Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Al-Baqarah   Ayah:

Simoore nagge

Purposes of the Surah:
الأمر بتحقيق الخلافة في الأرض بإقامة الإسلام، والاستسلام لله، والتحذير من حال بني إسرائيل.
Yamirde jojjinde lomtotooɗo ka leydi fii darnude islaam e jebbilanaade Alla e reentinde alhaaliiji Bani Israiil en.

الٓمٓ
1- {Alif} ko gootal e alkule udditiraaɗe yoga e cimooje Alkur'aan o, ko alkule ɗe ngalaa maanaa e jaati majje, si ɗe jantaama kanje tan wano (alif, ba, ta, ekn) kono eɗe njogii ñeeñal e nafoore; sabu alaa ko woni nder Kur'aan ko alal tinndinoore, na jeyaa e tinndinooje majje: joopaade ronkande oo Kur'aan gonirɗo e ɗee alkule ɗe ɓe nganndi eɓe ɗe kaala; ɗuum waɗi Kur'aana teddunde nde na heewi janteede ɓaawo majje, bano ɗum woniri e ndee simoore.
Arabic explanations of the Qur’an:
ذَٰلِكَ ٱلۡكِتَٰبُ لَا رَيۡبَۛ فِيهِۛ هُدٗى لِّلۡمُتَّقِينَ
2- Oon Kur'aana tedduɗo sikke alaa e makko, wonaa e jippagol mo, wonaa e konngol e maanaa makko, ko nde haala Alla, feewnooka hulɓe ɓe faade e laawol jottinowol e Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡغَيۡبِ وَيُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
3- 4- Ɓeen goonɗinooɓe mbirniindi, ɗuum woni kala ko anndirtaake co'irɗi te wirnii en, e ko Alla daali maa ko nelaaɗo maaki, wano ñalngu wattan, kamɓe tigi ñiiɓnata juulde wano Alla yamiri nde e sarɗiiji mayre, e jookli e baɗɗiiɗi e sunnaaji mayre, kamɓe ngoni rokkirooɓe e ko Alla yeɗi ɓe, e yaltinde ko waɗɗii, wano asakal, maa ko waɗɗaaki wano dokkal sadak; joortaade heen baraaji Alla, kamɓe ngoni gooŋɗinɓe wahyu mbo Alla jippini dow maa -Aan Annabi - jippinaaɗo kadi dow kala Annabaaɓe (jkw) adiiɓe ma, kamɓe gooŋɗinɓe - e yananeede - laakara e baraaji e lette gonɗe heen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ وَمَآ أُنزِلَ مِن قَبۡلِكَ وَبِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ يُوقِنُونَ
3- 4- Ɓeen goonɗinooɓe mbirniindi, ɗuum woni kala ko anndirtaake co'irɗi te wirnii en, e ko Alla daali maa ko nelaaɗo maaki, wano ñalngu wattan, kamɓe tigi ñiiɓnata juulde wano Alla yamiri nde e sarɗiiji mayre, e jookli e baɗɗiiɗi e sunnaaji mayre, kamɓe ngoni rokkirooɓe e ko Alla yeɗi ɓe, e yaltinde ko waɗɗii, wano asakal, maa ko waɗɗaaki wano dokkal sadak; joortaade heen baraaji Alla, kamɓe ngoni gooŋɗinɓe wahyu mbo Alla jippini dow maa -Aan Annabi - jippinaaɗo kadi dow kala Annabaaɓe (jkw) adiiɓe ma, kamɓe gooŋɗinɓe - e yananeede - laakara e baraaji e lette gonɗe heen.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ عَلَىٰ هُدٗى مِّن رَّبِّهِمۡۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
5- Ɓeen siforiiɓe ɗii sifaaji waawɓe jokkude laawol peewal, kamɓe ngoni daɗooɓe e aduna e laakara, ɓe keɓa ko ɓe njoortinoo ɓe ndaɗa e ko ɓe kulnoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الثقة المطلقة في نفي الرَّيب دليل على أنه من عند الله؛ إذ لا يمكن لمخلوق أن يدعي ذلك في كلامه.
Hoolaare timmunde e riiwde sikkitaade ko maande wonde ɗum iwi ko e Alla, sabu tagaaɗo waawataa nodditoraade kaa haala.

• لا ينتفع بما في القرآن الكريم من الهدايات العظيمة إلا المتقون لله تعالى المعظِّمون له.
Alaa naftortooɗo peewal mawngal gonngal nder Kur'aan Teddunde nde so wonaa hulɓe Alla Toowɗo O teddinooɓe Mo.

• من أعظم مراتب الإيمانِ الإيمانُ بالغيب؛ لأنه يتضمن التسليم لله تعالى في كل ما تفرد بعلمه من الغيب، ولرسوله بما أخبر عنه سبحانه.
Na jeyaa e tolnooji goonɗinal ɓurɗi teddude gooŋɗinde mbirniindi, sabu ɗuum na soomi jaɓde kala mbirniindi ko heerori ganndal Alla Toowɗo O, e ko O habri e nulaaɗo makko, senaade woodanii Mo.

• كثيرًا ما يقرن الله تعالى بين الصلاة والزكاة؛ لأنَّ الصلاة إخلاص للمعبود، والزكاة إحسان للعبيد، وهما عنوان السعادة والنجاة.
Na heewi ɗo Alla Toowɗo O nawdi juulde e asakal; sabu juulde ko laaɓande Deweteeɗo O, asakal ko moƴƴude e jeyaaɓe, ɗii ɗiɗi ngoni tiitoonde malu e daɗal.

• الإيمان بالله تعالى وعمل الصالحات يورثان الهداية والتوفيق في الدنيا، والفوز والفلاح في الأُخرى.
Goonɗinde Alla Toowɗo O e gollude moƴƴi na adda peewal e yeɗegol e aduna, e poolgu e daɗal to laakara.

إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ سَوَآءٌ عَلَيۡهِمۡ ءَأَنذَرۡتَهُمۡ أَمۡ لَمۡ تُنذِرۡهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Pellet ɓeen ɓe konngol Alla jojji e mum en caggal iimaan hoɓe ndooni e majjere mum en e canndalaagal mum en jeertinde ɓe e waasde jeertinde fof ina fota e nun en.
Arabic explanations of the Qur’an:
خَتَمَ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ وَعَلَىٰ سَمۡعِهِمۡۖ وَعَلَىٰٓ أَبۡصَٰرِهِمۡ غِشَٰوَةٞۖ وَلَهُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٞ
7- Sabu Alla muɓɓi ɓerɗe maɓɓe O uddidi ɗe e bonɗi majje, O muɓɓi nanɗe maɓɓe ɓe nanirtaa goonga no mbo foti jaɓireede ɗoftoree, O waɗi ommboode e ji'irɗe maɓɓe ɓe nji'ataa goonga o te embo feeñi, maa ɓe keɓ lette mawɗe to laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَقُولُ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَبِٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَمَا هُم بِمُؤۡمِنِينَ
8- Na woodi fedde e yimɓe sikkooɓe ko goonɗinɓe, ɓe kaala ɗum e ɗemɗe maɓɓe sabu hulande nguurndam e jawle maɓɓe, tawa eɓe cuuɗi keefeeru.
Arabic explanations of the Qur’an:
يُخَٰدِعُونَ ٱللَّهَ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَمَا يَخۡدَعُونَ إِلَّآ أَنفُسَهُمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ
9-Ɓe cikkat e majjere mum en ɓe kodoto Alla e goonɗinɓe ɓe, e peññina goonɗingo ɓe cuuɗa keefeeru, tawa noon ko ko'e maɓɓe tan ɓe kodata, tawa ɓe tinaani ɗum, sabu Alla Toowɗo O Mbo anndi ko ɓuri suuɗaade, O humpiti goonɗinɓe ɓen sifaaji e ngonka ɓeen tigi.
Arabic explanations of the Qur’an:
فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ فَزَادَهُمُ ٱللَّهُ مَرَضٗاۖ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمُۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡذِبُونَ
10- Sabaabu mum ko ɓerɗe maɓɓe ɗe sikkitii, Alla ɓeydani ɓe sikkitaare, njoɓdi fof fawii ko golle mum, maa ɓe pawe lette muusɗe to ɓuri luggu e jayngol, sabu ko ɓe penani Alla e yimɓe ɓe, e yiddude ɓe ko Muhammadu (jkm) addi ko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ لَا تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ قَالُوٓاْ إِنَّمَا نَحۡنُ مُصۡلِحُونَ
11- So ɓe kaɗaama bonnirde leydi ndi keefeeru e bakkatuuji e goɗɗi, ɓe caloo ɓe cikka ko kamɓe tigi ngoni moƴƴuɓe moƴƴinooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَآ إِنَّهُمۡ هُمُ ٱلۡمُفۡسِدُونَ وَلَٰكِن لَّا يَشۡعُرُونَ
12- Tawa noon ko kamɓe tigi ngoni bonnooɓe, kono tan ɓe tinataa ɗuum, ɓe tinataa ko golle maɓɓe ɗe tigi ngoni bonnere.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ ءَامِنُواْ كَمَآ ءَامَنَ ٱلنَّاسُ قَالُوٓاْ أَنُؤۡمِنُ كَمَآ ءَامَنَ ٱلسُّفَهَآءُۗ أَلَآ إِنَّهُمۡ هُمُ ٱلسُّفَهَآءُ وَلَٰكِن لَّا يَعۡلَمُونَ
13- Si ɓe njamiraama goonɗinde wano koreeji Muhammadu (jkm) ngoonɗinirnoo; ɓe nootora yeddugol e jalkitgol, ɓe mbi'a: mbela miɗen ngoonɗina wano goonɗinal ɗaayɓe ɓe?! tawa ko kamɓe tigi ngoni wemmbaaɓe. Kono tan eɓe majjaa ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا لَقُواْ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَإِذَا خَلَوۡاْ إِلَىٰ شَيَٰطِينِهِمۡ قَالُوٓاْ إِنَّا مَعَكُمۡ إِنَّمَا نَحۡنُ مُسۡتَهۡزِءُونَ
14- So ɓe kawrii e ɓeen goonɗinɓe ɓe mbi'a: min njaɓii ko ngoonɗin-ɗon ko, ɓe mbi'a noon sabu hulde goonɗinɓe ɓe, si ɓe njahii ɓe njeewdii e hooreeɓe maɓɓe ɓee, ɓe teentinana ɓe tabital e jokkude ɓe, e wiide ɓe: ko onon min ngondi e laawol mon, kono tan miɗen peññinana goonɗinɓe ɓen jaɓde amen, min njala ɓe min njalkita.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ يَسۡتَهۡزِئُ بِهِمۡ وَيَمُدُّهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
15- Alla jalkita ɓe sabu ko ɓe njalkiti goonɗinɓe ɓe, ɗum wona njoɓdi golle maɓɓe, ɗuum waɗi O ñaawira ɓe he aduna wano juulɓe ɓe, kono to laakara O yoɓira ɓe keefeeru e naafikaagu maɓɓe, ko noon kadi O muñana ɓe haa ɓe ɓeydoo majjude e bewde, ɓe keddoo e wemmbaade e aande.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ٱشۡتَرَوُاْ ٱلضَّلَٰلَةَ بِٱلۡهُدَىٰ فَمَا رَبِحَت تِّجَٰرَتُهُمۡ وَمَا كَانُواْ مُهۡتَدِينَ
16- Ko ɓeen ngoni naafigeeɓe siforɓe ɗi sifaaji sabu ɓe lomtinirii keefeeru liimanee gal, njulaagu maɓɓe alaa tono; sabu ɓe mbaasii goonɗingol Alla, ɓe peewaano e goonga on.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن من طبع الله على قلوبهم بسبب عنادهم وتكذيبهم لا تنفع معهم الآيات وإن عظمت.
Ɓeen ɓe Alla hippi ɓerɗe maɓɓe sabu sanndolinde e yeddude maɓɓe, hay maandeeji mawɗi alaa ko nafata ɓe.

• أن إمهال الله تعالى للظالمين المكذبين لم يكن عن غفلة أو عجز عنهم، بل ليزدادوا إثمًا، فتكون عقوبتهم أعظم.
Hay ko Alla muñani tooñooɓe yedduɓe ɓe wonaa yeebaade maa ronkande ɓe, kono tan ko haa ɓe ɓeydoo bakkaat, ndeen lette maɓɓe ɗe ɓura mawnude.

مَثَلُهُمۡ كَمَثَلِ ٱلَّذِي ٱسۡتَوۡقَدَ نَارٗا فَلَمَّآ أَضَآءَتۡ مَا حَوۡلَهُۥ ذَهَبَ ٱللَّهُ بِنُورِهِمۡ وَتَرَكَهُمۡ فِي ظُلُمَٰتٖ لَّا يُبۡصِرُونَ
17- Alla yerɗinirii ɓee naafigeeɓe yeruuji ɗiɗi: yeru jayngol, e yeru ndiyam, so tawii ko yerɗinde ɓe jayngol: ɓe nannde ko e oon kuɓɓuɗo jayngol ngam yaynaade, nde ngol jaawi o sikki ombo naftoro ooyre maggol kono tan ngol ñifi, ooyre nde majjiti, heddii tan ko nguleeki maggol, joom en keddii e niɓe e wemmbere hay huunde ɓe nji'ataa wonah feede e laawol.
Arabic explanations of the Qur’an:
صُمُّۢ بُكۡمٌ عُمۡيٞ فَهُمۡ لَا يَرۡجِعُونَ
18- Kamɓe ko fahɗuɓe ɓe nanataa njaɓataa goonga, muumɗuɓe ɓe kaalataa mo, wumɓe ɓe nji'ataa mbo, ɓe nduttotaako gaa majjere maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوۡ كَصَيِّبٖ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ فِيهِ ظُلُمَٰتٞ وَرَعۡدٞ وَبَرۡقٞ يَجۡعَلُونَ أَصَٰبِعَهُمۡ فِيٓ ءَاذَانِهِم مِّنَ ٱلصَّوَٰعِقِ حَذَرَ ٱلۡمَوۡتِۚ وَٱللَّهُ مُحِيطُۢ بِٱلۡكَٰفِرِينَ
19- So tawii ko yerɗinde ɓe e ndiyam: ɓe nanndi ko e toɓo mawngo, e duule niɓɓune e digaali e maje, ɗi jippii dow yimɓe ɗeñƴere mawnde heɓi ɓe, ɓe ngoni e sukkude noppi maɓɓe, sabu sattude kartaali ɗi e hulgol maayde, Alla na humpitii heeferɓe ɓen O ronkantaa ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَكَادُ ٱلۡبَرۡقُ يَخۡطَفُ أَبۡصَٰرَهُمۡۖ كُلَّمَآ أَضَآءَ لَهُم مَّشَوۡاْ فِيهِ وَإِذَآ أَظۡلَمَ عَلَيۡهِمۡ قَامُواْۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَذَهَبَ بِسَمۡعِهِمۡ وَأَبۡصَٰرِهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
20- Jalbugol maje ɗe na ɗeɓa ɗoofde gite maɓɓe, kala nde majal yaynii ɓe njawta, so ngal yaynaaki ɓe keddoo e niɓɓere, ɓe njahataa, so Alla welano itta nanɗe e gite maɓɓe e kattanɗe Makko kuɓtidinɗe, ɓe ngontaa heɓtude ɗe, sabu ɗuurnaade ɓe goonga o. Kur'aan on waɗi toɓu ngo yeru, hito parñite wa'i no kaɗooje, ooyre maje ɗe wa'i no googna peeñanatɗo ɓe seeɗa kala, sukkude noppi ɗi wa'i no salaade ɓe goonga o, nanndal hakkunde naafigeeɓe e ɓee yerɗinaaɓe ɗoo woni waasde naftorde, yeru jayngol ngol: huɓɓuɓe ngol ɓee alaa ko naftorii heen sonaa niɓɓere e sumde, yeru ndiyam ɗam: alaa ko ɓe naftori e toɓo ngo sonaa kulol e ko digaali ɗi e maje ɗe ɓittini ɓe, ko nii naafigeeɓe ngoniri, alaa ko ɓe nji'ata e Lislaam sonaa satteende.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ٱعۡبُدُواْ رَبَّكُمُ ٱلَّذِي خَلَقَكُمۡ وَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
21- Onon yimɓe ndewee joomi mon Kanko tan, wonaa hay gooto goɗɗo, sabu ko Kanko tagi on O tagi leƴƴi gadiiɗi on, mbela joo ndaɗiron lette makko ɗoftaade jamirooje Makko ndeento-ɗon ɗi O haɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ فِرَٰشٗا وَٱلسَّمَآءَ بِنَآءٗ وَأَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجَ بِهِۦ مِنَ ٱلثَّمَرَٰتِ رِزۡقٗا لَّكُمۡۖ فَلَا تَجۡعَلُواْ لِلَّهِ أَندَادٗا وَأَنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
22- Ko Kanko waɗi leydi ndi wonani on mbertu ndaɗɗudi, O waɗi dow mon asamaan o mahaaɗo e ñeeñal, Kanko tigi neeminiri on jippinde toɓo ngo, O fuɗni dow leydi ndi ɓiɓɓe leɗɗe ceertuɗe, ɗe ngoni njeɗu, taa mbaɗanee Alla renndidiiɓe e nanndidiiɓe tawa oɗon nganndi alaa fof tagoowo sonaa Alla, teddungal e mawngu woodanii Mbo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن كُنتُمۡ فِي رَيۡبٖ مِّمَّا نَزَّلۡنَا عَلَىٰ عَبۡدِنَا فَأۡتُواْ بِسُورَةٖ مِّن مِّثۡلِهِۦ وَٱدۡعُواْ شُهَدَآءَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
23- Onon yimɓe ɓee so tawii oɗon cikkitii Kur'aan jippinaaɗo o dow jeyaaɗo Makko Muhammadu (jkw), Miɗen cappoo on nde ngaddoton simoore wootere nanndunde heen, hay so wonii ko ɓurnde raɓɓude heen, noddee kala mbo njiɗɗon e wallidiiɓe mon, so tawii oɗon ngoonɗi e ko nodditorto-ɗon ko.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِن لَّمۡ تَفۡعَلُواْ وَلَن تَفۡعَلُواْ فَٱتَّقُواْ ٱلنَّارَ ٱلَّتِي وَقُودُهَا ٱلنَّاسُ وَٱلۡحِجَارَةُۖ أُعِدَّتۡ لِلۡكَٰفِرِينَ
24- So tawii on mbaɗaani ɗuum - te on mbaawantaa ɗum pooma- ndeento-ɗee jayngol kuɓɓirtengol yimɓe haanduɓe e lette, e nooneeji kaaƴe e ko ɓe ndewannoo e goɗɗi kadi, ngol jayngol Alla tigi heblani ngol heeferɓe ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن الله تعالى يخذل المنافقين في أشد أحوالهم حاجة وأكثرها شدة؛ جزاء نفاقهم وإعراضهم عن الهدى.
Alla toowɗo O tigi hoyni naafigeeɓe ɓe e ngonka maɓɓe ɓurka sattude; ko njoɓdi naafigaagu maɓɓe e salaade ɓe rewde peewal.

• من أعظم الأدلة على وجوب إفراد الله بالعبادة أنه تعالى هو الذي خلق لنا ما في الكون وجعله مسخَّرًا لنا.
Na jeyaa e maandeeji ɓurɗi laaɓtude ngam waɗɗaade rewde Alla tan: Kanko toowɗo O tigi tagani en kala ko woni dow leyde ndi O eeltani en ɗum.

• عجز الخلق عن الإتيان بمثل سورة من القرآن الكريم يدل على أنه تنزيل من حكيم عليم.
Ko tagoore nde roŋki addude hay simoore nanndude e Kur'aan o, ɗuum na tinndini wonde ko Ñeeño Gannduɗo O kala huunde jippini mbo.

وَبَشِّرِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ أَنَّ لَهُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ كُلَّمَا رُزِقُواْ مِنۡهَا مِن ثَمَرَةٖ رِّزۡقٗا قَالُواْ هَٰذَا ٱلَّذِي رُزِقۡنَا مِن قَبۡلُۖ وَأُتُواْ بِهِۦ مُتَشَٰبِهٗاۖ وَلَهُمۡ فِيهَآ أَزۡوَٰجٞ مُّطَهَّرَةٞۖ وَهُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
25- Nde wonndoo ko heeferɓe kammbanaa ko yawti ko; Aan Annabiijo weltinir goonɗinɓe ɓe Alla, gollooɓe moƴƴi, aljannaaji ɗi caalli ndogata les kuɓeeje e leɗɗe majji, kala nde ɓe njeɗaa ñammineede ɓiɓɓe majje belɗe, ɓe mbi'a: ɗee nanndi ko e ɗeya ɗe njeɗano-ɗen ko adii, ɓe ndokkee ɗe tawa mbaadi e inɗe majje na nanndi eɗe aduna ɗe, haa ɓe mbaawa jaɓde ɗe, kono eɗe ceerti ñamri e meeɗam, to aljanna eɓe ndaña rewɓe laaɓɓe hisɓe e kala ayiibe ko miijetee e aduna, ɓe ngona e neema duumiiɗo mbo taƴataa, wano neema aduna taƴoowo o.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَسۡتَحۡيِۦٓ أَن يَضۡرِبَ مَثَلٗا مَّا بَعُوضَةٗ فَمَا فَوۡقَهَاۚ فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَيَعۡلَمُونَ أَنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّهِمۡۖ وَأَمَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَيَقُولُونَ مَاذَآ أَرَادَ ٱللَّهُ بِهَٰذَا مَثَلٗاۘ يُضِلُّ بِهِۦ كَثِيرٗا وَيَهۡدِي بِهِۦ كَثِيرٗاۚ وَمَا يُضِلُّ بِهِۦٓ إِلَّا ٱلۡفَٰسِقِينَ
26- Anndu Alla ceniiɗo O aamataa addude yeruuji ɗi O welaa, O nanndinira ɓoŋngu -cufu- e ko ɓuri ngu mawnude maa ko jaasi ngu, yimɓe ɓee ko pecce ɗiɗi njiirata ɗum: goonɗinɓe e heeferɓe, so tawii ko goonɗinɓe ɓe eɓe njaɓa tawa eɓe nganndi ko ñeeñal woni e ngool nanndingol, so tawii ko heeferɓe ɓee, ɓe ngona e naamnitaade, ngam jalkitde, holko waɗi Alla Mo nanndinira e ɗee takooje koyɗe, wano ɓowɗi, e buubi, e jommbaalji, e ko wonaa ɗii, jaabawol mum iwde e Alla ko: ɗii yeruuji eɗi coomi peewal e tindinooje e humpitagol yimɓe ɓe, heewɓe heen Alla majjiniri ɓe ɗii yeruuji sabu salaade ɓe mijitaade ɗi, heewɓe heen kadi O feewni ɓe sabu teskitaade ɗi, alaa majjooɓe so wonaa haanduɓe heen, ɓeen ngoni saliiɓe ɗoftaade, wano naafigeeɓe ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يَنقُضُونَ عَهۡدَ ٱللَّهِ مِنۢ بَعۡدِ مِيثَٰقِهِۦ وَيَقۡطَعُونَ مَآ أَمَرَ ٱللَّهُ بِهِۦٓ أَن يُوصَلَ وَيُفۡسِدُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
27- Ɓeen firtooɓe aadi dewe Alla gooto O, e ɗoftaade Nulaaɗo Makko mbo nelaaɓe adiiɓe kaali fii mum, ɓee salotooɓe aadiiji Alla ɓe ngoni ko e taƴde ko Alla yamiri yo enɗam jokke, ɓe ngoni e goopi ngam saaktude bonannde, ɓee ngoni ustoraaɓe njeɗu aduna e laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَيۡفَ تَكۡفُرُونَ بِٱللَّهِ وَكُنتُمۡ أَمۡوَٰتٗا فَأَحۡيَٰكُمۡۖ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡ ثُمَّ إِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
28- Onon heeferɓe geɗe mon na haawnii! holno njeddirton Alla, tawa oɗon ceedoo maandeeji baawal Makko e ko'e mon, on ngoodaano, O tagi on O wuurni on, O wara on kadi ɗiɗaɓol, O wuurtina on kadi ɗiɗaɓol, rewa heen O rutta on e Makko ngam O yoɓa on ko mbaɗno-ɗon ko.
Arabic explanations of the Qur’an:
هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ لَكُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا ثُمَّ ٱسۡتَوَىٰٓ إِلَى ٱلسَّمَآءِ فَسَوَّىٰهُنَّ سَبۡعَ سَمَٰوَٰتٖۚ وَهُوَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
29- Ko Alla tan tagani on kala ko woni e dow leydi ndi: caalli, e leɗɗe e ko wonaa ɗuum ko limotaako, onon oɗon naftoroo heen e dakmitaade ko O eeltani on, O tagi kadi asamaanji ɗi jeeɗiɗi kiɓindiiɗi, ganndal Makko na fiiltii kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من كمال النعيم في الجنة أن ملذاتها لا يكدرها أي نوع من التنغيص، ولا يخالطها أي أذى.
Na jeyaa e timmugol neemaaji aljanna: alaa ko wuddinta maa usta belɗi mum, hay muusu jillataa heen.

• الأمثال التي يضربها الله تعالى لا ينتفع بها إلا المؤمنون؛ لأنهم هم الذين يريدون الهداية بصدق، ويطلبونها بحق.
Yeruuji ɗi Alla addi alaa naftortooɗo heen sonaa goonɗinɓe ɓe, sabu ko kamɓe tigi njiɗi peewal, eɓe ɗaɓɓa ngal e goonga.

• من أبرز صفات الفاسقين نقضُ عهودهم مع الله ومع الخلق، وقطعُهُم لما أمر الله بوصله، وسعيُهُم بالفساد في الأرض.
Na jeyaa e sifaaji bonɓe ɓurɗi ɓanngude firtude aadiiji maɓɓe e Alla e tagoore nde, e taƴde ɓe ko Alla yamiri yo jokke, e daranaade ɓe bonnere nder leydi.

• الأصل في الأشياء الإباحة والطهارة؛ لأن الله تعالى امتنَّ على عباده بأن خلق لهم كل ما في الأرض.
Ñaawoore asli geɗe fof ko dagagol e laaɓal, sabu Alla welnanii jeyaaɓe Mum nde O tagane ɓe kala ko woni dow leydi ndi.

وَإِذۡ قَالَ رَبُّكَ لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ إِنِّي جَاعِلٞ فِي ٱلۡأَرۡضِ خَلِيفَةٗۖ قَالُوٓاْ أَتَجۡعَلُ فِيهَا مَن يُفۡسِدُ فِيهَا وَيَسۡفِكُ ٱلدِّمَآءَ وَنَحۡنُ نُسَبِّحُ بِحَمۡدِكَ وَنُقَدِّسُ لَكَۖ قَالَ إِنِّيٓ أَعۡلَمُ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
30- Alla Toowɗo O na filloo, O wii malaykaaɓe ɓe: Kanko maa O waɗ yimɓe lomtondirooɓe dow leydi ndi, ngam ɓe nguurnira ndi dewe Alla, malaykaaɓe ɓe naamnii joomii ɓe - naamnal laɓɓinagol - holko woni ñeeñal waɗude ɓiɓɓe-aadama lomtoo dow leydi, tawa eɓe mbonna ndi, ɓe ndufa ƴiiƴe e tooñe, ɓe mbii: minen ko min rewooɓe Ma tan, ko min sennooɓe yettooɓe Ma, miɗen teddina mawngu Maa e timmal Maa, min ceerataa heen, Alla jaabii ɓe naamnal maɓɓe: Miin Miɗo anndi ko on nganndaa e ñeeñe mawɗe ko ɓe tagiraa, e paandale lomtineede ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَعَلَّمَ ءَادَمَ ٱلۡأَسۡمَآءَ كُلَّهَا ثُمَّ عَرَضَهُمۡ عَلَى ٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ فَقَالَ أَنۢبِـُٔونِي بِأَسۡمَآءِ هَٰٓؤُلَآءِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
31- Ngam laɓɓinde teddeengal Baaba Aadama (jkm) Alla anndini mo inɗe geɗe ɗee fof, gila e muumintaaji e joorɗe e tagooje goɗɗe; konngi majje e maanaaji mum, rewi heen O holli ɗe malaykaaji, o wii: kaalanee Min inɗe majji so tawii oɗon ngoonɗi e ko kaaloton ko, wonde onon ɓuri teddude oo tagaaɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالُواْ سُبۡحَٰنَكَ لَا عِلۡمَ لَنَآ إِلَّا مَا عَلَّمۡتَنَآۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡحَكِيمُ
32- Ɓe mbii - e jaɓde ustaare maɓɓe ɓe ndutti ɓural to Alla - miɗen cennu Maa min mawninii Maa Aan jooma amen gaa salaade ñaawoore e sariya Maa, minen alaa ko min nganndi sonaa ko njeɗɗaa min e ganndal, Ko Aan tigi anndi alaa ko wirnoto Maa, ñeeñɗuɗo baɗiroowo geɗe fof ɗo haani e kattanɗe e sariya Maa.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ يَٰٓـَٔادَمُ أَنۢبِئۡهُم بِأَسۡمَآئِهِمۡۖ فَلَمَّآ أَنۢبَأَهُم بِأَسۡمَآئِهِمۡ قَالَ أَلَمۡ أَقُل لَّكُمۡ إِنِّيٓ أَعۡلَمُ غَيۡبَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَأَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا كُنتُمۡ تَكۡتُمُونَ
33- Oon tuma Alla Toowɗo O wii Aadam: anndin ɓe inɗe ɗeen geɗe, nde o anndini ɓe ɗe wano Joomiiko anndiniri mo, Alla wii malaykaaji ɗi: mbela mi haalanaano on: Miin Miɗo anndi ko suuɗii nder asamaanji e lesdi, Miɗo anndi ko ɓannginton e ko cuuɗoton.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قُلۡنَا لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ أَبَىٰ وَٱسۡتَكۡبَرَ وَكَانَ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
34- Alla Mbo laɓɓina ko O yamiri yo malaykaaji ɗi cujjan Aadam ngam teddinde mo, ɓe njaawi ɓe cujji e ɗoftaare yamiroore Alla, so wonaa Ibilis gonnooɗo e jinneeji, o salii ko Alla yamiri mo sujjude, o mawnikinii dow Aadam, ndeen o wonti e heeferɓe yedduɓe Alla toowɗo O.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقُلۡنَا يَٰٓـَٔادَمُ ٱسۡكُنۡ أَنتَ وَزَوۡجُكَ ٱلۡجَنَّةَ وَكُلَا مِنۡهَا رَغَدًا حَيۡثُ شِئۡتُمَا وَلَا تَقۡرَبَا هَٰذِهِ ٱلشَّجَرَةَ فَتَكُونَا مِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
35- Min mbi'i: aan Aadama yaa hoɗoy aljanna aan e cuddiiɗo maa -Hawaa-, ñaamee toon e weltaare kala ɗo muuy-ɗon, kono taa ɓadee kii lekki ki Mi haɗi on ñaamde, si on ngoopii yamiroore njeyete-ɗon ko e tooñooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَزَلَّهُمَا ٱلشَّيۡطَٰنُ عَنۡهَا فَأَخۡرَجَهُمَا مِمَّا كَانَا فِيهِۖ وَقُلۡنَا ٱهۡبِطُواْ بَعۡضُكُمۡ لِبَعۡضٍ عَدُوّٞۖ وَلَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُسۡتَقَرّٞ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ
36- Seyɗaane seeraani e soklinde ɓe ŋarɗina, haa o liɓi ɓe e goopol, ɓe ñaami e kiin lekki ki ɓe kaɗanoo, njoɓdi maɓɓe wonndoo ko Alla yaltini ɓe aljanna, Alla wii ɓe kamɓe e seyɗaane o: njippoɗee dow lesdi, ngonon añondirɓe, tabiton toon mbeltoron e moƴƴi gonɗi heen haa kala nde happu mon yonti, darnga daroo.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَتَلَقَّىٰٓ ءَادَمُ مِن رَّبِّهِۦ كَلِمَٰتٖ فَتَابَ عَلَيۡهِۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ
37- Aadama jaɓi konngi ɗi Alla haalani mo, o du'ori ɗi, ɗiin ngoni haala Alla: (ɓe mbii joomiraawo amen min tooñii ko'e amen, so A accanaani min njurmo-Ɗaa min maa min njeye e bonnoraaɓe) Aaraf:23. Alla jaɓani mbo tuububuye makko, O accani mo, Joomiraawo ko keewɗo yaafaade jeyaaɓe Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الواجب على المؤمن إذا خفيت عليه حكمة الله في بعض خلقه وأَمْرِهِ أن يسلِّم لله في خلقه وأَمْرِهِ.
Na Waɗɗii e goonɗinɗo so woodii ko wirnanii mo e baawɗe Alla e yamiroore Mum, ko yo o jaɓir Alla ko ari e tagoore Makko e yamiroore makko.

• رَفَعَ القرآن الكريم منزلة العلم، وجعله سببًا للتفضيل بين الخلق.
Kur'aan teddunde nde teddinii ganndal, waɗi ɓurondiral tagoore nde fawii ko e maggal.

• الكِبْرُ هو رأس المعاصي، وأساس كل بلاء ينزل بالخلق، وهو أول معصية عُصِيَ الله بها.
Mawnikinaare woni hoore goopi Alla, e ndaɗɗudi kala bone jippotooɗo dow tagoore nde, ko ɗuum woni goopol ngol Alla adii woopireede.

قُلۡنَا ٱهۡبِطُواْ مِنۡهَا جَمِيعٗاۖ فَإِمَّا يَأۡتِيَنَّكُم مِّنِّي هُدٗى فَمَن تَبِعَ هُدَايَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
38- Min mbii ɓe: onon fof njippee aljanna pa'on to lesdi, so nelaaɓe Am ngaddii e mon peewal, kala dewɗo ngal o goonɗini nelaaɓe Am oon dee kulol alanaa mo ñande wattan, ɓe cunotaako e ko yawtiri ɓe to aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
39- So tawii ko ɓeen yedduɓe penni kaawese Amen, kamɓe ngoni yimɓe jayngol ñiiɓooɓe toon.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتِيَ ٱلَّتِيٓ أَنۡعَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ وَأَوۡفُواْ بِعَهۡدِيٓ أُوفِ بِعَهۡدِكُمۡ وَإِيَّٰيَ فَٱرۡهَبُونِ
40- Onon ɓiɓɓe Isra'il - Annabi Yaakub -ciwtoree mojjereeji Alla ɗi O waɗani on njetton Mo, njokkon humnude aadi Am e mon, goonɗinde Mi e nulaaɓe Am, e gollirde sariyaaji Am ɗi, so on kumnii aadi Am e ko podan-Mi on ko, wano nguurndam mbelɗam e aduna, e njoɓdi moƴƴiri ñande darnga, kulon Mi Miin tan tawa on pirtataa aadi Am o.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَءَامِنُواْ بِمَآ أَنزَلۡتُ مُصَدِّقٗا لِّمَا مَعَكُمۡ وَلَا تَكُونُوٓاْ أَوَّلَ كَافِرِۭ بِهِۦۖ وَلَا تَشۡتَرُواْ بِـَٔايَٰتِي ثَمَنٗا قَلِيلٗا وَإِيَّٰيَ فَٱتَّقُونِ
41- Goonɗinee Kur'aana mbo njippin-Mi dow Muhammad (jkm) te ombo hawri e ko woni nder Tawreeta, ko adii nde ngootaagu Alla e annabaagu Muhammad (jkm) wayleede e mayre, ndeento-ɗee wonde adiiɓe yeddude, wotaa mbattitee aayeeje Am ɗe coggu pamaru, kulee tikkere e lette Am ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَلۡبِسُواْ ٱلۡحَقَّ بِٱلۡبَٰطِلِ وَتَكۡتُمُواْ ٱلۡحَقَّ وَأَنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
42- Taa njillindiree goonga - mbo Alla jippini dow nulaaɓe Mum- e penaale mon ɗe, wotaa cuuɗee goonga garɗo e defte mon ɗe cifiiɗe Muhammad (jkm) tawa oɗon mbo nganndi oɗon laaɓaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱرۡكَعُواْ مَعَ ٱلرَّٰكِعِينَ
43- Tottiree juulde timminon dosɗe mayre e baɗɗiiɗi e sunnaaji mayre, njaltinee asakal jawle mon ɗe Alla resndi on, njankinanoɗee Alla hawtude e yankinaniiɓe Mo iwde e leñol Muhammadu (jkm).
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ أَتَأۡمُرُونَ ٱلنَّاسَ بِٱلۡبِرِّ وَتَنسَوۡنَ أَنفُسَكُمۡ وَأَنتُمۡ تَتۡلُونَ ٱلۡكِتَٰبَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
44- Holko ɓuri bonde, si oɗon njamira woɓɓe yo ngoonɗu mbaɗa ko moƴƴi, oɗon njejjita ko'e mon, tawa oɗon njannga Tawreeta, oɗon nganndi ko woni heen e yamiroore rewde diine Alla ɗe, e jaɓande nulaaɓe Makko, mbela on mbaawaa naftorde hakkillaaji mon ɗi?!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱسۡتَعِينُواْ بِٱلصَّبۡرِ وَٱلصَّلَوٰةِۚ وَإِنَّهَا لَكَبِيرَةٌ إِلَّا عَلَى ٱلۡخَٰشِعِينَ
45- Mballitoree muñal e juulde fii kala geɗe diine e aduna, ɓattinatnde on faade e Alla, O walla on O reena on O ittana on boneeji, nganndee juulde na saɗti na teddi si wonah e hulooɓe joomiraawo maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يَظُنُّونَ أَنَّهُم مُّلَٰقُواْ رَبِّهِمۡ وَأَنَّهُمۡ إِلَيۡهِ رَٰجِعُونَ
46- Sabu kamɓe ngoni yananaaɓe maa ɓe kawru e Joomiraawo ñande darnga, maa ɓe ndutto e Makko ngam O yoɓa ɓe golleeji maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتِيَ ٱلَّتِيٓ أَنۡعَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ وَأَنِّي فَضَّلۡتُكُمۡ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
47- Onon ɓiɓɓe Annabiijo Alla Yaakuub (Isra'il) ciftoree moƴƴere diine e aduna nde mbaɗan-Mi on, ciftoree wonde Mi ɓurnirii on annabaagal e laamu dow wondiiɓe mon e yonta.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱتَّقُواْ يَوۡمٗا لَّا تَجۡزِي نَفۡسٌ عَن نَّفۡسٖ شَيۡـٔٗا وَلَا يُقۡبَلُ مِنۡهَا شَفَٰعَةٞ وَلَا يُؤۡخَذُ مِنۡهَا عَدۡلٞ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ
48- Ndeentoro-ɗee lette ñalaande darnga rewde ko yamiraa e accude ko haɗaa, ndeen ñalaande fittaandu nafataa fittaandu hay huunde, ndu jaɓantaake tefande goɗɗo sonaa e yamiroore Alla, coodtiigu ko heewi fof jaɓetaake, ɓe ngalaa ballo ñande heen, so tawii tefoowo e coodtiigu ballo alah holno daɗirtee!
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من أعظم الخذلان أن يأمر الإنسان غيره بالبر، وينسى نفسه.
Ɓuri bonde e koyeera ko yamirde ko moƴƴi yejjita heen hoore mum.

• الصبر والصلاة من أعظم ما يعين العبد في شؤونه كلها.
Ko muñal e juulde ɓurata wallude jeyaaɗo e geɗe makko fof.

• في يوم القيامة لا يَدْفَعُ العذابَ عن المرء الشفعاءُ ولا الفداءُ، ولا ينفعه إلا عمله الصالح.
Ñande darnga tefanooɓe maa coodtiigu kaɗantaa neɗɗo lette, alaa ko nafata mo sonaa golle makko moƴƴe.

