Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Az-Zumar   Ayah:

Simoore pellon

Purposes of the Surah:
الدعوة للتوحيد والإخلاص، ونبذ الشرك.
Noddude faade e tawhiid e laɓɓinde dewal Alla e werlaade sirku.

تَنزِيلُ ٱلۡكِتَٰبِ مِنَ ٱللَّهِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡحَكِيمِ
Jippagol Alqur'aana, ko immorde ka Allah, Fooluɗo Mo gooto foolataa, Ñeeñuɗo e tagu Mun, e toppitagol Mun e sari'a Mun. Wanaa e goɗɗo goo, ko woori Mo, nde jippori.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّآ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ فَٱعۡبُدِ ٱللَّهَ مُخۡلِصٗا لَّهُ ٱلدِّينَ
Men jippinirii Deftere Alqur'aana nden e maaɗa, an Nulaaɗo, e hoore goonga. Kumpite mayre fow ko goonga, ñaawooje mayre fow kadi ko nunɗuɗe. Haray rewu Allah, wootinɗinaa mo, laɓɓinanaa Mo tawhiidi e hoore sirku.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَا لِلَّهِ ٱلدِّينُ ٱلۡخَالِصُۚ وَٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ أَوۡلِيَآءَ مَا نَعۡبُدُهُمۡ إِلَّا لِيُقَرِّبُونَآ إِلَى ٱللَّهِ زُلۡفَىٰٓ إِنَّ ٱللَّهَ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡ فِي مَا هُمۡ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي مَنۡ هُوَ كَٰذِبٞ كَفَّارٞ
Anndee, ko Allah woodani, diina laaɓuka e sirku kan. Ɓen non ɓe ɓeya jogitori yiɗɓe gaanin Allah, immorde e sanamuuji e bewinayɗi, ɗi ɓe rewata ɓe acca Allah, ɓe wona e ngantinorgol ɗum, wiide: Men rewiraali ɗii, si wanaa tun no ɓadinira men ka Allah, martaba, ɗi hewtina Mo haajuuji amen, ɗi tefana men ka Makko. Pellet, Allah ñaawoyay hakkunde gomɗimɓe wootimɓe Mo ɓen, e yedduɓe sirkuɓe ɓen, Ñalnde Darngal, e kon ko ɓe luutondiraynoo e mun, ka tawhiidi. Pellet, Allah fewnataa e goonga, on fenoowo dammba e Alla sirku, dullanoowo neemaaji Allah ɗin e makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّوۡ أَرَادَ ٱللَّهُ أَن يَتَّخِذَ وَلَدٗا لَّٱصۡطَفَىٰ مِمَّا يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ سُبۡحَٰنَهُۥۖ هُوَ ٱللَّهُ ٱلۡوَٰحِدُ ٱلۡقَهَّارُ
Sinno Allah yiɗuo siforgol ɓiɗɗo, O suɓotono ko O yiɗi, e tagu Makko ngun, O waɗa on ɗon ɓiɗɗo Makko. Kono O senike O laaɓii e kon ko sirkooɓe ɓen wowolata ! Ko Kanko woni Allah Gooto On ka jaati, e ka sijaafi e ka golle Makko. Kafidiiɗo alanaa Mo e ɗin. Ko O Fooluɗo tagu Makko ngun fow.
Arabic explanations of the Qur’an:
خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۖ يُكَوِّرُ ٱلَّيۡلَ عَلَى ٱلنَّهَارِ وَيُكَوِّرُ ٱلنَّهَارَ عَلَى ٱلَّيۡلِۖ وَسَخَّرَ ٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ يَجۡرِي لِأَجَلٖ مُّسَمًّىۗ أَلَا هُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡغَفَّٰرُ
O tagirii kammuuli ɗin e leydi ndin, ñenƴal yottiingal, ko fijindaaru alaa e mu'un, wano tooñuɓe ɓen aaƴorta. Himo suddira jemma on, ñalawma on, O suddira kadi ñalorma on, jemma on. O elti naange ngen e lewru ndun, tawi kala majji, hino doga haa e happu eɓɓaaɗo, on woni lannugol ɗam nguurndam. Haray anndee, ko Kanko woni Fooluɗo, yoftotoowo ayɓe Mun, Mo gooto foolataa, Haforoowo junuubi kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الداعي إلى الله يحتسب الأجر من عنده، لا يريد من الناس أجرًا على ما يدعوهم إليه من الحق.
Noddanoowo diina Allah, ko e Makko tun habbitorta mbarjaari, o faaletaake baraaje e yimɓe ɓe o noddata e goonga ɓen.

• التكلّف ليس من الدِّين.
Fawtagol ko fawaaka e diina, jeyaaka e diina.

• التوسل إلى الله يكون بأسمائه وصفاته وبالإيمان وبالعمل الصالح لا غير.
Jkkoragol Allah, ko inɗe Makko ɗen, e sifaaji Makko ɗin, gomɗina, golla ko moƴƴi, wanaa goɗɗum goo.

خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ ثُمَّ جَعَلَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا وَأَنزَلَ لَكُم مِّنَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ ثَمَٰنِيَةَ أَزۡوَٰجٖۚ يَخۡلُقُكُمۡ فِي بُطُونِ أُمَّهَٰتِكُمۡ خَلۡقٗا مِّنۢ بَعۡدِ خَلۡقٖ فِي ظُلُمَٰتٖ ثَلَٰثٖۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ لَهُ ٱلۡمُلۡكُۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَأَنَّىٰ تُصۡرَفُونَ
Joomi mon, onon ɓee yimɓe, tagii on e fittaandu wooturu, ndun woni Aadama. Refti O tagi e makko, genndo makko on Hawaa. O tagani on gelooɗi e na'i e dammi e be'i, nooneeji jeetati, noone kala, gorel e deyel. Himo tagira on ka teege yumma mon en, sagara naɓi sagara, e nder niɓe reedu e rennga e jowtol. Ko On mooɗon tagoowo ɗum fow, woni Allah, Joomi mon. Ko Kanko laamu woodani. Reweteeɗo e goonga alaa, si wanaa Kanko. Ko honno ferlitoraɗon e rewugol ko tagataa, acca ɗon tagoowo On?
Arabic explanations of the Qur’an:
إِن تَكۡفُرُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَنِيٌّ عَنكُمۡۖ وَلَا يَرۡضَىٰ لِعِبَادِهِ ٱلۡكُفۡرَۖ وَإِن تَشۡكُرُواْ يَرۡضَهُ لَكُمۡۗ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُم مَّرۡجِعُكُمۡ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
Si onon ɓee yimɓe, on yeddii Joomi mon, anndon tun, Allah ko yondiniiɗo e gomɗinal mon, keeferaaku mon, lorrataa Mo. Ko onon ɗum lorrata, tawde Allah kan, O siforaali yamiroowo pankere e ko añinii. Si on yettii Mo non e neemaaji Makko ɗin, on gomɗinii Mo, O weltanto on, O warjoo on e ɗum. Anndon wonii bakkondinki woo, ronndantaako wokki goo. Kala e ko faggitanii hoore mun. Refti ko ka Joomi mon tun, woni ruttorde mon, Ñalnde Darngal; O yeetitoo on, fii ko gollaynoɗon aduna, O yoɓita on, njoɓdi golle mon ɗen. Kanko seniiɗo On, pellet, ko O annduɗo ko woni e ɓerɗe jeyaaɓe Makko ɓen. Huunde e ko woni e majje, suuɗaaki Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَإِذَا مَسَّ ٱلۡإِنسَٰنَ ضُرّٞ دَعَا رَبَّهُۥ مُنِيبًا إِلَيۡهِ ثُمَّ إِذَا خَوَّلَهُۥ نِعۡمَةٗ مِّنۡهُ نَسِيَ مَا كَانَ يَدۡعُوٓاْ إِلَيۡهِ مِن قَبۡلُ وَجَعَلَ لِلَّهِ أَندَادٗا لِّيُضِلَّ عَن سَبِيلِهِۦۚ قُلۡ تَمَتَّعۡ بِكُفۡرِكَ قَلِيلًا إِنَّكَ مِنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِ
Si lorra heɓii yedduɗo, wono ñawu maa sattireede arsike maa hulugol yoolaade, o toroo nde Joomi makko hunciranta mo ɗum, ruttagol e Makko, Kanko tun. Refti non, si Allah neeminirii mo huncangol mo on lorra, o yejjita fii Allah, Mo O torotonoo On, ado ɗum. O waɗana Mo kafidiiɗi, reweteeɗi, ko wanaa Allah, no o majjinira woɗɓe goo, e laawol Allah ngol. Nulaaɗo, maakan sugu on ɗon : dakmitor yeddugol maa ngol, yeru ko o heddoriɗaa e duuɓi kon. Anndaa pellet, ko a jeyaaɗo e yimɓe duumoytooɓe ka Yiite ɓen, Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمَّنۡ هُوَ قَٰنِتٌ ءَانَآءَ ٱلَّيۡلِ سَاجِدٗا وَقَآئِمٗا يَحۡذَرُ ٱلۡأٓخِرَةَ وَيَرۡجُواْ رَحۡمَةَ رَبِّهِۦۗ قُلۡ هَلۡ يَسۡتَوِي ٱلَّذِينَ يَعۡلَمُونَ وَٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَۗ إِنَّمَا يَتَذَكَّرُ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Kaa ko on ɗoftiiɗo Allah, feƴƴiniroowo jemma on, sujjangol Mo, darorana Mo naafe, hara himo huli lepte laakara ɗen, himo jortrii yurmeende Joomi makko nden, kaa ko yedduɗo rewoowo Allah on ka saɗteende tun, o yedda Mo ka hoyeende, o waɗana Mo kafidiiɗi? An Nulaaɗo, maaku : Hara ɓen annduɓe ko Allah farli kon e maɓɓe, hino fota e ɓen ɓe anndaa huunde e ɗum? Anndu ko taskotoo kon ko senndi ɗin feddeeji ɗiɗi, ko joomiraaɓe haqqille hisuɗe ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰعِبَادِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمۡۚ لِلَّذِينَ أَحۡسَنُواْ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا حَسَنَةٞۗ وَأَرۡضُ ٱللَّهِ وَٰسِعَةٌۗ إِنَّمَا يُوَفَّى ٱلصَّٰبِرُونَ أَجۡرَهُم بِغَيۡرِ حِسَابٖ
An Nulaaɗo, maakan jeyaaɓe Am gomɗimɓe Lam Min e Nulaaɓe Am ɓen: huliree Joomi mon, ɗoftagol yamaruyeeji Makko, e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko. Hino woodani moƴƴimɓe golle ɓen e mon aduna, moƴƴoreede e mun aduna, walleede e cellal e jawdi, ka laakara, hara ko Aljanna. Leydi Allah ndin ko yaajundi, feree e mayri, haa e nokku ka waawoton rewude Mo woo, ka goɗɗo haɗataa on ɗum. Anndon muññiiɓe ɓen, ɓe timminirante njoɓdi maɓɓe ndin Ñalnde Darngal, ko aldaa e limaneede maa etaneede, ɗuuɗi fanɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• رعاية الله للإنسان في بطن أمه.
Allah no reeni neɗɗo on, gila ka teege(reedu) yumma makko.

• ثبوت صفة الغنى وصفة الرضا لله.
Allah na siforii yondiniiɗo, e sifa weleede.

• تعرّف الكافر إلى الله في الشدة وتنكّره له في الرخاء، دليل على تخبطه واضطرابه.
Ko tawata kon yedduɗo annditay Allah ka saɗteende, o yejjita Mo ka yajeende, hino holla wonnde ko o jumpoowo jiiɓitiiɗo.

• الخوف والرجاء صفتان من صفات أهل الإيمان.
Hulugol e jortoo, ko jikkuuji anndiraaɗi muumini'en.

