ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - لیست ترجمه ها


ترجمهٔ معانی سوره: سوره ابراهيم   آیه:

Simoore Ibraahiima

از اهداف این سوره:
إثبات قيام الرسل بالبيان والبلاغ، وتهديد المعرضين عن اتباعهم بالعذاب.
Tabatinde daraade Nelaaɓe ɓannginde e yottinde e kammbaade luutndiiɓe rewdeɓe lepte.

الٓرۚ كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ إِلَيۡكَ لِتُخۡرِجَ ٱلنَّاسَ مِنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ بِإِذۡنِ رَبِّهِمۡ إِلَىٰ صِرَٰطِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡحَمِيدِ
Alif, Laam, Raa: Yewtere fii sugu ɗee kalfe yawtiino ka fuɗɗorde cortewol Baqarah. Ndee Alquraanaare ko Deftere nde Men jippini e maaɗa an Nulaaɗo, fii yo a yaltinir yimɓe ɓen e keeferaaku e majjere faade gomɗinal e ganndal e peewal diina Lislaamu, ngol laawol Alla On Fooluɗo Mo fooletaake, Yettiniiɗo e kala huunde.
تفسیرهای عربی:
ٱللَّهِ ٱلَّذِي لَهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَوَيۡلٞ لِّلۡكَٰفِرِينَ مِنۡ عَذَابٖ شَدِيدٍ
Ko Alla tun woni Jeyɗo kala ko woni ka kammuuli e ka leydi, ko Kanko tun kadi hanndi e reweede, O kafidetaake e guɗɗum e tagu Makko ngun. Aray ka lepte tiiɗuɗe memata ɓen yedduɓe.
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ يَسۡتَحِبُّونَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا عَلَى ٱلۡأٓخِرَةِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ فِي ضَلَٰلِۭ بَعِيدٖ
Ɓen yedduɓe ɓurdinooɓe nguurndam aduna e neemaaji majjam lannayɗam e dow laakara e neemaaji mun duumotooɗi, ɓe sakko kadi yimɓe ɓen e laawol Alla ngol, ɓe ɗaɓɓana laawol ngol ooñagol e goonga fii wata gooto jokku ngol.Ɓen siforaaɓe ɗin sifaaji, ɓe wonii e majjere woɗɗiinde e sawaaba.
تفسیرهای عربی:
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن رَّسُولٍ إِلَّا بِلِسَانِ قَوۡمِهِۦ لِيُبَيِّنَ لَهُمۡۖ فَيُضِلُّ ٱللَّهُ مَن يَشَآءُ وَيَهۡدِي مَن يَشَآءُۚ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Men nuliraali Nulaaɗo woo, si wanaa e haala yimɓe makko ɓen, fii no ɓe faamira ko o addi kon immorde ka Alla. Men nuliraali mo doolugol yimɓe ɓen e gomɗingol Alla. Alla hino majjinira nunɗal Makko ngal on Mo O muuyi, O fewnira ɓural Makko ngal on Mo o muuyi. Ko Kanko woni Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e tagu Mun e toppitagol Mun.
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَآ أَنۡ أَخۡرِجۡ قَوۡمَكَ مِنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ وَذَكِّرۡهُم بِأَيَّىٰمِ ٱللَّهِۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّكُلِّ صَبَّارٖ شَكُورٖ
Gomɗii Men nulirii Muusaa Aayeeje Amen ɗe Men semmbiniri mo e goonga makko wonnde ko nuliraaɗo Joomi makko. Men yamiri mo yaltingol yimɓe makko ɓen e majjere keeferaaku faade e gomɗinal e ganndal. Men yamiri mo kadi anndintingol ɓe ñalɗi ɗi Alla neemini e maɓɓe ɗin. Pellet, hino e ɗen ñalɗe, dalilaaji ɓannginɗi gootaagu Alla, e mawnugol koddoruyee Makko, e ko O neeminiri gomɗimɓe ɓen. Ko ɗum woni ko yonndiniiɓe ɓen nafitorta e rewugol Alla ngol suumoo e yettugol neemaaji Makko ɗin.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• أن المقصد من إنزال القرآن هو الهداية بإخراج الناس من ظلمات الباطل إلى نور الحق.
Aayeeje ɗen hollii wonnde faandaare jippineede Alqur'aana, ko fewnugol yimɓe ɓen, yaltina ɓe e niɓe meere faade e annoora goonga.

• إرسال الرسل يكون بلسان أقوامهم ولغتهم؛ لأنه أبلغ في الفهم عنهم، فيكون أدعى للقبول والامتثال.
Nulaaɓe ɓen ko e haala yimɓe maɓɓe ɓen nulirtee, tawde ko ɗum ɓuranta welde faamude ɓe, ɓe jaɓana ɓe, ɓe ɗoftoo.

• وظيفة الرسل تتلخص في إرشاد الناس وقيادتهم للخروج من الظلمات إلى النور.
Golle nulaaɓe ɓen ko fewngugol ɗowira yimɓe ɓen no ɓe yaltira e niɓe faade e annoora.

وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ أَنجَىٰكُم مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَسُومُونَكُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ وَيُذَبِّحُونَ أَبۡنَآءَكُمۡ وَيَسۡتَحۡيُونَ نِسَآءَكُمۡۚ وَفِي ذَٰلِكُم بَلَآءٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَظِيمٞ
Janto an Nulaaɗo, tuma nde Muusaa jaɓunoo yamiroore Joomi makko nden, o maakani yimɓe makko ɓen ka ɓiɗɓe Israa'iila'en himo anndintina ɓe neemaaji Alla ɗin e maɓɓe: Ko onon yo yimɓe am, annditee neema Alla on e mooɗon, tuma O daɗndunoo on e yimɓe Fir'awna ɓen e bone maɓɓe. Hiɓe meeɗinaynoo on lepte bonɗe, tawde hiɓe hirsiraynoo ɓiɗɓe mon worɓe ɓen fii wata on jibin wurtotooɓe e laamu fir'awna ngun, ɓe heddinira rewɓe mon ɓen fii jaasingol ɓe hoyna ɓe. Wonii e ɗen kuuɗe maɓɓe ɗon, jarrabuyee mon mawɗo e muññagol ɗum. Alla warjori on ngal muñal mon e on jarrabuyee, daɗndugol on e bone yimɓe fir'awna.
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ تَأَذَّنَ رَبُّكُمۡ لَئِن شَكَرۡتُمۡ لَأَزِيدَنَّكُمۡۖ وَلَئِن كَفَرۡتُمۡ إِنَّ عَذَابِي لَشَدِيدٞ
Muusaa maakani ɓe: Jantee tuma Joomi anndirnoo on konngol yottiingol: Pellet si on yettii Alla e ɗin neemaaji jantaaɗi ɗi O neemini e mon, ma O ɓeydan on neema e ɓural e majji. Si on yeddii non neemaaji Makko ɗin e mooɗon on yettaali ɗi, anndon lepte Makko ɗen pellet ko saɗtayɗe e yeddooɓe neeemaaji Makko ɗin ɓe yettataa ɗi.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ مُوسَىٰٓ إِن تَكۡفُرُوٓاْ أَنتُمۡ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا فَإِنَّ ٱللَّهَ لَغَنِيٌّ حَمِيدٌ
Muusaa maakani yimɓe makko ɓen: Ko onon yo yimɓe am, si on yeddii, onon e denndaangal wonduɓe e mon ka leydi ɓen, haray lorra ngun keeferaaku mon ko e mon yiltotoo. Tawde Alla ko Galo Hoore-mun, waɗɗinanɗo Jaati Makko yettee- de. Liimanaaku gomɗimɓe ɓen nafataa Mo, yeddugol heeferɓe ɓen kadi lorrataa Mo.
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ نَبَؤُاْ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَٱلَّذِينَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ لَا يَعۡلَمُهُمۡ إِلَّا ٱللَّهُۚ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَرَدُّوٓاْ أَيۡدِيَهُمۡ فِيٓ أَفۡوَٰهِهِمۡ وَقَالُوٓاْ إِنَّا كَفَرۡنَا بِمَآ أُرۡسِلۡتُم بِهِۦ وَإِنَّا لَفِي شَكّٖ مِّمَّا تَدۡعُونَنَآ إِلَيۡهِ مُرِيبٖ
E araali on, onon ɓee heeferɓe, kumpite halkeede mofte fennunooɓe ado mon: Yimɓe Nuuhu, e Aadi'en yimɓe Huudi, e Samuuda'en yimɓe Saalih, e ɗen mofte aruɓe ɓaawo maɓɓe, ɗuuɗunooɓe ɓe gooto anndaa limoore mun si wanaa Alla? Nulaaɓe maɓɓe ɓen addanii ɓe hujjaaji ɓannguɗi, kono ɓe waɗi juuɗe maɓɓe ɗen ka kunndule maɓɓe hiɓe ŋatira kolli maɓɓe tikkangol Nulaaɓe ɓen, ɓe wi'ani Nulaaɓe maɓɓe ɓen: Menen men yeddii ko nulidaɗon e mun kon, menen, meɗen hattini sikkitagol e kon noddoton men e mun kon.
تفسیرهای عربی:
۞ قَالَتۡ رُسُلُهُمۡ أَفِي ٱللَّهِ شَكّٞ فَاطِرِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ يَدۡعُوكُمۡ لِيَغۡفِرَ لَكُم مِّن ذُنُوبِكُمۡ وَيُؤَخِّرَكُمۡ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗىۚ قَالُوٓاْ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا تُرِيدُونَ أَن تَصُدُّونَا عَمَّا كَانَ يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا فَأۡتُونَا بِسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٖ
Nulaaɓe maɓɓe ɓen wi'ani ɓe ka jaabagol ɓe: E hara no fii ngootimmbaaku Alla ngun hertinnan Mo dewal ngal sikke? Ko Kanko tagi kammuuli ɗin e leydi ndin, O woodiniri ɗi no ɗi anndiraaka. Himo nodda on e gomɗingol Mo fii no O montirana on junubaaji mon yawtuɗi ɗin, O nennana on haa e lajal mon happaangal ngal ka nguurndam mon aduna. Yimɓe maɓɓe ɓen wi'ani ɓe: On wonaali si wanaa ɓanndinke yeru amen, alaa ko ɓurdirɗon amen. Ko faandiɗon ko yiltugol men e kon ko baabiraaɓe amen rewaynoo. Addanee men hujja ɓannguɗo, tinndinoowo e goongugol mon e kon ko nodditiɗon wonnde ko on nulaaɓe Alla e amen.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من وسائل الدعوة تذكير المدعوين بنعم الله تعالى عليهم، خاصة إن كان ذلك مرتبطًا بنعمة كبيرة، مثل نصر على عدوه أو نجاة منه.
Hino jeyaa e laabi ko noddirtee e diina, anndingol noddeteeɓe ɓen neemaaji Alla ɗin e maɓɓe, teŋtinii si ɗum no humondiri e neema mawɗo; wanowal-leede e hoore ayɓe mun maa daɗugol e ɗum.

• من فضل الله تعالى أنه وعد عباده مقابلة شكرهم بمزيد الإنعام، وفي المقابل فإن وعيده شديد لمن يكفر به.
Hino jeyaa e ɓural Alla, wonnde O fodii jeyaaɓe Makko ɓen yoɓitirgol yettoore maɓɓe nden ɓey-dangol ɓe neema. Ko wano non kammbaa Makko on sattiri e yedduɓe Mo ɓen.

• كفر العباد لا يضر اللهَ البتة، كما أن إيمانهم لا يضيف له شيئًا، فهو غني حميد بذاته.
Ko jeyaaɓe ɓen yeddata lorrataa Alla fes. Ko wano non kadi gomɗinal maɓɓe ɓeydataa hay e huunde. Kanko ko O Galo Yettiniiɗo e Jaati Makko.

