Check out the new design

د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فولاني ژبې ته د المختصر في تفسیر القرآن الکریم ژباړه * - د ژباړو فهرست (لړلیک)


د معناګانو ژباړه سورت: رعد   آیت:
وَيَسۡتَعۡجِلُونَكَ بِٱلسَّيِّئَةِ قَبۡلَ ٱلۡحَسَنَةِ وَقَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلِهِمُ ٱلۡمَثُلَٰتُۗ وَإِنَّ رَبَّكَ لَذُو مَغۡفِرَةٖ لِّلنَّاسِ عَلَىٰ ظُلۡمِهِمۡۖ وَإِنَّ رَبَّكَ لَشَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Sirkooɓe ɓen hino hawjirane an Nulaaɗo, lepte ɗen, hiɓe hawjana yanugol ɗe e maɓɓe ado neemaaji ɗi Alla hoddirani ɓe ɗin timmannde ɗe. Gomɗii le lepte yeruuje majje wulike ado maɓɓe e mofte fennuuɓe ɓen, ko haɗi ɓe waajitoragol ɗum? Pellet, Joomi maa an Nulaaɗo, ko Jom-yawtangol wonannde yimɓe ɓen, e hoore ko ɓe tooñata kon. O hawjantaa leptugol ɓe fii no ɓe tuubirana Alla. Pellet, Kanko Alla ko O tiiɗuɗo leptugol wonande haɓɓitotooɓe e keeferaaku ɓen si ɓe tuubaali.
عربي تفسیرونه:
وَيَقُولُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ ءَايَةٞ مِّن رَّبِّهِۦٓۗ إِنَّمَآ أَنتَ مُنذِرٞۖ وَلِكُلِّ قَوۡمٍ هَادٍ
Ɓen yedduɓe Alla hino wi'irane salaare e sattere feere maɓɓe: Ko haɗno Aaya jippinee e Muhammadu immorde ka Joomi makko, wano ko jippinanoo kon e Muusaa e Iisaa? Anndu an Nulaaɗo, ko an jertinoowo hulɓina yimɓe ɓen e lepte Alla ɗen. Alanaa ma e maandeeji Alla ɗin si wanaa ko O jonnu-maa kon. Hino woodani kala yimɓe, Annabaajo fewnoowo ɓe e laawol goonga, o tinndina ɓe e maggol.
عربي تفسیرونه:
ٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تَحۡمِلُ كُلُّ أُنثَىٰ وَمَا تَغِيضُ ٱلۡأَرۡحَامُ وَمَا تَزۡدَادُۚ وَكُلُّ شَيۡءٍ عِندَهُۥ بِمِقۡدَارٍ
Alla no anndi kala ko deyel saawata e reedu mun, Himo anndi kadi kala ko renngaaji ɗin heɓata: ustagol, ɓeydagol, nawnaare maa cellal. Huunde kala ka Makko Seniiɗo On, ko eɓɓaa-ɗum, ɓeydotaako ɗon, ɗuytotaako e mun. .
عربي تفسیرونه:
عَٰلِمُ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ ٱلۡكَبِيرُ ٱلۡمُتَعَالِ
Tawde Kanko Seniiɗo On, ko O annduɗo kala ko wirnanii so'irɗe tagu Makko ngun, Annduɗo kala ko ɗi so'irɗe maɓɓe ɗen so'ata. On Mawɗo e sifaaji Mun e inɗe Mun e golle Mun, Townitoriiɗo kala tagu Makko ngun jaati Makko e sifaaji Makko.
عربي تفسیرونه:
سَوَآءٞ مِّنكُم مَّنۡ أَسَرَّ ٱلۡقَوۡلَ وَمَن جَهَرَ بِهِۦ وَمَنۡ هُوَ مُسۡتَخۡفِۭ بِٱلَّيۡلِ وَسَارِبُۢ بِٱلنَّهَارِ
Himo anndi sirru e ko ɓuri ɗum. Hino fotana Mo anndugol on suuɗuɗo koongol e mooɗon, onon yimɓe ɓen, e on feññinɗo ngol. Ko wano non kadi anngol Mo on suuɗorayɗo yimɓe ɓen jemma, e on yaltintinoowo golle mun ɗen ñalorma teɗɗam.
عربي تفسیرونه:
لَهُۥ مُعَقِّبَٰتٞ مِّنۢ بَيۡنِ يَدَيۡهِ وَمِنۡ خَلۡفِهِۦ يَحۡفَظُونَهُۥ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُغَيِّرُ مَا بِقَوۡمٍ حَتَّىٰ يُغَيِّرُواْ مَا بِأَنفُسِهِمۡۗ وَإِذَآ أَرَادَ ٱللَّهُ بِقَوۡمٖ سُوٓءٗا فَلَا مَرَدَّ لَهُۥۚ وَمَا لَهُم مِّن دُونِهِۦ مِن وَالٍ
Hino woodni Mo Kanko seniiɗo On, Malaa'ikaaɓe lontondirooɓe e neɗɗo on: woɗɓe arda jemma, ɓeya arda ñalorma. Hiɓe reenira neɗɗo on yamiroore Alla, immorde e koddoruyeeji ɗi Alla winndi yo ɓe daɗndu mo e majji, ɓe winnda haalaaji e golle makko. Pellet Alla waylataa moƴƴere yimɓe waɗta bone, haa ɓe waylira yettugol Mo. Si Alla faandanike yimɓe halakuyee, alaa yiltoowo ko O faandii kon. Alanaa on onon yimɓe ɓen, gaanin Alla, immorde e giɗo heftoowo fiyakuuji mon, on Mo ruttotɗon e mun fii duñugol alba'ujji memayɗi on.
عربي تفسیرونه:
هُوَ ٱلَّذِي يُرِيكُمُ ٱلۡبَرۡقَ خَوۡفٗا وَطَمَعٗا وَيُنشِئُ ٱلسَّحَابَ ٱلثِّقَالَ
Ko Kanko woni holliroowo on, onon ɓee yimɓe, maƴe ɗen, O hawtitana on e ɗum: hulugol maƴƴe ɗen e tamƴinagol toɓo ngon. Ko Kanko kadi fuɗɗata ɗen duule teddiniraaɗe toɓo heewngo.
عربي تفسیرونه:
وَيُسَبِّحُ ٱلرَّعۡدُ بِحَمۡدِهِۦ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ مِنۡ خِيفَتِهِۦ وَيُرۡسِلُ ٱلصَّوَٰعِقَ فَيُصِيبُ بِهَا مَن يَشَآءُ وَهُمۡ يُجَٰدِلُونَ فِي ٱللَّهِ وَهُوَ شَدِيدُ ٱلۡمِحَالِ
Digaali ɗen no senina Joomi majje yettugol Mo hamdinoo. Mala'ikaaɓe ɓen kadi subbunhinanoo Joomi maɓɓe hulugol Mo mawnina Mo. Alla no wurta parñite sunnooje ɗen e on Mo O muuyi e tagu Makko ngun, ɗe halka mo. Heeferɓe ɓen hino yeddondira fii wootinɗingol Alla. Alla non ko saɗtuɗo nanngal e doole wonannde on yedduɗo Mo.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• عظيم مغفرة الله وحلمه عن خطايا بني آدم، فهم يستكبرون ويَتَحَدَّوْنَ رسله وأنبياءه، ومع هذا يرزقهم ويعافيهم ويحلم عنهم.
Haforal Alla ngal e muñal Makko ngal gaayi e goopi ɓiɗɓe Aadama ɓen, ko ko mawni: ɓe townitoto ɓe teeroo Nulaaɓe e Annabaaɓe Makko. Ɗum e wonnde, O arsikay ɓe, O yaafanoo ɓe, O muññanoo ɓe.

