Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Ar-Rūm   Ayah:

Simoori Ruum

Purposes of the Surah:
تأكيد تفرّد الله سبحانه بتصريف الأمور، وبيان سنن الله في خلقه.
Teentinde teelɗude Alla e firlitde fiyakuuji e hollirde laabi Alla e dow tagu Makko.

الٓمٓ
Alif, Laam, Miim: yewtere sugu ɗee Aayeeje yawtiino ka fuɗɗorde cortewol Al-Baqarah.
Arabic explanations of the Qur’an:
غُلِبَتِ ٱلرُّومُ
Faarisiyankooɓe ɓen foolii Ruumi'en.
Arabic explanations of the Qur’an:
فِيٓ أَدۡنَى ٱلۡأَرۡضِ وَهُم مِّنۢ بَعۡدِ غَلَبِهِمۡ سَيَغۡلِبُونَ
Nde fooleede waɗii ka Saami ka ɓuri ɓadorde leydi Faarisi ndin. Ruumiyankooɓe ɓen non, ɓaawo ɓe fooleede, ɓe fooloyay kamɓe kadi.
Arabic explanations of the Qur’an:
فِي بِضۡعِ سِنِينَۗ لِلَّهِ ٱلۡأَمۡرُ مِن قَبۡلُ وَمِنۢ بَعۡدُۚ وَيَوۡمَئِذٖ يَفۡرَحُ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ
Ngol kiitol ko waɗi, ko e dumunna mo hewtaa duuɓi tati o fawaa e duuɓi sappo. Ko Alla woodani fiyaaku on fow ado poolgal Ruumiyakooɓe ɓen ngal e ɓaawo maggal. Nden ñalnde nde Ruumiyankooɓe ɓen fooloyta Faarisiyankooɓe ɓen, gomɗimɓe ɓen weltoray.
Arabic explanations of the Qur’an:
بِنَصۡرِ ٱللَّهِۚ يَنصُرُ مَن يَشَآءُۖ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ
Ɓe weltorayay ko Alla walliri Ruumiyankooɓe ɓen kon, tawde ɓen ko yimɓe Defte. Alla no walla on Mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen. Ko Kanko woni Fooluɗo Mo fooleaake, Hinnotooɗo jeyaaɓe Makko gomɗimɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• لجوء المشركين إلى الله في الشدة ونسيانهم لأصنامهم، وإشراكهم به في الرخاء؛ دليل على تخبطهم.
Sirkooɓe ɓen hino jikkinori yiltagol All si ɓe saɗtiraama ɓe yejjita fii sanamuuji maɓɓe ɗin, ɓe sirkana Mo siɓe yaajiraa. Ɗum no tinndina e jumpugol maɓɓe.

• الجهاد في سبيل الله سبب للتوفيق إلى الحق.
Tiiɗnorgol e laawol Alla ngol, ko sabu hawridinee- de e goonga.

• إخبار القرآن بالغيبيات دليل على أنه من عند الله.
Ko Alqur'aana habrii kon wirniiɗi ɗin e ɗee Aayeeje, hino tinndina wonnde ko ka Alla nde iwri.

