د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - د ژباړو فهرست (لړلیک)


د معناګانو ژباړه سورت: الفتح   آیت:

Simoore udditaare (uddito)

د سورت د مقصدونو څخه:
تبشير النبي والمؤمنين بالفتح والتمكين.
Weltanirde Annabi e goonɗinde uddital e newnaneede.

إِنَّا فَتَحۡنَا لَكَ فَتۡحٗا مُّبِينٗا
Men udditanii ma an Nulaaɗo, uddital ɓanngungal, ñannde beldal ngal Hudaybiyyah.
عربي تفسیرونه:
لِّيَغۡفِرَ لَكَ ٱللَّهُ مَا تَقَدَّمَ مِن ذَنۢبِكَ وَمَا تَأَخَّرَ وَيُتِمَّ نِعۡمَتَهُۥ عَلَيۡكَ وَيَهۡدِيَكَ صِرَٰطٗا مُّسۡتَقِيمٗا
Fii no Allah yawtinrane junuubi maa ado ngal uddital, e ko sakkitii ɓaawo maggal, O timminira neema on e maaɗa wallugol ma, O fewne e laawol focciingol; woni laawol lislaamu ngol.
عربي تفسیرونه:
وَيَنصُرَكَ ٱللَّهُ نَصۡرًا عَزِيزًا
E no Allah wallire ballal tiiɗungal e foolugol ayɓe maa ɓen.
عربي تفسیرونه:
هُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ ٱلسَّكِينَةَ فِي قُلُوبِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ لِيَزۡدَادُوٓاْ إِيمَٰنٗا مَّعَ إِيمَٰنِهِمۡۗ وَلِلَّهِ جُنُودُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Ko Allah woni jippinɗo tabital e deeƴere e ɓerɗe gomɗimɓe ɓen, fii no ɓe ɓeydora gomɗinal e hoore gomɗinal maɓɓe ngal. Ko Allah heerani jeygol koneeli kammuuli ɗin e leydi ndin, Himo semmbinira ɗi kala Mo O yiɗani e jeyaaɓe Makko ɓen. Allah siforii wonnde Annduɗo ko moƴƴani jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo ko O dognata e ballal e semmbingol ko O wallitorta kon.
عربي تفسیرونه:
لِّيُدۡخِلَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا وَيُكَفِّرَ عَنۡهُمۡ سَيِّـَٔاتِهِمۡۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عِندَ ٱللَّهِ فَوۡزًا عَظِيمٗا
E fii no Allah naadira ɓen worɓe gomɗimɓe Allah e Nulaaɗo Makko on e rewɓe gomɗimɓe ɓen, Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo leydi kuɓeeje e leɗɗe mun, e no O montirana ɓe bonɗi maɓɓe ɗin, hara O nanngitirtaa ɓe ɗi. Kon ko jantaa ɗon wonii hebde ko tora ko ɗuum woni aljanna, e deestaade ko hulaa ko duum woni nanngireede bondi di dum ko ka Allah, ko maloore mawnde, nde sugu alaa.
عربي تفسیرونه:
وَيُعَذِّبَ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡمُشۡرِكِينَ وَٱلۡمُشۡرِكَٰتِ ٱلظَّآنِّينَ بِٱللَّهِ ظَنَّ ٱلسَّوۡءِۚ عَلَيۡهِمۡ دَآئِرَةُ ٱلسَّوۡءِۖ وَغَضِبَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَلَعَنَهُمۡ وَأَعَدَّ لَهُمۡ جَهَنَّمَۖ وَسَآءَتۡ مَصِيرٗا
E no O leptira naafiqiiɓe worɓe ɓen e naafiqiiɓe rewɓe ɓen, e sirkooɓe worɓe ɓen e sirkooɓe rewɓe ɓen, sikkooɓe ɓen woonde Allah wallataa fii diina Makko kan, haa O toowna fii Konngol Makko ngol. Awa yiiloonde lepte wonii e maɓɓe. Allah tikkiranii ɓe sabu yeddugol ɓe ngol sikka Mo ko boni, O woɗɗinii ɓe kadi e yurmeende Makko nden, O hebilanii Jahannama ka laakara, ko ɓe luttata poomaa adabaa. Nge bonii ruttorde!
عربي تفسیرونه:
وَلِلَّهِ جُنُودُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَزِيزًا حَكِيمًا
Ko Allah jeyi koneeli kammuuli ɗin e leydi ndin, Himo semmbinira ɗi mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen. Allah siforii wonnde Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e tagu Mun e kattal Mun e toppitagol Mun.
عربي تفسیرونه:
إِنَّآ أَرۡسَلۡنَٰكَ شَٰهِدٗا وَمُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا
Men nulirii ma an Nulaaɗo, seedoytooɗo e mofte maa ɗen Ñalnde Darngal, e wewlinoowo gomɗimɓe ɓen, ballal poolal ngal Allah marani ɓe ngal aduna, e neema mo O marani ɓe on laakara. Men Nulirmaa kadi hulɓinoroowo heeferɓe ɓen, koyeera e fooleede ko O fodi kon gomɗimɓe ɓen huuway e maɓɓe aduna, e lepte muusuɗe ɗe O hebilani ɓe ɗen laakara, hino habbitiiɓe.
عربي تفسیرونه:
لِّتُؤۡمِنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَتُعَزِّرُوهُ وَتُوَقِّرُوهُۚ وَتُسَبِّحُوهُ بُكۡرَةٗ وَأَصِيلًا
Fii no gomɗiniron Allah e Nulaaɗo Makko on, mawninon mo, teddinon, Subbuhinanoɗon Allah bimmbi e kiikiiɗe.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• صلح الحديبية بداية فتح عظيم على الإسلام والمسلمين.
Ko ahodal ngal Hudybiyyah woni fuɗɗorde uddital mawngal ngal e lislmaau e juulɓe ɓen.

