قرآن کریم کے معانی کا ترجمہ - الترجمة الفلانية * - ترجمے کی لسٹ


معانی کا ترجمہ سورت: سورۂ قصص   آیت:

Simoore pilli (ciimti)

طسٓمٓ
Taa, Siin, Miim.
عربی تفاسیر:
تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ
Ɗee ko Aayeeje Deftere ɓanngunde nden.
عربی تفاسیر:
نَتۡلُواْ عَلَيۡكَ مِن نَّبَإِ مُوسَىٰ وَفِرۡعَوۡنَ بِٱلۡحَقِّ لِقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Meɗen janngira e maaɗa hoore goonga, kumpital Muusaa e Fir'awna, wonannde yimɓe gomɗinooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
إِنَّ فِرۡعَوۡنَ عَلَا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَجَعَلَ أَهۡلَهَا شِيَعٗا يَسۡتَضۡعِفُ طَآئِفَةٗ مِّنۡهُمۡ يُذَبِّحُ أَبۡنَآءَهُمۡ وَيَسۡتَحۡيِۦ نِسَآءَهُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ مِنَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Pellet, Fir'awna townitino ka leydi; o waɗi yimɓe mayri ndin pecce-pecce: himo lo'ina fedde goo e maɓɓe, o hirsa ɓiɗɓe maɓɓe worɓe ɓen o acca rewɓe maɓɓe ɓen. Pellet, ko e bonnooɓe ɓen o jeyanoo.
عربی تفاسیر:
وَنُرِيدُ أَن نَّمُنَّ عَلَى ٱلَّذِينَ ٱسۡتُضۡعِفُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَنَجۡعَلَهُمۡ أَئِمَّةٗ وَنَجۡعَلَهُمُ ٱلۡوَٰرِثِينَ
Meɗen faandinoo moƴƴagol e lo'inanooɓe ɓen ka leydi; Men waɗa ɓe koohooɓe, Men waɗa ɓe kadi ronooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَنُمَكِّنَ لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَنُرِيَ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَجُنُودَهُمَا مِنۡهُم مَّا كَانُواْ يَحۡذَرُونَ
Men huɓindina ɓe e leydi ndin, Men holla Fir'awna e Haamaana e koneeli maɓɓe ɗin, kon ko ɓe hulaynoo.
عربی تفاسیر:
وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰٓ أُمِّ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَرۡضِعِيهِۖ فَإِذَا خِفۡتِ عَلَيۡهِ فَأَلۡقِيهِ فِي ٱلۡيَمِّ وَلَا تَخَافِي وَلَا تَحۡزَنِيٓۖ إِنَّا رَآدُّوهُ إِلَيۡكِ وَجَاعِلُوهُ مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Men wahayini e yumma Muusaa, wonnde: "Muynin mo". Si a hulanoyii mo, ko yo a bugoyo mo ka maayo. Wata a hulu, wata a suno; pellet, Men ruttay mo ka maaɗa, Men waɗoya mo gooto e Nulaaɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
فَٱلۡتَقَطَهُۥٓ ءَالُ فِرۡعَوۡنَ لِيَكُونَ لَهُمۡ عَدُوّٗا وَحَزَنًاۗ إِنَّ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَجُنُودَهُمَا كَانُواْ خَٰطِـِٔينَ
Yimɓe Fir'awna ɓen hocci mo, fii yo laatano ɓe gaño e suno. Pellet, Fir'awna e Haamaana e koneeli maɓɓe ɗin, ɓe laatino woopuɓe.
عربی تفاسیر:
وَقَالَتِ ٱمۡرَأَتُ فِرۡعَوۡنَ قُرَّتُ عَيۡنٖ لِّي وَلَكَۖ لَا تَقۡتُلُوهُ عَسَىٰٓ أَن يَنفَعَنَآ أَوۡ نَتَّخِذَهُۥ وَلَدٗا وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Debbo Fir'awna on wi'i: "(Kun entum ko) ɓuuɓeendi gite am e an kadi! Wata on waru mo, hino gasa ka o nafata en, maa jogitoren mo ɓiɗɗo". Hari ɓe so'aani.
عربی تفاسیر:
وَأَصۡبَحَ فُؤَادُ أُمِّ مُوسَىٰ فَٰرِغًاۖ إِن كَادَتۡ لَتُبۡدِي بِهِۦ لَوۡلَآ أَن رَّبَطۡنَا عَلَىٰ قَلۡبِهَا لِتَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Ɓernde yumma Muusaa nden wonti yeewunde. Haa o eɓɓi feññinde fii makko, si wanaano Men tabintinnde ɓernde makko nden, fii yo o laato e gomɗinɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَقَالَتۡ لِأُخۡتِهِۦ قُصِّيهِۖ فَبَصُرَتۡ بِهِۦ عَن جُنُبٖ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
[Yumma Muusaa] wi'ani banndiraawo makko on: "Jokkitu mo"; o haynii mo ka deestii, hari ɓe so'aa-anndude.
عربی تفاسیر:
۞ وَحَرَّمۡنَا عَلَيۡهِ ٱلۡمَرَاضِعَ مِن قَبۡلُ فَقَالَتۡ هَلۡ أَدُلُّكُمۡ عَلَىٰٓ أَهۡلِ بَيۡتٖ يَكۡفُلُونَهُۥ لَكُمۡ وَهُمۡ لَهُۥ نَٰصِحُونَ
Men harminani mo ko adii, (enɗi) muynirɗi ɗin, (banndiraawo makko on) wi'i: "On accay mi tinndinay on fii yimɓe suudu, ɓe ne'ana on mo, hara kadi ko laaɓanay ɓe mo?"
عربی تفاسیر:
فَرَدَدۡنَٰهُ إِلَىٰٓ أُمِّهِۦ كَيۡ تَقَرَّ عَيۡنُهَا وَلَا تَحۡزَنَ وَلِتَعۡلَمَ أَنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Men rutti mo ka yumma makko, fii yo ɓernde makko ɓuuɓu, hara o sunaaki, e fii yo o anndu pellet, fodoore Alla nden, ko goonga. Kono ɓurɓe ɗuuɗude e maɓɓe anndaa.
