Check out the new design

ಪವಿತ್ರ ಕುರ್‌ಆನ್ ಅರ್ಥಾನುವಾದ - ಅಲ್-ಮುಖ್ತಸರ್ ಫಿ ತಫ್ಸೀರಿಲ್ ಕುರ್‌ಆನಿಲ್ ಕರೀಮ್ - ಫುಲಾನಿ ಅನುವಾದ * - ಅನುವಾದಗಳ ವಿಷಯಸೂಚಿ


ಅರ್ಥಗಳ ಅನುವಾದ ಅಧ್ಯಾಯ: ಅಲ್ -ಇಸ್ರಾಅ್   ಶ್ಲೋಕ:

Simoore roɓo

ಅಧ್ಯಾಯದ ಉದ್ದೇಶಗಳು:
تثبيت الله لرسوله صلى الله عليه وسلم وتأييده بالآيات البينات، وبشارته بالنصر والثبات.
Alla ina tabatina Nelaaɗo Makko O semmbinira Mbo aayeeje ɓannguɗe e weltinirde mbo ballal e tabitde.

سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِيٓ أَسۡرَىٰ بِعَبۡدِهِۦ لَيۡلٗا مِّنَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ إِلَى ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡأَقۡصَا ٱلَّذِي بَٰرَكۡنَا حَوۡلَهُۥ لِنُرِيَهُۥ مِنۡ ءَايَٰتِنَآۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ
Allaahu On Senike O Mawnii ; sabu kattal Makko ngal gooto hattanaa, ko Kanko woni Royruɗo jeyaaɗo Makko on Muhammadu (Yo Alla juulu e makko O hisna mo), O Royri mo fittaandu e ɓanndu, tawi ko o finuɗo e nder jemma. O Itti mo ka juulirde hormorde O Naɓi mo to juulirde Bayt al Maqdisi, nden nde Men Barkiniri banŋe mun dimɗe=besnaade, e demal e galleeji Annabaaɓe (yo ɓe his) ; fii yo o yi’u yoga e Aayeeje Amen tinndinɗe e kattal baawal=e Alla Seniiɗo On. Pellet, ko Kanko Alla woni Nanoowo, ko suuɗotaako Mo nanatee, Yi’oowo, suuɗotaako Mo ko yi*atee.
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
وَءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلۡنَٰهُ هُدٗى لِّبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ أَلَّا تَتَّخِذُواْ مِن دُونِي وَكِيلٗا
Men Okkii Muusaa (yo o his) Tawreeta, Men Waɗi nde fewnoore ɗowa ɓiɗɓe Israa’iila ɓen. Men Wi’ani ɓe : "Wata on jogito gaanin Am hooloraaɗo mo fawoton e mun fiyakuuji mon. Ko woni, hooloree Lam Min tun =kooloree kam miin tan".
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
ذُرِّيَّةَ مَنۡ حَمَلۡنَا مَعَ نُوحٍۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَبۡدٗا شَكُورٗا
Ko onon yo geyngol ɓen ɓe Men neeminirnoo daɗugol yoolaade ka waame wonndude e Nuuhu (yo o his). Annditee on neema, yetton Alla Toowuɗo On, rewon Mo Kanko tun, ɗoftoɗon Mo, ñentinon Nuuhu e ɗum. Pellet, kanko himo ɗuuɗunoo yettugol Alla Toowuɗo On.
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
وَقَضَيۡنَآ إِلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ لَتُفۡسِدُنَّ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَّتَيۡنِ وَلَتَعۡلُنَّ عُلُوّٗا كَبِيرٗا
Men Humpitiino ɓiɗɓe Israa’iila ɓen Men anndini ɓe ka Tawreeta wonnde : "Feere alaa ɓe waɗiray boneeji ka leydi huuwugol geddi e faaro laabi ɗiɗi. Ɓe townitoray kadi e yimɓe ɓen tooñe e bewre, ɓe yawta keeri ɗin e hoore yimɓe ɓen".
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ أُولَىٰهُمَا بَعَثۡنَا عَلَيۡكُمۡ عِبَادٗا لَّنَآ أُوْلِي بَأۡسٖ شَدِيدٖ فَجَاسُواْ خِلَٰلَ ٱلدِّيَارِۚ وَكَانَ وَعۡدٗا مَّفۡعُولٗا
Si ɓe waɗii bonnere aranere nden, Men wurtay e maɓɓe jeyaaɓe Amen joomiraaɓe doole tiiɗuɗe nanngal, ɓe wara ɓe, ɓe riiwaɓe, ɓe yiiloo hakkunde galleeji maɓɓe ɗin ɓe bonna kala ko ɓe rewi e mun. Ɗum ko fodoore Alla non, feere alaa ko waɗaynde.
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
ثُمَّ رَدَدۡنَا لَكُمُ ٱلۡكَرَّةَ عَلَيۡهِمۡ وَأَمۡدَدۡنَٰكُم بِأَمۡوَٰلٖ وَبَنِينَ وَجَعَلۡنَٰكُمۡ أَكۡثَرَ نَفِيرًا
Refti Men ruttitanani on -onon ɓiɗɓi Israa’iil ɓen- laamu ngun e polgal ngal e hoore ɓen wurtanooɓe e dow mo'on, tuma tuuban ɗon Alla. Men Ɓeydi on jawle mon jattanooɗe, e ɓiɗɓe dahanooɓe, Men Waɗti on ɓurɓe ayɓe mon.
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
إِنۡ أَحۡسَنتُمۡ أَحۡسَنتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡۖ وَإِنۡ أَسَأۡتُمۡ فَلَهَاۚ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ لِيَسُـُٔواْ وُجُوهَكُمۡ وَلِيَدۡخُلُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ كَمَا دَخَلُوهُ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَلِيُتَبِّرُواْ مَا عَلَوۡاْ تَتۡبِيرًا
Si on moƴƴinii golle mon ɗen -onon ɓiɗɓe Israa’iila ɓen- no haaniri, njoɓdi ɗum ruttanto on, Alla ko yonndiniiɗo gaay e golle mon. Si on bonnii kuuɗe mon ɗen, battane ɗum yantay e mo’on, moƴƴugol kuuɗe mon nafataa Alla, bonugol majje kadi lorrataa Mo. Si bonnere ɗiɗaɓere nden waɗii, Men wurtay e mo’on ayɓe mon ɓen fii yo ɓe hoynu on haa ɗum feeñira ka geece mon koyeera, e fii yo ɓe naatu kadi ka Bayt al Maqdisi ɓe yirbina nde wano ɓe naatirnoo e mayre ka laawol aranol ɓe yirbini nde, e fii yo ɓe yirbin jirbingol timmungol dowlaaji ɓe ɓe fooli din.
ಅರಬ್ಬಿ ವ್ಯಾಖ್ಯಾನಗಳು:
ಈ ಪುಟದಲ್ಲಿರುವ ಶ್ಲೋಕಗಳ ಉಪಯೋಗಗಳು:
• في قوله: ﴿الْمَسْجِدِ الْأَقْصَا﴾: إشارة لدخوله في حكم الإسلام؛ لأن المسجد موطن عبادةِ المسلمين.
Ka Daaluyee Makko : (Juulirde Woɗɗitiinde): ko joopannde fii naatugol mayre e ñaawore Lislaamu; sabu juulirde ko nokkuure rewirde Julɓe ɓen.

