Check out the new design

Tradução dos significados do Nobre Qur’an. - Tradução Fula de interpretação abreviada do Nobre Alcorão. * - Índice de tradução


Tradução dos significados Surah: Ash-Shura   Versículo:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِ ٱلۡجَوَارِ فِي ٱلۡبَحۡرِ كَٱلۡأَعۡلَٰمِ
Hino jeyaa e maandeeji tinndinayɗi e kattal e gootaagu Makko ngun: laaɗe dogayɗe ɗen ka maayo, toowirɗe wa pelle.
Os Tafssir em língua árabe:
إِن يَشَأۡ يُسۡكِنِ ٱلرِّيحَ فَيَظۡلَلۡنَ رَوَاكِدَ عَلَىٰ ظَهۡرِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّكُلِّ صَبَّارٖ شَكُورٍ
Si O haajii deeƴingol henndu naɓay ndu laaɗe ɗen, O waɗay; ndu waɗtina ontuma, tabitu ndu e hoore maayo ngon. Woni e ko jantaa koo, maandeeji ɓannginɗi kattal Allah ngal, wonannde kala muññotooɗo jarrabuyee, yettoowo neema Allah on e dow mun.
Os Tafssir em língua árabe:
أَوۡ يُوبِقۡهُنَّ بِمَا كَسَبُواْ وَيَعۡفُ عَن كَثِيرٖ
Si Mo yiɗi Kanko Allah, O yooliray ɗen laaɗe, wurtugol heenndu tiiɗundu e majje, sabu bakkaatu ko yimɓe ɓen faggitii kon. Himo yaafoo non, ko ɗuuɗi e bakkatuuji jeyaaɓe Makko ɓen.
Os Tafssir em língua árabe:
وَيَعۡلَمَ ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِنَا مَا لَهُم مِّن مَّحِيصٖ
Tuma O halkirta laaɗe ɗen henndu ndun, wennjaynooɓe e Aayeeje Allah ɗen, fii bonnitugol ɗe, hiɓe wonnde ontuma, wonnde alaa no ɓe laawora e halkaare nden.
Os Tafssir em língua árabe:
فَمَآ أُوتِيتُم مِّن شَيۡءٖ فَمَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَمَا عِندَ ٱللَّهِ خَيۡرٞ وَأَبۡقَىٰ لِلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَلَىٰ رَبِّهِمۡ يَتَوَكَّلُونَ
Kala huunde nde hokkaɗon onon ɓee yimɓe, woni ko jaahu maa ɓiɗɗo, haray ko dakamme nguurndam aduna, ko ko fii mun lannata; neema duumotooɗo on, ko neema Aljanna on mo Allah marani gomɗimɓe Mo ɓen, ɓe gomɗini Nulaaɓe Makko ɓen, hara ko e Joomi maɓɓe tun, woni ɓe fawotoo e fiyaaku maɓɓe kala.
Os Tafssir em língua árabe:
وَٱلَّذِينَ يَجۡتَنِبُونَ كَبَٰٓئِرَ ٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡفَوَٰحِشَ وَإِذَا مَا غَضِبُواْ هُمۡ يَغۡفِرُونَ
Ɓen woɗɗitotooɓe e junuubi mawɗi ɗin e pankare ɗen, si wonii ɓe tikkanii fawñoriiɗo ɓe konngol maa kuugal, hara ɓe yaaforay ontigi e ɗum, sabu moƴƴere e maslaha ko woni e mun.
Os Tafssir em língua árabe:
وَٱلَّذِينَ ٱسۡتَجَابُواْ لِرَبِّهِمۡ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَأَمۡرُهُمۡ شُورَىٰ بَيۡنَهُمۡ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
Ɓen nootoriiɓe Joomi maɓɓe, huuwugol ko O yamiri ɓe, woɗɗitoo e ko O haɗi ɓe, ñiɓnir ɓe julde nden no timmiri, ɓe tawata ko diisondirayɓe hakkunde maɓɓe, e kala fiyaaku maɓɓe, wintotorayɓe fii Allah, e kon ko Men arsiki ɓe.
Os Tafssir em língua árabe:
