Check out the new design

क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - पवित्र क़ुरआन की संक्षिप्त व्याख्या का फुलानी अनुवाद * - अनुवादों की सूची


अर्थों का अनुवाद सूरा: अल्-ह़ाक़्क़ा   आयत:
وَجَآءَ فِرۡعَوۡنُ وَمَن قَبۡلَهُۥ وَٱلۡمُؤۡتَفِكَٰتُ بِٱلۡخَاطِئَةِ
Fir'awna e mofte adinooɓe mo ɓen, e ca'e lettiranooɗe wayliteede ɗen, woni yimɓe Luutu ɓen, ɓe ardi e kuuɗe bonɗe immorde e sirku e geddi.
अरबी तफ़सीरें:
فَعَصَوۡاْ رَسُولَ رَبِّهِمۡ فَأَخَذَهُمۡ أَخۡذَةٗ رَّابِيَةً
Kala maɓɓe yeddi Nulaaɗo mun on, ɓe fenni mo; Allah nanngiri ɓe nanngal ɓeydiingal ko O timminta halkude ɓe.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّا لَمَّا طَغَا ٱلۡمَآءُ حَمَلۡنَٰكُمۡ فِي ٱلۡجَارِيَةِ
Ko Menen woni, fewndo ndiyam ɗam hummbunoo, ronndinoo ɓen wonunooɓe keeceele mon ka laana dogayka, ka Annabi Nuuhu lesunoo e yamiroore Amen, fii ko waɗɗoɗon e mun.
अरबी तफ़सीरें:
لِنَجۡعَلَهَا لَكُمۡ تَذۡكِرَةٗ وَتَعِيَهَآ أُذُنٞ وَٰعِيَةٞ
Men waɗiri kan laana e fillayee makka on, waaju ko dallinoree e halkeede yedduɓe ɓen, daɗnda gomɗimɓe ɓen, nowru nanayndu nana ɗum.
अरबी तफ़सीरें:
فَإِذَا نُفِخَ فِي ٱلصُّورِ نَفۡخَةٞ وَٰحِدَةٞ
Si Malaa'ikaajo halfinaaɗo wuttugol on ka allaandu wuttii wuttaande wootere, ko ndeen woni ɗiɗaɓiire nden.
अरबी तफ़सीरें:
وَحُمِلَتِ ٱلۡأَرۡضُ وَٱلۡجِبَالُ فَدُكَّتَا دَكَّةٗ وَٰحِدَةٗ
Leydi ndin e pelle ɗen ɓamtee, ɗe mo ɓññe mo ɓññannde sattunde, pecce leydi ndi e pelle ɗe sewi.
अरबी तफ़सीरें:
فَيَوۡمَئِذٖ وَقَعَتِ ٱلۡوَاقِعَةُ
Nden ɗum fow waɗata, Darngal ngal daroo.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱنشَقَّتِ ٱلسَّمَآءُ فَهِيَ يَوۡمَئِذٖ وَاهِيَةٞ
Kammu ngun seekora nden ñalnde, sabu jippagol Malaa'ika'en, hara hingu lo'i, ɓaawo ngu wonnde sattungu jogondirngu.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلۡمَلَكُ عَلَىٰٓ أَرۡجَآئِهَاۚ وَيَحۡمِلُ عَرۡشَ رَبِّكَ فَوۡقَهُمۡ يَوۡمَئِذٖ ثَمَٰنِيَةٞ
Hara Malaa'ika'en no wontiri ka seraaji maggu, njeetato e Malaa'ikaaɓe ɓannitaaɓe ɓen ronndoo Arsi Joomi maa kin nden ñalnde.
अरबी तफ़सीरें:
يَوۡمَئِذٖ تُعۡرَضُونَ لَا تَخۡفَىٰ مِنكُمۡ خَافِيَةٞ
Nden ñalnde, ko onon weeɓitetee ka Allah, onon ɓee yimɓe. Hay huunde e fii mon suuɗotaako Mo. Allah ko ƴellitoto fii maɓɓe on fow.
अरबी तफ़सीरें:
فَأَمَّا مَنۡ أُوتِيَ كِتَٰبَهُۥ بِيَمِينِهِۦ فَيَقُولُ هَآؤُمُ ٱقۡرَءُواْ كِتَٰبِيَهۡ
Si ko jonnitiroyaaɗo talkuru golle mun ɗen ka ñaamo mun, on weltoroyay wi'ugol : Jaɓee ! Janngon talkuru golle am ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
إِنِّي ظَنَنتُ أَنِّي مُلَٰقٍ حِسَابِيَهۡ
Min mi fellitu ka aduna, wonnde mi immmintinoyte, mi hawra e njoɓdi am ndin.
अरबी तफ़सीरें:
فَهُوَ فِي عِيشَةٖ رَّاضِيَةٖ
Hara himo e nguurndam welɗam, hakkee neema duumiiɗo ko o yi'ata.
अरबी तफ़सीरें:
فِي جَنَّةٍ عَالِيَةٖ
E nder Aljanna toowuɗo nokku e darja.
अरबी तफ़सीरें:
قُطُوفُهَا دَانِيَةٞ
Aljanna mo teɓateeriiji mun weli heɓude.
अरबी तफ़सीरें:
كُلُواْ وَٱشۡرَبُواْ هَنِيٓـَٔۢا بِمَآ أَسۡلَفۡتُمۡ فِي ٱلۡأَيَّامِ ٱلۡخَالِيَةِ
Ɓe teddiniree wi'aneede : ñaamee yariron ko lorra woo alaa e mu'un, sabu ko ardinirɗon kon golle moƴƴe e ñalaaɗe feƴƴunooɗe aduna.
अरबी तफ़सीरें:
وَأَمَّا مَنۡ أُوتِيَ كِتَٰبَهُۥ بِشِمَالِهِۦ فَيَقُولُ يَٰلَيۡتَنِي لَمۡ أُوتَ كِتَٰبِيَهۡ
Si tawii non ko jonnitiraaɗo talkuru golle mun ɗen ka nano mun, on wi'oyay : Ee bone am! Haananiino lam hara mi joniitaaka talkuru golle am ɗen, sabu kuuɗe bone ko woni e mayru kon, waɗata haa mi lettee.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَمۡ أَدۡرِ مَا حِسَابِيَهۡ
Hara mi anndaali hay huunde e ko wonata ñaawoore am.
अरबी तफ़सीरें:
يَٰلَيۡتَهَا كَانَتِ ٱلۡقَاضِيَةَ
Hara maayde am nden wonuno timmoode am nde immintiŋtaake e mun fes.
अरबी तफ़सीरें:
مَآ أَغۡنَىٰ عَنِّي مَالِيَهۡۜ
Jawdi am ndin nafiraali lam duñangol lam lette Allah ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
هَلَكَ عَنِّي سُلۡطَٰنِيَهۡ
Cemmbe e jaahu am ko mi wallitoraynoo fow bonntirii lam.
अरबी तफ़सीरें:
خُذُوهُ فَغُلُّوهُ
Malaa'ika'en wi'anee : nanngee mo, kombon mo haa e daande.
अरबी तफ़सीरें:
ثُمَّ ٱلۡجَحِيمَ صَلُّوهُ
Refti naadon mo ka Yiite fii no o meeɗira nguleendi magge.
अरबी तफ़सीरें:
ثُمَّ فِي سِلۡسِلَةٖ ذَرۡعُهَا سَبۡعُونَ ذِرَاعٗا فَٱسۡلُكُوهُ
Refti naadon mo e nder jolokooje ɗe junndi mun woni cappanɗe jeeɗiɗi sogonal.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّهُۥ كَانَ لَا يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ ٱلۡعَظِيمِ
Tawde pellet, o gomɗinaano Allah Mawɗo On.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَا يَحُضُّ عَلَىٰ طَعَامِ ٱلۡمِسۡكِينِ
O reerɗintaano woɗɓe goo e ñammingol miskiino.
अरबी तफ़सीरें:
فَلَيۡسَ لَهُ ٱلۡيَوۡمَ هَٰهُنَا حَمِيمٞ
Giɗo ɓadondiraaɗo alanaamo Ñalnde Darngal, ko duñanamo lette ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
इस पृष्ठ की आयतों से प्राप्त कुछ बिंदु:
• المِنَّة التي على الوالد مِنَّة على الولد تستوجب الشكر.
Neema wonɗo e baaba on, ko neema e dow ɓiɗɗo on, haanuɗo yetteede.

• إطعام الفقير والحض عليه من أسباب الوقاية من عذاب النار.
Ñammingol baaso, rerɗina e mun, hino jeyaa e ko daɗndata lette Yiite.

• شدة عذاب يوم القيامة تستوجب التوقي منه بالإيمان والعمل الصالح.
Ko tawi kon lette Darngal ɗen no tiiɗi, hino waɗɗina reenoragol ɗe gomɗinal e golle moƴƴe.

 
अर्थों का अनुवाद सूरा: अल्-ह़ाक़्क़ा
सूरों की सूची पृष्ठ संख्या
 
क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - पवित्र क़ुरआन की संक्षिप्त व्याख्या का फुलानी अनुवाद - अनुवादों की सूची

कुरआनिक अध्ययन के लिए कार्यरत व्याख्या केंद्र द्वारा निर्गत।

बंद करें