Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: An-Noor   Ayah:

Simoore annoore

Purposes of the Surah:
الدعوة إلى العفاف وحماية الأعراض.
Noddude faade ɓurnaade e reende guri.

سُورَةٌ أَنزَلۡنَٰهَا وَفَرَضۡنَٰهَا وَأَنزَلۡنَا فِيهَآ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ لَّعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ndee ko Simoore Men Tellinii nde, Men wajimmbini gollirgol Ñaawooje mayre, Men Tellini e mayre Aayeeje ɓannguɗe; joortagol wonnde on waajitorta ko woni kon e nder mayre immorde e Ñaawooje ɗen koni ngollironnde.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلزَّانِيَةُ وَٱلزَّانِي فَٱجۡلِدُواْ كُلَّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا مِاْئَةَ جَلۡدَةٖۖ وَلَا تَأۡخُذۡكُم بِهِمَا رَأۡفَةٞ فِي دِينِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ تُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۖ وَلۡيَشۡهَدۡ عَذَابَهُمَا طَآئِفَةٞ مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Debbo jeenoowo e gorko jinoowo jiwo e suka piyee gooto kala e maɓɓe paatawol teemedere, wata newaare e yurmeende nanngu on haa ronkon ñimnude e maɓɓe hiddi ndin maaɗun newinanon ɓe ɗum, si tawii on laatiki hiɗon gomɗini Alla e Ñalaande Laakara nden, yo tawe ñimnugol hiddi ndin e maɓɓe jamaa gomɗinɓe ɓen fii kempinngol lollinngol fii maɓɓe, e haɗirgol kamɓe ɗiɗo tanaa maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلزَّانِي لَا يَنكِحُ إِلَّا زَانِيَةً أَوۡ مُشۡرِكَةٗ وَٱلزَّانِيَةُ لَا يَنكِحُهَآ إِلَّا زَانٍ أَوۡ مُشۡرِكٞۚ وَحُرِّمَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Ka hulɓinngol fii jeeno Alla jaŋtii wonnde on gaadariiɗo ɗum o rerɗantaa fii resugol si wanaa debbo jinoowo wano makko maaɗum sirkoowo mo rentotaako e jina wonndude e waasude dagagol resugol mo, on debbo wowtiniiɗo jeeno o rerɗan- taa reseede si wanaa gorko jinoowo wano makko maaɗum sirkoowo mo rentotaako hurum jom galle makko, na harminaa e dow gomɗinɓe ɓen resugol debbo jinoowo on e resinngol gorko jInoowo on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ثُمَّ لَمۡ يَأۡتُواْ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَ فَٱجۡلِدُوهُمۡ ثَمَٰنِينَ جَلۡدَةٗ وَلَا تَقۡبَلُواْ لَهُمۡ شَهَٰدَةً أَبَدٗاۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
E ɓen ɓe no werloo ko pankare e sonnaaɓe nantiiɓe ɓen, (e worɓe reeniiɓe ɓen wano sonnaa-ɓe ɓen non), refti hara ɓe addaali seedeeɓe nayo e dow ko ɓe werlii kon e maɓɓe immorde e bonki haray piyee ɓe -an ñaawoowo on- paatawol cappanɗe jeetati, wata on jaɓan ɓe seedeeyaagal poomaa. Ko ɓen ɗon woni tukkude nantiiɓe ɓen, ko kamɓe woni yaltuɓe ɓen e gaayi doftaare Alla nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ وَأَصۡلَحُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si wanaa ɓen tuubuɓe ka Alla ɓaawo nden huunde nde ɓe waɗi , ɓe moƴƴintini golle maɓɓe, haray pellet, Alla jaɓay tuubuubuyee maɓɓe on e seedeeyaagal maɓɓe ngal, pellet, Alla ko O Surroowo wonannde on tuubuɗo immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Yurmeteeɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ أَزۡوَٰجَهُمۡ وَلَمۡ يَكُن لَّهُمۡ شُهَدَآءُ إِلَّآ أَنفُسُهُمۡ فَشَهَٰدَةُ أَحَدِهِمۡ أَرۡبَعُ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
E ɓen worɓe tukkooɓe sonnaaɓe mu'un hara alanaa ɓe seedeeɓe tanaa wonkiiji maɓɓe ɓe no seedoo e dow sellugol ko ɓe tukkiri ko [sonnaaɓe ɓen]; ko yo gooto [kala] e maɓɓe seedo seedeeji nayi [o woondira] Alla, pellet kanko, ko o goonguɗo e ko o tukkiri kon sonnaajo makko on immorde e jina.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلۡخَٰمِسَةُ أَنَّ لَعۡنَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كَانَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Refti e nder seedagol makko jowaɓol ngol o ɓeyda huɗirgol wonkii makko jojjidugol e kuddi ndin si o laatike fenuɗu e ko o tukkire kon [sonnaajo on].
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَدۡرَؤُاْ عَنۡهَا ٱلۡعَذَابَ أَن تَشۡهَدَ أَرۡبَعَ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Sakko [sonnaajo on] jojja sabu ɗum hiddeede hiddi jeeno ngon, o martinira e makko ngol hiddegol, nde kanko o seedotoo seedeeji nayi [o woondira] Alla: "Pellet [gorko on] ko o fenuɗo e ko o tukkiri mo kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلۡخَٰمِسَةَ أَنَّ غَضَبَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَآ إِن كَانَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
Refti e nder seedagol makko jowaɓol ngol o ɓeyda huɗirgol wonkii makko kin tikkere Alla nden e dow makko si [gorko on] laatike goonguɗo e nder ko o tukkiri mo kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ تَوَّابٌ حَكِيمٌ
Sinndo wanaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon yimɓe ɓen- e Yurmeende Makko nden e mooɗon, e wonndema kadi Kank ko O jaɓanoowo tuubuubuyee kala tuubuɗo immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Ñeeño ka fewjoore Makko e ka Sari'a Makko O yaccinanayno on Lepte ɗen e dow bakkatuuji mo'on ɗin, O wirtirayno on sabu majji.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• التمهيد للحديث عن الأمور العظام بما يؤذن بعظمها.
Daɗɗanngol yewtere fii fiyakuuji mawɗi ɗin, no jeyaa e ko anndirtee mawnugol majji.

• الزاني يفقد الاحترام والرحمة في المجتمع المسلم.
[Gorko] jinoowo o na perta teddineede e yurmineede e nder renndo julɓe ngon.

• الحصار الاجتماعي على الزناة وسيلة لتحصين المجتمع منهم، ووسيلة لردعهم عن الزنى.
Ɓittannde renndoyankoore nden e dow jinooɓe ɓen ɗum ko laawol fii reenugol renndo ngon e [bone] maɓɓe, ko laawol kadi fii haɗugol ɓe gaayi jeeno ngon.

• تنويع عقوبة القاذف إلى عقوبة مادية (الحد)، ومعنوية (رد شهادته، والحكم عليه بالفسق) دليل على خطورة هذا الفعل.
Senndugol lepte tukkuɗo on faade e lepte ɓannduyankooje (hiddeede), e jikkuyankooje (ruttude seedeeyaagal makko, e ñaawugol e dow makko faasiqaaku) ɗum ko daliil e hulɓinagol ngal kuugal.

• لا يثبت الزنى إلا ببينة، وادعاؤه دونها قذف.
Jeeno ngon tabitatah si wanah seedeee, nodditagol ɗum gaanin [seedee] ko tukkugol.