قَالَتۡ لَهُمۡ رُسُلُهُمۡ إِن نَّحۡنُ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يَمُنُّ عَلَىٰ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۖ وَمَا كَانَ لَنَآ أَن نَّأۡتِيَكُم بِسُلۡطَٰنٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ
Nulaaɓe maɓɓe ɓen jaabori ɓe: Ko goonga, men wonaali si wanaa ɓanndinke yeru mon. Ko woni tun, ɗum hollaa hiɗen nannda e kala huunde. Alla no hertinira neeminirgol on Mo O muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen, O suɓoo e maɓɓe Nulaaɓe e yimɓe ɓen. Menen, haananaa men nde men addanta on hujja mo ɗaɓɓoton, si wanaa e duŋayee Alla, men hattanaaka addugol ɗum, ko Alla tun woni hattanɗo e ɗum. Ko e Alla tun woni ko gomɗimɓe ɓe Mo ɓen fawatoo e fiyakuuji maɓɓe ɗin fow.
تفسیرهای عربی:
وَمَا لَنَآ أَلَّا نَتَوَكَّلَ عَلَى ٱللَّهِ وَقَدۡ هَدَىٰنَا سُبُلَنَاۚ وَلَنَصۡبِرَنَّ عَلَىٰ مَآ ءَاذَيۡتُمُونَاۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ
Ko haɗata men haa men heɓa ngantu, wonoowo hakkunde e amen e fawagol Mo ngol? Gomɗii le O fewnirii men e laawol ɓurngol foccaade ɓannga. Pellet men muññotoo e kon ko lorroton men e fennugol jalkita. Ko e Alla tun woni ko gomɗimɓe ɓen fawatoo e denndaangal fiyakuuji maɓɓe ɗin.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِرُسُلِهِمۡ لَنُخۡرِجَنَّكُم مِّنۡ أَرۡضِنَآ أَوۡ لَتَعُودُنَّ فِي مِلَّتِنَاۖ فَأَوۡحَىٰٓ إِلَيۡهِمۡ رَبُّهُمۡ لَنُهۡلِكَنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ
Yedduɓe ɓen e yimɓe Nulaaɓe ɓen wi'i tuma ɓe ronkunoo wenjondirgol e Nulaaɓe maɓɓe ɓen: Ma men yaltin on e saare amen, maa on yiltike e diina mon faade e diina amen. Alla wahayiniri e Nulaaɓe ɓen ñinnugol ɓe: Ma men halku tooñuɓe yeddi Alla e Nulaaɓe Makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَلَنُسۡكِنَنَّكُمُ ٱلۡأَرۡضَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۚ ذَٰلِكَ لِمَنۡ خَافَ مَقَامِي وَخَافَ وَعِيدِ
Ma Men hoɗnu on, onon Nulaaɓe ɓen e jokkuɓe on, e leydi ndin, ɓaawo nde ɓe halkaa. Kon ko jantaa e halkugol heeferɓe fennooɓe ɓen, hoɗina Nulaaɓe ɓen e gomɗimɓe ɓen ka leydi ɓaawo halkeede ɓeya, ɗum ko annduɗo mawngu Am e ndeena Am e makko, o huli ko Mi kammbiranta mo lepte kon.
تفسیرهای عربی:
وَٱسۡتَفۡتَحُواْ وَخَابَ كُلُّ جَبَّارٍ عَنِيدٖ
Nulaaɓe ɓen ɗaɓɓiri Joomi maɓɓe walleede e ayɓe maɓɓe ɓen. Ontuma sooyi kala dunndaranke ƴaggango goonga, salotooɗo jokkude goonga si feeñanii mo.
تفسیرهای عربی:
مِّن وَرَآئِهِۦ جَهَنَّمُ وَيُسۡقَىٰ مِن مَّآءٖ صَدِيدٖ
Ñalnde Darngal, on dunndarankeejo tawoyay Jahannama yesso makko, ka o waawataa laawaade. O yarniroyee e magge mbordi yimɓe Yiite ndin ilayndi e maɓɓe. Ɗum ɗonɗitataa mo, o seerataa himo leptiree ɗonka e kala noone e lepte.
تفسیرهای عربی:
يَتَجَرَّعُهُۥ وَلَا يَكَادُ يُسِيغُهُۥ وَيَأۡتِيهِ ٱلۡمَوۡتُ مِن كُلِّ مَكَانٖ وَمَا هُوَ بِمَيِّتٖۖ وَمِن وَرَآئِهِۦ عَذَابٌ غَلِيظٞ
Himo etoo yarugol ɗam ndiyam tuma kala, kono o eɓɓataa moɗugol ɗam hakkee ko ɗam metti ɗam wuli luuɓi. Maayde nden no ardana mo kala nokku, hakkee ko lepte ɗen sattiri mo, kono le o maayataa sakko o fowtoo. Ko e ɗum o heddotoo himo meeɗa lepte. Hara kadi lepte sattuɗe goo no habbitii mo yeeso.
تفسیرهای عربی:
مَّثَلُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِرَبِّهِمۡۖ أَعۡمَٰلُهُمۡ كَرَمَادٍ ٱشۡتَدَّتۡ بِهِ ٱلرِّيحُ فِي يَوۡمٍ عَاصِفٖۖ لَّا يَقۡدِرُونَ مِمَّا كَسَبُواْ عَلَىٰ شَيۡءٖۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلضَّلَٰلُ ٱلۡبَعِيدُ
Ko woni sifa golle ɗe yedduɓe ɓen gollata immorde e sadaka, e moƴƴere, e yurmegol lo'uɓe, ko wano ndoondi ndi henndu tiiɗi e mun, e ñalaande wippo- re; ndun henndu ronndora ndi ndoondi ndi henndu wutti e mbaadi sattundi, ndu saakita e kala nokku, haa batte mayri mula. Ko non golle heefer- ɓe ɓen wa'i, ko keeferaaku ngun wippotooɗe, ɓe nafitoroytaa ɗe Ñalnde Darngal. Ɗen woni golle ɗe tuuginaaki e gomɗinal, ko ɗen woni majjere woɗɗunde laawol goonga ngol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• أن الأنبياء والرسل بشرٌ من بني آدم، غير أن الله تعالى فضلهم بحمل الرسالة واصطفاهم لها من بين بني آدم.
Annabaaɓe ɓen e Nulaaɓe ɓen ko ɓanndinkooɓe jeyaaɓe e ɓiɗɓe Aadama. Ko woni tun, Alla ɓurdinirii ɓe Nuleede nden, O suɓii ɓe fii maggal hakkunde ɓiɗɓe Aadama ɓen.