• السكينة أثر من آثار الإيمان تبعث على الطمأنينة والثبات.
Deeƴere ko jeyaaɗum e batteeji gomɗinal, hino adda deeyre e tabital.

• خطر ظن السوء بالله، فإن الله يعامل الناس حسب ظنهم به سبحانه.
Sikkugol Allah sikke bonɗe, ko ko hulɓinii; tawde Allah ko yeru kala sikki Mo ɗon, O huuwondirta e ontigi.

• وجوب تعظيم وتوقير رسول الله صلى الله عليه وسلم.
Hino waɗɗii teddingol Nulaaɗo on mo jam e kisiyee woni e mun on.

إِنَّ ٱلَّذِينَ يُبَايِعُونَكَ إِنَّمَا يُبَايِعُونَ ٱللَّهَ يَدُ ٱللَّهِ فَوۡقَ أَيۡدِيهِمۡۚ فَمَن نَّكَثَ فَإِنَّمَا يَنكُثُ عَلَىٰ نَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ أَوۡفَىٰ بِمَا عَٰهَدَ عَلَيۡهُ ٱللَّهَ فَسَيُؤۡتِيهِ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Pellet, ɓen wonɓe ahodude e maaɗa an Nulaaɗo, ka ahodal “Bayʿat al-Riḍwān”, fii haɓugol sirkooɓe ɓen, anndu ɓen ko Allah ɓe ahda,dirta tawde ko Kanko yamiri ɓe haɓugol sirkooɓe ɓen, ko kanko kadi warjo- tooɗoɓe. Haray junngo Allah hino senngo dow juuɗe maɓɓe ɗen fewndo ka ahodal, Himo ƴellitii e maɓɓe, tawde huunde suuɗaaki Mo e fii maɓɓe. Kala non firtuɗo ko ahodi kon e Allah wonnde o wallay diina Makko kan, haray lorra mun kan ko e makko yantata; kala kadi hunnuɗo ko ahodi kon e Allah wonnde wallay diina Makko kan, aray nde O okkata mo njoɓdi mawndi, ndiin woni Aljanna.
عربي تفسیرونه:
سَيَقُولُ لَكَ ٱلۡمُخَلَّفُونَ مِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ شَغَلَتۡنَآ أَمۡوَٰلُنَا وَأَهۡلُونَا فَٱسۡتَغۡفِرۡ لَنَاۚ يَقُولُونَ بِأَلۡسِنَتِهِم مَّا لَيۡسَ فِي قُلُوبِهِمۡۚ قُلۡ فَمَن يَمۡلِكُ لَكُم مِّنَ ٱللَّهِ شَيۡـًٔا إِنۡ أَرَادَ بِكُمۡ ضَرًّا أَوۡ أَرَادَ بِكُمۡ نَفۡعَۢاۚ بَلۡ كَانَ ٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرَۢا
Ɓen ɓe Allah tultinnoo ɗowtugol ma ka setagol maaɗa Makka, aray nde ɓe wi'ani, si on feloyiiɓe: ko jawle amen ɗen e ɓeynguureeji amen ɗin woni ko haɗi men ɗowtugol ma. Ɗaɓɓiran men Allah haforaneede junuubi. Hara hiɓe wowlira ɗemɗe maɓɓe, ko alaa e ɓerɗe maɓɓe; tawde ɓe tuubaali taho. Awa maakan ɓe: Hay gooto waawanaa on huunde ka Allah, si wonii O faandanike on moƴƴere, maa hara O faandani on bone. Wurin Allah siforii wonnde Humpitiiɗo ko golloton kon. Huunde e kuuɗe mon ɗen suuɗaaki Mo, ko etiɗon woo.
عربي تفسیرونه:
بَلۡ ظَنَنتُمۡ أَن لَّن يَنقَلِبَ ٱلرَّسُولُ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ إِلَىٰٓ أَهۡلِيهِمۡ أَبَدٗا وَزُيِّنَ ذَٰلِكَ فِي قُلُوبِكُمۡ وَظَنَنتُمۡ ظَنَّ ٱلسَّوۡءِ وَكُنتُمۡ قَوۡمَۢا بُورٗا