قُلۡ إِنِّيٓ أُمِرۡتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱللَّهَ مُخۡلِصٗا لَّهُ ٱلدِّينَ
An Nulaaɗo, maaku: min mi yamiraama rewugol Allah tun, mi laɓɓinana Mo dewal ngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأُمِرۡتُ لِأَنۡ أَكُونَ أَوَّلَ ٱلۡمُسۡلِمِينَ
O yamirimmi kadi, wonugol arano e jebbilaniiɓe Mo ɓen, yankinaniiɓe Mo e ɗee mofte.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ
An Nulaaɗo, maaku: min miɗo huli, si mi yeddii Allah, mi ɗoftaaki Mo, nde lepte Ñalaande Mawnde nden heɓatammi, nden woni Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلِ ٱللَّهَ أَعۡبُدُ مُخۡلِصٗا لَّهُۥ دِينِي
An Nulaaɗo, maaku : min ko Allah tun mi rewata, mi laɓɓinana Mo dewal. Wanaa goɗɗo goo, mi waɗanta ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَٱعۡبُدُواْ مَا شِئۡتُم مِّن دُونِهِۦۗ قُلۡ إِنَّ ٱلۡخَٰسِرِينَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَأَهۡلِيهِمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ أَلَا ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡخُسۡرَانُ ٱلۡمُبِينُ
Onon sirkooɓe ɓen non, rewee ko yiɗuɗon e sanamu, hara wanaa Kanko. Ɗum ko kammbaa ! An Nulaaɗo, maaku: ko woni hayruɓe ɓen tigiri, ko ɓen tawata ɓe hayrinii ko'e maɓɓe e ɓeynguureeji maɓɓe, ɓe ronkoya yiidoyde e maɓɓe, si ɓen naatoyii Aljanna, maa ɓe naatidoya e maɓɓe ka Yiite, tawa ɓe yiitidataa poomaa. Anndee ko ɗum tigiri, woni hayrere ɓanngunde nden, ko sikke alaa e mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَهُم مِّن فَوۡقِهِمۡ ظُلَلٞ مِّنَ ٱلنَّارِ وَمِن تَحۡتِهِمۡ ظُلَلٞۚ ذَٰلِكَ يُخَوِّفُ ٱللَّهُ بِهِۦ عِبَادَهُۥۚ يَٰعِبَادِ فَٱتَّقُونِ
Curki e kippoodi wulndi, hino woodirani ɓe senngo dow maɓɓe, e senngo ley maɓɓe. Ko ɗee lepte jantaaɗe fii mun, woni ko Allah hulɓirnirta jeyaaɓe Makko ɓen. Ko onon yo jeyaɓɓe Am, kori huliree Lam, ɗoftagol yamiraaɗi Am, woɗɗitoo haɗaaɗi Am.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ ٱجۡتَنَبُواْ ٱلطَّٰغُوتَ أَن يَعۡبُدُوهَا وَأَنَابُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ لَهُمُ ٱلۡبُشۡرَىٰۚ فَبَشِّرۡ عِبَادِ
Ɓen woɗɗitiiɓe e rewugol sanamuuji ɗin, e kala ko wonaa Allah, ɓe tuubi ɓe ruttii ka Allah, welo-welo Aljanna no woodani ɓe, tuma ɓe maayata, e ka genaale, e Ñalnde Darngal. An Nulaaɗo, wewlinir jeyaaɓe Am ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ يَسۡتَمِعُونَ ٱلۡقَوۡلَ فَيَتَّبِعُونَ أَحۡسَنَهُۥٓۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ هَدَىٰهُمُ ٱللَّهُۖ وَأُوْلَٰٓئِكَ هُمۡ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Ɓen nanooɓe Konngol ɓen, ɓe senndindira ko moƴƴi e ko boni e maggol, ɓe jokka ko ɓuri moƴƴude e maggol. Ko ɓen siforiiɓe ɗin sifaaji, woni ɓe Allah fewniri peewal ɓen, ko ɓen woni joomiraaɓe haqqille hisuɗe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَمَنۡ حَقَّ عَلَيۡهِ كَلِمَةُ ٱلۡعَذَابِ أَفَأَنتَ تُنقِذُ مَن فِي ٱلنَّارِ
Kala mo konngol lepte jojjiri e mun, sabu duumagol mo e yeddugol e majjere, a alanaa on feere, an Nulaaɗo, fii no feewira. E ko an Nulaaɗo, waawata daɗndude wa'uɗo non e Yiite ngen?
Arabic explanations of the Qur’an:
لَٰكِنِ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ رَبَّهُمۡ لَهُمۡ غُرَفٞ مِّن فَوۡقِهَا غُرَفٞ مَّبۡنِيَّةٞ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَعۡدَ ٱللَّهِ لَا يُخۡلِفُ ٱللَّهُ ٱلۡمِيعَادَ
Si ko ɓen hulirɓe Joomi mun, ɗoftagol yamiraaɗi Makko, woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, hino woodani ɓe kuɓeeje toowuɗe fawondiri ka Aljanna, hara canɗi no ila senngo ley majje. Ko Allah fodi ɓe ɗum! Allah non firtataa fodoore Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَسَلَكَهُۥ يَنَٰبِيعَ فِي ٱلۡأَرۡضِ ثُمَّ يُخۡرِجُ بِهِۦ زَرۡعٗا مُّخۡتَلِفًا أَلۡوَٰنُهُۥ ثُمَّ يَهِيجُ فَتَرَىٰهُ مُصۡفَرّٗا ثُمَّ يَجۡعَلُهُۥ حُطَٰمًاۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَذِكۡرَىٰ لِأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Hiɗon anndiri seedagol mon, wonnde Allah saaƴinirii ndiyam ka kammu, O naadi ɗam e ɓulli e canɗ; refi O yaltinira ɗam ndiyam, remuru seedudnu noone, refti O yoorna ndu, yi'aandu an seeditiiɗo on, hindu soyɗi, ɓaawo ndu wonunoo haako; refti O waɗa ɗum ko muncitaa. Pellet, wonii e ko jantaa koo, waaju, wonannde joomiraaɓe haqqille ɓen hisuɗe ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إخلاص العبادة لله شرط في قبولها.
Si dewal jaɓete ka Allah, ko maa O laɓɓinanee ngal.

• المعاصي من أسباب عذاب الله وغضبه.
Goopi ino waɗɗina lepte e tikkere Allah.

• هداية التوفيق إلى الإيمان بيد الله، وليست بيد الرسول صلى الله عليه وسلم.
Hawrindineede e peewal, ko juuɗe Allah woni, wanaa e Nulaaɗo on.