إِنَّ ٱلَّذِينَ جَآءُو بِٱلۡإِفۡكِ عُصۡبَةٞ مِّنكُمۡۚ لَا تَحۡسَبُوهُ شَرّٗا لَّكُمۖ بَلۡ هُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۚ لِكُلِّ ٱمۡرِيٕٖ مِّنۡهُم مَّا ٱكۡتَسَبَ مِنَ ٱلۡإِثۡمِۚ وَٱلَّذِي تَوَلَّىٰ كِبۡرَهُۥ مِنۡهُمۡ لَهُۥ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Pellet, ɓen adduɓe penaale ɗen (ɗum le ko tukkirgol bonki Yumma gomɗinɓe ɓen Aa'isa yo Alla weltor mo) ko ɓe jamaa dammbitiiɗo(askitiido) e mooɗon, -onon gomɗinɓe ɓen- wata on sikku ko ɓe fefindii kon ko bone mo'on, ko woni, ɗum ko moƴƴere sabu ko woni kon e mu'un immorde e mbarjaari e ndarndagol gomɗinɓe ɓen, e ko jokki ɗum kon e laɓɓinngol Yumma gomɗinɓe ɓen. No woodani kala tawaaɗo e tukkirgol [NeenAa'isa] bonki njoɓdi ko o faggitii kon immorde e junuubu sabu wowlugol makko ngol penaale ɗen, e on fawtiiɗo ko mawni kon e ɗum sabu fuɗɗagol makko ɗum, no woodani mo Lepte mawɗe. Ko faandaa e ɗum ko hooreejo naafiqiiɓe ɓen Abdullaahi bun Ubayyu bun Saluulu.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ ظَنَّ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بِأَنفُسِهِمۡ خَيۡرٗا وَقَالُواْ هَٰذَآ إِفۡكٞ مُّبِينٞ
Ko haanunoo si worɓe gomɗinɓe ɓen e rewɓe gomɗinɓe ɓen nanii ɗee penaale mawɗe ɓe hooloo hisugol on mo ɗum fenaa on e hoore-mu'un immorde e musiɓɓe maɓɓe gomɗinɓe ɓen, ɓe wi'a: "Ɗum ko fenaande ɓanngunde nii".
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّوۡلَا جَآءُو عَلَيۡهِ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَۚ فَإِذۡ لَمۡ يَأۡتُواْ بِٱلشُّهَدَآءِ فَأُوْلَٰٓئِكَ عِندَ ٱللَّهِ هُمُ ٱلۡكَٰذِبُونَ
Ko haanunoo ko nde fefindiiɓe ɓen e dow Yumma gomɗinɓe ɓen Aa'isa yo Alla weltor mo addaynoo seedeeɓe nayo e dow ngol fefindagol maɓɓe mawngol, ɓe seedoo e dow sellugol ko ɓe dammbi kon e makko, si tawii ɓe addaali seedeeɓe nayo e dow ɗum -te ɓe addataa ɓe poomaa- haray kamɓe ko ɓe fenooɓe ka Ñaawoore Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ لَمَسَّكُمۡ فِي مَآ أَفَضۡتُمۡ فِيهِ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Sinndo wonaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon gomɗinɓe ɓen- e Yurmeende Makko nden e mooɗon nde tawnoo O yaccinantaa on Lepte ɗen, O laɓɓini ɓen tuubuɓe immorde e muuɗon; heɓayno on Lepte mawɗe sabu ko ukkiɗon kon e mu'un immorde e fenaande e fefindagol e dow Yumma gomɗinɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِذۡ تَلَقَّوۡنَهُۥ بِأَلۡسِنَتِكُمۡ وَتَقُولُونَ بِأَفۡوَاهِكُم مَّا لَيۡسَ لَكُم بِهِۦ عِلۡمٞ وَتَحۡسَبُونَهُۥ هَيِّنٗا وَهُوَ عِندَ ٱللَّهِ عَظِيمٞ
Tuma yoga maɓɓe fillantoo nde yoga, hiɗon eggira nde kunnduɗe mooɗon wonndude e bonugol mayre; alanah on e ɗum ganndal, hiɗon sikka wonnde ɗum ko newiiɗum, hara le ɗum ko mawnuɗum ka Alla; sabu ko woni kon e mu'un immorde e fenaande e tukkugol laaɓuɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ قُلۡتُم مَّا يَكُونُ لَنَآ أَن نَّتَكَلَّمَ بِهَٰذَا سُبۡحَٰنَكَ هَٰذَا بُهۡتَٰنٌ عَظِيمٞ
Ko haanunoo tuma nanuɗon ndee fenaande, wi'on: "Sellantaa men nde men wowlata oo fiyaake kaanuɗo, Senayee wonanii Ma Joomi amen, ndee huunde nde ɓe werlii ɗum e Yumma gomɗinɓe ɓen ko fenaande mawnde".
Arabic explanations of the Qur’an:
يَعِظُكُمُ ٱللَّهُ أَن تَعُودُواْ لِمِثۡلِهِۦٓ أَبَدًا إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Alla no anndintinnde on O laaɓana on fii wata on fillito yeru ndee fenaande werloɗon bonki e laaɓuɗo, si tawii on laatike gomɗinɓe Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۚ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ
Alla no ɓannginannde on Aayeeje moftuɗe ɗen Ñaawooje Makko ɗen e Waajuuji Makko ɗin, Alla ko O Annduɗo golle mon ɗen, hay e huunde suɗanaaki e majje, aray O yoɓa on e dow majje, ko O Ñeeño ka Fewjoore Makko e ka Sari'a Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يُحِبُّونَ أَن تَشِيعَ ٱلۡفَٰحِشَةُ فِي ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Pellet, ɓen yiɗuɓe yo pankare ɗe lollu e hoore gomɗinɓe ɓen -no jeyaa e majji tukkirgol jeeno ngon- no woodani ɓe Lepte muusuɗe ka aduna sabu ñimnugol hiddi tukkugol e dow maɓɓe, no woodani ɓe kadi ka Laakara Lepte Yiite, Alla no Anndi penaale maɓɓe ɗen, e ko fiyakuuji jeyaaɓe Makko ɓen wontata, hiMo Anndi kadi nafaaji maɓɓe ɗin, onon on anndah ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ
Sinndo wonaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon ɓee ukkiiɓe e penaale- e Yurmeende Makko nden e mo'on, sinndo wonaano pellet Alla ko O Newiiɗo Hinnotooɗo on, O yaccinanayno on Lepte ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تركيز المنافقين على هدم مراكز الثقة في المجتمع المسلم بإشاعة الاتهامات الباطلة.
Feŋagol naafiqiiɓe ɓen e dow yirbinngol penɗe hoolaare nden ka renndo julɓe ɓen [ɓe waɗira ɗum] lollinngol tuumeeji meereeji.

• المنافقون قد يستدرجون بعض المؤمنين لمشاركتهم في أعمالهم.
Naafiqiiɓe ɓen heewii nde ɗaynirta seese seese yoga e gomɗinɓe ɓen sabu tawtugol ɓe ka golle maɓɓe.

• تكريم أم المؤمنين عائشة رضي الله عنها بتبرئتها من فوق سبع سماوات.
Teddinirgol Yumma gomɗinɓe ɓen Aa'isa (yo Alla weltor mo) laaɓal makko ngal ka dow kammuuli ɗin jeeɗiɗi.

• ضرورة التثبت تجاه الشائعات.
Waddaade reentaade saanga nananlaaji caakti.

۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ وَمَن يَتَّبِعۡ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِ فَإِنَّهُۥ يَأۡمُرُ بِٱلۡفَحۡشَآءِ وَٱلۡمُنكَرِۚ وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ مَا زَكَىٰ مِنكُم مِّنۡ أَحَدٍ أَبَدٗا وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يُزَكِّي مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Ko onon yo ɓen gomɗinɓe Alla golliri Sari'a Makko on, wata on jokku ɗate Seytaane ɗen sabu cuɗugol makko ngol meere nden, kala jokkuɗo ɗati makko ɗin pellet, o yamiray mo ko kaani kon immorde e konnguɗi e kuuɗe, e ko sari'a on añi kon, sinndo wonaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon gomɗinɓe ɓen- hay e gooto e mo'on laaɓirtaano tuubuubuyee on poomaa hay o tuubi, kono Alla hiMo laɓɓinira on mo O Muuyi jaɓanngol mo tuubuubuyee makko on, Alla ko O Nanoowo konnguɗi mo'on ɗin, Annduɗo golle mo'on ɗen, hay e huunde e majje suuɗanaaki Mo, aray O yoɓa on e dow majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا يَأۡتَلِ أُوْلُواْ ٱلۡفَضۡلِ مِنكُمۡ وَٱلسَّعَةِ أَن يُؤۡتُوٓاْ أُوْلِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينَ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۖ وَلۡيَعۡفُواْ وَلۡيَصۡفَحُوٓاْۗ أَلَا تُحِبُّونَ أَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Wata jom ɓural en ka Diina e jom yaajeende en ka jawdi woondu fii ɗalugol okkugol ɓadondiraaɓe maɓɓe hatonnjinɓe ɓen, -sabu ɓillaare nde ɓe woni nden e mu'un, immorde e ɓen feruɓe ka Laawol Alla- sabu junuubu mo ɓe waɗɗitii ɗun, yo ɓe yaafano ɓe, ɓe yawtanaɓe. Kaa on yiɗah yo Alla yawtan on junubaaji mo'on ɗin si on yaafanike ɓe on yawtii?! Alla ko O Surroowo wonannde on tuubuɗo immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Yurmeteeɗo ɓe, yo jeyaaɓe Makko ɓen ñentin Mo. O Aaya ko fii Abuu Bakri Asiddiiqi (yo Alla weltor mo) ngal Tellii tuma nde o woondunoo fii ɗalugol nafkugol Mistahu sabu tawtugol makko pene ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ٱلۡغَٰفِلَٰتِ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ لُعِنُواْ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَلَهُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Ɓen tukkooɓe rewɓe nantiiɓe welsindiiɓe e pankare ɓen, ɓen ɓe tawata miijo bonugol aratah e maɓɓe, ɓe raɗaama e yurmeende Alla nden aduna e laakara. No woodani ɓe lepte mawnuɗe laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَوۡمَ تَشۡهَدُ عَلَيۡهِمۡ أَلۡسِنَتُهُمۡ وَأَيۡدِيهِمۡ وَأَرۡجُلُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Heɓay ɓe ɗen Lepte Ñalnde Darngal, Ñalnde seedoytoo e dow maɓɓe ɗenɗe maɓɓe ɗen ko ɓe wowlirnoo ɗe kon immorde e meere, seedoyoo e dow maɓɓe kadi juuɗe maɓɓe ɗen e koyɗe maɓɓe ɗen sabu ko ɓe laatinoo kon hiɓe golla.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَوۡمَئِذٖ يُوَفِّيهِمُ ٱللَّهُ دِينَهُمُ ٱلۡحَقَّ وَيَعۡلَمُونَ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ ٱلۡمُبِينُ
E nder ngal Ñallal Alla huuɓinanay ɓe njoɓdi maɓɓe ndin e Nunɗal, ɓe annda kadi pellet, Alla Senayee wonanii Mo ko Kanko woni Goonga, kala ko iwri e Makko immorde e kumpital maaɗum fodoore maaɗum kammbaa ko Goonga ɓannguka sikke alah e makka.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلۡخَبِيثَٰتُ لِلۡخَبِيثِينَ وَٱلۡخَبِيثُونَ لِلۡخَبِيثَٰتِۖ وَٱلطَّيِّبَٰتُ لِلطَّيِّبِينَ وَٱلطَّيِّبُونَ لِلطَّيِّبَٰتِۚ أُوْلَٰٓئِكَ مُبَرَّءُونَ مِمَّا يَقُولُونَۖ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Kala ko soɓi immorde ka worɓe e ka rewɓe e ka konnguɗi e ka kuuɗe na yaadi ina hawri e kala huunde soɓunde. Kala ko laaɓi kon kadi immorde e ɗum haray ko dammbondirɗum e hawrondirɗum e kala huunde laaɓunde. Ɓen worɓe laaɓuɓe e rewɓe laaɓuɓe ko ɓe martinaaɓe e ko worɓe soɓuɓe ɓen e rewɓe soɓuɓe ɓen wowlata ɓe kon. No woodani ɓe haforaneede immorde ka Alla hiMo haforira ɗum bakkatuuji maɓɓe, no woodani ɓe arsike tedduɗo ɗum le ko Aljanna on.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ بُيُوتِكُمۡ حَتَّىٰ تَسۡتَأۡنِسُواْ وَتُسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَهۡلِهَاۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ko onon yo gomɗinɓe Alla golliri Sari'a Makko on, wata on naatu e cuuɗi ɗi wonaa cuuɗi mo'on haa duŋinoɗon hoɗuɓe ɓen e majji fii naatugol tawa ɓe, salminon e maɓɓe, wi'on ka salminngol e ka duŋinagol: "Kisiyee e mooɗun, yo mi naatu?" Ko ngol duŋinagol ngol yamiraɗon ɗum ɓuri moƴƴannde on diini naatugol juha. Bela jo'o on annditay ko yamiraɗon kon ɗoftoɗon ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إغراءات الشيطان ووساوسه داعية إلى ارتكاب المعاصي، فليحذرها المؤمن.
Hodooje Seytaane ɗen e sonwosiyeeji makko ɗin ko noddayɗo faade e goopi ɗin, yo gomɗinɗo on reeno e majji.

• التوفيق للتوبة والعمل الصالح من الله لا من العبد.
Hawridineede fii tuubuubuyee e golle moƴƴe ɗen immorii ka Alla wonaa immorde e jeyaaɗo on.

• العفو والصفح عن المسيء سبب لغفران الذنوب.
Yawtangol yaafanoo bonnuɗo on no wona sabu fii haforaneede junuubu on.

• قذف العفائف من كبائر الذنوب.
Tukkugol nantiiɓe (reeniiɓe) ɓen ko jeyaaɗum e junubaaji mawɗi ɗin.

• مشروعية الاستئذان لحماية النظر، والحفاظ على حرمة البيوت.
Sar'ineede sakkintinagol ngol ko fii reenugol ndarɗe ɗen, e reenugol hormo cuuɗi ɗin.

فَإِن لَّمۡ تَجِدُواْ فِيهَآ أَحَدٗا فَلَا تَدۡخُلُوهَا حَتَّىٰ يُؤۡذَنَ لَكُمۡۖ وَإِن قِيلَ لَكُمُ ٱرۡجِعُواْ فَٱرۡجِعُواْۖ هُوَ أَزۡكَىٰ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ
Si on tawaali goɗɗo e nder ɗin cuuɗi, haray wata on naatu e majji haa duŋanee on naatugol e majji immorde e ɓen jeyɓe duŋayee(sakkitoore) on. Si jeyɓe ɗi ɓen wi'anii on: (Ruttee) haray ruttee wata on naatu e majji, pellet, ko ɗum ɓuri laaɓannde on ka Alla, Alla non hiMo Anndi ko golloton hay e huunde e golle mo'on ɗen suuɗanaaki Mo, aray O yoɓa on e dow majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ مَسۡكُونَةٖ فِيهَا مَتَٰعٞ لَّكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا تَكۡتُمُونَ
Junuubu fawaaki on si on naatii hara on duŋinaaki e cuuɗi kafaaɗi ɗi gooto hertoraa jeyal mu'um, heblanaaɗi fii ko nafa yimɓe ɓen fow; wano birooji ɗin e bitikaaji ɗin ka maakitiiji, Alla no Anndi ko feññinton immorde e golle mo'on e alhaaliiji mo'on e ko suuɗoton, hay huunde e ɗum suuɗanaaki Mo, aray O yoɓa on e dow mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لِّلۡمُؤۡمِنِينَ يَغُضُّواْ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِمۡ وَيَحۡفَظُواْ فُرُوجَهُمۡۚ ذَٰلِكَ أَزۡكَىٰ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا يَصۡنَعُونَ
Maakan -an Nulaaɗo- worɓe gomɗinɓe ɓen yo ɓe hippu giti maɓɓe ɗen gaayi ndaarude e ko daganaki ɓe immorde e sonnaaɓe e awraaji, ɓe reena farjuuji maɓɓe immorde e yanugol e ko harminaa kon, e immorde e huncugol ɗum, ngol hippugol gite gaayi e ndaarude faade e kon ko Alla harmini ɓurata laɓɓinnde on ka Alla. Pellet, Alla ko O Humpitiiɗo ko ɓe huuwata, hay e huunde e ɗum suuɗanaaki Mo, aray O Yoɓa ɓe e dow ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقُل لِّلۡمُؤۡمِنَٰتِ يَغۡضُضۡنَ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِنَّ وَيَحۡفَظۡنَ فُرُوجَهُنَّ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا مَا ظَهَرَ مِنۡهَاۖ وَلۡيَضۡرِبۡنَ بِخُمُرِهِنَّ عَلَىٰ جُيُوبِهِنَّۖ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا لِبُعُولَتِهِنَّ أَوۡ ءَابَآئِهِنَّ أَوۡ ءَابَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآئِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ أَخَوَٰتِهِنَّ أَوۡ نِسَآئِهِنَّ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُنَّ أَوِ ٱلتَّٰبِعِينَ غَيۡرِ أُوْلِي ٱلۡإِرۡبَةِ مِنَ ٱلرِّجَالِ أَوِ ٱلطِّفۡلِ ٱلَّذِينَ لَمۡ يَظۡهَرُواْ عَلَىٰ عَوۡرَٰتِ ٱلنِّسَآءِۖ وَلَا يَضۡرِبۡنَ بِأَرۡجُلِهِنَّ لِيُعۡلَمَ مَا يُخۡفِينَ مِن زِينَتِهِنَّۚ وَتُوبُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ جَمِيعًا أَيُّهَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Maakan rewɓe gomɗinɓe ɓen yo ɓe hippu gite maɓɓe ɗen gaayi ndaarude e ko daganaaki ɓe ndaarugol kon immorde e awraaji, ɓe reenira farjuuji maɓɓe ɗin woɗɗitagol pankare ɗen e surrugol ɗi, wata ɓe feññinan cuɗaari maɓɓe ndin jananɓe ɓen si wanaa ko feeñi kon e mayri, kon ko newotaako suuɗugol ɗum wano conci ɗin, yo ɓe fawu tiggaaje maɓɓe ɗen e hoore jolɗe wontirɗe ɗen ka senngo dow conci maɓɓe fii yo ɓe suuɗu cukuli maɓɓe ɗin e geece maɓɓe ɗen e daaɗe maɓɓe ɗen, wata ɓe feññinan cuɗaari maɓɓe suuɗiindi ndin si wanaa moodiɓɓe maɓɓe ɓen, maaɗum baabiraaɓe maɓɓe ɓen, maaɗum baabiraaɓe moodiɓɓe maɓɓe ɓen, maaɗum ɓiɗɓe maɓɓe ɓen, maaɗum ɓiɗɓe moodiɓɓe maɓɓe ɓen, maaɗum musiɗɓe maɓɓe ɓen, maaɗum ɓiɗɓe musiɗɓe maɓɓe ɓen, maaɗum ɓiɗɓe banndiraaɓe maɓɓe ɓen, maaɗum sonnaaɓe maɓɓe hoolaaɓe ɓen, foti ko ɓe julɓe maa ko ɓe heeferɓe, maaɗum ɓen ɓe ɓe jeyi immorde e maccuɓe maaɗum horɓe, maaɗum worɓe jokkooɓe ñiiri ɓe maraa haaju e rewɓe, maaɗum boobooɓe ɓe humpitaaki ɓen awraaji sonnaaɓe sabu famɗugol maɓɓe, wata sonnaaɓe ɓen fiyandir koyɗe maɓɓe ɗen faadagol fii yo annde ko ɓe suuɗi kon immorde e cuuɗaari maɓɓe yeru liɓe e ko nanndi e ɗum. Tuubee ruttoɗon ka Alla no fotuɗon fodde -ko onon yo gomɗinɓe- tijjagol on heɓay ko ɗaɓɓaa kon, daɗon ko hulaa kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• جواز دخول المباني العامة دون استئذان.
Dagagol naatugol e cuuɗi kafaaɗi(piblik) ɗin hara duŋinaaki.