• على الداعية الذي يريد التغيير أن يتوقع أن هناك صعوبات جَمَّة سوف تقابله، ومنها الطرد والنفي والإيذاء القولي والفعلي.
Hino haanani noddoowo e diina faalaaɗo waylude, nde o habbitotoo noone kala e tammpere; wano raɗeede, e lorrireede konngol e kuugal.

• أن الدعاة والصالحين موعودون بالنصر والاستخلاف في الأرض.
Noddooɓe e diina moƴƴuɓe ɓen, hiɓe fodiraa ballal e lontineede ka leydi.

• بيان إبطال أعمال الكافرين الصالحة، وعدم اعتبارها بسبب كفرهم.
Aayeeje ɗen ɓanngini bonnude golle heefeɓe rmoƴƴe ɗe, e wonnde ɗe jaɓirtaake fii keeferaaku maɓɓe ngun.

أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۚ إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَأۡتِ بِخَلۡقٖ جَدِيدٖ
E a anndaa an neɗɗanke, wonnde Alla tagirii kammuuli ɗin e leydi ndin goonga e wonnde tagiraali ɗin meere? Si O muuyii ittugol on onon yimɓe ɓen, O adda tagu goo ko rewa Mo ɗoftoo Mo hara wanaa onon, O waɗay ɗum, tawde ko ko welani Mo fii.
تفسیرهای عربی:
وَمَا ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ بِعَزِيزٖ
Halkugol on adda woɗɓe goo wonaali sattanɗum Alla. Ko O hattanɗo kala huunde. ronkintaa Mo.
تفسیرهای عربی:
وَبَرَزُواْ لِلَّهِ جَمِيعٗا فَقَالَ ٱلضُّعَفَٰٓؤُاْ لِلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُنَّا لَكُمۡ تَبَعٗا فَهَلۡ أَنتُم مُّغۡنُونَ عَنَّا مِنۡ عَذَابِ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖۚ قَالُواْ لَوۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُ لَهَدَيۡنَٰكُمۡۖ سَوَآءٌ عَلَيۡنَآ أَجَزِعۡنَآ أَمۡ صَبَرۡنَا مَا لَنَا مِن مَّحِيصٖ
tagu ngun yalta ka genaale maɓɓe sutoo ka Alla Ñalnde Darngal. Lo'uɓe jokkunooɓe koohooɓe ɓen wi'ana ɓen: Ko onon yo koohooɓe, menen ko men jokkunooɓe yamirooje mon, men haɗitoo e haɗaaɗi mon. Taw si on duncanay men e lepte Alla ɗen goɗɗum? Koohooɓe ɓen wi'a: Sinno Alla fewnuno men, men fewnayno on e ɗum, daɗen en fow e lepte Makko ɗen. Kono men majji, men majjinii on. Hino fotana'en nde lo'inotoɗen e ronnditagol lepte ɗen maa nde muññotoɗen, tawde en alaa daɗirde e lepte ɗen.
تفسیرهای عربی:
وَقَالَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لَمَّا قُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ إِنَّ ٱللَّهَ وَعَدَكُمۡ وَعۡدَ ٱلۡحَقِّ وَوَعَدتُّكُمۡ فَأَخۡلَفۡتُكُمۡۖ وَمَا كَانَ لِيَ عَلَيۡكُم مِّن سُلۡطَٰنٍ إِلَّآ أَن دَعَوۡتُكُمۡ فَٱسۡتَجَبۡتُمۡ لِيۖ فَلَا تَلُومُونِي وَلُومُوٓاْ أَنفُسَكُمۖ مَّآ أَنَا۠ بِمُصۡرِخِكُمۡ وَمَآ أَنتُم بِمُصۡرِخِيَّ إِنِّي كَفَرۡتُ بِمَآ أَشۡرَكۡتُمُونِ مِن قَبۡلُۗ إِنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Ibuliisa wi'a, tuma nde yimɓe Aljanna ɓen naati, yimɓe Yiite ɓen kadi naati: Pellet Alla fodiino on fodoore goonga, O hunni ko O fodi on kon. Mi fodi on fodoore meere, mi ronki hunnude ko mi fodi on kon. Doole woo woodanaano lam aduna ko pooɗira on e keeferaaku e majjere. Kono le mi nodduno on e yeddugol, mi cuɗani on geddi ɗin; yacciɗon e jokkugol lam. Haray wata on felam e majjere heɓunde on nden; felee wonkiiji mon; ko kanji hanndi e feleede. Wanaa mi faabotooɗo on duñana on lepte ɗen; wanaa on faabotooɓe lam duñangol ɗe. Min mi yeddii ko kafidaynoɗon lam kon e Alla ka dewe. Pellet, tooñirnooɓe sirkangol Alla ɓen aduna ɓe yeddi Mo, hino woodani ɓe lepte muusuɗe habbitiiɗe ɓe Ñalnde Darngal.
تفسیرهای عربی:
وَأُدۡخِلَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا بِإِذۡنِ رَبِّهِمۡۖ تَحِيَّتُهُمۡ فِيهَا سَلَٰمٌ
Ko no seediri e tooñuɓe ɓen, woni ko gomɗimɓe golli golle moƴƴe ɓen naadirtee Aljannaaji, ɗi canɗi ilata senngo leyd kuɓeeje e leɗɗe majji. Ko ɓe duumorayɓe nder ton poomaa e duŋayee Joomi maɓɓe. Hiɓe hiwrondira hakkunde maɓɓe, Malaa'ikaaɓe ɓen hiwrooɓe, Joomi maɓɓe kadi hiwrora ɓe "Salaam" (Kisiyee).
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ تَرَ كَيۡفَ ضَرَبَ ٱللَّهُ مَثَلٗا كَلِمَةٗ طَيِّبَةٗ كَشَجَرَةٖ طَيِّبَةٍ أَصۡلُهَا ثَابِتٞ وَفَرۡعُهَا فِي ٱلسَّمَآءِ
E a yi'aali an Nulaaɗo, ko hono Alla piyiri misal konngol tawhiidi ngol: Reweteeɗo tanaa Allaahu alaa, Tuma O nanndani ngol e leggal welngal, woni duɓɓehi (tamoroowi) binndeere maggal on no irii ka leydi hino yarira ndiyam calɗi maggal laaɓuɗi, calɗi maggal on no toowita ka weeyo, no yara caawa, foofa henndu laaɓundu.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• بيان سوء عاقبة التابع والمتبوع إن اجتمعا على الباطل.
Aayeeje ɗen hino ɓanngina bone battane jokkuɗo e jokkaaɗo, si ɓe renndi e meere.