عربی تفاسیر:
وَلَمَّا بَلَغَ أَشُدَّهُۥ وَٱسۡتَوَىٰٓ ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Nde o yottinoo sagatalaaku makko ngun, o fotondi- ri, Men okki mo faamu e ganndal. Ko wano non Men yoɓirta moƴƴinooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَدَخَلَ ٱلۡمَدِينَةَ عَلَىٰ حِينِ غَفۡلَةٖ مِّنۡ أَهۡلِهَا فَوَجَدَ فِيهَا رَجُلَيۡنِ يَقۡتَتِلَانِ هَٰذَا مِن شِيعَتِهِۦ وَهَٰذَا مِنۡ عَدُوِّهِۦۖ فَٱسۡتَغَٰثَهُ ٱلَّذِي مِن شِيعَتِهِۦ عَلَى ٱلَّذِي مِنۡ عَدُوِّهِۦ فَوَكَزَهُۥ مُوسَىٰ فَقَضَىٰ عَلَيۡهِۖ قَالَ هَٰذَا مِنۡ عَمَلِ ٱلشَّيۡطَٰنِۖ إِنَّهُۥ عَدُوّٞ مُّضِلّٞ مُّبِينٞ
O naatiri e saare nden, fewndo welsindaare yimɓe mayre; o tawi worɓe ɗiɗo no haɓa ton: goɗɗo on ko jeyaaɗo e leñol makko, oya on ko jeyaaɗo e ayɓe makko ɓen. Jeyaaɗo e leñol makko ngol ɗaɓɓiri faabo e hoore jeyaaɗo e gaño makko on. Muusaa uttii mo, nde gayni fii makko. [Muusaa] maaki: "Ɗum ɗoo, ko jeyaaɗum e kuuɗe seytaane. Pellet, ko o gaño, majjinoowo ɓannguɗo".
عربی تفاسیر:
قَالَ رَبِّ إِنِّي ظَلَمۡتُ نَفۡسِي فَٱغۡفِرۡ لِي فَغَفَرَ لَهُۥٓۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ
O maaki: "Joomi am, mi tooñii hoore-am; haforanam." O haforani mo. Pellet, ko Kanko woni Haforoowo, Hinnotooɗo On.
عربی تفاسیر:
قَالَ رَبِّ بِمَآ أَنۡعَمۡتَ عَلَيَّ فَلَنۡ أَكُونَ ظَهِيرٗا لِّلۡمُجۡرِمِينَ
O maaki: "Joomi am, sabu ko neeminɗaa kon e am, mi wontataa ballo bomɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
فَأَصۡبَحَ فِي ٱلۡمَدِينَةِ خَآئِفٗا يَتَرَقَّبُ فَإِذَا ٱلَّذِي ٱسۡتَنصَرَهُۥ بِٱلۡأَمۡسِ يَسۡتَصۡرِخُهُۥۚ قَالَ لَهُۥ مُوسَىٰٓ إِنَّكَ لَغَوِيّٞ مُّبِينٞ
O wonti hulɗo ka saare, himo habbii [nanngeede]. Tawi faabinornooɗo mo on hanki, hino faabinora mo [hannde kadi]. Muusaa maakani mo: "Pellet, ko a bewɗo ɓannguɗo".
عربی تفاسیر:
فَلَمَّآ أَنۡ أَرَادَ أَن يَبۡطِشَ بِٱلَّذِي هُوَ عَدُوّٞ لَّهُمَا قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ أَتُرِيدُ أَن تَقۡتُلَنِي كَمَا قَتَلۡتَ نَفۡسَۢا بِٱلۡأَمۡسِۖ إِن تُرِيدُ إِلَّآ أَن تَكُونَ جَبَّارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا تُرِيدُ أَن تَكُونَ مِنَ ٱلۡمُصۡلِحِينَ
Nde Muusaa faandinoo nanngugol tawɗo on ko gaño maɓɓe kamɓe ɗiɗo, o wi'i: "Ko an yo Muusaa, a faala warugol lam, wano ittirnoɗaa wonkii non hanki? A faandaaki, si wanaa wonugol dunndarankeejo ka leydi, a faandaaki jeyeede e moƴƴinooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
وَجَآءَ رَجُلٞ مِّنۡ أَقۡصَا ٱلۡمَدِينَةِ يَسۡعَىٰ قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّ ٱلۡمَلَأَ يَأۡتَمِرُونَ بِكَ لِيَقۡتُلُوكَ فَٱخۡرُجۡ إِنِّي لَكَ مِنَ ٱلنَّٰصِحِينَ
Gorko iwri ka ɓuri woɗɗude e saare nden, himo yaccoo, o wi'i: "Ko an yo Muusaa, mbatu ngun no fewjana fii warugol maa. Yaltu (e leydi ndin). Ko mi jeyaaɗo e laaɓanooɓe ma".
عربی تفاسیر:
فَخَرَجَ مِنۡهَا خَآئِفٗا يَتَرَقَّبُۖ قَالَ رَبِّ نَجِّنِي مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
O yalti ton, ko o huluɗo, himo tijjii [nanngeede]. O maaki: "Joomi am, danɗndam e yimɓe tooñooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
وَلَمَّا تَوَجَّهَ تِلۡقَآءَ مَدۡيَنَ قَالَ عَسَىٰ رَبِّيٓ أَن يَهۡدِيَنِي سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
Nde o fewtunoo hella Madyana, o maaki: "Hino hasii ka Joomi am fewnirta lam, e laawol focciingol ngol".
عربی تفاسیر:
وَلَمَّا وَرَدَ مَآءَ مَدۡيَنَ وَجَدَ عَلَيۡهِ أُمَّةٗ مِّنَ ٱلنَّاسِ يَسۡقُونَ وَوَجَدَ مِن دُونِهِمُ ٱمۡرَأَتَيۡنِ تَذُودَانِۖ قَالَ مَا خَطۡبُكُمَاۖ قَالَتَا لَا نَسۡقِي حَتَّىٰ يُصۡدِرَ ٱلرِّعَآءُۖ وَأَبُونَا شَيۡخٞ كَبِيرٞ
Nde o hewtunoo ka ɓunndu Madyana, o tawi ɗon dental yimɓe, hiɓe yarna [daabeeji maɓɓe], o tawi gaanin maɓɓe, rewɓe ɗiɗo, no sogga [dammi maɓɓe], o maaki: "Ko honɗum habbi-ɗon?" Ɓe wi'i: "Men yarnataa haa aynooɓe ɓen deestoo, baaba amen, ko mawɗo nayeejo".