• وجوب غض البصر على الرجال والنساء عما لا يحلّ لهم.
No waddii e dow worɓe ɓen e rewɓe ɓen hippugol ndarɗe ɗen e kon ko daganaaki ɓe.

• وجوب الحجاب على المرأة.
Waɗɗagol hijaabu on e dow suddiiɗo on.

• منع استخدام وسائل الإثارة.
Haɗugol huutorgol laawi memminayɗi ɗin.

وَأَنكِحُواْ ٱلۡأَيَٰمَىٰ مِنكُمۡ وَٱلصَّٰلِحِينَ مِنۡ عِبَادِكُمۡ وَإِمَآئِكُمۡۚ إِن يَكُونُواْ فُقَرَآءَ يُغۡنِهِمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
Resinee -onon gomɗinɓe ɓen- ɓen worɓe ɓe alah sonnaaɓe, e ɓen rimɓe ɓe alaa moodiɓɓe, resinee gomɗinɓe ɓen immorde e maccuɓe mooɗon ɓen e horɓe mooɗon ɓen kadi, si tawii ko ɓe waasuɓe Alla alɗiniray ɓe Ɓural Makko yaajungal ngal, Alla ko O Yaajuɗo Arsike, alɗinngol goɗɗo uytataa Arsike Makko on, ko O Annduɗo alhaaliiji jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلۡيَسۡتَعۡفِفِ ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ نِكَاحًا حَتَّىٰ يُغۡنِيَهُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱلَّذِينَ يَبۡتَغُونَ ٱلۡكِتَٰبَ مِمَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ فَكَاتِبُوهُمۡ إِنۡ عَلِمۡتُمۡ فِيهِمۡ خَيۡرٗاۖ وَءَاتُوهُم مِّن مَّالِ ٱللَّهِ ٱلَّذِيٓ ءَاتَىٰكُمۡۚ وَلَا تُكۡرِهُواْ فَتَيَٰتِكُمۡ عَلَى ٱلۡبِغَآءِ إِنۡ أَرَدۡنَ تَحَصُّنٗا لِّتَبۡتَغُواْ عَرَضَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَمَن يُكۡرِههُّنَّ فَإِنَّ ٱللَّهَ مِنۢ بَعۡدِ إِكۡرَٰهِهِنَّ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ɓen ɓe hattanaani resugol sabu baasal maɓɓe, yo ɓe ɗaɓɓu ɓuurnaade gaa e jina ngon haa Alla alɗinira ɓe Ɓural Makko Yaajungal ngal. Ɓen maccuɓe wonuɓe ɗaɓɓude soottaadede ka koohooɓe maɓɓe ɓen e dow yoɓugol jawdi fii yo ɓe rinɗu, no fawii koohooɓe maɓɓe ɓen jaɓanngol ɓe ɗum, si ɓe anndirii ɓe hattaneede tottugol ngol e moƴƴugol ka diina, haray no fawii ɓe nde ɓe jonnata ɓe jawdi Alla ndi O jonni ɓe ndin, ɗum woni ɓe fukkana ɓe peccun e ko ɓe winndi ɓe kon fii yoɓugol ɗum. Wata on doolu horɓe mooɗon ɓen e jeeno fii ɗaɓɓugol jawdi -wano Abdullaahi bun ubayyu waɗirnoo non horɓe makko ɓen ɗiɗo fewndo ɓe ɗaɓɓunoo nantagol e woɗɗitagol e pankare ɗen- fii yo on ɗaɓɓu ko o faggitori kon farju makko on, kala dooluɗo ɓe e mooɗon fii ɗum, pellet, Alla ɓaawo doolugol ɓe ngol ko O Surroowo junuubu maɓɓe on, Yurmeteeɗo ɓe; sabu ko ɓe doolaaɓe, bakkaatu on ko fawii ko e dooluɗo ɓe on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖ وَمَثَلٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِكُمۡ وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
Gomɗii Men tippinii e mooɗon -onon yimɓe ɓen- Aayeeje ɓannguɗe jilɓuya alah e majje, Men tippini e mooɗon misal immorde e ɓen feƴƴunooɓe ado mooɗon immorde e gomɗinɓe e heeferɓe, Men tippini e mooɗon waaju ɓen hulooɓe Joomi mu'un hiɓe waajitora ngu ɗoftagol Yamraaɗi Makko ɗin e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ ٱللَّهُ نُورُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ مَثَلُ نُورِهِۦ كَمِشۡكَوٰةٖ فِيهَا مِصۡبَاحٌۖ ٱلۡمِصۡبَاحُ فِي زُجَاجَةٍۖ ٱلزُّجَاجَةُ كَأَنَّهَا كَوۡكَبٞ دُرِّيّٞ يُوقَدُ مِن شَجَرَةٖ مُّبَٰرَكَةٖ زَيۡتُونَةٖ لَّا شَرۡقِيَّةٖ وَلَا غَرۡبِيَّةٖ يَكَادُ زَيۡتُهَا يُضِيٓءُ وَلَوۡ لَمۡ تَمۡسَسۡهُ نَارٞۚ نُّورٌ عَلَىٰ نُورٖۚ يَهۡدِي ٱللَّهُ لِنُورِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَيَضۡرِبُ ٱللَّهُ ٱلۡأَمۡثَٰلَ لِلنَّاسِۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Ko Alla woni ndaygu kammuuli ɗin e leydi ndin, e fewnoowo ɓen wonuɓe e majji. Sifa ndaygu Makko ngun ka ɓernde gomɗinɗo on, ko wano tuɗɗere e maadi ndaynginndi ndi alaa wuddere, hara pitilol no e mayri, pitilol ngol no e nder biiniiri fewtinaandi a wi'ayma ko ndi hoodere jalbunde. Ngol pitilol no huɓɓiniree nebban leggal barkinaangal, ngal le ko leggal nebbantiwal ngal. Huunde heedah ngal leggal e naange ngen, wanaa ka bimmbi wanaa ka kiikiiɗe. Nebban maggal ɗam no ɗaɓa jalbude sabu laaɓugol majjam, hay si yiite meemaali ɗam. Ko honno kan si yiite meemii ɗam? Ndaygu pitilol ngol ɓeydoo e ndaygu biiniiri ndin. Ko nii de ɓernde gomɗinɗo on wa'ata si ndaygu peewal ngal jalbii e mayre. Alla hino hawrinndina e jokkugol Alqur'aana on on mo O muuyi immorde e jeyaaɓe Makko ɓen. Alla no ɓannginira piiji ɗin nanndo majji piyirgol ɗi mise. Alla ko Annduɗo kala huunde. Huunde suuɗanaaki Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
فِي بُيُوتٍ أَذِنَ ٱللَّهُ أَن تُرۡفَعَ وَيُذۡكَرَ فِيهَا ٱسۡمُهُۥ يُسَبِّحُ لَهُۥ فِيهَا بِٱلۡغُدُوِّ وَٱلۡأٓصَالِ
Ngol pitilol no huɓɓinee e nder Juulirɗe ɗe Alla Yamiri mahugol e townugol fii majje, Innde Makko jaŋtoree e majje Noddinaandu ndun e Julde nden e jaŋtagol ngol, no juulee e nder majje fii ɗaɓɓugol welayee Alla ka arannde ñalal ngal e ka sakkitorde maggal.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الله عز وجل ضيق أسباب الرق (بالحرب) ووسع أسباب العتق وحض عليه .
Alla Tedduɗo Mawnuɗo On O faaɗinirii sabuuji maccungaagu ngun (hare) O yaajini sabuuji rinɗinngol ngol O rerɗini e dow mu'un.