• بيان أن الشيطان أكبر عدو لبني آدم، وأنه كاذب مخذول ضعيف، لا يملك لنفسه ولا لأتباعه شيئًا يوم القيامة.
Hino tabiti wonnde ko seytaane ɓuri mawnude e ayɓe ɓiɗɓe Aadama ɓen, e wonnde ko o fenoowo jaasuɗo lo'uɗo. O duncanoytaa hoore-makko huu- nde Ñalnde Darngal, wanaa fere kan jokkunooɓe mo ɓen.

• اعتراف إبليس أن وعد الله تعالى هو الحق، وأن وعد الشيطان إنما هو محض الكذب.
Ibuliisa qirritike wonnde fodoore Alla nden ko goonga, ko fodoore seytaane nden woni fenaande nden.

• تشبيه كلمة التوحيد بالشجرة الطيبة الثمر، العالية الأغصان، الثابتة الجذور.
Konngol tawhiidi ngol nanndinaama e leggal welngal dimɗe, toowungal calɗi, tabutungal daƴƴe.

تُؤۡتِيٓ أُكُلَهَا كُلَّ حِينِۭ بِإِذۡنِ رَبِّهَاۗ وَيَضۡرِبُ ٱللَّهُ ٱلۡأَمۡثَالَ لِلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Ngal leggal welngal no okkira dimɗe maggal on tuma kala, e duŋayee Joomi maggal. Alla seniiɗo On no piyirana yimɓe ɓen mise fii no ɓe waajitora.
تفسیرهای عربی:
وَمَثَلُ كَلِمَةٍ خَبِيثَةٖ كَشَجَرَةٍ خَبِيثَةٍ ٱجۡتُثَّتۡ مِن فَوۡقِ ٱلۡأَرۡضِ مَا لَهَا مِن قَرَارٖ
Ko woni kadi misal konngol sirku soɓungol, ko wano leggal soɓungal, ngal woni baali kaadandiri: Irtaangal ka leydi, ngal alaa daƴƴere ka hoore-leydi, wanaa calɗi ka weeyo, ngal maaya henndu ruuyina. Ko wano non konngol keeferaaku wa'i, ngol ƴawtinantaa joom-maggol golle moƴƴe ka Alla.
تفسیرهای عربی:
يُثَبِّتُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱلۡقَوۡلِ ٱلثَّابِتِ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِۖ وَيُضِلُّ ٱللَّهُ ٱلظَّٰلِمِينَۚ وَيَفۡعَلُ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُ
Alla no tabintinira gomɗimɓe ɓen konngol tawhiidi, gomɗinal timmungal aduna, haa ɓe maayida e gomɗinal, ɓe tabita e maggal ka lanndal genaale. O tabintina ɓe Ñalnde Darngal. Alla no majjina tooñir- ɓe sirkangol Alla ɓen yedda Mo. Himo waɗa ko O muuyi: immorde e majjinirgol nunɗal Makko ngal mo O yiɗi majjinnde, e fewnirgol ɓural Makko ngal mo O yiɗi fewnude. Alaa dooloowo Mo.
تفسیرهای عربی:
۞ أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ بَدَّلُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ كُفۡرٗا وَأَحَلُّواْ قَوۡمَهُمۡ دَارَ ٱلۡبَوَارِ
Gomɗii a tinii fiyaaku ɓen Qurayshi e yedduɓe Alla e Nulaaɗo Makko on dulliri kon, e hoore ko O nee- miniri ɓe kon hoolaare ka Haram e nulugol Muhammadu jom-kisiyee e maɓɓe. Ɓe dulliri ɗum yeddugol neemaaji Makko ɗin tuma nde ɓe fennu-noo ko nulaaɓe maɓɓe addani ɓe immorde ka Jom maɓɓe, ɓe weerni ɓen yimɓe maɓɓe jokkuɓe ɓe e keeferaaku ngun e galle halkaare.
تفسیرهای عربی:
جَهَنَّمَ يَصۡلَوۡنَهَاۖ وَبِئۡسَ ٱلۡقَرَارُ
Galle halkaare ɗen, ko Jahannama nge ɓe naatata e mun, hiɓe meeɗoya nguleeki mayre. Nge bonii ñiiɓirde maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
وَجَعَلُواْ لِلَّهِ أَندَادٗا لِّيُضِلُّواْ عَن سَبِيلِهِۦۗ قُلۡ تَمَتَّعُواْ فَإِنَّ مَصِيرَكُمۡ إِلَى ٱلنَّارِ
Sirkooɓe ɓen waɗani Alla yerondiraaɗi fii no ɓe majjinira ɓen jokkuɓe ɓe e laawol Alla ngol, ɓaawo nde kamɓe ɓe majji e maggol. Maakan ɓe an Nulaaɗo: Dakmitoree tuuyooji mon e saakugol sikku-sakka e ɗam nguurndam aduna, ko pellet, ruttorde mon nde wortataa nden Ñande Darngal, ko ka Yiite.
تفسیرهای عربی:
قُل لِّعِبَادِيَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ يُقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُنفِقُواْ مِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ سِرّٗا وَعَلَانِيَةٗ مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ يَوۡمٞ لَّا بَيۡعٞ فِيهِ وَلَا خِلَٰلٌ
An Nulaaɗo, maakan gomɗimɓe ɓen: Ko onon yo gomɗimɓe, ñinniree julde nden no timmiri, nafqon e ɗin waɗɗiiɗi e yiɗaaɗi ɗi Alla arsiki on, waɗiron ɗum gunndoo rentorgol e yiingo, feññiniron ɗum no woɗɓe ñemmbira on, ado nde arata on ñalaande nde ngyeygu alaa e mun wanaa sootorɗum e lepte Alla ɗen, wanaa kadi weldigal nafirayngal tefangol weldiiɗo mun.
تفسیرهای عربی:
ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَأَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجَ بِهِۦ مِنَ ٱلثَّمَرَٰتِ رِزۡقٗا لَّكُمۡۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلۡفُلۡكَ لِتَجۡرِيَ فِي ٱلۡبَحۡرِ بِأَمۡرِهِۦۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلۡأَنۡهَٰرَ
Ko Alla woni fuɗɗuɗo kammuuli ɗin e leydi ndin no ɗi anndiranooka, O jippiniri ka kammu ndiyam; O yaltini e ɗam ndiyam jippinaaɗam nooneeji dimɗe, arsike wonannde on, onon yimɓe ɓen. O eltani on laaɗe ɗen, hiɗe dogira ka hoore-ndiyam e eɓɓoore Makko. O eltani on kadi canɗi ɗin, fii ka yaron, yarnon neemoraaɗi mon e remuruuji mon.
تفسیرهای عربی:
وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ دَآئِبَيۡنِۖ وَسَخَّرَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ
O eltani on naange ngen e lewru ndun hiɗi dogira no duumori. O eltani on kadi jemma on e ñalorma on hiɗi waylondira: Jemma on no ɗaanoron fowtoɗon, ñalorma on fii cofte mon e ligge mon.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• تشبيه كلمة الكفر بشجرة الحَنْظل الزاحفة، فهي لا ترتفع، ولا تنتج طيبًا، ولا تدوم.
Konngol keeferaaku ngol nanndinaama e leggal anndiraangal baali kaandiri sunntuure: ngal toowa- tah, ngal rimataa ko weli, kadi ngal duumotaako.