Nganto mon wiide ko jawle e ɓiɗɓe mon tultini on yaadugol e makko, wanaa non woniri. Ko woni goonga kon, on sikkuno wonnde Nulaaɗo on e sahaabaaɓe makko ɓen fow maayayno ton, hara ɓe artataa ka ɓeynguureeji maɓɓe Madiina. Seytaane cuɗinani on ɗum ka ɓerɗe mon;sikkuɗon Joomi mon sikke bonɗe; wonnde O faabotaako Nulaaɗo Makko on, laatiɗon yimɓe halkiraaɓe ngol sikkugol mon Allah sikke bonɗe e tultugol yaadude e Nulaaɗo Makko on.
عربي تفسیرونه:
وَمَن لَّمۡ يُؤۡمِنۢ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ فَإِنَّآ أَعۡتَدۡنَا لِلۡكَٰفِرِينَ سَعِيرٗا
Kala dee mo gomɗinaali Allah e Nulaaɗo Makko on, ko yedduɗo. Haray non Men hebilanii yedduɓe ɓen Ñalnde Darngal, Yiite dulbaynge, ke ɓe leptetee heen.
عربي تفسیرونه:
وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ يَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُ وَيُعَذِّبُ مَن يَشَآءُۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Ko Allah tun heeranii laamagol kammuuli ɗin e leydi ndin. Himo haforana junuubi mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen, O naada ontigi Aljanna; Himo leptira kadi nunɗal Makko ngal, mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen. Allah siforii wonnde Haforoowo junuubi kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
عربي تفسیرونه:
سَيَقُولُ ٱلۡمُخَلَّفُونَ إِذَا ٱنطَلَقۡتُمۡ إِلَىٰ مَغَانِمَ لِتَأۡخُذُوهَا ذَرُونَا نَتَّبِعۡكُمۡۖ يُرِيدُونَ أَن يُبَدِّلُواْ كَلَٰمَ ٱللَّهِۚ قُل لَّن تَتَّبِعُونَا كَذَٰلِكُمۡ قَالَ ٱللَّهُ مِن قَبۡلُۖ فَسَيَقُولُونَ بَلۡ تَحۡسُدُونَنَاۚ بَلۡ كَانُواْ لَا يَفۡقَهُونَ إِلَّا قَلِيلٗا
Aray nde ɓen ɓe Allah tultinnoo wi'a, tuma fokkitanoyton onon gomɗimɓe ɓen, konu-honyri ndin Khaybar, ndin ndi Allah fodunoo on ɓaawo ahodal ngal Hudaybiyyah, ɓe wi'a: accee men yaada e mon, fii heɓugol konu-hoyri ndin. Ɓen tultulɓe ko faalaa, ko waɗtitirgol ɗum ɗon, kon ko Allah fodunoo gomɗimɓe ɓen ɓaawo ahodal ngal Hudaybiyya nde O tottata ganngal ngal tawanoobe wolde Khaybar. Awa Nulaaɗo maakan ɓee: on jokkataa men e ndin konu-hoyri ɗon fes. Tawde ko fodi men e ndin, ko fii tawaaɓe Hudaybiyya ɓen. Ma ɓe wi'u ontuma: on añanay men tun woni. Ɗum wanaa yamiroore Allah non. Ko non le woniri, wanaa no ɓe aaƴorii non. Ko waɗi ɗum, ko tawde ɓe faamataano yamirooje e haɗaaɗi Allah ɗin, si wanaa seeɗa. Ko yolli ɓe e yeddugol mo.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• مكانة بيعة الرضوان عند الله عظيمة، وأهلها من خير الناس على وجه الأرض.
Ahodal Ridwaan na jogii daraja njana to Alla . Tawanooɓe ɗon ɓen hino jeyaaɓe e ɓurɓe moƴƴude ɓen ka hoore leydi.