وَإِذۡ نَجَّيۡنَٰكُم مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَسُومُونَكُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ يُذَبِّحُونَ أَبۡنَآءَكُمۡ وَيَسۡتَحۡيُونَ نِسَآءَكُمۡۚ وَفِي ذَٰلِكُم بَلَآءٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَظِيمٞ
49- Onon ɓiɓɓe Isra'il ciftoree nde Min ndanndi on e boneeji yimɓe Fir'awna, ɓe pawii on kala lette, nde ɓe kirsi sukaaɓe mon worɓe haa mbaason heddaade, ɓe ngacca sukaaɓe mon rewɓe ngam ɓe ngollana ɓe, ɓe koyni on, ko jooma mon danndi on boneeji fir'awna e wallidiiɓe mum ngam humpitaade on, mbela joo njetton Mbo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ فَرَقۡنَا بِكُمُ ٱلۡبَحۡرَ فَأَنجَيۡنَٰكُمۡ وَأَغۡرَقۡنَآ ءَالَ فِرۡعَوۡنَ وَأَنتُمۡ تَنظُرُونَ
50- Ciftoree moƴƴere nde Min mbaɗani on, Min peccani on maayo ngo woni laawol njoorndi ndew-ɗon heen, Min ndanndi on, Min njooli fir'awna e wondiiɓe mum yeeso mon, oɗon ndaarda ɓe gite mon ŋaas.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ وَٰعَدۡنَا مُوسَىٰٓ أَرۡبَعِينَ لَيۡلَةٗ ثُمَّ ٱتَّخَذۡتُمُ ٱلۡعِجۡلَ مِنۢ بَعۡدِهِۦ وَأَنتُمۡ ظَٰلِمُونَ
Ciftoree e ɗiin moƴƴi ko Min podondirnoo e Muusaa jammaaji capanɗe nayi ngam jippinde heen Tawreeta wona fooyre (yaynannde) e peewal, alaa ko mbaɗɗon heen sonaa oɗon ndewa ngaari, baɗal mon ngal ko tooñe mawɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ عَفَوۡنَا عَنكُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
52- Rewi heen Min ngaccani on ɓaawo nde tuub-ɗon, Min leɓtaani on mbela joo njettiron Alla rewde Mo e ɗoftaade Mo no haaniri.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡفُرۡقَانَ لَعَلَّكُمۡ تَهۡتَدُونَ
53- Ciftoree e ɗii moƴƴi, nde Min ndokki Muusaa (jkm)deftere (Tawreeta) seerndoore hakkunde goonga e fenaande,e hakkunde peewal e majjere haa njiiton goonga jokkon mbo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِۦ يَٰقَوۡمِ إِنَّكُمۡ ظَلَمۡتُمۡ أَنفُسَكُم بِٱتِّخَاذِكُمُ ٱلۡعِجۡلَ فَتُوبُوٓاْ إِلَىٰ بَارِئِكُمۡ فَٱقۡتُلُوٓاْ أَنفُسَكُمۡ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ عِندَ بَارِئِكُمۡ فَتَابَ عَلَيۡكُمۡۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ
54- Ciftoree e ɗiin moƴƴi, nde Alla ñaawani on accude rewde ngaari ndi, nde Muusaa (jkm) wii on: on tooñii ko'e mon e rewde mon ngaari ndi, tuubee ndutto-ɗon e tagɗo on O, mbarondiron, ɗuum ɓuri e mon jokkude keefeeru caasnoowu jayngol, on mbaɗii ɗuum e ballal Alla, O accani on, sabu ko keewɗo yaafaade jurmotooɗo jeyaaɓe Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قُلۡتُمۡ يَٰمُوسَىٰ لَن نُّؤۡمِنَ لَكَ حَتَّىٰ نَرَى ٱللَّهَ جَهۡرَةٗ فَأَخَذَتۡكُمُ ٱلصَّٰعِقَةُ وَأَنتُمۡ تَنظُرُونَ
55-Ciftoree nde baabiraaɓe mon ɓee kaaldi e Muusaa e cuusal, ɓe mbii: min ngoonɗintaa ma haa min jiira Alla gite amen ko laaɓi,ndeen jayngol cumowol ɓami on,ngol wari on oɗon ndaarondira.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ بَعَثۡنَٰكُم مِّنۢ بَعۡدِ مَوۡتِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
56- Rewti heen Min immintini on ɓaawo maayde mon mbela njetton Alla sabu ko O moƴƴi e mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَظَلَّلۡنَا عَلَيۡكُمُ ٱلۡغَمَامَ وَأَنزَلۡنَا عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَنَّ وَٱلسَّلۡوَىٰۖ كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡۚ وَمَا ظَلَمُونَا وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ
57- Na jeyaa e moƴƴi Amen dow mon, Min neldi duule ɗuwo-ɗon heen nguli naange nde majju-ɗon nde, Min njippini dow mon njuumri welndi, e colli juɗaaɗi, Min mbii on: ñaamee moƴƴi ɗi Min njeɗe on. Yeddugol maɓɓe alaa ko ustataa Min, kono ko ko'e maɓɓe ɓe tooñi, ɓe ustoraa baraaji lette ngoodana ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• عِظَمُ نعم الله وكثرتها على بني إسرائيل، ومع هذا لم تزدهم إلا تكبُّرًا وعنادًا.
Mawnugol e keewal moƴƴi Alla dow ɓiɓɓe Isra'il, kono tan alaa ko ɗum ɓeydi ɓe si wonaa mawnikinaare e sanndolinde.

• سَعَةُ حِلم الله تعالى ورحمته بعباده، وإن عظمت ذنوبهم.
Yaajeende newaare Alla e yurmeende Makko dow jeyaaɓe Mum, hay so wonii bakkatuuji maɓɓe na mawni.

• الوحي هو الفَيْصَلُ بين الحق والباطل.
Ko wahyu woni ko seerndata goonga e fenaande.

وَإِذۡ قُلۡنَا ٱدۡخُلُواْ هَٰذِهِ ٱلۡقَرۡيَةَ فَكُلُواْ مِنۡهَا حَيۡثُ شِئۡتُمۡ رَغَدٗا وَٱدۡخُلُواْ ٱلۡبَابَ سُجَّدٗا وَقُولُواْ حِطَّةٞ نَّغۡفِرۡ لَكُمۡ خَطَٰيَٰكُمۡۚ وَسَنَزِيدُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
58-Ciftoree e neemaaji Alla dow mon,nde Min mbii on:naatee ndee saare (Baytil Mukaddas),ñaamee toon belɗi ceniiɗi e kala nokku ɗo mbela-ɗon, so oɗon naata damal ngal tugganon Alla tiiɗe,toro-ɗon Alla mbi'on: Joomi amen momtan min bakkatuuji amen;Min njaɓana on,maa Min ɓeydan moƴƴinɓe golle maɓɓe ɓee baraaji.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَبَدَّلَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ قَوۡلًا غَيۡرَ ٱلَّذِي قِيلَ لَهُمۡ فَأَنزَلۡنَا عَلَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ رِجۡزٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ
59- Ɓeen tooñɓe mbattiti konngol tanaa ngol ɓe mbi'anoo, ɓe naatiri ladgol, ɓe mbi*i: gabbel nder leebol sabu jalkitde yamiroore Alla toowɗo O; njoɓdi tooñooɓe ɓe ko Alla njippini dow maɓɓe lette sabu yaltugol maɓɓe keerol sariya e luutndaade yamiroore.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَإِذِ ٱسۡتَسۡقَىٰ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِۦ فَقُلۡنَا ٱضۡرِب بِّعَصَاكَ ٱلۡحَجَرَۖ فَٱنفَجَرَتۡ مِنۡهُ ٱثۡنَتَا عَشۡرَةَ عَيۡنٗاۖ قَدۡ عَلِمَ كُلُّ أُنَاسٖ مَّشۡرَبَهُمۡۖ كُلُواْ وَٱشۡرَبُواْ مِن رِّزۡقِ ٱللَّهِ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ
60- Ciftoree moƴƴi Alla dow mon nde majju-ɗon nde, wemmbere bonnde heɓi on, ndeen Muusaa (jkm) toranii on Joomiraawo O yarna on; Min njamiri mo fiyirde haayre nde sawru makko; nde o fiynoo nde tan gite ndiyam sappo e ɗiɗi puccitii tolnondir e limoore leññi mon ɗi, ndiyam suppitii heen, Min mbii on: ñaamee njaron e njeɗu ngu Alla addani on te on tampanaani ɗum, taa mbaɗee bonannde e leydi hee.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قُلۡتُمۡ يَٰمُوسَىٰ لَن نَّصۡبِرَ عَلَىٰ طَعَامٖ وَٰحِدٖ فَٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ يُخۡرِجۡ لَنَا مِمَّا تُنۢبِتُ ٱلۡأَرۡضُ مِنۢ بَقۡلِهَا وَقِثَّآئِهَا وَفُومِهَا وَعَدَسِهَا وَبَصَلِهَاۖ قَالَ أَتَسۡتَبۡدِلُونَ ٱلَّذِي هُوَ أَدۡنَىٰ بِٱلَّذِي هُوَ خَيۡرٌۚ ٱهۡبِطُواْ مِصۡرٗا فَإِنَّ لَكُم مَّا سَأَلۡتُمۡۗ وَضُرِبَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلذِّلَّةُ وَٱلۡمَسۡكَنَةُ وَبَآءُو بِغَضَبٖ مِّنَ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَانُواْ يَكۡفُرُونَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَيَقۡتُلُونَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّۚ ذَٰلِكَ بِمَا عَصَواْ وَّكَانُواْ يَعۡتَدُونَ
61-Ciftoree nde njeddu-ɗon moƴƴere Jooma mon,kaaɓ-ɗon mbii-ɗon Muusaa:min muñataa e ñaamdu wooturu,torano amen Jooma maa O yaltinana min ñaandu iwde e puɗi lesdi,gila e haako e kecciɗɗi mayri haa e buudi e gabbe e ñebbe e basalle mayri;Muusaa (jkm) wii e waasde weleede ɗaɓɓal mon: on mbattitat ko ɓuri jaasde ɗum ko okka-ɗon,oɗon keɓannoo ɗum ko aldaa e tampere-: njippee e ndi leydi faade e wooto e gure ɗe, maa on taw toon ko toriɗon ko,nde ɓe ndewi belaaɗe maɓɓe ɓe calii ko Alla suɓanii ɓe,ɓe keddodi e hoyre e baasal e ɓittere,ɓe nduttii e tikkire Alla; sabu salaade ɓe diine Makko,e yeddu- de ɓe aayeeji Makko,e tooñe ko ɓe mbannoo annabaaɓe Makko, ɗuum fof addi ɗum ko woopde ɓe Alla e ko ɓe njawtatno keeri Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• كل من يتلاعب بنصوص الشرع ويحرّفها فيه شَبَهٌ من اليهود، وهو مُتوعَّد بعقوبة الله تعالى.
Kala pijiroowo binndi sariya o e waylude ɗi, oon na jogii ko nanndi yahuud en,oon ko podanaaɗo lette Alla Mbo toowal woodani.

• عِظَمُ فضل الله تعالى على بني إسرائيل، وفي مقابل ذلك شدة جحودهم وعنادهم وإعراضهم عن الله وشرعه.
Teddeendi ɓural Alla Toowɗo O dow ɓiɓɓe Isra'il, tawtude yeddugol maɓɓe cattungol e salaade ɓe Alla e sariya Makko.

• أن من شؤم المعاصي وتجاوز حدود الله تعالى ما ينزل بالمرء من الذل والهوان، وتسلط الأعداء عليه.
Na jeyaa e boneeji goopi e taccude keeri Alla Toowɗo O ko jippotoo dow neɗɗo gila e koyeera e loore e ko añɓe mbaɗta dow makko.

إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلنَّصَٰرَىٰ وَٱلصَّٰبِـِٔينَ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَلَهُمۡ أَجۡرُهُمۡ عِندَ رَبِّهِمۡ وَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
62- Ɓeen goonɗinɓe e ngol leñol, e ɓeen goonɗin ɓe e leññi jawtuɗi ko adii nuleede Muhammadu (jkm) gila e yahuudu en e nasaara en e Saa'iba en - ɓeen ngoni rewɓe e yoga e annabaaɓe ɓe keɓi goonɗinde Alla e ñalaande watindiine- ɓeen na njogii mbarjaari to Jooma maɓɓe, ɓe kulanaaka ñande wattan, ɓe cunotaako e ko yawtiri ɓe to aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَكُمۡ وَرَفَعۡنَا فَوۡقَكُمُ ٱلطُّورَ خُذُواْ مَآ ءَاتَيۡنَٰكُم بِقُوَّةٖ وَٱذۡكُرُواْ مَا فِيهِ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
63-Ciftoree aadi tiiɗɗo mbo Min keɓi e mon,wano goonɗinde Alla e nulaaɓe Mum,Min ɓamti haayre nde dow mon ngam hulɓinde on e reentinde on woppude gollirde aadi o,Min njamiri on njogoron Tawreeta nde Alla jippini e mon e soobee e tiiɗnaare, ko aldaa e aamre,ndeenee ko woni e mayre tesko-ɗon nde;na waawi ndaɗon lette Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ تَوَلَّيۡتُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۖ فَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ لَكُنتُم مِّنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
64- Alaa ko mbaɗɗon sinaa oɗon njedda oɗon ngoopa ɓaawo nde aadi ƴettaa e mon, so wonaano ɓural ko Alla accani on, e jaɓde tuububuye mon, maa on ngon bonnoraaɓe sabu ngool salagol e ngool goopol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ عَلِمۡتُمُ ٱلَّذِينَ ٱعۡتَدَوۡاْ مِنكُمۡ فِي ٱلسَّبۡتِ فَقُلۡنَا لَهُمۡ كُونُواْ قِرَدَةً خَٰسِـِٔينَ
65- On nganndii e yananeede kabaaru ɓeen ardiiɓe mon, nde ɓe ngoopiri awde (liɗɗi) ñande hoore-biir nde ɓe kaɗanoo awde e mayre, ɓe taarori ɗum e wertude saño ngo ado hoore-biir, ɓe njaltini liɗɗi ɗi ñande dewo, ɓee woopooɓe Alla waɗti ɓe baaɗi gañaaɗi woni lette maɓɓe sabu goopol maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَجَعَلۡنَٰهَا نَكَٰلٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهَا وَمَا خَلۡفَهَا وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
66- Min mbaɗi ndee saare tooñooɓe woni maanditorde wonande ca'e taariiɗe nde, e aroyooɓe caggal maɓɓe; haa ɓe ndeentoo waɗde bano maɓɓe, Min mbaɗi ɗuum wona teskorde hulooɓe lette ɗe Alla fawata taccooɓe keeri Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِۦٓ إِنَّ ٱللَّهَ يَأۡمُرُكُمۡ أَن تَذۡبَحُواْ بَقَرَةٗۖ قَالُوٓاْ أَتَتَّخِذُنَا هُزُوٗاۖ قَالَ أَعُوذُ بِٱللَّهِ أَنۡ أَكُونَ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
67- Ciftoree fillayeeji adiiɓe on, ko waɗnoo hakkunde maɓɓe e Muusaa (jkm), nde o haalani ɓe yamiroore Alla yo ɓe kirsu nagge e na'i ɗin, ɓe njaawaani jaɓde, ɓe mbii: mbela a yiɗ jalkitde min! Muusaa wii: miɗo moolii Alla nde mi jeyetee e fenanooɓe Alla, e jalkitooɓe yimɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالُواْ ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ يُبَيِّن لَّنَا مَا هِيَۚ قَالَ إِنَّهُۥ يَقُولُ إِنَّهَا بَقَرَةٞ لَّا فَارِضٞ وَلَا بِكۡرٌ عَوَانُۢ بَيۡنَ ذَٰلِكَۖ فَٱفۡعَلُواْ مَا تُؤۡمَرُونَ
68- Ɓe mbii Muusaa: torano min joom maa haa O laɓɓinana min mbaadi nagge nge O yamiri min yo hirse, o wii ɓe: Alla dee wii: ko nagge nge wonaa ŋakewe (nayewe) nge wonaa ñalel, kono ko hakindiinge, njaawee mbaɗee yamiroore jooma mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالُواْ ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ يُبَيِّن لَّنَا مَا لَوۡنُهَاۚ قَالَ إِنَّهُۥ يَقُولُ إِنَّهَا بَقَرَةٞ صَفۡرَآءُ فَاقِعٞ لَّوۡنُهَا تَسُرُّ ٱلنَّٰظِرِينَ
69- Ɓe njokki jeddi e sanndolinde maɓɓe, ɓe mbii Muusaa (jkm): torano min joom maa haa O laɓɓinana min ngoobo (mbaadi) magge, Muusaa wii ɓe: Alla dee wii: ko nagge oole sanne, kala daarɗo nge weltoroo.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الحُكم المذكور في الآية الأولى لِمَا قبل بعثة النبي صلى الله عليه وسلم، وأما بعد بعثته فإن الدين المَرْضِيَّ عند الله هو الإسلام، لا يقبل غيره، كما قال الله تعالى: ﴿ وَمَنْ يَبْتَغِ غَيْرَ الْإِسْلَامِ دِينًا فَلَنْ يُقْبَلَ مِنْه ﴾ (آل عمران: 85).
Jaawoore aaye gadiiɗo o wonndoo ko ado neleede Annabiijo -jam e kise ngon e Makko - kono ɓaawo neleede Makko diine jaɓaaɗe to Alla ko Lislaam tan, alaa goɗɗe jaɓeteeɗe, wano Alla wi'iri: {kala mbo jokki diine ɗe ngonaa Lislaam o jaɓantaake} Aali Imraan: 85.

• قد يُعَجِّلُ الله العقوبة على بعض المعاصي في الدنيا قبل الآخرة؛ لتكون تذكرة يتعظ بها الناس فيحذروا مخالفة أمر الله تعالى.
Na waawi Alla ardina lette aduna dow yoga e yimɓe ado laakara; haa ɗe ngona teskuye e tinndinorɗe yimɓe, ɓe ndeentoo woopde Alla Toowɗo O.

• أنّ من ضيَّق على نفسه وشدّد عليها فيما ورد موسَّعًا في الشريعة، قد يُعاقَبُ بالتشديد عليه.
Anndu, kala ɓittinanɗo saɗtinani hoore mum e ko o yajjinanaa nder Sariya o, na waawi o lettiree saɗtinaneede.

قَالُواْ ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ يُبَيِّن لَّنَا مَا هِيَ إِنَّ ٱلۡبَقَرَ تَشَٰبَهَ عَلَيۡنَا وَإِنَّآ إِن شَآءَ ٱللَّهُ لَمُهۡتَدُونَ
70- Ɓe ndoonii e sanndolinde, ɓe mbii: torano min jooma maa haa O ɓeyda laɓɓinande min sifaaji magge; sabu na'i baaɗi noon na keewi, min mbaawaani seerndude ɗi. Ɓe teentini wonde -si Alla jaɓii- maa ɓe njiitu nagge ɗaɓɓaange yo hirse nge.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ إِنَّهُۥ يَقُولُ إِنَّهَا بَقَرَةٞ لَّا ذَلُولٞ تُثِيرُ ٱلۡأَرۡضَ وَلَا تَسۡقِي ٱلۡحَرۡثَ مُسَلَّمَةٞ لَّا شِيَةَ فِيهَاۚ قَالُواْ ٱلۡـَٰٔنَ جِئۡتَ بِٱلۡحَقِّۚ فَذَبَحُوهَا وَمَا كَادُواْ يَفۡعَلُونَ
71- Muusaa wii ɓe: Alla dey wii: ko nagge nge eeltanaaka goole ndema, wonaa kadi yarnude lesdi, ko nge hisnge e ustaare, nge alaa ngoobu sinaa oolu, ndeen noon ɓe mbii: jooni dey a addii sifa laaɓɗo tinndinoowo nagge nge tigi, ɓe kirsi nge ɓaawo nde ɓe ɗeɓi waasde hirsude nge sabu jeddi e sanndolinde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَتَلۡتُمۡ نَفۡسٗا فَٱدَّٰرَٰءۡتُمۡ فِيهَاۖ وَٱللَّهُ مُخۡرِجٞ مَّا كُنتُمۡ تَكۡتُمُونَ
72- Ciftoree nde mbar-ɗon gooto e mon, ngon-ɗon e tuumondirde, gooto kala na laɓɓina hoore mum na tuuma goɗɗo oon, oɗon pooɗondira, ko Alla tigi yaltinta ko cooɗanno-ɗon e warde mon oon mbo wi'aani waɗaani.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَقُلۡنَا ٱضۡرِبُوهُ بِبَعۡضِهَاۚ كَذَٰلِكَ يُحۡيِ ٱللَّهُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَيُرِيكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
73- Min mbii ɓe: piyindiree baraaɗo o e nagge nge njamira-ɗon yo on kirsu; ndeen Alla ɗiftina mo Oanndina barɗo o! ɓe mbaɗi noon, o haali barɗo mo o. Nii no Alla ɗiftiniri oo maayɗo ko noon O ɗiftinirta maayɓe ñande darnga, O holla on maandeeji laɓɓinooji baawal Makko, na waawi kakkilanon ɗum ngoonɗino tigi Alla Toowɗo O.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ قَسَتۡ قُلُوبُكُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ فَهِيَ كَٱلۡحِجَارَةِ أَوۡ أَشَدُّ قَسۡوَةٗۚ وَإِنَّ مِنَ ٱلۡحِجَارَةِ لَمَا يَتَفَجَّرُ مِنۡهُ ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ وَإِنَّ مِنۡهَا لَمَا يَشَّقَّقُ فَيَخۡرُجُ مِنۡهُ ٱلۡمَآءُۚ وَإِنَّ مِنۡهَا لَمَا يَهۡبِطُ مِنۡ خَشۡيَةِ ٱللَّهِۗ وَمَا ٱللَّهُ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
74- Rewi heen ko ɓerɗe maɓɓe njoori ɓaawo oo waaju laaɓtuɗo e ɗee kaawase ɓannguɗe, haa ɓerɗe ɗe mba'i no kaaƴe, maa ɓuri ɗum yoorde; ɗe ngonko majje waylotaako pooma, kaaƴe noon na mbaylitoo, kaaƴe na woodi jaltinooje ndiyam, yimɓe e muumuntaaji naftora heen, no woodi kadi jowtotooɗe njana sabu hulde Alla, ɓerɗe mon ɗe mba'aani noon, Alla noon yeebotaako golle mon, Omo humpitii ɗe, O yoɓa on ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ أَفَتَطۡمَعُونَ أَن يُؤۡمِنُواْ لَكُمۡ وَقَدۡ كَانَ فَرِيقٞ مِّنۡهُمۡ يَسۡمَعُونَ كَلَٰمَ ٱللَّهِ ثُمَّ يُحَرِّفُونَهُۥ مِنۢ بَعۡدِ مَا عَقَلُوهُ وَهُمۡ يَعۡلَمُونَ
75- Mbela oɗon njoortii - onon goonɗinɓe ɓe - wonde Yahuud en maa ngoonɗin ɓe jaɓana on?! ɓaawo nde nganndu-ɗon goonga gonal e sanndolinde maɓɓe! goonga tigi, na woodnoo fedde e annduɓe maɓɓe nannooɓe haala Alla jippinaaka dow maɓɓe e Tawreeta; ɓe mbayla konngi e maanaaji mayre ɓaawo nde ɓe paami ɓe nganndi ɗi, tawa eɓe nganndi mawneeki bonannde maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا لَقُواْ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَإِذَا خَلَا بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٖ قَالُوٓاْ أَتُحَدِّثُونَهُم بِمَا فَتَحَ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمۡ لِيُحَآجُّوكُم بِهِۦ عِندَ رَبِّكُمۡۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
76- Na jeyaa e lootondirɗi yahuud en e peeje maɓɓe bonɗe, yoga e maɓɓe so kawrii e goonɗinɓe ɓe mbi'a ɓe min jaɓii Annabi Muhammadu (jkm) e sellugol nelal Makko ko ɗuum tigi Tawreeta seedii, kono tan si ɓe njeewdii hakkunde mum en ɓe ngona e felondirde, sabu juulɓe ɓee na pawa e maɓɓe hujja ko ɓe njaɓi goonɗugol Annabaagu ngu.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن بعض قلوب العباد أشد قسوة من الحجارة الصلبة؛ فلا تلين لموعظة، ولا تَرِقُّ لذكرى.
Yoga e jeyaaɓe ɓerɗe maɓɓe ɓuri yoorde kaaƴe perle; ɗe ɗaatirtaa waaju, ɗe kecciɗirtaa jantaade Alla.

• أن الدلائل والبينات - وإن عظمت - لا تنفع إن لم يكن القلب مستسلمًا خاشعًا لله.
Maandeeji e laɓɓinale - ko mawni fof - nafataa so ɓernde nde jaɓaani hulaani Alla.

• كشفت الآيات حقيقة ما انطوت عليه أنفس اليهود، حيث توارثوا الرعونة والخداع والتلاعب بالدين.
Aayeeje ɗe kuñcii goonga coomiiɗo e pittaali yahuud en, sabu no ɓe ndonondirii ɓurtere e taarondireede e fijirgol diine.

أَوَلَا يَعۡلَمُونَ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَ
77- Ɓee yahudeeɓe ɓe njokki ngol laawol ñiŋangol, na wayno ɓe nganndaa wonde Alla Mo anndi ko ɓe cuuɗata e ko ɓe peññinta e konngi e baɗe maɓɓe, maa O feññinan ɗum jeyaaɓe Makko O weeja ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡهُمۡ أُمِّيُّونَ لَا يَعۡلَمُونَ ٱلۡكِتَٰبَ إِلَّآ أَمَانِيَّ وَإِنۡ هُمۡ إِلَّا يَظُنُّونَ
78- Na woodi fedde e yahud en alaa ko ɓe nganndi e Tawreeta sonaa janngugol, ɓe nganndaa ko nde tinndini, alaa ko ɓe keɓi e mawɓe maɓɓe sonaa penaale, ɓe cikki ko ɗuum woni Tawreeta nde Alla jippini nde.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَوَيۡلٞ لِّلَّذِينَ يَكۡتُبُونَ ٱلۡكِتَٰبَ بِأَيۡدِيهِمۡ ثُمَّ يَقُولُونَ هَٰذَا مِنۡ عِندِ ٱللَّهِ لِيَشۡتَرُواْ بِهِۦ ثَمَنٗا قَلِيلٗاۖ فَوَيۡلٞ لَّهُم مِّمَّا كَتَبَتۡ أَيۡدِيهِمۡ وَوَيۡلٞ لَّهُم مِّمَّا يَكۡسِبُونَ
79- Halkaare e lette bonɗe na padi ɓeen winndooɓe deftere e juuɗe maɓɓe ɓe mbi'a - fenaande-: Ɗum ko to Alla iwri; ɓe coodtira goonga e rewde peewal coggu aduna hoyngu, wano jawdi e koongu, ko halkaare e lette muusɗe woodani ɓe sabu fenande Alla ko ɓe mbinndiri juuɗe maɓɓe, bone woodanii ɓe e jawdi e koongu ko ɓe paggitii heen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ لَن تَمَسَّنَا ٱلنَّارُ إِلَّآ أَيَّامٗا مَّعۡدُودَةٗۚ قُلۡ أَتَّخَذۡتُمۡ عِندَ ٱللَّهِ عَهۡدٗا فَلَن يُخۡلِفَ ٱللَّهُ عَهۡدَهُۥٓۖ أَمۡ تَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
80- Ɓe mbii - fenaande e mawnikinaare -: jayngol memataa min, min naatataa e maggol sonaa balɗe seeɗa, O wii - Aan Annabi - yo A wii ɓee yimɓe: mbela on keɓanii ɗum fodoore iwde e Alla? So tawii on keɓii ɗuum; Alla dey firtataa aadi, wolla ngon-ɗon ko e fenande Alla, oɗon kaala ko on nganndaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلَىٰۚ مَن كَسَبَ سَيِّئَةٗ وَأَحَٰطَتۡ بِهِۦ خَطِيٓـَٔتُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
81- Wonaa no ɓee yimɓe cikkiri; Alla dey lettata ko kala baɗɗo bonannda keefeeru, bakkatuuji makko taarorii mo bannge fof, O yoɓira ɓe naatde jayngol, ɓe ñiiɓa toon pooma.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
82- Ɓeen goonɗinɓe Alla e Nulaaɗo Makko, ɓe ngolli golle moƴƴe, baraaji maɓɓe to Alla ko naatde aljanna ɓe ñiiɓa toon pooma.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ لَا تَعۡبُدُونَ إِلَّا ٱللَّهَ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَانٗا وَذِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَقُولُواْ لِلنَّاسِ حُسۡنٗا وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ ثُمَّ تَوَلَّيۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا مِّنكُمۡ وَأَنتُم مُّعۡرِضُونَ
83- Ciftoree - onon ɓiɓɓe Isra'iil - aadi celluɗo mbo Min ɓami e mon, nde ngoottinton Alla, alaa mbo ndenndinton e Makko, moƴƴon e jiknaaɓe e jiidaaɓe e waayɗuɓe (yatiim en) e miskineeɓe e haajorɓe ballal, e nde kaalanton yimɓe ɓe haala moƴƴa, e yamirde ko moƴƴi e haɗirde ko boni, tawa on caɗtinaani, tottiron ñiiɓnon juulde no yamiraa nii haa timma, totton asakal ngal haanduɓe heen e ɓerɗe laaɓɗe, alaa ko mbaɗɗon sonaa luutndi-ɗon cali-ɗon timminde aadi o.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• بعض أهل الكتاب يدّعي العلم بما أنزل الله، والحقيقة أن لا علم له بما أنزل الله، وإنما هو الوهم والجهل.
Yoga e yimɓe defte na nodditoroo anndugol ko Alla jippini ko, kono goonga on woni ɓe nganndaa hay huunde e ko Alla jippini, ko wemmbeede e majjere maɓɓe tan.

• من أعظم الناس إثمًا من يكذب على الله تعالى ورسله ؛ فينسب إليهم ما لم يكن منهم.
Alaa ɓurɗo mawnude bakkaat oon penanoowo Alla e nulaaɗo Mum, o rutta e Maɓɓe ko ɓe mbi'aani mbaɗaani.

• مع عظم المواثيق التي أخذها الله تعالى على اليهود وشدة التأكيد عليها، لم يزدهم ذلك إلا إعراضًا عنها ورفضًا لها.
Aaadiiji mawɗi tabitɗi ɗi Alla ƴetti e Yahuud en, alaa ko ɗi ɓeydani ɓe sonaa ɗuurnaade e salaade ɗi.

وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَكُمۡ لَا تَسۡفِكُونَ دِمَآءَكُمۡ وَلَا تُخۡرِجُونَ أَنفُسَكُم مِّن دِيَٰرِكُمۡ ثُمَّ أَقۡرَرۡتُمۡ وَأَنتُمۡ تَشۡهَدُونَ
84- Ciftoree aadi tabitɗo mbo Min ɓami e mon nder Tawreeta, harminde rufondirde ƴiiƴe, e harminde goɗɗo yaltina goɗɗo galle, rewi heen on njaɓii aadi mbo Min ɓami e mon, te oɗon ceedii sellugol aadi o.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ أَنتُمۡ هَٰٓؤُلَآءِ تَقۡتُلُونَ أَنفُسَكُمۡ وَتُخۡرِجُونَ فَرِيقٗا مِّنكُم مِّن دِيَٰرِهِمۡ تَظَٰهَرُونَ عَلَيۡهِم بِٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡعُدۡوَٰنِ وَإِن يَأۡتُوكُمۡ أُسَٰرَىٰ تُفَٰدُوهُمۡ وَهُوَ مُحَرَّمٌ عَلَيۡكُمۡ إِخۡرَاجُهُمۡۚ أَفَتُؤۡمِنُونَ بِبَعۡضِ ٱلۡكِتَٰبِ وَتَكۡفُرُونَ بِبَعۡضٖۚ فَمَا جَزَآءُ مَن يَفۡعَلُ ذَٰلِكَ مِنكُمۡ إِلَّا خِزۡيٞ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ يُرَدُّونَ إِلَىٰٓ أَشَدِّ ٱلۡعَذَابِۗ وَمَا ٱللَّهُ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
85- Rewi heen, oɗon luutndoo aadi o; oɗon mbarondira, oɗon njaltina sete e mon iwde e galleeji maɓɓe, oɗon mballinoo añɓe e waɗde tooñe, so añɓe ɓee ndahii ɓe ngaddii ɓe e mon ngonon e soodtude ɓe, ɗuum fof noon na harmi e mon, holno ngoonɗinirton yoga e Tawreeta: soodtugol dahaaɓe, njeddon kadi yoga e ko woni e mayre: reende pittaali e haɗde yaltinde yimɓe iwde e galleeji maɓɓe? Baɗoowo ɗuum alaa njuɓdi sonaa koyeera e nguurndam aduna, to laakara o fawetee ko lette ɓurɗe muusde, Alla noon yebotaako ko ngolloton, Kanko Omo humpitii ɗum, maa O yuɓu on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ٱشۡتَرَوُاْ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا بِٱلۡأٓخِرَةِۖ فَلَا يُخَفَّفُ عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابُ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ
86- Ko ɓeen ngoni soodirɓe laakara nguurndam aduna (ɓe cuɓii aduna) ɓurnude ko gasata dow ko heddotoo, ɓe koynantaake lette Laakara, ɓe ngalaa ballo ñande heen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَقَفَّيۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِۦ بِٱلرُّسُلِۖ وَءَاتَيۡنَا عِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ٱلۡبَيِّنَٰتِ وَأَيَّدۡنَٰهُ بِرُوحِ ٱلۡقُدُسِۗ أَفَكُلَّمَا جَآءَكُمۡ رَسُولُۢ بِمَا لَا تَهۡوَىٰٓ أَنفُسُكُمُ ٱسۡتَكۡبَرۡتُمۡ فَفَرِيقٗا كَذَّبۡتُمۡ وَفَرِيقٗا تَقۡتُلُونَ
87- Goonga tigi, Min okkii Muusaa Tawreeta, Min ndewni heen nulaaɓe ɓaawo makko, noon kadi Min okkii Iisaa ɓii Maryam maandeeji ɓannguɗi laɓɓinooji goonɗude mo, wano wuurtinde maayɓe, e sellinde bempiloowo (mbo yi'ataa jamma) e ñawu daneyel, Min cemmbiniri mo Malayka Jibriil (jwm) mbela -onon ɓiɓɓe Isra'il- kala nde nulaaɗo Alla addi e mon ko yahdaani e belaaɗe mon calo-ɗon goonga o, mawnikino-ɗon ɓurno-ɗon nulaaɓe Alla ɓe, yoga heen njeddon ɓe woɓɓe heen mbaron ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ قُلُوبُنَا غُلۡفُۢۚ بَل لَّعَنَهُمُ ٱللَّهُ بِكُفۡرِهِمۡ فَقَلِيلٗا مَّا يُؤۡمِنُونَ
88- Hujja Yahuud en waasde jokkude ɓe Mahammade (jkm) ko wiide ɓe: ɓerɗe amen ɗe ko muuraaɗe, ko kaalataa ko alaa ko naatata e majje, te ɗe paamataa ɗum, wonaa no ɓe cikkiri, accu tan Alla yaltinii ɓe yurmeende Makko sabu keefeeru maɓɓe, alaa ko ɓe ngoonɗini si wonaa seeɗa e ko Alla jippini.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من أعظم الكفر: الإيمان ببعض ما أنزل الله والكفر ببعضه؛ لأن فاعل ذلك قد جعل إلهه هواه.
Keefeeru ɓurngu bonde: goonɗinde yoga ko Alla jippini e yddude yoga mum; sabu baɗoowo ɗuum ko belaaɗe makko o waɗi alla mum.

• عِظَم ما بلغه اليهود من العناد، واتباع الهوى، والتلاعب بما أنزل الله تعالى.
Mawnugol to Yahuud en njottii e sanndolinde, e rewde belaaɗe, e fijirde ko Alla Toowɗo o jippini ko.

• فضل الله تعالى ورحمته بخلقه، حيث تابع عليهم إرسال الرسل وإنزال الكتب لهدايتهم للرشاد.
Ɓural Alla Toowɗo o dow tagoore Makko, nde O rewni e maɓɓe nulaaɓe O jippini defte ngam feewnude ɓe.

• أن الله يعاقب المعرضين عن الهدى المعاندين لأوامره بالطبع على قلوبهم وطردهم من رحمته؛ فلا يهتدون إلى الحق، ولا يعملون به.
Goonga, Alla Mo lettira saliiɓe peewal sanndolinɓe e yamirooje Makko, O sudda ɓerɗe maɓɓe O yaltina ɓe yurmeende Makko, ɓe njiitataa goonga, ɓe ngollirtaa mbo.

وَلَمَّا جَآءَهُمۡ كِتَٰبٞ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ مُصَدِّقٞ لِّمَا مَعَهُمۡ وَكَانُواْ مِن قَبۡلُ يَسۡتَفۡتِحُونَ عَلَى ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَلَمَّا جَآءَهُم مَّا عَرَفُواْ كَفَرُواْ بِهِۦۚ فَلَعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ
89- Nde Alla addi e maɓɓe Kur'aan Teddunde nde, ende hawri e lasli celluɗi gonɗi e Tawreeta e Injjil, tawii ko adii jippagol mayre eɓe mbi'annoo: maa min poolu heeferɓe ɓe, min udditanee so annabi nulaama min ngoonɗina mo min ndewa mo, nde Kur'aan o e Muhammadu (jkm) ngari e maɓɓe, no ɓe nganndiri ɗum e goonga; ndeen ɓe njeddi, huɗoore Alla yo won e dow heeferɓe yedduɓe Alla e nulaaɗo Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
بِئۡسَمَا ٱشۡتَرَوۡاْ بِهِۦٓ أَنفُسَهُمۡ أَن يَكۡفُرُواْ بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ بَغۡيًا أَن يُنَزِّلَ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦ عَلَىٰ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۖ فَبَآءُو بِغَضَبٍ عَلَىٰ غَضَبٖۚ وَلِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابٞ مُّهِينٞ
90- Bone wonii e ko ɓe coodiri ko'e maɓɓe (mbarjaari) ɓe njeddi ko Alla jippini ɓe penni Nullaɓe Makko, ɗum woni tooñe e ngañgu sabu jippineede Annabaagal e Kur'aana o dow Muhammadu (jkm), e sabaabu ko ɓe ngadii waylitde e Tawreeta. Lette koynooje ñande darnga na woodani ɓeen yedduɓe annabaagu Muhammadu (jkm).
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ ءَامِنُواْ بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ قَالُواْ نُؤۡمِنُ بِمَآ أُنزِلَ عَلَيۡنَا وَيَكۡفُرُونَ بِمَا وَرَآءَهُۥ وَهُوَ ٱلۡحَقُّ مُصَدِّقٗا لِّمَا مَعَهُمۡۗ قُلۡ فَلِمَ تَقۡتُلُونَ أَنۢبِيَآءَ ٱللَّهِ مِن قَبۡلُ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
91- So tawii Ɓee Yahuudɓe mbi'aama: goonɗinee goonga e peewal ko Alla jippini dow Nulaaɗo Makko, ɓe mbi'a: miɗen ngoonɗini ko jippinaa dow annabaaɓe amen, ɓe njedda ko jippinaa dow Muhammadu (jkm), tawa noon ko oo Kur'aan woni goonga jahduɗo e ko ɓe njogii ko, tawno ɓe ngoonɗinii ko jippinaa e maɓɓe maa ɓe ngoonɗin Kur'aana o. Wii ɓe -Aan annabi-: ko waɗi oɗon mbarannoo Annabaaɓe Alla ɓe so tawno oɗon ngoonɗini goonga garɗo e mon o?!
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَلَقَدۡ جَآءَكُم مُّوسَىٰ بِٱلۡبَيِّنَٰتِ ثُمَّ ٱتَّخَذۡتُمُ ٱلۡعِجۡلَ مِنۢ بَعۡدِهِۦ وَأَنتُمۡ ظَٰلِمُونَ
92- Goonga tigi Nulaaɗo mon Muusaa (Jkm) addanii on maandeeji laaɓɗi tinndinooji goonɗugol makko; ɓaawo ɗuum oɗon ndewa ngaari ndi caggal nde Muusaa yahi nootoyaade joomum, onon ko on tooñooɓe oɗon ndenndina Alla e goɗɗo, te ko Kanko tan haandi e reweede.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَكُمۡ وَرَفَعۡنَا فَوۡقَكُمُ ٱلطُّورَ خُذُواْ مَآ ءَاتَيۡنَٰكُم بِقُوَّةٖ وَٱسۡمَعُواْۖ قَالُواْ سَمِعۡنَا وَعَصَيۡنَا وَأُشۡرِبُواْ فِي قُلُوبِهِمُ ٱلۡعِجۡلَ بِكُفۡرِهِمۡۚ قُلۡ بِئۡسَمَا يَأۡمُرُكُم بِهِۦٓ إِيمَٰنُكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
93- Ciftoree nde Min ɓami e mon aadi teentuɗo njokkon Muusaa kisal won e makko, e jaɓde ko o addi iwde e Alla, Min ɓamti dow mon fello ngo ngam hulɓinde on, Min mbii on: njogoree Tawreeta nde Min ngaddani on nde e soobee e tiiɗnaare, nanee njaɓon ɗofto-ɗon, si ɗuum alaa Min liɓa fello ngo dow mooɗon, mbii-ɗon: min nanirii noppi amen min ngoopiri golle amen, rewde ngaari ndi debbi e ɓerɗe maɓɓe sabu yeddugol maɓɓe. Yo a wii ɓe - Aan Annabi-: bone wonii e ɗum ko goonɗingol mon yamiri on keefeeru, so tawii oɗon ngoonɗini; sabu keefeeru yahdataa e goonɗinal goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• اليهود أعظم الناس حسدًا؛ إذ حملهم حسدهم على الكفر بالله وردِّ ما أنزل، بسبب أن الرسول صلى الله عليه وسلم لم يكن منهم.
Yahuud en ɓuri yimɓe fof ngañaneegu; ngañgu maɓɓe duñi ɓe e yeddude Alla e salaade ko O jippini, sabu tan wonde Nulaaɗo (jkm) jeyaaka e maɓɓe.