• سعة علم الله تعالى بما في ظلمة الرحم، فهو يعلم أمر النطفة الواقعة في الرحم، وصَيْرُورتها إلى تخليق ذكر أو أنثى، وصحته واعتلاله، ورزقه وأجله، وشقي أو سعيد، فعلمه بها عام شامل.
Ganndal Alla ngal e ko woni kon ka renngaaji hino yaaji. Himo anndi fii toɓɓere maniiyu nden ka rennga, e no nde waylorta wonta gorel maa deyel, cella e nawna mayre, arsike e lajal mayre, maleede maa malkiseede mayre. Ganndal Makko fii ɗum hino mofti.

• عظيم عناية الله ببني آدم، وإثبات وجود الملائكة التي تحرسه وتصونه وغيرهم مثل الحَفَظَة.
Ko Alla toppitori ɓiɗɓ Aadama ɓen kon hino mawni, tabitiri seedee Malaa'ikaaɓe aynooɓe mo ɓen e woɗɓe goo, wano reenooɓe ɓen.

• أن الله تعالى يغير حال العبد إلى الأفضل متى ما رأى منه اتباعًا لأسباب الهداية، فهداية التوفيق منوطة باتباع هداية البيان.
Aayeeje ɗen hollii wonnde Alla waylirii fiyaaku yimɓe faade ko ɓuri moƴƴudee woo tuma O yi'i etaare maɓɓe no ɓe feewira. Tawde ko etanagol peewal ngal na fawii e rewde peewal banngungal.

 
د معناګانو ژباړه سورت: رعد
د سورتونو فهرست (لړلیک) د مخ نمبر
 
د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فولاني ژبې ته د المختصر في تفسیر القرآن الکریم ژباړه - د ژباړو فهرست (لړلیک)

د مرکز تفسیر للدراسات القرآنیة لخوا خپور شوی.

بندول