عربی تفاسیر:
فَسَقَىٰ لَهُمَا ثُمَّ تَوَلَّىٰٓ إِلَى ٱلظِّلِّ فَقَالَ رَبِّ إِنِّي لِمَآ أَنزَلۡتَ إِلَيَّ مِنۡ خَيۡرٖ فَقِيرٞ
O yarnani ɓe [dammi ɗin], refti o huccitiri ka ɗowdi, o maaki: "Joomi am, min ko jippinɗaa e am woo e moƴƴere, ko mi hatonjiɗo".
عربی تفاسیر:
فَجَآءَتۡهُ إِحۡدَىٰهُمَا تَمۡشِي عَلَى ٱسۡتِحۡيَآءٖ قَالَتۡ إِنَّ أَبِي يَدۡعُوكَ لِيَجۡزِيَكَ أَجۡرَ مَا سَقَيۡتَ لَنَاۚ فَلَمَّا جَآءَهُۥ وَقَصَّ عَلَيۡهِ ٱلۡقَصَصَ قَالَ لَا تَخَفۡۖ نَجَوۡتَ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Gooto e [jiwɓe] ɓen ari e makko, himo yahra hersa, o wi'i: "Baaba am no nodde, fii yo o yoɓe njoɓdi kon ko yarnan-ɗaa men". Tuma o hewtunoo ka [mawɗo] on, o sifanii mo fii [makko], o maaki: "Wata a hulu, a daɗii yimɓe tooñooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
قَالَتۡ إِحۡدَىٰهُمَا يَٰٓأَبَتِ ٱسۡتَـٔۡجِرۡهُۖ إِنَّ خَيۡرَ مَنِ ٱسۡتَـٔۡجَرۡتَ ٱلۡقَوِيُّ ٱلۡأَمِينُ
Gooto e [jiwɓe] ɓen wi'i: "Ƴettu mo golle, yo baaba. Pellet, ko ɓuri moƴƴude e mo ƴettataa golle, ko doolnuɗo hoolniiɗo".
عربی تفاسیر:
قَالَ إِنِّيٓ أُرِيدُ أَنۡ أُنكِحَكَ إِحۡدَى ٱبۡنَتَيَّ هَٰتَيۡنِ عَلَىٰٓ أَن تَأۡجُرَنِي ثَمَٰنِيَ حِجَجٖۖ فَإِنۡ أَتۡمَمۡتَ عَشۡرٗا فَمِنۡ عِندِكَۖ وَمَآ أُرِيدُ أَنۡ أَشُقَّ عَلَيۡكَۚ سَتَجِدُنِيٓ إِن شَآءَ ٱللَّهُ مِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ
[Mawɗo] on maaki: "Miɗo yiɗi resingol ma gooto e jiwɓe am ɓen ɗoo ɗiɗo, e hoore yo a golla-nam duuɓi jeetati. Si a timminii sappo, haray ko e sago maa; mi faalaaka saɗtinannde ma. A taway lam, si Alla jaɓii, ko e moƴƴinooɓe ɓen mi jeyaa".
عربی تفاسیر:
قَالَ ذَٰلِكَ بَيۡنِي وَبَيۡنَكَۖ أَيَّمَا ٱلۡأَجَلَيۡنِ قَضَيۡتُ فَلَا عُدۡوَٰنَ عَلَيَّۖ وَٱللَّهُ عَلَىٰ مَا نَقُولُ وَكِيلٞ
[Muusaa] maaki: "Ɗum wonii hakkunde am e mon. Happu woo e majji ɗiɗi, ɗi mi hunni, haray ɓiɗteede alanaa e lam. En waɗii Alla fawtiiɗo e ko wowluɗen kon".
عربی تفاسیر:
۞ فَلَمَّا قَضَىٰ مُوسَى ٱلۡأَجَلَ وَسَارَ بِأَهۡلِهِۦٓ ءَانَسَ مِن جَانِبِ ٱلطُّورِ نَارٗاۖ قَالَ لِأَهۡلِهِ ٱمۡكُثُوٓاْ إِنِّيٓ ءَانَسۡتُ نَارٗا لَّعَلِّيٓ ءَاتِيكُم مِّنۡهَا بِخَبَرٍ أَوۡ جَذۡوَةٖ مِّنَ ٱلنَّارِ لَعَلَّكُمۡ تَصۡطَلُونَ
Nde Muusaa timminnoo happu ngun, o yahdi e ɓeydnuure makko, o haynii yiite ka senngo (fello) Tuuri, o maaki ɓeunguure makko nden: "Wonee ɗoo, min mi haynike yiite. Belajo'o mi addana on e magge kumpital maa te'annde(docotal) yiite ngen, belajo'o iwloron".
عربی تفاسیر:
فَلَمَّآ أَتَىٰهَا نُودِيَ مِن شَٰطِيِٕ ٱلۡوَادِ ٱلۡأَيۡمَنِ فِي ٱلۡبُقۡعَةِ ٱلۡمُبَٰرَكَةِ مِنَ ٱلشَّجَرَةِ أَن يَٰمُوسَىٰٓ إِنِّيٓ أَنَا ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Nde o hewtunoo nge, o noddiraa ka fonngo ñaamo aynde, ka tummbere barkinaande, ka (takko) lekki, wonnde: "Ko an yo Muusaa! Ko Min woni Alla, Jeyɗo winndere nden".