• الرابط بين الأمر بالصلاة والزكاة مع ذكر الآخرة هو الإشعار بأنهما مما تكون به النجاة يومئذ.
Humindirgol hakkunde julde e asakal wonndude e jantagol laakara, ɗum joopii wonnde ɗin malnay e ndeen ñalnde.

• تعداد بعض النعم العظيمة إشارة لعظم كفر بعض بني آدم وجحدهم نعمه سبحانه وتعالى .
Lintugol yoga e neemaaji mawɗi ɗin, ko joopagol e mawnude yeddugol ɓiɗɓe Aadama goo, yedda neemaaji Alla ɗin.

وَءَاتَىٰكُم مِّن كُلِّ مَا سَأَلۡتُمُوهُۚ وَإِن تَعُدُّواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ لَا تُحۡصُوهَآۗ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَظَلُومٞ كَفَّارٞ
O okki on e denndaangal ko toriɗon Mo e ko on toraaki Mo. Si on lintii neemaaji Alla ɗin, on hattantaa e moftugol ɗin; tawde hiɗi ɗuuɗi. Ko O jantanii on kon, ko seeɗa e majji. Pellet, neɗɗanke on ko heewuɗo tooñude hoore-mun, ɗuuɗuɗo yeddude neemaaji Alla ɗin.
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ رَبِّ ٱجۡعَلۡ هَٰذَا ٱلۡبَلَدَ ءَامِنٗا وَٱجۡنُبۡنِي وَبَنِيَّ أَن نَّعۡبُدَ ٱلۡأَصۡنَامَ
Janto kadi an Nulaaɗo, tuma nde Ibraahiimaa maakunoo ɓaawo nde o hoɗini geɗal makko on Ismaa'ila e yumma mun Haajara ka aynde makka: Joomi am, waɗu ndii leydi Makka ndi mi hoɗini ɓeynguure am e mun, leydi hoolaare, ndi ƴiiƴam rufetaake e mun, goɗɗo tooñetaake e mun. Woɗɗindinaa lam min e ɓiɗɓe am ɓen rewugol sanamuuji.
تفسیرهای عربی:
رَبِّ إِنَّهُنَّ أَضۡلَلۡنَ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِۖ فَمَن تَبِعَنِي فَإِنَّهُۥ مِنِّيۖ وَمَنۡ عَصَانِي فَإِنَّكَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Joomi am, ɗii sanamuuji majjinii ko ɗuuɗi e yimɓe ɓen, tawde ɓe sikkuno ɗi tefanoyay ɓe, ɓe jarriboraa ɗi, ɓe rewi ɗi ɓe acci Alla. Kala jokkuɗo lam e yimɓe ɓen ka wootinɗingol Alla ɗoftoo Mo, haray ko o jeyidaaɗo e am. Kala non yedduɗo lam, o jokkaali lam e ɗum, haray An Joomi am, ko A Haforoowo junuubi on Mo muuyuɗaa haforannde, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
رَّبَّنَآ إِنِّيٓ أَسۡكَنتُ مِن ذُرِّيَّتِي بِوَادٍ غَيۡرِ ذِي زَرۡعٍ عِندَ بَيۡتِكَ ٱلۡمُحَرَّمِ رَبَّنَا لِيُقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ فَٱجۡعَلۡ أَفۡـِٔدَةٗ مِّنَ ٱلنَّاسِ تَهۡوِيٓ إِلَيۡهِمۡ وَٱرۡزُقۡهُم مِّنَ ٱلثَّمَرَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَشۡكُرُونَ
Joomi amen, min mi hoɗinii yoga e geɗalɓe am ɓen -Ismaa'iila e ɓiɗɓe makko ɓen- e ndee aynde -Makka- nde remuru alaa e mun wanaa ndiyam, takko ka Suudu Maa Hormanteeru. Joomi amen, mi hoɗnirii ɓe ɗon fii no ɓe ñinnira julde. Joomi amen, yiilu ɓerɗe yimɓe ɓen e maɓɓe e ndii leydi, arsikaaɓe dimɗe, belajo'o ɓe yettete e kon ko neeminɗaa ɓe.
تفسیرهای عربی:
رَبَّنَآ إِنَّكَ تَعۡلَمُ مَا نُخۡفِي وَمَا نُعۡلِنُۗ وَمَا يَخۡفَىٰ عَلَى ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا فِي ٱلسَّمَآءِ
Joomi amen, Pellet, An hiɗa anndi kala ko men suuɗata e ko men feññinta. Hay huunde suuɗotaa- ko Alla ka leydi wanaa ka kammu, Himo anndi fii mun. Huunde e ko hatojinten suuɗaaki Mo.
تفسیرهای عربی:
ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي وَهَبَ لِي عَلَى ٱلۡكِبَرِ إِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَۚ إِنَّ رَبِّي لَسَمِيعُ ٱلدُّعَآءِ
Yettoore e mantoore woodanii Alla, On jaabiiɗo lam toraare am, O yeɗi lam geɗalɓe moƴƴuɓe, e hoore nayeegu am, Ismaa'iila mo Haajara jibini, e Ishaaqa mo Saara jibini. Pellet, Joomi am ko nanoowo toraare kala toriiɗo Mo.
تفسیرهای عربی:
رَبِّ ٱجۡعَلۡنِي مُقِيمَ ٱلصَّلَوٰةِ وَمِن ذُرِّيَّتِيۚ رَبَّنَا وَتَقَبَّلۡ دُعَآءِ
Joomi am, waɗan ñinniroowo julde no timmiri, waɗiraa non kadi ɓeynu am ngu. Joomi amen, jaabin toraare am nden, waɗaa nde jaɓaande ka Maa.
تفسیرهای عربی:
رَبَّنَا ٱغۡفِرۡ لِي وَلِوَٰلِدَيَّ وَلِلۡمُؤۡمِنِينَ يَوۡمَ يَقُومُ ٱلۡحِسَابُ
Joomi amen, haforanam junuubi am, haforanaa jibimɓe lam junuubi maɓɓe (O torino ɗum ado o anndude ben makko ko gaño Alla, nde ɗum feñan- noo mo, o daɗndino e makko), haforanaa gomɗim- ɓe ɓen kadi junuubi maɓɓe, ñalnde nde yimɓe ɓen daranoytoo ñaaweede yeeso Joomi maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَحۡسَبَنَّ ٱللَّهَ غَٰفِلًا عَمَّا يَعۡمَلُ ٱلظَّٰلِمُونَۚ إِنَّمَا يُؤَخِّرُهُمۡ لِيَوۡمٖ تَشۡخَصُ فِيهِ ٱلۡأَبۡصَٰرُ
Wata a sikku dey an Nulaaɗo, wonnde ko welsinda- re Alla nenniranta leptugol tooñooɓe ɓen, ɓen fen- nooɓe e falatooɓe gaay e laawol Alla ekn. Si ko woni, Himo anndi fii ɗum, huunde suuɗaaki Mo e ɗum. Anndu ko O nenniranta leptugol ɓe, ko haa Ñalnde Darngal, nden ñalaande nde gite saaforta e mun kulol ko ɗe yi'ata.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• بيان فضيلة مكة التي دعا لها نبي الله إبراهيم عليه الصلاة والسلام.
Aayeeje ɗen hino ɓannginir ɓure Makka ɗen ka toraare Annabi Ibraahiima.