وَعۡدَ ٱللَّهِۖ لَا يُخۡلِفُ ٱللَّهُ وَعۡدَهُۥ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Ngal balla ko fodoore Alla wonunoo. Laatagol mayre ngol ɓeyday gomɗimɓe ɓen pellital e fodoore Alla nden. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe hino majjiraa ɗum sabu keeferaaku maɓɓe ngun.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَعۡلَمُونَ ظَٰهِرٗا مِّنَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَهُمۡ عَنِ ٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ غَٰفِلُونَ
Ɓe anndaa gomɗinal e ñaawooje sari'a. Ko ɓe anndii woo ko ko feeñi e nguurndam aduna ɗam e ko yowondiri e ɗaɓɓere nguuree maɓɓe e mahugol ngaddamaaku. Kono kamɓe e fii laakara on wonɗo hoɗo nguurndam ɗam tigi, ko ɓe ɗuurnii ɓe, ɓe tefataa fii mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَلَمۡ يَتَفَكَّرُواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۗ مَّا خَلَقَ ٱللَّهُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَآ إِلَّا بِٱلۡحَقِّ وَأَجَلٖ مُّسَمّٗىۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِ بِلِقَآيِٕ رَبِّهِمۡ لَكَٰفِرُونَ
E ɓee sirkooɓe fennooɓe miijitaaki fii no Alla tagiri wonkiiji maɓɓe O fotindiri ɗi? Alla tagiraali kammuli ɗin e leydi ndin si wanaa goona, O tagiraali ɗi fijindaaru, O waɗanii ɗi kadi lajal happaangal heddagol ka aduna. Anndee non, ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen, ko yedduɓe hawroygol e Joomi maɓɓe Ñalnde Darngal, ko ɗum haɗi ɓe hebloranagol nden ñalnde golle moƴƴe weltinayɗe Joomi maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُوٓاْ أَشَدَّ مِنۡهُمۡ قُوَّةٗ وَأَثَارُواْ ٱلۡأَرۡضَ وَعَمَرُوهَآ أَكۡثَرَ مِمَّا عَمَرُوهَا وَجَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ فَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيَظۡلِمَهُمۡ وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ
E ɓee yiilaaki ka leydi ɓe taskoo ko honno battane mofte fennunooɓe ɓen ado maɓɓe wa'unoo? Ɓen laatino ɓurɓe doole, ɓe wuurniti leydi ndin remuruuji, ɓe wuuri e mayri ɓuri ko ɓee wuuri e mayri kon. Nulaaɓe maɓɓe ɓen addani ɓe hujjaaji ɓannginɗi gootaaku Alla ngun, kono ɓe fenni. Alla tooñiraa ɓe halkugol ɓe ngol, kono non, ko ko'e maɓɓe ɓe wonunoo e tooñirde jolnorgol jolirde halkaare sabu keefaraagu maɓɓe ngun .
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ كَانَ عَٰقِبَةَ ٱلَّذِينَ أَسَٰٓـُٔواْ ٱلسُّوٓأَىٰٓ أَن كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَكَانُواْ بِهَا يَسۡتَهۡزِءُونَ
Refti ko wonunoo battane ɓen bonnirnooɓe golle mun sirkangol Alla e golle bonɗe, ko bone ɓurɗo bondne; tawde ɓe fennii Aayeeje Alla ɗen, ɓe laatii e jalkitugol ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥ ثُمَّ إِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Ko Alla woni fuɗɗirɗo tagu ngun no ngu ko aldah e yeru gadiiɗo, refti O gayna fii maggu, refti O ruttita ngu; refti ko ka Makko Kanko tun rutteteɗon Ñalnde Darngal fii hasbeede yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يُبۡلِسُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ
Ñalnde Darngal ngal dorotoo, bombe ɓen taƴoyto e yurmeende Alla, tawde hujja maɓɓe e yeddugol Alla ngol wonii bolle puyɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَمۡ يَكُن لَّهُم مِّن شُرَكَآئِهِمۡ شُفَعَٰٓؤُاْ وَكَانُواْ بِشُرَكَآئِهِمۡ كَٰفِرِينَ
Woodanoytaaɓe e kafidiiɗi maɓɓe ɗi ɓe rewynoo ɗin aduna, ko tefana ɓe daɗugol lepte ɗen, wurin ɗin yeddoyay kafiduɓeɗi ɓen; ɗi hoynoya ɓe ka ɓe hatonjinnoo e maɓɓe, kono ɗi hattanaa e, tawde ɓe fotay ka halkaare.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يَوۡمَئِذٖ يَتَفَرَّقُونَ
Ñalnde Darngal ngal darii, nden ñalnde yimɓe ɓen sertiroyay e njoɓdi yeru no ɓe gollirnoo aduna non: woɗɓe towniroyee ka Aljannaaji dow, woɗɓe jippiniroyee ley ka Yiite.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فَهُمۡ فِي رَوۡضَةٖ يُحۡبَرُونَ
Si ko ɓen gomɗimɓe Alla ɓe golli golle moƴƴe weltinayɗe Mo, ɓen ɗon wonoyay e beeli Aljanna hiɓe weltiro ko ɓe neeminirtee ton e neemaaji duumotooɗi poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• العلم بما يصلح الدنيا مع الغفلة عما يصلح الآخرة لا ينفع.
Anndugol ko nafata aduna hara no welsindii e ko nafata kon laakara, alaa nafa.

• آيات الله في الأنفس وفي الآفاق كافية للدلالة على توحيده.
Maandeeji Alla ɗin e neɗɗanke e jookli nden yonii ko tinndina e wootineede Mo.

• الظلم سبب هلاك الأمم السابقة.
Ko tooñe woni sabu halkagol mofte adinooɓe ɓen.

• يوم القيامة يرفع الله المؤمنين، ويخفض الكافرين.
Ñalnde Darngal, Alla ɓamtat fii gomɗimɓe, O liɓa fii yedduɓe ɓen.

وَأَمَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَلِقَآيِٕ ٱلۡأٓخِرَةِ فَأُوْلَٰٓئِكَ فِي ٱلۡعَذَابِ مُحۡضَرُونَ
Si tawii non ko ɓen yedduɓe Alla ɓe fenni Aayeeje Amen jippinaaɗe e Nulaaɓe Amen ɓen, ɓe fenni kadi ummital e hasboore, ɓen ɗon ko tawnoyteeɓe e lepte ɗen ɓe lutta e majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ حِينَ تُمۡسُونَ وَحِينَ تُصۡبِحُونَ
Subbuhinanee Alla tuma naatanton kiikiiɗe; ɗum woni fewndo julde futuroo e geeƴe, subbunhinanoɗon Mo kadi tuma naatanton bimmbi; ɗum ko fewndo julde subaka nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَهُ ٱلۡحَمۡدُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَعَشِيّٗا وَحِينَ تُظۡهِرُونَ
Ko Kanko Alla tun mantoore woodani: Malaa'ika'en no yetta Mo ka kammuuli, tagu ngun kadi no yettira Mo ka leydi. Subbunhinane Mo saanga naatanton kiikiiɗe, ɗum woni fewndo ka Alansaraa, subbunhinanɗon Mo kadi saanga ñallonton, ɗum woni fewndo ka fanaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَيُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتَ مِنَ ٱلۡحَيِّ وَيُحۡيِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَاۚ وَكَذَٰلِكَ تُخۡرَجُونَ
Himo yaltina ko wuuri e nder ko maayi; wano tagirgol neɗɗo immorde e toɓɓere maniiyu maa yaltinirgol cofun e nder woofoonde, Himo yaltina kadi ko maayi e nder ko wuuri, wano tagirgol Mo toɓɓere maniiyu nden immorde e neɗɗo maa woofoonde nden immorde e gertogal ngal. Himo wuurnitira leydi ndin jippingol toɓo fuɗina ndi ɓaawo ndi yoorude. Ko wano ndin leydi wuurnitiraa non fuɗingol ndi, yaltinirteɗon e genaale maon fii hasbeede yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَنۡ خَلَقَكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ إِذَآ أَنتُم بَشَرٞ تَنتَشِرُونَ
Hino jeyaa e maandeeji Alla mawɗi tinndinɗi kattal Makko ngal e gootankaaku Makko ngun: wonde O tagii mon onon ɓee yimɓe, immorde e mbum-mbuldi, fewndo O tagirnoo ben Aadama e loopal, refti jaka ko on ɓanndinke saakitorayɓe ɗuuɗal, saakitoɗon hiirnaange e fuɗnaange leydi ndin.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَنۡ خَلَقَ لَكُم مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ أَزۡوَٰجٗا لِّتَسۡكُنُوٓاْ إِلَيۡهَا وَجَعَلَ بَيۡنَكُم مَّوَدَّةٗ وَرَحۡمَةًۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ
Hino jeyaa fahin e maandeeji Alla mawɗi tinndinay- ɗi kattal e gootaaku Makko, wonnde O taganii on, onon worɓe ɓen, immorde e noone mon, resondir- ɓe, fii yo on deeƴir e maɓɓe tawde ko on noone gooto, O waɗi hakkunde mon giggol e yurmeende. Wonii e ko jantaa koo, hujjaaji ɓannguɗi wonannde yimɓe miijitotooɓe, tawde ko kamɓe nafitorta gollitirgol haqqil.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ خَلۡقُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱخۡتِلَٰفُ أَلۡسِنَتِكُمۡ وَأَلۡوَٰنِكُمۡۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّلۡعَٰلِمِينَ
Hino jeyaa kadi e maandeeji Alla ɗin tinndinɗi kattal e gootaaku Makko, tagugol kammuuli ɗin e leydi ndin, e luutondirgol haalaaji mon e nooneeji mon. Wonii e ko jantaa koo, hujjaaji ɓannganɗi yimɓe anndal e tasakuyee ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ مَنَامُكُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ وَٱبۡتِغَآؤُكُم مِّن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَسۡمَعُونَ
Hino jeyaa kadi e maandeeji Makko mawɗi tinnin- ɗi kattal e gootaaku Makko: ɗoyngol mon ngol jemma e ñalorma, fii fowtagol e ronkere golle mon. Hino jeyaa e majji fahin, ko O waɗirani on ñalorma on kon saakitagol e makko ɗaɓɓira Joomi mon arsike. Wonii e ko jantaa koo, hujjaaji ɓannguɗi, wonannde yimɓe nanooɓe nanugol taskoo e nanugol jaɓde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦ يُرِيكُمُ ٱلۡبَرۡقَ خَوۡفٗا وَطَمَعٗا وَيُنَزِّلُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَيُحۡيِۦ بِهِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَآۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ
Hino jeyaa kadi e maandeeji Makko mawɗit inndi- tnayɗi kattal e gootaaku Makko, hollirgol on maƴe ɗen ka kammu; O hawtitana on e ɗum, hakkunde kulol parñite ɗen e tama'u toɓo ngon. Himo jippini- ra kadi ka kammu ndiyam toɓo, O wuurnitira ɗam leydi ndin, fuɗingol puɗi e mayri, ɓaawo ndi yoorde Wonii e ko jantaa koo, hujjaaji ɓannguɗi, wonande yimɓe haqqilooɓe, ɓe dallinora ɗum ummital ɓaawo maayde, fii hasbeede yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إعمار العبد أوقاته بالصلاة والتسبيح علامة على حسن العاقبة.
Jeyaaɗo on no hebbinira waqtuuji makko ɗin julde e subunhinagol, ko maande battane moƴƴe.

• الاستدلال على البعث بتجدد الحياة، حيث يخلق الله الحي من الميت والميت من الحي.
Ummital hino dallinoree heyɗineede nguurndam ɗam, tawde Alla no tagira ko wuuri immorde e ko maayi, O taga ko maayi ummorde ko wuuri.

• آيات الله في الأنفس والآفاق لا يستفيد منها إلا من يُعمِل وسائل إدراكه الحسية والمعنوية التي أنعم الله بها عليه.
Maandeeji Alla ɗin e neɗɗo e winndere nden, nafitortaa ɗi si wanaa on gollirɗo laabi so*eteeɗi e ɗi so*etaake ɗi Alla neeminiri mo.

وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَن تَقُومَ ٱلسَّمَآءُ وَٱلۡأَرۡضُ بِأَمۡرِهِۦۚ ثُمَّ إِذَا دَعَاكُمۡ دَعۡوَةٗ مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ إِذَآ أَنتُمۡ تَخۡرُجُونَ
Hino jeyaa e maandeji Makko tindinɗi kattal e gootaaku Makko: tawde kammu ngun e leydi ndin no darorii yamiroore Makko ko aldaa e yanugol. Refti si o noddii noddaandu wutttugol Mala'ikaajo on allaandu ndu ka leydi, e jaka onon hiɗon yaltira e genaale mon ɗen hasbeede yoɓee.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ كُلّٞ لَّهُۥ قَٰنِتُونَ
Ko kanko tun woodani, laamagol e tagugol e toppital ɓen wonɓe ka kammuuli e ka leydi. Kala kon ko tagaa, ko ɗoftiiɓe Mo jebbilanii yamiroore Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِي يَبۡدَؤُاْ ٱلۡخَلۡقَ ثُمَّ يُعِيدُهُۥ وَهُوَ أَهۡوَنُ عَلَيۡهِۚ وَلَهُ ٱلۡمَثَلُ ٱلۡأَعۡلَىٰ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Ko Kanko woni fuɗɗorɗo tagugol ngol no ko aldah, e yeru gadiiɗo refti O ruttita ngu ɓaawo gaynugol fii maggu. Awa fuɗɗitagol ngol hino ɓuri fuɗɗagol ngol welde fii, fow mun, ɗin ɗiɗi kala hino newanii Alla; tawde si O faandanike huunde, O daalanay nde tun: "Laato", nde laatoo. Hino woodani Mo Kanko tedduɗo mawɗo On, sifa ɓurɗo toowude on e kala ko O sifortee e sifaaji mawngu e timmal. Ko Kanko woni Fooluɗo Mo fooletaak, Ñeeñuɗo e tagu Mun e toppitagol Mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
ضَرَبَ لَكُم مَّثَلٗا مِّنۡ أَنفُسِكُمۡۖ هَل لَّكُم مِّن مَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُم مِّن شُرَكَآءَ فِي مَا رَزَقۡنَٰكُمۡ فَأَنتُمۡ فِيهِ سَوَآءٞ تَخَافُونَهُمۡ كَخِيفَتِكُمۡ أَنفُسَكُمۡۚ كَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ
O piyanii on misal, onon ɓee sirkooɓe, ƴettaangal e mon: Hara no woodani on e maccuɓe mon ɓen e ɓen jeytirɗon ñaame mon renndaaɗo e jawle mon ɗen, ɓe huloton senndodugol ɗen jewle e mon, wano hulirton senndodugol e dimo hawtiduɗo e mon jawle? Hara on jaɓanay ɗum maccuɗo mon? Pellet on jaɓataa ɗum. Awa ko Alla ɓuri hanndude nde O jaɓataa kafideede e tagu Makko (jeyaaɓe Makko ɓen) ka laamu Makko. Ko wano ngal misal piyirani mon, ngam Men ɓanngina hujjaaji e ɓanngannduyeeji sertuɗi, wonnde yimɓe haqqilɓe, tawde ko kamɓe nafitorta ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلِ ٱتَّبَعَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ أَهۡوَآءَهُم بِغَيۡرِ عِلۡمٖۖ فَمَن يَهۡدِي مَنۡ أَضَلَّ ٱللَّهُۖ وَمَا لَهُم مِّن نَّٰصِرِينَ
Wanaa waasde dalil woni sabu majjere maɓɓe, wanaa waaseede ɓannginannede kadi. Majjere maɓɓe nden, ko sabu jokkugol mbeleeɗe e ñemmbugol baabiraaɓe maɓɓe. Ko hommbo non fewnata mo Alla majjini? Hay gooto! Alanaa ɓe wallooɓe ko duñana ɓe lepte Alla ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَقِمۡ وَجۡهَكَ لِلدِّينِ حَنِيفٗاۚ فِطۡرَتَ ٱللَّهِ ٱلَّتِي فَطَرَ ٱلنَّاسَ عَلَيۡهَاۚ لَا تَبۡدِيلَ لِخَلۡقِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Fewtiniri yeeso maa ngon, an Nulaaɗo e wondu- ɓe e maa ɓen, e diina Alla kan; acca kala diina si wanaa diina Makko kan. Ɗum ko diina lislaamu mo Alla tagiri yimɓe ɓen e mun. Waɗtitugol alaa e tagu Alla ngun. Ko ɗum woni diina focciika kan; kono ɓurɓe ɗuuɗude e yimɓe anndaa wonnde ko ɗum woni diina goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ مُنِيبِينَ إِلَيۡهِ وَٱتَّقُوهُ وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَلَا تَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Ruttoree e Makko tuubugol e junuubi mon, huliron Mo ɗoftagol yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, ñinniron julde nden no timmiri, wata on jeye e sirkooɓe lunndiiɓe tagoodi ndin; ɓe kafida Alla e woɗɓe goo ka dewe maɓɓe,
Arabic explanations of the Qur’an:
مِنَ ٱلَّذِينَ فَرَّقُواْ دِينَهُمۡ وَكَانُواْ شِيَعٗاۖ كُلُّ حِزۡبِۭ بِمَا لَدَيۡهِمۡ فَرِحُونَ
Wata on wa'u wa ɓen sirkooɓe waylunooɓe diina mun, ɓe goomɗini yoga ɓe yeddi yoga, ɓe wonti pecce-pecce, fedde kala e maɓɓe no weltora meere wonnde ka maɓɓe nden, kala yi'a ko kañum tun woni e goonga, ɓeya kan ko e meere woni.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• خضوع جميع الخلق لله سبحانه قهرًا واختيارًا.
Tagu ngun fow ko Alla yankinanii, ɓe yiɗi ɓe añi.

