Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Al-Qasas   Ayah:

Simoore pilli (ciimti)

Purposes of the Surah:
سنة الله في تمكين المؤمنين المستضعفين وإهلاك الطغاة المستكبرين.
Laawol Alla e newnande goonɗinde lohnaaɓe e halkude bewɓe mawnikiniiɓe.

طسٓمٓ
(Taa, Siin, Miim) hari yewtanooma fii yeru majje ka fuɗɗoode Simoore Albaqara.
Arabic explanations of the Qur’an:
تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ
Ɗeeɗoo ko Aayeeje Alqur'aanaare ɓanngunde nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
نَتۡلُواْ عَلَيۡكَ مِن نَّبَإِ مُوسَىٰ وَفِرۡعَوۡنَ بِٱلۡحَقِّ لِقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Menɗen janngane kumpital fii Muusaa e Fir'awna e goonga ka sikke alaa e muuɗum wonannande yimɓe gomɗinɓe ɓen; sabu ko kamɓe woni ɓen nafitorayɓe ko woni kon e kumpital ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ فِرۡعَوۡنَ عَلَا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَجَعَلَ أَهۡلَهَا شِيَعٗا يَسۡتَضۡعِفُ طَآئِفَةٗ مِّنۡهُمۡ يُذَبِّحُ أَبۡنَآءَهُمۡ وَيَسۡتَحۡيِۦ نِسَآءَهُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ مِنَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Pellet, Fir'awna bewii ka leydi Misra, o wurtike e mayri, o waɗi yimɓe mayri ɓen feddeeji o senndi hakkunde majji, himo lo'ina fedde goo e maɓɓe, ɓen ko ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, warugol ɓiɗɓe maɓɓe worɓe ɓen e accugol rewɓe ɓen fii ko kurkee ka tentinngol hoynugol ɓe, pellet, kanko o woniino jeyaaɗo e bonnirooɓe ɓen ka leydi tooñe e bewre e mawnintinaare.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَنُرِيدُ أَن نَّمُنَّ عَلَى ٱلَّذِينَ ٱسۡتُضۡعِفُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَنَجۡعَلَهُمۡ أَئِمَّةٗ وَنَجۡعَلَهُمُ ٱلۡوَٰرِثِينَ
Meɗan faalaa neeminirgol ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, ɓen ɓe Fir'awna lo'innoo ka leydi Misra; halkugol gaño maɓɓe on, e ittugol lo'ineede e maɓɓe, e waɗugol ɓe yeesooɓe ñentinteeɓe ka Goonga, Men waɗa ɓe ronooɓe leydi Saami barkinaandi ndin ɓaawo halkugol Fir'awna, wano Toowuɗo On Daaliri non: ( Men ronini ɓen yimɓe laatinooɓe no lo'inee ka funnaange leydi e ka hirnaange mayri, ndin ndi Men barkini e muuɗum...).
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الإيمان والعمل الصالح سببا النجاة من الفزع يوم القيامة.
Ko gomɗinal ngal e golle maƴƴe ɗen woni sabu daɗugol ngol ɗenƴere nden Ñalnde Darngal ngal.

• الكفر والعصيان سبب في دخول النار.
Ko keefeeru ngun e geddi ɗin woni sabu naatugol Yeete ngen.

• تحريم القتل والظلم والصيد في الحرم.
Harminngol warngo e tooñe e waañugol ka Hurum.

• النصر والتمكين عاقبة المؤمنين.
Ko walleede e newnaneede woni battane gomɗinɓe ɓen.

وَنُمَكِّنَ لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَنُرِيَ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَجُنُودَهُمَا مِنۡهُم مَّا كَانُواْ يَحۡذَرُونَ
Men weeɓinirana ɓe ka leydi, waɗugol ɓe fewjooɓe e mayre, Men holla Fir'awna e Haamaana ɓuroowo wallude mo on ka laamu, wonndude e koneeli maɓɓe wallayɗi ɓe ɗin, ko ɓe hulaynoo wata iwugol laamu maaɓe ngun, ngu re'ora e junngo gorko jibinaaɗo ka ɓiɗɓe Israa'iila.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰٓ أُمِّ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَرۡضِعِيهِۖ فَإِذَا خِفۡتِ عَلَيۡهِ فَأَلۡقِيهِ فِي ٱلۡيَمِّ وَلَا تَخَافِي وَلَا تَحۡزَنِيٓۖ إِنَّا رَآدُّوهُ إِلَيۡكِ وَجَاعِلُوهُ مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Men lonngini neene Muusaa on (yo o his) Men wi'i: muynin mo si a hulii Fir'awna e yimɓe makko ɓen wata ɓe waru mo, haray waɗu mo e hontoore, werloɗaa nde ka caangol Nila, wata a hulu himo yooli wata a hulu Fir'awna no waɗi mo goɗɗum, wata a suno sabu seedugol e makko, Menen Men artiray mo ka maaɗa hara himo wuuri, Men waɗay mo kadi jeyaaɗo e Nulaaɓe Alla ɓen, ɓen ɓe O Nulata faade e tagu Makko ngun.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَٱلۡتَقَطَهُۥٓ ءَالُ فِرۡعَوۡنَ لِيَكُونَ لَهُمۡ عَدُوّٗا وَحَزَنًاۗ إِنَّ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَجُنُودَهُمَا كَانُواْ خَٰطِـِٔينَ
O ɗoftii ko Men lonngini mo kon, fii waɗugol mo ka hontoore, bugoo mo ka caangol. Yimɓe Fir'awna ɓen yiiti mo, ɓe ƴetti mo, fii ko Alla Muuyi kon yo laato: wonnde Muusaa wonoyay gaño Fir'awna, Alla liɓira laamu makko ngun e junngo Muusaa, o wona addanyɗo ɓe suno. Pellet, Fir'awna e yaakoraaɗo makko on Haamaana e wallooɓe ɓen, ɓe wonuno bakondinirɓe sabu keeferaaku e bewre maɓɓe, e bonnugol ɓe ngol ka leydi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَتِ ٱمۡرَأَتُ فِرۡعَوۡنَ قُرَّتُ عَيۡنٖ لِّي وَلَكَۖ لَا تَقۡتُلُوهُ عَسَىٰٓ أَن يَنفَعَنَآ أَوۡ نَتَّخِذَهُۥ وَلَدٗا وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Nde Fir'awna faalanoo warugol mo, ɓeyngu makko wi'ani mo: Kun paykun, ko tubbirde welo-welo am e an kadi. Wata a waru mo, hino gasa ka o nafiroyay en golle, maa jogitoren mo ɓiɗɗo ne'aaɗo men. Hari fewndo ontuma, ɓe anndaa wonnde laamu maɓɓe ngun laniray e juuɗe on ɗon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَصۡبَحَ فُؤَادُ أُمِّ مُوسَىٰ فَٰرِغًاۖ إِن كَادَتۡ لَتُبۡدِي بِهِۦ لَوۡلَآ أَن رَّبَطۡنَا عَلَىٰ قَلۡبِهَا لِتَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Ɓernde yumma Muusaa nden wonti yeewunde, yejjiti kala fiyakuuji aduna, si wanaa fii Muusaa; tawi o accii muññaade, haa o eɓɓi feññinngol wonnde ko ɓiɗɗo makko non, hakkee ko fii on woni e makko, si wanaano Men tbintinornoo ɓernde makko nden, muññinngol, fii yo o laato e gomɗim- ɓe fawii e Joomi mun, muññiiɓe e ko O ñaawata kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَتۡ لِأُخۡتِهِۦ قُصِّيهِۖ فَبَصُرَتۡ بِهِۦ عَن جُنُبٖ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Yumma Muusaa (yo o his) wi'ani banndiraawo makko on, ɓaawo o bugaade mo ka caangol: Jokkitu mo, anndaa ko ɓe waɗata mo; o ƴeewiri mo ka muutii, fii wata ɓe anndu fii makko on. Fewndo ontuma, hawri Fir'awna e yimɓe mun ɓen so'aa-anndude wonnde on jiwo, ko banndiraawo Muusaa, ko tefugol humpitoo fii makko tun addi mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَحَرَّمۡنَا عَلَيۡهِ ٱلۡمَرَاضِعَ مِن قَبۡلُ فَقَالَتۡ هَلۡ أَدُلُّكُمۡ عَلَىٰٓ أَهۡلِ بَيۡتٖ يَكۡفُلُونَهُۥ لَكُمۡ وَهُمۡ لَهُۥ نَٰصِحُونَ
Muusaa saltori e muuyaande Alla muynugol rewɓe ɓen, ko adii nde Min nduttata mbo e neene makko, nde banndiraawo makko on yi'unoo hiɓe rerɗi e muyninngol mo, o wi'ani ɓe: On accay mi tinndina on e yimɓe suudu, muyninooɓe mo dankoo mo, hara kadi ko laaɓanooɓe mo?
Arabic explanations of the Qur’an:
فَرَدَدۡنَٰهُ إِلَىٰٓ أُمِّهِۦ كَيۡ تَقَرَّ عَيۡنُهَا وَلَا تَحۡزَنَ وَلِتَعۡلَمَ أَنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Men artiri Muusaa ka yumma makko, fii no ɓernde makko ɓuuɓira yi'ugol ma gite e gite, hara o sunoraaki seedugol e makko ngol, e fii yo yumma makko anndu kadi pellet, fodoore Alla nden e artirgol mo ɓiɗɗo makko on, ko goonga mo sikke alaa e mu'un. Kono ɓurɓe ɗuuɗude ɓen e maɓɓe, ɓe anndaa ndee fodoore, tawi kadi, gooto e maɓɓe anndaa ko on woni yumma makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تدبير الله لعباده الصالحين بما يسلمهم من مكر أعدائهم.
Ko Alla eɓɓanta jeyaaɓe Makko moƴƴuɓe ɓen, hisinayɓe e pewje ayɓe maɓɓe

• تدبير الظالم يؤول إلى تدميره.
Fewjoore tooñoowo, hino waylitora halakuyee makko.