• التخلص من الرِّق عن طريق المكاتبة وإعانة الرقيق بالمال ليعتق حتى لا يشكل الرقيق طبقة مُسْتَرْذَلة تمتهن الفاحشة.
Seedirgol e maccangaaku ngun e laawol soottagol ngol e wallirgol maccuɗo on jawdi fii yo o rinɗu, fii wata maccuɓe ɓen wontu fedde jaasinaande goliiraynde pankare.

• قلب المؤمن نَيِّر بنور الفطرة، ونور الهداية الربانية.
Ɓernde gomɗinɗo on ko jalbirnde ndaygu fitra(neesu) ngun, e ndaygu Peewal Joomiraawa ngal.

• المساجد بيوت الله في الأرض أنشأها ليعبد فيها، فيجب إبعادها عن الأقذار الحسية والمعنوية.
Juulirɗe ɗen ko ɗe cuuɗi Alla ka leydi O sincii ɗe fii yo O Rewe e nder majje, no woɗɗii woɗɗintinngol ɗe gaayi e tuundiiji so'eteeɗi ɗin e jikkuyankooji ɗin.

• من أسماء الله الحسنى (النور) وهو يتضمن صفة النور له سبحانه.
No jeyaa e Innde Alla Moƴƴe ɗen (Ndaygu النور) ko Nden mofti sifa Makko Annuur on Senayee wonanii Mo.

رِجَالٞ لَّا تُلۡهِيهِمۡ تِجَٰرَةٞ وَلَا بَيۡعٌ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِ وَإِقَامِ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءِ ٱلزَّكَوٰةِ يَخَافُونَ يَوۡمٗا تَتَقَلَّبُ فِيهِ ٱلۡقُلُوبُ وَٱلۡأَبۡصَٰرُ
Worɓe ɓe soodugol e yeeyugol maapintaa ɗum gaayi jaŋtagol Alla Senayee wonanii Mo, e tottirgol Julde nden no haaniri non, e jonnugol Jakka on henndotooɓe mo ɓen, hara hiɓe huli Ñalnde Darngal, nden Ñalaande nde waylitoytoo e muuɗum ɓerɗe ɗen hakkunde tama'u daɗugol immorde e Lepte ɗen e kulol majje, giiɗe ɗen waylitoyoo e mayre faade e nokku kala ka ɗe yaari.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا عَمِلُواْ وَيَزِيدَهُم مِّن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ يَرۡزُقُ مَن يَشَآءُ بِغَيۡرِ حِسَابٖ
Ko ɓe golliri ɗum ko fii yo Alla yoɓu ɓe e dow golle maɓɓe ɗen ko ɓuri moƴƴude ko ɓe gollunoo kon, O ɓeydana ɓe kadi immorde e Ɓural Makko ngal njoɓdi e dow mu'un. Alla no arsika on mo O Muuyi ko aldaa e hasboore e dow emmbere golle maɓɓe ɗen, ko woni hiMo okka ɓe cowe ko ɓe gollunoo kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَعۡمَٰلُهُمۡ كَسَرَابِۭ بِقِيعَةٖ يَحۡسَبُهُ ٱلظَّمۡـَٔانُ مَآءً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَهُۥ لَمۡ يَجِدۡهُ شَيۡـٔٗا وَوَجَدَ ٱللَّهَ عِندَهُۥ فَوَفَّىٰهُ حِسَابَهُۥۗ وَٱللَّهُ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Ɓen yedduɓe Alla, golle maɓɓe ɗe ɓe golli ɗen, ɗe maraa baraaji, ko yeru merere wonnde e hollaande ɗonɗaaɗo on no yi'a nde o sikka ko nde ndiyam, o yaha e mayre haa si o hewtii o daroo e hoore mayre o heɓataa ndiyam, ko wano nii yedduɗo on himo sikka wonnde golle makko ɗen ɗe nafay mo, haa si o maayii o immintinaama hara o heɓatah baraaji golle ɗen. O tawa Joomi makko yeeso makko O huuɓinana mo hasboore golle makko ɗen haa timma, Alla ko O Yaawuɗo Hasboore.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوۡ كَظُلُمَٰتٖ فِي بَحۡرٖ لُّجِّيّٖ يَغۡشَىٰهُ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ سَحَابٞۚ ظُلُمَٰتُۢ بَعۡضُهَا فَوۡقَ بَعۡضٍ إِذَآ أَخۡرَجَ يَدَهُۥ لَمۡ يَكَدۡ يَرَىٰهَاۗ وَمَن لَّمۡ يَجۡعَلِ ٱللَّهُ لَهُۥ نُورٗا فَمَا لَهُۥ مِن نُّورٍ
Maaɗum golle maɓɓe ɗen ko yeru niɓe e nder maayo luggungo, no dow maggo benpeƴƴe, no dow ɗen benpeƴƴe benpeƴƴe goo, no dow majje duule hiɗe suddi koode tinddinorteeɗe ɗen, niɓe fawondirɗe yoga e majje e dow yoga, si ukkiiɗo e ɗee niɓe ɗoo yaltinii junngo mu'un ngon o ɓadotaako yi'ugol ngo sabu saɗtude niɓe ɗen, ko wano nii kadi yedduɗo on, gomɗii fawondirii e hoore makko niɓe majjere e sikke e wemmbere e uddeede ɓernde makko, on mo Alla arsikaali Peewal immorde e majjere nden, e ganndal ka Deftere Makko, haray o marah peewal ngal o feewita ɗum, wanah kadi deftere nde o ndaygirta ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُسَبِّحُ لَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱلطَّيۡرُ صَٰٓفَّٰتٖۖ كُلّٞ قَدۡ عَلِمَ صَلَاتَهُۥ وَتَسۡبِيحَهُۥۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِمَا يَفۡعَلُونَ
Kaa a anndaa -an Nulaaɗo- wonndema Alla no subuhinanoo Mo ɓen wonuɓe ka kammuuli, no subuhinanoo Mo ɓen wonuɓe ka leydi immorde e tageefooji, colliɗin kadi no subuhinanoo Mo hiɗi fonti gabitanji(bibje) majji ka weeyo? Gootel kala e ɗii tageefooji Alla hiMo Annadi Julde kala juuluɗo immorde e majji wano neɗɗanke on, e subuhinaali kala subuhiniiɗo immorde e majji wano colli ɗin, Alla ko O Annduɗo ko ɓe huuwata, suuɗanaaki Mo hay e huunde e golle maɓɓe ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَإِلَى ٱللَّهِ ٱلۡمَصِيرُ
Ko Alla heeranii kanko tun Laamu kammuuli ɗin e Laamu leydi ndin, ko faade ka Makko Kanko tun woni ruttorde Ñalnde Darngal fii Hasboore e njoɓdi.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُزۡجِي سَحَابٗا ثُمَّ يُؤَلِّفُ بَيۡنَهُۥ ثُمَّ يَجۡعَلُهُۥ رُكَامٗا فَتَرَى ٱلۡوَدۡقَ يَخۡرُجُ مِنۡ خِلَٰلِهِۦ وَيُنَزِّلُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مِن جِبَالٖ فِيهَا مِنۢ بَرَدٖ فَيُصِيبُ بِهِۦ مَن يَشَآءُ وَيَصۡرِفُهُۥ عَن مَّن يَشَآءُۖ يَكَادُ سَنَا بَرۡقِهِۦ يَذۡهَبُ بِٱلۡأَبۡصَٰرِ
Kaa a anndaa -an Nulaaɗo- wonndema Alla hiMo sogga duulere, refti O hawtindira yoga e cenkoy mayre faade e yoga, refti O waɗa nde fawondirnde O dewta yoga e mayre e dow yoga, yi'aa toɓo ngon no yalta ka nder duulere, no iwa ka kammu jippoo immorde e ɗen duule sukkuɗe nannduɗe e pelle sabu mawnugol majje, [no yalta ton kadi] kunte ndiyam fenndiiɗam wa'uɗam wa koccuuje, O hewtina ɗen marmalle on mo O Muuyi immorde jeyaaɓe Makko ɓen, O firta ɗe e on mo O Muuyi e maɓɓe, ndaygu maƴe duule ɗen no do'a naɓude giiɗe ɗen sabu saɗtude jalbugol majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• موازنة المؤمن بين المشاغل الدنيوية والأعمال الأخروية أمر لازم.
peesindirgol hakkunde soklaaji aduna ɗen e golle Laakara ɗen ɗum ko muraadu waɗɗiindu gomɗinɗo on.

