓiƴondiro fii heɗagol himo jannga Alqur'aana.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
قُلۡ إِنَّمَآ أَدۡعُواْ رَبِّي وَلَآ أُشۡرِكُ بِهِۦٓ أَحَدٗا
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : Anndee ko Joomi am tun min mi rewata, mi kafidataa Mo e goɗɗum goo no wa'i woo.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
قُلۡ إِنِّي لَآ أَمۡلِكُ لَكُمۡ ضَرّٗا وَلَا رَشَدٗا
Maakan ɓe : min on mi waawanaa on duñogol lorra mo Allah hoddirani on, wanaa fii pooɗugol nafa mo Allah ɗawi on.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
قُلۡ إِنِّي لَن يُجِيرَنِي مِنَ ٱللَّهِ أَحَدٞ وَلَنۡ أَجِدَ مِن دُونِهِۦ مُلۡتَحَدًا
Maakan ɓe : Hay gooto waawaa daɗndude lam e Allah si mi yeddii Mo; mi heɓataa kadi ko woori Mo ƴooñorde ka mi moolotoo.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
إِلَّا بَلَٰغٗا مِّنَ ٱللَّهِ وَرِسَٰلَٰتِهِۦۚ وَمَن يَعۡصِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَإِنَّ لَهُۥ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدًا
Ko mi waawani on, ko yottingol ko Allah nulin mi kon e mon, e nule Makko ɗe O imminirimmi ɗen e mon. Kala yedduɗo Allah e Nulaaɗo Makko on, hara depporde makko nden ko ka Yiite Jahannama, o lutta e magge, o yaltataa poomaa.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
حَتَّىٰٓ إِذَا رَأَوۡاْ مَا يُوعَدُونَ فَسَيَعۡلَمُونَ مَنۡ أَضۡعَفُ نَاصِرٗا وَأَقَلُّ عَدَدٗا
Heeferɓe ɓen heddoray non e yeddugol haa si ɓe yi'oyii lette ɗe ɓe kammbirananoo ɗen aduna, ontuma ɓe anndoyto ko hombo ɓuri lo'ude ballo, ɓuri kadi fanɗude wallooɓe.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
قُلۡ إِنۡ أَدۡرِيٓ أَقَرِيبٞ مَّا تُوعَدُونَ أَمۡ يَجۡعَلُ لَهُۥ رَبِّيٓ أَمَدًا
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe yedduɓe fii ummital : mi anndaa si tawii lette ɗe kammbiranaɗon ɗen hino ɓadii, maa si tawii ɗe happanaa lajal ngal Allah tun anndii fii mun.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
عَٰلِمُ ٱلۡغَيۡبِ فَلَا يُظۡهِرُ عَلَىٰ غَيۡبِهِۦٓ أَحَدًا
Kanko seniiɗo On ko O annduɗo wirniiɗi ɗin fow. Huunde e ɗum wirnanaaki Mo. O ƴellintinantaa wirniiɗi Makko ɗin e hay e gooto. Ko Kanko tun heertorii ko O anndi fii mun kon.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
إِلَّا مَنِ ٱرۡتَضَىٰ مِن رَّسُولٖ فَإِنَّهُۥ يَسۡلُكُ مِنۢ بَيۡنِ يَدَيۡهِ وَمِنۡ خَلۡفِهِۦ رَصَدٗا
Si wanaa mo Allah suɓii e Nulaaɗo, O ƴellintinay on ɗon ko O muuyi woo, O immina Malaa'ikaaɓe reenooɓe yeeso on Nulaaɗo ko ayna mo, fii wata mo wanaa Nulaaɗo ƴellito e ɗum.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
لِّيَعۡلَمَ أَن قَدۡ أَبۡلَغُواْ رِسَٰلَٰتِ رَبِّهِمۡ وَأَحَاطَ بِمَا لَدَيۡهِمۡ وَأَحۡصَىٰ كُلَّ شَيۡءٍ عَدَدَۢا
Fii yo Nulaaɗo on anndu wonnde imminaaɓe ɓen ko adii mbo ɓe yottinii Nule Joomi mun ɗin, tawde Allah no huɓindori ko woni ka Malaa'ika e Nulaaɓe fow e mun ganndal. Huunde wirnaaki Mo fii maɓɓe. Himo mofti limoore kala huunde. Hay huunde suuɗaaki Seniiɗo On.
តាហ្វសៀរជាភាសា​អារ៉ាប់ជាច្រេីន:
ក្នុង​ចំណោម​អត្ថប្រយោជន៍​នៃអាយ៉ាត់ទាំងនេះក្នុងទំព័រនេះ:
• الجَوْر سبب في دخول النار.
Tooñe hino wona sabu naatugol Yiite.

• أهمية الاستقامة في تحصيل المقاصد الحسنة.
Hino himmi ñiiɓugol e diina fii heɓugol ko faandaa e moƴƴere.

• حُفِظ الوحي من عبث الشياطين.
Wahyu on hino reenaa e bonnere seytaane nden.

 
ការបកប្រែអត្ថន័យ ជំពូក​: សូរ៉ោះអាល់ជិន
សន្ទស្សន៍នៃជំពូក លេខ​ទំព័រ
 
ការបកប្រែអត្ថន័យគួរអាន - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - សន្ទស្សន៍នៃការបកប្រែ

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

បិទ