• دلالة النشأة الأولى على البعث واضحة المعالم.
Tagu aranu ngun hino tinndina fii ummital, ko ko feeñi.

• اتباع الهوى يضل ويطغي.
Jokkugol beleeɗe, majjinay bewina.

• دين الإسلام دين الفطرة السليمة.
Ko diina lislaamu woni diina neesu hisuka kan.

وَإِذَا مَسَّ ٱلنَّاسَ ضُرّٞ دَعَوۡاْ رَبَّهُم مُّنِيبِينَ إِلَيۡهِ ثُمَّ إِذَآ أَذَاقَهُم مِّنۡهُ رَحۡمَةً إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُم بِرَبِّهِمۡ يُشۡرِكُونَ
Si saɗteende memii sirkooɓe ɓen, immorde e ñawu maa baasal maa kokke, ɓe nodda Joomi maɓɓe tun, ruttitorgol e Makko yankinagol moolo e makko, fii no O huncirana ɓe saɗteende maɓɓe. Hooti si O yurmiraama ɓe huncangol ɓe nden saɗteende, e jaka fedde e maɓɓe hino yiltitoo e sirkangol kafida Joomi mun e goɗɗum goo ka du'agol.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِيَكۡفُرُواْ بِمَآ ءَاتَيۡنَٰهُمۡۚ فَتَمَتَّعُواْ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ
Si ɓe yeddi neemaaji Alla ɗin, wano yeddugol ɓe neema huncaneede saɗteende nden, wonii ɓe dakmitorii ko ɓe jogitii e ɗam nguurndam, arma ɓe yi'iroya gite maɓɓe ɗen Ñalnde Darngal, wonnde ko e majjere ɓanngunde ɓe wonunoo e mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمۡ أَنزَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٗا فَهُوَ يَتَكَلَّمُ بِمَا كَانُواْ بِهِۦ يُشۡرِكُونَ
Ko naadi ɓe e sirkangol Alla ko aldaa e hujja? Menen, Men jippinaali e maɓɓe hujja Deftere, mo ɓe dallinorta e ko ɓe sirkanta Alla kon. Ɓe alaa kadi deftere yewtaynde fii sirku maɓɓe on, qirritantoonde ɓe sellugol ko ɓe yeddaynoo kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَآ أَذَقۡنَا ٱلنَّاسَ رَحۡمَةٗ فَرِحُواْ بِهَاۖ وَإِن تُصِبۡهُمۡ سَيِّئَةُۢ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡ إِذَا هُمۡ يَقۡنَطُونَ
Si Men meeɗinirii yimɓe ɓen gootel e neemaaji Amen ɗin, wano cellal e ngalu, ɓe weltora ɗum weltaare dullere e townitaare. Si tawnii non ko bone on memirii ɓe - wano ñawu e baasal - sabu ko juuɗe maɓɓe ɗen faggitori kon geddi, ɗum haray ɓe taƴike yurmeende Alla nden, ɓe sikka ɗum ɗon iwataa e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
E ɓee yi'aali, wonnde Alla no yaññana arsike on mo O muuyani e jeyaaɓe Makko ɓen, fii ndaarnda- gol ɓe si ɓe yettay Mo maa si ɓe yedday? Himo ɓiɗtinana Mo kadi on Mo O muuyani e maɓɓe, fii anndugol si o muññoto maa o muññoo? Wonii e ɗum, maandeeji wonannde gomɗimɓe neweende e yurmeende Alla nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَـَٔاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يُرِيدُونَ وَجۡهَ ٱللَّهِۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
An juulɗo on, jonnu jom-ɓadal ngal ko o haandi ko, ka moƴƴugol e ka jokkugol enɗam, okkaa hatonjinɗo kadi ko humtanta mo haaju mum, walla-ɗaa tumarankeejo woɗɗitiiɗo leydi mun. Ko ngool okkugol e ɗeen geece ɓuri moƴƴude wonande ɓen faalaaɓe yarluyee Alla on; ko ɓen huntooɓe ɗin haajuuji kadi, woni maliroyteeɓe heɓugol Aljanna mo ɓe ɗaɓɓaynoo, ɓe hisa e lepte ɗe ɓe hulunoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَآ ءَاتَيۡتُم مِّن رِّبٗا لِّيَرۡبُوَاْ فِيٓ أَمۡوَٰلِ ٱلنَّاسِ فَلَا يَرۡبُواْ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَآ ءَاتَيۡتُم مِّن زَكَوٰةٖ تُرِيدُونَ وَجۡهَ ٱللَّهِ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُضۡعِفُونَ
Kala ko jonnirɗon yimɓe ɓen e jawle, fii no ɗe artira e mon ɓeydaari(riba), annde ɗe ɓeydotaako ka Alla. Kala non ko jonnirɗon e jawle mon ɗen, fii ko duncitoree haaju, hara hiɗon ɗaɓɓira ɗum yarluyee Alla, wanaa darja maa manteede, ko ɓen ɗon woni sowanoyteeɓe njoɓdi ka Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَكُمۡ ثُمَّ رَزَقَكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡۖ هَلۡ مِن شُرَكَآئِكُم مَّن يَفۡعَلُ مِن ذَٰلِكُم مِّن شَيۡءٖۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Ko Alla gooto On hertori tagugol on, refti arsikugol on, refti warugol on wuurnita. Hara no e sanamuuji mon, ɗi rewoton gaanin Makko ɗin, waɗayndu goɗɗum e ɗin? Senayee woodanii Mo! O toowii e ko sirkooɓe ɓen wowlata ɓe fiɓa.
Arabic explanations of the Qur’an:
ظَهَرَ ٱلۡفَسَادُ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ بِمَا كَسَبَتۡ أَيۡدِي ٱلنَّاسِ لِيُذِيقَهُم بَعۡضَ ٱلَّذِي عَمِلُواْ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
Bone on feeñirii ka njorndi e ka maaje, ɗuytagol nguurndam yimɓe ɓen e wonkiiji maɓɓe, nawnaaje e ñabbuuli; sabu ko ɓe golli e geddi. Ɗum feeñirii fii no Alla meeɗinira ɓe njoɓdi yoga e ko ɓe bonnuno e nguurndam aduna ɗam; belajo'o, ɓe ruttoray e Makko tuubugol.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• فرح البطر عند النعمة، والقنوط من الرحمة عند النقمة؛ صفتان من صفات الكفار.
Weltorgol bewre saanga neema, e taƴagol yurmeende Alla nden fewndo bononnda, ko jikkuuji heeferɓe.