• بطلان عمل الكافر لفقد شرط الإيمان.
Bonugol golle keefeero on sabu waasude sarti gomɗinal ngal.

• أن الكافر نشاز من مخلوقات الله المسبِّحة المطيعة.
Keefeero ko ittitaaɗo e tagoore Alla subuhinotoonde ɗoftiinde nden.

• جميع مراحل المطر من خلق الله وتقديره.
Denndaangal marhalaaji toɓo ngon ko immorde e tagu Alla e Koddoruyee Makko.

يُقَلِّبُ ٱللَّهُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَعِبۡرَةٗ لِّأُوْلِي ٱلۡأَبۡصَٰرِ
Alla hiMo lontindira hakkunde jemma on e ñalorma on ka juutugol e ka raɓɓiɗugol, e ka yahugol e ka arugol, pellet, no e ɗum ko jaŋtaa ɗoo immorde e Aayeeje e daliilaaji joomayankooji waaju tinndinɗi e dow Kattanɗe Alla e Ngootimmbaaku Makko wonannde joomoraaɓe giiɗe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱللَّهُ خَلَقَ كُلَّ دَآبَّةٖ مِّن مَّآءٖۖ فَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ بَطۡنِهِۦ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ رِجۡلَيۡنِ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰٓ أَرۡبَعٖۚ يَخۡلُقُ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ko Alla Tagi kala ko woni ladude ka hoore leydi e mummunteeji ɗin immorde e toɓɓere [maniiyu], no e majji ɗin yaarooji reedu muuɗum e daasagol wano mbolle ɗen, no e majji ɗin yaarooji kayɗe ɗiɗi wano neɗɗo on e sonndu ndun, no e majji kadi ɗin yaarooji [koyɗe] nayi wano neemoraaɗi ɗin, Alla hiMo Taga ko O Muuyi ko O jaŋtii kon e ko O jaŋtaaki kon kadi, pellet, Alla ko O hattanɗo e dow kala huunde, hay e huunde ronkintah Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّقَدۡ أَنزَلۡنَآ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖۚ وَٱللَّهُ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Gomɗii Men Tellinii e dow Muhammadu (yo Alla juulu e makko hisna) Aayeeje ɓannguɗe ko jilɓi alah e majje, Alla hiMo hawrinndina on mo O Muuyi faade e Laawol focciingol, ngol ooñannde e muuɗum, ngol Laawol yottina mo ka Aljanna.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَقُولُونَ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَبِٱلرَّسُولِ وَأَطَعۡنَا ثُمَّ يَتَوَلَّىٰ فَرِيقٞ مِّنۡهُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۚ وَمَآ أُوْلَٰٓئِكَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Naafiqiiɓe ɓen no wi'a: "Men gomɗinii Alla, men gomɗinii Nulaaɗo on, men ɗoftike Alla, men ɗoftike Nulaaɗo on kadi, refti fedde goo e maɓɓe huccita, hara ɓe ɗoftaaki Alla e Nulaaɗo Makko on ka yamaroore fii Jihaadi ka Laawol Alla e tanaa muuɗum ɓaawo ɓe aaƴike ɗum ko e gomɗinal Alla e Nulaaɗo Makko on e ɗoftagol ɓe kamɓe ɗiɗo, ɓen huccituɓe gaayi ɗoftagol Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓen wonaali gomɗinɓe hay si ɓe nodditike wonndema ko ɓe gomɗinɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُم مُّعۡرِضُونَ
Si ɓee naafiqiiɓe ɓen noddaama faade ka Alla, e ka Nulaaɗo on fii yo Nulaaɗo on ñaawu hakkunde maɓɓe fii koɓe wennjondiri e fii mu'un kon, tawa kamɓe ko ɓe ɗuurniiɓe gaayi ñaawoore makko nden sabu naafiqaaku maɓɓe ngun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن يَكُن لَّهُمُ ٱلۡحَقُّ يَأۡتُوٓاْ إِلَيۡهِ مُذۡعِنِينَ
Si ɓe anndii hiɓe mari goonga, wonndema o ñaaway ko nafataɓe, ɓe aray ka makko ko ɓe ɗoftiiɓe yankiniiɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ أَمِ ٱرۡتَابُوٓاْ أَمۡ يَخَافُونَ أَن يَحِيفَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَرَسُولُهُۥۚ بَلۡ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Kaa hara wonu ka ɓerɗe ɓee ñaw duumiingu e majje, kaa ɓe sikkiti wonnde kanko ko o Nulaaɗo Alla, kaa ɓe hulu wata Alla e Nulaaɗo Makko on tooñu ɓe ka ñaawoore? Hay e huunde e koo ko jaŋtaaɗoo wonaali, ko woni, ko sabu ñaw wonngu ka wonkiiji maɓɓe sabu ɗuuragol maɓɓe gaayi ñaawoore makko nden e sanndalingol nde.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّمَا كَانَ قَوۡلَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ إِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ أَن يَقُولُواْ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۚ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Anndu ko wonata konngol gomɗinɓe ɓen si ɓe noddaama faade ka Alla e ka Nulaaɗo on fii yo ñaawu hakkunde maɓɓe, ko nde ɓe wi'ata: "Men nanii Daaluyee Makko on, men ɗoftike Yamiroore Makko nde." Ɓen siforɓe ɗii sifaaji ko kamɓe woni malaaɓe ɓen ka aduna e ka Laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَخۡشَ ٱللَّهَ وَيَتَّقۡهِ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ
Kala ɗoftiiɗo Alla o ɗoftii Nulaaɗo Makko on, o jebbilanii ñaawoore Maɓɓe nden, o huli ko goopi ɗin pooɗata kon, o rentori e Lepte Alla ɗen ɗoftagol Yamiroore Makko nden, e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin, haray ɓen ɗon ko kamɓe tun woni maliraaɓe moƴƴere aduna on e Laakara on.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِنۡ أَمَرۡتَهُمۡ لَيَخۡرُجُنَّۖ قُل لَّا تُقۡسِمُواْۖ طَاعَةٞ مَّعۡرُوفَةٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
Naafiqiiɓe ɓen woondiri Alla kaddi goondooje maɓɓe tiiɗinaaɗe ɗen ɗeɓe hattani woondirgol ɗum: "Si a yamirii ɓe yaltugol yaha ka Jihaadi ma ɓe yaltu sanne". Maakan ɓe -an Nulaaɗo-: wata on woondu, penaale mooɗon ɗen ko anndaaɗe, ɗoftaare mooɗon nde aaƴiɗon nden ko anndaande. Alla ko O Humpitiiɗo ko golloton, hay e huunde e golle mo'on ɗen suuɗanaaki Mo noone woo no suuɗirɗon ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تنوّع المخلوقات دليل على قدرة الله.
Nooninngol tageefooji ɗin ko daliili e dow Kattanɗe Alla.

• من صفات المنافقين الإعراض عن حكم الله إلا إن كان الحكم في صالحهم، ومن صفاتهم مرض القلب والشك، وسوء الظن بالله.
No jeyaa e sifaaji naafiqiiɓe ɓen ɗuurnagol gaayi Ñaawoore Alla nden, si wonah hara ñaawoore nden laati fii nafa maɓɓe, no jeyaa e sifaaji maɓɓe ɗin ñaw ɓernde e sikke, e jikkugol e Alla ko boni.

• طاعة الله ورسوله والخوف من الله من أسباب الفوز في الدارين.
Ɗoftaari Alla e Nulaaɗo makko on e hulugol ngol Alla ɗum no jeyaa e sabuuji maleede e ca'e ɗen ɗiɗi [aduna e Laakara].

• الحلف على الكذب سلوك معروف عند المنافقين.
Woondirgol ngol fenaande ko jikku ngu naafiqiiɓe ɓen anndiraa.

