Check out the new design

വിശുദ്ധ ഖുർആൻ പരിഭാഷ - ഖുർആൻ സംക്ഷിപ്ത വിശദീകരണം - പരിഭാഷ (ഫൂലാനീ) * - വിവർത്തനങ്ങളുടെ സൂചിക


പരിഭാഷ അദ്ധ്യായം: മുഅ്മിനൂൻ   ആയത്ത്:
۞ وَلَوۡ رَحِمۡنَٰهُمۡ وَكَشَفۡنَا مَا بِهِم مِّن ضُرّٖ لَّلَجُّواْ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
Sinndo Men Yurmino ɓe Men ittani ɓe ko heɓi ɓe kon immorde e kokke e heege ɓe duumotono e ndr majjere maɓɓe gaayi Goonga kan hara hiɓe mema waɗa yaha-yilto.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
وَلَقَدۡ أَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡعَذَابِ فَمَا ٱسۡتَكَانُواْ لِرَبِّهِمۡ وَمَا يَتَضَرَّعُونَ
Gomɗii Men jaribiimoɓe nooneeji masiibooji, ɓe hoykinanaaki Joomi maɓɓe ɓe yankinanaaki Mo, ɓe yankinaaki ɓe noddi Mo fii yo O ittan ɓe masiibooji ɗin tuma jippagol majji.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
حَتَّىٰٓ إِذَا فَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَابٗا ذَا عَذَابٖ شَدِيدٍ إِذَا هُمۡ فِيهِ مُبۡلِسُونَ
Haa nde Men udditunoo e maɓɓe dammbugal immorde e Lepte sattuɗe ɗen, e jaka kamɓe e nder ɗum ko ɓe taƴiiɓe e kala welo-welo e moƴƴere.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ لَكُمُ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡأَبۡصَٰرَ وَٱلۡأَفۡـِٔدَةَۚ قَلِيلٗا مَّا تَشۡكُرُونَ
Alla O Senike ko Kanko woni On taganƊo on -ko onon yo fennuɓe immital ngal- nanɗe ɗen fii yo on nanirɗe, e giiɗe ɗen fii yo on yi'irɗe, e ɓerɗe ɗen fii yo on faamirɗe, wonndude e ɗum o yettatah Mo e dow ɗii neemaaji si wonaa seeɗa.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
وَهُوَ ٱلَّذِي ذَرَأَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Ko Kanko woni On taguƊo on -onon yimɓe ɓen- ka leydi, ko faade ka Makko Kanko tun Ñalnde Darngal mooɓoyte ɗon fii hasboore nden e njoɓdi ndin.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
وَهُوَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُ وَلَهُ ٱخۡتِلَٰفُ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Ko Kanko tun O Senike woni wurnoowo wurnoowo alah tanaa Makko, ko Kanko tun woni waroowo, waroowo alaa tanaa Makko, ko faade ka Makko Kanko tun hoddirtee luutondiral jemma on e ñalorma on, niwre e ndaygu juutugol e raɓɓiɗugol. Enee on hakkiltaa kattanɗe Makko ɗen, e bajjirgol Makko tagugol e fewjugol ngol?!
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
بَلۡ قَالُواْ مِثۡلَ مَا قَالَ ٱلۡأَوَّلُونَ
Ko woni, ɓe wi'u yeru ko wi'unoo kon baabiraaɓe maɓɓe ɓen e maamiraaɓe maɓɓe ɓen ka keefeeru.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
قَالُوٓاْ أَءِذَا مِتۡنَا وَكُنَّا تُرَابٗا وَعِظَٰمًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ
Ɓe wi'i e noone yeddugol woɗɗintina: "E jaka si men maayii men wontii mbullaari e ƴi'e kiɗɗe e jaka menen ko men immintinoyteeɓe fii hasboore nden hara meɗen wuuri?!".
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