• إعطاء الحقوق لأهلها سبب للفلاح.
Jonnitugol kala hakkeeji joom mun en, ko sabu maleede.

• مَحْقُ الربا، ومضاعفة أجر الإنفاق في سبيل الله.
Aayeeje ɗen maandinii wonnde ribaa ko momtate, njoɓdi wintagol fii laawol ngol ko soweteendi.

• أثر الذنوب في انتشار الأوبئة وخراب البيئة مشاهد.
Ko junuubi ɗin wonata sabu saakitagol ñabbuuli e yeebagol hunndaari(nature) ndin.

قُلۡ سِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلُۚ كَانَ أَكۡثَرُهُم مُّشۡرِكِينَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe: Yiilee ka leydi, taskoɗon ko honno battane mofte fennunooɓe adinooɓe on ɓen wa'unoo. Ɗum ko battane bonɗe wonunoo, tawde ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe ko sirkanaynooɓe Alla, ɓe halkiraa sabu ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَقِمۡ وَجۡهَكَ لِلدِّينِ ٱلۡقَيِّمِ مِن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ يَوۡمٞ لَّا مَرَدَّ لَهُۥ مِنَ ٱللَّهِۖ يَوۡمَئِذٖ يَصَّدَّعُونَ
An Nulaaɗo, fewtinir yeeso maa ngon e diina lislaamu focciika kan, ado Ñalnde Darngal arde nde ruttoowo nde alaa. Nden ñalnde, yimɓe ɓen seedoya: fedde goo neeminiree ka Aljanna, ndeya fedde leptiroyee ka Yiite.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَن كَفَرَ فَعَلَيۡهِ كُفۡرُهُۥۖ وَمَنۡ عَمِلَ صَٰلِحٗا فَلِأَنفُسِهِمۡ يَمۡهَدُونَ
Kala yedduɗo Alla, lorra mun - woni luttugol ka Yiite - ko e makko yantata. Kala non golluɗo moƴƴere, nde o ɗaɓɓiri welayee Alla e mun, haray ɓen ɗon, ko ko'e-maɓɓe ɓe hebilani naatugol Aljanna, ɓe neeminora duumagol ton poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِيَجۡزِيَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ko fii no Alla yoɓira gomɗimɓe Mo ɓen, ɓe golli moƴƴuɗi welayɗi Joomi maɓɓe. Pellet, Kanko seniiɗo On, O yiɗaa yeddiduɓe Mo e Nulaaɓe Makko ɓen, hiɓe metta Mo sanne, O leptoyay ɓe Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَايَٰتِهِۦٓ أَن يُرۡسِلَ ٱلرِّيَاحَ مُبَشِّرَٰتٖ وَلِيُذِيقَكُم مِّن رَّحۡمَتِهِۦ وَلِتَجۡرِيَ ٱلۡفُلۡكُ بِأَمۡرِهِۦ وَلِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Hino jeyaa e maandeeji Alla mawɗi, tinnɗinayɗi kattal e gootaaku Makko, wurtugol Mo keneeli wewlinirayɗi jeyaaɓe ɓen, hewtugol toɓo ngon, e fii yo O meeɗinir on, onon yimɓe ɓen, yurmeende Makko nden, heɓugol moƴƴere toɓo ngon, woni ... O waɗiri ɗum kadi, no laaɗe ɗen dogira muuyaaɗe Makko, e fii no ɗaɓɓiron e ɓural Makko ngal, ngeygu ka maaje, belajo'o, on yettay neemaaji Alla ɗin e mooɗon, O ɓeydana on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ رُسُلًا إِلَىٰ قَوۡمِهِمۡ فَجَآءُوهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَٱنتَقَمۡنَا مِنَ ٱلَّذِينَ أَجۡرَمُواْۖ وَكَانَ حَقًّا عَلَيۡنَا نَصۡرُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Gomɗii Men nulii ado maa an Nulaaɗo, Nulaaɓe goo, haa e mofte maɓɓe ɗen, ɓe addani ɓe hujjaaji ɓannginɗi gonnga maɓɓe kan, kono ɓeya fenni ɓe. Men yottii ontuma e ɓen faggitiiɓe geddi, Men halkiri ɓe lepte Amen ɗen, Men daɗndi Nulaaɓe ɓen e gomɗimɓe wondunooɓe e maɓɓe ɓen. Daɗndugol gomɗime ɓen, faaboo ɓe, ko ko Men waɗɗini e Amen.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ ٱلَّذِي يُرۡسِلُ ٱلرِّيَٰحَ فَتُثِيرُ سَحَابٗا فَيَبۡسُطُهُۥ فِي ٱلسَّمَآءِ كَيۡفَ يَشَآءُ وَيَجۡعَلُهُۥ كِسَفٗا فَتَرَى ٱلۡوَدۡقَ يَخۡرُجُ مِنۡ خِلَٰلِهِۦۖ فَإِذَآ أَصَابَ بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦٓ إِذَا هُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ
Ko Alla woni nuloowo immina keneeli ɗin, ɗi sogga duule ɗen; O saakitira ɗum ka weeyo no O muuyiri, ɗuuɗi fanɗi; O waɗta ɗum taƴe-taƴe. A yi'ay ontuma, an ndaaroowo on, toɓo ngon no yalta hakkunde mun. Si O hewtinii toɓo ngon e on Mo O muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen, e jaka hiɓe weltora yurmeende Alla nden e maɓɓe, woni heɓugol toɓo, leydi ndin fuɗina ko ɓe haajitora kamɓe e neemoraaɗi maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن كَانُواْ مِن قَبۡلِ أَن يُنَزَّلَ عَلَيۡهِم مِّن قَبۡلِهِۦ لَمُبۡلِسِينَ
Gomɗii ɓe laatinoke ado Alla jippinde toɓo ngon e maɓɓe, ko ɓe taƴinooɓe e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَٱنظُرۡ إِلَىٰٓ ءَاثَٰرِ رَحۡمَتِ ٱللَّهِ كَيۡفَ يُحۡيِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَآۚ إِنَّ ذَٰلِكَ لَمُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ndaarii an Nulaaɗo, battane toɓo ngo Alla jippiniri yurmeende e jeyaaɓe Makko ɓen, no O wuurnitirta leydi ndin noone e puɗi, ɓaawo ndii cojjii ndi yoori. Pellet, waɗuɗo ɗum On, ko wuurnitoowo maayɓe ɓen, Kanko ko O hattanɗo kala huunde, huunde ronkintaa Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إرسال الرياح، وإنزال المطر، وجريان السفن في البحر: نِعَم تستدعي أن نشكر الله عليها.
Nulugol keneeli ɗin, jippagol toɓo ngon e dogugol laaɗe ɗen ka maaje, fow ko neemaaji haanaaɗi yettireede Alla.

• إهلاك المجرمين ونصر المؤمنين سُنَّة إلهية.
Halkugol tooñuɓe ɓen, e daɗndugol gomɗinɓe ɓen, ko sunna Alla.

• إنبات الأرض بعد جفافها دليل على البعث.
Wuurnitugol leydi ndi ɓaawo ndi yoorude, ko hujja ummital.