• أن الإنسان مهما ارتفع شأنه في مراتب الطاعة والعبودية ينبغي له أن يخاف على نفسه وذريته من جليل الشرك ودقيقه.
Neɗɗo on ko toowi e darja ka ɗoftagol Alla rewa Mo, hino haani ka o hulanta hoore-makko e ɓiɗɓe makko ɓen sirku, mawni fanɗi.

• دعاء إبراهيم عليه الصلاة والسلام يدل على أن العبد مهما ارتفع شأنه يظل مفتقرًا إلى الله تعالى ومحتاجًا إليه.
Toraare Annabi Ibraahiima nden hino tinndina wonnde jeyaaɗo on, ko o toowi daraja woo, o luttay hatonjinnde e Alla.

• من أساليب التربية: الدعاء للأبناء بالصلاح وحسن المعتقد والتوفيق في إقامة شعائر الدين.
Hino jeyaa e ko wallitortee ne'ugol: toranagol ɓiɗɓe ɓen moƴƴere, e finnde moƴƴere, e hawrindineede e ñinnugol dewe Alla ɗen.

مُهۡطِعِينَ مُقۡنِعِي رُءُوسِهِمۡ لَا يَرۡتَدُّ إِلَيۡهِمۡ طَرۡفُهُمۡۖ وَأَفۡـِٔدَتُهُمۡ هَوَآءٞ
Tuma nde yimɓe ɓen immintinaa e genaale maɓɓe ɗen, ɓe yaccora ka nodduɗo On, hara hiɓe ŋalliniri ko'e maɓɓe ɗen ka weeyo, ndaarɗe maɓɓe ɗen ruttotaako e maɓɓe, ko non ɗe heddorta e kulol ko ɗe yi'ata. Hara ɓerɗe maɓɓe ɗen yeewuɗe, ɗe haqqiltaa ɗe faamataa, hakkee ɗenƴere.
تفسیرهای عربی:
وَأَنذِرِ ٱلنَّاسَ يَوۡمَ يَأۡتِيهِمُ ٱلۡعَذَابُ فَيَقُولُ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ رَبَّنَآ أَخِّرۡنَآ إِلَىٰٓ أَجَلٖ قَرِيبٖ نُّجِبۡ دَعۡوَتَكَ وَنَتَّبِعِ ٱلرُّسُلَۗ أَوَلَمۡ تَكُونُوٓاْ أَقۡسَمۡتُم مِّن قَبۡلُ مَا لَكُم مِّن زَوَالٖ
An Nulaaɗo, jertiniri mofte maa ɗen lepte Alla ɗen Ñalnde Darngal, tooñirnooɓe ko'e-mun ɓen yeddu- gol Alla sirkana Mo wi'oya ontuma: Joomi amen, nennan men, nennitanaa men lepte ɗen, ruttitaa men aduna yeru dumunna hawruɗo, men gomɗine, men jokka Nulaaɓe ɓe immin-ɗaa ɓen e amen. Ɓe jaaboree feloore: E on laatanooki on woondiino ka aduna, wonnde onon on iwataa e ɗam nguurndam aduna yahon laakara, yedduɗon immital ɓaawo maayde?
تفسیرهای عربی:
وَسَكَنتُمۡ فِي مَسَٰكِنِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَتَبَيَّنَ لَكُمۡ كَيۡفَ فَعَلۡنَا بِهِمۡ وَضَرَبۡنَا لَكُمُ ٱلۡأَمۡثَالَ
Hoɗuɗon e koɗooli mofte adinooɓe ɓen tooñirɓe ko'e mun yeddugol Alla, wano yimɓe Huudi e yimɓe Saalih. Ɓanngani on kadi ko Men huuwi ɓe kon e halakuyee, Men piyirani on mise ka Deftere Alla no waajitoron, kono on waajitoraaki.
تفسیرهای عربی:
وَقَدۡ مَكَرُواْ مَكۡرَهُمۡ وَعِندَ ٱللَّهِ مَكۡرُهُمۡ وَإِن كَانَ مَكۡرُهُمۡ لِتَزُولَ مِنۡهُ ٱلۡجِبَالُ
Gomɗii ɓee hoɗuɓe e koɗooli mofte adinooɓe ɓen tooñuɓe fewjii fii warugol Annabiijo Muhammadu (yo o his), ɓe bonna fii noddaandu makko ndun. Alla non no anndi fii fewjoore maɓɓe nden, huunde suuɗaaki Mo e mayre, fewjoore maɓɓe ko lo'unde; nde irtirtaa lo'ere mayre pelle maa goɗɗum goo, yeeso fewjoore Alla nden e maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
فَلَا تَحۡسَبَنَّ ٱللَّهَ مُخۡلِفَ وَعۡدِهِۦ رُسُلَهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٞ ذُو ٱنتِقَامٖ
Wata a sikku an Nulaaɗo, wonnde Alla lunndoto fodoore nde O fodiri Nulaaɓe Makko ɓen poolal e ɓannginnde diina kan. Pellet, Alla ko Fooluɗo Mo fooletaake, ma O semmbin yiɗɓe Makko ɓen, ko O Jom yottorgol no sattiri e añuɓe Mo ɓen e Nulaaɓe Makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