• سوء الظن بالله من أسباب الوقوع في المعصية وقد يوصل إلى الكفر.
Sikkugol Allah ko boni, ko jeyaaɗum e ko yollata e geddi, hino hasii ka ɗowa e keeferaku.

• ضعاف الإيمان قليلون عند الفزع، كثيرون عند الطمع.
A taway lo'uɓe gomɗinal ɓen hino fanɗi ka fewndo ɗenƴere, tawaa hiɓe ɗuuɗi ka tama'u.

قُل لِّلۡمُخَلَّفِينَ مِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ سَتُدۡعَوۡنَ إِلَىٰ قَوۡمٍ أُوْلِي بَأۡسٖ شَدِيدٖ تُقَٰتِلُونَهُمۡ أَوۡ يُسۡلِمُونَۖ فَإِن تُطِيعُواْ يُؤۡتِكُمُ ٱللَّهُ أَجۡرًا حَسَنٗاۖ وَإِن تَتَوَلَّوۡاْ كَمَا تَوَلَّيۡتُم مِّن قَبۡلُ يُعَذِّبۡكُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا
An Nulaaɗo, maakiran tultunooɓe yaadugol ɓen e maaɗa Makkan, jeyaaɓe e yimɓe ladde ɓen, ndaarndagol ɓe: arma nde noddeteɗon e haɓugol joomiraaɓe doole tiiɗuɓe e hare. Haɓon ɓe fii laawol Allah ngol, maaɗum ɓe naatira lislaamu on jam. Si on ɗoftike Allah e kon ko O noddi on e mun ɗon, O okka on mbarjaari moƴƴundi, woni Aljanna; si on huccitirii non e ɗoftagol Mo ngol, wano huccitirnoɗon e mun, fewndo tultulnoɗon yaadugol e Nulaaɗo on Makka, haray O leptiray on lepte muusuɗe.
عربي تفسیرونه:
لَّيۡسَ عَلَى ٱلۡأَعۡمَىٰ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡأَعۡرَجِ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرِيضِ حَرَجٞۗ وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ يُدۡخِلۡهُ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَمَن يَتَوَلَّ يُعَذِّبۡهُ عَذَابًا أَلِيمٗا
Bakkaatu fawaaki e ngantinorɗo mbumɗam, maa laƴugol maa nawnaare, si o tultirii hare nde fii ɗum. Kala ɗoftiiɗo e Nulaaɗo Makko on, O naadoyay mo Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo ley kuɓeeje e leɗɗe mun. Kala kadi ɗuurniiɗo e ɗoftagol ɓe ngol, O leptiray mo lepte muusuɗe.
عربي تفسیرونه:
۞ لَّقَدۡ رَضِيَ ٱللَّهُ عَنِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ إِذۡ يُبَايِعُونَكَ تَحۡتَ ٱلشَّجَرَةِ فَعَلِمَ مَا فِي قُلُوبِهِمۡ فَأَنزَلَ ٱلسَّكِينَةَ عَلَيۡهِمۡ وَأَثَٰبَهُمۡ فَتۡحٗا قَرِيبٗا
Gomɗii Allah welano gomɗimɓe ɓen, tuma ɓe yeeyondiraynoo e maaɗa ka ahodal Hudaybiyya e ley leggal. O anndi gomɗinal e laaɓal e goonga ko woni e ɓerɗe maɓɓe ɗen, O jippini deeƴere nden e ɓerɗe maɓɓe ɗen, O warjoriiɓe ɗum, uddital Khaybara ɓaɗtiingal, ko lonntinana ɓe kon ko laawinooɓe naatugol Makka.
عربي تفسیرونه:
وَمَغَانِمَ كَثِيرَةٗ يَأۡخُذُونَهَاۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَزِيزًا حَكِيمٗا
O okki ɓe kadi konu-heyri ɗuuɗundi e yimɓe Khaybara ɓen. Allah siforii wonnde Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e tagu Mun e kattal Mun e toppitagol Mun.
عربي تفسیرونه:
وَعَدَكُمُ ٱللَّهُ مَغَانِمَ كَثِيرَةٗ تَأۡخُذُونَهَا فَعَجَّلَ لَكُمۡ هَٰذِهِۦ وَكَفَّ أَيۡدِيَ ٱلنَّاسِ عَنكُمۡ وَلِتَكُونَ ءَايَةٗ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ وَيَهۡدِيَكُمۡ صِرَٰطٗا مُّسۡتَقِيمٗا
Allah fodii on, onon muumini'en, konu-heyri ɗuuɗundi ndi henndotoɗon ka udditoyton liislaamu woo, O yaccinani on konu-hoyri ndin Khaybara, O haɗi juuɗe Alyahuuda'en hewtugol ɓeynguureeji mon ɗin ɓaawo mon, fewndo ɓe himmirnoo ɗum, haray ko no ɗin konu-hoyriiji yaccinaaɗi wonirana on maande ko Allah wallata on kon O semmbina on, O fewnira on kadi e laawol focciingol, ngol ooñaaki.
عربي تفسیرونه:
وَأُخۡرَىٰ لَمۡ تَقۡدِرُواْ عَلَيۡهَا قَدۡ أَحَاطَ ٱللَّهُ بِهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٗا
Allah fodii on konu-hoyri goo kadi, ndi on haɗtanaali henndagol taho, ko Allah tun haɗtani ɗum ka ganndal e ka toppitagol Makko. Allah siforii wonnde haɗtanɗo kala huunde. Huunde ronkintaa Mo.
عربي تفسیرونه:
وَلَوۡ قَٰتَلَكُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوَلَّوُاْ ٱلۡأَدۡبَٰرَ ثُمَّ لَا يَجِدُونَ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا
Hay si yedduɓe ɓen Allah e Nulaaɗo Makko on haɓiino on, onon gomɗimɓe ɓen, ɓe huccitirayno laawagol foolaaɓe yeeso mon, refti ɓe heɓoytaa giɗo heftoowo fii maɓɓe, wanaa ballo ko faaboo ɓe e haɓugol on.
عربي تفسیرونه:
سُنَّةَ ٱللَّهِ ٱلَّتِي قَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلُۖ وَلَن تَجِدَ لِسُنَّةِ ٱللَّهِ تَبۡدِيلٗا
Ko gomɗimɓe ɓen foolata kon, heeferɓe ɓen foolee, ko tabituɗum e kala nokku e jamaanu. Ko sunna Allah non e mofte yawtunooɗe ɗen ado ɓee fennooɓe ɗoo. A heɓantaa an Nulaaɗo, sunna Allah on, mbattiigu.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• إخبار القرآن بمغيبات تحققت فيما بعد - مثل الفتوح الإسلامية - دليل قاطع على أن القرآن الكريم من عند الله.
Ko tawata kon Alqur'aana hino humpita birniiɗe ɗe ciwaana arde ɗe laatii caggal ɗuum, wano uddite lislaamu ɗen, hino tinndina tigi wonnde quraana ko Defte immornde ka Allah.