• أن الإيمان الحق بالله تعالى يوجب التصديق بكل ما أَنزل من كتب، وبجميع ما أَرسل من رسل.
Goonɗinde Alla Toowɗo O,na waɗɗini jaɓde denndaangal defte ɗe Alla jippini,e jaɓde kala Nulaaɓe ɓe O nuli.

• من أعظم الظلم الإعراض عن الحق والهدى بعد معرفته وقيام الأدلة عليه.
Salaade goonga e peewal ɓaawo anndude ɗi e woodeede maandeeji mum, na jeyaa e tooñe ɓurɗe mawnude.

• من عادة اليهود نقض العهود والمواثيق، وهذا ديدنهم إلى اليوم.
Fertude aadiiji e podooje jeyaa ko e ngoowka Yahuude en, noon ɓe ngoniri haa hannde.

قُلۡ إِن كَانَتۡ لَكُمُ ٱلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ عِندَ ٱللَّهِ خَالِصَةٗ مِّن دُونِ ٱلنَّاسِ فَتَمَنَّوُاْ ٱلۡمَوۡتَ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
94- Aan Annabiijo, yo A wii ɓe: onon yahuud en so tawii oɗon njogii aljanna to laakara tawa alaa goɗɗo naatoowo toon tanaa mon; njiɗee maayde ɗaɓɓon nde; mbela keɓon ɗum ko yaawi, poofto-ɗon e tampere nguurndam aduna, so tawii oɗon ngoonɗini ndee noddoore mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَن يَتَمَنَّوۡهُ أَبَدَۢا بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡۚ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلظَّٰلِمِينَ
95- Ɓe njiɗataa maayde pooma; sabu jeddi Alla ɗi ɓe ngardini e nguurndam maɓɓe, e fennude Nulaaɓe Makko, e waylude defte maɓɓe, Alla Mo humpitii tooñooɓe e maɓɓe, maa O yoɓu gooto kala e golle mum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَتَجِدَنَّهُمۡ أَحۡرَصَ ٱلنَّاسِ عَلَىٰ حَيَوٰةٖ وَمِنَ ٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْۚ يَوَدُّ أَحَدُهُمۡ لَوۡ يُعَمَّرُ أَلۡفَ سَنَةٖ وَمَا هُوَ بِمُزَحۡزِحِهِۦ مِنَ ٱلۡعَذَابِ أَن يُعَمَّرَۗ وَٱللَّهُ بَصِيرُۢ بِمَا يَعۡمَلُونَ
96-Maa a taw -Aan Annabiijo -Yahuud en ngoni ɓurɓe reerɗude e nguurndam,hay so ɗam wonii koyɗam,ɓuri reerɗude kadi ɓeen renndinɓe e Alla ɓe goonɗinaani ummital e hiiseede,hay so ɓe ngonii yimɓe deftere,gooto e maɓɓe na yiɗa wuurde duuɓi ujunere, o woɗɗataa lette Alla kala no nguurndam makko juutiri, Alla tigi Mo ƴellitii e golleeji maɓɓe,alaa ko suuɗantoo Mo heen,maa O yoɓ ɓe ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ مَن كَانَ عَدُوّٗا لِّـجِبۡرِيلَ فَإِنَّهُۥ نَزَّلَهُۥ عَلَىٰ قَلۡبِكَ بِإِذۡنِ ٱللَّهِ مُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَهُدٗى وَبُشۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ
97- Wii - Aan Annabiijo - ɓeen Yuhuud en wiiɓe: "wonde Jibriil ko gaño amen e malaykaaɓe ɓe": Oon gañɗo Jibriin yo anndu ko e makko Kur'aan on jippori maa e yamiroore Alla, nde goonɗini defte Alla gadiiɗe ɗe; wano Tawreeta e Injiila, o woni tinndinoowo moƴƴere, beltiniroowo goonɗinɓe ko Alla resani ɓe e moƴƴereeji, gañɗo jooma ɗii sifaaji e golle oon jeyaa ko e majjuɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَن كَانَ عَدُوّٗا لِّلَّهِ وَمَلَٰٓئِكَتِهِۦ وَرُسُلِهِۦ وَجِبۡرِيلَ وَمِيكَىٰلَ فَإِنَّ ٱللَّهَ عَدُوّٞ لِّلۡكَٰفِرِينَ
98- Ɓeen añɓe Alla e nulaaɓe Mum, ɓe ngañi malaykaaɓe ɗiɗo ɓaditiiɓe Alla: Jibriil e Mika'iil; ko Alla woni gaño heeferɓe, te kala mbo Alla woni gaño mum o heɓii perte mawnde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖۖ وَمَا يَكۡفُرُ بِهَآ إِلَّا ٱلۡفَٰسِقُونَ
99- Goonga tigi, Min njippinii e Maa - Aan Annabiijo - maandeeji tinndinooji goonɗinal Maaɗa e annabaagal e wahyu ko ngaddu-ɗaa, no ɗum laaɓiri alaa jeddoowo ɗum sonaa yaltuɓe diine Alla o.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَكُلَّمَا عَٰهَدُواْ عَهۡدٗا نَّبَذَهُۥ فَرِيقٞ مِّنۡهُمۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
100- Na jeyaa e malkiseede Yahuud en, kala nde ɓe ɓami aadi - wano goonɗinde ko Tawreeta tinndini e annabaagal Muhammadu (jkm) - wooda e maɓɓe firtuɓe oon aadi, nganndee ko ɓuri heewde e ɓee Yahuudeeɓe goonɗintaa ko Alla jippini; sabu goonɗingol na ɗaɓɓi timminde aadi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَمَّا جَآءَهُمۡ رَسُولٞ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ مُصَدِّقٞ لِّمَا مَعَهُمۡ نَبَذَ فَرِيقٞ مِّنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ كِتَٰبَ ٱللَّهِ وَرَآءَ ظُهُورِهِمۡ كَأَنَّهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
101- Nde Muhammadu (jkm) nelaaɗo iwde e Alla ari e maɓɓe, tawii sifa makko arii nder Tawreeta, sete e maɓɓe ɗuurnii ndeen tinndinoore, ɓe calii wondeede ɗum, ɓe mba'i no majjuɗo mbo waawataa naftorde goonga e peewal gonngal heen, o faaletaake (wondetaake) ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• المؤمن الحق يرجو ما عند الله من النعيم المقيم، ولهذا يفرح بلقاء الله ولا يخشى الموت.
Juulɗo goonga yiɗan neemaaji ɗi Alla jogii, ɗuum waɗi o weltorto hawrugol e Alla, o hulataa maayde.

• حِرص اليهود على الحياة الدنيا حتى لو كانت حياة حقيرة مهينة غير كريمة.
Reerɗude Yahuud en e nguurndam Aduna, hay so ɗam wonii koyɗam ñiŋaɗam.

• أنّ من عادى أولياء الله المقربين منه فقد عادى الله تعالى.
Wonde kala mbo añi waliyaaɓe Alla ɓaditiiɓe Mo, oon dey ko gañɗo Alla.

• إعراض اليهود عن نبوة محمد صلى الله عليه وسلم بعدما عرفوا تصديقه لما في أيديهم من التوراة.
Ɗuurnaade Yahuud en annabaagu Muhammadu (jkm) ɓaawo nde ɓe nganndi ɓe tawi goonɗude mo nder defte ɗe ɓe njogii ɗe.

• أنَّ من لم ينتفع بعلمه صح أن يوصف بالجهل؛ لأنه شابه الجاهل في جهله.
Wonde kala mbo naftoraani ganndal makko omo waawi siforeede majjuɗo; sabu o nanndi ko e majjuɗo.

وَٱتَّبَعُواْ مَا تَتۡلُواْ ٱلشَّيَٰطِينُ عَلَىٰ مُلۡكِ سُلَيۡمَٰنَۖ وَمَا كَفَرَ سُلَيۡمَٰنُ وَلَٰكِنَّ ٱلشَّيَٰطِينَ كَفَرُواْ يُعَلِّمُونَ ٱلنَّاسَ ٱلسِّحۡرَ وَمَآ أُنزِلَ عَلَى ٱلۡمَلَكَيۡنِ بِبَابِلَ هَٰرُوتَ وَمَٰرُوتَۚ وَمَا يُعَلِّمَانِ مِنۡ أَحَدٍ حَتَّىٰ يَقُولَآ إِنَّمَا نَحۡنُ فِتۡنَةٞ فَلَا تَكۡفُرۡۖ فَيَتَعَلَّمُونَ مِنۡهُمَا مَا يُفَرِّقُونَ بِهِۦ بَيۡنَ ٱلۡمَرۡءِ وَزَوۡجِهِۦۚ وَمَا هُم بِضَآرِّينَ بِهِۦ مِنۡ أَحَدٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ وَيَتَعَلَّمُونَ مَا يَضُرُّهُمۡ وَلَا يَنفَعُهُمۡۚ وَلَقَدۡ عَلِمُواْ لَمَنِ ٱشۡتَرَىٰهُ مَا لَهُۥ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ مِنۡ خَلَٰقٖۚ وَلَبِئۡسَ مَا شَرَوۡاْ بِهِۦٓ أَنفُسَهُمۡۚ لَوۡ كَانُواْ يَعۡلَمُونَ
102- Nde ɓe ngoppi diine Alla o ɓe njokki penaale ɗe seyɗaneeji kaalata e laamu Annabiijo Alla Suleymaan kisal won e makko, ɗi cikki (numi) ko mbilewu o tabintiniri laamu makko, Suleymaan yeddiraani mbilewu - wano yahuud en cikkiri - kono seyɗaneeji kam njeddii nde ɓe ngonnoo e jannginde yimɓe ɓee mbilewu jippinanoongu dow malaykaaɓe ɗiɗo ɓe: Haaruut e Maaruut, to saare Baabel, Iraak, ngam humpitaade e ñoolde yimɓe ɓe, kala nde malaykaaɓe ɓe nganndini goɗɗo mbilewu ɓe ndeentina mo laɓɓinana mo: minen ko min humpittooɓe yimɓe ɓe, janngude ma mbilewu taa waɗe njeddaa, waɗi e maɓɓe njanngi mbelewu seerndoowu gorko e debbo mum, aawa ngañngu hakkunde maɓɓe, ɓeen mbileeɓe mbaawaa lorrude hay gooto sonaa e beleeɗe Alla, ɓe njannga ko lorrata ɓe tawa nafataa ɓe, ɓeen yahudeeɓe nganndii wonde kala mbo lomtini deftere Alla nde mbilewu o maletaake ñande laakara, bone woodanii ɓe e ko ɓe lomtini sariya Alla o mbilewu, so tawiino ɓe nganndi ɗum nafataa ɓe mbaɗataano ɗee golle bonɗe e majjere ɓanngunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ أَنَّهُمۡ ءَامَنُواْ وَٱتَّقَوۡاْ لَمَثُوبَةٞ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ خَيۡرٞۚ لَّوۡ كَانُواْ يَعۡلَمُونَ
Tawno yahuud en ngoonɗinii Alla e goonga, ɓe kuliri Mo rewde Mo, ɓe ngoppi woopde Mo; ndeen barke Alla ɓurata moƴƴande ɓe e ko ɓe ngoni ko, tawno eɓe nganndi ko nafata ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَقُولُواْ رَٰعِنَا وَقُولُواْ ٱنظُرۡنَا وَٱسۡمَعُواْۗ وَلِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابٌ أَلِيمٞ
104- Alla Toowɗo O Mbo tinndina goonɗinɓe ɓee suɓaade konngi moƴƴi, O wii ɓe: onon goonɗinɓe taa mbi'ee konngol: {aynu min}; woni: aynu geɗe amen; sabu yahuud en na mbi'a noon Annabiijo (jkm) tawa ɓe paandii heen ko maanaa bonɗo, woni ɓurtere, Alla haɗi ngol konngol ngam sukkude ngal damal, O yamiri jeyaaɓe Makko ɓe yo mbi'at: {habba min}; woni: muñan min haa min paama ko kaalataa ko, ngol konngol na adda maanaa o tigi. Yedduɓe Alla ɓe lette muusɗe na ngoodani ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّا يَوَدُّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِ وَلَا ٱلۡمُشۡرِكِينَ أَن يُنَزَّلَ عَلَيۡكُم مِّنۡ خَيۡرٖ مِّن رَّبِّكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَخۡتَصُّ بِرَحۡمَتِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ ذُو ٱلۡفَضۡلِ ٱلۡعَظِيمِ
105- Yedduɓe ɓee - foti ko yimɓe deftere wolla ko renndinɓe e Alla - njiɗataa jooma mon jippinana on hay moƴƴere, foti ko seeɗa maa ko heewi, Alla e yurmeende Makko heerori waɗande annabaagu e wahyu e goonɗingol mbo O welaa e jeyaaɓe Makko, Kanko woni Joom ɓural mawngal, alaa ko tagaaɗo dañata sonaa iwa e Makko, ko e ɓural Makko O neliri Nulaaɗo o, O jippini deftere nde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• سوء أدب اليهود مع أنبياء الله حيث نسبوا إلى سليمان عليه السلام تعاطي السحر، فبرّأه الله منه، وأَكْذَبَهم في زعمهم.
Bonde needi yahuud en dow Annabaaɓe Alla ɓe, ɓe tuumi Suleymaan (km) mbilewu, Alla laɓɓini mbo heen, O fenni ɓe e ko ɓe cikki ko.

• أن السحر له حقيقة وتأثير في العقول والأبدان، والساحر كافر، وحكمه القتل.
Mbilewu na jogii goonga e batte nder hakkillaji e ɓalli, mbileejo ko jedduɗo, ñaawoore mum ko wareede.

• لا يقع في ملك الله تعالى شيء من الخير والشر إلا بإذنه وعلمه تعالى.
Alaa moƴƴere maa bone ko waɗata e laamateeri Alla sonaa e ganndal e yamiroore Makko.

• سد الذرائع من مقاصد الشريعة، فكل قول أو فعل يوهم أمورًا فاسدة يجب تجنبه والبعد عنه.
Uddude dame bonannde jeyaa ko e paandale sariya o, kala konngol maa gollal tinndinoowal bonnere na haani reenteede e woɗɗiteede.

• أن الفضل بيد الله تعالى وهو الذي يختص به من يشاء برحمته وحكمته.
Ɓural woni ko e junngo Alla Toowɗo O, ko Kanko waɗanta ɗum mbo O welaa e yurmeende e ñeeñal Makko.

۞ مَا نَنسَخۡ مِنۡ ءَايَةٍ أَوۡ نُنسِهَا نَأۡتِ بِخَيۡرٖ مِّنۡهَآ أَوۡ مِثۡلِهَآۗ أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ
106- Alla Toowɗo O laɓɓini wonde kala nde itti ñaawoore Aaye nder Kur'aana, maa so O momtii wowlaandu aaye o haa yimɓe njejjiti mbo, ndeen O adda ko ɓuri nafoore, foti yaawii maa leelii, wolla ko nanndi e mum, ɗuum noon wonata ko e ganndal e ñeeñal Makko, Aan -Annabiijo- Aɗa anndi Alla Mbo hattani kala huunde, O waɗa ko O welaa, O ñaawa ko O yiɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٍ
107- A anndii - Aan Annabiijo - wonde Alla woni Jooma asamanji e lesdi, Omo ñaawa ko O welaa, O yamira jeyaaɓe Makko ko O muuyi, O haɗa ɓe ko O welaaka, O lelna e sariya ko O welaa, O itta ko O welaa, on ngalaa ballo jogotooɗo geɗe mon sonaa Alla, wonaa kadi ballo deenoowo on gaa bone, ko Alla tan woni baawɗo kattanɗo ɗuum fof.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمۡ تُرِيدُونَ أَن تَسۡـَٔلُواْ رَسُولَكُمۡ كَمَا سُئِلَ مُوسَىٰ مِن قَبۡلُۗ وَمَن يَتَبَدَّلِ ٱلۡكُفۡرَ بِٱلۡإِيمَٰنِ فَقَدۡ ضَلَّ سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
108- Onon goonɗinɓe on potaani naamnaade nelaaɗo mon o -naamnal salagol- wano yimɓe Muusaa naamnornoo annabi maɓɓe o ko yawti; ɓe mbii: {hollu min Alla ko laaɓi} [Nisaa"i: 153], kala lomtinirɗo goonɗingol keefeeru tawa o majjii laawol pooccingol ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَدَّ كَثِيرٞ مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِ لَوۡ يَرُدُّونَكُم مِّنۢ بَعۡدِ إِيمَٰنِكُمۡ كُفَّارًا حَسَدٗا مِّنۡ عِندِ أَنفُسِهِم مِّنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمُ ٱلۡحَقُّۖ فَٱعۡفُواْ وَٱصۡفَحُواْ حَتَّىٰ يَأۡتِيَ ٱللَّهُ بِأَمۡرِهِۦٓۗ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
109- Ɓaawo goonɗingol mon, heewɓe e yahudeeɓe e nasaara en njiɗiino nawtude on e keefeeru wano ndewiranno-ɗon pankareeji, sabu ngañgu maɓɓe, ɗuum ɓe njelii ɓaawo nde ɓe laaɓaa wonde ko Annabiijo addi iwde e Alla ko goonga, ngaccee -onon goonɗinɓe- golleeji maɓɓe ɗi, ɗuurnee majjere maɓɓe e bone maɓɓe, haa ñaawoore Alla yana e maɓɓe, yamiroore e ñaawoore Alla arii, yedduɓe ɓe okkano suɓaade Lislaam maa ɓe njoɓa Jijya wolla hare- Alla Mbo hattani kala huunde, O ronkantaa ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَۚ وَمَا تُقَدِّمُواْ لِأَنفُسِكُم مِّنۡ خَيۡرٖ تَجِدُوهُ عِندَ ٱللَّهِۗ إِنَّ ٱللَّهَ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
110- Ñiiɓnee e timminde jookli juulde e baɗɗiiɗi e sunnaaji mayre, tottee asakal jawle mon faade e haanduɓe heen, kala golle moƴƴe ɗe mbaɗan-ɗon ko'e mon ado maayde mon, maa on keɓ mbarjaari joom mon ñande darnga, Alla noon Ko ji'oowo golle mon, O yoɓa gooto kala ko gollunoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ لَن يَدۡخُلَ ٱلۡجَنَّةَ إِلَّا مَن كَانَ هُودًا أَوۡ نَصَٰرَىٰۗ تِلۡكَ أَمَانِيُّهُمۡۗ قُلۡ هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
111- Fedde e yahuud en e nasaara en mbii: Aljanna ko kamɓe keerori ɗum, yahuud en mbii: alaa naatoowo toon sonaa yay huudeejo, nasaara en mbii: alaa naatoowo toon sonaa nasaraajo, ɗuum woni yelaaji e miijooji maɓɓe bonɗi, yo A ruttu e maɓɓe mbi'aa -Aan Annabi -: ngaddee tinndinoore ko cikkoton ko, so tawii oɗon ngoonɗi e nodditoore mon nde.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلَىٰۚ مَنۡ أَسۡلَمَ وَجۡهَهُۥ لِلَّهِ وَهُوَ مُحۡسِنٞ فَلَهُۥٓ أَجۡرُهُۥ عِندَ رَبِّهِۦ وَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
112- Sellii wonde naatoowo Aljanna woni laaɓanɗo Alla faati e Makko, oon woni kadi moƴƴinirɗo dewe makko jokkude ko nulaaɗo addi, kala fedde nde o jeyaa ko oon woni naatoowo Aljanna, o heɓa mbarjaari joom mum, ɓe kulataa ko fadi ɓe laakara, ɓe cunotaako e ko yawtiri ɓe aduna. Ɓaawo garal annabiijo Muhammadu (jkm) ɗiin sifaaji ngoodaani sonaa e juulɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن الأمر كله لله، فيبدل ما يشاء من أحكامه وشرائعه، ويبقي ما يشاء منها، وكل ذلك بعلمه وحكمته.
Huunde fof ko Alla woodani, O wayla ko O welaa e ñaawooje e sariyaaji Makko, O hedda heen ko O muuyi, ɗuum fof ko e ganndal e ñeeñal Makko.

• حَسَدُ كثيرٍ من أهل الكتاب هذه الأمة، لما خصَّها الله من الإيمان واتباع الرسول، حتى تمنوا رجوعها إلى الكفر كما كانت.
Heewɓe e yimɓe deftere ngañiri ngol leñol sabu ko Alla okki ngol goonɗinal e jokkude nulaaɗo, haa ɓe njiɗi yo leñol ngol rutto e keefeeru no wonrano nih.

وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ لَيۡسَتِ ٱلنَّصَٰرَىٰ عَلَىٰ شَيۡءٖ وَقَالَتِ ٱلنَّصَٰرَىٰ لَيۡسَتِ ٱلۡيَهُودُ عَلَىٰ شَيۡءٖ وَهُمۡ يَتۡلُونَ ٱلۡكِتَٰبَۗ كَذَٰلِكَ قَالَ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ مِثۡلَ قَوۡلِهِمۡۚ فَٱللَّهُ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كَانُواْ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ
113- Yahuud en mbii: nasaara en ngonaani e diine celluɗe, nasaara en mbii: yahuud en ngonaani e diine celluɗe, kamɓe fof noon eɓe njannga defte ɗe Alla jippini e maɓɓe, eɗe coomi yamiroore goonɗinde Annabaaɓe ɓe fof, golle maɓɓe nanndi, ɗum ko konngol ɓeen heeferɓe ɓe nganndaa; nde ɓe penni nulaaɓe ɓe e defte jippinaaɗe e maɓɓe fof, ɗuum waɗi maa Alla ñaaw hakkunde luuruɓe ɓe fof ñande darnga, e ñaawoore Makko nuunɗunde: alaa ko danndata sonaa goonɗingol kala ko Alla Toowɗo o jippini.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن مَّنَعَ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ أَن يُذۡكَرَ فِيهَا ٱسۡمُهُۥ وَسَعَىٰ فِي خَرَابِهَآۚ أُوْلَٰٓئِكَ مَا كَانَ لَهُمۡ أَن يَدۡخُلُوهَآ إِلَّا خَآئِفِينَۚ لَهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞ وَلَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ عَذَابٌ عَظِيمٞ
114- Alaa ɓurɗo bonde tooñe oon kaɗɗo yo innde Alla jante e juulirɗe Makko, o haɗi heen juulde e jantaade e janngude Kur'aana, o daranii yirbinde e bonnude ɗe, ɓeen yahooɓe e bonnude ɗe ɓe kaanaani naatde e juulirɗe Alla ɗe sonaa ɓe kulɓinee ɓerɗe maɓɓe ɗenƴoo; sabu keefeeru maɓɓe, eɓe keɓa koyeera e aduna, eɓe keɓa lette mawɗe to wattannde sabu ko ɓe kaɗi yimɓe ɓee juulirɗe Alla ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِلَّهِ ٱلۡمَشۡرِقُ وَٱلۡمَغۡرِبُۚ فَأَيۡنَمَا تُوَلُّواْ فَثَمَّ وَجۡهُ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
115- Ko Alla jeyi laamu fuɗnaange e hirnaange e hakkunde majji, O yamira jeyaaɓe Makko ko O muuyi, nganndee kala ɗo kuccit-ɗon oɗon tawa toon Alla Toowɗo O, yamirde on huccitde Baytil Magdas wolla Kaaba ka, maa so on ngoopii Kibla o, wolla huccitgol toon saɗanii on; taa ɗum ɓittin on; sabu banngeeji ɗi fof ko Alla ngoodani, Alla ko jaajɗo yurmeende e huynangol Makko na huufi tagoore nde, gannduɗo muuyaaɗe e golle maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱللَّهُ وَلَدٗاۗ سُبۡحَٰنَهُۥۖ بَل لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ كُلّٞ لَّهُۥ قَٰنِتُونَ
116- Ɓe mbii (yahud en e nasaara en): Alla jogitiima ɓiɗɗo! senaande woodani Mo, Kanko Mbo yondinii gaa tagoore Makko, jogittooɗo ɓiɗɗo ko hatojinɗo heen, accu dey Kanko Mo senaande woodani jeyi kala ko woni e asamaanji e lesdi, tagooje ɗee fof ko jeyal Makko, ko ɗoftaniiɗe Mo, Ombo firlita ɗe no O muuyiri.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَدِيعُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَإِذَا قَضَىٰٓ أَمۡرٗا فَإِنَّمَا يَقُولُ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ
117- Alla -senaande woodani Mo- woni puɗɗuɗo asamanji e lesdi e kala ko woni e majji,nanndo mum meeɗaa wonde, so O ñaawii huunnde nde O muuyi O wi'ata tan ko: {won} nde wona no Alla muuyiri, alaa duttoowo yamiroore e ñaawoore Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ لَوۡلَا يُكَلِّمُنَا ٱللَّهُ أَوۡ تَأۡتِينَآ ءَايَةٞۗ كَذَٰلِكَ قَالَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِم مِّثۡلَ قَوۡلِهِمۡۘ تَشَٰبَهَتۡ قُلُوبُهُمۡۗ قَدۡ بَيَّنَّا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يُوقِنُونَ
118- Ɓeen ɓe nganndaa - yimɓe deftere e heeferɓe saliiɓe goonga- mbii: ko waɗi Alla haaldataa e amen ko aldah heeda, maa O addana min maande heeriinde? wano ngol konngol leƴƴi jedduɗi nelaaɓe maɓɓe kaalnoo, hay so yontaaji e nokkeeli maɓɓe na ceerti, ɓerɗe maɓɓe nanndi, Min laɓɓinanii yimɓe yananaaɓe ɓe aayeeje goonga, ɓe cikkittaako.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّآ أَرۡسَلۡنَٰكَ بِٱلۡحَقِّ بَشِيرٗا وَنَذِيرٗاۖ وَلَا تُسۡـَٔلُ عَنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلۡجَحِيمِ
119- Minen Min nelirii ma -Aan Annabiijo - diine goonga ɗe ngalaa sikke; mbeltiniraa goonɗinɓe ɓe aljanna, njeertiniraa yedduɓe ɓe jayngol, alaa ko waɗɗi maa sonaa yottinaandu laaɓndu, Alla ñamataa ma fii yimɓe jayngol (jahannama) ɓe goonɗinaani ma.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الكفر ملة واحدة وإن اختلفت أجناس أهله وأماكنهم، فهم يتشابهون في كفرهم وقولهم على الله بغير علم.
Heeferɓe fof ko fedde wootere hay so yimɓe mum e nokkeeli maɓɓe ceertii, kamɓe nanndi keefeeru e ko ɓe kaalata dow Alla e majjeede.

• أعظم الناس جُرْمًا وأشدهم إثمًا من يصد عن سبيل الله، ويمنع من أراد فعل الخير.
Neɗɗo ɓurɗo bonannde e bakkaat woni oon ɗuurnotooɗo laawol Alla, o haɗa oon jiɗɗo waɗde moƴƴere.

• تنزّه الله تعالى عن الصاحبة والولد، فهو سبحانه لا يحتاج لخلقه.
Alla ko Ceniiɗo gaa jogaade debbo e ɓiɗɗo, O haajoraani tagoore Makko.

وَلَن تَرۡضَىٰ عَنكَ ٱلۡيَهُودُ وَلَا ٱلنَّصَٰرَىٰ حَتَّىٰ تَتَّبِعَ مِلَّتَهُمۡۗ قُلۡ إِنَّ هُدَى ٱللَّهِ هُوَ ٱلۡهُدَىٰۗ وَلَئِنِ ٱتَّبَعۡتَ أَهۡوَآءَهُم بَعۡدَ ٱلَّذِي جَآءَكَ مِنَ ٱلۡعِلۡمِ مَا لَكَ مِنَ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٍ
Alla Mbo haalda e Annabi Makko Hombo wasiyo Homo reentini e wiide mo:yahuud en mbeletaake ma wonaa kadi nasaara en haa nde ngoppu ɗaa Lislaam o,njokkaa ko ɓe ngoni e mum,so a waɗii ɗum maa gooto e jokkuɓe ma, ɓaawo nde goonga laaɓɗo aran maa, a heɓataa ballal e faabu Alla, ɗum jeyaa ko e ɓannginde hulɓinagol woppude goonga e jokkude yimɓe pankare.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَتۡلُونَهُۥ حَقَّ تِلَاوَتِهِۦٓ أُوْلَٰٓئِكَ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۗ وَمَن يَكۡفُرۡ بِهِۦ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
121- Kur'aana tedduɗo o na haala fii fedde e yimɓe deftere, eɓe ngollira defte jippinaaɗe ɗe ɓe njogii, ɓe njokka ɗe no haaniri, eɓe tawa e majje maandeeji tinndinooji nuunɗugol Annabiijo Muhammadu (jkm), ɗuum waɗi ɓe njaawi goonɗinde mo, na woodi fedde wonnde dooniinde e keefeeru, ndeen ɓe bonnoraa.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتِيَ ٱلَّتِيٓ أَنۡعَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ وَأَنِّي فَضَّلۡتُكُمۡ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
122- Onon ɓiɓɓe Isra'iil, ciftoree ɓural Am -diine e aduna - ngal Mi waɗani on, ciftoree wonde Mi ɓurnirii on yimɓe yonta mon annabaagal e laamu.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱتَّقُواْ يَوۡمٗا لَّا تَجۡزِي نَفۡسٌ عَن نَّفۡسٖ شَيۡـٔٗا وَلَا يُقۡبَلُ مِنۡهَا عَدۡلٞ وَلَا تَنفَعُهَا شَفَٰعَةٞ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ
123- Mbaɗee heedo reentaade hakkunde mon e lette ñande darnga; e jokkude yamirooje Alla e reentaade kaɗaaɗi Mum, sabu na ndeen ñalaande hay neɗɗo gooto naftaa goɗɗo hay huunde, ɓe njaɓantaake coodtiigu no foti fof, gooto no waawi fotde fof tefantaa ɓe, ɓe galaa ballo tanaa Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَإِذِ ٱبۡتَلَىٰٓ إِبۡرَٰهِـۧمَ رَبُّهُۥ بِكَلِمَٰتٖ فَأَتَمَّهُنَّۖ قَالَ إِنِّي جَاعِلُكَ لِلنَّاسِ إِمَامٗاۖ قَالَ وَمِن ذُرِّيَّتِيۖ قَالَ لَا يَنَالُ عَهۡدِي ٱلظَّٰلِمِينَ
124- Siftor nde Alla humpitii Ibrahiima (km) e ko O yamiri mo e ñaawooje e baɗɗiiɗi, o waɗi ɗe haa hiɓɓi, Alla wi'i annabi Makko Ibrahiim: Mi waɗat ma ñemmbeteeɗo yimɓe, eɓe nanndinoroo golle e jikkuuji maa, Ibrahiim wi'i: Aan jooma am waɗ noon e leñol am ardotooɓe ñemmbeteeɓe, Alla wi'i e jaabaade mo: tooñooɓe e leñol maa keɓataa fodoore Am waɗeede ardotooɓe diine.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ جَعَلۡنَا ٱلۡبَيۡتَ مَثَابَةٗ لِّلنَّاسِ وَأَمۡنٗا وَٱتَّخِذُواْ مِن مَّقَامِ إِبۡرَٰهِـۧمَ مُصَلّٗىۖ وَعَهِدۡنَآ إِلَىٰٓ إِبۡرَٰهِـۧمَ وَإِسۡمَٰعِيلَ أَن طَهِّرَا بَيۡتِيَ لِلطَّآئِفِينَ وَٱلۡعَٰكِفِينَ وَٱلرُّكَّعِ ٱلسُّجُودِ
125- Siftor nde Alla waɗi suudu teddundu ndu woni ruttorde yimɓe, ɓerɗe maɓɓe kaɓɓondiri e mayru, kala nde ɓe mbayri ndu ɓe nduttoo e mayru, O waɗi ndu hoolaare maɓɓe, ɓe tooñetaake nder mayru, O wi'i yimɓe ɓe: njogitoɗee haayre nde - nde Ibrahiima darotonoo e mum nde o mahannoo Kaaba ka- nokku juulde. Min tinndini Ibrahiima e ɓiɗɗo makko Ismaa'iil yo ɓe laɓɓin tuundi e sanamji suudu ndu ngam rewooɓe e taarotooɓe e ufnotooɓe (lismitiiɓe) e juulooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِـۧمُ رَبِّ ٱجۡعَلۡ هَٰذَا بَلَدًا ءَامِنٗا وَٱرۡزُقۡ أَهۡلَهُۥ مِنَ ٱلثَّمَرَٰتِ مَنۡ ءَامَنَ مِنۡهُم بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۚ قَالَ وَمَن كَفَرَ فَأُمَتِّعُهُۥ قَلِيلٗا ثُمَّ أَضۡطَرُّهُۥٓ إِلَىٰ عَذَابِ ٱلنَّارِۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
126- Siftor - Aan Annabiijo - nde Ibrahiima torotoo joom mum, o wi'i: Joom am waɗ Makka leydi hoolniindi, hay gooto tooñetaake toon, njeɗaa yimɓe mayri ɓiɓɓe lekɗe, ɗum wona njeɗu heeraniingu goonɗinɓe Ma e ñalaande wattan, Alla wi'i: kala jedduɗo e maɓɓe maa Mi weltinir mo njeɗu aduna o neemoo seeɗa, ɓaawo ɗuum to laakara Mi nawa mo e lette jayngol, ko e battane bonɗe o ruttotoo ñande darnga.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن المسلمين مهما فعلوا من خير لليهود والنصارى؛ فلن يرضوا حتى يُخرجوهم من دينهم، ويتابعوهم على ضلالهم.
Kala moƴƴere nde juulɓe ɓee mbaɗani yahuud en e nasaara en, ɓe mbeletaake sonaa ɓe njaltina ɓe diine maɓɓe ɗe, ɓe njokka ɓe e majjere maɓɓe nde.

• الإمامة في الدين لا تُنَال إلا بصحة اليقين والصبر على القيام بأمر الله تعالى.
Ardaade e diine heɓetaake sonaa e yananeede ko selli e muñal ngam daranaade yamiroore Alla Toowɗo O.

• بركة دعوة إبراهيم عليه السلام للبلد الحرام، حيث جعله الله مكانًا آمنًا للناس، وتفضّل على أهله بأنواع الأرزاق.
Barke ɗe Ibrahiima, yo kisal won e makko, du'anii leydi hormundi ndi, nde Alla waɗi ndi nokku koolniiɗo, O okki yimɓe mayri nooneeji njeɗuuji.

وَإِذۡ يَرۡفَعُ إِبۡرَٰهِـۧمُ ٱلۡقَوَاعِدَ مِنَ ٱلۡبَيۡتِ وَإِسۡمَٰعِيلُ رَبَّنَا تَقَبَّلۡ مِنَّآۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
127- Siftor - Aan annabiijo - nde Ibrahiim e Ismaa'iil ngoni e ɓamtude ndaɗɗudi Kaaba ka, eɓe kaala - e yankinaare - Jooma amen jaɓan min golle amen, wano mahde nduu suudu, ko Aan woni jaɓoowo du'aaji amen, gannduɗo enniyaaji e golle amen.
Arabic explanations of the Qur’an:
رَبَّنَا وَٱجۡعَلۡنَا مُسۡلِمَيۡنِ لَكَ وَمِن ذُرِّيَّتِنَآ أُمَّةٗ مُّسۡلِمَةٗ لَّكَ وَأَرِنَا مَنَاسِكَنَا وَتُبۡ عَلَيۡنَآۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ
128- Joomiraawo amen waɗ min ɗoftiiɓe yamiroore Maa, ɗigganɓe Ma, min ndenndintaa e Maa hay gooto, yo A waɗ leñol amen ɗoftiiɓe Ma, nganndinaa min no rewde Ma foti wonirde, njaafo-Ɗaa min bonɗi amen e ŋakkinde amen ɗoftaade Ma, ko Aan woni Jaafotooɗo jurmotooɗo jeyaaɓe Maa tuubooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
رَبَّنَا وَٱبۡعَثۡ فِيهِمۡ رَسُولٗا مِّنۡهُمۡ يَتۡلُواْ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِكَ وَيُعَلِّمُهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَيُزَكِّيهِمۡۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
129- Aan Joomiraawo amen waɗ e maɓɓe nulaaɗo iwde e ɓesngu Ismaa'iil, o janngina ɓe aayeeje ɗe njippin-Ɗaa e maɓɓe, o janngina ɓe Kur'aana e Sunna, o laɓɓina ɓe e sirku e ñiŋaaɗi; ko Aan tigi woni jooma semmbe pooloowo, Ñeeñɗuɗo e golle e ñaawooje Maa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَن يَرۡغَبُ عَن مِّلَّةِ إِبۡرَٰهِـۧمَ إِلَّا مَن سَفِهَ نَفۡسَهُۥۚ وَلَقَدِ ٱصۡطَفَيۡنَٰهُ فِي ٱلدُّنۡيَاۖ وَإِنَّهُۥ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ لَمِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ
130- Alaa fof gaccoowo diine Ibrahiima (km), faade e diine goɗɗe, sonaa ɗaaynuɗo fittaandu mum, o acci goonga o fa'i e majjere, Min cuɓiima mo nelaaɗo e beldiijo ga aduna, to laakara o jeyee he ɓeen moƴƴuɓe tottirɓe ko Alla waɗɗini dow maɓɓe, ɓe keɓi tolnooji ɓurɗi toowde.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِذۡ قَالَ لَهُۥ رَبُّهُۥٓ أَسۡلِمۡۖ قَالَ أَسۡلَمۡتُ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
131- Alla suɓiima mo sabu ko o yaawi naatde e Lisaam, nde Jooma makko wi'i mo: laɓɓinan Am dewe, njankinano-ɗaa Kam e ɗoftaare, o jaabii Jooma makko: mi jebbiliima e Tagɗo jeyaaɓe yeɗi ɓe, pewjoowo geɗe maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَوَصَّىٰ بِهَآ إِبۡرَٰهِـۧمُ بَنِيهِ وَيَعۡقُوبُ يَٰبَنِيَّ إِنَّ ٱللَّهَ ٱصۡطَفَىٰ لَكُمُ ٱلدِّينَ فَلَا تَمُوتُنَّ إِلَّا وَأَنتُم مُّسۡلِمُونَ
132- Ibrahiima tinndini ɓiɓɓe makko ngol konngol: {mi jebbiliima e jooma binnde ɗe}, ko noon kadi Yaakuuba tinndiniri ɓiɓɓe makko; ɓe noddi ɓiɓɓe maɓɓe: Alla dey suɓaniima on diine Lislaam, nanngito-ɗee heen haa maayde tawa on heen, oɗon njaɓana Alla ko feeñi e ko suuɗii.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمۡ كُنتُمۡ شُهَدَآءَ إِذۡ حَضَرَ يَعۡقُوبَ ٱلۡمَوۡتُ إِذۡ قَالَ لِبَنِيهِ مَا تَعۡبُدُونَ مِنۢ بَعۡدِيۖ قَالُواْ نَعۡبُدُ إِلَٰهَكَ وَإِلَٰهَ ءَابَآئِكَ إِبۡرَٰهِـۧمَ وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَ إِلَٰهٗا وَٰحِدٗا وَنَحۡنُ لَهُۥ مُسۡلِمُونَ
133- Mbela on tawaama nde maayde arani Yaakuub, nde o naamnii ɓiɓɓe mum ɓe: holko ndewoton ɓaawo maayde am? ɓe njaaborii mo: Min ndewata ko joomiraawo maa e joomiraawo baabiiɓe maa Ibrahiima e Ismaa'iila e Ishaaka, Deweteeɗo Gooto Mbo alaa denndidiijo, ko Kanko tan min jaɓani min ɗoftotoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
تِلۡكَ أُمَّةٞ قَدۡ خَلَتۡۖ لَهَا مَا كَسَبَتۡ وَلَكُم مَّا كَسَبۡتُمۡۖ وَلَا تُسۡـَٔلُونَ عَمَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ngool ko leñol ɓennungol wano leññi gadiiɗi on ɗi, ko ngol faggitii moƴƴi maa bonɗi ngol heɓata, onon ne ko paggiti-ɗon keɓoton, on naamnetaake golle maɓɓe, ɓe naamnetaake golle mon, hay gooto fawetaake lette goɗɗo, nganndee gooto fof yoɓetee ko ko waɗnoo, taa golle yawtuɓe kaɗ on ndaarde golle mon, caggal yurmeende Alla alaa ko nafata goɗɗo sonaa golle makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• المؤمن المتقي لا يغتر بأعماله الصالحة، بل يخاف أن ترد عليه، ولا تقبل منه، ولهذا يُكْثِرُ سؤالَ الله قَبولها.
Goonɗinɗo kulɗo Alla hoomtirtaake golle makko moƴƴe, kono o hulat ɗe nduttee o waasa jaɓaneede, ɗuum waɗi o hebbinat toraade Alla jaɓa ɗe.