• قوة عاطفة الأمهات تجاه أولادهن.
Aajeeje ɗen joopike e tiiɗugol yurmogol neene e ɓiɗɗo.

• جواز استخدام الحيلة المشروعة للتخلص من ظلم الظالم.
Hino dagoo wallitorgol ƴoyre sar'inaande, fii ɓoortondirgol e tooñoowo.

• تحقيق وعد الله واقع لا محالة.
Fodoore Alla nden laatoray ko feere mun alaa.

وَلَمَّا بَلَغَ أَشُدَّهُۥ وَٱسۡتَوَىٰٓ ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Nde o yottinoo duuɓi cattal banndu, o huɓindii cemmbe makko ɗen, Men okki mo ganndal e faamu ka diina ɓiɗɓe Israa'iila, ado annabaaku makko. Ko wano Men yoɓiri nii Muusaa e ɗoftaare makko nden, Men yoɓirta moƴƴinooɓe ɓen e kala nokku e jamaanu.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَدَخَلَ ٱلۡمَدِينَةَ عَلَىٰ حِينِ غَفۡلَةٖ مِّنۡ أَهۡلِهَا فَوَجَدَ فِيهَا رَجُلَيۡنِ يَقۡتَتِلَانِ هَٰذَا مِن شِيعَتِهِۦ وَهَٰذَا مِنۡ عَدُوِّهِۦۖ فَٱسۡتَغَٰثَهُ ٱلَّذِي مِن شِيعَتِهِۦ عَلَى ٱلَّذِي مِنۡ عَدُوِّهِۦ فَوَكَزَهُۥ مُوسَىٰ فَقَضَىٰ عَلَيۡهِۖ قَالَ هَٰذَا مِنۡ عَمَلِ ٱلشَّيۡطَٰنِۖ إِنَّهُۥ عَدُوّٞ مُّضِلّٞ مُّبِينٞ
Muusaa naatiri e saare nden, fewndo yimɓe ɓen fowtii ka cuuɗi mun, o tawi worɓe ɗiɗo no haɓa: goɗɗo e maɓɓe, ko jeyaaɗo e ɓiɗɓe Israa'iila'en, yimɓe Muusaa ɓen; oya on, ko jayaaɗo qibtiyankooɓe yimɓe Fir'awna'en, ayɓe Muusaa ɓen. Jeyaaɗo on e yimɓe makko ɓen ɗaɓɓiri mo ballal e hoore gaño makko qibtiyankoojo on. Muusaa fenkorii on, banto, o wariri mo nden fenkannde, hakke no nde tiiɗi. Muusaa maaki: Ɗum ɗoo, ko jeyaaɗum e cuɗateere seytaane e kodooje makko., Pellet, seytaane ko o gaño, majjinoowo kala jokkuɗo mo, ɓannginɗo ngayngu. Ko mi waɗi ɗoo kon, ko sabu majjere makko, nde o faalaa majjinirde lam.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ رَبِّ إِنِّي ظَلَمۡتُ نَفۡسِي فَٱغۡفِرۡ لِي فَغَفَرَ لَهُۥٓۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ
Muusaa noddi Joomi makko, himo qirritoo ko o waɗi kon, o maaki: Joomi am, mi tooñirii hoore-am, warugol oo qibtiyankoojo; haforanam ɗin junubaaji am. Alla ɓannginani en, ko O haforani Muusaa kon. Pellet, ko Kanko woni Haforanoowo kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ رَبِّ بِمَآ أَنۡعَمۡتَ عَلَيَّ فَلَنۡ أَكُونَ ظَهِيرٗا لِّلۡمُجۡرِمِينَ
Alla jokkitii humpitugol fii noddaandu Muusaa ndun, ka o wi'i: Joomi am, sabu ko neeminɗaa mi kon doole e ñeeñal e ganndal, mi wontataa wallitotooɗo bomɓe ɓen e bonnere maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَصۡبَحَ فِي ٱلۡمَدِينَةِ خَآئِفٗا يَتَرَقَّبُ فَإِذَا ٱلَّذِي ٱسۡتَنصَرَهُۥ بِٱلۡأَمۡسِ يَسۡتَصۡرِخُهُۥۚ قَالَ لَهُۥ مُوسَىٰٓ إِنَّكَ لَغَوِيّٞ مُّبِينٞ
Nde o wari qibtiyankeejo on, o wonti hulɗo ka saare, himo habbitii ko waɗata. Tawi ɗaɓɓirnooɗo mo ballal on hanki, e hoore gaño makko qibtiyankeejo on, hino ɗaɓɓira mo ballal, e hoore qibtiyankeejo goo kadi. Muusaa maakani mo: Pellet, ko a jom-bewre e majjere ɓanngunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّآ أَنۡ أَرَادَ أَن يَبۡطِشَ بِٱلَّذِي هُوَ عَدُوّٞ لَّهُمَا قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ أَتُرِيدُ أَن تَقۡتُلَنِي كَمَا قَتَلۡتَ نَفۡسَۢا بِٱلۡأَمۡسِۖ إِن تُرِيدُ إِلَّآ أَن تَكُونَ جَبَّارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا تُرِيدُ أَن تَكُونَ مِنَ ٱلۡمُصۡلِحِينَ
Nde Muusaa faandinoo nanngugol qibtiyankeejo gaño makko kanko e Israa'iilankeejo on, on sikki Muusaa faala nanngude mo kanko kadi, nde o nanunoo himo maaka: "Pellet, ko a bewɗo ɓannguɗo". O wi'ani ɗon Muusaa: a faalaa warude lam, wano ittirnoɗaa wonkii non hanki? A faalaaka wonnde, si wanaa dunndarakeejo tooñoowo wara yimɓe ɓen ka leydi, a faalaaka wonude moƴƴinoo- ɓe hakkunde hoɓooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَجَآءَ رَجُلٞ مِّنۡ أَقۡصَا ٱلۡمَدِينَةِ يَسۡعَىٰ قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّ ٱلۡمَلَأَ يَأۡتَمِرُونَ بِكَ لِيَقۡتُلُوكَ فَٱخۡرُجۡ إِنِّي لَكَ مِنَ ٱلنَّٰصِحِينَ
Nde kabaaru on saakinoo, gorko iwri ka ɓuri woɗɗude e saare nden, himo yaccoo, hakkee ko o aani wata Muusaa nannge, o wi'i: Ko an yo Muusaa, mbatu Fir'awna ngun, no diisondirde fii warugol ma, yaltu e leydi ndin. Ko e laaɓanooɓe ma, yurmaade wotoɓe heftoma ɓe ware ma.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَخَرَجَ مِنۡهَا خَآئِفٗا يَتَرَقَّبُۖ قَالَ رَبِّ نَجِّنِي مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Muusaa nani waaju gorko laaɓanɗo mo on, o yalti e leydi ndin, himo huli, himo habbitii ko waɗata mo. O noddi Joomi makko, o maaki: Joomi am, danɗndam e yimɓe tooñooɓe ɓen, hara ɓe hewtiraali lam bone.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الاعتراف بالذنب من آداب الدعاء.
Qirritagol junuubu ko jeyaaɗum e neediiji du'aa on.

• الشكر المحمود هو ما يحمل العبد على طاعة ربه، والبعد عن معصيته.
Jarnugol yettiniingol ngol ɗum ko huunde waɗaynde jeyaaɗo on ɗoftoo Joomi makko, o woɗɗitoo kadi e yeddugol Mo.

• أهمية المبادرة إلى النصح خاصة إذا ترتب عليه إنقاذ مؤمن من الهلاك.
Hette yaccorgol laaɓal-reedu tentinii si tawii no jokkondiri e muuɗum danndugol gomɗinɗo halakuyee.

• وجوب اتخاذ أسباب النجاة، والالتجاء إلى الله بالدعاء.
Wajibagol jogagol sabuuji daɗugol ngol, e fattorgol ka Alla du'aa on.