عربی تفاسیر:
وَأَنۡ أَلۡقِ عَصَاكَۚ فَلَمَّا رَءَاهَا تَهۡتَزُّ كَأَنَّهَا جَآنّٞ وَلَّىٰ مُدۡبِرٗا وَلَمۡ يُعَقِّبۡۚ يَٰمُوسَىٰٓ أَقۡبِلۡ وَلَا تَخَفۡۖ إِنَّكَ مِنَ ٱلۡأٓمِنِينَ
Kadi: "Bugo tuggordu maa ndun"; nde o tinunoo hindu dillira wa mboddi,o huccitiri dogudu, o yeƴƴitaaki. [O noddaa]: "Ko an yo Muusaa! Artu, wata a hulu; ko a jeyaaɗo e hooliiɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
ٱسۡلُكۡ يَدَكَ فِي جَيۡبِكَ تَخۡرُجۡ بَيۡضَآءَ مِنۡ غَيۡرِ سُوٓءٖ وَٱضۡمُمۡ إِلَيۡكَ جَنَاحَكَ مِنَ ٱلرَّهۡبِۖ فَذَٰنِكَ بُرۡهَٰنَانِ مِن رَّبِّكَ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦٓۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ
Naadu juungo maa ngon ka jayba maa, ngo yaltay ranewo, ko aldaa e ñawu. Bakaa e maaɗa, juuɗe maa ɗen, fii kulol ngol. Ɗin ko hujjaaji ɗiɗi, immorde ka Joomi maa, haa e Fir'awna e dental mun, pellet, ɓen laatike yimɓe faasiqiiɓe".
عربی تفاسیر:
قَالَ رَبِّ إِنِّي قَتَلۡتُ مِنۡهُمۡ نَفۡسٗا فَأَخَافُ أَن يَقۡتُلُونِ
O maaki: "Joomi am, mi ittiino wonkii e maɓɓe, miɗo huli nde ɓe warata lam.
عربی تفاسیر:
وَأَخِي هَٰرُونُ هُوَ أَفۡصَحُ مِنِّي لِسَانٗا فَأَرۡسِلۡهُ مَعِيَ رِدۡءٗا يُصَدِّقُنِيٓۖ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يُكَذِّبُونِ
Ko musiɗɗo am on Haaruuna, ɓuri lam laaɓude ɗemngal. Immindin-mo e am, ko wallitoo lam, goonginan-mi; miɗo huli nde ɓe fennata lam".
عربی تفاسیر:
قَالَ سَنَشُدُّ عَضُدَكَ بِأَخِيكَ وَنَجۡعَلُ لَكُمَا سُلۡطَٰنٗا فَلَا يَصِلُونَ إِلَيۡكُمَا بِـَٔايَٰتِنَآۚ أَنتُمَا وَمَنِ ٱتَّبَعَكُمَا ٱلۡغَٰلِبُونَ
[Alla] daali: "Men semmbiniray tere maa ɗen, musiɗɗo maa on, Men waɗana on hujja (e cemmbe); ɓe hewtirtaa on ɗiɗo, sabu Aayeeje Amen ɗe [Men nuli e] mo'on, e ɓen jokkuɓe on fooluɓe".
عربی تفاسیر:
فَلَمَّا جَآءَهُم مُّوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا بَيِّنَٰتٖ قَالُواْ مَا هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّفۡتَرٗى وَمَا سَمِعۡنَا بِهَٰذَا فِيٓ ءَابَآئِنَا ٱلۡأَوَّلِينَ
Nde Muusaa ardunoo e maɓɓe Aayeeje Amen ɗen ɓannguɗe, ɓe wi'i: "Ɗum wonaali, si wanaa mbilewu fefindaangu. Men naniraali ɗum baabiraaɓe amen adinooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
وَقَالَ مُوسَىٰ رَبِّيٓ أَعۡلَمُ بِمَن جَآءَ بِٱلۡهُدَىٰ مِنۡ عِندِهِۦ وَمَن تَكُونُ لَهُۥ عَٰقِبَةُ ٱلدَّارِۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Muusaa maaki: "Ko Joomi am ɓuri anndude on arduɗo e peewal, immorde ka Makko, e on mo battane moƴƴe woodani ka laakara. Pellet, O malnataa tooñooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ يَٰٓأَيُّهَا ٱلۡمَلَأُ مَا عَلِمۡتُ لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرِي فَأَوۡقِدۡ لِي يَٰهَٰمَٰنُ عَلَى ٱلطِّينِ فَٱجۡعَل لِّي صَرۡحٗا لَّعَلِّيٓ أَطَّلِعُ إِلَىٰٓ إِلَٰهِ مُوسَىٰ وَإِنِّي لَأَظُنُّهُۥ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Fir'awna wi'i: "Ko onon dental, mi anndanaa on reweteeɗo, si wanaa min. Ko an yo Haamaana, huɓɓinanam [yiite] e loopal ngal, mahiranaa lam huɓeere toowunde, no gasa ka mi ƴellitoo e Reweteeɗo Muusaa On; tawde miɗo sikki mo e fenooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
وَٱسۡتَكۡبَرَ هُوَ وَجُنُودُهُۥ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُمۡ إِلَيۡنَا لَا يُرۡجَعُونَ
O townitii ka leydi, kanko e koneeli makko ɗin, ko aldaa e goonga. Ɓe sikki wonde ɓe ruttitetaako ka Amen.
عربی تفاسیر:
فَأَخَذۡنَٰهُ وَجُنُودَهُۥ فَنَبَذۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡيَمِّۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلظَّٰلِمِينَ
Men nanngi mo, kanko e koneeli makko ɗin, Men bugii ɓe ka maayo. Tasko, ko honno battane tooñuɓe ɓen wa'unoo.
عربی تفاسیر:
وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَئِمَّةٗ يَدۡعُونَ إِلَى ٱلنَّارِۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا يُنصَرُونَ
Men waɗi ɓe ardiiɓe, noddoo ɓe e Yiite. Ñalnde Darngal, ɓe walletaake.
عربی تفاسیر:
وَأَتۡبَعۡنَٰهُمۡ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا لَعۡنَةٗۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ هُم مِّنَ ٱلۡمَقۡبُوحِينَ
Men jokkintiniri ɓe ka aduna ɗoo, kuddi. Ñalnde Darngal, ko ɓe jeyaaɓe e woɗɗintinoyteeɓe [e yurmeende Alla].