• بركة دعوة أبي الأنبياء إبراهيم عليه السلام، حيث أجاب الله دعاءه وجعل خاتم أنبيائه وأفضل رسله من أهل مكة.
Barke du'aa baaba Annabaaɓe Ibrahiil kisal won e makko, nde Alla jaɓi ñaagunde makko, O waɗi timminɗo Annabaaɓe Makko e ɓurɗo nelaaɓe Makko iwi e yimɓe Kakka.

• دين إبراهيم عليه السلام هو الملة الحنيفية الموافقة للفطرة، لا يرغب عنها ولا يزهد فيها إلا الجاهل المخالف لفطرته.
Diine Ibrahiima (km) woni laawol peewal jahduɗe e neesu, alaa calotooɗo ɗe sonaa majjuɗo luutndiiɗo neesu makko.

• مشروعية الوصية للذرية باتباع الهدى، وأخذ العهد عليهم بالتمسك بالحق والثبات عليه.
Dagagol wasiyaade (dokkal) ɓesngu yo jokku peewal, e ɓamde fodoore maɓɓe ɓe nanngitoo e goonga e tabitde heen.

وَقَالُواْ كُونُواْ هُودًا أَوۡ نَصَٰرَىٰ تَهۡتَدُواْۗ قُلۡ بَلۡ مِلَّةَ إِبۡرَٰهِـۧمَ حَنِيفٗاۖ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
135- Yahuud en mbi'i ngol leñol: ngonee yahuud en ndewon laawol peewal, nasaara en mbi'i: ngonee nasaara en ndewon laawol peewal. Jaabo ɓe - Aan Annabiijo - mbi'aa: nganndee minen min ndewata ko diine Ibrahiima peewɗe ɗe, o jeyaaka e renndinnooɓe Alla e goɗɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُولُوٓاْ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡنَا وَمَآ أُنزِلَ إِلَىٰٓ إِبۡرَٰهِـۧمَ وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ وَٱلۡأَسۡبَاطِ وَمَآ أُوتِيَ مُوسَىٰ وَعِيسَىٰ وَمَآ أُوتِيَ ٱلنَّبِيُّونَ مِن رَّبِّهِمۡ لَا نُفَرِّقُ بَيۡنَ أَحَدٖ مِّنۡهُمۡ وَنَحۡنُ لَهُۥ مُسۡلِمُونَ
136- Mbi'ee - onon goonɗinɓe - Yahudeeɓe e nasaara en joomen nduu noddaandu bonndu: min ngoonɗinii Alla e Kur'aan jippinaaɗo e amen, min ngoonɗinii ko jippinaa dow Ibrahiima e ɓiɓɓe makko Ismaa'iila e Ishaak e Yaakuuba, min ngoonɗinii Tawreeta nde Alla addani Muusaa, e Injiila nde Alla addani Iisaa, min ngoonɗini defte ɗe Alla addani Annabaaɓe fof, min ceerndataa hay gooto e maɓɓe, nganndee kamɓe fof minen ɓe ngoonɗini, ko ceniiɗo gooto O tan min njaɓani e yankinaare.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِنۡ ءَامَنُواْ بِمِثۡلِ مَآ ءَامَنتُم بِهِۦ فَقَدِ ٱهۡتَدَواْۖ وَّإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنَّمَا هُمۡ فِي شِقَاقٖۖ فَسَيَكۡفِيكَهُمُ ٱللَّهُۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
137- So Yahuud en e Nasaara en e heeferɓe woɓɓe ngoonɗinii wano goonɗinal mon ngal, tawa ɓe peewii e laawol pooccingol ngol Alla welaa, so ɓe caliima goonɗinde, ɓe penni Annabaaɓe fof wolla yoga e maɓɓe, ndeen ɓe ngoni ko e luutondiral e gañondiral, taa mettin - Aan Annabi - maa Alla danndu ma tooñe maɓɓe, O haɗan maa bone maɓɓe, O walle, Kanko woni nanoowo haalaaji mume en, gannduɗo enniyaaji e golle mum en.
Arabic explanations of the Qur’an:
صِبۡغَةَ ٱللَّهِ وَمَنۡ أَحۡسَنُ مِنَ ٱللَّهِ صِبۡغَةٗۖ وَنَحۡنُ لَهُۥ عَٰبِدُونَ
138- Ndoono-ɗee e diine Alla ɗe O tagiri on peeñndi e cuuɗiindi mum, alaa diine ɓurɗe diine Alla ɗe, kanje jahdi e neesu, gaddooje moƴƴereeji, kaɗooje bonnere, mbi'ee: minen ko Alla Gooto O tan min ndewata, min ndenndintaa e Makko hay gooto.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَتُحَآجُّونَنَا فِي ٱللَّهِ وَهُوَ رَبُّنَا وَرَبُّكُمۡ وَلَنَآ أَعۡمَٰلُنَا وَلَكُمۡ أَعۡمَٰلُكُمۡ وَنَحۡنُ لَهُۥ مُخۡلِصُونَ
139- Wii - Aan Annabiijo - mbela on njeddondirat e amen - onon yimɓe deftere - wonde ko onon ɓuri min haandude e Alla e diine Makko ɗe; sabu diine mon ɗe e deftere mon nde ngadii, ɗuum noon nafataa on, enen fof ko Alla woni jooma men, on naamnetaake golle amen, min naamnetaake golle mon, gooto kala ko golle makko yoɓetee, miɗen ndewa Alla ko laaɓi min ndenndintaa e Makko hay huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمۡ تَقُولُونَ إِنَّ إِبۡرَٰهِـۧمَ وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ وَٱلۡأَسۡبَاطَ كَانُواْ هُودًا أَوۡ نَصَٰرَىٰۗ قُلۡ ءَأَنتُمۡ أَعۡلَمُ أَمِ ٱللَّهُۗ وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَتَمَ شَهَٰدَةً عِندَهُۥ مِنَ ٱللَّهِۗ وَمَا ٱللَّهُ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
140- Mbela on mbi'at - onon yimɓe deftere -: wonde Ibrahiima e Ismaa'iil e Ishaak e Yaakuub e Annabaaɓe iwɓe e ɓiɗɗo Yaakuub, ngonndoo ko e laawol Yahuudaagu e Nasaaraagu? Wii ɓe - Aan Annabiijo -: ko onon ɓuri anndude wolla Alla?! so tawii ɓe cikkii wonde ɓeen ngonndoo ko e laawol maɓɓe ndeen tawa ɓe pennii; sabu jibineede e maayde maɓɓe wonndoo ko ado jippaade Tawreeta e Injiila! Anndaama ko fenaande ɓe kaalta e Alla e Nulaaɗo Makko, ɓe cuuɗi goonga jippiiɗo dow maɓɓe, alaa ɓurɗo tooñe oon cuuɗɗo seedanfaagu, wano baɗal yimɓe deftere, Alla noon yeebotaako golle mon, maa O yoɓ on ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
تِلۡكَ أُمَّةٞ قَدۡ خَلَتۡۖ لَهَا مَا كَسَبَتۡ وَلَكُم مَّا كَسَبۡتُمۡۖ وَلَا تُسۡـَٔلُونَ عَمَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
141-Ngool leñol yawtii ko adii on,engol heɓa golle ɗe ngol faggiti, onon ne oɗon keɓa golle ɗe paggiti-ɗon,on naamnetaake golle maɓɓe, kamɓe ne ɓe naamnetaake golle mon, alaa lettirteeɗo bakkaat mbo goɗɗo waɗi, alaa naftortooɗo golle goɗɗo,nganndee gooto kala yoɓetee ko ko waɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن دعوى أهل الكتاب أنهم على الحق لا تنفعهم وهم يكفرون بما أنزل الله على نبيه محمد صلى الله عليه وسلم.
Ko yimɓe deftere ɓe noddittoo wonde ɓe ngoni ko e goonga, ɗuum nafataa ɓe sabu ɓe njeddii ko Alla jippini dow Annabiijo Makko Muhammadu - jam e kisam won e Makko-.

• سُمِّي الدين صبغة لظهور أعماله وسَمْته على المسلم كما يظهر أثر الصبغ في الثوب.
Diine ɗe inniraama "Sibga: ngoobu" sabu ɓanngude golleeji mum, e maande mum dow juulɗo, wano batte nguubu feeñirta e cumcol (limce).

• أن الله تعالى قد رَكَزَ في فطرةِ خلقه جميعًا الإقرارَ بربوبيته وألوهيته، وإنما يضلهم عنها الشيطان وأعوانه.
Tabitii wonde Alla Toowɗo O ñiiɓiniri neesu tagoore Makko nde fof ko jaɓgol Kanko woni Joomiraawo Deweteeɗo, kono ko seyɗaane e wallidiiɓe mum majjinta ɓe ɗuum.

۞ سَيَقُولُ ٱلسُّفَهَآءُ مِنَ ٱلنَّاسِ مَا وَلَّىٰهُمۡ عَن قِبۡلَتِهِمُ ٱلَّتِي كَانُواْ عَلَيۡهَاۚ قُل لِّلَّهِ ٱلۡمَشۡرِقُ وَٱلۡمَغۡرِبُۚ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Ɓen njofiɗuɓe faaɗa hakkil en ka alyahuuda, e nanndo maɓɓe ka naafiqiiɓe ɓen wi'oyay: E ko hoccintini juulɓe ɓen ga'e Qibla suudu almaqdisi ndun ndu ɓe fewtaynoo?! Jaabor-ɓe -An nulaaɗo- :Ko Allah gooto On heeranii laamu fuɗnaange e hiirnaange e baŋŋeejo goo ko wanaa ɗin,Himo fewtinira on mo O muuyi e jiyaaɓe Makko nokku kala ka O yiɗi, Kaŋko On Seniiɗo,Himo fewnira on O muuyi e jiyaaɓe Makko ɓen faade e laawol feewungol;ngol ooñaaki ngol ɓoylaaki.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَٰكُمۡ أُمَّةٗ وَسَطٗا لِّتَكُونُواْ شُهَدَآءَ عَلَى ٱلنَّاسِ وَيَكُونَ ٱلرَّسُولُ عَلَيۡكُمۡ شَهِيدٗاۗ وَمَا جَعَلۡنَا ٱلۡقِبۡلَةَ ٱلَّتِي كُنتَ عَلَيۡهَآ إِلَّا لِنَعۡلَمَ مَن يَتَّبِعُ ٱلرَّسُولَ مِمَّن يَنقَلِبُ عَلَىٰ عَقِبَيۡهِۚ وَإِن كَانَتۡ لَكَبِيرَةً إِلَّا عَلَى ٱلَّذِينَ هَدَى ٱللَّهُۗ وَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيُضِيعَ إِيمَٰنَكُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِٱلنَّاسِ لَرَءُوفٞ رَّحِيمٞ
Ko wano Men waɗirani on non Qibla mo Men suɓanii on; Men waɗiri on mofte suɓaaɗe nunɗuɗe,hakindiiɗe ndeer mofte ɗen fof, ka fiɓndeeji,ka dewe e ka gollodal; no laatoroyon ñalnde darngal seeditaŋtooɓe Nulaaɗo Allah on kon ko Alla yamirnoo on yottinnde e mofte mo'on,e no Nulaaɗo Muhammadu (yo O his) laatoroya seeditoytooɗo e mo'on wo'nde O yottinii kon ko O nulanoo e mo'on.Men waɗiraali kadi waylugol Qibla on mo fewtayno-ɗaa e mu'un;e maanaa bayt al maqdisi on, si wanaa no men anndira -anndal feeñugol yowondiragl e njoɓdi- on jaɓayɗo (yarlora) shari'a Allah On,o jebbilora mo,o jokka Nulaaɗo on, e [no men anndira] on muurtoowo e diine mu'un,o jokka mbeleeɗe makko, hara o jebbilortaa konko Allah Shar'inani.Gomɗii waylugol Qibla on ka arannde, laatino huunde mawnde si wanaa e dow ɓen ɓen Allah hawrinndini e gomɗinnde ɗum,e wo'nde kala ko O Shar'inani jiyaaɓe Makko ɓen ko ñeeñal yottiingal.Allah Laatoraali yeeboowo liimanaaku mo'on, ko e Makko juulde mon nden ado wayleede Qibla hewtata, pellet, Allah ko Hilnotooɗo yimɓe ɓen Yurmee ɓe,O Saɗtinaŋtaaɓe,O yeebataa sawaaba golleeji maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ نَرَىٰ تَقَلُّبَ وَجۡهِكَ فِي ٱلسَّمَآءِۖ فَلَنُوَلِّيَنَّكَ قِبۡلَةٗ تَرۡضَىٰهَاۚ فَوَلِّ وَجۡهَكَ شَطۡرَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۚ وَحَيۡثُ مَا كُنتُمۡ فَوَلُّواْ وُجُوهَكُمۡ شَطۡرَهُۥۗ وَإِنَّ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ لَيَعۡلَمُونَ أَنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّهِمۡۗ وَمَا ٱللَّهُ بِغَٰفِلٍ عَمَّا يَعۡمَلُونَ
Gomɗii Men yi'ii - ko an yo Annabiijo- wayloragol yeeso maa ngon e ndaarɗe maa ɗen ka baŋŋe kammu, sabbitagol ette-ettennoo fii jipporagol wahyu on waylireede Qibla on ka yiɗu-ɗaa, ma Men Fewtinire e Qibla mo yiɗu-ɗaa welani maa - ko on woni suudu Allah hormorteendu ndun- o lomtoo baytul maqdisi on, fewtinir yeeso maa ngon baŋŋe suudu Allah hormorteendu ndun, kala ka ngonɗon - onon gomɗimɓe- fewtiree e baŋŋe mayru tuma juulo-ton. Pellet, ɓen Rokkaaɓe Deftere ɓen immorde e yahuuda e Nasaara en, hiɓe anndi wo'nde wayleede Qibla on ko goonga jipporɗo ka Tagɗo-ɓe On Kippu-ɗo fiyakuuji maɓɓe; tawde ɗum no tabiti ka deftere maɓɓe, Allah non Welsindoraali kon ko ɓen ɗuurniiɓe e goonga gollata, ko woni, Kaŋko Seniiɗo On Himo anndi ɗum, ma O yoɓiroyɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَئِنۡ أَتَيۡتَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ بِكُلِّ ءَايَةٖ مَّا تَبِعُواْ قِبۡلَتَكَۚ وَمَآ أَنتَ بِتَابِعٖ قِبۡلَتَهُمۡۚ وَمَا بَعۡضُهُم بِتَابِعٖ قِبۡلَةَ بَعۡضٖۚ وَلَئِنِ ٱتَّبَعۡتَ أَهۡوَآءَهُم مِّنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَكَ مِنَ ٱلۡعِلۡمِ إِنَّكَ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Mi woondii si an -annabiijo on- a addidanii ɓen rokkaaɓe deftere nden immorde e alyahuuda e annasaare en,wondude e kala maande e burhaanu,wo'nde wayleede Qibla on ko goonga,a wonaali kadi fewtiroowo e qibla maɓɓe ɓaawa nde Allah yiltu-maa e ɗum,yoga e maɓɓe kadi fewtirtaa e qibla yoga;sabu fedde kala e maɓɓe hino heeferɗina ndeya. Pellet si a jokkii mbeleeɗe ɓee ɗoo ko faati e Qibla on e ko wanaa ɗum immorde e shari'aaji e ñaawooje ɓaawo nde anndal sellungal ngal sikke alaa e mu'un ari e maa;an dey ontuma a jeyaama e tooñirɓe selugol peewal ngal, jokka mbeleeɗe.Ko Annabiijo on(Yo O his)yeewtaa ɗoo kon,ko tinndingol kaanude jokkugol ɓe,sabu Allah daɗndii Annabiijo Makko on e ɗum,ko jeertinnde mofte makko ɗen si o feƴƴii.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن الاعتراض على أحكام الله وشرعه والتغافل عن مقاصدها دليل على السَّفَه وقلَّة العقل.
Pellet, ɗuurnagol ga'e ñaawooje Allah ɗen e shariya Makko on, welsindoo e paandunndeeji Makko; ko daliilu fuuyde faaɗere hakkil.

• فضلُ هذه الأمة وشرفها، حيث أثنى عليها الله ووصفها بالوسطية بين سائر الأمم.
Ɓure ɗee ɗoo mofte e teddungal majje; tawde Allah Manii-ɗe O sifori ɗe hakindiiɗe hakkunde denndanngal mofte ɗen.

• التحذير من متابعة أهل الكتاب في أهوائهم؛ لأنهم أعرضوا عن الحق بعد معرفته.
Jeertinngol jokkude yimɓe Defte ka mbeleeɗe maɓɓe; tawde ɓe ɗuurnike ga'e goonga kan nde ɓe anndunoo ka.

• جواز نَسْخِ الأحكام الشرعية في الإسلام زمن نزول الوحي، حيث نُسِخَ التوجه إلى بيت المقدس، وصار إلى المسجد الحرام.
Dagagol momteede ñawooje shar'inaaɗe ɗen ka lislaamu fewndo wahyu on jippotoo, tawde fewtugol baytul maqdisi on momtaama, woŋti fewtirgol ka juulirde hormorteende.

ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡرِفُونَهُۥ كَمَا يَعۡرِفُونَ أَبۡنَآءَهُمۡۖ وَإِنَّ فَرِيقٗا مِّنۡهُمۡ لَيَكۡتُمُونَ ٱلۡحَقَّ وَهُمۡ يَعۡلَمُونَ
Ɓen ɓe Men Rokki Defere nden immorde e annduɗuɓe Alyahuuda e Annasaara en,hiɓe nganndi wayleede Qibla on tawɗo ko gootel e maandeeji Annabaaku Muhammadu (yo O his) ka maɓɓe,wano ɓe nganndiri ɓiɗɓe maɓɓe ɓe faaytnaŋtaako ɓe.Ɗum haɗaali fedde goo e maɓɓe hino suuɗa goonga arɗo e mabɓe,haasidaagol immorde e pittaali maɓɓe, hiɓe waɗa ɗum e hoore hiɓe nganndi ko nde goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ
Ko ɗum ɗoo woni goonga kan, wata laatodu -an Nulaaɗo- e ɓen sikkitiiɓe sellugol ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِكُلّٖ وِجۡهَةٌ هُوَ مُوَلِّيهَاۖ فَٱسۡتَبِقُواْ ٱلۡخَيۡرَٰتِۚ أَيۡنَ مَا تَكُونُواْ يَأۡتِ بِكُمُ ٱللَّهُ جَمِيعًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ena woodani kala mofte, baŋŋe mo ɓe fewtata e mu'n, foti non ko ko memetee walla miijitee; wano luutondiral mofte ka huccitirde maɓɓe e kon ko Allah Shar'inani ɓe, ɗuuɗal yiilorɗe maɓɓe lorrataa so tawii ko yamaruree Allah e shari'a Makko, adondiree -onon gomɗimɓe- e huuwugol moƴƴereeji ɗi yamira-ɗon, Allah mooɓitiroyay on kala nokku mo laatoroyton ñalnde darngal; ngam O yoɓita on golle mo'on. Pellet, Allah ko hattanɗo e dow kala huunde, O Roŋkataa mooɓtude on yoɓa on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ حَيۡثُ خَرَجۡتَ فَوَلِّ وَجۡهَكَ شَطۡرَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۖ وَإِنَّهُۥ لَلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَۗ وَمَا ٱللَّهُ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
Nokku kala mo yaltir-ɗaa e kala ka laati-ɗaa -an annabiijo-e jokkuɓe ma,faalaɗaa juulude,fewtir baŋŋe Juulirde Hormorde nden,sabu ɗum ko goonga wahyinaaɗo ummoraade Joomi maa. Allah Wonaali Welsindiiɗo e kon ko gollo-ton,ko woni,Himo ƴellitii e ɗum,O yoɓoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ حَيۡثُ خَرَجۡتَ فَوَلِّ وَجۡهَكَ شَطۡرَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۚ وَحَيۡثُ مَا كُنتُمۡ فَوَلُّواْ وُجُوهَكُمۡ شَطۡرَهُۥ لِئَلَّا يَكُونَ لِلنَّاسِ عَلَيۡكُمۡ حُجَّةٌ إِلَّا ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡهُمۡ فَلَا تَخۡشَوۡهُمۡ وَٱخۡشَوۡنِي وَلِأُتِمَّ نِعۡمَتِي عَلَيۡكُمۡ وَلَعَلَّكُمۡ تَهۡتَدُونَ
Nokku kala mo yaltir-ɗaa-an Annabiijo-faalaɗaa juulude,fewtir baŋŋe Juulirde Hormaande nden.Nokku kala mo ngonɗon-onon gomɗimɓe- fewtiniree geece mon ɗen baŋŋe mayru so on faalaamaa juulude;fii wata wonan yimɓe ɓen hujja mo ɓe hujjinorta e dow mo'on-so wanaa ɓen tooñuɓe e maɓɓe,ɓen ɗon heddoday e geddi mu'un,ɓe hujjinora e mo'on ko ɓe yiɗi e hujjaaji,wata non on huluɓe,hulee Joomi mo'on tan, golliron yamirooje Makko woɗɗito-ɗon haɗaaɗi Makko.Pellet,Allah Shar'inirii fewtugol Kaaba on ngam Timminirgol neemaaji Makko Ɗin e mo'on fii Ko O seerndi on e denndaangal mofte,e fii no O Fewnira on ka ɓuri teddude e Qibla yimɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَمَآ أَرۡسَلۡنَا فِيكُمۡ رَسُولٗا مِّنكُمۡ يَتۡلُواْ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِنَا وَيُزَكِّيكُمۡ وَيُعَلِّمُكُمُ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَيُعَلِّمُكُم مَّا لَمۡ تَكُونُواْ تَعۡلَمُونَ
Ko wano non Men Neeminiri e mo'on neema goo; tawde Men Nulii e mo'on Nulaaɗo jeyaaɗo e mo'on, himo janngana on Aayeeje Amen, o laɓɓinira on kon ko o yamirta on immorde e ɓure e moƴƴere, e ko o haɗata on e mu'um immorde e ellaaji e añiniiɗi, himo janngina on Al Qura'aanaare nden e Sunna on, o janngina on kon ko on anndaano e fiyakuuji diine e dunyaaru mo'on.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَٱذۡكُرُونِيٓ أَذۡكُرۡكُمۡ وَٱشۡكُرُواْ لِي وَلَا تَكۡفُرُونِ
Jaŋtoree Lam ɓerɗe mo'on e terɗe mo'on; Mi Annditira on Maŋtugol on Reena on, njoɓdi ndin ko e ndeer golle ɗen woni. Jaarnee Lam e neemaaji Am ɗi Mi Neemini e mo'on, wata on yeddira huutorgol ɗi ka harmi.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱسۡتَعِينُواْ بِٱلصَّبۡرِ وَٱلصَّلَوٰةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلصَّٰبِرِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wallitoree muññaare e juulde, tuma rewoton Lam jebbilano-ɗon yamiroore Am. Pellet, Allah hino wonndi e muññiiɓe ɓen, O Walliray-ɓe hawrindineede e sawaaba.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إطالة الحديث في شأن تحويل القبلة؛ لما فيه من الدلالة على نبوة محمد صلى الله عليه وسلم.
Juutugol yeewtere yowitiinde e waylugol Qibla on;tawde ɗum ko maande annabaaku Muhammadu-yo Allah juulu e makko O hisna mo-.

• ترك الجدال والاشتغالُ بالطاعات والمسارعة إلى الله أنفع للمؤمن عند ربه يوم القيامة.
Ko teertagol wennje ɗen hilnora dewe ɗen,adondira e Allah,ɓurata nafude gomɗinɗo on ka Joomi makko ñalnde darngal.

• أن الأعمال الصالحة الموصلة إلى الله متنوعة ومتعددة، وينبغي للمؤمن أن يسابق إلى فعلها؛ طلبًا للأجر من الله تعالى.
Pellet golle moƴƴe jottinat faade e Alla ina ceerti ina limti limtini ina haanani juulɗo nde yaawnato e gollude ɗe ngam heɓde njobdi Alla.

• عظم شأن ذكر الله -جلّ وعلا- حيث يكون ثوابه ذكر العبد في الملأ الأعلى.
Mawnugol fiyaaku jaŋtoore innde Allah Tedduɗo Toowɗu On; sabu njoɓdi mun ndin wonnay annditireede jeyaaɗo on ka mbatu dow-dowu.

وَلَا تَقُولُواْ لِمَن يُقۡتَلُ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ أَمۡوَٰتُۢۚ بَلۡ أَحۡيَآءٞ وَلَٰكِن لَّا تَشۡعُرُونَ
Wata on wi'u-onon muumini en-fii ɓen wareteeɓe e laawol Allah:"Ko maayirɓe wano fof maayirta".Ko woni,ɓen ko wuurɓe ka Joomi maɓɓe, kono on so'ataa nguurdam maɓɓe;saɓu ko ɗam nguurdam heerii-ɗam, ɗam anndortaako si wanaa wahyu immorɗo ka Allah.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَنَبۡلُوَنَّكُم بِشَيۡءٖ مِّنَ ٱلۡخَوۡفِ وَٱلۡجُوعِ وَنَقۡصٖ مِّنَ ٱلۡأَمۡوَٰلِ وَٱلۡأَنفُسِ وَٱلثَّمَرَٰتِۗ وَبَشِّرِ ٱلصَّٰبِرِينَ
Ma Men jariba on nooneeji e musiibaaji; wano hulugol ayɓe mo'on, e heege sabu ŋakkireede ñaametee, e ɗoytagol jawle ɗen sabu waaseede ɗen maa saɗtugol heɗde ɗe, e ɗuytoral woŋkiiji ɗin sabu boneeji halkayɗi yimɓe ɓen, maa yanirgol shahiidi fii Allah, e ɗuytoral dimɗe leydi ndin, wewlin -an nulaaɗo- ɓen muññotooɓe ɗin musiibaaji sabu ko O Eltaniɓe aduna e laaxara.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ إِذَآ أَصَٰبَتۡهُم مُّصِيبَةٞ قَالُوٓاْ إِنَّا لِلَّهِ وَإِنَّآ إِلَيۡهِ رَٰجِعُونَ
Ɓen tawɓe si gootel e ɗin musiibaaji heɓiiɓe,ɓe wi'ira yarluyee e jebbilaare:Menen ko men jeyaaɓe Allah,Himo Waɗa e amen kon ko O muuyi,ko ka Makko kadi woni ruttorde amen ñalnde darngal,ko Kanko Woni Tagɗo men,O Teddiniri men neemaaji seertuɗi, ko ka Makko woni ruttorde amen e lannoode fiyaaku amen.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ عَلَيۡهِمۡ صَلَوَٰتٞ مِّن رَّبِّهِمۡ وَرَحۡمَةٞۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُهۡتَدُونَ
Ena woodani ɓen siforɓe ɗii sifaaji,maŋtoore immorde ka Allah,ndeer mbatu malaa'ika en toowungu,e yurmeende jippotoonde e maɓɓe.Ko ɓee ɗoo ngoni feewirɓe laawol goonga ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ إِنَّ ٱلصَّفَا وَٱلۡمَرۡوَةَ مِن شَعَآئِرِ ٱللَّهِۖ فَمَنۡ حَجَّ ٱلۡبَيۡتَ أَوِ ٱعۡتَمَرَ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِ أَن يَطَّوَّفَ بِهِمَاۚ وَمَن تَطَوَّعَ خَيۡرٗا فَإِنَّ ٱللَّهَ شَاكِرٌ عَلِيمٌ
Pelle Safaa e Marwa ɗen takko ka suudu Kaaba, ko jeyaaɗe e maandeeji shari'a ɓaŋnguɗo on. Kala on faandiiɗo suudu Kaaba ndun fii tottugol dewal hajju maa umara, ella woo fawaaki mo nde o wanngotoo hakkunde majji; tawa himo fiɓi ɗum ko fiyaaku majjiyaŋkooɓe jeyaa, gomɗii non Allah Ɓaŋnginii wonde ɗum ko e dewe hajju jeyaa. Kala on huuwuɗo yiɗaaɗi ɗin ka dewe hara himo laɓɓini; pellet Allah Jaarnay mo, O Jaɓana mo ɗum, O Yoɓa mo; tawde Kaŋko Allah Ko O Annduɗo ɓen huuwayɓe moƴƴere, haaniduɓe e baraaji.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡتُمُونَ مَآ أَنزَلۡنَا مِنَ ٱلۡبَيِّنَٰتِ وَٱلۡهُدَىٰ مِنۢ بَعۡدِ مَا بَيَّنَّٰهُ لِلنَّاسِ فِي ٱلۡكِتَٰبِ أُوْلَٰٓئِكَ يَلۡعَنُهُمُ ٱللَّهُ وَيَلۡعَنُهُمُ ٱللَّٰعِنُونَ
Ɓen suuɗooɓe kon ko Men Jippini immorde e ɓaŋngannduyee tinndinɗo goona Annabiijo on e kon ko o addi, jeyaaɓe e Alyahuuda e Annasaara, ɓaawo nde Men Feññinani ɗum yimɓe ɓen ka defte maɓɓe; ɓen ɗon [suuɗooɓe], Allah Woɗɗintinay-ɓe e Yurmeende Makko, Malaa'ika en e Annabi en e yimɓe ɓen fof kadi huɗirayɓe woɗɗintineede e Yumeende Allah.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ وَأَصۡلَحُواْ وَبَيَّنُواْ فَأُوْلَٰٓئِكَ أَتُوبُ عَلَيۡهِمۡ وَأَنَا ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ
So wanaa ɓen ruttiiɓe e Allah, nimsuɓe ko suuɗirani ɗeen Aayeeje ɓaŋnguɗe, ɓe moƴƴini golleeji maɓɓe feeñuɗe e wirniiɗe, ɓe feññini kon ko ɓe suuɗunoo e goonga e peewal; ɓen ɗon, Mi Jaɓay ruttogol maɓɓe ngol ka ɗoftaare Am, tawde ko Miin woni Jaɓoowo tuubuubuye ɓen tuubayɓe e jeyaaɓe ɓen, Yurmeteeɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَمَاتُواْ وَهُمۡ كُفَّارٌ أُوْلَٰٓئِكَ عَلَيۡهِمۡ لَعۡنَةُ ٱللَّهِ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ وَٱلنَّاسِ أَجۡمَعِينَ
Pellet, ɓen yedduɓe ɓe maayidi e keerefaaku ado ɓe yiltaade e mu'un, ena fawii ɓen ɗon kuddi Allah ndin raɗoreede e Yurmeende Makko nden, ena fawiiɓe kadi kuddi Malaa'ika en e yimɓe ɓen fof; raɗoreede e Yurmeende Allah woɗɗiŋtinee e Mu en.
Arabic explanations of the Qur’an:
خَٰلِدِينَ فِيهَا لَا يُخَفَّفُ عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابُ وَلَا هُمۡ يُنظَرُونَ
Ko ɓe luttidooɓe e ndin kuddi, ɓe hayfinŋtaake leɓte ɗen hay ñallal gootal, ɓe nennŋtaake ñalnde darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ ٱلرَّحۡمَٰنُ ٱلرَّحِيمُ
Reweteeɗo mon On e goonga -onon yo yimɓe- ko O gooto Bajjo ka Jaati Makko e Sifaaji Makko. Reweteeɗo e goona woo alaa tanaa Makko, ko Kaŋko woni Huuɓuɗo Yurmeende Yaajunde, Heerorɗo Yurmegol jeyaaɓe Mu'un; sabu O Neemiriiɓe neemaaji ɗi limtotaako.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الابتلاء سُنَّة الله تعالى في عباده، وقد وعد الصابرين على ذلك بأعظم الجزاء وأكرم المنازل.
Jarrabuyee ko Sunna Allah Toowuɗo On e jeyaaɓe Makko ɓen, gomɗii O Fodirii ɗum muññiiɓe ɓen njoɓdi mawndi ɓurndi teddude.

• مشروعية السعي بين الصفا والمروة لمن حج البيت أو اعتمر.
Shar'ineede wanngagol hakkunde Safaa e Marwa, wonannde on Hajjuɗo ka Suudu Kaaba maa o waɗi Umra.

• من أعظم الآثام وأشدها عقوبة كتمان الحق الذي أنزله الله، والتلبيس على الناس، وإضلالهم عن الهدى الذي جاءت به الرسل.
Ena jeyaa e ko ɓuri mawnude e bakkaatu tiiɗuɗi lepte, suuɗugol goona kan ka Allah Jippini, jiiɓita yimɓe ɓen, majjina-ɓe ga e goonga kan ka Nulaaɓe ɓen ngaddi.

إِنَّ فِي خَلۡقِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱخۡتِلَٰفِ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ وَٱلۡفُلۡكِ ٱلَّتِي تَجۡرِي فِي ٱلۡبَحۡرِ بِمَا يَنفَعُ ٱلنَّاسَ وَمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مِن مَّآءٖ فَأَحۡيَا بِهِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَا وَبَثَّ فِيهَا مِن كُلِّ دَآبَّةٖ وَتَصۡرِيفِ ٱلرِّيَٰحِ وَٱلسَّحَابِ ٱلۡمُسَخَّرِ بَيۡنَ ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ
Pellet hino e ndeer tagugol kammuuli ɗin e leydi ndin,e kon ko ngoni e majji immorde e kaawaseeji tagudu,e waylondiral jemma on e ñalorma on,e ɗen laaɗe dogooje e maaje ndiyam, roondiiɗe kon ko nafata yimɓe ɓen; immorde e ñaametee e koltu e ngeengu,e ko nannditata e kuntayɗi haajiiji maɓɓe, e kon ko Allah Jippiniri ka kammu immorde e ndiyam; O Wurnitiri ɗam leydi ndin kon ko fuɗata e mayri wano remuru e huɗo, e kon ko O saakti e mayri daabeeji wuuruɗi, e waylitorgol keneeli ɗin cenɗe kala, e duule eltiraaɗe hakkunde leydi e kammu. Pellet, ɗum ɗon fof ngonii daliluuji feeñuɗi e Goodal Allah Seniiɗo On, wonande ɓen haqqilooɓe hujjaaji, ɓe fahma daliluuji e ɓaŋngannduyeeji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَتَّخِذُ مِن دُونِ ٱللَّهِ أَندَادٗا يُحِبُّونَهُمۡ كَحُبِّ ٱللَّهِۖ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَشَدُّ حُبّٗا لِّلَّهِۗ وَلَوۡ يَرَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِذۡ يَرَوۡنَ ٱلۡعَذَابَ أَنَّ ٱلۡقُوَّةَ لِلَّهِ جَمِيعٗا وَأَنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعَذَابِ
E hoore ɗen aayeeje ɓaŋnguɗe, [a taway] hino e yimɓe njogitotooɓe ko woori Allah deweteeɗi; hiɓe mbaɗa ɗin yerondirɗi Allah Toowuɗo On, ɓe njiɗiraɗi wano ɓe njiɗirta Allah. Kono ɓen gomɗimɓe hino ɓuri saɗtude giggol wonande Allah e dii ko ɓeya njiɗata deweteeɗi mu'un; sabu kamɓe [muumuni en] ɓe kafidataa e Allah hay e gooto, hiɓe njiɗa Mo ka welo-welo e ka wororde. Ɓeya kan, hiɓe njiɗa deweteeɗi maɓɓe ɗin ka welo-welo, ɓe yiltitoo e Allah si ɓe saɗtiraama. Hara ɓen tooñuɓe nganduno fiyaake maɓɓe on ka laakara e on shirku mo ɓe faggitorta bakkaatu, tuma ɓe nji'ata lepte ɗen; ɓe nganndayno Heerorɗo On doole ɗen fof ko Allah, e wonde ko O Saɗtuɗo leptugol on yeddoowo mo. Hara ɓe nji'ayno ɗum, ɓe kafidataano e Allah hay e gooto.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِذۡ تَبَرَّأَ ٱلَّذِينَ ٱتُّبِعُواْ مِنَ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُواْ وَرَأَوُاْ ٱلۡعَذَابَ وَتَقَطَّعَتۡ بِهِمُ ٱلۡأَسۡبَابُ
Tuma hooreeɓe jokkanooɓe ɓen pottitoytoo jokkunooɓe lo'uɓe ɓen; sabu ko ɓe nji'oyta kon kulaleeji ñalnde darngal e caɗeele mu'un, hara non sabuuji maɓɓe e pehe mu'un daɗirɗi fof taƴaama.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُواْ لَوۡ أَنَّ لَنَا كَرَّةٗ فَنَتَبَرَّأَ مِنۡهُمۡ كَمَا تَبَرَّءُواْ مِنَّاۗ كَذَٰلِكَ يُرِيهِمُ ٱللَّهُ أَعۡمَٰلَهُمۡ حَسَرَٰتٍ عَلَيۡهِمۡۖ وَمَا هُم بِخَٰرِجِينَ مِنَ ٱلنَّارِ
Ɓen jokkunooɓe lo'uɓe mbi'a: Hara nun men gasayno ruttaade ka aduna, men pottitora hooreeɓe amen ɓen wano ɓe pottitori men. Ko wano Allah Holliri ɓe non ɗen lepte mawɗe ka laakara, ko non O Hollirtaɓe battane jokkirgol hooreeɓe maɓɓe ɓen e hoore meere; ngam no ɓo nimsira ɓe sunoo. Ɓen ngonaali njaltooɓe e yiite ɗen poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ كُلُواْ مِمَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ حَلَٰلٗا طَيِّبٗا وَلَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٌ
Ko onon yo yimɓe! Ñaamee yoga e ko woni ka leydi immorde e hayawaanu e fuɗateeri e leɗɗe, kon ko heɓorta no dagori laaɓiri hara soɓaa. Wata on jokku ɗate seytaane ɗe o yollata on e mu'un, pellet ko o gaño mon feññinɗo ngayngu. Dagaŋtaako non haqqiloowo jokkugol gaño makko tiiɗnoriiɗo lorrude mo majjina mo!
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّمَا يَأۡمُرُكُم بِٱلسُّوٓءِ وَٱلۡفَحۡشَآءِ وَأَن تَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
Kaŋko [seytaane] o yamirtah on si wanaa ko bonnata immorde e bakkaatu e kala ko mawni e junuubi, e nde wowloton e hoore Allah -ka kaɓɓe e ka shari'aaji- ko aldaa e anndal iwrungal ka Allah maa nulaaɗo Makko on.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• المؤمنون بالله حقًّا هم أعظم الخلق محبة لله؛ لأنهم يطيعونه على كل حال في السراء والضراء، ولا يشركون معه أحدًا.
Ko ɓen gomɗinirɓe Allah e hoore goonga ɓuri mawnude yiɗugol Allah; sabu ko ɓe ɗoftorta mon kon kala alhaali; ka welo-welo e ka worodde. Ɓe kafidataa Mo hay e gooto.

• في يوم القيامة تنقطع كل الروابط، ويَبْرَأُ كل خليل من خليله، ولا يبقى إلا ما كان خالصًا لله تعالى.
Ñalnde darngal, sabuuji ɗin fof taƴoyay, gooto kala pottitoo njaatigi mu'un, haa heddoo ko Allah Toowuɗo On laɓɓinanaa kon.

• التحذير من كيد الشيطان لتنوع أساليبه وخفائها وقربها من مشتهيات النفس.
Reŋtinngol gaayi e pewje seytaane; sabu ɗuuɗugol laabi makko suuɗiiɗi nannditayɗi e beleeɗe woŋkii.