يَوۡمَ تُبَدَّلُ ٱلۡأَرۡضُ غَيۡرَ ٱلۡأَرۡضِ وَٱلسَّمَٰوَٰتُۖ وَبَرَزُواْ لِلَّهِ ٱلۡوَٰحِدِ ٱلۡقَهَّارِ
Ngol yoftagol e heeferɓe ɓen, ko Ñalnde Darngal waɗata, ñalnde ndii leydi waɗtitirtee leydi goo raneeri laaɓundi, kammuuli ɗin kadi waɗtitiree goɗɗi goo. Yimɓe ɓen feeñira e genaale maɓɓe ɗen ɓalli maɓɓe e golle maɓɓe, fii no darora yeeso Heerorɗo laamu e mawngu Mun, Fooluɗo Mo fooletaake.
تفسیرهای عربی:
وَتَرَى ٱلۡمُجۡرِمِينَ يَوۡمَئِذٖ مُّقَرَّنِينَ فِي ٱلۡأَصۡفَادِ
An Nulaaɗo, a yi'oyay ñalnde leydi ndin waɗtitiroya leydi goo, kammuli ɗin waɗtitee, yi'aa heeferɓe ɓen e sirkooɓe ɓen hino haɓɓindiraa e kolombooje, ɓe humindiree juuɗe e koyɗe maɓɓe haa ka daaɗe callale. Conci maɓɓe ɗi ɓe ɓoornotoo ɗin ko e mbollam (ɗum ko ko huɓɓata ooya) geece maɓɓe ɓaleeji ɗen suddiree yiite.
تفسیرهای عربی:
سَرَابِيلُهُم مِّن قَطِرَانٖ وَتَغۡشَىٰ وُجُوهَهُمُ ٱلنَّارُ
An Nulaaɗo, a yi'oyay ñalnde leydi ndin wostora leydi goo, kammuli ɗin waɗtitee, yi'aa heeferɓe ɓen e sirkooɓe ɓen hino haɓɓindiraa e kolombooje, ɓe humindiree juuɗe e koyɗe maɓɓe haa ka daaɗe callale. Conci maɓɓe ɗi ɓe ɓoornotoo ɗin ko e mbollam (ɗum ko ko huɓɓata ooya) geece maɓɓe ɓaleeje ɗen suddiree yiite.
تفسیرهای عربی:
لِيَجۡزِيَ ٱللَّهُ كُلَّ نَفۡسٖ مَّا كَسَبَتۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Ɗum fow ko fii no Alla yoɓira kala wonkii ko ki golli e moƴƴere maa bone. Pellet, Alla ko yaawuɗo hasbugol golle.
تفسیرهای عربی:
هَٰذَا بَلَٰغٞ لِّلنَّاسِ وَلِيُنذَرُواْ بِهِۦ وَلِيَعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَا هُوَ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ وَلِيَذَّكَّرَ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Ndee Alqur'aaaare jippinaande e Muhammadu (yo o his) ko nulal Alla e yimɓe ɓen, e fii yo ɓe hulu kammbaaji mayre tiiɗuɗe, e no ɓe anndirar ewetee- ɗo e goonga alaa si wanaa Alla Gooto On, ɓe rewa Mo hara ɓe kafidaali Mo e goɗɗo goo, e no joomi- raaɓe haqqille hisuɗe ɓen waajitora nde ɓe taskoo, tawde ko kamɓe nafitorta waaju mayre.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• تصوير مشاهد يوم القيامة وجزع الخلق وخوفهم وضعفهم ورهبتهم، وتبديل الأرض والسماوات.
Aayeeje ɗen hino sifoo fii Ñalnde Darngal, e kulol yimɓe ɓen, ɗenƴere e lo'ere maɓɓe nden, e ko leydi ndin e kammu ngun waɗtitetee kon.

• وصف شدة العذاب والذل الذي يلحق بأهل المعصية والكفر يوم القيامة.
Hino sifaa e majje kadi: lepte tiiɗuɗe e koyeera hawrorayɗe e yedduɓe ɓen Ñalnde Darngal.

• أن العبد في سعة من أمره في حياته في الدنيا، فعليه أن يجتهد في الطاعة، فإن الله تعالى لا يتيح له فرصة أخرى إذا بعثه يوم القيامة.
Si tawii jeyaaɗo on no yaajiraa ka nguurndam makko aduna, hino waɗɗii mo tiiɗnagol e dewe ɗen, tawde Alla okkataa feere goo si umminii mbo Ñalnde Darngal.

 
ترجمهٔ معانی سوره: سوره ابراهيم
فهرست سوره ها شماره صفحه
 
ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - لیست ترجمه ها

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

بستن