• بيان فضيلة الشكر، والاقتداء بالشاكرين من الأنبياء والمرسلين.
Ko ɓannginngol ɓural jaarnugol,ñentinngol jaarnooɓe ɓen immorde e Annabaaɓe e Nulaaɓe.

• من حكمة الله وسُنَّته أن يبعث على المفسدين من يمنعهم من الفساد؛ لتتحقق حكمة الله في الإصلاح.
No jeyaa e Ñeeñal Alla e Sunna Makko, nde O Imminta e bonnooɓe ɓen haɗayɗo ɓe e bonnere nden ; fii tentinngol e jojjinde Ñeeñal Alla ngal e nder moƴƴinngol ngol.

• التحذير لهذه الأمة من العمل بالمعاصي؛ لئلا يصيبهم ما أصاب بني إسرائيل، فسُنَّة الله واحدة لا تتبدل ولا تتحول.
Ko rentinngol ɗee mofte gollude goopi ; fii wata heɓu ɓe hono ko heɓunoo ɓiɗɓe Israa’iila ɓen. Sunna Alla on ko o gooto, o wostotaako o waylotaako.

 
ಅರ್ಥಗಳ ಅನುವಾದ ಅಧ್ಯಾಯ: ಅಲ್ -ಇಸ್ರಾಅ್
ಅಧ್ಯಾಯಗಳ ವಿಷಯಸೂಚಿ ಪುಟ ಸಂಖ್ಯೆ
 
ಪವಿತ್ರ ಕುರ್‌ಆನ್ ಅರ್ಥಾನುವಾದ - ಅಲ್-ಮುಖ್ತಸರ್ ಫಿ ತಫ್ಸೀರಿಲ್ ಕುರ್‌ಆನಿಲ್ ಕರೀಮ್ - ಫುಲಾನಿ ಅನುವಾದ - ಅನುವಾದಗಳ ವಿಷಯಸೂಚಿ

ಪ್ರಕಾಶನ - ಕುರ್‌ಆನ್ ತಫ್ಸೀರ್ ಸ್ಟಡಿ ಸೆಂಟರ್

ಮುಚ್ಚಿ