• تقوم أحكام الشريعة على الرفق واليسر.
Ñaawooje sari'a ɗen ko e newuya e hoyeende tuugii.

• جزاء أهل بيعة الرضوان منه ما هو معجل، ومنه ما هو مدَّخر لهم في الآخرة.
Mbarjaari ahodal ngal Hudaybiyyah, hino sennditii hakkunde yaccinanoonde ɗoo, e maranaaɓe nde ka laakara.

• غلبة الحق وأهله على الباطل وأهله سُنَّة إلهية.
Aayeeje ɗen hollii wonnde yimɓe goonga ɓen foolay tun ɓe meere ɓen, e wonnde ɗum ko ko sunna Alliyanke.

وَهُوَ ٱلَّذِي كَفَّ أَيۡدِيَهُمۡ عَنكُمۡ وَأَيۡدِيَكُمۡ عَنۡهُم بِبَطۡنِ مَكَّةَ مِنۢ بَعۡدِ أَنۡ أَظۡفَرَكُمۡ عَلَيۡهِمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرًا
Ko kanko woni haɗuɗo sirkooɓe ɓen hewtugol on, fewndo nde worɓe ɓurɓe cappanɗe jeetato e maɓɓe eɓɓunoo memirde on bone Hudaybiyyah, O haɗi ɓe kadi juuɗe mon memude ɓe, hara on haɓataa ɓe on lorrataa ɓe, wurin on accituno ɓe, ɓaawo nde waawunoɗon ɓe. Allah siforii wonnde Reenuɗo ko golloton kon. Huunde e mun suuɗaaki Mo.
عربي تفسیرونه:
هُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّوكُمۡ عَنِ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ وَٱلۡهَدۡيَ مَعۡكُوفًا أَن يَبۡلُغَ مَحِلَّهُۥۚ وَلَوۡلَا رِجَالٞ مُّؤۡمِنُونَ وَنِسَآءٞ مُّؤۡمِنَٰتٞ لَّمۡ تَعۡلَمُوهُمۡ أَن تَطَـُٔوهُمۡ فَتُصِيبَكُم مِّنۡهُم مَّعَرَّةُۢ بِغَيۡرِ عِلۡمٖۖ لِّيُدۡخِلَ ٱللَّهُ فِي رَحۡمَتِهِۦ مَن يَشَآءُۚ لَوۡ تَزَيَّلُواْ لَعَذَّبۡنَا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابًا أَلِيمًا
Ko ɓen woni ko yeddi Allah e Nulaaɗo Makko on, ɓe sakkii on e Juulirde Hormorde nden, ɓe haɗi neldaari ndin hewtugol nokku hirsirde nden ka hormorde. Si wanaano sabu worɓe e rewɓe gomɗimɓe Allah ɓe on anndataano haa waɗtidon ɓe e haɓidaaɓe ɓen ka heeferɓe, bakkaatu e diya (soktorɗum) fawora on ko waruɗon ɓe kon, ko aldaa e anndugol, si wanaano fii ɗum, Allah duŋinanayno on ka udditugol Makko, fii no Allah naadira e yurmeende Makko nden, kala mo O muuyani, wano gomɗimɓe ɓen Makko.Si yedduɓe ɓen senndondirno e gomɗimɓe ɓen Makka ɗon, ko pellet, Men leptirayno ɓen yedduɓe Allah e Nulaaɗo on, lepte muusuɗe.
عربي تفسیرونه:
إِذۡ جَعَلَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي قُلُوبِهِمُ ٱلۡحَمِيَّةَ حَمِيَّةَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَعَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَأَلۡزَمَهُمۡ كَلِمَةَ ٱلتَّقۡوَىٰ وَكَانُوٓاْ أَحَقَّ بِهَا وَأَهۡلَهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا
Tuma nde yeddunooɓe Allah e Nulaaɗo mun on waɗunoo e ɓerɗe maɓɓe ɗen jinngo majjiyanke, ngo humondiraa e goonga woo si wanaa mbeleeɗe. Ɓe salorii naatugol Nulaaɗo Allah (jom kisiyee) on Makko, hitaande Hudaybiyyah nden, kulol wata ɓe felire wi'eede o fooliiɓe. Allah jippini deeƴere Makko nden e dow Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen, ka tawata ɓe teeɗoragol sirkooɓe ɓen yeru kuuɗe maɓɓe ɗen, wanaano ko tikkinta ɓe. O fawi ɓe Konngol goonga ngol wiingol " reweteeɗo tanaa Allaahu alaa ", e ñiiɓnugol ngol, ɓe niiɓni ngol. Woniri non, tawi ko gomɗimɓe ɓen ɓuri hanndude e maggol, ɓe laatorii hannduɓe e maggol, sabu moƴƴere wonnde e ɓerɗe maɓɓe, nde Allah anndi fii mun. Allah siforii wonnde annduɗo kala huunde. Hay huunde suuɗaaki Mo.
عربي تفسیرونه:
لَّقَدۡ صَدَقَ ٱللَّهُ رَسُولَهُ ٱلرُّءۡيَا بِٱلۡحَقِّۖ لَتَدۡخُلُنَّ ٱلۡمَسۡجِدَ ٱلۡحَرَامَ إِن شَآءَ ٱللَّهُ ءَامِنِينَ مُحَلِّقِينَ رُءُوسَكُمۡ وَمُقَصِّرِينَ لَا تَخَافُونَۖ فَعَلِمَ مَا لَمۡ تَعۡلَمُواْ فَجَعَلَ مِن دُونِ ذَٰلِكَ فَتۡحٗا قَرِيبًا
Gomɗii Allah goonginiranii Nulaaɗo Makko on, koyɗol ngol e hoore goonga, fewndo O hollunoo mo ngol koyɗol, o humpiti ngol sahaaba'en makko, wonnde o naatidoyay e maɓɓe, ko Suudu Allah Hormordu, hara ko ɓe hooliiɓe bone ayɓe maɓɓe, woɗɓe e maɓɓe femmba salaaji mun, woɗɓe ɓen ɗuyta tun sukundu ndun, fii maandingol lannude golle hajju ɗen. Allah no anndi ko moƴƴani on, onon muumini'en, huunde nde tawata on anndaa onon. O waɗii non ko wanaa ko koyɗol ngol holli kon, naatugol Makko nden hitaande, uddital ɓadiingal. Ko ɗum woni ko Allah newini fii mun ka ahodal Hudaybiyya e ko jokki ɗon kon ka uddital Khaybara, e juuɗe gomɗimɓe ɓen tawanooɓe Hudaybiyya.
عربي تفسیرونه:
هُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ رَسُولَهُۥ بِٱلۡهُدَىٰ وَدِينِ ٱلۡحَقِّ لِيُظۡهِرَهُۥ عَلَى ٱلدِّينِ كُلِّهِۦۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدٗا
Ko Kanko woni nulirɗo Nulaaɗo Makko on Muhammad (yo o his) ɓanngannduyee laaɓuo e diina goona - woni lislaamu -; fii yo ɓamtu ka e hoore kala ko lunndii ka e diina. Allah no seedii ɗum, Allah yonii seedee.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• الصد عن سبيل الله جريمة يستحق أصحابها العذاب الأليم.
faddagol e laawol Allah ngol, ko bone mo golluɓe ɗum hanndi e lepte muusuɗe.

• تدبير الله لمصالح عباده فوق مستوى علمهم المحدود.
No Allah toppitortoo non jeyaaɓe Makko ɓen, hino feƴƴi ka ɓe anndi ɗon.