أَفَمَن شَرَحَ ٱللَّهُ صَدۡرَهُۥ لِلۡإِسۡلَٰمِ فَهُوَ عَلَىٰ نُورٖ مِّن رَّبِّهِۦۚ فَوَيۡلٞ لِّلۡقَٰسِيَةِ قُلُوبُهُم مِّن ذِكۡرِ ٱللَّهِۚ أُوْلَٰٓئِكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ
E ko on mo Allah yaññani ɓernde mun fii lislaamu, o feewi e mun, hara himo e ɓanngannduyee immorde ka Joomi makko, wa'ata wa yoora ɓenrdeejo e jantagol Allah? Ɓe fotataa fes. Tawde ko feewuɓe ɓen, daɗata, yoora ɓerɗe'en e jantagol Allah .Ɓen wonii e majjere ɓanngunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ نَزَّلَ أَحۡسَنَ ٱلۡحَدِيثِ كِتَٰبٗا مُّتَشَٰبِهٗا مَّثَانِيَ تَقۡشَعِرُّ مِنۡهُ جُلُودُ ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُمۡ ثُمَّ تَلِينُ جُلُودُهُمۡ وَقُلُوبُهُمۡ إِلَىٰ ذِكۡرِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكَ هُدَى ٱللَّهِ يَهۡدِي بِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٍ
Allah jppinii e Nulaaɗo Makko on Muhammadu (yo o his) Alqur'aana, ɓurnde moƴƴude yewtere. O waɗi nden nanndude ka goonga, e ka moƴƴugol, e ka yuɓɓondirgol e waasde luutondirde. Fillayeeji e ñaawooje hino ɗuuɗi e mayre, kañum e fodooje e kammbaa, e sifaaji yimɓe goonga, e yimɓe meere ɓen ekn. Guri ɓen hulooɓe Joomi mun, hino riɓira sabu nanugol kammbaaji ko woni e mayre, refti guri e ɓerɗe maɓɓe deeƴira jantagol Innde Allah, tuma ɓe nani jortagol e welo-welo ko woni e mayre. Koo ko jantaa e ko Alqur'aana battinta, ko peewal Allah, ngal O fewnirta mo O muuyani, O hoyna mo Mo O muuyani. Kala non mo Allah fewnaali, haray fewnoowo mo alaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَمَن يَتَّقِي بِوَجۡهِهِۦ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَقِيلَ لِلظَّٰلِمِينَ ذُوقُواْ مَا كُنتُمۡ تَكۡسِبُونَ
Kere on mo Allah fewni aduna, O naadoya mo Aljanna laakara, on fotay wa yedduɗo maayi e keeferaaku on, naatoyoowo Yiite, tonnge juuɗe e koyɗe, mo tawata waawoytaa daɗirde Yiite ngen, si wanaa tun o fewtinira nge yeeso makko ngon? Tooñuɓe ɓen feliree wi'aneede ontuma: meeɗen non hannde, kon ko wonunoɗon faggitorde geddi e keeferaaku. Ko njoɓdi mon ndin nii.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ فَأَتَىٰهُمُ ٱلۡعَذَابُ مِنۡ حَيۡثُ لَا يَشۡعُرُونَ
Mofte adinooɓe ɓee sirkooɓe, kadi fennuno Nulaaɓe mun, lepte ɗen ardirani ɓe juhal, fewndo ka ɓe so'aa-anndude, sakko ɓe hebiloranaɗe tuubugol.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَذَاقَهُمُ ٱللَّهُ ٱلۡخِزۡيَ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۖ وَلَعَذَابُ ٱلۡأٓخِرَةِ أَكۡبَرُۚ لَوۡ كَانُواْ يَعۡلَمُونَ
Allah meeɗiriɓe sabu ɗum, lepte koyeera, e jaasere, e wirtere ka ngurrndam aduna. Pellet, ko lepte laakara ɗen habbitiiɗe ɓe, ɓuri mawnude e tiiɗe, si tawno hiɓe anndunoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ ضَرَبۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖ لَّعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Gomɗii Men piyanii yimɓe ɓen, e ndee Alqur'aanaare jippinaande e Muhammadu (yo o his) noone kala e mise moƴƴere e bone, goonga e meere, gomɗinal e keeferaaku, ekn. Ɗum fow, ko jortagol nde ɓe waajitora, ɓe huutora goonga kan, ɓe sela meere nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُرۡءَانًا عَرَبِيًّا غَيۡرَ ذِي عِوَجٖ لَّعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Men waɗi nde Alqur'aanaare, janngeteende e haala Aarabu, nde aldaa e ooñaare maa jiɓi-liɓi, jortagol no ɓe hulira Allah, jokkugol yamiraaɗi Makko, woɗɗitoo haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ضَرَبَ ٱللَّهُ مَثَلٗا رَّجُلٗا فِيهِ شُرَكَآءُ مُتَشَٰكِسُونَ وَرَجُلٗا سَلَمٗا لِّرَجُلٍ هَلۡ يَسۡتَوِيَانِ مَثَلًاۚ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Allah waɗii misal hakkunde sirkoowo e wootinɗinoowo, woni gorko mo lurruɓe hawti : si o weltinii woɗɓe ɓen, ɓeya ɓen monoo, o wona e jiɓi-liɓi. Oya gorko, ko laaɓanɗo gorko goo, kanko tun, himo anndi ko deeƴinta oya, e ko wallinta mo ɓernde. Ɓen worɓe ɗiɗo, ɓe fotataa e misal. Yettoore woodanii Allah. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe anndaa. Ko waɗi si ɓe kafida e Allah, goɗɗum goo.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّكَ مَيِّتٞ وَإِنَّهُم مَّيِّتُونَ
Pelelt, an Nulaaɗo, ko a maayoowo, kamɓe kadi ko ɓe maayooɓe, feere mun alaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ إِنَّكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عِندَ رَبِّكُمۡ تَخۡتَصِمُونَ
Refti onon ɓee yimɓe, Ñalnde Darngal, ko ka Joomi mon yeddondiroyton, e ko pooɗondiraynoɗon fii mun, goonguɗo on seerta e meerenteejo on.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أهل الإيمان والتقوى هم الذين يخشعون لسماع القرآن، وأهل المعاصي والخذلان هم الذين لا ينتفعون به.
Ko yimɓe iimaanu e gomɗal ɓen, battinorta nanugol Alqur'aana. Yeddooɓe ɓen e jaasuɓe ɓe kan, ɓe nafitortaa nde.

• التكذيب بما جاءت به الرسل سبب نزول العذاب إما في الدنيا أو الآخرة أو فيهما معًا.
Ko fennugol ko Nulaaɓe addata kon, waɗata si lepte jippoo, woni non ko aduna maa laakara, maa e ɗin ɗiɗi kala.

• لم يترك القرآن شيئًا من أمر الدنيا والآخرة إلا بيَّنه، إما إجمالًا أو تفصيلًا، وضرب له الأمثال.
Alaa ko Alqur'aana ɓannginaali, e fiyakuuji aduna e laakara. Foti ko no fencitaaa maa no tonngiaa, nde waɗana ɗum mise.

۞ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَذَبَ عَلَى ٱللَّهِ وَكَذَّبَ بِٱلصِّدۡقِ إِذۡ جَآءَهُۥٓۚ أَلَيۡسَ فِي جَهَنَّمَ مَثۡوٗى لِّلۡكَٰفِرِينَ
Alaa ɓurɗo tooñude haa hewta on dammbuɗo e Allah, ko yahdaani e Makko, wano waɗangol Mo kafidiiɗo, maa genndo maa ɓiɗɗo. Alaa kadi ɓurɗo tooñde wa on fennuɗo wahyu on mo Nulaaɗo Allah on (yo o his) addi. E wonaa ka Yiite woni jaaƴorde yeddude Allah ɓen, ɓe yeddi ko Nulaaɗo Makko on addi kon? Pellet, ko non woniri, weerde maɓɓe, ko nder ton.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِي جَآءَ بِٱلصِّدۡقِ وَصَدَّقَ بِهِۦٓ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُتَّقُونَ
On non arduɗo e goonga, ka haala e ka kuuɗe maɓɓe, foti ko Annabaajo maa goɗɗo goo, o gomɗini ɗum, o gollitiri. Ko ɓen woni gomɗuɓe ɓen tigiri, ɗoftiiɓe yamaruyeeji Joomi mun, woɗɗitiiɓe haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَهُم مَّا يَشَآءُونَ عِندَ رَبِّهِمۡۚ ذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Hino woodani dakammeeji duumotooɗi, ka Joomi maɓɓe; ko ɗum woni njoɓdi moƴƴinooɓe golle ɓen, ka Joomi maɓɓe e jiyaaɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِيُكَفِّرَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ أَسۡوَأَ ٱلَّذِي عَمِلُواْ وَيَجۡزِيَهُمۡ أَجۡرَهُم بِأَحۡسَنِ ٱلَّذِي كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Fii no Allah momtirana ɓe, ko ɓuri bonnde e ko ɓe gollaynoo e geddi aduna, tawde ɓe tuubii e mun, ɓe ruttike e Joomi maɓɓe. O yoɓitira ɓe njoɓdi maɓɓe ndin, ko ɓuri moƴƴude e kon ko ɓe gollunoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِكَافٍ عَبۡدَهُۥۖ وَيُخَوِّفُونَكَ بِٱلَّذِينَ مِن دُونِهِۦۚ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٖ
Mbela Allah siforaali yonugol jeyaaɗo Makko on Muhammadu (yo o his) ka fiyakuuji makko diina e aduna, O duñana mo ayɓe makko? Pellet, O yonay mo. Hiɓe hulɓinire, an Nulaaɗo, sabu majjere e ɗaayre maɓɓe, ɗin sanamuuji, ɗi ɓe rewata ɓe acca Allah, wiide ɗi memirte bone. Kala non mo Allah hoyni, O hawrinaani mo fewnude, haray fewnoowo on ɗon, alaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن مُّضِلٍّۗ أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِعَزِيزٖ ذِي ٱنتِقَامٖ
Kala non mo Allah hawrindini e peewal, alaa haɗtanɗo majjinde mo. Mbela Allah siforaaki wonnde Fooluɗo Mo gooto foolataa, Jom leptugol ɓen heefereɓe yedduɓe Mo? Ko non woniri, Ko O Fooluɗo, Jom lepte.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَئِن سَأَلۡتَهُم مَّنۡ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ لَيَقُولُنَّ ٱللَّهُۚ قُلۡ أَفَرَءَيۡتُم مَّا تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ إِنۡ أَرَادَنِيَ ٱللَّهُ بِضُرٍّ هَلۡ هُنَّ كَٰشِفَٰتُ ضُرِّهِۦٓ أَوۡ أَرَادَنِي بِرَحۡمَةٍ هَلۡ هُنَّ مُمۡسِكَٰتُ رَحۡمَتِهِۦۚ قُلۡ حَسۡبِيَ ٱللَّهُۖ عَلَيۡهِ يَتَوَكَّلُ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ
Pellet, si an Nulaaɗo, a lamndike ɓee sirkooɓe: Ko hommbo tagi kammuuli ɗin e leydi ndin? Ma ɓe wi'u: Ko Allah tagi ɗi. Awa maakan ɓe, feññinanaaɓe, ronkere reweteeɗi maɓɓe ɗin: Yeetee lam fii ɗii sanamuuji, ɗi rewoton gaanin Allah; si Allah faandanike lorra, hara ɗi waaway ittannde lam on lorra? Maa si O faandanike lam moƴƴere Makko, taw si ɗi haɗtani haɗugol lam nden moƴƴere Makko? Maakan ɓee: Allah tun yonii lam, ko e Makko mi fawi kala fiyaaku am, ko e Makko kadi tun, woni ko wakkiltoo ɓen tuuginotoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَٰمِلٞۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ
An Nulaaɗo, maaku: Ko onon yo yimɓe am, golliree no waalorani on, sirkangol Allah. Min ko no Joomi am yamirimmi non, mi gollirta, woni noddugol e tawhiidi, laɓɓinana Mo dewal. Aray ka anndon, battane laawol kala e me'en.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَيَحِلُّ عَلَيۡهِ عَذَابٞ مُّقِيمٌ
Aray nde anndon, ko hommbo lepte aduna hoynayɗe aroyta e muuɗum, lepte duumiiɗe jippoyoo e makko Ñalnde Darngal, hara ɗe taƴondirtaa, sakko ɗe lanna.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• عظم خطورة الافتراء على الله ونسبة ما لا يليق به أو بشرعه له سبحانه.
Fefindagol, dammba fenaande e Allah askinde e Mum, ko yahdaa e Makko, maa sari'a Makko, hino mawni hulɓinagol.

