Check out the new design

Kilniojo Korano reikšmių vertimas - Kilniojo Korano sutrumpinto aiškinimo vertimas į fulanių k. * - Vertimų turinys


Reikšmių vertimas Sūra: Al-A’raf   Aja (Korano eilutė):
قُل لَّآ أَمۡلِكُ لِنَفۡسِي نَفۡعٗا وَلَا ضَرًّا إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ وَلَوۡ كُنتُ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ لَٱسۡتَكۡثَرۡتُ مِنَ ٱلۡخَيۡرِ وَمَا مَسَّنِيَ ٱلسُّوٓءُۚ إِنۡ أَنَا۠ إِلَّا نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Maaku -an Muhammadu- : "Mi waawanaa pooɗande hoore-am nafa, wanaa kadi pottingol bone e am, si wanaa ko Alla muuyi. Mi anndaa ɓuri ko Alla anndini lam kon, mi anndii ko wirnii, sinno miɗo anndunoo ko wirnii, miɗo waɗayno feere no mi pooɗira moƴƴere e am, mi duña bone e am. Kono mi wonaali si wanaa Nulaaɗo Alla, miɗo jertina e lepte Makko muusuɗe, mi wewlina e mbarjaari Makko ndin ɓen yimɓe gonɗinooɓe lam Nulal immorde ka Alla Seniiɗo On, ɓe goongina ko addumi ko".
Tafsyrai arabų kalba:
۞ هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ وَجَعَلَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا لِيَسۡكُنَ إِلَيۡهَاۖ فَلَمَّا تَغَشَّىٰهَا حَمَلَتۡ حَمۡلًا خَفِيفٗا فَمَرَّتۡ بِهِۦۖ فَلَمَّآ أَثۡقَلَت دَّعَوَا ٱللَّهَ رَبَّهُمَا لَئِنۡ ءَاتَيۡتَنَا صَٰلِحٗا لَّنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّٰكِرِينَ
Ko Kanko woni taguɗo on -worɓe e rewɓe- immorde e wonkii wooti, kin woni Aadama (yo o his), O tagi immorde e Aadama genndo makko on Hawaa, fii yo ɓe woowondiri o deeƴa e debbo on. Tuma nde gorko e renndi e genndo mun, o sowii sowannde hoyfunde ka arannde, o duumoda e ndun reedu ko juuti. Si ndu teddoyii e makko, gorko on e gennda mu'un toroda Alla Joomi maɓɓe : "Pellet, Joomi amen, si A yeɗii men ɓiɗɗo timmuɗo taguɗi, ma men jeyde e yettooɓe neemaaji Maa ɗin".
Tafsyrai arabų kalba:
فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُمَا صَٰلِحٗا جَعَلَا لَهُۥ شُرَكَآءَ فِيمَآ ءَاتَىٰهُمَاۚ فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Nde Alla jaabinnoo toraare maɓɓe nden, O yeɗi ɓe ɓiɗɗo yottiiɗo no ɓe yelornoo non, ɓe waɗtIdani Alla kafidiiɓe e kon ko O yeɗi, ɓe waɗi ɓiɗɗo maɓɓe on rewi ko woori Alla, ɓe inni mo : jeyaaɗo haaris. Alla non toowii senike e kala sirku, ko Kanko woni hertorɗo jeygol e reweede.
Tafsyrai arabų kalba:
أَيُشۡرِكُونَ مَا لَا يَخۡلُقُ شَيۡـٔٗا وَهُمۡ يُخۡلَقُونَ
E ɓe waɗay ɗii sanamuuji e goɗɗi goo kafidaaɗi Alla ka dewal, e hoore hiɓe anndi ɗin tagataa hay e huunde ko ɗi hanndira reweede, kannji tigi ko ɗi tagaaɗi. ko hoono ɓe kafidirta ɗin e Alla?!
Tafsyrai arabų kalba:
وَلَا يَسۡتَطِيعُونَ لَهُمۡ نَصۡرٗا وَلَآ أَنفُسَهُمۡ يَنصُرُونَ
Ɗin reweteeɗi maɓɓe waawanaa ɓe ballal, ɗi waawantaa hay ko'e majji, ko honno ɗi wallirta rewayɗo ɗi?!