وَلَمَّا تَوَجَّهَ تِلۡقَآءَ مَدۡيَنَ قَالَ عَسَىٰ رَبِّيٓ أَن يَهۡدِيَنِي سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
Nde o fewrunoo telen Madyana, o maaki: Hino hasii ka Joomi am fewnirta lam, e laawol moƴƴol, hara mi majjataa e maggol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَمَّا وَرَدَ مَآءَ مَدۡيَنَ وَجَدَ عَلَيۡهِ أُمَّةٗ مِّنَ ٱلنَّاسِ يَسۡقُونَ وَوَجَدَ مِن دُونِهِمُ ٱمۡرَأَتَيۡنِ تَذُودَانِۖ قَالَ مَا خَطۡبُكُمَاۖ قَالَتَا لَا نَسۡقِي حَتَّىٰ يُصۡدِرَ ٱلرِّعَآءُۖ وَأَبُونَا شَيۡخٞ كَبِيرٞ
Nde o hewtunoo ka ɓunndu Madyana, ndu ɓe yarnirta ɗam, o tawi jamaa yimɓe no yarna daabeeji mun, o tawi kadi rewɓe ɗiɗo, no jogitii dammi mun, habbii haa yimɓe ɓen yarna. Annabi Muusaa maakani ɓe: Ko haɗi on yarnidugol e yimɓe ɓen? Ɓe wi'i: Ko men woowti, ko martagol habboo, haa gaynaakooɓe ɓen pottoo; fii wata men jillondir e maɓɓe, baaba amen, ko mawɗo nayeejo, o hippataa yarnugol, tawi bee men yarna menen, dammi amen ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَسَقَىٰ لَهُمَا ثُمَّ تَوَلَّىٰٓ إِلَى ٱلظِّلِّ فَقَالَ رَبِّ إِنِّي لِمَآ أَنزَلۡتَ إِلَيَّ مِنۡ خَيۡرٖ فَقِيرٞ
O yurmaa ɓe, o yarnani ɓe dammi maɓɓe ɗin. Refti o huccitiri ka ɗowdi, fii fowtagol, o torii Joomi makko e ko o hatonjini, o maaki: Joomi am, min ko jippinɗaa e am woo e moƴƴere, ko mi hatonjinɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَجَآءَتۡهُ إِحۡدَىٰهُمَا تَمۡشِي عَلَى ٱسۡتِحۡيَآءٖ قَالَتۡ إِنَّ أَبِي يَدۡعُوكَ لِيَجۡزِيَكَ أَجۡرَ مَا سَقَيۡتَ لَنَاۚ فَلَمَّا جَآءَهُۥ وَقَصَّ عَلَيۡهِ ٱلۡقَصَصَ قَالَ لَا تَخَفۡۖ نَجَوۡتَ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Nde jiwɓe ɓen hootunoo, ɓe humpiti ɗum baaba maɓɓe. O nuli kisan gooto e maɓɓe, yo noddoy mo. Jiwo on ari mum, no yahra hersa, o wi'i: Baaba am no nodde, fii yoɓugol ma njoɓdi ko yarnan-ɗaa men kon. Nde Muusaa hewtunoo ka mawɗo on, o humpiti mo fii makko, mawɗo on wallintini ɓernde makko, o wi'ani mo: wata a hulu, sabu a daɗii bone Fir'awna e yimɓe mun tooñooɓe, tawde alaa ko ɓe waawani Madyana; ɓe hewtataa ma fes.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَتۡ إِحۡدَىٰهُمَا يَٰٓأَبَتِ ٱسۡتَـٔۡجِرۡهُۖ إِنَّ خَيۡرَ مَنِ ٱسۡتَـٔۡجَرۡتَ ٱلۡقَوِيُّ ٱلۡأَمِينُ
Gooto e jiwɓe mawɗo on wi'i: Ƴettu mo ko aynane dammi, yo baaba. Tawde himo fotdiri e golle, sabu doole e nunɗal makko: si ko doole ɗen, o wallitoray huuwude ko o halfinaa, hoolaare nden kan, ko ko reenira kon ko o halfinaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ إِنِّيٓ أُرِيدُ أَنۡ أُنكِحَكَ إِحۡدَى ٱبۡنَتَيَّ هَٰتَيۡنِ عَلَىٰٓ أَن تَأۡجُرَنِي ثَمَٰنِيَ حِجَجٖۖ فَإِنۡ أَتۡمَمۡتَ عَشۡرٗا فَمِنۡ عِندِكَۖ وَمَآ أُرِيدُ أَنۡ أَشُقَّ عَلَيۡكَۚ سَتَجِدُنِيٓ إِن شَآءَ ٱللَّهُ مِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ
Ben maɓɓe maakani Muusaa (yo ɓe his): Miɗo yiɗi resindirde maa gooto e jiwɓe am ɓen, nde teŋe makko ɗen wonata aynangol lam dammi, duuɓi jeetati. Si a timminii sappo, haray ko e sago maa, waɗɗaaki maa, tawde ko duuɓi jeetati woni haldigal ngal, ko ɓeydii ɗon woo, ko sago. Mi fonndaa ɓiɗtinirgol ma, ko sonnjata maa. A taway lam, si Alla jaɓii, ko mi jeyaaɗo e moƴƴinooɓe, hunnooɓe ahadi, mo firtataa.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ ذَٰلِكَ بَيۡنِي وَبَيۡنَكَۖ أَيَّمَا ٱلۡأَجَلَيۡنِ قَضَيۡتُ فَلَا عُدۡوَٰنَ عَلَيَّۖ وَٱللَّهُ عَلَىٰ مَا نَقُولُ وَكِيلٞ
Muusaa maaki: Ɗum wonii ko fottanɗen, en ɗiɗo. Kala happu mo mi timmini (woni duuɓi jeetati ɗin maa sappo), haray fow e mun, mi hunnii ko fawii lam kon; mi ɗaɓɓiroytaake ɓeydugol. Alla ko Fawiiɗo, Reenuɗo e ko halduɗen kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الالتجاء إلى الله طريق النجاة في الدنيا والآخرة.
Moolorgol Alla, ko laawol daɗingol aduna e laakara.

• حياء المرأة المسلمة سبب كرامتها وعلو شأنها.
Debbo juulɗo, ko hersa woni fii teddungal e mawnu makko.

• مشاركة المرأة بالرأي، واعتماد رأيها إن كان صوابًا أمر محمود.
Hino rerɗinaa lamndagol debbo, miijo makko, jaɓa ngo, si ngo hawrii e sawaaba.

• القوة والأمانة صفتا المسؤول الناجح.
Doole e hoolaare, ko sifaaji naamnitteeɗo mokombinɗo.

• جواز أن يكون المهر منفعة.
Hino sella ka teŋe wonata nafoore.