• ثبوت حفظ الله للرسول صلى الله عليه وسلم أن يصيبه أعداؤه بسوء.
Aayeeje ɗen tabintinii wonnde, Allah reenay Nulaaɗo Makko on (yo o hi) e ayɓe makko ɓen, wata ɓe hewtir mo bone.

• الإقرار بتوحيد الربوبية فقط بغير توحيد الألوهية، لا ينجي صاحبه من عذاب النار.
Jaɓugol tawhiidi jeygol ngol, ko aldaa e tawhiidi Allankaaku ngun, daɗndataa jom mun, lepteYiite.

إِنَّآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ لِلنَّاسِ بِٱلۡحَقِّۖ فَمَنِ ٱهۡتَدَىٰ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٍ
Men jippinirii Deftere Alqur'aana nden, e maaɗa an Nulaaɗo, fii yimɓe ɓen, e hoore goonga, no jertiniraaɓe. Kala feewuɗo, ko hoore makko o feewani, Allah nafitortaa peewal makko, tawde ko O yondiniiɗo e ɗum; kala kadi majjuɗo, haray lorra mun on, ko e makko yiltotoo, ɗum lorrataa Allah. A wonaali wakkilaaɗo ɓee, fii daranagol ɓe haa ɓe feewa. Ko yottingol tun, fawi maa e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ يَتَوَفَّى ٱلۡأَنفُسَ حِينَ مَوۡتِهَا وَٱلَّتِي لَمۡ تَمُتۡ فِي مَنَامِهَاۖ فَيُمۡسِكُ ٱلَّتِي قَضَىٰ عَلَيۡهَا ٱلۡمَوۡتَ وَيُرۡسِلُ ٱلۡأُخۡرَىٰٓ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمًّىۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ
Allah hino ƴettita pittaali ɗin, tuma lajal majji timmata, e ɗin ɗi lajal mun timmaali, fewndo ɗoyngol majji. O jogitii ɗin ɗi O ñaawani maayde, O accita ɗiya, ɗi O ñaawani heddagol, haa e dumunna happaaɗo ka Makko. Pellet, wonii e ko sifaa koo, maandeeji, wonannde ɓe miijitotooɓe, tinndinayɗi, wonnde waɗoowo ɗum On, hino hattani wuurnitugol yimɓe ɓen, ɓaawo maayde maɓɓe, fii hasbugol ɓe, yoɓa ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَمِ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ شُفَعَآءَۚ قُلۡ أَوَلَوۡ كَانُواْ لَا يَمۡلِكُونَ شَيۡـٔٗا وَلَا يَعۡقِلُونَ
Kaa ɓee sirkooɓe jogitor sanamuuji maɓɓe ɗin, tefooji, ɗi ɓe jortorii nafa, hara wanaa Allah? An Nulaaɗo, maakan ɓe: On jogitoto tefoojo, hay si tawii ɗi jeyanaa on, onon e majji, hay huunde, kadi ɗi haqqiltaa, ko wowlataa, ɗi nanataa, ɗi yi'ataa, ɗi nafataa, ɗi lorrataa?
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لِّلَّهِ ٱلشَّفَٰعَةُ جَمِيعٗاۖ لَّهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ ثُمَّ إِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe: Tefoore nden fow, ko Allah heeranii. Gooto tefataa ka Makko, si wanaa e duŋayee(sakkitoore) Makko. O jaɓantaa kadi tefoore, si wanaa mo O welanaa. Ko Kanko tun, laamagol kammuuli ɗin e leydi ndin, woodani. Refti ko ka Makko tun, woni ruttorde mon, Ñalnde Darngal, fii hasbeede, yoɓee. O yoɓa kala mon, e golle mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَحۡدَهُ ٱشۡمَأَزَّتۡ قُلُوبُ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِۖ وَإِذَا ذُكِرَ ٱلَّذِينَ مِن دُونِهِۦٓ إِذَا هُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ
Si fii Allah tun jantaama, ɓerɗe sirkooɓe, ɓe gomɗinaa laakara e ummital e hasboore e njoɓdi ɓen, wona e tamagol. Si fii sanamuuji ɗi ɓe rewata ɗin, gaanin Allah jantaamaa, e jaka yoo, hiɓe wewla weltoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلِ ٱللَّهُمَّ فَاطِرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ عَٰلِمَ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ أَنتَ تَحۡكُمُ بَيۡنَ عِبَادِكَ فِي مَا كَانُواْ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ
An Nulaaɗo, maaku: Yaa Allah, tagirɗo kammuuli ɗin e leydi ndin, no ɗi anndiranooka, Annduɗo ko wirnii e ko feeñi, Mo huunde e ɗin suuɗaaki. Ko An tun, ñaawata hakkunde jeyaaɓe Maa ɓen, Ñalnde Darngal, e kon ko ɓe luutondiraynoo e mun ender aduna. Ɓannginaa goonguɗo e meerente, malaaɗo e malkisaaɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ أَنَّ لِلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا وَمِثۡلَهُۥ مَعَهُۥ لَٱفۡتَدَوۡاْ بِهِۦ مِن سُوٓءِ ٱلۡعَذَابِ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَبَدَا لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مَا لَمۡ يَكُونُواْ يَحۡتَسِبُونَ
Si tawno no woodannoo tooñirɓe sirko e geddi ɓen, kala ko woni kon ka leydi, immorde e jawle, ɓe sottorayno ɗum, lepte saɗtuɗe ɗen ɗe yi'oyta, ɓaawo ummital maɓɓe. Kono ɓe alaa feere ɗum. Hay si ɓe heɓu feere mun, ɓe jaɓanoytaake. Ontuma, feeñirana ɓe ka Allah, noone e lepte, ɗo ɓe tijjanooki.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• النوم والاستيقاظ درسان يوميان للتعريف بالموت والبعث.
Ɗaanagol fina, ko waajitorɗi ñalnde kala, fii anndinde maayde e ummital.