قُلۡ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَۖ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنَّمَا عَلَيۡهِ مَا حُمِّلَ وَعَلَيۡكُم مَّا حُمِّلۡتُمۡۖ وَإِن تُطِيعُوهُ تَهۡتَدُواْۚ وَمَا عَلَى ٱلرَّسُولِ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
An Nulaaɗo maakan ɓee naafiqiiɓe: Ɗoftee Alla ɗoftoɗon Nulaaɗo on, ka kene e ka gunndoo, si on huccitii gaayi e ko yamirɗon kon e ɗoftagol ɓe kamɓe ɗiɗo; haray anndu ko fawii mo kanko, ko ko o fawaa kon immorde e yottinngol ngol, no fawii on onon kadi ko fawaɗon kon immorde e ɗoftagol ngol e gollirgol ko O addi kon, si on ɗoftorii mo gollugol ko o yamiri on kon gollugol e accugol ko o haɗi on kon, on feeway faande e goonga kan, fawaaki Nulaaɗo on si wanaa yottinngol ɓanngungol, fawaaki mo fawugol on e dow peewal ngal, e doolugol on e dow maggal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ لَيَسۡتَخۡلِفَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ كَمَا ٱسۡتَخۡلَفَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ وَلَيُمَكِّنَنَّ لَهُمۡ دِينَهُمُ ٱلَّذِي ٱرۡتَضَىٰ لَهُمۡ وَلَيُبَدِّلَنَّهُم مِّنۢ بَعۡدِ خَوۡفِهِمۡ أَمۡنٗاۚ يَعۡبُدُونَنِي لَا يُشۡرِكُونَ بِي شَيۡـٔٗاۚ وَمَن كَفَرَ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Alla Fodii ɓen gomɗinɓe Mo jeyaaɓe e mooɗon ɓe golli golle moƴƴe ɗen, nde O wallata ɓe e dow ayɓe maɓɓe ɓen, o waɗa ɓe lontiiɓe ka leydi yeru no O waɗiranoo non ɓen gomɗinɓe adiiɓe ɓe lontiiɓe e mayri, O Fodi ɓe nde O waɗata diina maɓɓe ka O weltorani ɓe kan -ɗum le ko Diina Lislaamu kan- weeɓuka Tedduka, O fodi ɓe O wattitanay ɓe ɓaawo kulol maɓɓe ngol hoolaare. Yo ɓe rewam Min tun, wata ɓe sirkanam hay e huunde. Kala yedduɗo ɓaawo on neema hara ɓen ɗon ko kamɓe woni yaltuɓe ɓen gaayi ɗoftaare Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Tottiree Julde nden no haaniri non, jonnon Jakka jawle mooɗon ɗen, ɗoftoron kadi Nulaaɗo on gollugol ko o yamiri on kon e accugol ko o haɗi on kon e muuɗum, jortagol on heɓay Yurmeende Alla nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَا تَحۡسَبَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَمَأۡوَىٰهُمُ ٱلنَّارُۖ وَلَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
Wata a sikku -an Nulaaɗo- ɓen yedduɓe Alla ɓe laawoto Lam si Mi faalaama jippingol Lepte ɗen e maɓɓe, jaaƴorde maɓɓe nden Ñalnde Darngal ko Jahannama. On mo Jahannama woni wattinirde mu'un pellet, haray wattabde makko nden bonii.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لِيَسۡتَـٔۡذِنكُمُ ٱلَّذِينَ مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ وَٱلَّذِينَ لَمۡ يَبۡلُغُواْ ٱلۡحُلُمَ مِنكُمۡ ثَلَٰثَ مَرَّٰتٖۚ مِّن قَبۡلِ صَلَوٰةِ ٱلۡفَجۡرِ وَحِينَ تَضَعُونَ ثِيَابَكُم مِّنَ ٱلظَّهِيرَةِ وَمِنۢ بَعۡدِ صَلَوٰةِ ٱلۡعِشَآءِۚ ثَلَٰثُ عَوۡرَٰتٖ لَّكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ وَلَا عَلَيۡهِمۡ جُنَاحُۢ بَعۡدَهُنَّۚ طَوَّٰفُونَ عَلَيۡكُم بَعۡضُكُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Ko onon yo gomɗinɓe Alla, ɓe golliri Sari'a mo O waɗani ɓe on, yo ɗaɓɓu duŋayee e mooɗon maccuɓe mooɗon ɓen e horɓe mooɗon ɓen e sukaaɓe mooɗon rimɓe ɓen, ɓen ɓe yottaaki duuɓi kellefuyee e waqtuuji tati: Ko adii Julde Subaka nden, waqtu wattitugol conci waalorɗi ɗin e conci gollirɗi ɗin, e ka waqtu jolloro tuma ɓortoto ɗon conci mooɗon fii ɗoykal njolloor, e ka ɓaawo Julde geeƴe; sabu ko on fewndo ɓortotoɗon conci mooɗon gollirɗi ɗin ɓornoɗon conci ɗaanorɗi ɗin, ɗii waqtuuji ɗoo tati ko awraaji mooɗon, wata ɓe naatu ka mooɗon e majji si wonaa ɓaawo duŋayee mooɗon. Bakkaatu fawaaki on fii naatugol maɓɓe hara ɓe cakkitinaaki, bakkaatu fawaaki ɓe ko wonaa e nder ɗiiɗoo immorde e waqtuuji. kamɓe ko ɓe heewuɓe wangagol, yoga e mooɗon kadi no liigoo ka yoga, gasataa haɗugol ɓe naatugol e kala waqtu si wanaa ɓe duŋini. Ko wano Alla ɓannginirani on nii ñaawooje duŋinagol ngol O ɓannginiranta on Aayeeje tinndinɗe e ko O Sar'inani on kon immorde e ñaawooje. Alla ko Annduɗo nafaaji jeyaaɓe Makko ɓen ko O Ñeeñuɗo e nder waɗanngol ɓe ngol ñaawooje.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• اتباع الرسول صلى الله عليه وسلم علامة الاهتداء.
Ko jokkugol Nulaaɗo on (yo Alla juulu e makko hisna) woni maande e peewal ngal.

• على الداعية بذل الجهد في الدعوة، والنتائج بيد الله.
Ko fawii noddoowo on ko waɗugol tinnaare e nder noddaandu ndun, ɓattane ɗen ko e junngo Alla woni.

• الإيمان والعمل الصالح سبب التمكين في الأرض والأمن.
Ko gomɗinal ngal e golle moƴƴe ɗen won sabu weeɓinaneede ka leydi e hoolaare nden.

• تأديب العبيد والأطفال على الاستئذان في أوقات ظهور عورات الناس.
Ne'ugol maccuɓe ɓen e sukaaɓe ɓen fii duŋinagol e waqtuuji feeñugol awraaji yimɓe ɓen.