وَإِذَا قِيلَ لَهُمُ ٱتَّبِعُواْ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ قَالُواْ بَلۡ نَتَّبِعُ مَآ أَلۡفَيۡنَا عَلَيۡهِ ءَابَآءَنَآۚ أَوَلَوۡ كَانَ ءَابَآؤُهُمۡ لَا يَعۡقِلُونَ شَيۡـٔٗا وَلَا يَهۡتَدُونَ
Si ɓee heeferɓe wi'anaama: "Jokkee kon ko Allah Jippini immorde e peewal e annoora", ɓe mbi'ray lunndagol: "Ko woni, men jokkay kon ko men tawri baabiraaɓe amen immorde e piɓe e finaa-tawaa. Hara ɓe jokkoay tun baabiraaɓe maɓɓe ɓen hay si tawiino ɓen laatanooki haqqilooɓe hay e huunde immorde e peewal e annoora, ɓe feewirtaa e on goonga mo Allah yarlanii ɓe?!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَثَلُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ كَمَثَلِ ٱلَّذِي يَنۡعِقُ بِمَا لَا يَسۡمَعُ إِلَّا دُعَآءٗ وَنِدَآءٗۚ صُمُّۢ بُكۡمٌ عُمۡيٞ فَهُمۡ لَا يَعۡقِلُونَ
Misal ɓen heeferɓe e ko ɓe jokkata kon baabiraaɓe maɓɓe, ko wano on gaynaako ewnotooɗo nodda bahiimaaji mu'un, ɗi nana hito makko, kono fahmataa haala makko. Ɗin [keeferi] ko pahooji e nanugol goonga nanira nafitorgol ɗum, mbobooji ɗi ɗemɗe mu'un ɗi waawataa haalude goonga, humiɗuɗi e yi'ugol mo. Ko ɗum wani si tawii ɗi haqqilataa peewal ngal noddoton-ɓe e mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡ وَٱشۡكُرُواْ لِلَّهِ إِن كُنتُمۡ إِيَّاهُ تَعۡبُدُونَ
Ko onon yo ɓen gomɗimɓe Allah jokki nulaaɗo Makko on! Ñaamee imoorde e laaɓuɗi ɗi Allah Arsiki on O Daginani on, jaarniron Allah kene e gunndoo fii ko O Teddiniri on neemaaji. Hino jeyaa e jaarnugo Mo kaŋko Toowuɗo On, ɗoftagol yamiraaɗi Makko, woɗɗitoo haɗaaɗi Makko; si on wanii rewirayɓe Mo kaŋko tan e hoore goonga, hara on kafidaali Mo hay e huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّمَا حَرَّمَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَيۡتَةَ وَٱلدَّمَ وَلَحۡمَ ٱلۡخِنزِيرِ وَمَآ أُهِلَّ بِهِۦ لِغَيۡرِ ٱللَّهِۖ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ غَيۡرَ بَاغٖ وَلَا عَادٖ فَلَآ إِثۡمَ عَلَيۡهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Anndee ko Allah Harmini e mo'on immorde e ñaametee, ko ko maayiri nii, e ƴiiƴam rufaaɗam iloojam, e teewu kose, e kon ko innde goo jaŋtaade e mu'un ka hirsugol ka wanaa innde Allah.Si neɗɗo o duñaama e ñaamugol huunde tuma o saɗtiraa, hara wanaa feƴƴintingol ko haani kon; haray bakkatu e lepte fawaaki mo.Pellet Allah Ya'fotooɗo kala tuuɓuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen,Yurmeteeɗo ɓe.Hino jeyaa e Yurmeende Makko nden, tawde o yawtanii ya'fike kala on ñaamirɗo ko harmi fewndo duñiraa.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡتُمُونَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ مِنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَيَشۡتَرُونَ بِهِۦ ثَمَنٗا قَلِيلًا أُوْلَٰٓئِكَ مَا يَأۡكُلُونَ فِي بُطُونِهِمۡ إِلَّا ٱلنَّارَ وَلَا يُكَلِّمُهُمُ ٱللَّهُ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ وَلَا يُزَكِّيهِمۡ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Ɓen Suuɗooɓe kon ko Allah Jippini ka Deftere e ko woni e mayre immorde e daliluuji selluɗi, e fii annabaaku Muhammadu (yo o his), wano alyahuuda e annasaara en gerdata; hiɓe soodira ngol suuɗugol maɓɓe ɗon cogguwel famɗungel; wano fii ardagol maa jaahu maa jawdi. Ɓen ɗon alaa e waɗude ka deedi maɓɓe ka haqiiqa, si wanaa kon leñtoyta ɓe ka yiite, Allah Yeewtoytaa ɓe ñalnde darngal ko ɓe yiɗi, ko woni, O yeewtoyayɓe ko bonaŋta ɓe, O Laɓɓinoytaaɓe O Maŋtoytaaɓe, hino woodani ɓe lepte muusuɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ٱشۡتَرَوُاْ ٱلضَّلَٰلَةَ بِٱلۡهُدَىٰ وَٱلۡعَذَابَ بِٱلۡمَغۡفِرَةِۚ فَمَآ أَصۡبَرَهُمۡ عَلَى ٱلنَّارِ
Ɓen siforoɓe suuɗgol ganndal ngal yimɓe katonjiŋta,ko ɓen waɗtitiri majjere nden peewal sabu ko ɓe suuɗi kon goonga kan.Ɓe waɗtitiri lepte Alla ɗen ya'fuyee Makko on.Alaa fotuɗo muññorde ɓe huuwugol kon ko naadataɓe yiite.A sikkay ɓe haajaaka ko woni e magge imomorde e lepte;sabu ko ɓe muññii kon e magge.
Arabic explanations of the Qur’an:
ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ نَزَّلَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّۗ وَإِنَّ ٱلَّذِينَ ٱخۡتَلَفُواْ فِي ٱلۡكِتَٰبِ لَفِي شِقَاقِۭ بَعِيدٖ
Ko jaŋtaa koo e njoɓdi, ko fii suuɗugol maɓɓe ganndal ngal e peewal ngal, sabu tawde Alla Jippinirii Defte Makko ɗen goonga. Ɗum no haani ka ɓaŋnginee hara suuɗaaka. Ɓen non luutondirɓe e Defte Alla ɗen ɓe gomɗini yoga e yeddi yoga e majje, ɓe ngonii e senngo woɗɗiingo goonga kan.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أكثر ضلال الخلق بسبب تعطيل العقل، ومتابعة من سبقهم في ضلالهم، وتقليدهم بغير وعي.
Ko ɓuri heewude e majjere tageefo ngon ko sabu faaɗere hakkil, e jokkugol majjere adinooɓe, ñemtinira ko aldaa e faamde.

• عدم انتفاع المرء بما وهبه الله من نعمة العقل والسمع والبصر، يجعله مثل من فقد هذه النعم.
waasde naftorde ko Alla Neeminiri neɗɗo on kon hakkil e nanɗe e giiɗe, no waɗa ontigi nanndita e waasuɗo ɗum.

• من أشد الناس عقوبة يوم القيامة من يكتم العلم الذي أنزله الله، والهدى الذي جاءت به رسله تعالى.
No jeyaa e ɓureteeɓe leptoyeede ñalnde darngal, ɓen suuɗayɓe ganndal ngal Alla Jippini, e peewal ngal Nulaaɓe Makko ɓen ngaddi.

• من نعمة الله تعالى على عباده المؤمنين أن جعل المحرمات قليلة محدودة، وأما المباحات فكثيرة غير محدودة.
No jeyaa e neemaaji Alla ɗin e jeyaaɓe Makko ɓen, ko harmi na famɗi na dotta harminaaɗi. Dagiiɗi kan ko ɗuuɗi ɗi alaa kaddi.

۞ لَّيۡسَ ٱلۡبِرَّ أَن تُوَلُّواْ وُجُوهَكُمۡ قِبَلَ ٱلۡمَشۡرِقِ وَٱلۡمَغۡرِبِ وَلَٰكِنَّ ٱلۡبِرَّ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةِ وَٱلۡكِتَٰبِ وَٱلنَّبِيِّـۧنَ وَءَاتَى ٱلۡمَالَ عَلَىٰ حُبِّهِۦ ذَوِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِ وَٱلسَّآئِلِينَ وَفِي ٱلرِّقَابِ وَأَقَامَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَى ٱلزَّكَوٰةَ وَٱلۡمُوفُونَ بِعَهۡدِهِمۡ إِذَا عَٰهَدُواْۖ وَٱلصَّٰبِرِينَ فِي ٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ وَحِينَ ٱلۡبَأۡسِۗ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ صَدَقُواْۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُتَّقُونَ
Moƴƴere welyande Alla nden wonaali tan fewtugol ɓaŋnge fuɗnaange maa hiirnaange walla ko lunndii ɗum. Ko woni tun moƴƴere nden fof ko: e ɓen gomɗimɓe Alla ko Reweteeɗo Gooto, ɓe gomɗini ñalaande sakkitiinde, e denndaangal Maalaa'ika en, e denndaangal Defte jippiiɗe ɗen, e denndaangal Annabaaɓe ɓen ko aldaa e senndindiro; o nafqi kadi jawdi -e hoore himo yiɗindi rerɗi e mayri- joomiraaɓe ɓadondiral ɓen, e on wonduɗo mo ben mun maayi ado o hellifeede, e ɓen katonjinɓe, e on tuŋaraŋkeejo wayrondirɗo e yimɓe mun, e ɓen fewtiŋteeɓe ballal ɓe haanida e toragol yimɓe ɓen, e nafqugol jawdi fii rinɗingol daaɗe; e on ñiiɓnuɗo juulde timminirinde no Alla Yamiriri, o totti asakal waɗɗiiɗo on, e ɓen hunnayɓe aadondiral maɓɓe si ɓe haldidaama, e ɓen muññotooɓe baasal e saɗteende e nawnaare, e ɓen ɓe dogataa ka hare si nde tiiɗii. Ɓen siforiiɓe ɗii sifaaji, ko ɓen ngoni goongimɓe Alla ɓen ka gomɗinal maɓɓe e ka golleeji maɓɓe. Ko ɓen kadi ngoni gomɗuɓe ñeemtini kon ko Alla Yamiri ɓe, ɓe woɗɗitii ko ko O Haɗi ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُتِبَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡقِصَاصُ فِي ٱلۡقَتۡلَىۖ ٱلۡحُرُّ بِٱلۡحُرِّ وَٱلۡعَبۡدُ بِٱلۡعَبۡدِ وَٱلۡأُنثَىٰ بِٱلۡأُنثَىٰۚ فَمَنۡ عُفِيَ لَهُۥ مِنۡ أَخِيهِ شَيۡءٞ فَٱتِّبَاعُۢ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَأَدَآءٌ إِلَيۡهِ بِإِحۡسَٰنٖۗ ذَٰلِكَ تَخۡفِيفٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَرَحۡمَةٞۗ فَمَنِ ٱعۡتَدَىٰ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَلَهُۥ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla jokkitii Nulaaɗo Makko on,farlaama e mo'on ko faati e ɓen warayɓe woɗɓe hoore tewaare e jaggitere.Ngam leptirgol waruɗo on bone makko on:dimo yo warire sabu dimo,jeyaaɗo wariree sabu jeyaaɗo, deyel kadi wariree sabu deyel.Si waraaɗo on ya'fike ado o timmude,maa waliiyu makko on ya'fanii mo,hino fawii ya'fiiɗo on jokkitagol waruɗo on ka tottirgol diya no moƴƴiri wanaa lorra e maŋti.No fawii kadi waruɗo on tottirgol diya on no moƴƴiri ko aldaa e saatinugol. Ngol ya'fagol ɗon jaɓa diya on ko hoynaneede immorde e Joomi mo'on, e yurmeende ɗee mofte.Kala on jaggituɗo e waruɗo on ɓaawo ya'fuyee on e jaɓugol diya on,no woodani mo lepte muusuɗe immorde ka Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَكُمۡ فِي ٱلۡقِصَاصِ حَيَوٰةٞ يَٰٓأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
No woodani on e kon ko Alla shar'ini immorde e njottiigu, nguurdam wonande on; sabu daɗnugol ƴiiƴe mo'on, e duñugol jaggitiirgol hakkunde mo'on. Ko joomiraaɓe haqqilaaji ɓen tan gelotoo ɗum; ɓen gomɗuɓe Alla Toowuɗo On ɓe jebbilanii shari'a Makko On ɓe gollitiri Yamirooje Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
كُتِبَ عَلَيۡكُمۡ إِذَا حَضَرَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ إِن تَرَكَ خَيۡرًا ٱلۡوَصِيَّةُ لِلۡوَٰلِدَيۡنِ وَٱلۡأَقۡرَبِينَ بِٱلۡمَعۡرُوفِۖ حَقًّا عَلَى ٱلۡمُتَّقِينَ
Farlaama e mo'on si maande maayde nden arii goɗɗo e mo'on, si tawii himo acci jawle nde o wasiyaŋtoo jibinɓe mo ɓen e ɓadondiraaɓe ɓen kon ko shari'a on happi -ɗum non wanaa yo fawu tataɓal jawdi ndin- Waɗugol ɗum ko hannduyee fellitanaaɗo gomɗuɓe ɓen (huli Alla). Ndee ñaawoore no woodunoo ado aayeeje ndonndi nden jippaade. Ko nde aayeeje ndoondi ɗen jippinoo ɗe ɓaŋngini ɓen ronooɓe maayɗo on e yeru ko ɓe ronata.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَمَنۢ بَدَّلَهُۥ بَعۡدَ مَا سَمِعَهُۥ فَإِنَّمَآ إِثۡمُهُۥ عَلَى ٱلَّذِينَ يُبَدِّلُونَهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Kala on waylitirɗo wasiyee on ɓeydugol maa ustugol walla haɗugol ɓaawo nde o anndi fii makko, pellet bakkaatu ɗum on ko e ɓen waylituɓe fawii wanaa e wasiyanaaɗo on. Allah ko Nanoowo yeewtereeji jeyaaɓe Makko ɓen, Annduɗo golleeji maɓɓe ɗin. Huunde laawotaako Mo e fiyakuuje maɓɓe ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• البِرُّ الذي يحبه الله يكون بتحقيق الإيمان والعمل الصالح، وأما التمسك بالمظاهر فقط فلا يكفي عنده تعالى.
Dewal ngal Alla yiɗi ngal, ko ngal goongingal liimanaaku jilli golle moƴƴe. Ammaa jaggitaade ol ko feeñi kon tan, ɗum yonataa ka Alla.

• من أعظم ما يحفظ الأنفس، ويمنع من التعدي والظلم؛ تطبيق مبدأ القصاص الذي شرعه الله في النفس وما دونها.
No jeyaa e ko ɓurata reenude woŋkii daɗnda jaggitugol e tooñe, huurugol ñaawoore diya nde Allah shar'ini fii woŋkiiji ɗin e ko jaasi wonki.

• عِظَمُ شأن الوصية، ولا سيما لمن كان عنده شيء يُوصي به، وإثمُ من غيَّر في وصية الميت وبدَّل ما فيها.
Mawnugol fiyaaku wasiyee, teŋti non on jogiiɗo feere ko wasiyora. Bakkonɗingol wayluɗo wasiyee maayɗo waɗtiti.

فَمَنۡ خَافَ مِن مُّوصٖ جَنَفًا أَوۡ إِثۡمٗا فَأَصۡلَحَ بَيۡنَهُمۡ فَلَآ إِثۡمَ عَلَيۡهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Kala anndirɗo jeyɗo wasiyee on ooñagol e goonga kan maa ɗawre ka wasiyee,o moƴƴiŋtiniri bonannd e wasiyiiɗo on annasiya,o moƴƴiŋtini hakkunde pooɗondirɓe ɓen ka wasiyee,bakkaatu fawaaki mo.Toode o yoɓete e ngol moƴƴiŋtingol.Pellet Alla ko Yawtanoowo kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Yurmotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُتِبَ عَلَيۡكُمُ ٱلصِّيَامُ كَمَا كُتِبَ عَلَى ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla jokki Nulaaɗo Makko on, koorka kan farliraama e mo'on immorde e Joomi mo'on wano ka farliranoo e ɗeya mofte adinooɗe on, belajo'o laatoɗon gomɗuɓe, waɗiron hakkunde mo'on e lepte Makko ɗen heedoode sabu golleeji moƴƴi mawnuɗi wano koorka.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَيَّامٗا مَّعۡدُودَٰتٖۚ فَمَن كَانَ مِنكُم مَّرِيضًا أَوۡ عَلَىٰ سَفَرٖ فَعِدَّةٞ مِّنۡ أَيَّامٍ أُخَرَۚ وَعَلَى ٱلَّذِينَ يُطِيقُونَهُۥ فِدۡيَةٞ طَعَامُ مِسۡكِينٖۖ فَمَن تَطَوَّعَ خَيۡرٗا فَهُوَ خَيۡرٞ لَّهُۥۚ وَأَن تَصُومُواْ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Koorka waɗɗii ka on kan, ko hoorugol ñalɗi seeɗaaji e nder hitaande nden. Kala e mo'on laatiiɗo nawnuɗo nawnaare saɗtaynde hooridugol e mu'un walla himo e jahal, no newnanaa taƴugol, o yoɓitoya yeru kon ko o taƴunoo e ñalaaɗe. No fawii ɓen haɗtanɓe koorka kan ñammingol si ɓe taƴii: ɗum ko ñammingol ɓiliiɗo ñalaade nde ɓe taƴi. Ko hoorgol ngol ɓuri moƴƴude taƴugol yoɓita ngol maa ñammina, si wonii hiɗon nganndi moƴƴere wonde e koorka kan. Ko ndee ñaawoore woni aranere nde Alla Waɗɗiniri koorka; ontuma mo no yiɗi hooray, mo no yiɗi kadi taƴay ñammina. Alla fawii koorka kan ɓaawo mu'un, O Farli ka e kala hellifaaɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
شَهۡرُ رَمَضَانَ ٱلَّذِيٓ أُنزِلَ فِيهِ ٱلۡقُرۡءَانُ هُدٗى لِّلنَّاسِ وَبَيِّنَٰتٖ مِّنَ ٱلۡهُدَىٰ وَٱلۡفُرۡقَانِۚ فَمَن شَهِدَ مِنكُمُ ٱلشَّهۡرَ فَلۡيَصُمۡهُۖ وَمَن كَانَ مَرِيضًا أَوۡ عَلَىٰ سَفَرٖ فَعِدَّةٞ مِّنۡ أَيَّامٍ أُخَرَۗ يُرِيدُ ٱللَّهُ بِكُمُ ٱلۡيُسۡرَ وَلَا يُرِيدُ بِكُمُ ٱلۡعُسۡرَ وَلِتُكۡمِلُواْ ٱلۡعِدَّةَ وَلِتُكَبِّرُواْ ٱللَّهَ عَلَىٰ مَا هَدَىٰكُمۡ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Lewru koorka ndun,ndu Alqur'aanaare nden fuɗɗii jippagol e mun ndun dow Annabiijo on (yo o his) ka jemma layla. Alla Jippiniriinde fewnirgol yimɓe ɓen.Ɓaŋngannduyeeji feeñuɗi no e mayre immorde e peewal,e serndugol hakkunde goonga e mehre. Kala on tawaaɗo lewru koorka hara himo ñiiɓi selli, yo o hooru no waɗɗii. Kala laatiiɗo no nawni maa no e jahal saɗtungal hooridude e mu'un, no newnanaa taƴugol. Si o taƴii le, no waɗɗii mo yoɓitugol ɗeen ñalaaɗe ɗe o taƴi. Alla no Faalanaa on e ko O Shar'inani on kon, Rewnugol on ɗatal newiingal hara wanaa saɗtungal. E fii yo no timminiron hoorugol ñalɗe lewru ndun fof, e no mawniniron Alla ɓaawo timmugol lewru koorka ndun e ñalnde iidi nden fii ko O Hawrindini on hoorugol, O Newnani on timmingol. Belajo'o, jaarnon Alla e peewal mon ngal gaa e kaa diina ka O Welanaa on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا سَأَلَكَ عِبَادِي عَنِّي فَإِنِّي قَرِيبٌۖ أُجِيبُ دَعۡوَةَ ٱلدَّاعِ إِذَا دَعَانِۖ فَلۡيَسۡتَجِيبُواْ لِي وَلۡيُؤۡمِنُواْ بِي لَعَلَّهُمۡ يَرۡشُدُونَ
Si jeyaaɓe Am ɓen lamndike ma (Annabiijo) fii Ɓadal Am e Jaabinol Am toraareeji maɓɓe,haray Min:Ko Mi Ɓadiiɗo ɓe,Annduɗo fiyakuuji maɓɓe,Nanoowo Toraaje maɓɓe.Ɓe katonjinaa e lonto maa toowugol hitooji maɓɓe. Miɗo Jaabina toraare nodduɗo si o tororii laaal. Yo ɓe jebbilano lam? e yamirooje Am ɗen,ɓe tabita e gomɗinal maɓɓe;sabu ko ɗum nafata ɓe ka jaabinaneede. Belajo'o ɓe jokkay ngol laawol feewungol ka fiyakuuji diina e aduna maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• فَضَّلَ الله شهر رمضان بجعله شهر الصوم وبإنزال القرآن فيه، فهو شهر القرآن؛ ولهذا كان النبي صلى الله عليه وسلم يتدارس القرآن مع جبريل في رمضان، ويجتهد فيه ما لا يجتهد في غيره.
Alla Ɓurdinirii lewru koorka ndun sabu ko O Waɗirindu lewru koorka ndu Alqur'aana jippii e mum; ko ndu lerwru Alqur'aana. Ko ɗum waɗi so tawii Annabiijo on (yo o his) no janngidatno nde e Jibriilu ka suumayee, ɓe tiiɗonoo e mayre ko ɓe tiiɗnortaa e lebbi goo.

• شريعة الإسلام قامت في أصولها وفروعها على التيسير ورفع الحرج، فما جعل الله علينا في الدين من حرج.
Sharia lislaamu on didorii hoynugol itta ɓiɗtere. Alla Waɗaali e me'en ka diina hay ɓiɗteende.

• قُرْب الله تعالى من عباده، وإحاطته بهم، وعلمه التام بأحوالهم؛ ولهذا فهو يسمع دعاءهم ويجيب سؤالهم.
Ɓaɗtagol Allah e jeyaaɓe Makko ɓen Huuɓita ɓe, E Anndugol mo fiyakuuji maɓɓe fof. Ko ɗum waɗi si O Nanay toraare maɓɓe nden O Jaabinanaɓe.

أُحِلَّ لَكُمۡ لَيۡلَةَ ٱلصِّيَامِ ٱلرَّفَثُ إِلَىٰ نِسَآئِكُمۡۚ هُنَّ لِبَاسٞ لَّكُمۡ وَأَنتُمۡ لِبَاسٞ لَّهُنَّۗ عَلِمَ ٱللَّهُ أَنَّكُمۡ كُنتُمۡ تَخۡتَانُونَ أَنفُسَكُمۡ فَتَابَ عَلَيۡكُمۡ وَعَفَا عَنكُمۡۖ فَٱلۡـَٰٔنَ بَٰشِرُوهُنَّ وَٱبۡتَغُواْ مَا كَتَبَ ٱللَّهُ لَكُمۡۚ وَكُلُواْ وَٱشۡرَبُواْ حَتَّىٰ يَتَبَيَّنَ لَكُمُ ٱلۡخَيۡطُ ٱلۡأَبۡيَضُ مِنَ ٱلۡخَيۡطِ ٱلۡأَسۡوَدِ مِنَ ٱلۡفَجۡرِۖ ثُمَّ أَتِمُّواْ ٱلصِّيَامَ إِلَى ٱلَّيۡلِۚ وَلَا تُبَٰشِرُوهُنَّ وَأَنتُمۡ عَٰكِفُونَ فِي ٱلۡمَسَٰجِدِۗ تِلۡكَ حُدُودُ ٱللَّهِ فَلَا تَقۡرَبُوهَاۗ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ ءَايَٰتِهِۦ لِلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Laatinoke ka aranun,hino harmunoo nde goorko nde gorko immoto nder jemma koorka ado peeral ngal nde o ñaamata maa o yottoo e gennda makko.Ɗum momtaa, Allah Daginani on (yo gomɗimɓe) yottagol e genndiraaɓe mon ɓen ka jemmaaji koorka.Onon e genndiraaɓe mo'on ɓen, kala ko suruta wonannde oya,gooto e mo'on waawa wonde ɓaawo oya. Allah Anndiino wonde e jaŋfitotono waɗugol kon ko O Haɗi on,O Yurmaa on O Jaɓani on tuubuubuyee,O hoynani on. Jooni non, renndee e maɓɓe,ɗaɓɓon kon ko Alla Hoddirani on e jurriya. Ñaamon yaron jemma on fof, haa peeral fajiri ngal feeñirana on mutugol jemma on, refti timminiron koorka kan haɗitagol e firtayɗi ɗin; gila ka peeral haa ka mutal. Wata on renndu rewɓe mon ɓen hara hiɗon ufnii ka juulirɗe, sabu ɗum firtay koorka. Ɗee ñaawooje jaŋtaaje ɗoo, ko keeri Allah hakkunde haram e halal, wata on ɓaɗto ɗi fes! Sabu ko ɗi keeri Alla, heewii ka ɗi naɓra e haram. Ko sifa ɗee ñaawooje feeñuɗe woni ko Alla ɓaŋnginiraŋta yimɓe ɓen aayeeje Makko ɗen, belajo'o ɓe wona goonɗuɓe e huuwugol ko O Yamiri woɗɗitoo ko O Haɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَأۡكُلُوٓاْ أَمۡوَٰلَكُم بَيۡنَكُم بِٱلۡبَٰطِلِ وَتُدۡلُواْ بِهَآ إِلَى ٱلۡحُكَّامِ لِتَأۡكُلُواْ فَرِيقٗا مِّنۡ أَمۡوَٰلِ ٱلنَّاسِ بِٱلۡإِثۡمِ وَأَنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Wata yoga ƴettir jawle yoga e mo'on ko aldaa e laawol shari'a: wano wujjugol maa jattugol maa janfagol. Wata on pooɗondire e mayri ka ñaawooɓe ɓen fii no fedde goo ñaamira jawle yimɓe ɓen, jillondiron e bakkaatu on hara hiɗon nganndi wonde Alla Harminii ɗum. Ko bakkondingol e hoore no anndi ko harmi kon ɓuri kaanude, ɓuri muusude lepte.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡأَهِلَّةِۖ قُلۡ هِيَ مَوَٰقِيتُ لِلنَّاسِ وَٱلۡحَجِّۗ وَلَيۡسَ ٱلۡبِرُّ بِأَن تَأۡتُواْ ٱلۡبُيُوتَ مِن ظُهُورِهَا وَلَٰكِنَّ ٱلۡبِرَّ مَنِ ٱتَّقَىٰۗ وَأۡتُواْ ٱلۡبُيُوتَ مِنۡ أَبۡوَٰبِهَاۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Hiɓe naamno-maa (aan Nulaaɗo) fii darorɗe lebbi e waylitagol fiyakuuji majji. Wi'u: Hikma ɗum,ko waqaŋtinagol yimɓe ɓen,ɓe nganndira ɗum waktuuji dewe maɓɓe, wano:lebbi hajju,maa darorɗe koorka,maa timmugol hitaande fii asakal.Hiɓe nganndira ɗum kadi waktuuji ligge maɓɓe, wano: eɓɓugol lajal diya e ñamaale.Dewal ngal wonaali ardirgol cuuɗi ɗin ka ɓabbe=caggal majji tuma hormini-ɗon fii hajju maa 'Omra (wano woowirno-ɗon fewndo majjere).Si ko woni dewal ngal tigir: ko dewal on gomɗuɗo ka gunndoo e ka kene. Ko ardugol e dame cuuɗi mon ɗin non ɓuri nawanaade on; sabu Alla Fawaali on e ɗum ko no saɗtana on. Waɗee golle moƴƴe ɗen heeda hakkunde mon e lepte Alla ɗen, belajo'o, malire-ɗon heɓugol faale mo'on, daɗon kon ko hulu-ɗon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَٰتِلُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱلَّذِينَ يُقَٰتِلُونَكُمۡ وَلَا تَعۡتَدُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُعۡتَدِينَ
Haɓee (fii ɓamtugol konngol Allah), ɓen haɓooɓe on immorde e heeferɓe sakkotooɓe on e diina Alla. Wata on yawtir keeri Alla ɗin warugol paykoy maa rewɓe walla nayeeɓe ekn. Pellet, Alla Yiɗaa ɓen jaggitooɓe yawta keeri Makko ɗi O Ñaawi ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• مشروعية الاعتكاف، وهو لزوم المسجد للعبادة؛ ولهذا يُنهى عن كل ما يعارض مقصود الاعتكاف، ومنه مباشرة المرأة.
Shar'ineede ufnagol,ko ɗum woni ñiiɓugol to misiide fii dewal.Hino haɗaa waɗugol kala lunndii faandaare ufnagol; wano yottagol e gennda.

• النهي عن أكل أموال الناس بالباطل، وتحريم كل الوسائل والأساليب التي تقود لذلك، ومنها الرشوة.
Haɗugol ñaamirde jawle yimɓe ɓen e hoore mehre, e harmugol kala ko wonata sabu mu'un; wano ngeenaari.

• تحريم الاعتداء والنهي عنه؛ لأن هذا الدين قائم على العدل والإحسان.
Harminngol jaggitugol e haɗa ɗum; sabu diina kan ko nunɗal e moƴƴere tuugori.

وَٱقۡتُلُوهُمۡ حَيۡثُ ثَقِفۡتُمُوهُمۡ وَأَخۡرِجُوهُم مِّنۡ حَيۡثُ أَخۡرَجُوكُمۡۚ وَٱلۡفِتۡنَةُ أَشَدُّ مِنَ ٱلۡقَتۡلِۚ وَلَا تُقَٰتِلُوهُمۡ عِندَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ حَتَّىٰ يُقَٰتِلُوكُمۡ فِيهِۖ فَإِن قَٰتَلُوكُمۡ فَٱقۡتُلُوهُمۡۗ كَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Haɓeeɓe ɓe nokku kala ka tawɗon ɓe, yaltinonɓe e nokkuure nde ɓe yaltini on e mu'un; nden woni Makka. Ko fitna sakkagol gomɗinɗo on e diina makko naɓra e geddi ɓuri mawnude e dii haɓugol. Wata on ɗaɓɓitirɓe hare ka Misiide Hormaŋte -ka mawningol nde- haa ɓe ɗaɓɓitira on ɗon hare. Si ɗum waɗii, haɓeeɓe. Ko sugu ɗee lepte haɓugolɓe ka Misiide hormaŋte ɗoo woni njoɓdi heeferɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِنِ ٱنتَهَوۡاْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si ɓe haɗitike haɓugol on e yeddugol, haɗitee e ɗum. Pellet, Alla ko Haforanoowo kala tuubuɗo, O Jogitortaaɓe bakkatuuji yawtuɗi, Ko O huuɓuɗo-yurmeende, O yaawnirtaaɓe lepte.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَٰتِلُوهُمۡ حَتَّىٰ لَا تَكُونَ فِتۡنَةٞ وَيَكُونَ ٱلدِّينُ لِلَّهِۖ فَإِنِ ٱنتَهَوۡاْ فَلَا عُدۡوَٰنَ إِلَّا عَلَى ٱلظَّٰلِمِينَ
Haɓee heeferaaɓe ɓen haa nokku ka laatortaaɓe shirku maa sakkagol yimɓe ɓen e laawol Alla, maaɗum geddi; fii no diina kan feeñirana Alla. Si ɓe haɗitike gejji e sakkagol diina Alla kan, tertee haɓugol ɓe; sabu non jaggitere alanaa si wanaa ɓen tooñirooɓe geddi e sakkagol diina Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلشَّهۡرُ ٱلۡحَرَامُ بِٱلشَّهۡرِ ٱلۡحَرَامِ وَٱلۡحُرُمَٰتُ قِصَاصٞۚ فَمَنِ ٱعۡتَدَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَٱعۡتَدُواْ عَلَيۡهِ بِمِثۡلِ مَا ٱعۡتَدَىٰ عَلَيۡكُمۡۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ
Lewru hormaŋteeru ndun ndu Alla Newinirani on horminagol totta 'Omra hitaande jeeɗiɗaɓere, ko mbattiigu lewru hormaŋteeru ndu shirkooɓe ɓen sakkinoo on e mu'un gaa e haram on hitaande jeegaɓere. Horminaaɗi ɗin (wano leydi hormaŋteeri ndin, e lewru hormaŋteeru ndun, e horminagol ngol), diya on siinee e majje hoore joggituɗo woo. Kala on jaggituɗo e mo'on fewndo majji, jaggitiree mo yeru jaggitannde makko nden, wata on yawtu keerol yerondirgol ngol. Pellet Alla Yiɗaa ɓen yawtayɓe keeri Makko ɗin. Hulee Alla reŋtoɗon yawtugol keeri Makko ɗin, anndon pellet Alla no Wondi e gomɗuɓe ɓen; O Wallirayɓe ballal e faabo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنفِقُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا تُلۡقُواْ بِأَيۡدِيكُمۡ إِلَى ٱلتَّهۡلُكَةِ وَأَحۡسِنُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Nafqee sakkoɗon jawdi fii ɗoftaare Alla (wano jihaadi ekn), wata on weddor ko'e mon ɗen faade e halakuyee; tertoɗon jihaadi e sakkagol fii laawol Alla, maa bugoron ko'e mo'on ɗen e ko wonata sabu halkaare mo'on. Moƴƴinee ka dewe mo'on e ka huuwondire mo'on e ka jikkuuji mo'on. Pellet Alla no Yiɗi moƴƴinooɓe ɓen e kala fifaaku. Himo Mawninanaɓe mbarjaari, O Hawrindina ɓe e peewal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَتِمُّواْ ٱلۡحَجَّ وَٱلۡعُمۡرَةَ لِلَّهِۚ فَإِنۡ أُحۡصِرۡتُمۡ فَمَا ٱسۡتَيۡسَرَ مِنَ ٱلۡهَدۡيِۖ وَلَا تَحۡلِقُواْ رُءُوسَكُمۡ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ ٱلۡهَدۡيُ مَحِلَّهُۥۚ فَمَن كَانَ مِنكُم مَّرِيضًا أَوۡ بِهِۦٓ أَذٗى مِّن رَّأۡسِهِۦ فَفِدۡيَةٞ مِّن صِيَامٍ أَوۡ صَدَقَةٍ أَوۡ نُسُكٖۚ فَإِذَآ أَمِنتُمۡ فَمَن تَمَتَّعَ بِٱلۡعُمۡرَةِ إِلَى ٱلۡحَجِّ فَمَا ٱسۡتَيۡسَرَ مِنَ ٱلۡهَدۡيِۚ فَمَن لَّمۡ يَجِدۡ فَصِيَامُ ثَلَٰثَةِ أَيَّامٖ فِي ٱلۡحَجِّ وَسَبۡعَةٍ إِذَا رَجَعۡتُمۡۗ تِلۡكَ عَشَرَةٞ كَامِلَةٞۗ ذَٰلِكَ لِمَن لَّمۡ يَكُنۡ أَهۡلُهُۥ حَاضِرِي ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Tottiree hajju ngun e 'omra on no timmiri,ɗaɓɓoron welayee Alla Toowuɗo On.Si on haɗaama e fii timmingol(hajju ngun e 'omra on) ñawu maa gaño,fawike on hirsugol kon ko newii e kirse;wano gelooɗi maa na'i maa dammi,ngam yo daginitoron hormagol mo'on.Wate laɓe ko'e mon ɗen maa femmbon haa kirse ɗen yottoo nokku ka ɗe haanaa hirseede.Si no haɗaa ka hormaŋte,yo hirse ka haɗaa ɗon.Si haɗaaka non ka hormaŋte,yo hirse ɗon ñalnde boragol ngol haa ɓaawo e ñalɗi tashriiqi.On tawɗo e mo'on ko ñawɗo maa lorra no ka cukuli hoore makko,hon tenɗi eken o femmborii sabu on lorra,ella alanaa mo.No fawii mo tan sottoraade ɗum: hoorugol balɗe tati,maa ñammina ɓiliiɓe jeegoo e ɓiliiɓe hormaŋteeru ndun,maa hirsugol dammol sennditana waasuɓe hormaŋteeru ndun.Si on laataaki huluɓe,kala e mo'on dakmitorɗo tottirgol 'Omra on nder lebbi hajju ɗin,o dakmitori kon ko harmi e makko immorde e haɗaaɗi horminiiɗo haa o horminanii hajju nden hitaande;fawike mo hirsugol kon ko newanii mo immorde e: damol,maa o hawtida e jeegoo hirsugol ngelooba walla nagge.Si o haɗtanaali hirsugol ngol,yo o hooru balɗe tati ka hajju ton lomto mum,e hoore non o hooroyay balɗe jeeɗiɗi ka makko si o ruttike,ɗum hawra balɗe sappo timmuɗe. Ngol dakmitagol waɗɗinayngol kirse maa koorka (fii ɓe haɗtanaa kirse ɓen),wanaa fii jeyaaɓe ɓen ka Hormorde maa hoɗuɓe takko ɗon;sabu ɓen ɗon hatonjinaa e dakmitagol,tawde hiɓe ɓadii Hormorde nden,ɓe yonndinoray wanngagol ngol e dii dakmitorgol 'omra haa e hajju.Hulee Alla jokkon ko O Shar'ini, mawninon keeri Makko ɗin,anndon pellet Alla ko saɗtuɗo leptugol lunndiiɗo yamirooje Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• مقصود الجهاد وغايته جَعْل الحكم لله تعالى وإزالة ما يمنع الناس من سماع الحق والدخول فيه.
Faandaare jihaadi, ko ñiiɓinangol Alla ñaawoore nden, tti kon ko faotoo yimɓe ɓen nanugol goonga kan ɓe naata e makka.

• ترك الجهاد والقعود عنه من أسباب هلاك الأمة؛ لأنه يؤدي إلى ضعفها وطمع العدو فيها.
Selugol jihaadi ko gootel e sabuuji halkayɗi mofte; tawde non ɗum jaasinay ɓe newina fii no ɓe jaggitiree

• وجوب إتمام الحج والعمرة لمن شرع فيهما، وجواز التحلل منهما بذبح هدي لمن مُنِع عن الحرم.
Waɗɗagol e kala fuɗɗiiɗo hajju e 'omra timmingol ɗi, e dagagol daktaade ɗi ɗiɗi non kirse,wonannde on sakkaaɗo e Hormorde nden

ٱلۡحَجُّ أَشۡهُرٞ مَّعۡلُومَٰتٞۚ فَمَن فَرَضَ فِيهِنَّ ٱلۡحَجَّ فَلَا رَفَثَ وَلَا فُسُوقَ وَلَا جِدَالَ فِي ٱلۡحَجِّۗ وَمَا تَفۡعَلُواْ مِنۡ خَيۡرٖ يَعۡلَمۡهُ ٱللَّهُۗ وَتَزَوَّدُواْ فَإِنَّ خَيۡرَ ٱلزَّادِ ٱلتَّقۡوَىٰۖ وَٱتَّقُونِ يَٰٓأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Lebbi hajju ɗin ko anndaaɗi, ko gila juldaandu haa timma sappo tafaske (donkin). Mo waɗɗinii hajju e hoore-mu'un ndeer ɗin lebbi o horminii e majji, haray renndugol e soccondiro harmii e makko. Tawde ɗum yaltinay hominiiɗo ka suudu hormaŋte e ɗoftaare Allah. Yeddondiral pooɗayngal e tikkere fof kadi no harmi e makko. Kala ko golluɗon e moƴƴere, Alla no Anndi ɗum, O Yoɓay on. Wallinoree hajju ngun yooɓagol ñaametee e njaram. Anndon non ko ɓuri moƴƴude e ko wallinortee ka fiyakuuji mo'on, ko kulol Alla. Hulee Lam ñemtinon Yamirooje Am, woɗɗitoɗon Haɗaaɗi Am, yo joomiraaɓe haqqille hisuɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَبۡتَغُواْ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّكُمۡۚ فَإِذَآ أَفَضۡتُم مِّنۡ عَرَفَٰتٖ فَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ عِندَ ٱلۡمَشۡعَرِ ٱلۡحَرَامِۖ وَٱذۡكُرُوهُ كَمَا هَدَىٰكُمۡ وَإِن كُنتُم مِّن قَبۡلِهِۦ لَمِنَ ٱلضَّآلِّينَ
Bakkaatu fawaaki on nde ɗaɓɓirton ka hajju ton, arsike mon njulaaku dagiingu ekn. Si on iwtii 'Arafaat ɓaawo on daraade ton ñalnde jeenay-re nden, fewron Muzdalifa jemma sappo nden taaske, jaŋtoree innde Alla nden subbunhinagol e haylilugol e du'agol ka hormorde Muzdalifa. Jaŋtoron innde Alla kon ko O Fewniri on e diina Makko, e neweende hajjugol ka suudu Makko. Gomɗii on laatinoke ado ɗum, ko on welsindinooɓe e shari'a Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ أَفِيضُواْ مِنۡ حَيۡثُ أَفَاضَ ٱلنَّاسُ وَٱسۡتَغۡفِرُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Refti yahron 'Arafaat, hono yimɓe nyeemtinatnooɓe Annabi Ibraahiima ɓen gerdaynoo, hara wanaa hono no yimɓe majjere roŋkiraynoo daragol ɗon. Ɗaɓɓiron haforaneede immorde e Alla kon ko raɓɓindini ɗon e dewe Makko. Pellet Alla ko Haforanoowo kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Huuɓuɗo yurmeede ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِذَا قَضَيۡتُم مَّنَٰسِكَكُمۡ فَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ كَذِكۡرِكُمۡ ءَابَآءَكُمۡ أَوۡ أَشَدَّ ذِكۡرٗاۗ فَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَقُولُ رَبَّنَآ ءَاتِنَا فِي ٱلدُّنۡيَا وَمَا لَهُۥ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ مِنۡ خَلَٰقٖ
Si on gaynii golle hajju ɗen, on joofinirii ɗum jaŋtoore innde Allah. Hebbinoree maŋtugol Mo, hono maŋtorton baabiraaɓe mo'on, walla ko ɓuri kon ko maŋtorayɗo baabiraaɓe mon ɓen; tawde neemaaji mon ɗin fof ko e Makko Seniiɗo Toowuɗo On iwri. Yimɓe ɓen no seedi, no e maɓɓe yedduɓe shirkuɓe, ɓen gomɗinaa si wanaa oo aduna, ɓen ɗon naamnotaako Joomi maɓɓe so wanaa cuɗinorɗi aduna; bano cellal e jawdi e ɓiɗɓe. Ɓe ngalaa non joɓdi e kon ko Alla Hebilani jeyaaɓe Makko gomɗuɓe ɓen ka laakara, sabu rerɗirgol ɓe aduna on ɗuuro laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ رَبَّنَآ ءَاتِنَا فِي ٱلدُّنۡيَا حَسَنَةٗ وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِ حَسَنَةٗ وَقِنَا عَذَابَ ٱلنَّارِ
No e yimɓe ɓen gomɗimɓe Alla e ñalaande sakkitiinde, hiɓe toroo Joomi maɓɓe neemaaji aduna e golle moƴƴe Hiɓe toroo Mo kadi polgal ka aljanna, e daɗugol lepte yiite.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ لَهُمۡ نَصِيبٞ مِّمَّا كَسَبُواْۚ وَٱللَّهُ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Ɓen torotooɓe moƴƴere aduna e laakara, no woodaniɓe geɓal-moƴƴal immorde e baraaji mawɗi, sabu kon ko faggitii golle moƴƴe ka aduna maɓɓe. Alla non ko Yaawuɗo hasbugol golle.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• يجب على المؤمن التزود في سفر الدنيا وسفر الآخرة، ولذلك ذكر الله أن خير الزاد هو التقوى.
No waɗɗii gomɗinɗo on yooɓanagol njahal aduna e laakara. ko ɗum Alla Anndiŋtinani wonde ko kulol Alla ngol ɓuri moƴƴude e njooɓaari.