۞ فَلَمَّا قَضَىٰ مُوسَى ٱلۡأَجَلَ وَسَارَ بِأَهۡلِهِۦٓ ءَانَسَ مِن جَانِبِ ٱلطُّورِ نَارٗاۖ قَالَ لِأَهۡلِهِ ٱمۡكُثُوٓاْ إِنِّيٓ ءَانَسۡتُ نَارٗا لَّعَلِّيٓ ءَاتِيكُم مِّنۡهَا بِخَبَرٍ أَوۡ جَذۡوَةٖ مِّنَ ٱلنَّارِ لَعَلَّكُمۡ تَصۡطَلُونَ
Nde Muusaa timminnoo ko ɓuri juutude e happuuji ɗin kon, woni duuɓi sappo ɗin, o nanngi laawol Misra ngol, iwgol Madyana kanko e ɓeynguure makko nden, o haynii yiite ka senngo fello Tuuri, ontuma o maakani ɓenyuure makko nden: wonee ɗoo, min mi haynike yiite. No gasa mi addana on e magge kumpital maa te'annde yiite ngen, ko huɓɓon, no gasa ka iwloron e jaangol ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّآ أَتَىٰهَا نُودِيَ مِن شَٰطِيِٕ ٱلۡوَادِ ٱلۡأَيۡمَنِ فِي ٱلۡبُقۡعَةِ ٱلۡمُبَٰرَكَةِ مِنَ ٱلشَّجَرَةِ أَن يَٰمُوسَىٰٓ إِنِّيٓ أَنَا ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Nde Muusaa hewtunoo ka yiite nge o hayninoo, Joomi makko noddiri mo ka fonngo ñaamo aynde, e tummbere barkiniraande yewtidugol Muusaa e Alla, takko leggal, wonnde: ko an yo Muusaa! Ko Min woni Alla, Jeyɗo tageefo ngon fow.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنۡ أَلۡقِ عَصَاكَۚ فَلَمَّا رَءَاهَا تَهۡتَزُّ كَأَنَّهَا جَآنّٞ وَلَّىٰ مُدۡبِرٗا وَلَمۡ يُعَقِّبۡۚ يَٰمُوسَىٰٓ أَقۡبِلۡ وَلَا تَخَفۡۖ إِنَّكَ مِنَ ٱلۡأٓمِنِينَ
E wiide kadi, bugo tuggordu maa ndun. O waɗiri ɗum, ɗoftagol Joomi makko. Nde o tinunoo hindu dillira, hondu folwo wa mboddi, o huccitiri dogirgol ndu kulol, o yeƴƴitaaki. Ontuma Joomi maako noddi mo: ko an yo Muusaa! Yiltito, wata a hulu ndun; tawde pellet, ko e hooliiɓe ndu ɓen e goɗɗi goo, jeyaaɗaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱسۡلُكۡ يَدَكَ فِي جَيۡبِكَ تَخۡرُجۡ بَيۡضَآءَ مِنۡ غَيۡرِ سُوٓءٖ وَٱضۡمُمۡ إِلَيۡكَ جَنَاحَكَ مِنَ ٱلرَّهۡبِۖ فَذَٰنِكَ بُرۡهَٰنَانِ مِن رَّبِّكَ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦٓۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ
Alla daalani mo ontuma: Naadu junngo maa ñaamo ngon, ka dolokke maa on udditori ɗon, senngo daande, ngo yaltitay ranewo, hara ko wondaa e ɗamajam. Annabi Muusaa waɗi ɗum, ko yaltiri non, hingo wa'i wa bufenri(galaas). O wi'anaa kadi: baku juuɗe maa ɗen e maaɗa, fii no kulol ngol ɗuytora. O waɗi ɗum, kulol ngol iwi e makko. Ɗin ɗiɗi jantaaɗi, woni tuggordu ndun e junngo ngun, ko hujjaajji ɗiɗi, ɗi Joomi maa nulir-maa haa e Fir'awna e mbatu mu'un, tawnooɓe pellet, ɓe laatike yaltirɓe e ɗoftaare Alla nden, geddi e keeferaaku.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ رَبِّ إِنِّي قَتَلۡتُ مِنۡهُمۡ نَفۡسٗا فَأَخَافُ أَن يَقۡتُلُونِ
Muusaa torii Joomi mun, o maaki: Joomi, mi ittiino wonkii e maɓɓe, miɗo huli nde ɓe warata lam, si mi arii e yottingol nulal maa e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَخِي هَٰرُونُ هُوَ أَفۡصَحُ مِنِّي لِسَانٗا فَأَرۡسِلۡهُ مَعِيَ رِدۡءٗا يُصَدِّقُنِيٓۖ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يُكَذِّبُونِ
Ko musiɗɗo am on Haaruuna, ɓuri lam laaɓude ɗemngal. Immindin-mo e am, ko wallitoo lam, goongina haala am, si Fir'awna e yimɓe mun arii fennugol lam. Miɗo huli wata ɓe fenniram, wano mofte yawtunooɓe woowirnoo fennugol Nulaaɓe mun, ado am.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ سَنَشُدُّ عَضُدَكَ بِأَخِيكَ وَنَجۡعَلُ لَكُمَا سُلۡطَٰنٗا فَلَا يَصِلُونَ إِلَيۡكُمَا بِـَٔايَٰتِنَآۚ أَنتُمَا وَمَنِ ٱتَّبَعَكُمَا ٱلۡغَٰلِبُونَ
Alla jaabori Muusaa daalirangol mo: Men semmbinirte an Muusaa, immindingol ma e musiɗɗo maa on, ko wallito maa, Men waɗana on ɗiɗo, hujja e cemmbe; ɓe hewtirtaa on bone maɓɓe, sabu Aayeeje Amen, ɗe Men nuliri on ɗen, e ɓen gomɗimɓe jokkuɓe on, fooluɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الوفاء بالعقود شأن المؤمنين.
Hunnugol aadiije, ko jikku gomɗimɓe ɓen.

• تكليم الله لموسى عليه السلام ثابت على الحقيقة.
Ko Alla yewtidi e Muusaa kon, hino tabitiri goonga.

• حاجة الداعي إلى الله إلى من يؤازره.
Waajotooɗo hino hatonjini e Alla ko wallitoo mo.

• أهمية الفصاحة بالنسبة للدعاة.
Laaɓugol ɗemngal, ko ko waajotooɗo ɓuri hatonjinde.

فَلَمَّا جَآءَهُم مُّوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا بَيِّنَٰتٖ قَالُواْ مَا هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّفۡتَرٗى وَمَا سَمِعۡنَا بِهَٰذَا فِيٓ ءَابَآئِنَا ٱلۡأَوَّلِينَ
Nde Muusaa ardunoo e maɓɓe Aayeeje Amen ɗen ɓannguɗe, ɓe wi'i: Ɗum wonaali, si wanaa fenaande nde Muusaa fefindii. Men naniraali ɗum baabiraaɓe amen adinooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ مُوسَىٰ رَبِّيٓ أَعۡلَمُ بِمَن جَآءَ بِٱلۡهُدَىٰ مِنۡ عِندِهِۦ وَمَن تَكُونُ لَهُۥ عَٰقِبَةُ ٱلدَّارِۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Muusaa maakani Fir'awna: Ko Joomi am ɓuri anndude on hanndude e peewal, ngal o immode ka Makko, e on mo battane moƴƴe woodani laakara. Pellet, O malnataa tooñooɓe ɓen O dadndataaɓe koɓe hulata ko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ يَٰٓأَيُّهَا ٱلۡمَلَأُ مَا عَلِمۡتُ لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرِي فَأَوۡقِدۡ لِي يَٰهَٰمَٰنُ عَلَى ٱلطِّينِ فَٱجۡعَل لِّي صَرۡحٗا لَّعَلِّيٓ أَطَّلِعُ إِلَىٰٓ إِلَٰهِ مُوسَىٰ وَإِنِّي لَأَظُنُّهُۥ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Fir'awna wi'ani dental mun ngal: Ko onon yo dental, mi anndanaa on reweteeɗo, si wanaa min. Ko an yo Haamaana, huɓɓanam yiite e loopal ngal, haa wula, mahiranaa lam huɓeere toowunde, ndaarugol no mi ƴellitora e Reweteeɗo Muusaa On; tawde miɗo sikki mo fenoowo, e ko o nodditorta Nulaaɗo Alla e am, min e yimɓe am.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱسۡتَكۡبَرَ هُوَ وَجُنُودُهُۥ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُمۡ إِلَيۡنَا لَا يُرۡجَعُونَ
Fir'awna e koneeli mun ɗin hattini e mawnintinagol, townitoora e leydi Misra ndin, ko aldaa e goonga. Ɓe yeddi ummital, ɓe sikki wonnde ɓe ruttitetaake ka Amen, Ñalnde Darngal, fii hasbeede leptee.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَخَذۡنَٰهُ وَجُنُودَهُۥ فَنَبَذۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡيَمِّۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلظَّٰلِمِينَ
Men nanngi Fir'awna e koneeli makko ɗin, Men bugii ɓe ka maayo, ɓe yoolii haa ɓe halkiii e mun. An Nulaaɗo, tesko, ko honno battane tooñuɓe ɓen wa'unoo. Ko halkaare ɓe sakkitornoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَئِمَّةٗ يَدۡعُونَ إِلَى ٱلنَّارِۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا يُنصَرُونَ
Men waɗi ɓe ardiiɓe bewɓe e majjuɓe ɓen, hiɓe nodda e Yiite ngen, saakitugol majjere e keeferaaku. Ñalnde Darngal non, ɓe walliroytaake faabo ka Yiite, wurin ko lepte ɗen sowiranteeɓe, sabu ko ɓe sinciri bonɗi, ɓe noddi e majjere; ɓe winndiranaa bone huuwugol ɗum, e kala jokkuɗo ɓe e mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَتۡبَعۡنَٰهُمۡ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا لَعۡنَةٗۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ هُم مِّنَ ٱلۡمَقۡبُوحِينَ
Men jokkintinira ɓe lepte ɗen ka aduna ɗoo, kuddi e jeesere. Ñalnde Darngal kadi, ko ɓe jeyaaɓe e woɗɗintinoyteeɓe e yurmeende Alla nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ مِنۢ بَعۡدِ مَآ أَهۡلَكۡنَا ٱلۡقُرُونَ ٱلۡأُولَىٰ بَصَآئِرَ لِلنَّاسِ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لَّعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Gomɗii Men okkii Muusaa Deftere Tawreeta nden, ɓaawo nde Men nulunoo e mofte adinnoɓe ɓen, ɓe fenni Nulaaɓe ɓen, Men halkiri ɓe sabu ɗum. Nden Deftere, ko ndayginorde yimɓe ɓen: hino e mayre ko nafata ɓe, si ɓe gollitirii; e ko lorrata ɓe, si ɓe haɗitike e mun. Hino ton kadi ko ɗowa ɓe e moƴƴere, e yurmeende moƴƴere aduna e laakara. Belajo'o, ɓe annditay neemaaji Alla ɗin e maɓɓe, ɓe yetta Mo, ɓe gomɗina Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• رَدُّ الحق بالشبه الواهية شأن أهل الطغيان.
Rutirgol goonga kan jiɓi-liɓi meere, ko ko meerenteeɓe ɓen anndiraa.