عربی تفاسیر:
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ مِنۢ بَعۡدِ مَآ أَهۡلَكۡنَا ٱلۡقُرُونَ ٱلۡأُولَىٰ بَصَآئِرَ لِلنَّاسِ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لَّعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Gomɗii Men okkii Muusaa Deftere nden, ɓaawo nde Men halkunoo gire arane ɗen, ko nde ndayginorde yimɓe ɓen, e peewal e yurmeende. Belajo'o, ɓe waajitoray.
عربی تفاسیر:
وَمَا كُنتَ بِجَانِبِ ٱلۡغَرۡبِيِّ إِذۡ قَضَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَى ٱلۡأَمۡرَ وَمَا كُنتَ مِنَ ٱلشَّٰهِدِينَ
A tawanooka ka senngo hiirnaange, fewndo Men wahyinnoo e Muusaa yamiroore nden, a jeyanooka kadi e seediiɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَلَٰكِنَّآ أَنشَأۡنَا قُرُونٗا فَتَطَاوَلَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡعُمُرُۚ وَمَا كُنتَ ثَاوِيٗا فِيٓ أَهۡلِ مَدۡيَنَ تَتۡلُواْ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَا وَلَٰكِنَّا كُنَّا مُرۡسِلِينَ
Kono Menen woni taguɓe gire, duuɓi maɓɓe juuti. A hoɗaano kadi e yimɓe Madyana ɓen, hiɗa janngana ɓe Aayeeje Amen; ko Menen woni nulɓe.
عربی تفاسیر:
وَمَا كُنتَ بِجَانِبِ ٱلطُّورِ إِذۡ نَادَيۡنَا وَلَٰكِن رَّحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَ لِتُنذِرَ قَوۡمٗا مَّآ أَتَىٰهُم مِّن نَّذِيرٖ مِّن قَبۡلِكَ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
A tawanooka ka senngo Fello Tuuri, fewndo Men noddunoo; ko yurmeende immorde ka Joomi maa [woni ko Men nulir-maa], fii no jertiniraa yimɓe, ɓe reentinoowo araali e maɓɓe, ado maaɗa, belajo'o, ɓe waajitoto.
عربی تفاسیر:
وَلَوۡلَآ أَن تُصِيبَهُم مُّصِيبَةُۢ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡ فَيَقُولُواْ رَبَّنَا لَوۡلَآ أَرۡسَلۡتَ إِلَيۡنَا رَسُولٗا فَنَتَّبِعَ ءَايَٰتِكَ وَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Si wanaano fii yo lepte yanir e maɓɓe, sabu ko juuɗe maɓɓe ardini, ɓe wi'ayno: "Joomi amen, ko haɗno imminaa Nulaaɗo e amen? Men jokka nun Aayeeje Maa ɗen, men jeyee e gomɗimɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
فَلَمَّا جَآءَهُمُ ٱلۡحَقُّ مِنۡ عِندِنَا قَالُواْ لَوۡلَآ أُوتِيَ مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ مُوسَىٰٓۚ أَوَلَمۡ يَكۡفُرُواْ بِمَآ أُوتِيَ مُوسَىٰ مِن قَبۡلُۖ قَالُواْ سِحۡرَانِ تَظَٰهَرَا وَقَالُوٓاْ إِنَّا بِكُلّٖ كَٰفِرُونَ
Nde o addirannooɓe goonga kan, immorde ka Amen, ɓe wi'i: "Ko haɗno o okkee yeru ko Muusaa okkanoo kon?" Kere ɓe yeddaano ko Muusaa okkanoo kon ko adii? Ɓe wi'i: "Ko mbileeji ɗiɗi, ɗi no wallindira!" Ɓe wi'i kadi: "Ko men yedduɓe fow e mun".
عربی تفاسیر:
قُلۡ فَأۡتُواْ بِكِتَٰبٖ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ هُوَ أَهۡدَىٰ مِنۡهُمَآ أَتَّبِعۡهُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Maaku: "Addee Deftere immorde ka Alla, hara hinde ɓuri ɗee ɗiɗi feewude, mi jokkaynde, si on laatike goongunɓe".
عربی تفاسیر:
فَإِن لَّمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَكَ فَٱعۡلَمۡ أَنَّمَا يَتَّبِعُونَ أَهۡوَآءَهُمۡۚ وَمَنۡ أَضَلُّ مِمَّنِ ٱتَّبَعَ هَوَىٰهُ بِغَيۡرِ هُدٗى مِّنَ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si ɓe jaabaaki ma, anndu ko mbeleeɗe maɓɓe ɓe jokkata. Ko hommbo ɓuri majjude ɓuri on jokkirɗo mbeleeɗe mun, ko aldaa e peewal immorde ka Alla? Pellet, Alla fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
۞ وَلَقَدۡ وَصَّلۡنَا لَهُمُ ٱلۡقَوۡلَ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Gomɗii Men hewtinii ɓe Konngol ngol, belajo'o, ɓe waajitora.
عربی تفاسیر:
ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِهِۦ هُم بِهِۦ يُؤۡمِنُونَ
Ɓen ɓe Men rokki Deftere [Tawreeta] nden, ko adii [Alqur'aana] ndee, ko ɓe gomɗimɓe nde.
عربی تفاسیر:
وَإِذَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِهِۦٓ إِنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّنَآ إِنَّا كُنَّا مِن قَبۡلِهِۦ مُسۡلِمِينَ
Si nde janngaama e dow maɓɓe, ɓe wi'a: "Men gomɗinii nde. Ko nde goonga immorde ka Joomi amen. Pellet men woniino jebbiliiɓe, ado mayre".
عربی تفاسیر:
أُوْلَٰٓئِكَ يُؤۡتَوۡنَ أَجۡرَهُم مَّرَّتَيۡنِ بِمَا صَبَرُواْ وَيَدۡرَءُونَ بِٱلۡحَسَنَةِ ٱلسَّيِّئَةَ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
Ɓen ɗon, ɓe jonniroyte njoɓdi maɓɓe ndin, laabi ɗiɗi, sabu ko ɓe muñinoo kon, hiɓe duñiraynoo moƴƴere nden, bone on, e huunde nde Men arsiki ɓe nden, hiɓe nafqa.