Tafsyrai arabų kalba:
وَإِن تَدۡعُوهُمۡ إِلَى ٱلۡهُدَىٰ لَا يَتَّبِعُوكُمۡۚ سَوَآءٌ عَلَيۡكُمۡ أَدَعَوۡتُمُوهُمۡ أَمۡ أَنتُمۡ صَٰمِتُونَ
Si onon ɓee sirkooɓe on noddii ɗii sanamuuji reweteeɗi mon ko wanaa Alla, ɗi jaabotaako on ɗi jokkataa on. Hino fotana ɗi ter, ko noddoton ɗi maa ko deƴƴanton ɗi ; tawde wanaa ɗi haqqilayɗi, nanayɗi maa wowla.
Tafsyrai arabų kalba:
إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ عِبَادٌ أَمۡثَالُكُمۡۖ فَٱدۡعُوهُمۡ فَلۡيَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
pellet, ɗin ɗi noddoton onon ɓee sirkooɓe, rewon ɗi accon Alla, ko tagaaɗi Alla, jeyaaɗi Makko, ko yeruuɗi mon e ɗum ; ɗum e wonnde hiɗon ɓuri ɗi alhaali ; tawde ko on wuuruɓe wowlooɓe jinnda ñana yi'a, kamnnji non ɗi alaa ɗum. Awa noddee ɗi ndaaron si ɗi jaaboto on, si tawii on laatike goonguɓe.
Tafsyrai arabų kalba:
أَلَهُمۡ أَرۡجُلٞ يَمۡشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَيۡدٖ يَبۡطِشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَعۡيُنٞ يُبۡصِرُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۗ قُلِ ٱدۡعُواْ شُرَكَآءَكُمۡ ثُمَّ كِيدُونِ فَلَا تُنظِرُونِ
Hara ɗii sanamuuji mon hino mari : koyɗe ko ɗi yahra huntugol haaju mon? Kaa hiɗi mari juuɗe ko ɗi duñirana bone on e doole? Kaa hiɗi mari gite ko ɗi yi'ira kon ko suuɗii on sakko ɗi humpita on? Kaa hiɗi mari noppi ko ɗi nanira kon ko laawii on sakko ɗi hewtinano on ɗum? Si tawii hiɗi ƴellitii e ɗum ɗon fow, ko honno rewirton ɗi fii pooɗugol nafa maa pottingol lorra?! Maakan ɓee sirkooɓe -an Nulaaɗo- : "Noddee ɗii ɗi kafiduɗon e Alla, refti fewjanon lam, wata on nennitanam".
Tafsyrai arabų kalba:
Šiame puslapyje pateiktų ajų nauda:
• في الآيات بيان جهل من يقصد النبي صلى الله عليه وسلم ويدعوه لحصول نفع أو دفع ضر؛ لأن النفع إنما يحصل من قِبَلِ ما أرسل به من البشارة والنذارة.
Aayeeje ɗen no ɓanngini majjere kala faandoriiɗo Annabiijo on mo jam e kisyee woni e mun toraare nafa maa duñogol lorra ; tawde nafa kan ko heɓorta, ko e kon ko o Nuliraa e mun immorde e wewlinaango e jertinaango.

• جعل الله بمنَّته من نوع الرجل زوجه؛ ليألفها ولا يجفو قربها ويأنس بها؛ لتتحقق الحكمة الإلهية في التناسل.
Alla waɗirii neema Makko on tagireede debbo on e genndo makko ; fii no o woowira mo ; hikma Alla on laatoo e maɓɓe ka jibingol.

• لا يليق بالأفضل الأكمل الأشرف من المخلوقات وهو الإنسان أن يشتغل بعبادة الأخس والأرذل من الحجارة والخشب وغيرها من الآلهة الباطلة.
Haanaa ka neɗɗo teddinaaɗo ɓurɗaa e tagu ngun fow sokolirta rewugol ko ɓuri mo jaasude ; wano kaaƴe maa leɗɗe ekn e reweteeɗi meere.

 
Reikšmių vertimas Sūra: Al-A’raf
Sūrų turinys Puslapio numeris
 
Kilniojo Korano reikšmių vertimas - Kilniojo Korano sutrumpinto aiškinimo vertimas į fulanių k. - Vertimų turinys

Išleido Korano studijų interpretavimo centras.

Uždaryti