وَإِذَا بَلَغَ ٱلۡأَطۡفَٰلُ مِنكُمُ ٱلۡحُلُمَ فَلۡيَسۡتَـٔۡذِنُواْ كَمَا ٱسۡتَـٔۡذَنَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Si sukaaɓe mooɗon yottike duuɓi kellefuyoo, yo ɓe ɗaɓɓu yamiroore tuma naatugol ka cuuɗi e waqtuuji ɗin fow, yeru ko jaŋtaa kon e fiyaake mawɓe ɓen ko adii, wano Alla ɓannginirani on nii ñaawooje duŋinagol ngol Alla ɓannginiranta on Aayeeje Makko ɗen, Alla ko O Annduɗo nafaaji jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo e ko O Sar'inani ɓe kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلۡقَوَٰعِدُ مِنَ ٱلنِّسَآءِ ٱلَّٰتِي لَا يَرۡجُونَ نِكَاحٗا فَلَيۡسَ عَلَيۡهِنَّ جُنَاحٌ أَن يَضَعۡنَ ثِيَابَهُنَّ غَيۡرَ مُتَبَرِّجَٰتِۭ بِزِينَةٖۖ وَأَن يَسۡتَعۡفِفۡنَ خَيۡرٞ لَّهُنَّۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
E ɓen yummiraaɓe accuɓe fiilaade e sowaade sabu nayewu maɓɓe, ɓen ɓe tamƴinaaki e dewgal bakkaatu fawaaki ɓe si ɓe wallinii conci maɓɓe ɗin wano waanaare nden e tiggaare nden, hara ɓe feññinaali cuɗaari suuɗiinde ndin, ndi Alla yamiri ndin suuɗugol. Ko nde ɓe accata wallinngol ɗin conci ɓuri moƴƴannde ɓe diini wallinngol ɗi, ka tentinngol fii surragol e nantagol, Alla ko O Nanoowo konnguɗi mooɗon ɗin, Annduɗo golle mooɗon ɗen, hay huunde e ɗum suuɗanaaki Mo, aray O yoɓa on e dow majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّيۡسَ عَلَى ٱلۡأَعۡمَىٰ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡأَعۡرَجِ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرِيضِ حَرَجٞ وَلَا عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ أَن تَأۡكُلُواْ مِنۢ بُيُوتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ ءَابَآئِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أُمَّهَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ إِخۡوَٰنِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخَوَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَعۡمَٰمِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ عَمَّٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخۡوَٰلِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ خَٰلَٰتِكُمۡ أَوۡ مَا مَلَكۡتُم مَّفَاتِحَهُۥٓ أَوۡ صَدِيقِكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَأۡكُلُواْ جَمِيعًا أَوۡ أَشۡتَاتٗاۚ فَإِذَا دَخَلۡتُم بُيُوتٗا فَسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ تَحِيَّةٗ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ مُبَٰرَكَةٗ طَيِّبَةٗۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Junuubu fawaaki on bunɗo waasaaɗo giiɗe mu'un; junuubu fawaaki kadi laƴuɗo on, junuubu fawaaki kadi nawnuɗo on; si ɓe ɗalii ko ɓe hattantaake kon daranagol ɗum immorde e ko fawii ɓe waɗugol wano Jihaadi ka Laawol Alla. Junuubu fawaaki on -onon gomɗinɓe ɓen- fii ñaamugol ka cuuɗi mooɗon, no jeyaa e majji cuuɗi ɓiɗɓe mooaon, wanaa kadi fii ñaamugol ka cuuɗi baabiraaɓe mooɗon, maaɗum neeniraaɓe mooɗon, maaɗun musiɗɓe mooɗon, maaɗum musiɗɓe mooɗon rewɓe, maaɗum bappiraaɓe mooɗon, maaɗum yaayiraaɓe mooɗon, maaɗum kawiraaɓe mooɗon, maaɗum neeniraaɓe mooɗon ka dewol, maaɗum cuuɗi ɗi halfinaɗon reenugol ɗin wano aynuɗo awru. Junuuɓu alaa e ñaamugol ka cuuɗi yiɗɓe mooɗon sabu weleede wonkii makko e ɗum, junuubu fawaaki on nde ñaamoton ko on mooɓiiɓe maaɗum ñaamiron gooto-gooto. Si on natay e cuuɗi sifa ɗii cuuɗi jaŋtaaɗi ɗoo e tanaa majji haray salminee ɓen wonuɓe e nder majji ɗum woni wi'on: "Kisiyee e mon" Si tawii goɗɗo alah e nder majji; haray salminee e dow wonkiiji mooɗon, ɗum woni wi'on: "Kisiyee e amen e jeyaaɓe Alla moƴƴuɓe ɓen". Ɗum ko hiwraango immorde ka Alla ngo O Sar'inani on barkinaango; sabu ko ngo saakata kon immorde e giggol e woowoniral hakkunde mooɗon, laaɓungo no laaɓira sabu maggo wonkii nanuɗo ngo on, ko yeru ngol ɓannginngol aditiingol ka Simoore Alla ɓannginirta Aayeeje jortagol on hakkilanay ɗe, gollitiron ko woni kon e nder majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• جواز وضع العجائز بعض ثيابهنّ لانتفاء الريبة من ذلك.
Hino daganii nayeeɓe ɓen ittugol comci maɓɓe dowuuji ɗin tawde goɗɗo sikke alah e mabɓe.

• الاحتياط في الدين شأن المتقين.
Howindagol ngol ka diina woni fiyaake hulooɓe Alla ɓen.

• الأعذار سبب في تخفيف التكليف.
Ko ngantooji ɗin woni sabu hayfineede ko Alla fawata ko.

• المجتمع المسلم مجتمع التكافل والتآزر والتآخي.
Renndo Julɓe ngon ko renndo yurmondiral e wallindiral e neene-gootoyaagal.

إِنَّمَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَإِذَا كَانُواْ مَعَهُۥ عَلَىٰٓ أَمۡرٖ جَامِعٖ لَّمۡ يَذۡهَبُواْ حَتَّىٰ يَسۡتَـٔۡذِنُوهُۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ فَإِذَا ٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِبَعۡضِ شَأۡنِهِمۡ فَأۡذَن لِّمَن شِئۡتَ مِنۡهُمۡ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمُ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Anndu gomɗinɓe goonguɓe ɓen ka gomɗinal maɓɓe, ko ɓen woni gomɗinɓe Alla ɓe gomɗini kadi Nulaaɗo Makko on, si ɓe laatike hiɓe wondi e Annabiijo on (yo Alla juulu e makko hisna) e fiyaake hawtinirɗo ɓe fii nafa Julɓe ɓen, ɓe yahatah haa ɓe ɗaɓɓira mo duŋayee fii yahugol. Pellet, ɓen ɗaɓɓirooɓe ma -an Nulaaɗo- duŋayee tuma yahugol ko ɓen ɗon gomɗini Alla, ɓe gomɗini Nulaaɗo Makko on e goonga, si ɓe ɗaɓɓirii ma duŋayee fii yoga e fiyaake hittuɗo e maɓɓe duŋano on mo yiɗuɗaa duŋanaade e maɓɓe, ɗaɓɓanaaɓe yawtaneede junubaaji ɗin. Pellet, Alla ko O Yawtoowo tububaaji kala tuubuɗo immorde jeyaaɓe makko ɓen, ko O Yurmeteeɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّا تَجۡعَلُواْ دُعَآءَ ٱلرَّسُولِ بَيۡنَكُمۡ كَدُعَآءِ بَعۡضِكُم بَعۡضٗاۚ قَدۡ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ يَتَسَلَّلُونَ مِنكُمۡ لِوَاذٗاۚ فَلۡيَحۡذَرِ ٱلَّذِينَ يُخَالِفُونَ عَنۡ أَمۡرِهِۦٓ أَن تُصِيبَهُمۡ فِتۡنَةٌ أَوۡ يُصِيبَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Teddinee -onon gomɗinɓe ɓen- Nulaaɗo Alla on, si on nodday mo, wata on noddir mo innde makko nden, yeru: "Ko an Muhammadu" maaɗum innde baaba makko nden, yeru: "Ko an yo geɗal Abdullahi" Wano yoga e mooɗon waɗirta non e yoga, kono wi'ee: "Ko an yo Nulaaɗo Alla, ko an yo Annabaajo Alla" Si o noddii on kadi e muraadu kafaandu(renndaandu) wata on waɗu noddaandu makko ndun wano noddaandu yoga e mooɗon e yoga e muuraaɗi puyɗi, ko woni, yaccinee nootagol ndu. Gomɗii Alla no Anndi ɓen suuɗotooɓe yaha hara waynaaki, ɓen wonuɓe lunndaade yamaruyee Nulaaɗo on yo ɓe rento wata Alla hewtin ɓe jarrabuyeeji e masiibooji, maaɗum O hewtina ɓe Lepte muusuɗe ɗe ɓe muññotaako e hoore mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَآ إِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قَدۡ يَعۡلَمُ مَآ أَنتُمۡ عَلَيۡهِ وَيَوۡمَ يُرۡجَعُونَ إِلَيۡهِ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا عَمِلُواْۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمُۢ
Ko non woniri, pellet, ko Alla tun woodani tagude e jeyde e fewjude ko woni kon ka kammuuli e ka leydi, hiMo Anndi -onon yimɓe ɓen- ko wonuɗon kon e mu'un immorde e alhaaliiji, hay huunde e majji suuɗanaaki Mo, Ñalnde Darngal -tuma ɓe ruttiroytee ka Makko Immital ɓaawo maayde nden- O humpita ɓe ko ɓe gollunoo kon immorde e golle ka aduna, Alla ko O Annduɗo kala huunde, hay e huunde suuɗanaaki Mo ka kammuuli wanaa ka leydi kadi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• دين الإسلام دين النظام والآداب، وفي الالتزام بالآداب بركة وخير.
Diina Lislaamu kan ko Diina njuɓɓudi e needi, no e jogitagol neediiji ɗin ko barki e moƴƴere.

• منزلة رسول الله صلى الله عليه وسلم تقتضي توقيره واحترامه أكثر من غيره.
Darja Nulaaɗo Alla on (yo Alla juulu e makko hisna) no holli Teddingol mo e Horminngol mo ɓuri tanaa makko.

• شؤم مخالفة سُنَّة النبي صلى الله عليه وسلم.
Ñakko(kiite) lunndagol Sunna Annabiijo on (yo Alla juulu e makko hisna).

• إحاطة ملك الله وعلمه بكل شيء.
Huuɓitugol Laamu Alla ngun e Ganndal Makko ngal kala huunde.

 
Translation of the meanings Surah: An-Noor
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close