عربی تفاسیر:
وَإِذَا سَمِعُواْ ٱللَّغۡوَ أَعۡرَضُواْ عَنۡهُ وَقَالُواْ لَنَآ أَعۡمَٰلُنَا وَلَكُمۡ أَعۡمَٰلُكُمۡ سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡ لَا نَبۡتَغِي ٱلۡجَٰهِلِينَ
Si ɓe nanii meerente, ɓe ɗuurnoo e ɗum, ɓe wi'a: "Ko menen golle amen woodani, ko onon kadi golle mon woodani. Kisal wonii e mo'on. Men ɗaɓɓataa wonndugol e majjuɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
إِنَّكَ لَا تَهۡدِي مَنۡ أَحۡبَبۡتَ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يَشَآءُۚ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ
Pellet, an (Nulaaɗo), a fewnataa mo yiɗuɗaa; kono Alla no fewna on Mo O muuyi. Ko Kanko ɓuri anndude feewuɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَقَالُوٓاْ إِن نَّتَّبِعِ ٱلۡهُدَىٰ مَعَكَ نُتَخَطَّفۡ مِنۡ أَرۡضِنَآۚ أَوَلَمۡ نُمَكِّن لَّهُمۡ حَرَمًا ءَامِنٗا يُجۡبَىٰٓ إِلَيۡهِ ثَمَرَٰتُ كُلِّ شَيۡءٖ رِّزۡقٗا مِّن لَّدُنَّا وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Ɓe wi'i: "Si men jokkidii peewal ngal e maa, men biftete ka leydi amen". E Men hoɗiniraali ɓe e nokku horminaaɗo, hoolniiɗo, mo dimɗe noone kaka addetee e mun, arsike immorde ka Amen? Si ko woni, ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe anndaa.
عربی تفاسیر:
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَرۡيَةِۭ بَطِرَتۡ مَعِيشَتَهَاۖ فَتِلۡكَ مَسَٰكِنُهُمۡ لَمۡ تُسۡكَن مِّنۢ بَعۡدِهِمۡ إِلَّا قَلِيلٗاۖ وَكُنَّا نَحۡنُ ٱلۡوَٰرِثِينَ
Ɗuuɗii ko Men hakli, e yimɓe ca'e, bewrunooɓe nguuree mun, e hino non galleeji maɓɓe ɗin, hoɗiraaka ɓaawo maɓɓe, si wanaa seeɗa. Men laatii wonnde ronooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَمَا كَانَ رَبُّكَ مُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ حَتَّىٰ يَبۡعَثَ فِيٓ أُمِّهَا رَسُولٗا يَتۡلُواْ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَاۚ وَمَا كُنَّا مُهۡلِكِي ٱلۡقُرَىٰٓ إِلَّا وَأَهۡلُهَا ظَٰلِمُونَ
Joomi maa siforaali wonde halkoowo yimɓe ca'e, haa O immina e lenyol maɓɓeɗen, Nulaaɗo, ko janngana ɓe Aayeeje Amen ɗen. Men siforaali kadi halkugol yimɓe ca'e, si wanaa hara yimɓe majje ko tooñuɓe.
عربی تفاسیر:
وَمَآ أُوتِيتُم مِّن شَيۡءٖ فَمَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتُهَاۚ وَمَا عِندَ ٱللَّهِ خَيۡرٞ وَأَبۡقَىٰٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Kala ko okkaɗon e huunde, ko dakamme nguurndam aduna e cuɗaari mun; ko ko woni ka Alla kon, ɓuri moƴƴude, woni kadi ko luttata. E on haqqiltaa?
عربی تفاسیر:
أَفَمَن وَعَدۡنَٰهُ وَعۡدًا حَسَنٗا فَهُوَ لَٰقِيهِ كَمَن مَّتَّعۡنَٰهُ مَتَٰعَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا ثُمَّ هُوَ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ مِنَ ٱلۡمُحۡضَرِينَ
E ko on mo Men fodi fodaari moƴƴuri, ndi o hawrata e mu'un, wa'ata wa on mo Men dakmitiri dakamme nguurndam aduna, refti hara kanko on, Ñalnde Darngal, ko e tawneteeɓe (ka Yiite) ɓen o jeyaa?
عربی تفاسیر:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ أَيۡنَ شُرَكَآءِيَ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Ñalnde O noddoyta ɓe, O wi'a: "Ko honto kafidaaɗi am, ɗin ɗi aaƴoraynoɗon woni?"
عربی تفاسیر:
قَالَ ٱلَّذِينَ حَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلۡقَوۡلُ رَبَّنَا هَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَغۡوَيۡنَآ أَغۡوَيۡنَٰهُمۡ كَمَا غَوَيۡنَاۖ تَبَرَّأۡنَآ إِلَيۡكَۖ مَا كَانُوٓاْ إِيَّانَا يَعۡبُدُونَ
Ɓen ɓe Konngol jojji e mu'un wi'a: "Joomi amen, ko ɓee woni ko men bewinnoo. Men bewinirno ɓe, wano men bewirnoo. Men daɗndinike e Maaɗa. Wanaa menen ɓe rewaynoo".
عربی تفاسیر:
وَقِيلَ ٱدۡعُواْ شُرَكَآءَكُمۡ فَدَعَوۡهُمۡ فَلَمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَهُمۡ وَرَأَوُاْ ٱلۡعَذَابَۚ لَوۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ يَهۡتَدُونَ
[Ɓe] wi'anee: "Noddee non kafidaaɗi mon ɗin". Ɓe nodda ɗi, kono ɗi jaabotaako ɓe. Ɓe yi'a lepte ɗen, (ɓe yeloo) sinno hara ɓe feewuno.
عربی تفاسیر:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ مَاذَآ أَجَبۡتُمُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Ñalnde O noddoyta ɓe, o wi'a: "Ko honɗum jaabinoɗon Nulaaɓe ɓen?"