• التكبر مانع من اتباع الحق.
Townikinaare hino haɗa jokkugol goonga.

• سوء نهاية المتكبرين من سنن رب العالمين.
Bonnugol battane mawnintiniiɓe ɓen, ko e sunnaa-ji Joomiraaɗo On.

• للباطل أئمته ودعاته وصوره ومظاهره.
Meere nden hino jogii ardiiɓe e noddooɓe, hino mari kadi noone mun on feere.

وَمَا كُنتَ بِجَانِبِ ٱلۡغَرۡبِيِّ إِذۡ قَضَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَى ٱلۡأَمۡرَ وَمَا كُنتَ مِنَ ٱلشَّٰهِدِينَ
A tawanooka, an Nulaaɗo, ka senngo hiirnaange fello, fewndo Men wahyinnoo e Muusaa, yamiroore nulugol mo e Fir'awna e yimɓe mun. A jeyanooka kadi e tawanooɓe ɗon ɓen, sakko heɓaa ko fillano-ɗaa yimɓe ɓen. Ko fillanto-ɗaa ɓe kon fow, ko wahyu immorde ka Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَٰكِنَّآ أَنشَأۡنَا قُرُونٗا فَتَطَاوَلَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡعُمُرُۚ وَمَا كُنتَ ثَاوِيٗا فِيٓ أَهۡلِ مَدۡيَنَ تَتۡلُواْ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَا وَلَٰكِنَّا كُنَّا مُرۡسِلِينَ
Ko Menen woni taguɓe mofte ɓaawo Muusa, ɓe juutiraa duuɓi haa ɓe yejjiti ko ɓe ahodunoo e Alla kon. A hoɗaano ka yimɓe Madyana ɓen, hiɗa janngana ɓe Aayeeje Amen; si kon woni, ko Menen nulu maa, Men wahayini e maaɗa, kumpite Muusaa e ñiiɓugol makko Madyana, an kadi humpitu-ɗaa ɗum yimɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا كُنتَ بِجَانِبِ ٱلطُّورِ إِذۡ نَادَيۡنَا وَلَٰكِن رَّحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَ لِتُنذِرَ قَوۡمٗا مَّآ أَتَىٰهُم مِّن نَّذِيرٖ مِّن قَبۡلِكَ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
A tawanooka ka senngo Fello Tuuri, fewndo Men noddunoo Muusaa, Men wahayini e makko, sakko humpitaa fii ɗum. Ko woni, Men nuliri yurmeende wonannde yimɓe ɓen, Men wahayini e maaɗa, kumpite mun ɗen, fii no jertiniraa yimɓe, ɓe Nulaaɗo jeertiniroowo ɓe no ɓe waajitora araali e maɓɓe, ado maaɗa, ɓe gomɗina ko addan-ɗaa ɓe kon immorde ka Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡلَآ أَن تُصِيبَهُم مُّصِيبَةُۢ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡ فَيَقُولُواْ رَبَّنَا لَوۡلَآ أَرۡسَلۡتَ إِلَيۡنَا رَسُولٗا فَنَتَّبِعَ ءَايَٰتِكَ وَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Si wanaano ffi yo lepte yanir e maɓɓe, sabu geddi e keeferaaku maɓɓe, ɓe wi'ayno hiɓe hujjinora: Joomi amen, ko haɗno imminaa Nulaaɗo e Amen, Men jokka Aajeeje Maa ɗen, Men gollitira ɗe? Men jeyee e gomɗimɓe gollitirɓe yamiroore Joomi mun nden. Si wanaano fii wata ɓe wi'u ɗum, Men yaccinirayno lepte ɗen e maɓɓe; kono Men tonngir ɗe, ittugol nganto anngal imminaneede Nulaaɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّا جَآءَهُمُ ٱلۡحَقُّ مِنۡ عِندِنَا قَالُواْ لَوۡلَآ أُوتِيَ مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ مُوسَىٰٓۚ أَوَلَمۡ يَكۡفُرُواْ بِمَآ أُوتِيَ مُوسَىٰ مِن قَبۡلُۖ قَالُواْ سِحۡرَانِ تَظَٰهَرَا وَقَالُوٓاْ إِنَّا بِكُلّٖ كَٰفِرُونَ
Nde Muhammadu addirannoo Quraysi'en nulal ngal, immorde ka Joomi makko, ɓe lamnditii alyahuuda en fii ɗum, ɓen lonngini ɓe ɗii hujjaaji wiide: ko haɗno Muhammadu okkee yeru ko Aajeeje ɗe Muusaa okkanoo ɗen, tindinɗe ko o Nulaaɗo Joomi makko, wano junngo ngon maa tuggordu ndun? An Nulaaɗo, maakan ɓee, kaa jaabagol ɓe: kere alyahuuda'en yeddaano ko Muusaa okkanoo kon ko adi? Ɓe wi'i wonnde Tawreeta e Alqur'aana, ko mbileeji ɗiɗi, wonɗi wallindirde. Ɓe wi'i kadi: Men yeddii ɗe ɗiɗi kala!
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ فَأۡتُواْ بِكِتَٰبٖ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ هُوَ أَهۡدَىٰ مِنۡهُمَآ أَتَّبِعۡهُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee: Addee Deftere jippinirande ka Alla, ɓurnde feewude Tawreeta e Alqur'aana. Si on addii nde, mi jokkaynde, si on laatike goonguɓe e ko aaƴotoɗon wonnde Tawreeta e Alqur'aana, ko mbilewu.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِن لَّمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَكَ فَٱعۡلَمۡ أَنَّمَا يَتَّبِعُونَ أَهۡوَآءَهُمۡۚ وَمَنۡ أَضَلُّ مِمَّنِ ٱتَّبَعَ هَوَىٰهُ بِغَيۡرِ هُدٗى مِّنَ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si Qurayshi'en jaabitaako ma e addugol Deftere ɓurnde Tawreeta e Alqur'aana feewude, haray fellitu wonnde ko ɓe fenniri ɗe kon, tuugaaki e dalil; ko mbeleeɗe maɓɓe maɓɓe ɓe woni e jokkude. Alaa non ɓurɗo majjude, ɓuri on jokkirɗo mbeleeɗe mun ɗen, ko aldaa e peewal, immorde ka Alla. Pellet, Alla fewanataa yimɓe tooñirooɓe ko'e mun yeddugol Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• نفي علم الغيب عن رسول الله صلى الله عليه وسلم إلَّا ما أطلعه الله عليه.
Aayeeje ɗen hino riiwani anndugol Nulaaɗo on, ko wirnii, si wanaa ko yeru ko Alla ƴellitinani ɓe woo.

• اندراس العلم بتطاول الزمن.
Ganndal diina ngal yehiray no jamaanu on yahrata non.

• تحدّي الكفار بالإتيان بما هو أهدى من وحي الله إلى رسله.
Aayeeje ɗen hino teeɗii heeferɓe ɓen, addugol ko ɓuri wahayu Alla on e Nulaaɓe Makko ɓen feewude.

• ضلال الكفار بسبب اتباع الهوى، لا بسبب اتباع الدليل.
Majjere heeferɓe ɓen, ko sabu jokkugol ɓe mbeleeɗe, ko aldaa e hujja.