• مشروعية الإكثار من ذكر الله تعالى عند إتمام نسك الحج.
Shar'ingol hebbinorde jaŋtagol Innde Alla Toowuɗo On tuma jofini dewe hajju ɗen.

• اختلاف مقاصد الناس؛ فمنهم من جعل همّه الدنيا، فلا يسأل ربه غيرها، ومنهم من يسأله خير الدنيا والآخرة، وهذا هو الموفَّق.
Paandale yimɓe ɓen no seedi: no e maɓɓe himmirɓe aduna, ɓe naamnotaako Joomi mumen woori ɗum. no e maɓɓe kadi torotooɓe Joomi mumen moƴƴere aduna e laakara, ko ɓen kawri e sawaaba.

۞ وَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ فِيٓ أَيَّامٖ مَّعۡدُودَٰتٖۚ فَمَن تَعَجَّلَ فِي يَوۡمَيۡنِ فَلَآ إِثۡمَ عَلَيۡهِ وَمَن تَأَخَّرَ فَلَآ إِثۡمَ عَلَيۡهِۖ لِمَنِ ٱتَّقَىٰۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Jaŋtoree Innde Alla nden kabbirugol e haylilugol nder ɓalɗe seeɗaaje, ɗen ngoni: sappo e go'o, ɗiɗi e sappo e tati tafaske. On mo yaccini o yati Mina ɓaawo bugagol kaaƴe ɗen ka sappo e ɗiɗaɓere, no newii, kadi o alaa bakkaatu; tawde Alla no Hoynani mo ɗum. On mo neɓtini kadi haa ka sappo e tataɓere, no wenii, on kadi alaa bakkaatu; tawde o waɗii ko haani, o ñemtinii Annabiijo on mo jam e kisiyee woni e mun on. Ɗum ɗoo fof ko wanande on gomɗuɗo ka hajju makko o gerdiri no Alla Yamiriri. Huliree Alla ñemitiŋgol Yamirooje Makko woɗɗitoo Haɗaaɗi Makko. Pelliton wonde onon ko ka Makko Kaŋko tan woni ko ruttete ɗon, ngam O Yoɓita on golleeji mo'on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُعۡجِبُكَ قَوۡلُهُۥ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَيُشۡهِدُ ٱللَّهَ عَلَىٰ مَا فِي قَلۡبِهِۦ وَهُوَ أَلَدُّ ٱلۡخِصَامِ
Ko an Annbiijo, anndu no e yimɓe ɓen nafoqinɗo konngugol mun ka aduna ɗoo, yi'iraa-mo moƴƴo-konngol, sikkiraa ɗum ko o goongiyaŋke. Anndu non faandaare makko ko daɗndugol hoore-makko e jawdi makko. Hara non himo seediŋtina Alla (e hoore fenaande), kon ko woni e ɓernde makko immorde e gomɗinal maa moƴƴere, e hoore non ko o saɗtuɗo wennje e ngayngu juulɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا تَوَلَّىٰ سَعَىٰ فِي ٱلۡأَرۡضِ لِيُفۡسِدَ فِيهَا وَيُهۡلِكَ ٱلۡحَرۡثَ وَٱلنَّسۡلَۚ وَٱللَّهُ لَا يُحِبُّ ٱلۡفَسَادَ
Si o huccii ma o seedii e ma'a, o yaccora ka leydi fii bonnirgol gejji, e bonnital gese, e warugol neemoraaɗi. Alla Yiɗaa bonnere ka leydi, O Yiɗaa kadi ɓen bonnooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا قِيلَ لَهُ ٱتَّقِ ٱللَّهَ أَخَذَتۡهُ ٱلۡعِزَّةُ بِٱلۡإِثۡمِۚ فَحَسۡبُهُۥ جَهَنَّمُۖ وَلَبِئۡسَ ٱلۡمِهَادُ
Si on bonnoowo wi'anaama (nde mo wasiyee): "Hulu Alla reŋtoɗaa e Keeri Makko ɗin" mawnitaare nden haɗa mo artugol e goonga kan, o heddoo e bakkaatu on. Njoɓdi makko ndin yonii naatugol jahannama, nge bonii ñiiɓirde sumooɓe nge.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَشۡرِي نَفۡسَهُ ٱبۡتِغَآءَ مَرۡضَاتِ ٱللَّهِۚ وَٱللَّهُ رَءُوفُۢ بِٱلۡعِبَادِ
No e yimɓe ɓen: gomɗinɗo sooɗtiroowo woŋkii mun dewal Joomi makko, o tiiɗnoo ɗaɓɓere yaluyee Makko. Alla non ko Yaajuɗo yurmeede jeyaaɓe Makko ɓen, Hilnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱدۡخُلُواْ فِي ٱلسِّلۡمِ كَآفَّةٗ وَلَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, naatiree e lislaamu mooɓgal (denndanngal), wata on accu huunde e makko; wano yimɓe defte gerdata: ɓe gomɗina yoga ɓe yedda yoga. Wata on jokku ɗate seytaane, on ko gaño mooɗon ɓaŋngu ɗo ngyangu.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِن زَلَلۡتُم مِّنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡكُمُ ٱلۡبَيِّنَٰتُ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٌ
Si on arii ooñaade e muurtude ɓaawo kon ko ari on e ɓaŋngannduyeeji feeñuɗi, nganndee pellet, Alla ko Fooluɗo e Qudra Mu'un, Ñeeñuɗo e Yiilugol Shari'aaji Makko. Ɗum non, hulee Mo mawninon Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّآ أَن يَأۡتِيَهُمُ ٱللَّهُ فِي ظُلَلٖ مِّنَ ٱلۡغَمَامِ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ وَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُۚ وَإِلَى ٱللَّهِ تُرۡجَعُ ٱلۡأُمُورُ
Ɓee jokkuɓe ɗate seytaane murtuɓe e laawol goonga,ɓe sabbitaaki si wanaa nde Allaahu Seniiɗo On Ardaŋtaɓe ñalnde darngal,e ndeer niɓe duule,fii no O Ñaawira hakkunde maɓɓe. Malaa'ika en kadi ngara ko ɓe kuuɓituɓe ɓaŋnge fof, ontuma non fiyaake Alla on gasinee e maɓɓe. Ko faade ka Alla Seniiɗo Bajjo On,woni ruttorde fiyakuuji tageefo ngon.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• التقوى حقيقة لا تكون بكثرة الأعمال فقط، وإنما بمتابعة هدي الشريعة والالتزام بها.
Gomɗal ngal tigiri, wanaa ɗuuɗireede dewal tan, si ko woni ɗum, ko jokkugol dewal Alla ñiiɓa e mu'un.

• الحكم على الناس لا يكون بمجرد أشكالهم وأقوالهم، بل بحقيقة أفعالهم الدالة على ما أخفته صدورهم.
Yimɓe ɓen ñaawitirtaake mbaadi e konngi maɓɓe tan, si ko woni, ko kuuɗe maɓɓe njahduɗe e fonndooji maɓɓe ɗin.

• الإفساد في الأرض بكل صوره من صفات المتكبرين التي تلازمهم، والله تعالى لا يحب الفساد وأهله.
Bonnirgol noone kala ka leydi ɗoo, ko maande e mawniŋtinaare. Alla non Yiɗaa bonnere e bonnooɓe.

• لا يكون المرء مسلمًا حقيقة لله تعالى حتى يُسَلِّم لهذا الدين كله، ويقبله ظاهرًا وباطنًا.
Neɗɗo wonataa juulɗo haqqan, fotde o jebbilanaaki diina kan denndanngal, o jaɓa ko feeñi e ko wirnii e makka.

سَلۡ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ كَمۡ ءَاتَيۡنَٰهُم مِّنۡ ءَايَةِۭ بَيِّنَةٖۗ وَمَن يُبَدِّلۡ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُ فَإِنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Nulaaɗo, naamnor geɗalɓe Israa'iila en feloore, wi'aa: ko laaɓi jelu Alla Ɓaŋnginani on aayeeje Makko tinndinooje goongugol Nulaaɓe ɓen, fennuɗon ɗe ɗuuri ɗon? Kala waɗtitirɗo neenma Alla On geddi e fennugol, ɓaawo nde on neema feeñani mo, pellet, Alla ko Saɗtuɗo leptugol yeddooɓe fenna ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
زُيِّنَ لِلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا وَيَسۡخَرُونَ مِنَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۘ وَٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ فَوۡقَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ وَٱللَّهُ يَرۡزُقُ مَن يَشَآءُ بِغَيۡرِ حِسَابٖ
Ɓen heeferɓe cuɗinanaama ɗam nguurdam aduna e ko woni e majjam, immorde e ko woni heen e dakamme yonn ngasawon. Hiɓe jalkita ɓen gomɗimɓe Alla e ñalaande sakkitiinde. Ɓen huluɓe Alla ɗoftii Yamirooje Makko, ɓe reŋtii e haɗaaɗi Makko; ɓe wonoyay dow heeferɓe ɓen ka laakara, tawde Alla Naadoyaɓe aljanna. Alla no Rokka on mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen ko aldaa e hasboore.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَانَ ٱلنَّاسُ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ فَبَعَثَ ٱللَّهُ ٱلنَّبِيِّـۧنَ مُبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَ وَأَنزَلَ مَعَهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَ ٱلنَّاسِ فِيمَا ٱخۡتَلَفُواْ فِيهِۚ وَمَا ٱخۡتَلَفَ فِيهِ إِلَّا ٱلَّذِينَ أُوتُوهُ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡبَيِّنَٰتُ بَغۡيَۢا بَيۡنَهُمۡۖ فَهَدَى ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لِمَا ٱخۡتَلَفُواْ فِيهِ مِنَ ٱلۡحَقِّ بِإِذۡنِهِۦۗ وَٱللَّهُ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٍ
Yimɓe ɓen laatino mofte goote fottuɗe e peewal ben maɓɓe Aadama, haa no seytaane majjiniriɓe non, ɓe luutondiri hakkunde gomɗinal e keeferaaku. Ko ɗum Alla Nuliri Nulaaɓe ɓen; wewlinirooɓe gomɗimɓe ɓen kon ko Alla Maraniɓe e Yurmeende Makko, jeertnirooɓe yedduɓe ɓen kon ko Alla Kammbirani ɓe e lepte muusuɗe. O Jippindini e Nulaaɓe ɓen Defte moftuɗe goona ka sikke jillaa e mu'un. Luutondiraali e Tawreetaare nden, si wanaa ɓen rokkaaɓe ganndal mayre: immorde e Alyahuuda en, ɓaawo kon ko ari ɓe e hujjaaji Alla, wonde ko nde goonga iwrunde ka Makko, ɓe haanaa yeddonirde e mayre. Alla Hawrindini muumuni en senndindirgol goonga e fenaande, immorde e duŋayee e muuyaande Makko. Alla No Fewnira on Mo O Muuyi e laawol feewungol focciingol; ngol woni laawol gomɗiɗal.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمۡ حَسِبۡتُمۡ أَن تَدۡخُلُواْ ٱلۡجَنَّةَ وَلَمَّا يَأۡتِكُم مَّثَلُ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِكُمۖ مَّسَّتۡهُمُ ٱلۡبَأۡسَآءُ وَٱلضَّرَّآءُ وَزُلۡزِلُواْ حَتَّىٰ يَقُولَ ٱلرَّسُولُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ مَتَىٰ نَصۡرُ ٱللَّهِۗ أَلَآ إِنَّ نَصۡرَ ٱللَّهِ قَرِيبٞ
E on sikku, onon muumini en, on naatay aljanna hara on jarriboraaka sugu jarrabuyee yawtunooɓe on? Sabu ɓen meeɗuno saɗteende baasal e ñawu, ɓe dilliniraa kulol haa ɓe hawjiri ballal Alla ngal. Nulaaɗo on e gomɗindimɓe e makko ɓen mbi'i: "ko honnde tuma woni balla Alla ngal?". Hey, pellet ballal Alla ngal no ɓadii muumini en, fawiiɓe e Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَا يُنفِقُونَۖ قُلۡ مَآ أَنفَقۡتُم مِّنۡ خَيۡرٖ فَلِلۡوَٰلِدَيۡنِ وَٱلۡأَقۡرَبِينَ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِۗ وَمَا تَفۡعَلُواْ مِنۡ خَيۡرٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ بِهِۦ عَلِيمٞ
Wonndiɓɓe maa ɓen (an Annabiijo), ɓe ngaray naamnaade ma: hol ko ɓe gasata sakkaade e jawle maɓɓe seertuɗe, ko honto kadi ɗum waɗetee? Jaabo ɓe wi'aa: Si won ko sakkiɗon e moƴƴere (laaɓunde dagiinde), ko fii jibinɓe on, e ɓadondiraaɓe mo'on (no foddiraa non), e ɓen wonduɓe, e ɓen waasuɓe, e on seteejo woɗɗitiiɗo leydi mu'un e yimɓe mu'un. Si won ko huuwuɗon -onon muumini en- immorde e moƴƴere -ɗuuɗi famɗi- pellet Alla No Anndi ɗum, huunde suuɗotaako Mo, ma O Yoɓu on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• ترك شكر الله تعالى على نعمه وترك استعمالها في طاعته يعرضها للزوال ويحيلها بلاءً على صاحبها.
Roŋkude jaarnugol Alla e neemaaji Makko ɗin, acca huutorde ɗin e ɗoftaare Makko; ɗum waɗa sabu ɗin mula, ɗi woŋta jarrabuyee e neɗɗo on.

• الأصل أن الله خلق عباده على فطرة التوحيد والإيمان به، وإبليس وأعوانه هم الذين صرفوهم عن هذه الفطرة إلى الشرك به.
Ka lasili, Alla Tagirii jeyaaɓe Makko ɓen tawhiidi e gomɗinal. Ko Ibuliisa e fedde mu'un majjiŋta ɓe e on lasli, o naɓra ɓe e shirku.

• أعظم الخذلان الذي يؤدي للفشل أن تختلف الأمة في كتابها وشريعتها، فيكفّر بعضُها بعضًا، ويلعن بعضُها بعضًا.
No jeyaa e ko ɓuri mawnude e woppeede, tuma mofte luutondirta e deftere maɓɓe maa diine maɓɓe, woɗɓe yedda woɗɓe, ɓe huɗindira.

• الهداية للحق الذي يختلف فيه الناس، ومعرفة وجه الصواب بيد الله، ويُطلب منه تعالى بالإيمان به والانقياد له.
Peewal wonande goonga mbo aade en luutandirta, e anndude peewal na woni e junngo Alla. Ina toree e Alla iimaan e gollude ko yamira ko.

• الابتلاء سُنَّة الله تعالى في أوليائه، فيبتليهم بقدر ما في قلوبهم من الإيمان به والتوكل عليه.
Jarrabuyee,ko sunna Alla e waliyaaɓe Makko;Himo Jarriboraɓe emmbere fiɓnde e gomɗinal maɓɓe.

• من أعظم ما يعين على الصبر عند نزول البلاء، الاقتداء بالصالحين وأخذ الأسوة منهم.
No jeyaa e ko wallinortee muñal tuma jarrabuyye ari, ñemtingol jokkitoo moƴƴuɓe ɓen.

كُتِبَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡقِتَالُ وَهُوَ كُرۡهٞ لَّكُمۡۖ وَعَسَىٰٓ أَن تَكۡرَهُواْ شَيۡـٔٗا وَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۖ وَعَسَىٰٓ أَن تُحِبُّواْ شَيۡـٔٗا وَهُوَ شَرّٞ لَّكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Hare nden farliraama e mo'on, onon muumini en; fii laawol diine Alla, kono ɗum ko ko woŋkii añi, sabu nde naɓay jawdi e pittaali. No tijjaa ka añoton huunde hara tigi on, ko nden ɓuri moƴƴande on, wano haɓugol fii Alla; mbarjaari mawndi no e mun wondude e foolugol ayɓe ɓamta koŋngol Allah. No tijjaa kadi ka njiɗoton huunde hara nden ko bone mon, wano salagol jihaadi; sabu ɗum ko maande hoppeede e foolireede ayɓe. Alla No Anndiri anndal timmungal, ko moƴƴi e ko boni fiyakuuji ɗin, onon non on nganndaa ɗum. Nootee noddaandu Makko; ko ɗon woni moƴƴere mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلشَّهۡرِ ٱلۡحَرَامِ قِتَالٖ فِيهِۖ قُلۡ قِتَالٞ فِيهِ كَبِيرٞۚ وَصَدٌّ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَكُفۡرُۢ بِهِۦ وَٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ وَإِخۡرَاجُ أَهۡلِهِۦ مِنۡهُ أَكۡبَرُ عِندَ ٱللَّهِۚ وَٱلۡفِتۡنَةُ أَكۡبَرُ مِنَ ٱلۡقَتۡلِۗ وَلَا يَزَالُونَ يُقَٰتِلُونَكُمۡ حَتَّىٰ يَرُدُّوكُمۡ عَن دِينِكُمۡ إِنِ ٱسۡتَطَٰعُواْۚ وَمَن يَرۡتَدِدۡ مِنكُمۡ عَن دِينِهِۦ فَيَمُتۡ وَهُوَ كَافِرٞ فَأُوْلَٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Hiɓe naamno maa, yo Annabiijo,fii ñaawoore haɓugol ndeer lebbi hormaŋte ɗin (donkin/Layyaaru, e jom-bente/haaram, e raajibi), jaabove maakaa: Hare e ɗin lebbi ko mawnu-ɗum añinaa ka Allah, kon ko ɓen shirkooɓe darotoo sakkoo laawol Alla ngol kadi no añinaa, e haɗugol gomɗimɓe ɓen ka Misiide hormorde, ko yaltiŋgol Misiide hormorde e mayre ɓuri mawnude ka Alla e dii haɓugol e lewru haaram ndun, shirku mo ɓe ngoni e mun on kadi no ɓuri hare ɗen mawnude. Ɓen shirkooɓe seerataa hiɓe tooñira on hare, onon muumini en, haa ɓe itta on e diina mo'on ɓe naɓra diina maɓɓe mehre, si ɓe haaɗtanaama e ɗum. Kala non murtuɗo yalti e diina mun, o maayidi e keeferaaku, gomɗii golle makko moƴƴe ɗen bonii, werde makko nden ka laakara, ko naatugol yiite, ñiiɓa ton poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ أُوْلَٰٓئِكَ يَرۡجُونَ رَحۡمَتَ ٱللَّهِۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ɓen gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko ɗon, e ɓen feruɓe woɗɗitori yimɓe mu'un fii Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe haɓiri fii no Koŋngol Alla ngol ɓamtora; ɓen ɗon no tamƴinii Yurmeende Alla e Ya'fuyee Makko, Kaŋko Alla ko O Ya'fotooɗo junuubi jeyaaɓe Makko ɓen, Hilnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡخَمۡرِ وَٱلۡمَيۡسِرِۖ قُلۡ فِيهِمَآ إِثۡمٞ كَبِيرٞ وَمَنَٰفِعُ لِلنَّاسِ وَإِثۡمُهُمَآ أَكۡبَرُ مِن نَّفۡعِهِمَاۗ وَيَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَا يُنفِقُونَۖ قُلِ ٱلۡعَفۡوَۗ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَتَفَكَّرُونَ
Wonndiiɓe maa ɓen no naamno-maa an Annabiijo, fii ñaawooje yarugol e soodugol yeeya sanngara (giya) -kon ko suddata haqiil-, ɓe naamno-maa kadi fii karte (kon ko mbuuɗi heɓorta ɓuro-ɓuro). Jaabo ɓe maakaa: "No en ɗin ɗiɗ ko ɗuuɗi e lorra e bonugol diina e aduna; wano wirnagol haqqille maa funsugol jawle, e ballondiral ngayngu e konnaangu. No e majji kadi nafawel tokosel; wano heɓugol mbuuɗi. Ko lorra e bakkaatu majji ɗin ɗiɗi ɓuri mawnude nafa majji. Kala non ko lorra mun ɓuri nafa mu'un, haqqillo pottito ɗum. Oo ɓaŋngannduyee immorɗo ka Alla ɗoo, ko hebilannde harmingol sanngara. Wonndiiɓe maa ɓen no naamno-maa an Annabiijo, yeru ko ɓe gasata nafqeedede e jawle maɓɓe? Jaabo ɓe maakaa: "Wiŋtee kon ko fawi e haajuuji mon ɗin". Ko ɗum adii jippaade, refti non Alla shar'ini asakal ɓaawo mu'un, o waɗɗingal e jawle keeriiɗe, e nisaabu hertiiɗo. Ko wano oo ɓaŋngannduyee feeñuɗo ɗoo Alla Ɓanginirta ñaawooje shari'a ɗen, belajo on miijitoto.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الجهل بعواقب الأمور قد يجعل المرء يكره ما ينفعه ويحب ما يضره، وعلى المرء أن يسأل الله الهداية للرشاد.
Majjeede battane fiyakuuji ɗin no wona sabu neɗɗo on añude ko nafaynoo mo, o yiɗa kadi ko lorrata mo. Hino fawii mo toraade Alla peewal.

• جاء الإسلام بتعظيم الحرمات والنهي عن الاعتداء عليها، ومن أعظمها صد الناس عن سبيل الله تعالى.
Islaamu ardirii mawningol hormorɗe ɗen, haɗa jaggitugol ɗe falaade yimɓe ɓen e laawol Alla ngol.

• لا يزال الكفار أبدًا حربًا على الإسلام وأهله حتَّى يخرجوهم من دينهم إن استطاعوا، والله موهن كيد الكافرين.
Keeferɓe ɓe seerataa no haɓa e lislaamu on e yimɓe mu'un fii no ɓe yaltira e diina kan, Alla non ko Lo'inoowo peewje maɓɓe ɗen.

• الإيمان بالله تعالى، والهجرة إليه، والجهاد في سبيله؛ أعظم الوسائل التي ينال بها المرء رحمة الله ومغفرته.
Ko gomɗingol Alla Toowuɗo On, ferira fii Makko, haɓira fii Makko; ɓuri moƴƴude e no Yurmeende e Ya'fuyee Makko heɓora.

• حرّمت الشريعة كل ما فيه ضرر غالب وإن كان فيه بعض المنافع؛ مراعاة لمصلحة العباد.
Shari'a on harminii kala ko lorra fawti e mu'un, hay si tawii non hino jilli nafawel; ɗum ko fii maslaha jeyaaɓe ɓen.

فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۗ وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡيَتَٰمَىٰۖ قُلۡ إِصۡلَاحٞ لَّهُمۡ خَيۡرٞۖ وَإِن تُخَالِطُوهُمۡ فَإِخۡوَٰنُكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ ٱلۡمُفۡسِدَ مِنَ ٱلۡمُصۡلِحِۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَأَعۡنَتَكُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Ko jaŋtaa koo shar'iniraama ngam miijito-ɗon e ko nafata on aduna e laakara.Wondiiɓe maa ɓen no naamno-maa, an Annabiijo, fii toppitagol yatiimatu (wonduɗo), hol no ɓe gerdata? Hiɓe gasa jillindirde jawle maɓɓe ɗen ka nafaqqa, e koltu e wondiigu? Jaabo ɓe maakaa: "Ko moƴƴoragol e maɓɓe anngal jillondiral e jawle maɓɓe ɗen ɓuri mawnude mbarjaari ka Allah, ko ɗum kadi moƴƴani jawle maɓɓe ɗen; sabu ɗum reenay ɗe. Si on kafidii e maɓɓe non jawle e wondiigu ekn, huunde fawaaki on, tawde ko ɓe musiɗɓe mo'on ka diina; musiɗɓe non, ko mballondira. Alla no Anndi on ɓen bonnooɓe e moƴƴinooɓe immorde e ɓen toppitotooɓe wonduɓe. Si Mo Muuyunoo ɓiɗtinanngol on e ɓen yatimeeɓe, O Waɗayno. Si ko woni, Kaŋko Seniiɗo Tedduɗo On, O Hoynanii on wondigal mon e maɓɓe; sa
bu Diina Makko ko e ɗum mahii. Alla Ko Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Tageefo Makko ngon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَنكِحُواْ ٱلۡمُشۡرِكَٰتِ حَتَّىٰ يُؤۡمِنَّۚ وَلَأَمَةٞ مُّؤۡمِنَةٌ خَيۡرٞ مِّن مُّشۡرِكَةٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَتۡكُمۡۗ وَلَا تُنكِحُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ حَتَّىٰ يُؤۡمِنُواْۚ وَلَعَبۡدٞ مُّؤۡمِنٌ خَيۡرٞ مِّن مُّشۡرِكٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَكُمۡۗ أُوْلَٰٓئِكَ يَدۡعُونَ إِلَى ٱلنَّارِۖ وَٱللَّهُ يَدۡعُوٓاْ إِلَى ٱلۡجَنَّةِ وَٱلۡمَغۡفِرَةِ بِإِذۡنِهِۦۖ وَيُبَيِّنُ ءَايَٰتِهِۦ لِلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Wata on resu, onon muumini en, ɓen rewɓe shirkooɓe haa ɓe gomɗina Alla, ɓe naata e diina lislaamu. Pellete ko ko korɗo gomɗinɗo Alla e Nulaaɗo Makko on ɓuri moƴƴude debbo dimo rewoowo (lawru; towru); hay si ŋari e jawle makko haawnii on. Wata on resin rewɓe juulɓe ɓen worɓe shirkooɓe. Pellet ko maccuɗo gomɗiɗo Alla e Nulaaɗo ɓuri moƴƴude dimo shirkoowo, hay si o haawnii on. Ɓen shirkooɓe (worɓe e rewɓe), hino noddira konngol e kuugal faade e yiite. Alla No Noddira e golle moƴƴe naadayɗe aljaana, newinira ya'fuyee Makko On e Duŋayee Makko. Himo ɓaŋnginana yimɓe ɓen Aayeeje Makko ɗen, belajo'o ɓe taskitoo e majje ɓe gollata ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡمَحِيضِۖ قُلۡ هُوَ أَذٗى فَٱعۡتَزِلُواْ ٱلنِّسَآءَ فِي ٱلۡمَحِيضِ وَلَا تَقۡرَبُوهُنَّ حَتَّىٰ يَطۡهُرۡنَۖ فَإِذَا تَطَهَّرۡنَ فَأۡتُوهُنَّ مِنۡ حَيۡثُ أَمَرَكُمُ ٱللَّهُۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلتَّوَّٰبِينَ وَيُحِبُّ ٱلۡمُتَطَهِّرِينَ
Wondiiɓe maa ɓen no naamno-maa, an Annabiijo, fii fiilordu, ɗam ƴiiƴam njaltoojam e rannga debbo e sahaaji keeriiɗi. Jaabo ɓe maakaa: Fiilordu, no nefinanii gorko e debbo. Woɗɗitee renndugol e rewɓe ɓen fewndo mun, wata on ɓadorɓe renndiigu haa ƴiiƴam ɗam taƴa, ɓe laɓɓiŋtinora lootngal. Si ɓe laaɓiŋtinorii lootngal ngal, renndiree e maɓɓe no Alla Daginiri non: laaɓuɓe rannga. Alla No Yiɗi ɓen hebbinorooɓe tuubugol e geddi, e ɓen faŋtinooɓe e laɓɓinagl.
Arabic explanations of the Qur’an:
نِسَآؤُكُمۡ حَرۡثٞ لَّكُمۡ فَأۡتُواْ حَرۡثَكُمۡ أَنَّىٰ شِئۡتُمۡۖ وَقَدِّمُواْ لِأَنفُسِكُمۡۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُم مُّلَٰقُوهُۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Rewɓe mon ɓen ko sugu ngesa (joombuure) mon mban; hiɓe jibinana on ɓiɗɓe wano ngesa jonnirta dimɗe. Ngardee ngesa mon mban (farji on) nokku ka ka njiɗɗon e no njiɗirɗon, fotde ko ka farji. ngardinanee ko'e mon golle moƴƴe; wano renndirgol e debbo mu'un fii ɓaɗtagol Alla jortoo jurriiya moƴƴo. Kuliree Alla ñemtiŋgol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, wano ko O Shari'nani on e rwɓe mo'on. Nganndon wonde on kawroyay e Makko ñalnde darngal, O Yoɓita on golle mo'on. Wewlin muumini en, an Annabiijo, neemaaji mawɓe tuma ɓe kawrata e Joomi maɓɓe, ɓe tina Yeeso Makko Teddungo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَجۡعَلُواْ ٱللَّهَ عُرۡضَةٗ لِّأَيۡمَٰنِكُمۡ أَن تَبَرُّواْ وَتَتَّقُواْ وَتُصۡلِحُواْ بَيۡنَ ٱلنَّاسِۚ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Wata on waɗu ngoondooje mon ɗen hujja heedorɗo golle ɗiggere e kulol Alla e moƴƴingol hakkunde yimɓe ɓen. Ko woni tun, si on woondii fii woppugol teertoo ɗiggere, on waɗay tan kaffaara woondoore nden, jokkiton ɗiggere. Allah ko Nanoowo haalaaji mo'on, Annduɗo golleeji mo'on; O Yoɓitoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تحريم النكاح بين المسلمين والمشركين، وذلك لبُعد ما بين الشرك والإيمان.
Harmiingol resindirde julɗo e shirkoowo, tawde shirku e liimaanu kafidataa.

• دلت الآية على اشتراط الولي عند عقد النكاح؛ لأن الله تعالى خاطب الأولياء لمّا نهى عن تزويج المشركين.
Aaye on tinndinii waɗɗagol waliiyu e humo-dewgal; sabu Alla e maɓɓe fewtniri Haala resugol (resina) shirkooɓe ɓen.

• حث الشريعة على الطهارة الحسية من النجاسات والأقذار، والطهارة المعنوية من الشرك والمعاصي.
Shari'a on rerɗinii laɓɓinagol soɓe, e laɓɓinagl e shirku e geddi.

• ترغيب المؤمن في أن يكون نظره في أعماله - حتى ما يتعلق بالملذات - إلى الدار الآخرة، فيقدم لنفسه ما ينفعه فيها.
Rerɗingol muumini en e golle moƴƴe, fii no ɓe woɗɗitora e dakamme aduna, ɓe humondira e laakara; ɓe huura ko nafata ɓe toon.

لَّا يُؤَاخِذُكُمُ ٱللَّهُ بِٱللَّغۡوِ فِيٓ أَيۡمَٰنِكُمۡ وَلَٰكِن يُؤَاخِذُكُم بِمَا كَسَبَتۡ قُلُوبُكُمۡۗ وَٱللَّهُ غَفُورٌ حَلِيمٞ
Alla Hasbirtaa on ɗen ngoondooje fuutorayɗe on; wano wi'ugol: "Wallaahi mi sali", maa "Wallaahi ko non woniri"; kaffaara fawaaki on e ɗum, o leptirtaake kadi ɗum. Kono non Alla Hasbiray on kon ko eɓɓan-ɗon e ɗen ngoondooje. Alla ko Haforoowo junuubi jeyaaɓe Makko, Muññiiɗo Mo Jogitortaako ɓe lepte.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِّلَّذِينَ يُؤۡلُونَ مِن نِّسَآئِهِمۡ تَرَبُّصُ أَرۡبَعَةِ أَشۡهُرٖۖ فَإِن فَآءُو فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
No woodani ɓen woondooɓe renndidataa e suddiiɓe mu'un, habbitagol dumunne mo yawtaa lebbi nayi, gila ka ɓe woondiri; ɗum ko "liilaa'u" anndiraa. Si ɓe artii e renndugol rewɓe maɓɓe ɓen caggal nde ɓe huɗaade sabbitoo lebbi nayi e ko joli ɗum, pellet Alla Ko Haforanoowo ɓe Huuɓuɗo-yurmeende e kon ko yawtini; sabu O Shar'inirii kaffaara fii soktorgal nden woondoore.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِنۡ عَزَمُواْ ٱلطَّلَٰقَ فَإِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Si ɓe faandorii tertagol renndiigu ngun ceergal, Pellet Alla ko Nanoowo haalaaji maɓɓe sugu ɗin yowitii e ceergal, Annduɗo fiyakuuji e paandale maɓɓe; O Yoɓoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلۡمُطَلَّقَٰتُ يَتَرَبَّصۡنَ بِأَنفُسِهِنَّ ثَلَٰثَةَ قُرُوٓءٖۚ وَلَا يَحِلُّ لَهُنَّ أَن يَكۡتُمۡنَ مَا خَلَقَ ٱللَّهُ فِيٓ أَرۡحَامِهِنَّ إِن كُنَّ يُؤۡمِنَّ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۚ وَبُعُولَتُهُنَّ أَحَقُّ بِرَدِّهِنَّ فِي ذَٰلِكَ إِنۡ أَرَادُوٓاْ إِصۡلَٰحٗاۚ وَلَهُنَّ مِثۡلُ ٱلَّذِي عَلَيۡهِنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِۚ وَلِلرِّجَالِ عَلَيۡهِنَّ دَرَجَةٞۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ
Seeraaɓe ɓen habbitaŋto ko'e maɓɓe, laaɓe tati: ɓe resetaake ndeer majje. Dagaŋtaako ɓe suuɗugol kon ko Alla Tagi e ndeer reŋngaaji maɓɓe; si ɓe laatike goonguɓe e gomɗinal Alla e ñalaande sakkitiinde. Ko moodiɓɓe maɓɓe ɓen ɓuri haandude ruttugol ɓe ka dumunne edda; si ɓe faandike moƴƴiŋtiŋgol kon ko ceergal ngal bonni hakkunde maɓɓe. No woodani rewɓe ɓen haqqeeji e wajibiiɗi, yeru kon ko woodani moobiɓɓe maɓɓe ɓen e ɗum, wano woowiraa non hakkunde yimɓe. No woodani worɓe ɓen: darja e hoore rewɓe ɓen; sabu ndeŋka e fiyaaku ceergal. Alla non ko Fooluɗo mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Shari'a Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلطَّلَٰقُ مَرَّتَانِۖ فَإِمۡسَاكُۢ بِمَعۡرُوفٍ أَوۡ تَسۡرِيحُۢ بِإِحۡسَٰنٖۗ وَلَا يَحِلُّ لَكُمۡ أَن تَأۡخُذُواْ مِمَّآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ شَيۡـًٔا إِلَّآ أَن يَخَافَآ أَلَّا يُقِيمَا حُدُودَ ٱللَّهِۖ فَإِنۡ خِفۡتُمۡ أَلَّا يُقِيمَا حُدُودَ ٱللَّهِ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِمَا فِيمَا ٱفۡتَدَتۡ بِهِۦۗ تِلۡكَ حُدُودُ ٱللَّهِ فَلَا تَعۡتَدُوهَاۚ وَمَن يَتَعَدَّ حُدُودَ ٱللَّهِ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Ceergal ngal jom galle jogorii seerude rij'a,=ruttaade ko noone ɗiɗi:ko nde o seerata o ruttitoo,refti o seera o ruttitoo;ɓaawo ɗin ɗiɗi,ko o suɓinaaɗo hakkunde jogitorgol debbo on no moƴƴiri,maa seerida mo e unde e huhaqqeeji makko ɗin tataɓal;no moƴƴiri.Dagaŋtaako moodiɓɓe ɓen,ƴettitugol seeɗa e teŋe rewɓe ɓen,si wanaa hara on debbo añirii moodi mun jikku makko maa tagoodi makko;ɓen resindirɓe ɗiɗo tamƴinora ngun ngaynu,wonde ɓe gasidataa hunnude haqqeeji maɓɓe ɗin,yo ɓe rutto ka musidal.Si musidal roŋkii,haray goopi woo fawaaki ɓe nde debbo on ɓoorotoo sahrti nde o jonnata zawju coggu ngol ɓooragol.Ɗen ko ñaawooje shari'aaji feññinɗi harmi e ko dagii;wata on yawtu-ɗi,kala on yawtuɗo keeri Alla ɗin,ko ɓen ngoni tooñooɓe ko'e mun,sabu faandaare halkitagol e tikkere Joomiiko.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِن طَلَّقَهَا فَلَا تَحِلُّ لَهُۥ مِنۢ بَعۡدُ حَتَّىٰ تَنكِحَ زَوۡجًا غَيۡرَهُۥۗ فَإِن طَلَّقَهَا فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِمَآ أَن يَتَرَاجَعَآ إِن ظَنَّآ أَن يُقِيمَا حُدُودَ ٱللَّهِۗ وَتِلۡكَ حُدُودُ ٱللَّهِ يُبَيِّنُهَا لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
Si o seerii debbo on tataɓal, on dagitaŋtaako mo e desal haa gorko goo resa mo dewgal sellungal, ɓe renndida e maggal. Si on gorko ɗiɗmo seerii mo maa o maayi e ngal dewgal, bakkaatu woo fawaaki debbo on nde o artira ka moodi makko arano on desal kesal; si ɓe yananaama (fellitii) ñiiɓnude keeri shari'aaji Allah ɗin. Alla No Ɓaŋnginana ɗin keeri shari'aaji, ɓen yimɓe ngannduɓe ñaawooje Makko e keeri Makko; tawde hiɓe naftora ɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• بيَّن الله تعالى أحكام النكاح والطلاق بيانًا شاملًا حتى يعرف الناس حدود الحلال والحرام فلا يتجاوزونها.
Allaahu Toowuɗo On no Ɓaŋngina ñaawooje desal e ceeragal, ngam no yimɓe ɓen senndidira keeri ko harmi e ko dagii ɗin; fii wata ɓe yawtu-ɗi.

• عظَّم الله شأن النكاح وحرم التلاعب فيه بالألفاظ فجعلها ملزمة، وألغى التلاعب بكثرة الطلاق والرجعة فجعل لها حدًّا بطلقتين رجعيتين ثم تحرم عليه إلا أن تنكح زوجا غيره ثم يطلقها، أو يموت عنها.
Alla Mawninirii fii desal O harmiŋgol gaajondiral (caŋti) e maggal,O waɗɗini ngal [gaajondiral] tuma ngal waɗi. O Bonniti fijirde heewde ceergol e ruttude O Waɗani ɗi kaddi [laaɓi ɗiɗi], O Holli wonde seer- aaɗo to genndom batta, no harmina e on gorko haa ɓaawo desal haa oon seera mbo wollo o maayra mbo.

• المعاشرة الزوجية تكون بالمعروف، فإن تعذر ذلك فلا بأس من الطلاق، ولا حرج على أحد الزوجين أن يطلبه.
Gonndidal ko no moƴƴiri haaniri. Si ɗum nafaali, si gorko yiɗii seeray. Goopi woo fawaaki ɓe nde ɓe ruttondira.