لَقَدۡ وُعِدۡنَا نَحۡنُ وَءَابَآؤُنَا هَٰذَا مِن قَبۡلُ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Gomɗii men fodanooma ndee fodoore -ɗum le ko immital ɓaawo mayde nden- maamiraaɓe amen ɓen kadi fodano ɗum ko adii, men yi'aali nden fodoore ka waɗi, ɗum wonaali si wonaa meere adinooɓe ɓen e penaale maɓɓe.
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
قُل لِّمَنِ ٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهَآ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Maakan -an Nulaaɗo- ɓee heeferɓe yedduɓe immital ngal: "Ko hommbo jeyi ndii leydi, e ɓen wonuɓe e hoore mayri si tawii hiɗon mari ganndal?"
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
Aray ɓe wi'i: "Leydi ndin e ɓen wonuɓe e mayri ko Alla woodani". Awa maakan ɓe: "Enee, on annditatah wonndema On jeyɗo leydi ndin e ɓen wonuɓe e hoore mayri ko O HattanƊo e dow wurnitugol on ɓaawo mayde mooɗon?"
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
قُلۡ مَن رَّبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ ٱلسَّبۡعِ وَرَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ
Maakanɓe: "Ko hommbo woni Jooma kammuuli ɗin jeeɗiɗi? E ko hommbo woni Jooma Arsi mawki kin, kin tawki alaa ko tagaa ko ɓuriki mawnude?"
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَتَّقُونَ
Aray ɓe wi'a: "Kammuuli ɗin jeeɗiɗi e Arsi mawki kin ko jeyal Alla." Maakan ɓe: "Enee, on hulirtah Alla doftagol yamiraaɗi Makko ɗin e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin fii yo on hisu immorde e Lepte Makko ɗen?"
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
قُلۡ مَنۢ بِيَدِهِۦ مَلَكُوتُ كُلِّ شَيۡءٖ وَهُوَ يُجِيرُ وَلَا يُجَارُ عَلَيۡهِ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Maakan ɓe: "Ko e junngo hommbo woni laamu kala huunde, hay e huunde sortotaako e ley Laamu Makko ngun, hara Kanko hiMo faaboo on mo O muuyi immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, alah hay e gooto haɗanoowo on mo O muuyani bone, o dunyatah Lepte ɗen e makko, si tawii laatanike on ganndal?"
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ فَأَنَّىٰ تُسۡحَرُونَ
Aray ɓe wi'a: "Laamu kala huunde ko e Junngo Makko woni O Senike. Awa maakan ɓe: "E ko honno hakkillaaji mo'on ɗin yaari, hiɗon rewa tanaa Makko wonndude e qirritagol mooɗon ɗum [ko jaŋtaa ɗoo]".
അറബി ഖുർആൻ വിവരണങ്ങൾ:
ഈ പേജിലെ ആയത്തുകളിൽ നിന്നുള്ള പാഠങ്ങൾ:
• عدم اعتبار الكفار بالنعم أو النقم التي تقع عليهم دليل على فساد فطرهم.
Waasude teskagol heeferaaɓe ɓen neemaaji ɗin maaɗum Lepte yanayɗe e maɓɓe ɗen, ɗum ko daliil e bonugol tagu maɓɓe.

• كفران النعم صفة من صفات الكفار.
Suuɗugol neema on ko sifa jeyaaɗo e sifaaji keefeeru ngun.

• التمسك بالتقليد الأعمى يمنع من الوصول للحق.
Tamagol ngol e munnagol ñemmba ɗum no haɗa yottagol e Goonga kan.

• الإقرار بالربوبية ما لم يصحبه إقرار بالألوهية لا ينجي صاحبه.
Qirragol Joomankaaku ngun si jokkondiraali e qirritagol Allankaaku ngun ɗum danndataa jom mu'un.

 
പരിഭാഷ അദ്ധ്യായം: മുഅ്മിനൂൻ
സൂറത്തുകളുടെ സൂചിക പേജ് നമ്പർ
 
വിശുദ്ധ ഖുർആൻ പരിഭാഷ - ഖുർആൻ സംക്ഷിപ്ത വിശദീകരണം - പരിഭാഷ (ഫൂലാനീ) - വിവർത്തനങ്ങളുടെ സൂചിക

മർക്കസ് തഫ്സീർ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്.

അടക്കുക