۞ وَلَقَدۡ وَصَّلۡنَا لَهُمُ ٱلۡقَوۡلَ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Gomɗii Men hewtinii e sirkooɓe ɓen e Alyhuudu en Konngol fillayeeji mofte adinooɓe, e lepte ɗe Men liɓunoo e maɓɓe, tuma nde ɓe fennunoo Nulaaɓe Amen ɓen, fii no ɓe waajitora ɗum, ɓe gomɗina, hara sugu mun heɓaali ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِهِۦ هُم بِهِۦ يُؤۡمِنُونَ
Ɓen tabitini e gomɗingol Tawreeta, ko adii jippagol Alqur'aana, ko ɓe gomɗinirɓe Alqur'aanaare nden, sabu ko ɓe tawi kumpite e joopanɗe fii mayre kon, ka Defte maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِهِۦٓ إِنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّنَآ إِنَّا كُنَّا مِن قَبۡلِهِۦ مُسۡلِمِينَ
Si nde janngaama e dow maɓɓe, ɓe wi'a: Men gomɗinii nde. Ko nde goonga nde sikke alaa e mu'un, jippornde Joomi amen. Toode Men laatinoke jebbiliiɓe, ado mayre, sabu ko men gomniri ko Nulaaɓe ɓen addunoo ado mayre.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ يُؤۡتَوۡنَ أَجۡرَهُم مَّرَّتَيۡنِ بِمَا صَبَرُواْ وَيَدۡرَءُونَ بِٱلۡحَسَنَةِ ٱلسَّيِّئَةَ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
Ɓen siforiiɓe ɗin sifaaji, Alla jonnitiroyayɓe njoɓdi golle maɓɓe ɗen, laabi ɗiɗi, sabu muññagol maɓɓe gomɗina Deftere maɓɓe nden, e gomɗingol maɓɓe Muhammadu (SAW) fewndu o nulaa, hiɓe duñira moƴƴi golle maɓɓe ɗin, golle maɓɓe moƴƴe ɗen, e kon ko Men arsiki ɓe, hiɓe nafqa ɗum no moƴƴiri.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا سَمِعُواْ ٱللَّغۡوَ أَعۡرَضُواْ عَنۡهُ وَقَالُواْ لَنَآ أَعۡمَٰلُنَا وَلَكُمۡ أَعۡمَٰلُكُمۡ سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡ لَا نَبۡتَغِي ٱلۡجَٰهِلِينَ
Si ɓee gomɗimɓe, jeyaaɓe e yimɓe Defte nanii konngol meerente, ɓe ɗuurnoo e maggol, ɓe wi'ana ɓen wowlu ɓe ngol: Ko menen njoɓdi golle amen woodani, ko onon kadi njoɓdi golle mon woodani. O hisirii e amen, hoynde e lorra. Men ɗaɓɓaa wondugol e majjuɓe ɓen, tawde ɗum ko lorra woodani men, ka diina e ka aduna amen.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّكَ لَا تَهۡدِي مَنۡ أَحۡبَبۡتَ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يَشَآءُۚ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ
Pellet, an Nulaaɗo, a fewnataa mo yiɗuɗaa, sugu Abuu Taalib e woɗɓe goo; kono Alla no fewna on Mo O muuyi fewnude. Ko Kano ɓuri anndude feewuɓe e laawol focciingol ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُوٓاْ إِن نَّتَّبِعِ ٱلۡهُدَىٰ مَعَكَ نُتَخَطَّفۡ مِنۡ أَرۡضِنَآۚ أَوَلَمۡ نُمَكِّن لَّهُمۡ حَرَمًا ءَامِنٗا يُجۡبَىٰٓ إِلَيۡهِ ثَمَرَٰتُ كُلِّ شَيۡءٖ رِّزۡقٗا مِّن لَّدُنَّا وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Sirkooɓe Makka ɓen ngantinori jokkugol lislaamu on, ɓe gomɗina, wiide: Si men jokki oo lislaamu mo arduɗaa e mu'un, ayɓe amen ɓen biftoto men e leydi amen ndin. E Men hoɗiniraali ɓee sirkooɓe, e nokku horminaaɗo, harmuɗo rufugol ƴiiƴam, tooña e mu'un, mo ɓe hoolnii, ka dimɗe noone kala addetee e mu'un, arsike immorde ka Amen? Si ko woni, ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe anndaa ko Alla neemini kon e maɓɓe, sakko ɓe yettira Mo ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَرۡيَةِۭ بَطِرَتۡ مَعِيشَتَهَاۖ فَتِلۡكَ مَسَٰكِنُهُمۡ لَمۡ تُسۡكَن مِّنۢ بَعۡدِهِمۡ إِلَّا قَلِيلٗاۖ وَكُنَّا نَحۡنُ ٱلۡوَٰرِثِينَ
Ɗuuɗii ko Men halki e ca'e, yeddunooɓe neema Alla on, ɓe fantini junuubi e geddi; Men wurti lepte e maɓɓe, Men gayni fii maɓɓe. E hino non caabeeje maɓɓe ɗen, yimɓe no feƴƴa e majje, ɗe hoɗaaka ɓaawo maɓɓe, si wanaa seeɗa e ɓe feƴƴooɓe. Men laatii wonnde heddotooɓe, rona kammuuli ɗin e leydi ndin, e kala ko woni e majji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا كَانَ رَبُّكَ مُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ حَتَّىٰ يَبۡعَثَ فِيٓ أُمِّهَا رَسُولٗا يَتۡلُواْ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَاۚ وَمَا كُنَّا مُهۡلِكِي ٱلۡقُرَىٰٓ إِلَّا وَأَهۡلُهَا ظَٰلِمُونَ
An Nulaaɗo, Joomi maa siforaali halkoowo yimɓe ca'e, haa O ittirana ɓe nganto, immingol Nulaaɗo e tufulle maɓɓe ɗen, wano O imminir maa e Tufunnde Ca'e ɗen (woni Makka). Men siforaali kadi, halkirooɓe yimɓe ca'e, hara ɓen ko feewuɓe; ko Men halkirta ɓe, ko tawde ko ɓe tooñirɓe faggitagol geddi e keeferaaku.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• فضل من آمن من أهل الكتاب بالنبي محمد صلى الله عليه وسلم، وأن له أجرين.
Aayeeje ɗen joopike ɓural yimɓe Defte, gomɗimɓe Annabiijo on Muhammadu (yo o his), e wonnde hiɓe mari njoɓdiiji ɗiɗi.

• هداية التوفيق بيد الله لا بيد غيره من الرسل وغيرهم.
Fewnireede e diina Alla kan, ko e juuɗe Alla woni, wanaa e Nulaaɓe ɓen, maa woɗɓe goo.

• اتباع الحق وسيلة للأمن لا مَبْعث على الخوف كما يدعي المشركون.
Jokkugol goonga, ko laawol kisal; wanaa ko addata kulol, wanaa sirkooɓe ɓen nodditorta.

• خطر الترف على الفرد والمجتمع.
Weli-fotii, ko ko hulɓinanii neɗɗo e renndo.

• من رحمة الله أنه لا يهلك الناس إلا بعد الإعذار إليهم بإرسال الرسل.
Hino jeyaa e yurmeende Alla, tawde O halkataa yimɓe ɓen, si wanaa hara ɓe salani Nulaaɓe ɓe immini ɓen.

وَمَآ أُوتِيتُم مِّن شَيۡءٖ فَمَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتُهَاۚ وَمَا عِندَ ٱللَّهِ خَيۡرٞ وَأَبۡقَىٰٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Kala ko Joomi mon okki on e huunde, ɗum ko ko dakmitoron cuɗinoron e nguurndam aduna, hooti fii mun lanna. Ko ko woni ka Alla kon e mbarjaari mawndi ka laakara, ko ɗum ɓuri moƴƴude,woni kadi ko heddotoo. E on haqqiltaa e ɗum, fii no ɓurdiniron ko heddotoo kon e dow ko lannata kon?
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَمَن وَعَدۡنَٰهُ وَعۡدًا حَسَنٗا فَهُوَ لَٰقِيهِ كَمَن مَّتَّعۡنَٰهُ مَتَٰعَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا ثُمَّ هُوَ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ مِنَ ٱلۡمُحۡضَرِينَ
E ko on mo Men fodani Aljanna e neemaaji mun ñiiɓuɗi ka laakara, wa'ata wa on mo Men dakmitiri jawle e cuɗaari nguurndam aduna, refti hara kanko on, Ñalnde Darngal, ko e tawneteeɓe ka Yiite Jahannama ɓen o jeyaa?
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ أَيۡنَ شُرَكَآءِيَ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Ñalnde Joomi maaɓe noddoyta ɓe, O wi'ana ɓe: Ko honto kafidaaɗi am, ɗin ɗi rewaynoɗon accon Lam, aaƴoɗon wonnde ko ɗi kafidaaɗi am?
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ ٱلَّذِينَ حَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلۡقَوۡلُ رَبَّنَا هَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَغۡوَيۡنَآ أَغۡوَيۡنَٰهُمۡ كَمَا غَوَيۡنَاۖ تَبَرَّأۡنَآ إِلَيۡكَۖ مَا كَانُوٓاْ إِيَّانَا يَعۡبُدُونَ
Ɓen ɓe Konngol lepte ngol jojjiri e mu'un noddooɓe e keefeeru wi'a: Joomi amen, ko ɓee woni ko Men majjinirnoo, wano men majjirnoo. Men daɗndinike e Maaɗa, immorde e maɓɓe. Wanaa menen woni ko ɓe rewaynoo, ko seytaane ɓe rewayno.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقِيلَ ٱدۡعُواْ شُرَكَآءَكُمۡ فَدَعَوۡهُمۡ فَلَمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَهُمۡ وَرَأَوُاْ ٱلۡعَذَابَۚ لَوۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ يَهۡتَدُونَ
Ɓe wi'anee ontuma: noddee non kafidaaɗi mon ɗin, ko itta on e koyeera mon. Ɓe nodda ɗi, kono ɗi jaabotaako ɓe. Ɓe yi'a lepte ɗe hebilanaa ɗen, ɓe yeloo, sinno haa ɓe feewuno aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ مَاذَآ أَجَبۡتُمُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Ñalnde Joomi maɓɓe noddoyta ɓe, O wi'a: ko honɗum jaabinoɗon Nulaaɓe Am, ɓe Mi nulunoo e mon ɓen?
Arabic explanations of the Qur’an:
فَعَمِيَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَنۢبَآءُ يَوۡمَئِذٖ فَهُمۡ لَا يَتَسَآءَلُونَ
Hujjaaji maɓɓe ɗin wumiɗana ɓe nde ñalnde, ɓe yejjita ɗi, ɓe lamndondirtaa kadi, hakkee ko ɓe ɗenƴori yananeede ɓe, wonnde ɓe leptete.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَمَّا مَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَعَسَىٰٓ أَن يَكُونَ مِنَ ٱلۡمُفۡلِحِينَ
Si ko tuubuɗo e ɓen sirkuɓe, o gomɗini Alla e Nulaaɓe Makko ɓen, o golli golle moƴƴe, hino hasii ka o jeyee e malaaɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَرَبُّكَ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُ وَيَخۡتَارُۗ مَا كَانَ لَهُمُ ٱلۡخِيَرَةُۚ سُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Joomi maa, an Nulaaɗo, Himo taga ko O muuyi tagude, O suɓoo ko O muuyi, fii ko ɗoftoo Mo e Annabaaku. Wanaa sirkooɓe ɓen, woni ko suɓotoo, sakko ɓe yi'a ella e ko Alla suɓii kon. Senaade woodanii Mo! O laaɓii e kon ko ɓe kafidata e Makko!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَرَبُّكَ يَعۡلَمُ مَا تُكِنُّ صُدُورُهُمۡ وَمَا يُعۡلِنُونَ
Joomi maa no anndi ko ɓerɗe maɓɓe ɗen suuɗata, e ko ɓe feññinta; huunde e ɗum wirnanaaki Mo. O yoɓoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ لَهُ ٱلۡحَمۡدُ فِي ٱلۡأُولَىٰ وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَلَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Ko Kanko Alla woni, Mo reweteeɗo e goonga woo alaa, si wanaa Kanko. Ko Kanko tun yettoore woodani aduna e laakara. Ko Kanko kadi ñaawoore luttaynde nden woodanii. Ko Ka Makko tun, woni ruttorde mon, Ñalnde Darngal, fii hasbeede, yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• العاقل من يؤثر الباقي على الفاني.
Haqqilɗo, ko ɓurdinoowo ko heddotoo kon, e hoore ko lannata kon.