عربی تفاسیر:
فَعَمِيَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَنۢبَآءُ يَوۡمَئِذٖ فَهُمۡ لَا يَتَسَآءَلُونَ
Lamitorɗi ɗin wumiɗana ɓe nden ñalnde, ɓe lamndondirtaa.
عربی تفاسیر:
فَأَمَّا مَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَعَسَىٰٓ أَن يَكُونَ مِنَ ٱلۡمُفۡلِحِينَ
Si ko tuubuɗo, o gomɗini, o golli moƴƴuɗi, hino hasii ka o jeyee e malaaɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَرَبُّكَ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُ وَيَخۡتَارُۗ مَا كَانَ لَهُمُ ٱلۡخِيَرَةُۚ سُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Joomi maa no taga ko O muuyi, O suɓoo; suɓagol alanaa ɓe. Senaade woodanii Alla! O toowii e kon ko ɓe sirkata!
عربی تفاسیر:
وَرَبُّكَ يَعۡلَمُ مَا تُكِنُّ صُدُورُهُمۡ وَمَا يُعۡلِنُونَ
Joomi maa no anndi ko ɓerɗe maɓɓe ɗen suuɗata, e kon ko ɓe feññinta.
عربی تفاسیر:
وَهُوَ ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ لَهُ ٱلۡحَمۡدُ فِي ٱلۡأُولَىٰ وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَلَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Ko Kanko Alla woni, Mo reweteeɗo alaa, si wanaa Kanko. Ko Kanko yettoore woodani aduna e laakara. Hino woodani Mo ñaawoore nden. Ko ka Makko rutteteɗon.
عربی تفاسیر:
قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِن جَعَلَ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمُ ٱلَّيۡلَ سَرۡمَدًا إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِضِيَآءٍۚ أَفَلَا تَسۡمَعُونَ
Maaku: "Yeetee lam, Si Alla waɗiranii on jemma on, duumiiɗo haa Ñalnde Darngal, ko reweteeɗo hommbo, tanaa Alla, addanta on ndayngu? E on nanataa?"
عربی تفاسیر:
قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِن جَعَلَ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمُ ٱلنَّهَارَ سَرۡمَدًا إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِلَيۡلٖ تَسۡكُنُونَ فِيهِۚ أَفَلَا تُبۡصِرُونَ
Maaku: "Yeetee lam, Si Alla waɗiranii on ñalorma on, duumiiɗo haa Ñalnde Darngal, ko reweteeɗo hommbo, tanaa Alla, addanta on jemma, mo deeƴoton e mun? E on yi'ataa?"
عربی تفاسیر:
وَمِن رَّحۡمَتِهِۦ جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ لِتَسۡكُنُواْ فِيهِ وَلِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Hino jeyaa e yurmeende Makko, O waɗiranii on jemma e ñalorma; fii no deeƴiron e (jemma) on, e no ɗaɓɓiron ( e ñalorma on), ɓural Makko, e no belajo'o yettiron [Mo] .
عربی تفاسیر:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ أَيۡنَ شُرَكَآءِيَ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Ñalnde O noddoyta ɓe, O wi'a: "Ko honto kadidaaɗi(renndidiiɗi) am, ɗin ɗin aaƴoraynoɗon woni?"
عربی تفاسیر:
وَنَزَعۡنَا مِن كُلِّ أُمَّةٖ شَهِيدٗا فَقُلۡنَا هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡ فَعَلِمُوٓاْ أَنَّ ٱلۡحَقَّ لِلَّهِ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Men ɗoofi e kala mofte, seedotooɗo, Men wi'a: "Addee hujjaajji mon ɗin". Ɓe anndi wonnde goonga kan, ko Alla woodani; ko ɓe fefindotonoo kon majjitora ɓe.
عربی تفاسیر:
۞ إِنَّ قَٰرُونَ كَانَ مِن قَوۡمِ مُوسَىٰ فَبَغَىٰ عَلَيۡهِمۡۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡكُنُوزِ مَآ إِنَّ مَفَاتِحَهُۥ لَتَنُوٓأُ بِٱلۡعُصۡبَةِ أُوْلِي ٱلۡقُوَّةِ إِذۡ قَالَ لَهُۥ قَوۡمُهُۥ لَا تَفۡرَحۡۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡفَرِحِينَ
Pellet,Qaaruuna ko e yimɓe Muusaa ɓen jeyanoo,kono o bewi e maɓɓe.Men okki mo ngaluuji taway-ɗi soktirɗe mun,no teddana jamaa doolnuɗo.Nde yimɓe makko ɓen,wi'anno mo:Wata a weltor townitaare.Pellet Alla yiɗaa weltortooɓe toownitaare.
عربی تفاسیر:
وَٱبۡتَغِ فِيمَآ ءَاتَىٰكَ ٱللَّهُ ٱلدَّارَ ٱلۡأٓخِرَةَۖ وَلَا تَنسَ نَصِيبَكَ مِنَ ٱلدُّنۡيَاۖ وَأَحۡسِن كَمَآ أَحۡسَنَ ٱللَّهُ إِلَيۡكَۖ وَلَا تَبۡغِ ٱلۡفَسَادَ فِي ٱلۡأَرۡضِۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Ɗaɓɓir ko Alla okku-maa kon, galle laakare ɗen. Wata a yejjitu geɓal maa ngal aduna. Moƴƴir no Alla moƴƴorii non e maaɗa. Wata a ɗaɓɓu bonnugol ka leydi. Anndu pellet, Alla yiɗaa bonnooɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
قَالَ إِنَّمَآ أُوتِيتُهُۥ عَلَىٰ عِلۡمٍ عِندِيٓۚ أَوَلَمۡ يَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ قَدۡ أَهۡلَكَ مِن قَبۡلِهِۦ مِنَ ٱلۡقُرُونِ مَنۡ هُوَ أَشَدُّ مِنۡهُ قُوَّةٗ وَأَكۡثَرُ جَمۡعٗاۚ وَلَا يُسۡـَٔلُ عَن ذُنُوبِهِمُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ
O wi'i: "Ko mi okkiraa ɗum, ko e hoore ganndal ngal mi jogii". E o anndaa wonnde gomɗii Alla halkiino gire, adiiɓe mo, ɓurɓe doole, ɓuri mo ɗuuɗude jawle? Ɓe lamndoytaake fii junuubi maɓɓe, kamɓe bomɓe ɓen!