وَلَئِنۡ أَرۡسَلۡنَا رِيحٗا فَرَأَوۡهُ مُصۡفَرّٗا لَّظَلُّواْ مِنۢ بَعۡدِهِۦ يَكۡفُرُونَ
sI Men nulii henndu e gese maa e puɗi maɓɓe ɗin ko bonna fii mun, ɓe yi'i ɗen gese maɓɓe no soyɗa ɓaawo nde ɗe hecciɗunoo, ɓe waɗtinay ɓaawo ɗum, ko ɓe yeddooɓe neemaaji Alla yawtuɗi ɗin, e ɗuuɗugol majji.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِنَّكَ لَا تُسۡمِعُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَلَا تُسۡمِعُ ٱلصُّمَّ ٱلدُّعَآءَ إِذَا وَلَّوۡاْ مُدۡبِرِينَ
Ko wano woniri non a nanintaa maayɓe ɓen e faaɗuɓe ɓen, woɗɗitorii ɓe ma fii wata ɓe nane few, ko wano non woniri a waawataa fewnude nanndo maɓɓe, ɗuurnɗiiɗo saliiɗo heɗitaade.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَآ أَنتَ بِهَٰدِ ٱلۡعُمۡيِ عَن ضَلَٰلَتِهِمۡۖ إِن تُسۡمِعُ إِلَّا مَن يُؤۡمِنُ بِـَٔايَٰتِنَا فَهُم مُّسۡلِمُونَ
A wonaali fewnoo mo Alla majjini e laawol focciingol ngol, a nanintaa ko nafata, si wanaa on gomɗiinɗo Aayeeje Amen ɗen, tawde ko kanko nafitorta ko wowlata, ɓen, ko jebbilaniiɓe Men, yankiniiɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن ضَعۡفٖ ثُمَّ جَعَلَ مِنۢ بَعۡدِ ضَعۡفٖ قُوَّةٗ ثُمَّ جَعَلَ مِنۢ بَعۡدِ قُوَّةٖ ضَعۡفٗا وَشَيۡبَةٗۚ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ وَهُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡقَدِيرُ
Ko Alla woni taguɗo on, onon ɓee yimɓe, immorde e ndihal hoykal, refi O waɗi ɓaawo lo'ere mon entereyaagal nden, cemmbe sagatalaaku, refi O waɗi ɓaawo ɗen cemmbe, lo'ere nayeegu. Alla hino taga ko O yiɗi, immorde e ko lo'i maa ko dolni. Ko Kano woni Annduɗo kala huunde, huunde ronkintaa Mo. Hattanɗo Mo huunde ronkintaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يُقۡسِمُ ٱلۡمُجۡرِمُونَ مَا لَبِثُواْ غَيۡرَ سَاعَةٖۚ كَذَٰلِكَ كَانُواْ يُؤۡفَكُونَ
Ñalnde Darangal ngal drotoo, bomɓe ɓen huɗoto ɓe ñiiɓaali ka genaale maɓɓe si wanaa saanga. Ko wano ɓe ferlisiraa e anndugol happu ñiiɓugol maɓɓe ngol ka genaale, ɓe wonanoo e firliteede aduna, gaayi e goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ وَٱلۡإِيمَٰنَ لَقَدۡ لَبِثۡتُمۡ فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡبَعۡثِۖ فَهَٰذَا يَوۡمُ ٱلۡبَعۡثِ وَلَٰكِنَّكُمۡ كُنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Ɓen Annabaaɓe e Malaa'ikaaɓe ɓe Alla okki ganndal ɓen wi'a: Gomɗii on ñiiɓii e ko Alla winndi kon e ganndal Makko ngal, gila ñalnde tagaɗon haa ñalde ummital mon ngal yedduɗon. Kono onon on anndaano wonnde ummital ko waɗayɗum, yedduɗon ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَيَوۡمَئِذٖ لَّا يَنفَعُ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَعۡذِرَتُهُمۡ وَلَا هُمۡ يُسۡتَعۡتَبُونَ
Ñalnde Alla immintinoyta tagu ngun, fii hasbeede yoɓitee, ngantooji ɗi tooñuɓe ɓen fefindoytoo ɗin nafoytaa ɓe, wanaa kamɓe woni ko ɗaɓɓirtee weltingol Alla, sakko ɓe jaɓanee tuubugol ruttoo e Makko, tawde haray laawiki!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ ضَرَبۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖۚ وَلَئِن جِئۡتَهُم بِـَٔايَةٖ لَّيَقُولَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا مُبۡطِلُونَ
Gomɗii Men piyanii yimɓe ɓen e ndee Alqur'aanaare, ko toppitagol fii maɓɓe, kala misal. Ɗum, ko fii no goonga feeñirana ɓe e nder meere nden. Pellet, si a addanii ɓe, an Nulaaɗo, hujja goonga maa kan, ma ɓen yedduɓe Alla wi'u: On wonaali, si wanaa meerenteeɓe e ko adduɗon kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ
Ko wano ɓerɗe ɓee ɓe tawata si a addaniiɓe Aaya ɓe gomɗintaa, Alla notiraa e ɓenrde kala ɓe anndaa wonnde ko addan-ɗaaɓe kon, ko goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞۖ وَلَا يَسۡتَخِفَّنَّكَ ٱلَّذِينَ لَا يُوقِنُونَ
Muñño an Nulaaɗo, e ko yimɓe maa ɓen fennete kon. Anndaa pellet, fodoore Alla faabo e foolde, ko laatotooɗum sikke alaa. Wata dunyma ɓe yananaaka e ummital ɓen duñe e hawjugol, ronkaa muññaade.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• يأس الكافرين من رحمة الله عند نزول البلاء.
Heeferɓe ɓen taƴoto e yurmeende Alla, tuma kala bononnda telli e maɓɓe.

• هداية التوفيق بيد الله، وليست بيد الرسول صلى الله عليه وسلم.
Hawrindineede e peewal, ko juuɗe Alla woni, wanaa e Nulaaɗo on.

• مراحل العمر عبرة لمن يعتبر.
Joljoe nguurndam ɗam, ko waajitorɗi waajitorayɗo.

• الختم على القلوب سببه الذنوب.
Ko junuubi waɗata si ɓernde notee e mun.

 
Translation of the meanings Surah: Ar-Rūm
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close