• التحذير من استبدال رابطة الدين بحمية النسب أو الجاهلية.
Aayeeje ɗen hino rentini waɗtitirgol jeydugol ka diina ngol, jinngo dammbe maa majjiyanke.

• ظهور دين الإسلام سُنَّة ووعد إلهي تحقق.
Feeñugol diina lislaamu kan, ko fodoore nde Allah laatini.

مُّحَمَّدٞ رَّسُولُ ٱللَّهِۚ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥٓ أَشِدَّآءُ عَلَى ٱلۡكُفَّارِ رُحَمَآءُ بَيۡنَهُمۡۖ تَرَىٰهُمۡ رُكَّعٗا سُجَّدٗا يَبۡتَغُونَ فَضۡلٗا مِّنَ ٱللَّهِ وَرِضۡوَٰنٗاۖ سِيمَاهُمۡ فِي وُجُوهِهِم مِّنۡ أَثَرِ ٱلسُّجُودِۚ ذَٰلِكَ مَثَلُهُمۡ فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِۚ وَمَثَلُهُمۡ فِي ٱلۡإِنجِيلِ كَزَرۡعٍ أَخۡرَجَ شَطۡـَٔهُۥ فَـَٔازَرَهُۥ فَٱسۡتَغۡلَظَ فَٱسۡتَوَىٰ عَلَىٰ سُوقِهِۦ يُعۡجِبُ ٱلزُّرَّاعَ لِيَغِيظَ بِهِمُ ٱلۡكُفَّارَۗ وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ مِنۡهُم مَّغۡفِرَةٗ وَأَجۡرًا عَظِيمَۢا
Muhammadu ko Nulaaɗo Allah. Sahaabaaɓe wonduɓe e makko ɓen, ko ñaaɗuɓe e yedduɓe haɓidaaɓe maɓɓe ɓen, yurmondirɓe hakkunde maɓɓe yiɗindirɓe, hiɗa yi'a ɓe an ndaaroowo, hiɓe ruƴƴana Allah sujjana Mo, hiɓe ɗaɓɓira Allah yawtaneede e mbarjaari mawnundi e welayee Makko. Maandeeji maɓɓe ɗin hino ka geece maɓɓe batte sujuudu e peewal e annoora julde ko feeñata e maɓɓe. Ko ɗum woni ko ɓe Tawreeta jippinaande e Muusaa nden sifori ɓe. Si a yilti ka Linjiila jippinaande e Iisaa nden, a taway hinde siforii jogondiral maɓɓe ngal, wano remuru yaltinndu puɗi mayru, ɗin mawni ɗi fotondiri, fii no Allah tikkinira ɓe yedduɓe ɓen, si ɓe yi'ii cemmbe e jogondiral maɓɓe ngal. Allah fodii sahaabaaɓe gomɗimɓe Mo ɓen ɓe golli golle moƴƴe, haforaneede junuubi e mbarjaari mawndi ka Makko, woni Aljanna.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• تشرع الرحمة مع المؤمن، والشدة مع الكافر المحارب.
Hino sar'inaa yurmegol gomɗinɗo, saɗtinana keefeero kaɓdiijo.

• التماسك والتعاون من أخلاق أصحابه صلى الله عليه وسلم.
Jogondiral e wallondiral, ko jeyaaɗum e jikkuuji sahaabaaɓe Annabiijo on mo jam e kisiyee woni e mun on.

• من يجد في قلبه كرهًا للصحابة الكرام يُخْشى عليه من الكفر.
Kala heɓuɗo ngayngu e ɓernde mun nden wonande saahaaba'en, haray himo hulanaa yeddugol.

• وجوب التأدب مع رسول الله صلى الله عليه وسلم، ومع سُنَّته، ومع ورثته (العلماء).
Hino waɗɗii ne'anagol Nulaaɗo Allah on (yo o his), ne'anoo kadi sunna makko on, e jannguɓe ronuɓe mo ɓen.

 
د معناګانو ژباړه سورت: الفتح
د سورتونو فهرست (لړلیک) د مخ نمبر
 
د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - د ژباړو فهرست (لړلیک)

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

بندول