وَإِذَا طَلَّقۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَبَلَغۡنَ أَجَلَهُنَّ فَأَمۡسِكُوهُنَّ بِمَعۡرُوفٍ أَوۡ سَرِّحُوهُنَّ بِمَعۡرُوفٖۚ وَلَا تُمۡسِكُوهُنَّ ضِرَارٗا لِّتَعۡتَدُواْۚ وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ فَقَدۡ ظَلَمَ نَفۡسَهُۥۚ وَلَا تَتَّخِذُوٓاْ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ هُزُوٗاۚ وَٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَمَآ أَنزَلَ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَٱلۡحِكۡمَةِ يَعِظُكُم بِهِۦۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Si on seeri rewɓe ɓen, ɓe ɓadinii timmingol edda on, hiɗon gasa artude e maɓɓe no moƴƴiri, maa tertoron ɓe no moƴƴiri haa edda on timma. Wata on artirɓe fii loorugol ɓe jaggita ɓe; wano majjuɓe gerdiraynoo. Kala waɗuɗo ɗum, gomɗii o tooñirii hoore-makko hanndugol lepte. Wata on jogitor Aayeeje Alla ɗen jalnori. Annditee Neemaaji Alla Mawnuɗi e mo'on, wano Jippinaneede Al-Qur'aana e Sunna, Himo Annditina on ɗum fii yo on rerɗu wa'ajito-ɗon. Huliree Alla jokkugol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko. Nganndon pellet Alla No Anndi kala huunde. O Yoɓoyay on e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا طَلَّقۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَبَلَغۡنَ أَجَلَهُنَّ فَلَا تَعۡضُلُوهُنَّ أَن يَنكِحۡنَ أَزۡوَٰجَهُنَّ إِذَا تَرَٰضَوۡاْ بَيۡنَهُم بِٱلۡمَعۡرُوفِۗ ذَٰلِكَ يُوعَظُ بِهِۦ مَن كَانَ مِنكُمۡ يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۗ ذَٰلِكُمۡ أَزۡكَىٰ لَكُمۡ وَأَطۡهَرُۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Si on seerii rewɓe mon ɓen rij'a, edda maɓɓe on timmii, wata on haɗu-ɓe ontuma (yo waliyaaɓe maɓɓe), ruttagol ka moodiɓɓe maɓɓe ɓen desal kesal, si ɓe welondirii e ɗum kamɓe e ɓen moodiɓɓe maɓɓe. Nden ñaawoore no anndiŋtinee on laatiiɗo e mo'on no gomɗini Alla e Ñalannde Sakkitiinde. Ko ɗum ɓuri moƴƴannde on, ko ɗum kadi laɓɓiŋta on e teddungal. Ko Alla Anndi haqiiqa fiyakuuji ɗin e battane majji, onon on nganndaa ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَٱلۡوَٰلِدَٰتُ يُرۡضِعۡنَ أَوۡلَٰدَهُنَّ حَوۡلَيۡنِ كَامِلَيۡنِۖ لِمَنۡ أَرَادَ أَن يُتِمَّ ٱلرَّضَاعَةَۚ وَعَلَى ٱلۡمَوۡلُودِ لَهُۥ رِزۡقُهُنَّ وَكِسۡوَتُهُنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِۚ لَا تُكَلَّفُ نَفۡسٌ إِلَّا وُسۡعَهَاۚ لَا تُضَآرَّ وَٰلِدَةُۢ بِوَلَدِهَا وَلَا مَوۡلُودٞ لَّهُۥ بِوَلَدِهِۦۚ وَعَلَى ٱلۡوَارِثِ مِثۡلُ ذَٰلِكَۗ فَإِنۡ أَرَادَا فِصَالًا عَن تَرَاضٖ مِّنۡهُمَا وَتَشَاوُرٖ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِمَاۗ وَإِنۡ أَرَدتُّمۡ أَن تَسۡتَرۡضِعُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُمۡ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ إِذَا سَلَّمۡتُم مَّآ ءَاتَيۡتُم بِٱلۡمَعۡرُوفِۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
Jibimɓe ɓen yo muynin ɓiɗɓe maɓɓe ɓen duuɓi ɗiɗi timmuɗi;ngon happo, ko wonannde on faandiiɗo timminde muyninngol ngol.No fawii baaba cukelel ngel, nafaqqa e koltu neene maggel; wano yimɓe woowiri ɗum ko lunndaaki sha'ria on,si tawii [neene on] ko seeraaɗo. Alla Fawaali jiyaaɗo tanaa ko o waawi e kuuɗe dewal.Dagaŋtaako gooto e jibinɓe ɓen ɗiɗo lorrindirgol sabu cukalel ngel; yeru ɗum no fawii ronoowo ngel on si baaba maayii acciraali ngel cukalel jawdi. Si neene e baaba faandike entugol boobo on ado duuɓi ɗiɗi timmude, bakkaatu fawaaki ɓe e ɗum; si ɓe diisondirii ɓe yarlondiri e mu'un, tawa ɗum lorrataa cellal ɓiɗɗo on. Si on faandike ɗaɓɓude muynonooɓe goo hara wanaa yumma, bakkaatu fawaaki on si on tottirii njoɓdi muyninoowo on no fottirɗon non, no moƴƴiri. Huliree Alla jokkugol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko. Nganndon pellet Alla No Reeni ko golloton kon; huunde suuɗotaako Mo e ɗum. O Yoɓoyay on kon ko ardinanɗon ko'e mo'on e golle.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• نهي الرجال عن ظلم النساء سواء كان بِعَضْلِ مَوْلِيَّتِه عن الزواج، أو إجبارها على ما لا تريد.
Toŋaŋgol worɓe ɓen tooñude rewɓe ɓen; foti non ko haɗugol ɓen [rewɓe] desal, maa doolugol ɓe e ko ɓe njiɗaa.

• حَفِظَ الشرع للأم حق الرضاع، وإن كانت مطلقة من زوجها، وعليه أن ينفق عليها ما دامت ترضع ولده.
Shari'a on reenanii yumma on muyninngol; hay si o laatike seeraaɗo g. Naorkofaqqa makko ko gorko fawii fotde himo muyninnde ɓiɗɗo makko on.

• نهى الله تعالى الزوجين عن اتخاذ الأولاد وسيلة يقصد بها أحدهما الإضرار بالآخر.
Allaahu Toowuɗo On Haɗii resindirɓe jaggirde ɓiɗɗo maɓɓe on ngam lorde goddo o.

• الحث على أن تكون كل الشؤون المتعلقة بالحياة الزوجية مبنية على التشاور والتراضي بين الزوجين.
Rerɗingol nde fiyaaku desal ngal fof mahotoo e diisondiral wondude e yarluyee hakkunde resindirɓe ɓen.

وَٱلَّذِينَ يُتَوَفَّوۡنَ مِنكُمۡ وَيَذَرُونَ أَزۡوَٰجٗا يَتَرَبَّصۡنَ بِأَنفُسِهِنَّ أَرۡبَعَةَ أَشۡهُرٖ وَعَشۡرٗاۖ فَإِذَا بَلَغۡنَ أَجَلَهُنَّ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ فِيمَا فَعَلۡنَ فِيٓ أَنفُسِهِنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِۗ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٞ
Ɓen maayooɓe acca suddiiɓe ɓe ronndaaki, waɗɗike ɓen [suddiiɓe] habbagol ko'e maɓɓe lebbi nayi e balɗe sappo, ɓe heddoo ka cuuɗii, ɓe woɗɗitoo cuɗaari e desal. Si edda on timmii, bakkaatu fawaaki on (yo waliyuuɓe), e kon ko ɓe waɗaŋta ko'e maɓɓe -e hoore laawol shari'a; immorde e ɗin ɗi ɓe haɗanoo fewndo edda on. Alla No Anndi kon ko golloton, huunde e ko suuɗoton maa feeñinon wirnanaaki Mo. O Yoɓoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ فِيمَا عَرَّضۡتُم بِهِۦ مِنۡ خِطۡبَةِ ٱلنِّسَآءِ أَوۡ أَكۡنَنتُمۡ فِيٓ أَنفُسِكُمۡۚ عَلِمَ ٱللَّهُ أَنَّكُمۡ سَتَذۡكُرُونَهُنَّ وَلَٰكِن لَّا تُوَاعِدُوهُنَّ سِرًّا إِلَّآ أَن تَقُولُواْ قَوۡلٗا مَّعۡرُوفٗاۚ وَلَا تَعۡزِمُواْ عُقۡدَةَ ٱلنِّكَاحِ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ ٱلۡكِتَٰبُ أَجَلَهُۥۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِيٓ أَنفُسِكُمۡ فَٱحۡذَرُوهُۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ غَفُورٌ حَلِيمٞ
Bakkaatu fawaaki on nde ɓaƴƴiŋton faale mo'on ƴamde suddiiɓe ɓen fewndo eddinagol; wano wiide mo: si edda maa on timmii, humpitam. Bakkaatu fawaaki on e kon ko suuɗoton faale mo'on ƴamde ɓe si edda maɓɓe on timmii. Alla No Anndi on annditoyay fii maɓɓe, saɓu tiiɗugol mon yiɗugol ɓe, O Daginani on ngol ɓaƴƴingol. Reŋtee fodondirgol ƴamal fewndo edda; si wanaa kon ko dagorii ɓaƴƴingol. Wata on humu kadi dewgal fewndo edda. Nganndee pellet Alla No Anndi kon ko suuɗoton e pittaali mo'on; immorde e ko O Dagini maa ko O Harmini, reenee e Makko, wata on lunndo Yamiroore Makko. Nganndon pellet Alla ko Haforanoowo ɓen tuubooɓe e jeyaaɓe Makko, Muññiiɗo Mo yaawnantaako ɓe lepte.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ إِن طَلَّقۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ مَا لَمۡ تَمَسُّوهُنَّ أَوۡ تَفۡرِضُواْ لَهُنَّ فَرِيضَةٗۚ وَمَتِّعُوهُنَّ عَلَى ٱلۡمُوسِعِ قَدَرُهُۥ وَعَلَى ٱلۡمُقۡتِرِ قَدَرُهُۥ مَتَٰعَۢا بِٱلۡمَعۡرُوفِۖ حَقًّا عَلَى ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Bakkaatu fawaaki on si on seerii suddiiɓe mon ɓen ado on renndidude e maɓɓe,maa ado on waɗɗinannde ɓe teŋe heeriiɗo.Si ɗum waɗii,teŋe woo alanaaɓe;ko seeɗa tan waɗɗii jonnugol ɓe ko ɓe dakmitora...?
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن طَلَّقۡتُمُوهُنَّ مِن قَبۡلِ أَن تَمَسُّوهُنَّ وَقَدۡ فَرَضۡتُمۡ لَهُنَّ فَرِيضَةٗ فَنِصۡفُ مَا فَرَضۡتُمۡ إِلَّآ أَن يَعۡفُونَ أَوۡ يَعۡفُوَاْ ٱلَّذِي بِيَدِهِۦ عُقۡدَةُ ٱلنِّكَاحِۚ وَأَن تَعۡفُوٓاْ أَقۡرَبُ لِلتَّقۡوَىٰۚ وَلَا تَنسَوُاْ ٱلۡفَضۡلَ بَيۡنَكُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٌ
Si on seerii suddiiɓe mon ɓen ado on renndidue, tawa on jaŋtanike ɓe teŋe; ko feccere on teŋe waɗɗii jonnugol ɓe, si wanaa hara ɓe ya'afi (si ɓe hellifaa), maa moodiɓɓe ɓen tigiri ya'afoo jonna teŋe ɗen fof. Ko ya'afondirgol haqqeeji mon ɗin ɓurata ɓaɗtinde on dewal e ɗoftaare Alla. Onon yimɓe, wata on yejjitu ɓural ngal hakkunde mo'on, maa ya'afondirgol haqqeeji. Pellet Alla No Reeni kon ko golloton, tiiɗnee e moƴƴere no dañiron mbarjaari Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• مشروعية العِدة على من توفي عنها زوجها بأن تمتنع عن الزينة والزواج مدة أربعة أشهر وعشرة أيام.
Shar'ingol edda, wonannde on mo moodi mu'un maayi; o haɗitoo e cuɗaari maa desal, dumunna lebbi nayi e balɗe sappo.

• معرفة المؤمن باطلاع الله عليه تَحْمِلُه على الحذر منه تعالى والوقوف عند حدوده.
Anndugol Alla No Ƴellitii e me'en, no wallitoo muumini en reŋtagol e Makko, woɗɗitoo keeri Makko.

• الحث على المعاملة بالمعروف بين الأزواج والأقارب، وأن يكون العفو والمسامحة أساس تعاملهم فيما بينهم.
Rerɗingol resindirɓe e musiɗɓe: gonndidal no moƴƴiri, wondude e ya'afuyee e muññondiral hakkunde maɓɓe.

حَٰفِظُواْ عَلَى ٱلصَّلَوَٰتِ وَٱلصَّلَوٰةِ ٱلۡوُسۡطَىٰ وَقُومُواْ لِلَّهِ قَٰنِتِينَ
Reenee e julɗe ɗen tottironɗe no timmiri. Reeno-ɗon kadi e julde hakkundeere nden: nde woni Alaŋsaraa. Darano-ɗon Alla ka juulde mo'on, ko on ɗoftiiɓe toƴƴiniiɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِنۡ خِفۡتُمۡ فَرِجَالًا أَوۡ رُكۡبَانٗاۖ فَإِذَآ أَمِنتُمۡ فَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ كَمَا عَلَّمَكُم مَّا لَمۡ تَكُونُواْ تَعۡلَمُونَ
Si on hulii ayɓe maa ko nanndi heen, on kattanaali tottirgol julde nden no timminiri; juuliree teppindagol maa waɗɗagol, maa kala no waawir- ton. Si kulol ngol iwii e mo'on, jaŋtoree Innde Alla nden no O Anndiniri on; wano jaŋtorgol Mo ka juulde no timmiri. Jaŋtoron Mo kadi ko O Anndiniri on kon ko on nganndaano; imoorde e annoore e peewal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ يُتَوَفَّوۡنَ مِنكُمۡ وَيَذَرُونَ أَزۡوَٰجٗا وَصِيَّةٗ لِّأَزۡوَٰجِهِم مَّتَٰعًا إِلَى ٱلۡحَوۡلِ غَيۡرَ إِخۡرَاجٖۚ فَإِنۡ خَرَجۡنَ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ فِي مَا فَعَلۡنَ فِيٓ أَنفُسِهِنَّ مِن مَّعۡرُوفٖۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Ɓen maayooɓe e mo'on ɓe acca suddiiɓe: hiɓe haani wasiyanaade ɓen suddiiɓe suudu e koltu ko ɓe dakmitora yeru hitaande timmunde; hara ronooɓe yamtiniraali ɓe ton doole. Si ɓe yaltanii ko'e maɓɓe ado hitaade nden timmude, bakkaatu fawaaki on fawaaki ɓe kadi kon ko ɓe cuɗinotoo. Alla ko Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Qudra Mu'un s Shari'a Mu'un. Ko woni tun, firooɓe ɓen fottii wonde ñaawoore oo aaye momtiraama oo ka Alla Daali ɗon: ﴾Ɓen maayooɓe e mo'on ɓe acca suddiiɓe: yo ɓen habbiŋtin ko'e maɓɓe lebbi nayi e balɗe sappo﴿ [Al Baqarah: 234].
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِلۡمُطَلَّقَٰتِ مَتَٰعُۢ بِٱلۡمَعۡرُوفِۖ حَقًّا عَلَى ٱلۡمُتَّقِينَ
No woodani seeraaɓe ɓen: dakmitorgol koltu e jawdi ekn. Ɗum ko haqqee fii ceergal maɓɓe; no woowiraa non, tippude e alhaali (feere) moodibbo on. Ko hannduyee tabitanɗo hulooɓe Alla ɓen; ñemtina Yamirooje Makko, woɗɗitoo Haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Ko wano ngal misal yawtungal Alla Ɓaŋnginiraŋta on, onon muumini en, Aayeeje Makko moftuɗe keeri Makko e ñaawooje Makko; belajo'o haqqilon gollitoron ɗen, dañon moƴƴere aduna e laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ خَرَجُواْ مِن دِيَٰرِهِمۡ وَهُمۡ أُلُوفٌ حَذَرَ ٱلۡمَوۡتِ فَقَالَ لَهُمُ ٱللَّهُ مُوتُواْ ثُمَّ أَحۡيَٰهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَذُو فَضۡلٍ عَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَشۡكُرُونَ
E a humpitaaki, an Annabiijo, kabaaru ɓen njaltunooɓe e galleeji mu'un, kamɓe ko ɓe ɗuuɗuɓe; ka kulol maayde sabu albalaa'u? Ɓen ko jeyaaɓe e deŋte ɓiɗɓe Israa'iila. Allaahu On Daalani ɓe: "Maayee", ɓe maayi, refti O wuurnitiɓe, fii yo O Ɓaŋnginanɓe wonde fiyakuuji ɗin fof ko Kaŋko Seniiɗo Bajjo On Huuɓiti, ɓe waawanaa ko'e maɓɓe nafa maa lorra. Pellet Alla ko Jom Dokkal e Ɓural e dow yimɓe ɓen. Ko woni tun, ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen njaaranataa Alla e Neemaaji Makko ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَٰتِلُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Haɓee, onon muumini en, ayɓe Alla ɓen, ɓamton Diina Makko kan. Nganndon pellet Alla ko Nanoowo konngi mon, Annduɗo annuyeeji mon e golleeji mon. O Yoɓoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّن ذَا ٱلَّذِي يُقۡرِضُ ٱللَّهَ قَرۡضًا حَسَنٗا فَيُضَٰعِفَهُۥ لَهُۥٓ أَضۡعَافٗا كَثِيرَةٗۚ وَٱللَّهُ يَقۡبِضُ وَيَبۡصُۜطُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Ko hombo woni ñawliroowo jawdi mun ndin sakkorgol ndi fii laawol Alla; o waɗira ɗum anniye laaɓuɗo, fii no ɗum woŋtirana mo cowalle ɗuuɗuɗe? Alla No Ɓiɗtinia ka arsike e ka cella ekn, O Yaññira Ñeeñeal e Nunɗal Makko; e ɗin ɗon fof. Ko faade ka Makko Kaŋko Tan woni ruttorde mo'on ka laakara, O Yoɓita on golle mo'on.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الحث على المحافظة على الصلاة وأدائها تامة الأركان والشروط، فإن شق عليه صلَّى على ما تيسر له من الحال.
Rerɗingol ñiiɓugol e julde, tottira nde no haaniri e no timmiri tugaale e shartiiji. Ontigi juulira no alhaali makko on fewndori woo.

• رحمة الله تعالى بعباده ظاهرة، فقد بين لهم آياته أتم بيان للإفادة منها.
Yurmeende Alla nde e jeyaaɓe Makko no feeñi, gomɗii O Ɓaŋnginaniiɓe Aayeeje Makko ɗen no ɓe nafitora ɗe.

• أن الله تعالى قد يبتلي بعض عباده فيضيِّق عليهم الرزق، ويبتلي آخرين بسعة الرزق، وله في ذلك الحكمة البالغة.
Wonde Alla No Ɓiɗtinana jeyaaɓe goo ka arsike, O Jarribira woɗɓe ɓen yaajeende arsike; ɗum fof ko e Ñeeñal Makko.

أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلۡمَلَإِ مِنۢ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ مِنۢ بَعۡدِ مُوسَىٰٓ إِذۡ قَالُواْ لِنَبِيّٖ لَّهُمُ ٱبۡعَثۡ لَنَا مَلِكٗا نُّقَٰتِلۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۖ قَالَ هَلۡ عَسَيۡتُمۡ إِن كُتِبَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡقِتَالُ أَلَّا تُقَٰتِلُواْۖ قَالُواْ وَمَا لَنَآ أَلَّا نُقَٰتِلَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَقَدۡ أُخۡرِجۡنَا مِن دِيَٰرِنَا وَأَبۡنَآئِنَاۖ فَلَمَّا كُتِبَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡقِتَالُ تَوَلَّوۡاْ إِلَّا قَلِيلٗا مِّنۡهُمۡۚ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلظَّٰلِمِينَ
E a humpitaaki, an Annabiijo, kabaaru ɓen teddunooɓe e ɓiɗɓe Israa'iia, ɓaawo jamaanu Muusa ngun (yo o his), tuma nde ɓe mbi'annoo Annabaajo maɓɓe on: "Ñiiɓna men lamɗo, men haɓida e makko fii laawol Alla ngol. Annabiijo on maakani ɓe: "Haawnaaki si hare nden farlaama e mo'on,roŋkon haɓude fii laawol Alla ngol". Ɓe jaabitorii namnal: "Hol ko haɗata men haɓugl fii laawol Alla ngol so tawii ɗum no waɗɗii? Men haɓiray heɓtugol ngenndi amen e ɓiɗɓe amen. Nde Alla Farlunoo hare nden e maɓɓe, ɓe huciti, ɓe firti ahadi ndin; si wanaa seeɗaaɓe e maɓɓe. Alla No Anndi tooñooɓe ɓen, ɗuurnotooɓe e Yamaruyee Makko, firtooɓe Ahdiiji Makko. O Yoɓitoyayɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ لَهُمۡ نَبِيُّهُمۡ إِنَّ ٱللَّهَ قَدۡ بَعَثَ لَكُمۡ طَالُوتَ مَلِكٗاۚ قَالُوٓاْ أَنَّىٰ يَكُونُ لَهُ ٱلۡمُلۡكُ عَلَيۡنَا وَنَحۡنُ أَحَقُّ بِٱلۡمُلۡكِ مِنۡهُ وَلَمۡ يُؤۡتَ سَعَةٗ مِّنَ ٱلۡمَالِۚ قَالَ إِنَّ ٱللَّهَ ٱصۡطَفَىٰهُ عَلَيۡكُمۡ وَزَادَهُۥ بَسۡطَةٗ فِي ٱلۡعِلۡمِ وَٱلۡجِسۡمِۖ وَٱللَّهُ يُؤۡتِي مُلۡكَهُۥ مَن يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
Annabaajo maɓɓe on wi'ani ɓe: "Gomɗii Alla Ñiiɓnanii on Taaluuta laamɗo mo'on, fii no haɓiroy e ley koŋngol makko". Hooreeɓe maɓɓe ɗuurnii ɗum, ɓe naɓti jaabii: "Hol no laamu laatoraŋta mo e hoore maen, ko menen ɓuri haandude mo e laamu; tawde non o jeyaaka e ɓiɗɓe Annabaaɓe, o yaajiraaka jawdi ko o wallitora laamu ngun? Annabiijo on maakani ɓe: "Ko Alla Suɓii mo e dow mo'on, O Ɓurnirii mo e mo'on ganndal e doole ɓanndu". Alla No Rokkira Laamu Makko Ngun on Mo O Muuyi; Ñeeñal e Yurmeende Makko, Alla ko Yaajuɗo ɓural Himo Rokka Mo O Muuyi, Annduɗo on ɓurɗo haandude e jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ لَهُمۡ نَبِيُّهُمۡ إِنَّ ءَايَةَ مُلۡكِهِۦٓ أَن يَأۡتِيَكُمُ ٱلتَّابُوتُ فِيهِ سَكِينَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَبَقِيَّةٞ مِّمَّا تَرَكَ ءَالُ مُوسَىٰ وَءَالُ هَٰرُونَ تَحۡمِلُهُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Annabaajo maɓɓe maakani ɓe: "Nganndee Maande goongugol suɓeede mo laamɗo mo'on, ko nde Alla Artiraŋta on Arkawal (kankiran-wal) ngal ɓiɗɓe Israa'iila mawninnoo, kono ngal jattaa. Hara non ngal wondi e deeƴere, e ko heddinoo ko aalo Muusaa e aalo Haaruuna en acci; wano: tuuggordu ndun, e yoga e alluuje. Pellet Maandeeji ɓaŋŋnguɗi no e koo ko jaŋtaa; si on laatike gomɗimɓe haqqan.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• التنبيه إلى أهم صفات القائد التي تؤهله لقيادة الناس؛ وهي العلم بما يكون قائدًا فيه، والقوة عليه.
Finndingol ko faati e sifaaji ardotooɗo yimɓe; ɗin ngoni: ganndal ɗowirngal, e doole mu'un.

• إرشاد من يتولى قيادة الناس إلى ألا يغتر بأقوالهم حتى يبلوهم، ويختبر أفعالهم بعد أقوالهم.
Tinndingol ardotooɗo yimɓe on, nde o waasata e konngi mu*en, haa o jaribo golle e haala mu*en.

• أن الاعتبارات التي قد تشتهر بين الناس في وزن الآخرين والحكم عليهم قد لا تكون هي الموازين الصحيحة عند الله تعالى، بل هو سبحانه يصطفي من يشاء من خلقه بحكمته وعلمه.
Heewii ka tawata ko yimɓe ɓen peesisnirta hakkunde maɓɓe, wanaa ɗum Alla peesirta ɓe. Si ko woni, Kaŋko Seniiɗo On Himo Suɓora -Ñeeñal Makko e Ganndal Makko- on Mo O Muuyi e ageefo Makko ngon.

فَلَمَّا فَصَلَ طَالُوتُ بِٱلۡجُنُودِ قَالَ إِنَّ ٱللَّهَ مُبۡتَلِيكُم بِنَهَرٖ فَمَن شَرِبَ مِنۡهُ فَلَيۡسَ مِنِّي وَمَن لَّمۡ يَطۡعَمۡهُ فَإِنَّهُۥ مِنِّيٓ إِلَّا مَنِ ٱغۡتَرَفَ غُرۡفَةَۢ بِيَدِهِۦۚ فَشَرِبُواْ مِنۡهُ إِلَّا قَلِيلٗا مِّنۡهُمۡۚ فَلَمَّا جَاوَزَهُۥ هُوَ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ قَالُواْ لَا طَاقَةَ لَنَا ٱلۡيَوۡمَ بِجَالُوتَ وَجُنُودِهِۦۚ قَالَ ٱلَّذِينَ يَظُنُّونَ أَنَّهُم مُّلَٰقُواْ ٱللَّهِ كَم مِّن فِئَةٖ قَلِيلَةٍ غَلَبَتۡ فِئَةٗ كَثِيرَةَۢ بِإِذۡنِ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ مَعَ ٱلصَّٰبِرِينَ
Nde Taaluuta yaltidunoo e konu ngun, o maakani ɓe: "Alla Jarriboray on caangol, kala yarɗo e maggol o jeyaaka e ɗatal am, o haɓitadataa e am, mo yaraali e maggol ko on jeyaaɓe e ɗatal am, saatii haɓidude e am; si wanaa ɓen tuuɓoriiɓe juuɗe mun ɗen tuuɓannde, fii feere alaa". Konu ngun yari si wanaa seeɗaaɓe e maɓɓe; ɓen ɗon muññiri ɗoŋka kan. Nde Jaaluuta yawtunoo caangol ngol kaŋko e gomɗimɓe ɓen, yoga e konu makko ngun mbi'i: "Feere alanaa men hannde, haɓugol Jaaluuta e konu mu'un". Ontuma ɗon, ɓen fellituɓe hawroyay e Alla ñalnde darngal mbi'i: "Heewii ka fedde tokosere gomɗinde foolirta -Duŋayee e Balla Alla- fedde ɗuuɗunde e keeferaaɓe. Ballal ngal ko e liimanaaku fawii, wanaa ɗuuɗere. Pellet Alla No Wondi e ɓen jeyaaɓe Makko muññiiɓe; Himo Faaoraɓe ballal Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَمَّا بَرَزُواْ لِجَالُوتَ وَجُنُودِهِۦ قَالُواْ رَبَّنَآ أَفۡرِغۡ عَلَيۡنَا صَبۡرٗا وَثَبِّتۡ أَقۡدَامَنَا وَٱنصُرۡنَا عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Nde ɓe feeñunoo yeeso Jaaluuta e konu mun ngun, ɓe fewtuno Alla ɓe torii: "Joomi amen, Rufu muñal e ɓerɗe amen, Tabiŋtinaa teppe amen ɗen; fii wata men dogu ayɓe amen foola men, Faaboraa men Doole e Ballal Maa dow ɓee heeferɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَهَزَمُوهُم بِإِذۡنِ ٱللَّهِ وَقَتَلَ دَاوُۥدُ جَالُوتَ وَءَاتَىٰهُ ٱللَّهُ ٱلۡمُلۡكَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَعَلَّمَهُۥ مِمَّا يَشَآءُۗ وَلَوۡلَا دَفۡعُ ٱللَّهِ ٱلنَّاسَ بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لَّفَسَدَتِ ٱلۡأَرۡضُ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ ذُو فَضۡلٍ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Ɓe fooliriɓe Duŋayee Alla: Daawuuda wari Jaaluuta ardiiɗo ɓeya on. Alla Rokki Mo Laamu e Annabaaku, O Anndini mo kon Ko O Muuyi e gannde, O Moftani mo gannde moƴƴuɗe aduna e laakara. Si wanaano suuna Alla On Duñiroowo bone yoga e yimɓe ɓen dow yoga, leydi ndin bonirayno bewre bonɓe. Kono Alla Ko Jom Ɓural e denndaangal tageefo ngon.
Arabic explanations of the Qur’an:
تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱللَّهِ نَتۡلُوهَا عَلَيۡكَ بِٱلۡحَقِّۚ وَإِنَّكَ لَمِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Ɗen ko Aayeeje Alla Ɓaŋnguɗe, Meɗen jaŋnga ɗe e dow maaɗa, an Annabiijo, wondude e Kumpital Goonga,e Ñaawooje Nunɗuɗe. Pellet ko a jeyaaɗo e Nulaaɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من حكمة القائد أن يُعرِّض جيشه لأنواع الاختبارات التي يتميز بها جنوده ويعرف الثابت من غيره.
No jeyaa e hikmaaji ardiiɗo, eltirgol konu makko ngun noone e eltirɗi, fii seerndude ngun konu tabita ñiiɓa e mu'un e ngu tabitaani.

• العبرة في النصر ليست بمجرد كثرة العدد والعدة فقط، وإنما معونة الله وتوفيقه أعظم الأسباب للنصر والظَّفَر.
Foolugol wonaa e ɗuuɗugol konu tan fawii, ko ballal Alla Ngal e wune Makko ngal wonata sabu burdo mawnude e foolugol.

• لا يثبت عند الفتن والشدائد إلا من عَمَرَ اليقينُ بالله قلوبَهم، فمثل أولئك يصبرون عند كل محنة، ويثبتون عند كل بلاء.
Ko ɓen ɓe ɓerɗe mu'un heewiri gomɗinal Alla tun tabitata e saɗteende; ko sugu ɓen ɗon muññotoo tabita e albalaa'u.

• الضراعة إلى الله تعالى بقلب صادق متعلق به من أعظم أسباب إجابة الدعاء، ولا سيما في مواطن القتال.
Yaŋkinanoragol Alla ɓernde laaɓunde humondirnde e Makko, ko ko ɓuri mawnude e no toraare jaabora, teŋtinii fewndo hare.

• من سُنَّة الله تعالى وحكمته أن يدفع شر بعض الخلق وفسادهم في الأرض ببعضهم.
No jeyaa e sunnaaji Alla e Ñeeñal Makko, duñirgol bone yimɓe goo e hoore yoga, ka leydi ɗoo.

۞ تِلۡكَ ٱلرُّسُلُ فَضَّلۡنَا بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۘ مِّنۡهُم مَّن كَلَّمَ ٱللَّهُۖ وَرَفَعَ بَعۡضَهُمۡ دَرَجَٰتٖۚ وَءَاتَيۡنَا عِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ٱلۡبَيِّنَٰتِ وَأَيَّدۡنَٰهُ بِرُوحِ ٱلۡقُدُسِۗ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا ٱقۡتَتَلَ ٱلَّذِينَ مِنۢ بَعۡدِهِم مِّنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡبَيِّنَٰتُ وَلَٰكِنِ ٱخۡتَلَفُواْ فَمِنۡهُم مَّنۡ ءَامَنَ وَمِنۡهُم مَّن كَفَرَۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا ٱقۡتَتَلُواْ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يُرِيدُ
Ɓee Nulaaɓe ɓe Men Jaŋtani maa, Men Ɓurdinii yoga maɓɓe e dow yoga; ka wahyu e ka jokkuɓe. No e maɓɓe yeewtiduɓe e Alla; wano Muusa (yo o his), O Ɓaŋti darjaaji woɗɓe e maɓɓe, wano Muhammadu (jom kisiyee); tawde e Nulaama e denndaagal yimɓe ɓen, o timminiraa Annabaaku, mofte makko ɗen ɓurnaa e heddiiɗe ɗen. Men Rokki Iisaa geɗali Mariyama ɓaŋngannduyeeji tinndinooji e Annabaaku makko; wano wuunitugol maayɓe e sellinnde bunɗoe ɗamaaɗo= wondudo e baras, Men Semmbiniri mo Jibriil ko wallitoo mo daranagol Yamirooje Alla Toowuɗo. Si Alla No Yiɗunoo, ɓen arnooɓe ɓaawo Nulaaɓe ɓen haɓataano ɓaawo ɓaŋngannduyeeji ɗin arde ɓe, si ko woni, ɓe luutondirii ɓe sennditii: woɗɓe gomɗini Alla, woɗɓe ɓen yeddi Mo. Si Alla No Yiɗunoo, ɓe haɓataano, ko woni tun, Alla No Waɗa ko O Yiɗi: O fewnira Yurmeende e Ɓural Makko ngal on Mo Muuyi e gominal, O Majjinira Nunɗal e Ñaañal Makko ngal on Mo O Muuyi.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَنفِقُواْ مِمَّا رَزَقۡنَٰكُم مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ يَوۡمٞ لَّا بَيۡعٞ فِيهِ وَلَا خُلَّةٞ وَلَا شَفَٰعَةٞۗ وَٱلۡكَٰفِرُونَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla njokki Nulaaɗo Makko on, sakkee e kon ko Men Arsiki on e jawle laaɓuɗe, ko adii ñalnde darngal nden hewtude; nde ñalnde, ngeyngu alaa ton; ko njoɓdi golle ndin nafata ton, wanaa kadi weldigal nafoyta ton si saɗtii, solnugol kadi alaa ton si wanaa on mo Alla Duŋanii. Ko heeferɓe ɓen woni yedduɓe ɓen Alla Toowɗo On.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ ٱلۡحَيُّ ٱلۡقَيُّومُۚ لَا تَأۡخُذُهُۥ سِنَةٞ وَلَا نَوۡمٞۚ لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ مَن ذَا ٱلَّذِي يَشۡفَعُ عِندَهُۥٓ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦۚ يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡۖ وَلَا يُحِيطُونَ بِشَيۡءٖ مِّنۡ عِلۡمِهِۦٓ إِلَّا بِمَا شَآءَۚ وَسِعَ كُرۡسِيُّهُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَۖ وَلَا يَـُٔودُهُۥ حِفۡظُهُمَاۚ وَهُوَ ٱلۡعَلِيُّ ٱلۡعَظِيمُ
Joomiraaɗo me'en reweteeɗo tanaa Allaahu on alaa, Wuurɗo nguurdam timmuɗam; ɗam maayde e ustaare alaa e mu'un. Ñiiɓuɗo Mo Hatoŋjinaa e gooto e tageefo Makko ngon. Ŋoŋre naŋgataano Mo wanaa fere ɗoyngol sabu timmude nguurdam e ñiiɓugol Makko. Ko Kaŋko tan woodani Laamagol kon ko woni ka kamuuli e ka leysi. Alaa tefoyoowo (solna) ka Makko si wanaa e Duŋayee Makko. Himo Anndi ko tageefo Makko ngon yawtini e ko ɓe saatii waɗde e fiyakuuji. Ɓe huuɓiraa anndude huunde e Anndal Makko -O Toowii- si wanaa kon ko O Muuyi Ƴeltinnde ɓe. Jullere Makko Nden: ka Joomiiko Tippata ɗon Huuɓitii kammuuli ɗin e leydi ndin; no ɗi yaajiri mawniri. Reenugol Nde nisaani saɗtanaa Mo; ko Kaŋko Woni Toowirɗo Jaati Mu'un e Qudra Mu'un e Haaɗtannde Mu'un, Mawnirɗo Laamateeri Mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَآ إِكۡرَاهَ فِي ٱلدِّينِۖ قَد تَّبَيَّنَ ٱلرُّشۡدُ مِنَ ٱلۡغَيِّۚ فَمَن يَكۡفُرۡ بِٱلطَّٰغُوتِ وَيُؤۡمِنۢ بِٱللَّهِ فَقَدِ ٱسۡتَمۡسَكَ بِٱلۡعُرۡوَةِ ٱلۡوُثۡقَىٰ لَا ٱنفِصَامَ لَهَاۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ
Doolugol alaa e naatugol ka diina; tawde ko diina goona ɓaŋnguka. Doolindiro alaa fii naatugol e makka. Peewal ngal senndondirii e majjere nden: Kala yedduɗo ɗin deweteeɗi tanaa Allaahu On o reŋtii e majji, o gomɗini Alla Tan; haray o jogitike fiɓnde hoolaare nde ka diina, nden taƴataa haa ñalnde darngal. Alla Ko Nanoowo yeewtereeji jeyaaɓe Makko, Annduɗo golleeji maɓɓe; O Yoɓitoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن الله تعالى قد فاضل بين رسله وأنبيائه، بعلمه وحكمته سبحانه.
Wonde Alla Seniiɗo On Ɓurnindirii hakkunde Nulaaɓe e Annabaaɓe Makko ɓen Anndal e Ñeeñal Makko.

• إثبات صفة الكلام لله تعالى على ما يليق بجلاله، وأنه قد كلم بعض رسله كموسى ومحمد عليهما الصلاة والسلام.
Tabiŋtingol sifa Yeewtere Alla Toowuɗo On no O Haandiri, e wonde O Yeewtidii e yoga e Nulaaɓe Makko; wano Muusaa e Muhammadu (yo O Juulu e maɓɓe O hisna ɓe).

• الإيمان والهدى والكفر والضلال كلها بمشيئة الله وتقديره، فله الحكمة البالغة، ولو شاء لهدى الخلق جميعًا.
Gomɗinal e peewal e keeferaaku e majjere, fof ko e Muuyɗe Alla e Kattal Makko; ko Kaŋko Heranii Ñeeñal ɗum, si O Muuyii O Fewnay tageefo ngon fof.

• آية الكرسي هي أعظم آية في كتاب الله، لما تضمنته من ربوبية الله وألوهيته وبيان أوصافه .
Aayatul Kursiiyu ko jeyaaɗo e Aayeeje ɓurɗe mawnude ka Deftere Alla, sabu ko nde mofti kon Jeygol Mo e Reweede Mo, wondude e ɓaŋngingol Sifaaji Alla Tedduɗo Mawɗo.

• اتباع الإسلام والدخول فيه يجب أن يكون عن رضًا وقَبول، فلا إكراه في دين الله تعالى.
Naatugol e lislaam no waɗɗii wonirde welayee ontigi, doolugol alaa ka diina Alla Toowuɗo On.

• الاستمساك بكتاب الله وسُنَّة رسوله أعظم وسيلة للسعادة في الدنيا، والفوز في الآخرة.
Jogitagol Deftere Alla nden e sunna Nulaaɗo on ko ko ɓurata newinnde maloore aduna e laakara.

ٱللَّهُ وَلِيُّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ يُخۡرِجُهُم مِّنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِۖ وَٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَوۡلِيَآؤُهُمُ ٱلطَّٰغُوتُ يُخۡرِجُونَهُم مِّنَ ٱلنُّورِ إِلَى ٱلظُّلُمَٰتِۗ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Alla Ko Giɗo gomɗimɓe ɓen: Himo Hawrindina ɓe Wallitooɓe, O Yaltinaɓe e niɓe keeferaaku e majjere faade e annoora gomɗinal e ganndal. Ɓeya yedduɓe, ko ɗuuɗa-bewre en woni weldiiɗi maɓɓe: ɗin cuɗinanɗi ɓe keeferaaku, ɗi yaltiniɓe e annoora gomɗinal e ganndal faade e niɓe keeferaaku e majjere. Ko ɓen ngoni yimɓe yiite, luttooɓe toon poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِي حَآجَّ إِبۡرَٰهِـۧمَ فِي رَبِّهِۦٓ أَنۡ ءَاتَىٰهُ ٱللَّهُ ٱلۡمُلۡكَ إِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِـۧمُ رَبِّيَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُ قَالَ أَنَا۠ أُحۡيِۦ وَأُمِيتُۖ قَالَ إِبۡرَٰهِـۧمُ فَإِنَّ ٱللَّهَ يَأۡتِي بِٱلشَّمۡسِ مِنَ ٱلۡمَشۡرِقِ فَأۡتِ بِهَا مِنَ ٱلۡمَغۡرِبِ فَبُهِتَ ٱلَّذِي كَفَرَۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
A tinii an Annabijo, on haawnitoriiɗo cuucal ɗuuɗa-bewre en:on wennjuɗo Ibraahiima (yo o his) e bajjinɗingol Alla rewa Mo? O wennjiri mo fii Alla Rokkii mo laamu ngu o bewri. Annabi Ibraahiima ɓaŋnginani mo Sifaaji Joomi makko Ɗin o maaki: "Ko Joomi am Woni Wuurnitoowo tageefo ngon O Wara". On bewɗo jaabori lunndagol: "Miin miɗo wurna wara; mi wara mo mi yiɗi, mi acca mo mi yiɗi. Ibraahiima rokki mo hujja goo tiiɗuɗo nde o maakani mo: "Joomi am mo mi rewta On No Addira naange ngen ɓaŋnge fuɗnaange, an addir nge ka hiirnaange".On ɗuuɗa-bewreejo mugaa o fooliraa hujjaaji doolnuɗi. Alla Fewnirtaa tooñooɓe bewɓe ɓen e laawol Makko Ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوۡ كَٱلَّذِي مَرَّ عَلَىٰ قَرۡيَةٖ وَهِيَ خَاوِيَةٌ عَلَىٰ عُرُوشِهَا قَالَ أَنَّىٰ يُحۡيِۦ هَٰذِهِ ٱللَّهُ بَعۡدَ مَوۡتِهَاۖ فَأَمَاتَهُ ٱللَّهُ مِاْئَةَ عَامٖ ثُمَّ بَعَثَهُۥۖ قَالَ كَمۡ لَبِثۡتَۖ قَالَ لَبِثۡتُ يَوۡمًا أَوۡ بَعۡضَ يَوۡمٖۖ قَالَ بَل لَّبِثۡتَ مِاْئَةَ عَامٖ فَٱنظُرۡ إِلَىٰ طَعَامِكَ وَشَرَابِكَ لَمۡ يَتَسَنَّهۡۖ وَٱنظُرۡ إِلَىٰ حِمَارِكَ وَلِنَجۡعَلَكَ ءَايَةٗ لِّلنَّاسِۖ وَٱنظُرۡ إِلَى ٱلۡعِظَامِ كَيۡفَ نُنشِزُهَا ثُمَّ نَكۡسُوهَا لَحۡمٗاۚ فَلَمَّا تَبَيَّنَ لَهُۥ قَالَ أَعۡلَمُ أَنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Maa oya rewunooɗo e tufunnde yirbunde fukkiinde e dow kippoodi mayre, halkoriinde yimɓe mayre; nde woŋti wediinde. On gorko naamnorii kaawase: hol no Alla Wuurnitirta ndee tufunnde ɓaawo yirbugol mayre? Alla Wari mo duuɓi teemedere, refti O Wuurniti mo O Daalani mo: "No foti ko ñiiɓuɗaa e maayde"? O jaabii: "Mi ñiiɓii ñallal maa ko hewtaa ñallal". O Daalani mo: "Ko woni, a ñiiɓii duuɓi teemedere, ndaarii ñaametee e njaram ko accuno-ɗaa, ɗum waylaaki, ndaaraa kadi mbabba maa maaymba mban, fii Yo Men Waɗe Maande Ɓaŋnguɗo wondannde yimɓe, Tinndinoowo Kattal Alla e Wuurnitugol ɓe. Ndaaraa ƴi'e mbabba mban no seediri sennditori, hol No Men Ɓannindiri ɗum Men Jogindiri, refti Men Suddiraɗe teewu, ɗe ngarta e nguurdam. Nde o yi'i ɗum, goonga kan feeñani mo, o anndi Kattal Alla Ngal, o wi'i: "Miɗo anndi pellet Alla haaɗtanɗo kala huunde".
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من أعظم ما يميز أهل الإيمان أنهم على هدى وبصيرة من الله تعالى في كل شؤونهم الدينية والدنيوية، بخلاف أهل الكفر.
No jeyaa e ko muumini en seediri e keeri ɗin: peewal e ɓaŋngannduyee imoorde e Alla Toowuɗo On; e kala fiyakuuji maɓɓe diina e aduna.