• إذا ذُكِر الله وحده عند الكفار أصابهم ضيق وهمّ؛ لأنهم يتذكرون ما أمر به وما نهى عنه وهم معرضون عن هذا كله.
Si fii Allah tun jantaama yeeso heeferɓe ɓen, ɓe ɓiɗtoo, tawde ɓe annditay ko O yamiri kon O haɗi, tawa non, hiɓe ɗuurnii e ɗin fow.

• يتمنى الكافر يوم القيامة افتداء نفسه بكل ما يملك مع بخله به في الدنيا، ولن يُقْبل منه.
Keefeero ina wooɗe sottitiroyta hoore mun Ñalnde Darngal, kala ko o marunoo aduna, e hoore himo wuddirnoo ɗum, nafoytaa mo.

وَبَدَا لَهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Boneeji sirku e geddi, ɗi ɓe faggitinoo ɗin feñana ɓe, lepte ɗe ɓe jalkitaynoo ɗen huuɓita ɓe, ɗen lepte ɗe ɓe hulɓinirtenoo, ɓe wona e jalkitugol.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِذَا مَسَّ ٱلۡإِنسَٰنَ ضُرّٞ دَعَانَا ثُمَّ إِذَا خَوَّلۡنَٰهُ نِعۡمَةٗ مِّنَّا قَالَ إِنَّمَآ أُوتِيتُهُۥ عَلَىٰ عِلۡمِۭۚ بَلۡ هِيَ فِتۡنَةٞ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Si ñawu maa baasal ekn heɓii neɗɗo keefeero, o nadda Men, fii huncangol mo ɗum. Refti si Men okkii mo neema callal maa jawdi, o wona e wi'ugol: Anndee ko Allah okkiri lam ɗum, ko anndugol Mo, miɗo hanndi e mun. Kono ka goonga, ɗum ko jarrabuyee e ndaarndo; kono ɓurɓe ɗuuɗude e heeferɓe ɓen, ɓe anndaa ɗum, ɓe mantora neema Allah on e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ قَالَهَا ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ فَمَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Gomɗii heeferɓe adinooɓe ɓen, wowliino ngol konngol. Kono kon ko ɓe faggitotonoo e jawle e kuɓeeje, duncanaano ɓe hay huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَصَابَهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْۚ وَٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡ هَٰٓؤُلَآءِ سَيُصِيبُهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا كَسَبُواْ وَمَا هُم بِمُعۡجِزِينَ
Njoɓdi boneeji sirku e geddi, ɗi ɓe wonunoo e faggitagil ɗin, memi ɓe. Tooñirɓe ko'e mun ɓen sirku e geddi, jeyaaɓe e ɓee ɗoo ɓen, njoɓdi boneeji ɗi ɓe faggitotonoo ɗin, memiroyaɓe, wano yawtuɓe ɓen. Ɓe wonaa fuutotooɓe Allah, wanaa fii foolugol Mo!
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Sirkooɓe ɓen wi'ay ko ɓe wi'i, hara ɓe anndaa wonnde Allah no yaññana arsike on, mo O muuyani, fii jarribagol ontigi, ndaara si o yettay kaa o yedday? Ko wano non kadi O ɓiɗtiniranta mo O muuyani, jarribagol fahin, ontigi, ndaara si o muññoto kaa o monanto eɓɓoore Allah nden? Pellet, wonii e ko jantaa koo, fii yaññaneede maa ɓiɗtinanee arsike, maandeeji, wallitirɗo taskagol fii Allah, wonannde yimɓe gomɗinooɓe. Tawde ko ɓen nafitorta ɗin maandeeji, wanaa yedduɓe yawtooɓe ɗen Aayeeje, hara hiɓe ɗuurnoo ɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ قُلۡ يَٰعِبَادِيَ ٱلَّذِينَ أَسۡرَفُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ لَا تَقۡنَطُواْ مِن رَّحۡمَةِ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَغۡفِرُ ٱلذُّنُوبَ جَمِيعًاۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ
An Nulaaɗo, maakan jeyaaɓe am yawtirɓe keeri ɓen sirku e geddi: wata on taƴo e yurmeende Allah nden, e ko O haforanta on junubaaji mon. Tawde pellet, Allah ko haforoowo junuubi ɗin fow, wonannde kala tuubanɗo Mo. Ko Kanko woni Haforoowo junuubi tuubayɓe ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنِيبُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّكُمۡ وَأَسۡلِمُواْ لَهُۥ مِن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَكُمُ ٱلۡعَذَابُ ثُمَّ لَا تُنصَرُونَ
Tuubee ruttoron ka Joomi mon, golle moƴƴe, jebbilanoɗon Mo, ado lepte laakara ɗen arde e mon, hara on heɓirtaa sanamuuji ɗin wanaa yimɓe mon ɓen, faabo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱتَّبِعُوٓاْ أَحۡسَنَ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُم مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَكُمُ ٱلۡعَذَابُ بَغۡتَةٗ وَأَنتُمۡ لَا تَشۡعُرُونَ
Jokkee ndee Alqur'aanaare, tawnde ko ɓurnde moƴƴude e ko Joomi mon jippinani on, haa e Nulaaɗo Makko on, gollitiron nde, woɗɗitoɗon e ko nde haɗi, ado lepte ɗen ardude on e juhal, hara on so'aa anndude, sakko hebiloron tuubugol.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَن تَقُولَ نَفۡسٞ يَٰحَسۡرَتَىٰ عَلَىٰ مَا فَرَّطتُ فِي جَنۢبِ ٱللَّهِ وَإِن كُنتُ لَمِنَ ٱلسَّٰخِرِينَ
Waɗee ko yamiraɗon, ado wonkii wi'oyde tuma nimse nafataa janngo: Ee nimse am, e ko mi welsindii e Allah, geddi e keeferaaku. Ki tabintina wonnde ko jeyano e jalkitaynooɓe yimɓe gomɗimɓe ɗoftii ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• النعمة على الكافر استدراج.
Neemingol keefeero, ko fuuntugol mo e perduru.