عربی تفاسیر:
فَخَرَجَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦ فِي زِينَتِهِۦۖ قَالَ ٱلَّذِينَ يُرِيدُونَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا يَٰلَيۡتَ لَنَا مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ قَٰرُونُ إِنَّهُۥ لَذُو حَظٍّ عَظِيمٖ
O yaltitiri e yimɓe makko ɓen, cuɗaari makko ndin. Yiɗuɓe nguurndam aduna ɓen wi'i: "Hara nun men heɓayno sugu koo ko Qaaruuna okkaa. Kanko on, pellet, ko o jom-geɓal mawnungal".
عربی تفاسیر:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ وَيۡلَكُمۡ ثَوَابُ ٱللَّهِ خَيۡرٞ لِّمَنۡ ءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗاۚ وَلَا يُلَقَّىٰهَآ إِلَّا ٱلصَّٰبِرُونَ
Okkaaɓe ganndal ɓen kan wi'i: "Ee bone mon! Ko mbarjaari Alla ndin ɓuri moƴƴannde on gomɗinɗo o golli ko moƴƴi". Kono hawrataa e ɗum, si wanaa muññiiɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
فَخَسَفۡنَا بِهِۦ وَبِدَارِهِ ٱلۡأَرۡضَ فَمَا كَانَ لَهُۥ مِن فِئَةٖ يَنصُرُونَهُۥ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُنتَصِرِينَ
Men mutindini mo e galle makko ɗen, ka leydi. Fedde woo alanaa mo, ko faaboo mo gaanin Alla, o wonaano faabotooɗo hoore-mun.
عربی تفاسیر:
وَأَصۡبَحَ ٱلَّذِينَ تَمَنَّوۡاْ مَكَانَهُۥ بِٱلۡأَمۡسِ يَقُولُونَ وَيۡكَأَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦ وَيَقۡدِرُۖ لَوۡلَآ أَن مَّنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡنَا لَخَسَفَ بِنَاۖ وَيۡكَأَنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Ɓen yelinooɓe nokku makko on hanki mun, ɓe waɗti wiide: "Ee bone! Alla no wertana arsike on, Mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen, O ɓiɗtinana [Mo O muuyani]. Si wanaa Alla moƴƴinoo e amen, O mutinayno men. Ee bone! Jaka O malnataa yedduɓe ɓen".
عربی تفاسیر:
تِلۡكَ ٱلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ نَجۡعَلُهَا لِلَّذِينَ لَا يُرِيدُونَ عُلُوّٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا فَسَادٗاۚ وَٱلۡعَٰقِبَةُ لِلۡمُتَّقِينَ
Ɗen galle laakara, Men waɗanii ɗe ɓen ɓe yiɗaa townitaare ka leydi, wanaa kadi bonnugol. Battane moƴƴe ɗen, ko fii gomɗuɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
مَن جَآءَ بِٱلۡحَسَنَةِ فَلَهُۥ خَيۡرٞ مِّنۡهَاۖ وَمَن جَآءَ بِٱلسَّيِّئَةِ فَلَا يُجۡزَى ٱلَّذِينَ عَمِلُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ إِلَّا مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Kala arduɗo e moƴƴere, hino woodani mo ko ɓuri nde moƴƴude; kala kadi arduɗo e bonannde, (yo o anndu) huuwuɓe bonɗi ɗin yoɓetaake, si wanaa ko ɓe huuwaynoo kon.
عربی تفاسیر:
إِنَّ ٱلَّذِي فَرَضَ عَلَيۡكَ ٱلۡقُرۡءَانَ لَرَآدُّكَ إِلَىٰ مَعَادٖۚ قُل رَّبِّيٓ أَعۡلَمُ مَن جَآءَ بِٱلۡهُدَىٰ وَمَنۡ هُوَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Pellet, jippinɗo Alqur'aana on e maaɗa, ko ruttoo-wo ma ka woowaandi maa. Maaku: "Ko Joomi am ɓuri anndude arduɗo e peewal, e wonɗo e majjere ɓanngunde".
عربی تفاسیر:
وَمَا كُنتَ تَرۡجُوٓاْ أَن يُلۡقَىٰٓ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبُ إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۖ فَلَا تَكُونَنَّ ظَهِيرٗا لِّلۡكَٰفِرِينَ
A wonaano tamƴininooɗo jippineede Deftere nden e maaɗa. Si wanaa tun, ko yurmeende immorde ka Joomi maa. Wata wonu muk, walloowo heeferɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَلَا يَصُدُّنَّكَ عَنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بَعۡدَ إِذۡ أُنزِلَتۡ إِلَيۡكَۖ وَٱدۡعُ إِلَىٰ رَبِّكَۖ وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
wata ɓe falo ma kadi e Aayeeje Alla ɗen, ɓaawo ɗe jippineede e maaɗa. Noddu (yimɓe ɓen) faade e Joomi maa, wata a wonu muk, jeyaaɗo e sirkooɓe ɓen.
عربی تفاسیر:
وَلَا تَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَۘ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ كُلُّ شَيۡءٍ هَالِكٌ إِلَّا وَجۡهَهُۥۚ لَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Wata a rewudu e Alla, reweteeɗo goo. Reweteeɗo goo alaa, si wanaa Kanko. Huunde fow re'ay, si wanaa Jaati Maako Kin. Ko Kanko woodani ñaawugol; ko ka Makko kadi rutteteɗon. @تصحیح
عربی تفاسیر:
 
معانی کا ترجمہ سورت: سورۂ قصص
سورتوں کی لسٹ صفحہ نمبر
 
قرآن کریم کے معانی کا ترجمہ - الترجمة الفلانية - ترجمے کی لسٹ

ترجمة معاني القرآن الكريم إلى اللغة الفلانية، ترجمها فريق مركز رواد الترجمة بالتعاون مع موقع دار الإسلام www.islamhouse.com.

بند کریں