• من أعظم أسباب الطغيان الغرور بالقوة والسلطان حتى يعمى المرء عن حقيقة حاله.
No jeyaa e ko sabimbiŋta bewre: haawitorgol doole e laamu; ɗum ko majjinayɗi e goonga.

• مشروعية مناظرة أهل الباطل لبيان الحق، وكشف ضلالهم عن الهدى.
No shar'inaa bensondirgol e majjuɓe ɓen fii no ɓaŋnginira goonga kan, feññina majjere maɓɓe nden.

• عظم قدرة الله تعالى؛ فلا يُعْجِزُهُ شيء، ومن ذلك إحياء الموتى.
Mawnugol Kattal Alla Ngal -O Toowii- Huunde roŋkiŋtaa Mo; wano wuurnugol maayɓe.

وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِـۧمُ رَبِّ أَرِنِي كَيۡفَ تُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰۖ قَالَ أَوَلَمۡ تُؤۡمِنۖ قَالَ بَلَىٰ وَلَٰكِن لِّيَطۡمَئِنَّ قَلۡبِيۖ قَالَ فَخُذۡ أَرۡبَعَةٗ مِّنَ ٱلطَّيۡرِ فَصُرۡهُنَّ إِلَيۡكَ ثُمَّ ٱجۡعَلۡ عَلَىٰ كُلِّ جَبَلٖ مِّنۡهُنَّ جُزۡءٗا ثُمَّ ٱدۡعُهُنَّ يَأۡتِينَكَ سَعۡيٗاۚ وَٱعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Jaŋto an Annabiijo, tuma nde Anb. Ibraahiima (yo o his) maakunoo: Joomi am, hollam no maayɓe ummitorta? O Daalani mo: A gomɗinaa ɗum? nde huunde ? Ibraahiima maaki: Aa'a, miɗo gomɗini. Ko woni, ko fii no ɓernde am nden deeƴira. Alla Yamiri mo: Naŋngu colli nayi, loppaaɗi taƴitaa kaa maa, refti waɗaa e hoore fello -e pelle kuuɓituɗe ma ɗen- kala geɓal e majji, refti noddaaɗi: ɗi ngardete e yaccaare; hara ko ɗi wuurnitaaɗi. Anndaa non an Ibraahiima, pellet Alla Ko Tedduɗo e Laamu Makko, Ñeeñuɗo e Fiyaaku Makko e Shari'a Makko e Tageefo Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّثَلُ ٱلَّذِينَ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ كَمَثَلِ حَبَّةٍ أَنۢبَتَتۡ سَبۡعَ سَنَابِلَ فِي كُلِّ سُنۢبُلَةٖ مِّاْئَةُ حَبَّةٖۗ وَٱللَّهُ يُضَٰعِفُ لِمَن يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٌ
Sugu ɓen gomɗimɓe wiŋtirooɓe jawle maɓɓe ɗen e laawol Alla, no wa'i wano abbere fuɗnunde -e leydi moƴƴiri- gawƴe jeeɗiɗi, hara no e gawƴol kala gabbe teemeredere. Alla No Sowana baraaji on Mo O Muuyi e jayaaɓe Makko ɓen; O Yoɓitiraɓe ko aldaa e hasboore. Alla Ko Yaajuɗo ɓural e dokkal, Annduɗo ɓen haanduɓe e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ثُمَّ لَا يُتۡبِعُونَ مَآ أَنفَقُواْ مَنّٗا وَلَآ أَذٗى لَّهُمۡ أَجۡرُهُمۡ عِندَ رَبِّهِمۡ وَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Ɓen wiŋtotooɓe jawle maɓɓe ɗen e welayee Alla e ɗoftaare Makko, refti ɓe jokkiŋtinaali ko ɓe nafki kon baji maa lorra ko no bonnitana ɓe ɗum; no woodani ɓe njoɓdi maɓɓe ndin ka Joomi maɓɓe, Kulol alanaa ɓe, ɓe wanaa kadi sunoytooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ قَوۡلٞ مَّعۡرُوفٞ وَمَغۡفِرَةٌ خَيۡرٞ مِّن صَدَقَةٖ يَتۡبَعُهَآ أَذٗىۗ وَٱللَّهُ غَنِيٌّ حَلِيمٞ
Ko koŋngol moƴƴol: naadayngol welo-welo ka ɓerɗe muumini en, e haforanal on bonnuɗo ɗum, ɓuri moƴƴude sadaqa jokkindiniraaɗo lorra wowlitugol. Alla Ko Galo e jeyaaɓe Makko ɓen, Muññiiɗo Mo yaawnortaa leptugol ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُبۡطِلُواْ صَدَقَٰتِكُم بِٱلۡمَنِّ وَٱلۡأَذَىٰ كَٱلَّذِي يُنفِقُ مَالَهُۥ رِئَآءَ ٱلنَّاسِ وَلَا يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۖ فَمَثَلُهُۥ كَمَثَلِ صَفۡوَانٍ عَلَيۡهِ تُرَابٞ فَأَصَابَهُۥ وَابِلٞ فَتَرَكَهُۥ صَلۡدٗاۖ لَّا يَقۡدِرُونَ عَلَىٰ شَيۡءٖ مِّمَّا كَسَبُواْۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko, wata o bonnititr barjaari sadaqaaji mon ɗin wajitugol lorra rokkaaɗo on.Sabu on ittiroowo sadaqa fii wajitugol yiinoo e yimɓe, ko o yedduɗo Alla e Ñalaande Darngal, yeddi neema e lepte maggal.On ɗon no wa'i wa fetere=haayre nde mbullaari woni e dow mum, toɓo heewngo ara nde; ɗam acca nde e ɓowru.Ko wano non kadi yiinitooɓe ɓen; baraaji sadaqaaji maɓɓe ɗin yehay, huunde heddotaako e majji. Alla Fewnataa heeferɓe ɓen e kon ko O Welaa O Toowi e ko nafatabe e golle e nafakeeji maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• مراتب الإيمان بالله ومنازل اليقين به متفاوتة لا حد لها، وكلما ازداد العبد نظرًا في آيات الله الشرعية والكونية زاد إيمانًا ويقينًا.
Martabaaje gomɗinirgol Alla ngol pellital hino ɓurdi: ko tuma kala jeyaaɗo on taskii e Aayeeje Alla ɗen ka winndere, o ɓeydoo gomɗinal e pellital.

• بَعْثُ الله تعالى للخلق بعد موتهم دليل ظاهر على كمال قدرته وتمام عظمته سبحانه.
Wuurnitugol maayɓe ɓen ko tinndinoore feeñunde e Kattal Alla Toowuɗo Seniiɗo On.

• فضل الإنفاق في سبيل الله وعظم ثوابه، إذا صاحبته النية الصالحة، ولم يلحقه أذى ولا مِنّة محبطة للعمل.
Ɓure wiŋtagol fii laawol Alla e mawnugol baraaji mu'un, si jokkondirii e anniye laaɓuɗo, hara jillaali lorra e baji; ko bonnata ɗe.

• من أحسن ما يقدمه المرء للناس حُسن الخلق من قول وفعل حَسَن، وعفو عن مسيء.
Moƴƴugol jikku: ka haala e ka golle moƴƴe, e ya'fagol bonnuɗo, ko jeyaaɗi e ko ɓuri moƴƴude e jikkuuji neɗɗo.

وَمَثَلُ ٱلَّذِينَ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُمُ ٱبۡتِغَآءَ مَرۡضَاتِ ٱللَّهِ وَتَثۡبِيتٗا مِّنۡ أَنفُسِهِمۡ كَمَثَلِ جَنَّةِۭ بِرَبۡوَةٍ أَصَابَهَا وَابِلٞ فَـَٔاتَتۡ أُكُلَهَا ضِعۡفَيۡنِ فَإِن لَّمۡ يُصِبۡهَا وَابِلٞ فَطَلّٞۗ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٌ
Sugu ɓen gomɗimɓe wiŋtorayɓe=tottiroobe jawle maɓɓe ɗen ɗaɓɓugol welayee Alla e tabital woŋkiiji maɓɓe ɗin; -ko aldaa e doolneede- no wa'i wano ngesa wonumba e falo toowungo: waabiliire heɓa mba, mba moƴƴiri cownalle ɗiɗi. Si waabiliire heɓaali mba, mba heɓa sore-sore. Ko wano non kadi sadaqaaji moƴƴinooɓe ɓen; Alla Jaɓirayɗi On Sowa baraaji majji, hay si tawii ɗi ɗuuɗaa. Alla Ko Reenuɗo huunde nde golloton, huunde e fiyakuuji moƴƴinooɓe ɓen maa yiinotooɓe ɓen. O Yoɓiray gooto kala ko haandi.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَيَوَدُّ أَحَدُكُمۡ أَن تَكُونَ لَهُۥ جَنَّةٞ مِّن نَّخِيلٖ وَأَعۡنَابٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ لَهُۥ فِيهَا مِن كُلِّ ٱلثَّمَرَٰتِ وَأَصَابَهُ ٱلۡكِبَرُ وَلَهُۥ ذُرِّيَّةٞ ضُعَفَآءُ فَأَصَابَهَآ إِعۡصَارٞ فِيهِ نَارٞ فَٱحۡتَرَقَتۡۗ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَتَفَكَّرُونَ
E goɗɗo e mo'on yeloto heɓugol naakoo mo tamarooje e inabuuje; hara canɗi no ila ley ton. Hara himo jogii ton noone kala e dimɗe, nayeegu heɓa mo e ɗum tawa non himo mari geɗalɓe lo'uɓe ɓe waawataa golle, nduluuru ndu yiite heɓa naakoo on ndu sunna fof. Ko kaŋko ɓuri hatonjinnde e ballal sabu nayeegu makko e lo'ere ɓiɗɓe makko?! Ko nii alhaali wiŋtiroowo jawdi mun ndin yiingo wa'iri; o tawoyay Alla ñalnde darngal o alaa baraaji fewndo ka o hatonjini e mu'un. Ko Wano nii Alla Ɓaŋnginiraŋta on kon ko nafata on aduna e laakara, belajo'o on miijitoto.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَنفِقُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا كَسَبۡتُمۡ وَمِمَّآ أَخۡرَجۡنَا لَكُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِۖ وَلَا تَيَمَّمُواْ ٱلۡخَبِيثَ مِنۡهُ تُنفِقُونَ وَلَسۡتُم بِـَٔاخِذِيهِ إِلَّآ أَن تُغۡمِضُواْ فِيهِۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ غَنِيٌّ حَمِيدٌ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on: wiŋtee e jawle mon laaɓuɗe ɗen ɗe faggiti ɗon, e kon ko Men Yaltinani on ka leydi. Wata on jillindir ko soɓi kon e mayri wiŋto-ɗon; si wanaa hara on jaɓir ɗum munnagol e hoore hiɗon añi. Hol no yiɗiraŋton Alla kon ko o yiɗanaa ko'e mon? Nganndee pellet Alla Ko Galo e wiŋtaaje=nafaqeeji mo'on, Yettaaɗo e Jaati Makko e Golle Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلشَّيۡطَٰنُ يَعِدُكُمُ ٱلۡفَقۡرَ وَيَأۡمُرُكُم بِٱلۡفَحۡشَآءِۖ وَٱللَّهُ يَعِدُكُم مَّغۡفِرَةٗ مِّنۡهُ وَفَضۡلٗاۗ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
Seytaane no hulɓiira on baasal, ndurerɗina on e nguddam, ndu loowa on faggitagol bone e paŋkare. Alla No Foda on haforaneede junuubi, e yaajeende arsike. Alla Ko Jom-ɓural, Annduɗo fiyakuuji jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
يُؤۡتِي ٱلۡحِكۡمَةَ مَن يَشَآءُۚ وَمَن يُؤۡتَ ٱلۡحِكۡمَةَ فَقَدۡ أُوتِيَ خَيۡرٗا كَثِيرٗاۗ وَمَا يَذَّكَّرُ إِلَّآ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Himo Rokka ganndal ngal e faltaare nden on mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko. kala rokkaaɗo ɗum, haray o dañii moƴƴere heewunde. Wa'ajitortaa Aayeeje Alla ɗen si wanaa ɓen joomiraaɓe haqqillaaji timmuɗi pooynuɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• المؤمنون بالله تعالى حقًّا واثقون من وعد الله وثوابه، فهم ينفقون أموالهم ويبذلون بلا خوف ولا حزن ولا التفات إلى وساوس الشيطان كالتخويف بالفقر والحاجة.
Gomɗimɓe Alla ɓen no hoolii Fodoore e Mbarjaari Makko ndin;hiɓe wiŋtora jawle maɓɓe ɗen ko aldaa e kulol maa suno,ɓe yeƴƴitotaako kadi seytaane e peewje mun hulɓinorooje baasal.

• الإخلاص من أعظم ما يبارك الأعمال ويُنمِّيها.
Laaɓal no barkina golle moƴƴe.

• أعظم الناس خسارة من يرائي بعمله الناس؛ لأنه ليس له من ثواب على عمله إلا مدحهم وثناؤهم.
Ɓurɓe hayrude ɓen e yimɓe ɓen, ko yiinotooɓe ɓen; tawde o alaa baraaji si wanaa ko ɓe maŋtata mo kon.

وَمَآ أَنفَقۡتُم مِّن نَّفَقَةٍ أَوۡ نَذَرۡتُم مِّن نَّذۡرٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُهُۥۗ وَمَا لِلظَّٰلِمِينَ مِنۡ أَنصَارٍ
Kala ko wiŋtiɗon e wiŋtaari -ɗuuɗi famɗi- fii ɗaɓɓugol welayee Alla, maa ko takkuɗon e takke dewal Alla, pellet Himo Anndi ɗum fof. O Yeebataa huunde e ɗum, O Yoɓoyay on ko ɓuri mawnude e njoɓdi. Alanaa tooñooɓe jaggita kkeeri Alla ɗin faabotooɓe, ko duñana ɓe lepte ñalnde darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِن تُبۡدُواْ ٱلصَّدَقَٰتِ فَنِعِمَّا هِيَۖ وَإِن تُخۡفُوهَا وَتُؤۡتُوهَا ٱلۡفُقَرَآءَ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۚ وَيُكَفِّرُ عَنكُم مِّن سَيِّـَٔاتِكُمۡۗ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٞ
Si on feññinii jawle sadaqaaji mon ɗin, ɗum no moƴƴi haa roŋki. Si on suuɗii ɗi on rokkii waasuɓe ɓen, ko ɗum ɓuri moƴƴude e feññingol ngol; tawde ko ɗon ɓaɗtii laaɓal ngal. Sutura e haforaneede no e sadaqaaji moƴƴinooɓe ɓen. Alla No Humpitii ko golloton, huunde e fiyakuuji mo'on suuɗaaki Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ لَّيۡسَ عَلَيۡكَ هُدَىٰهُمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يَشَآءُۗ وَمَا تُنفِقُواْ مِنۡ خَيۡرٖ فَلِأَنفُسِكُمۡۚ وَمَا تُنفِقُونَ إِلَّا ٱبۡتِغَآءَ وَجۡهِ ٱللَّهِۚ وَمَا تُنفِقُواْ مِنۡ خَيۡرٖ يُوَفَّ إِلَيۡكُمۡ وَأَنتُمۡ لَا تُظۡلَمُونَ
Fawaaki ma an Annabiijo, peewal maɓɓe jaɓa goonga kan. Si ko woni, tinndingol e goonga no fawi maa, ko Alla Jogii Fewnugol Hawrindina e sawaaba, Himo Fewna on Mo O Muuyi. kala ko wiŋtiɗon on heɓtay nafa mun; Tawde non Alla Ko Alɗuɗo e ɗum. Wiŋtee laɓɓiniron fii Alla: Gomɗinɗo on wiŋtortaa si wanaa ɗaɓɓugol welayee Alla. Kala ko wiŋtiɗon -ɗuuɗi famɗi- on yoɓitirte ɗum mbarjaari timmundi, sabu Alla tooñataa hay e gooto.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِلۡفُقَرَآءِ ٱلَّذِينَ أُحۡصِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ لَا يَسۡتَطِيعُونَ ضَرۡبٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ يَحۡسَبُهُمُ ٱلۡجَاهِلُ أَغۡنِيَآءَ مِنَ ٱلتَّعَفُّفِ تَعۡرِفُهُم بِسِيمَٰهُمۡ لَا يَسۡـَٔلُونَ ٱلنَّاسَ إِلۡحَافٗاۗ وَمَا تُنفِقُواْ مِنۡ خَيۡرٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ بِهِۦ عَلِيمٌ
Waɗanee ɗum, ɓen waasuɓe haɗitoriiɓe ɗaɓɓere jawdi sabu jihaadi, majjaaɗo ɓe no sikka ɓe alɗuɓe sabu nefinagol maɓɓe e toraare, kono ƴellitooɗo ɓe on no anndira ɓe maandeeji hatonjinal feeñuɗi e maɓɓe. No e ɗin maandeeji, tawde hiɓe serti e ɓeya waasuɓe, ɓe sukkiŋtaa toragol yimɓe ɓen. Kala ko wiŋtiɗon e jawdi ekn, pellet Alla No Anndi ɗum, O Yoɓiroyay on ɗum mbarjaari mawndi.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ سِرّٗا وَعَلَانِيَةٗ فَلَهُمۡ أَجۡرُهُمۡ عِندَ رَبِّهِمۡ وَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Ɓen wiŋtotooɓe jawle mun ɗen jemma e ñalorma, kene e gunndoo fii welayee Alla, ko aldaa e yiingo: no woodani ɓe njoɓdi ñalnde darngal immorde e Joomi maɓɓe, kulol alanaaɓe e on fiyaaku maɓɓe, suno kadi alanaaɓe e kon ko ɓe yawtini aduna; ɗum ko Ɓural e Neema Immorde e Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إذا أخلص المؤمن في نفقاته وصدقاته فلا حرج عليه في إظهارها وإخفائها بحسب المصلحة، وإن كان الإخفاء أعظم أجرًا وثوابًا لأنها أقرب للإخلاص.
Si gomɗinɗo on wiŋtii jawle e sadaqaaji makko ɗin, ella alaa nde o feññiŋta ɗum maa o suuɗa; no moƴƴira. Kono non ko suuɗugol ngol ɓuri baraaji, ko ɗum kadi ɓuri ɓaɗtaade e laaɓaal.

• دعوة المؤمنين إلى الالتفات والعناية بالمحتاجين الذين تمنعهم العفة من إظهار حالهم وسؤال الناس.
Noddugol gomɗimɓe ɓen yeƴƴitagol e ɓen waasuɓe salotooɓe feññinnde tempere maɓɓe, hersooɓe toragol.

• مشروعية الإنفاق في سبيل الله تعالى في كل وقت وحين، وعظم ثوابها، حيث وعد تعالى عليها بعظيم الأجر في الدنيا والآخرة.
No shar'inaa wiŋtagol e laawol Alla soondo-kala e saa'i: sabu ɗum no mawni baraaji ɗi Alla Toowuɗo On Fodiri aduna e laakara.

ٱلَّذِينَ يَأۡكُلُونَ ٱلرِّبَوٰاْ لَا يَقُومُونَ إِلَّا كَمَا يَقُومُ ٱلَّذِي يَتَخَبَّطُهُ ٱلشَّيۡطَٰنُ مِنَ ٱلۡمَسِّۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَالُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡبَيۡعُ مِثۡلُ ٱلرِّبَوٰاْۗ وَأَحَلَّ ٱللَّهُ ٱلۡبَيۡعَ وَحَرَّمَ ٱلرِّبَوٰاْۚ فَمَن جَآءَهُۥ مَوۡعِظَةٞ مِّن رَّبِّهِۦ فَٱنتَهَىٰ فَلَهُۥ مَا سَلَفَ وَأَمۡرُهُۥٓ إِلَى ٱللَّهِۖ وَمَنۡ عَادَ فَأُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Ɓen gollirooɓe riibaa,ɓe immoroytaa e genaale maɓɓe ñalnde darngal si wanaa sugu on mo seytaande memiri meŋki:o immora wa suƴƴitaaɗo. Ɗum non, ko tawde ɓe daginii ñaamugol ribaa,ɓe roŋki senndindirde hakkunde ribaa e kon ko Alla Dagini e ngeyngu,ɓe mbi'i: "Enee, ngeygu ngun no dagorii wano ribaa; ɗi fof majji ɗi adday tono e ɓeydaari jawdi". Alla Fenni ɓe O Bonni ngal eɓɓindiral maɓɓe ɗon,O Ɓaŋngini wonde Kaŋko Alla O Daginirii ngeygu ngun sabu nafoore mun nden,O Harminiri ribaa on sabu tooñee e ñaamirgol jawle yimɓe ɓen hoore mehre ko woni e mun kon. On mo wa'aju ari e mu'un immorde e Joomi Makko, yowitiingu e haɗugol ribaa,o haɗitii e ɗum;O Yawtanay mo koŋko o golliri ribaa on ado mun, fiyaake makko on ko faade Alla. Kala non fillitiiɗo o rutti e gollirgol ribaa on ɓaawo haɗoore nden yottoraade mo hujjaaji ɓaŋnguɗi, hara o haandii naatugol yiite o lutta e magge: ngol heddagol ko dagiŋtinooɓe ñaama ɓen ribaa, maa hara faandaare nden ko ɓooyugol luttude ɓe ton; sabu luttataa ka yiite si wanaa heerefɓe ɓen, yimɓe tawhiidi ɓen kan, ɓe heddotaako ton.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَمۡحَقُ ٱللَّهُ ٱلرِّبَوٰاْ وَيُرۡبِي ٱلصَّدَقَٰتِۗ وَٱللَّهُ لَا يُحِبُّ كُلَّ كَفَّارٍ أَثِيمٍ
Allaahu On No Mehira jawle ribaa ɗen: ittugol barki kin e majje ekn, O Ɗuɗɗina jawle sadaqa ɗen O Mawninira ɗe cowalle mbarjaari. Moƴƴere nden yoɓiree sappo yeru mayre haa cowalle teemeɗɗe jeeɗiɗi e ko ɓuri, O Barkina kadi jawle wiŋtooɓe ɓen. Alla Yiɗaa kala keereero saɗta-hooreejo, dagiŋtinoowo haram, ñiiɓa e geddi.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ لَهُمۡ أَجۡرُهُمۡ عِندَ رَبِّهِمۡ وَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Ɓen gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko ɓe jokki golle moƴƴe, ɓe tottiri julde nden no nde shar'iniraa non, ɓe jonni asakal jawle maɓɓe ɗen ɓen haannduɓe e mu'un: Pellet no woodani ɓe njoɓdi maɓɓe ndin ka Joomi maɓɓe, kulol woo alanaa ɓe ton, ɓe sunoytaako e fii naamaaji aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَذَرُواْ مَا بَقِيَ مِنَ ٱلرِّبَوٰٓاْ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, hulee Alla, jokkol Yamirooje Makko, reenoɗon e Haɗaaɗi Makko, tertoɗon ƴamtugol koŋ ko heddii e ribaaji keɓorɗi jawle yimɓe; si on laatike gomɗimɓe Alla haqqan, tawde O Haɗii on e ribaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِن لَّمۡ تَفۡعَلُواْ فَأۡذَنُواْ بِحَرۡبٖ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۖ وَإِن تُبۡتُمۡ فَلَكُمۡ رُءُوسُ أَمۡوَٰلِكُمۡ لَا تَظۡلِمُونَ وَلَا تُظۡلَمُونَ
Si on waɗaali koŋ ko Yamiraɗon, nganndee pellet Alla e Nulaaɗo Makko Haɓay on. Si on tuubii on ruttorii ka Alla teertagol ribaa on, no woodani yeru koŋ ko ñawluɗon e ko'e jawle mon ɗen; on tooñirtaa gooto ɗaɓɓugol ɓeydaari e jawle mon ɗen, on tooñirtaake ustaneede e majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن كَانَ ذُو عُسۡرَةٖ فَنَظِرَةٌ إِلَىٰ مَيۡسَرَةٖۚ وَأَن تَصَدَّقُواْ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Si on mo ɗaɓɓirton yoɓugol ñamaande nden laatike jom-saɗteende, mo maraako yoɓira: neeɓnanee mo ƴamtugol haa o heɓa neweende yoɓitugol ñamaande makko nden. Ko nde sakkotoɗon -seeɗa maa yoga e nden ñamaande ɓuri moƴƴannde on, si on laatike annduɓe ɓural mun ngal ka Alla Toowu On.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱتَّقُواْ يَوۡمٗا تُرۡجَعُونَ فِيهِ إِلَى ٱللَّهِۖ ثُمَّ تُوَفَّىٰ كُلُّ نَفۡسٖ مَّا كَسَبَتۡ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Hulee ñalaande nde ruttete-ɗon e mu'un faade ka Alla, daro-ɗon Yeeso Makko, refti O Yoɓita woŋkii kala njoɓdi faggitaare makki -moƴƴere e bone- ɓe tooñiroytaake ton ustaneede baraaji maa ɓeydiraneede lepte sabu goopi maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من أعظم الكبائر أكل الربا، ولهذا توعد الله تعالى آكله بالحرب وبالمحق في الدنيا والتخبط في الآخرة.
Ñaamugol ribaa ko e bakkatuuji mawɗi ɗin jeyaa. Alla Kammbiranii ñaamooɓe ribaa ɓen meheede e aduna, e suƴƴitoyeede laakara.

• الالتزام بأحكام الشرع في المعاملات المالية ينزل البركة والنماء فيها.
Ñiiɓugol e ñaawooje shar'ia ɗen ka gollodal jawle, hino jippina barki e ɓeydaare e jawle ɗen.

• فضل الصبر على المعسر، والتخفيف عنه بالتصدق عليه ببعض الدَّين أو كله.
Ɓural muññanagol saɗtiraaɗo, hoynirana mo sakkagol yoga maa ñamaande makko nden fof.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا تَدَايَنتُم بِدَيۡنٍ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى فَٱكۡتُبُوهُۚ وَلۡيَكۡتُب بَّيۡنَكُمۡ كَاتِبُۢ بِٱلۡعَدۡلِۚ وَلَا يَأۡبَ كَاتِبٌ أَن يَكۡتُبَ كَمَا عَلَّمَهُ ٱللَّهُۚ فَلۡيَكۡتُبۡ وَلۡيُمۡلِلِ ٱلَّذِي عَلَيۡهِ ٱلۡحَقُّ وَلۡيَتَّقِ ٱللَّهَ رَبَّهُۥ وَلَا يَبۡخَسۡ مِنۡهُ شَيۡـٔٗاۚ فَإِن كَانَ ٱلَّذِي عَلَيۡهِ ٱلۡحَقُّ سَفِيهًا أَوۡ ضَعِيفًا أَوۡ لَا يَسۡتَطِيعُ أَن يُمِلَّ هُوَ فَلۡيُمۡلِلۡ وَلِيُّهُۥ بِٱلۡعَدۡلِۚ وَٱسۡتَشۡهِدُواْ شَهِيدَيۡنِ مِن رِّجَالِكُمۡۖ فَإِن لَّمۡ يَكُونَا رَجُلَيۡنِ فَرَجُلٞ وَٱمۡرَأَتَانِ مِمَّن تَرۡضَوۡنَ مِنَ ٱلشُّهَدَآءِ أَن تَضِلَّ إِحۡدَىٰهُمَا فَتُذَكِّرَ إِحۡدَىٰهُمَا ٱلۡأُخۡرَىٰۚ وَلَا يَأۡبَ ٱلشُّهَدَآءُ إِذَا مَا دُعُواْۚ وَلَا تَسۡـَٔمُوٓاْ أَن تَكۡتُبُوهُ صَغِيرًا أَوۡ كَبِيرًا إِلَىٰٓ أَجَلِهِۦۚ ذَٰلِكُمۡ أَقۡسَطُ عِندَ ٱللَّهِ وَأَقۡوَمُ لِلشَّهَٰدَةِ وَأَدۡنَىٰٓ أَلَّا تَرۡتَابُوٓاْ إِلَّآ أَن تَكُونَ تِجَٰرَةً حَاضِرَةٗ تُدِيرُونَهَا بَيۡنَكُمۡ فَلَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَلَّا تَكۡتُبُوهَاۗ وَأَشۡهِدُوٓاْ إِذَا تَبَايَعۡتُمۡۚ وَلَا يُضَآرَّ كَاتِبٞ وَلَا شَهِيدٞۚ وَإِن تَفۡعَلُواْ فَإِنَّهُۥ فُسُوقُۢ بِكُمۡۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۖ وَيُعَلِّمُكُمُ ٱللَّهُۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo, si on ñawlondirii hakkunde mo'on haa e lajal happaangal, winndee nden ñamaande: yo winndiroowo winndir nunɗal e shari'a, wata on salo winndirde ngal nunnɗal wano Alla Annidiri mo non ka Deftere Makko. Yo Winndu kon ko jom ñamaande nden woni e hoore mu'un; fii no on [ñawlaaɗo] qirritora. Yo o hulu Alla, hara o ustaali huunde e ñamaande nden. Si on mo ñamaande woni e mun laatike ɗayɗo maa feetuɗo mo waawanaa hoore mu'un, maa hara o waawataa fitude sabu mboboyaagal maa ko nanndi; yo waliyuu makko on fitiraŋ mo nunɗal. Ɗaɓɓee seedeeɓe ɗiɗo worɓe hellifaaɓe nunɗuɓe: si ɓe laataaki worɓe ɗiɗo, seedinee gorko gooto e rewɓe ɗiɗo immorde e ɓen ɓe wela-ɗon diina e nunɗal mu'un; fii si gooto e rewɓe ɓen yejjitii, oya anndiŋtina mo. Wata seedeeɓe ɓen salo seedagol e ñamaande nden si ɓe noddaama fii mun, wata aamere haɗu on winndugol ñamaande nden -ɗuuɗi famɗi- haa e lajal mayre; ko winndugol ñamaande nden ɓuri nunɗude ka shari'a, ko ɗum kadi ɓurata niiɓnude seedeeyaagal ngal, ɓura ɓaɗtinnde e ittitugol sikke ñamaande nden (noone mayre e emmbere mayre). Si wanaa hara tokkugol ahadi ndin hakkunde mo'on ko e ngeyngu ngu yiilindirton; bakkaatu fawaaki on si on winndaali kon ko hatonjinaa e winndugol, ko woorugol pooɗondiral winndugol ngol shar'iniraa. Dagotaako lorrude winndoowo on e seedotooɓe ɓen, kamɓe kadi ɓe haanaa lorrirde kon ko ɓe ɗaɓɓiraa winndugol maa seedagol, si on lorrindirii fii ɗum, haray on yaltii e ɗoftaare Alla. Hulee Alla -onon muumini en- huuron Yamirooje Makko, woɗɗito-ɗon Haɗaaɗi Makko. Alla No Anndina on moƴƴere mon aduna e laakara, Alla Ko Annduɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• وجوب تسمية الأجل في جميع المداينات وأنواع الإجارات.
Shar'ineede winndugol ñamaande, e kala gollodal jawdi; fii woorugol luutondiral e pooɗondiral.

Tabitugol heftude fii ɗaytuɓe: sabu ɗaytere maɓɓe maa joltugol duuɓi maɓɓe.

Shari'neede seedinngol ka ñameele e ka haqqeeji.

No jeyaa e shartiiji winndirgol nunɗal ngol, fitugol na laaɓiri.

Lorrindiro dagotaako hakkunde ñawlindirooɓe e seedeeyaagal.

۞ وَإِن كُنتُمۡ عَلَىٰ سَفَرٖ وَلَمۡ تَجِدُواْ كَاتِبٗا فَرِهَٰنٞ مَّقۡبُوضَةٞۖ فَإِنۡ أَمِنَ بَعۡضُكُم بَعۡضٗا فَلۡيُؤَدِّ ٱلَّذِي ٱؤۡتُمِنَ أَمَٰنَتَهُۥ وَلۡيَتَّقِ ٱللَّهَ رَبَّهُۥۗ وَلَا تَكۡتُمُواْ ٱلشَّهَٰدَةَۚ وَمَن يَكۡتُمۡهَا فَإِنَّهُۥٓ ءَاثِمٞ قَلۡبُهُۥۗ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ
Si on wonii e hoore laawol, on roŋkii heɓude winndoowo ñamaande nden, yonii ka on mo ñamaande woni e mun jonnata ñawlaaɗo on tiginnde jaɓotoonde haa o heɓa feere yoɓugol ñamaande nden. Si on hoolondirii hakkunde mon, waɗɗaaki on winndugol e seedingol maa tiginnde; ñamaande nden woŋtay jikke e hoore ñawliiɗo on, waɗɗiiɗo mo yoɓitude; no fawii mo hulude Alla e ɗen jikke, hara o bonnaali ɗe, si o bonni jikke ɗen, yo seedeejo on seedito; wata on ɗon haɗito e seedagol ngol; si o waɗii ɗum, haray o jeyaama e ɓen boonnoɓe. Alla No Anndi ko golloton kon, huunde suuɗaaki Mo, O Yoɓitoyay on golleeji mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِّلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَإِن تُبۡدُواْ مَا فِيٓ أَنفُسِكُمۡ أَوۡ تُخۡفُوهُ يُحَاسِبۡكُم بِهِ ٱللَّهُۖ فَيَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُ وَيُعَذِّبُ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ
Ko Alla Heeranii tageefo e laamu e yiilugol kala ko woni ka kammuuli e ka leydi. Si on feññin ko woni ka ɓerɗe mo'on maa suuɗu-ɗon ɗum, Alla No Anndi ɗum; O Hasbiray on ɗum, O Haforana ɓaawo mu'un -Ɓural e Yurmeende Makko- on Mo O Muuyi, O Leptira -Nunɗal e Ñeeñal Makko- on Mo O Muuyi. Alla Ko Haaɗtanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
ءَامَنَ ٱلرَّسُولُ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِ مِن رَّبِّهِۦ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَۚ كُلٌّ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَمَلَٰٓئِكَتِهِۦ وَكُتُبِهِۦ وَرُسُلِهِۦ لَا نُفَرِّقُ بَيۡنَ أَحَدٖ مِّن رُّسُلِهِۦۚ وَقَالُواْ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۖ غُفۡرَانَكَ رَبَّنَا وَإِلَيۡكَ ٱلۡمَصِيرُ
Nulaaɗo Muhammadu ((Yo Alla Juulu e Makko O Hisna mo), gomɗinii kala Jippii e makko immorde e Joomi makko. Muumini en kadi wano non, ɓe fof maɓɓe ɓe gomɗinii Alla, e denndaangal Malaa'ikaaɓe Makko, e Defte Makko ɗen fof, e denndaangal Nulaaɓe Makko ɓe O Nuli. Ɓe hooliri gomɗinal maɓɓe: "Men serndataa hakkunde gooto e Nulaaɓe Makko ɓen". Ɓe mbi'i: "Men nanii Yamirooje Maa, men teertike Haɗaaɗi Maa, men ɗoftorike Ma jokkugol Yamirooje Maa, teertoo Haɗaaɗi Maa, meɗen toro Maa Haforanal Joomi amen, pellet ruttorde amen e kala fiyaaku ko ka Maaɗa, An Tan.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَا يُكَلِّفُ ٱللَّهُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۚ لَهَا مَا كَسَبَتۡ وَعَلَيۡهَا مَا ٱكۡتَسَبَتۡۗ رَبَّنَا لَا تُؤَاخِذۡنَآ إِن نَّسِينَآ أَوۡ أَخۡطَأۡنَاۚ رَبَّنَا وَلَا تَحۡمِلۡ عَلَيۡنَآ إِصۡرٗا كَمَا حَمَلۡتَهُۥ عَلَى ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِنَاۚ رَبَّنَا وَلَا تُحَمِّلۡنَا مَا لَا طَاقَةَ لَنَا بِهِۦۖ وَٱعۡفُ عَنَّا وَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَآۚ أَنتَ مَوۡلَىٰنَا فَٱنصُرۡنَا عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Alla Fawaa woŋkii e golle, si wanaa ko ki townata; sabu Diina Alla kan no newii wanaa ko saɗti fii. Kala faggitiiɗo moƴƴere, o yoɓete baraaji mun no timmiri. kala kadi faggitiiɗo bone, o yoɓete yeru mu'un, gooto fawtaŋtaako mo ɗum. Nulaaɗo on e gomɗimɓe ɓen mbi'i: "Joomi amen, wata A Leptir men ko men yejjiti maa men woopi e golle maa koŋngol. Joomi amen, Wata A Ronndu men teddeelo mo men townataa, wano Ronndir-Ɗaa ɓen ɓen Leptinor-Ɗaa tooñe mu'un ado amen; wano Alyahuuda en. Wata A Fawu men e Yamirooje maa Haɗooje ɗe men townataa, Yawtan men junuubi amen, Haforanaa en, Yurme-Raa men Ɓural Maa; Ko An Jeyi fiyaake amen Walloowo men, Wallu men e heeferɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• جواز أخذ الرهن لضمان الحقوق في حال عدم القدرة على توثيق الحق، إلا إذا وَثِقَ المتعاملون بعضهم ببعض.
Dagagol tiginnde si feere winndugol [gollodal jawle ɗen] heɓaaki; si wanaa hara gollidooɓe ɓen hoolondir hakkunde maɓɓe.

• حرمة كتمان الشهادة وإثم من يكتمها ولا يؤديها.
Harmugol suuɗude seedeeyaagal ngal, e bakkondingol on saliiɗo seeditaade.

• كمال علم الله تعالى واطلاعه على خلقه، وقدرته التامة على حسابهم على ما اكتسبوا من أعمال.
Timmugol Anndal Alla Toowuɗo On, e Ƴellitagol Mo e tageefo Makko ngon, e Kattal Makko ñaawugol ɓe e kon ko ɓe faggitii.

• تقرير أركان الإيمان وبيان أصوله.
Qirraade jookli iimaan e hollirde asleeji mammba.

• قام هذا الدين على اليسر ورفع الحرج والمشقة عن العباد، فلا يكلفهم الله إلا ما يطيقون، ولا يحاسبهم على ما لا يستطيعون.
Kaa diina e hoyeende darori, Alla Fawataa jeyaaɓe ɓen ko ɓe townataa, O Nanngitirtaaɓe kon ko ɓe waawataa.

 
Translation of the meanings Surah: Al-Baqarah
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close