• التوبة تَجُبُّ ما قبلها.
Tuubuubuyee hino momta ko adinoo.

• الاختيار لله لا لعباده، فليس لعباده أن يعترضوا عليه.
Ko Alla tun woodani suɓanagol jeyaaɓe Makko ɓen; alanaa ɓe yi'ugol ella e ɗum.

• إحاطة علم الله بما ظهر وما خفي من أعمال عباده.
Aayeeje ɗen joopike fii fiiltogol ganndal Alla, e kala ko feeñi e ko suuɗii e golle jeyaaɓe Makko ɓen.

قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِن جَعَلَ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمُ ٱلَّيۡلَ سَرۡمَدًا إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِضِيَآءٍۚ أَفَلَا تَسۡمَعُونَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe: Humpitee lam, si Alla waɗiranii on jemma on duumiiɗo, mo taƴondirtaa haa Ñalnde Darngal? Ko hommbo e reweteeɗi ɗin gaanin Alla, addanoyta on ndaygu ñalorma on? E on nanataa ɗii hujjaaji? Anndon reweteeɗo goo alaa, ko waɗata ɗum?
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِن جَعَلَ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمُ ٱلنَّهَارَ سَرۡمَدًا إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِلَيۡلٖ تَسۡكُنُونَ فِيهِۚ أَفَلَا تُبۡصِرُونَ
Maakan ɓe an Nulaaɗo: Yeetee lam, si Alla waɗiranii on ñalorma on, duumiiɗo haa Ñalnde Darngal, ko hommbo e reweteeɗi ɗin gaanin Alla, woni ko addonoyta jemma, mo deeƴoton e mu'un, fowtoɗon battane ronkere ñalorma nden? E on yi'ataa ɗii maandeeji? Anndon reweteeɗo goo alaa, ko waɗana on ɗum fow?
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِن رَّحۡمَتِهِۦ جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ لِتَسۡكُنُواْ فِيهِ وَلِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Hino e jeyaa e yurmeende Seniiɗo On, ko tawi kon O waɗiranii on, onon yimɓe ɓen, jemma on ñiɓɓituɗo; fii no deeƴiron e makko, ɓaawo ronkere golle ñalorma ɗen, O waɗirani on ñalorma on, ndayginɗo; fii no ɗaɓɓiron e makko arsike, e no yettiron neemaaji Alla ɗin e dow mooɗon, belajo'o, on yeddataa ɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ يُنَادِيهِمۡ فَيَقُولُ أَيۡنَ شُرَكَآءِيَ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Ñalnde Joomi maaɓe noddoyta ɓe, O wi'a: Ko honto kafidaaɗi am, ɗin ɗi rewaynoɗon accon Lam, aaƴoɗon wonnde ko ɗi kafidaaɗi am woni?
Arabic explanations of the Qur’an:
وَنَزَعۡنَا مِن كُلِّ أُمَّةٖ شَهِيدٗا فَقُلۡنَا هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡ فَعَلِمُوٓاْ أَنَّ ٱلۡحَقَّ لِلَّهِ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Men adda e kala mofte, Annabaajo maɓɓe on, ko seeditoo e kuuɗe maɓɓe, immorde e yeddugol fenna, Men wi'ana fennuɓe ɓen e maɓɓe: Addee hujjaaji mon ɗin e ko yeddirayoɗon fennon kon. Ɗin hujjaaji majjitora ɓe, ɓe fellita wonnde goonga ka sikke alaa e mu'un kan, ko Alla woodani; ko ɓe fefindotonoo kon e kafidaaɗi Alla, fow majjitora ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ إِنَّ قَٰرُونَ كَانَ مِن قَوۡمِ مُوسَىٰ فَبَغَىٰ عَلَيۡهِمۡۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡكُنُوزِ مَآ إِنَّ مَفَاتِحَهُۥ لَتَنُوٓأُ بِٱلۡعُصۡبَةِ أُوْلِي ٱلۡقُوَّةِ إِذۡ قَالَ لَهُۥ قَوۡمُهُۥ لَا تَفۡرَحۡۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡفَرِحِينَ
Pellet, Qaaruuna ko e yimɓe Muusaa ɓen jeyanoo, kono o bewi e maɓɓe. Men okki mo ngaluuji jawle, tawayɗi soktirɗe mun, hino teddana ronndugol jamaa doolnuɗo. Nde yimɓe makko ɓen wi'annoo mo: wata a weltor townitaare, pellet, Alla yiɗaa weltorayɓe townitaare ɓen; wurin Himo tikkana ɓe, kadi, O leptiroyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱبۡتَغِ فِيمَآ ءَاتَىٰكَ ٱللَّهُ ٱلدَّارَ ٱلۡأٓخِرَةَۖ وَلَا تَنسَ نَصِيبَكَ مِنَ ٱلدُّنۡيَاۖ وَأَحۡسِن كَمَآ أَحۡسَنَ ٱللَّهُ إِلَيۡكَۖ وَلَا تَبۡغِ ٱلۡفَسَادَ فِي ٱلۡأَرۡضِۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Ɗaɓɓir jawle ɗe Alla okku-maa ɗen, mbarjaari galle laakara ɗen; winto-ɗaa e moƴƴere. Wata a yejjitu geɓal maa ngal ka ñaamndu e ka njaram e ka koltu ekn, ko aldaa e fantingol maa hollitagol. Moƴƴor e Joomi maa wonndude e jeyaaɓe Makko ɓen, wano O moƴƴorii non e maaɗa. Wata a ɗaɓɓu bonnirgol ka leydi faggitagol geddi e ronkude ɗoftaade. Anndu pellet, Alla yiɗaa bonnooɓe ka leydi ɓen; wurin Himo tikkani ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تعاقب الليل والنهار نعمة من نعم الله يجب شكرها له.
Waylondiral jemma e ñalorma ngal, ko jeyaaɗum e neemaaji Alla, waɗɗiiɗi yetteede.

• الطغيان كما يكون بالرئاسة والملك يكون بالمال.
Ko hono hooreyaagal bewinirta non, laamau e jawdi kadi bewinirta.

• الفرح بَطَرًا معصية يمقتها الله.
Weltorgol townitaare, ko goopol ngol Alla añi.

• ضرورة النصح لمن يُخاف عليه من الفتنة.
Hino haani laaɓangol reedu, kala hulanaaɗo fitina.

• بغض الله للمفسدين في الأرض.
Alla no añi bonnooɓe ɓen ka leydi.