• سعة رحمة الله بخلقه.
Yurmeende Allah nden, no huftadina tagu Makko ngun.

• الندم النافع هو ما كان في الدنيا، وتبعته توبة نصوح.
Nimse nafata ko e aduna, si jokkondirii e tuubugol.

أَوۡ تَقُولَ لَوۡ أَنَّ ٱللَّهَ هَدَىٰنِي لَكُنتُ مِنَ ٱلۡمُتَّقِينَ
Maa ki ngantinora kodduruyee, ki wi'ia: Si Allah feewnuno mi, mi jeyeteno e huluɓe Mo ɓen. Mi ɗoftoo yamirooje Makko, mi woɗɗitoo haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوۡ تَقُولَ حِينَ تَرَى ٱلۡعَذَابَ لَوۡ أَنَّ لِي كَرَّةٗ فَأَكُونَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Maa ki yelora wi'ugol, nde ki yi'ata lepte ɗen: Si feere ruttagol aduna no woodannoo lam, mi tuubanayno Allah, mi jeyee e moƴƴinooɓe golle ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلَىٰ قَدۡ جَآءَتۡكَ ءَايَٰتِي فَكَذَّبۡتَ بِهَا وَٱسۡتَكۡبَرۡتَ وَكُنتَ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ɗum gasatira no faaliraɗaa non feewirde ! Tawde Aayeeje Amen ɗen aruno e maaɗa, fennuɗaa ɗe, mawnintiniɗaa, laatiɗaa jeyaaɗo e yedduɓe Allah ɓen, yeddi Aayeeje Makko ɗen e Nulaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ تَرَى ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ عَلَى ٱللَّهِ وُجُوهُهُم مُّسۡوَدَّةٌۚ أَلَيۡسَ فِي جَهَنَّمَ مَثۡوٗى لِّلۡمُتَكَبِّرِينَ
Ñalnde Darngal, a yi'oyay fenunooɓe e hoore Allah ɓen, ɓe dammbi sirku e ɓiɗɗo e Makko, hiɓe ɓawli geece, hakkee ko ɓe malkisaa. Wonaa ka Jahannama woni jaaƴorde mawnintinaniiɓe gomɗingol Allah e Nulaaɗo Makko on? Ko ton tigiri, woni weerde maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيُنَجِّي ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ بِمَفَازَتِهِمۡ لَا يَمَسُّهُمُ ٱلسُّوٓءُ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Allah hisinira huluɓe Mo ɗoftii haɗitii ɓen, e lepte, O naadaugol ɓe ka maloore Aljanna. Bone lepte memataa ɓen, wanaa kamɓe woni ko sunoytoo, fii ko feƴƴi e geɓoy aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱللَّهُ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ
Ko Allah woni Taguɗo kala huunde, wanaa goɗɗo goɗɗum goo. Ko Kanko kadi woni Fawtiiɗo kala huunde, O Toppitoo fii mayre, O waɗira nde, no O haajiri.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّهُۥ مَقَالِيدُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
Ko Kanko tun, jogitii ngaluuji moƴƴere ɗin, ka kammuuli e ka leydi. Himo yeɗa ɗi Mo O haajani, O ɗawa ɗi Mo O muuyi. Yedduɓe Aayeeje Allah ɓen non, ko ɓen woni hayruɓe ɓen. Tawde ɓe faɗii gomɗingol e nguurndam maɓɓe ɗam aduna, e hoore ɓe naatoyay ɓe heddoo ka Yiite, laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَفَغَيۡرَ ٱللَّهِ تَأۡمُرُوٓنِّيٓ أَعۡبُدُ أَيُّهَا ٱلۡجَٰهِلُونَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe jokkuɓe maa, fii rewugol sanamuuji maɓɓe ɗin: E on yamiray lam, onon ɓee majjuɓe fii Joomi mun, nde mi rewata ko woori Allah? Anndee ko Allah tun, hanndi e reweede, mi rewataa, si wanaa Kanko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ أُوحِيَ إِلَيۡكَ وَإِلَى ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكَ لَئِنۡ أَشۡرَكۡتَ لَيَحۡبَطَنَّ عَمَلُكَ وَلَتَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Gomɗii Allah wahayinii maaɗa, an Nulaaɗo, O wahayini kadi e Nulaaɓe adinooɓe ma ɓen: si a kafidii e Allah goɗɗum goo, ko pellet, golle maa moƴƴe ɗen bonay; jeyeɗaa e hayruɓe aduna ɓen, sabu hayruɓe diina maa, hayroyaa kadi e lepte laakara ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلِ ٱللَّهَ فَٱعۡبُدۡ وَكُن مِّنَ ٱلشَّٰكِرِينَ
Ko Allah tun, si a reway, hara a kafidaali Mo e goɗɗum goo, jeyeɗaa e yettooɓe Mo neemajji ɗi O neemini e maaɗa ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦ وَٱلۡأَرۡضُ جَمِيعٗا قَبۡضَتُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ وَٱلسَّمَٰوَٰتُ مَطۡوِيَّٰتُۢ بِيَمِينِهِۦۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Sirkooɓe ɓen mawniniraali Allah, no O haaniri mawninireede, tuma ɓe kafidunoo Mo e taguuji Makko lo'uɗi, ɓe yejjiti wonnde no jeyaa e kattane Makko ngal, tawde leydi ndin e ko woni mayri kon : immorde e pelle e leɗɗe e canɗi e boyli, fow e mun, Ñalnde Darngal, ko e tamannde Makko wonata, kammuuli ɗin jeeɗiɗi kadi, fow majji taggiree ñaamo Makko ngon. Senayee woodanii Mo ! O laaɓii O toowii kon ko sirkooɓe ɓen fiɓata wowla e Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الكِبْر خلق ذميم مشؤوم يمنع من الوصول إلى الحق.
Mawnintinaare, ko jikku ŋiñaaɗo, haɗoowo yottaade e goonga.

• سواد الوجوه يوم القيامة علامة شقاء أصحابها.
Ɓawlugol geece Ñalnde Darngal, ko maande malkiseede.

• الشرك محبط لكل الأعمال الصالحة.
Sirku bonnay kala golle moƴƴe.

• ثبوت القبضة واليمين لله سبحانه دون تشبيه ولا تمثيل.
Aayeeje ɗen tabintinanii Allah, tamirngo e ñaamo, ko aldaa e nanndintingol e goɗɗum goo.

وَنُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَصَعِقَ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا مَن شَآءَ ٱللَّهُۖ ثُمَّ نُفِخَ فِيهِ أُخۡرَىٰ فَإِذَا هُمۡ قِيَامٞ يَنظُرُونَ
Ñalnde Malaa'ikaajo on wuttoyta ka Allaandu, kala ko woni ko kammuuli e ka leydi fow maayay, refti wuttee e mayru ɗiɗaɓol, fii ummital, tawaa ɓe fow ɓe wuurnitaama, hiɓe darii habbii ko Allah waɗata ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَشۡرَقَتِ ٱلۡأَرۡضُ بِنُورِ رَبِّهَا وَوُضِعَ ٱلۡكِتَٰبُ وَجِاْيٓءَ بِٱلنَّبِيِّـۧنَ وَٱلشُّهَدَآءِ وَقُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡحَقِّ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Leydi ndin jalbirora, tuma Jeyɗo ndi On feeñiroyta ñaawugol hakkunde jeyaaɓe ɓen. Talki golle ɗin sennditee, Annbaaɓe ɓen addee, mofte Muhammadu (jom kisiyee ɗen) ɓadine, fii seeditanagol ɓeya Annabaaɓe, e yimɓe maɓɓe ɓen. Allah ñaawira nunɗal hakkunde maɓɓe, wonaa ɓe tooñeteeɓe nden Ñalnde: goɗɗo ɓeydantaake bonɗi, o ɗuytantaake moƴƴi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَوُفِّيَتۡ كُلُّ نَفۡسٖ مَّا عَمِلَتۡ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِمَا يَفۡعَلُونَ
Allah yoɓita wonki kala, ko ki golli kon, woni bone maa moƴƴere. Ko Kanko Allah ɓuri anndude ko ɓe gollata kon. Huunde suuɗaaki Mo e kuuɗe maɓɓe, woni bonɗe maa moƴƴe. O yoɓitoyay ɓe ɗum, nden Ñalnde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَسِيقَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِلَىٰ جَهَنَّمَ زُمَرًاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوهَا فُتِحَتۡ أَبۡوَٰبُهَا وَقَالَ لَهُمۡ خَزَنَتُهَآ أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَتۡلُونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِ رَبِّكُمۡ وَيُنذِرُونَكُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَاۚ قَالُواْ بَلَىٰ وَلَٰكِنۡ حَقَّتۡ كَلِمَةُ ٱلۡعَذَابِ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ
Malaa'ika'en soggiroya yeddunooɓe Allah ɓen, ka Jahannama, dente-dente, hoynaaɓe. Si ɓe hewtii nge, dame magge udditaneeɓe, Malaa'ika ayninaaɓe nge ɓen jaɓɓora ɓe feloore wi'ugol: Enee, Nulaaɓe jeyaaɓe e mooɗon, hewtaano on, ɓe no jannganaynoo on Aayeeje Allah, jippinaaɗe e mon ɗen, ɓe rentinira on, hawrugol e lepte saɗtuɗe Ñalnde Darngal? Ɓe qirritora wi'ugol: Ko non woniri, ko woni tun, hari Konngol lepte ngol jojjiino e yedduɓe ɓen. Menen non, ko men yeddunooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قِيلَ ٱدۡخُلُوٓاْ أَبۡوَٰبَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۖ فَبِئۡسَ مَثۡوَى ٱلۡمُتَكَبِّرِينَ
Ɓe wi'iranee hoyneede, e teƴagol yurmeende Allah e yaltugol ka Yiite ton: naatiree dame Jahannama ngen, lutton ton poomaa. Nge bonii weerde mawnintiniiɓe toownitanii goonga ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَسِيقَ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ رَبَّهُمۡ إِلَى ٱلۡجَنَّةِ زُمَرًاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوهَا وَفُتِحَتۡ أَبۡوَٰبُهَا وَقَالَ لَهُمۡ خَزَنَتُهَا سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡ طِبۡتُمۡ فَٱدۡخُلُوهَا خَٰلِدِينَ
Malaa'ika'en ɗowira muumini'en, hulunooɓe Joomi mun, ɗoftinooɓe yamaruyeeji Makko, ɓe woɗɗitii e haɗaaɗi Makko, teddungal, haa ka Aljannaaji, hara ko dente-dente. Si wonii ɓe hewtii ton, dame majji udditanaama ɓe, Malaa'ikaaɓe ayninaaɓe ton ɓe wi'ana ɓe: on hisii e kala lorra, maa ko huloton. Ɓerɗe mon e golle mon laaɓii. Naatiree Alajanna on, duumagol ton poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي صَدَقَنَا وَعۡدَهُۥ وَأَوۡرَثَنَا ٱلۡأَرۡضَ نَتَبَوَّأُ مِنَ ٱلۡجَنَّةِ حَيۡثُ نَشَآءُۖ فَنِعۡمَ أَجۡرُ ٱلۡعَٰمِلِينَ
Muumini'en si naadaama Aljanna, ɓe wi'a: Yettoore woodanii Allah, laatinanɗo men fodoore Makko, e ɗemɗe Nulaaɓe Makko ɓen, wonnde O naadoyay men Aljanna. O ronini men leydi Aljanna ndin, meɗen hoɗira e mayri, kala ka men yiɗi. Mbarjaari gollunooɓe golle moƴƴe ɓen, fii Allah, ndi moƴƴii barjaari.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• ثبوت نفختي الصور.
Tabitde guttugol e Allaadu laabi ɗiɗi.

• بيان الإهانة التي يتلقاها الكفار، والإكرام الذي يُسْتَقبل به المؤمنون.
Koyeera heɓoyoowo heeferɓe ɓen, e teddungal ngal muumini'en jaɓɓoroytee ngal, fow e mun, ɓannginaama e ɗee Aayeeje.

• ثبوت خلود الكفار في الجحيم، وخلود المؤمنين في النعيم.
Tabitii wonnde heeferɓe ɓen, ko luttooɓe ka Jahiimi, gomɗimɓe ɓen duuminee e neemagol ka Aljanna.

• طيب العمل يورث طيب الجزاء.
Ko golle moƴƴe, okkata baraaji moƴƴi.

وَتَرَى ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ حَآفِّينَ مِنۡ حَوۡلِ ٱلۡعَرۡشِ يُسَبِّحُونَ بِحَمۡدِ رَبِّهِمۡۚ وَقُضِيَ بَيۡنَهُم بِٱلۡحَقِّۚ وَقِيلَ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Nden Ñalnde, a yi'ay Malaa'ika'en no fiiltii Arsi ki, hiɓe senina yettugol Joomi maɓɓe, e huunde ko heeferɓe wi'ata Mo, kon ko haananaa Mo. Allah ñaawira nunɗal, hakkunde tageefo ngon fow: O teddina Mo muuyanaaɓe ɓen, O lepte lepteeɓe ɓen. Ontuma wi'ee: Yettoore woodanii Allah, Jeyɗo tageefo ngon, e fii ko O ñaawiri kon yurmeende, hakkunde jeyaaɓe Makko ɓen, O heertinani yurmeende Makko nden, muumini'en, yedduɓe ɓen hanndi e lepte ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الجمع بين الترغيب في رحمة الله، والترهيب من شدة عقابه: مسلك حسن.
Jillugol hakkunde rerɗingol e yurmeende Allah nden, e hulɓinigol lepte Makko ɗen, ko laawol moƴƴol, ka noddugol e diina.

• الثناء على الله بتوحيده والتسبيح بحمده أدب من آداب الدعاء.
Mantirgol Allah tawhiidi, subbunhinora yettugol Mo, hino jeyaa e needeeji toraare.

• كرامة المؤمن عند الله؛ حيث سخر له الملائكة يستغفرون له.
Allah teddinirii gomɗimɓe ɓen, tawde O eltiroyay Malaa'ika'en, ko toranooɓe yaafeede.

 
Translation of the meanings Surah: Az-Zumar
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close