وَٱلَّذِينَ إِذَآ أَصَابَهُمُ ٱلۡبَغۡيُ هُمۡ يَنتَصِرُونَ
E ɓen tawɓe si tooñe yanii e maɓɓe, ɓe yottoray teddingol hoore maɓɓe, tuma tawi hara tooñuɗo on hanndaa e yaafeede. Nden yottannde, ko jojjunde, teŋtinii si nafa alaa e yaafagol ngol.
Os Tafssir em língua árabe:
وَجَزَٰٓؤُاْ سَيِّئَةٖ سَيِّئَةٞ مِّثۡلُهَاۖ فَمَنۡ عَفَا وَأَصۡلَحَ فَأَجۡرُهُۥ عَلَى ٱللَّهِۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلظَّٰلِمِينَ
Kala faalaaɗo yottaade, ko hakkee makko. Ko woni tun, hara ko yeru mun, ko aldaa e ɓeydugol maa fantingol. Kala non yaafiiɗo boniiɗo e mun, o moƴƴintini hakkunde maɓɓe, haray njoɓdi makko ndin ko ka Allah woni. Pellet non, O yiɗaa tooñirooɓe yimɓe ɓen, ka wonikiiji e ka jawle e guri maɓɓe; Himo añi ɓen.
Os Tafssir em língua árabe:
وَلَمَنِ ٱنتَصَرَ بَعۡدَ ظُلۡمِهِۦ فَأُوْلَٰٓئِكَ مَا عَلَيۡهِم مِّن سَبِيلٍ
Kala non yottiiɗo, ko ɓen woni ɓe nanngitirtaake ko waɗi kon.
Os Tafssir em língua árabe:
إِنَّمَا ٱلسَّبِيلُ عَلَى ٱلَّذِينَ يَظۡلِمُونَ ٱلنَّاسَ وَيَبۡغُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّۚ أُوْلَٰٓئِكَ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Ka nanngitireede lepte fawii e mun, ko tooñooɓe yimɓe ɓen, hara hiɓe huuwa geddi e leydi ndin: ɓen ɗon, lepte muusuɗe hino woodani laakara.
Os Tafssir em língua árabe:
وَلَمَن صَبَرَ وَغَفَرَ إِنَّ ذَٰلِكَ لَمِنۡ عَزۡمِ ٱلۡأُمُورِ
Muññiiɗo on kadi o yaafii tooñe ɗen, ko pellet, moƴƴere ngal muñal ɗon, yiltoto e makko wonndude e renndo ngon. Ɗum ko fiyaaku yettiniiɗo, ko jom-geɓal mawngal tun, woni ko hawrondirta e ɗum.
Os Tafssir em língua árabe:
وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن وَلِيّٖ مِّنۢ بَعۡدِهِۦۗ وَتَرَى ٱلظَّٰلِمِينَ لَمَّا رَأَوُاْ ٱلۡعَذَابَ يَقُولُونَ هَلۡ إِلَىٰ مَرَدّٖ مِّن سَبِيلٖ
Kala mo Allah hoyni gaa e peewal haa O majjini ontigi e goonga kan, haray giɗo goo alanaa mo, mo no heftana mo fiyakuuji makko ɗin. A tinay tooñirnooɓe ko'e mun ɓen geddi e keeferaaku, tuma ɓe yi'i lepte ɗen Ñalnde Darngal, hiɓe yeloo wi'a: hara laawol ruttorde aduna no woodi, men tuubana Allah?
Os Tafssir em língua árabe:
Das notas do versículo nesta página:
• الصبر والشكر سببان للتوفيق للاعتبار بآيات الله.
Muññagol yetta neema, ko laawi wallitorɗi taskagol Aayeeje Alla ɗen.

• مكانة الشورى في الإسلام عظيمة.
Martaba diisondiral, hino mawni ka lislaamu.

• جواز مؤاخذة الظالم بمثل ظلمه، والعفو خير من ذلك.
Aayeeje hollii wonnde hino dagii yottoragol yeru ko tooñiraa kon, e hoore ko muññagol ngol ɓuri.

 
Tradução dos significados Surah: Ash-Shura
Índice de capítulos Número de página
 
Tradução dos significados do Nobre Qur’an. - Tradução Fula de interpretação abreviada do Nobre Alcorão. - Índice de tradução

emitido pelo Centro de Tafssir para Estudos do Alcorão

Fechar