قَالَ إِنَّمَآ أُوتِيتُهُۥ عَلَىٰ عِلۡمٍ عِندِيٓۚ أَوَلَمۡ يَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ قَدۡ أَهۡلَكَ مِن قَبۡلِهِۦ مِنَ ٱلۡقُرُونِ مَنۡ هُوَ أَشَدُّ مِنۡهُ قُوَّةٗ وَأَكۡثَرُ جَمۡعٗاۚ وَلَا يُسۡـَٔلُ عَن ذُنُوبِهِمُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ
Qaaruuna wi'i: Ko mi okkiraa ɗee jawle, ko sabu ganndal e kattal am; ko ko mi hanndi mi heɓi. Kere Qaaruuna anndaa wonnde Alla halkiino mofte goo, ado makko, tawnooɓe hino ɓurnoo mo cemmbe, ɓurɓe jawle? kono ɗen cemmbe e jawle maɓɓe nafaano ɓe! Ñalnde Darngal, ɓomɓe ɓen lamnditoytaake fii junuubi maɓɓe ɗin, tawde Alla no humpitii fii majji. Ko fii wullinirgol ɓe e felugol ɓe, woni ko ɓe lamnditortee.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَخَرَجَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦ فِي زِينَتِهِۦۖ قَالَ ٱلَّذِينَ يُرِيدُونَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا يَٰلَيۡتَ لَنَا مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ قَٰرُونُ إِنَّهُۥ لَذُو حَظٍّ عَظِيمٖ
Qaaruuna yaltiri e cuɗaari mun, wonndude e ɗowtuɓe mo. Hiramɓe cuɗaai aduna ɓen e maɓɓe wi'i kisan: E jalla amen, hara nun men heɓayno cuɗaari aduna, sugu ndii ndi Qaaruuna okkaa. Pellet, kanko on, ko o jom-geɓal timmungal mawni.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ وَيۡلَكُمۡ ثَوَابُ ٱللَّهِ خَيۡرٞ لِّمَنۡ ءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗاۚ وَلَا يُلَقَّىٰهَآ إِلَّا ٱلصَّٰبِرُونَ
Okkaaɓe ganndal ɓen kan ndi yi'unoo Qaaruuna e cuɗaari mun, ɓe nani ko ɓeya yelii kon, ɓe wi'i: Ee bone mon! Ko mbarjaari Alla ndin laakara, e neemaaji ɗi O marani gomɗimɓe Mo golli golle moƴƴe ɓen, ɓuri moƴƴude e ko Qaaruuna okkaa kon aduna. Kono hawrataa e wowlugol ngol konngol, gollitira ngol, si wanaa muññiiɓe ɓurdinooɓe ko woni ka Alla kon, e hoore ko woni aduna kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَخَسَفۡنَا بِهِۦ وَبِدَارِهِ ٱلۡأَرۡضَ فَمَا كَانَ لَهُۥ مِن فِئَةٖ يَنصُرُونَهُۥ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُنتَصِرِينَ
Men mutindini mo e galle makko ɗen, ka leydi, leptirgol mo bewre makko nden. O heɓaano jamaa ko faaboo mo gaanin Alla, o wonaano kadi faabotoowo hoore-mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَصۡبَحَ ٱلَّذِينَ تَمَنَّوۡاْ مَكَانَهُۥ بِٱلۡأَمۡسِ يَقُولُونَ وَيۡكَأَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦ وَيَقۡدِرُۖ لَوۡلَآ أَن مَّنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡنَا لَخَسَفَ بِنَاۖ وَيۡكَأَنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Ɓen yelinooɓe nokku heɓugol jawle e cuɗaari makko hanki mun, ado o mutineede, ɓe waɗti nimsude ɓe waajitora wiide: En anndaa wonnde Alla no firtana arsike on, Mo O muuyani, O ɓiɗtinana Mo O muuyani? Si wanaa Alla moƴƴinoo e amen, O jogitorayno men haala amen, O mutinira men, no O mutiniri Qaaruuna. E jaka pellet, O malnataa yedduɓe ɓen, aduna e laakara. Sakkitorde maɓɓe, ko hayrugol e ɗin ɗiɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
تِلۡكَ ٱلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ نَجۡعَلُهَا لِلَّذِينَ لَا يُرِيدُونَ عُلُوّٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا فَسَادٗاۚ وَٱلۡعَٰقِبَةُ لِلۡمُتَّقِينَ
Ɗen galle laakara, Men waɗanii neema e teddungal ɓen ɓe yiɗaa townitanagol jaɓugol goonga, ka leydi, wanaa kadi bonnugol e mayri. Battane moƴƴe ɗen, e ko jokkondiri e majje immorde e neemaaji Aljanna, e welayee Alla, fow ko fii hulooɓe Joomi mun ɓen woodani: ɗoftotooɓe Mo woɗɗitoo haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَن جَآءَ بِٱلۡحَسَنَةِ فَلَهُۥ خَيۡرٞ مِّنۡهَاۖ وَمَن جَآءَ بِٱلسَّيِّئَةِ فَلَا يُجۡزَى ٱلَّذِينَ عَمِلُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ إِلَّا مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Kala arduɗo e moƴƴere Ñalnde Darngal (wano julde, asakal, koorka ekn...) hino woodani mo cowalle nden moƴƴere makko, haa wano sappo yeru maun. Kala kadi arduɗo ton e bononnda (keeferaaku, e ñaamugol rubaa, e jeenugol ekn...) yo o anndu, huuwuɓe bonɗi ɓen yoɓetaake, si wanaa yeru ko ɓe huuwaynoo kon, ko aldaa e ɓeydaneede.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• كل ما في الإنسان من خير ونِعَم، فهو من الله خلقًا وتقديرًا.
Kala moƴƴere e neema wonɗo e neɗɗo, ko Alla tagi ɗum eɓɓi.

• أهل العلم هم أهل الحكمة والنجاة من الفتن؛ لأن العلم يوجه صاحبه إلى الصواب.
Ko jannguɓe ɓen woni yimɓe ñenɗal e daɗooɓe fitina ɓen, tawde ko ganndal ɗowata jom-mun e peewal.

• العلو والكبر في الأرض ونشر الفساد عاقبته الهلاك والخسران.
Towinatgol mawnintinoo ka leydi, saakita banande hino mari battane halkaare e hayrere.

• سعة رحمة الله وعدله بمضاعفة الحسنات للمؤمن وعدم مضاعفة السيئات للكافر.
Yurmeende Alla nden e nunɗal Makko ngal, hino yaajiri tawde O sowanay muumini'en moƴƴere nden, O ɗala ɗum heefereɓe ɓen.

إِنَّ ٱلَّذِي فَرَضَ عَلَيۡكَ ٱلۡقُرۡءَانَ لَرَآدُّكَ إِلَىٰ مَعَادٖۚ قُل رَّبِّيٓ أَعۡلَمُ مَن جَآءَ بِٱلۡهُدَىٰ وَمَنۡ هُوَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Pellet, jippinɗo Alqur'aana on O farli yottingol nde ngol e maaɗa, gollitira ko woni e mayre, ko ruttoowo ma udditugol Makka. An Nulaaɗo, maakan sirkooɓe ɓen: Ko Joomi am ɓuri anndude arduɗo e peewal, e wonɗo e majjere ɓanngunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا كُنتَ تَرۡجُوٓاْ أَن يُلۡقَىٰٓ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبُ إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۖ فَلَا تَكُونَنَّ ظَهِيرٗا لِّلۡكَٰفِرِينَ
An Nulaaɗo, a wonaano ado nulal ngal, tamƴininoo ɗo jippineede wahayu Alqur'aana on e maaɗa. Si wanaa tun ko e yurmeende Alla heɓirɗaa ɗum. Wata a wonu walloowo heeferɓe ɓen e majjere maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا يَصُدُّنَّكَ عَنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بَعۡدَ إِذۡ أُنزِلَتۡ إِلَيۡكَۖ وَٱدۡعُ إِلَىٰ رَبِّكَۖ وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Wata ɓee sirkooɓe falo ma ko saɗti woo, gaay e Aajeeje Alla ɗen, ɓaawo jippineede e maaɗa, haa selaa fii janngugol ɗe yottina. Noddu yimɓe ɓen, faade e gomɗingol Alla, wootinɗina Mo, gollira sari'a Makko on. Wata a wonu jeyaaɗo e sirkanooɓe Alla ɓen; wonu bajjinɗinoowo Mo, rewa Mo Kanko tun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَۘ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ كُلُّ شَيۡءٍ هَالِكٌ إِلَّا وَجۡهَهُۥۚ لَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Wata a rewdu e Alla, reweteeɗo goo. Reweteeɗo e goonga alaa, ko woori Mo. Huunde kala ko re'ayɗum, si wanaa Jaati Makko Kin. Ko Kanko tun, ñaawuugol ko O muuyi woodani; ko ka Makko kadi woni ruttorde mon, Ñalnde Darngal, fii hesbeede yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• النهي عن إعانة أهل الضلال.
Hini haɗaa wallitagol majjere ɓen.

• الأمر بالتمسك بتوحيد الله والبعد عن الشرك به.
Hino yamiraa jogitagol tawhiidi, woɗɗitoo e sirku.

• ابتلاء المؤمنين واختبارهم سُنَّة إلهية.
Jarribagol gomɗimɓe ɓen, ndaarndoo ɓe, ko sunno Alla.

• غنى الله عن طاعة عبيده.
Alla na yondini gaayi e ɗoftaare jeyaaɓe Makko ɓen.

 
Translation of the meanings Surah: Al-Qasas
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close