Check out the new design

وه‌رگێڕانی ماناكانی قورئانی پیرۆز - وەرگێڕاوی فۆلانی بۆ پوختەی تەفسیری قورئانی پیرۆز * - پێڕستی وه‌رگێڕاوه‌كان


وه‌رگێڕانی ماناكان سوره‌تی: الأعراف   ئایه‌تی:
وَلَمَّا رَجَعَ مُوسَىٰٓ إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ غَضۡبَٰنَ أَسِفٗا قَالَ بِئۡسَمَا خَلَفۡتُمُونِي مِنۢ بَعۡدِيٓۖ أَعَجِلۡتُمۡ أَمۡرَ رَبِّكُمۡۖ وَأَلۡقَى ٱلۡأَلۡوَاحَ وَأَخَذَ بِرَأۡسِ أَخِيهِ يَجُرُّهُۥٓ إِلَيۡهِۚ قَالَ ٱبۡنَ أُمَّ إِنَّ ٱلۡقَوۡمَ ٱسۡتَضۡعَفُونِي وَكَادُواْ يَقۡتُلُونَنِي فَلَا تُشۡمِتۡ بِيَ ٱلۡأَعۡدَآءَ وَلَا تَجۡعَلۡنِي مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Nde Muusaa ruttinoo e yimɓe makko ɓen ko o tikkuɗanɗo ɓe sunii ko o tawdi ɓe e mun e rewugol ngaari ndin, o maaki : "Oo alhaali mo lontiɗon lam e mun bonii yo yimɓe am ; tawde ɗum adday halkaare e ɓiɗteende. E on hawju habbagol lam haa tawa on reway ndii ngaari?" O weddii alluuje ɗen hakkee ko o tikki, o nanngi hoore neene-gooto makko Haaruuna himo pooɗira e makko fela mo ko o tawdi ɓe e mun. Haaruuna ngantinii maaki : "Ko an yo ɓiɗɗo neene am, ɓee yimɓe sikkii ko mi lo'uɗo ɓe jaasini lam, ɓe eɓɓi warugol lam. Wata a feliram ko weltinta ayɓe am, wata a waɗtidam kadi e tooñooɓe ɓen sabu tikkere maa nden".
تەفسیرە عەرەبیەکان:
قَالَ رَبِّ ٱغۡفِرۡ لِي وَلِأَخِي وَأَدۡخِلۡنَا فِي رَحۡمَتِكَۖ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Muusaa torii Jooma mun : "Joomi am, haforanam min e neene-gooto am on haaruuna, naadaa men ka yurmeende Maa. Ko An Joomi amen woni ɓurɗo yurmeede e yurmeteeɓe ɓen".
تەفسیرە عەرەبیەکان:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ ٱلۡعِجۡلَ سَيَنَالُهُمۡ غَضَبٞ مِّن رَّبِّهِمۡ وَذِلَّةٞ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُفۡتَرِينَ
Pellet, ɓe waɗtuɓe ngaari ndin reweteendi maɓɓe, arma ka tikkere heɓa ɓe immorde ka Joomi maɓɓe, e jaasde ka nguurndam aduna sabu ko ɓe tikkiniri kon Joomi maɓɓe. Ko wano non Men yoɓirta fefindotooɓe fenaande ɓen baka e Alla.
تەفسیرە عەرەبیەکان:
وَٱلَّذِينَ عَمِلُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ ثُمَّ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِهَا وَءَامَنُوٓاْ إِنَّ رَبَّكَ مِنۢ بَعۡدِهَا لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ɓen golluɓe boneeji sirkangol Alla faggitoo geddi, refti ɓe tuubani Alla ɓe gomɗini Mo, ɓe haɗitii e ɗin geddi, pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ɓaawo ngol tuubugol e sirku faade e liimanaaku, iwa e geddi yaha e ɗoftaare, ko O haforanoowo ɓe, hinnotooɗo ɓe.
تەفسیرە عەرەبیەکان:
وَلَمَّا سَكَتَ عَن مُّوسَى ٱلۡغَضَبُ أَخَذَ ٱلۡأَلۡوَاحَۖ وَفِي نُسۡخَتِهَا هُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ هُمۡ لِرَبِّهِمۡ يَرۡهَبُونَ
Nde tikkere nden deeƴunoo e Muusaa (yo o his), o ɗaɓɓiti alluuje ɗen weddanooɗe ɗen. Tawi hiɗe yowondiri e peewal e yurmeende wonannde ɓen hulooɓe Joomi mun.
تەفسیرە عەرەبیەکان:
وَٱخۡتَارَ مُوسَىٰ قَوۡمَهُۥ سَبۡعِينَ رَجُلٗا لِّمِيقَٰتِنَاۖ فَلَمَّآ أَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ قَالَ رَبِّ لَوۡ شِئۡتَ أَهۡلَكۡتَهُم مِّن قَبۡلُ وَإِيَّٰيَۖ أَتُهۡلِكُنَا بِمَا فَعَلَ ٱلسُّفَهَآءُ مِنَّآۖ إِنۡ هِيَ إِلَّا فِتۡنَتُكَ تُضِلُّ بِهَا مَن تَشَآءُ وَتَهۡدِي مَن تَشَآءُۖ أَنتَ وَلِيُّنَا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَاۖ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡغَٰفِرِينَ
Muusaa suɓii worɓe cappanɗe jeeɗiɗo e yimɓe makko ɓen ko ngatinoo e Joomi maɓɓe fii ko ɗayɓe maɓɓe ɓen rewi kon ngaari ndin, Alla haldidi e maɓɓe happu e nokku. Nde ɓe hewtunoo ɗon, ɓe suusi Alla haa ɓe lamndii nde Muusaa hollata ɓe Alla, ko ɗon dillaango nanngi ɓe, ɓe halkii. Muusaa fewti Joomi mako o maaki : "Joomi am, sinno A muuyiino halkude ɓe waɗtidaa lam e maɓɓe ado hannde, A waɗayno ɗum. E A halkiray men ko ɗayɓe amen huuwi? Kon ko ɓee yimɓe am rewi ndii ngaari, ko jarrabuyee mo majjinirtaa on Mo muuyu-Ɗaa, fewnaa Mo muuyu-Ɗaa. Ko An woni giɗo heftuɗo men, haforan men junuubi amen, yurme-Ɗaa men. Ko An woni ɓurɗo moƴƴude e haforooɓe junuubi, yaafoo bakkaatu.
تەفسیرە عەرەبیەکان:
سوودەکانی ئایەتەکان لەم پەڕەیەدا:
• في الآيات دليل على أن الخطأ في الاجتهاد مع وضوح الأدلة لا يعذر فيه صاحبه عند إجراء الأحكام عليه، وهو ما يسميه الفقهاء بالتأويل البعيد.
Aayeeje ɗen no tinndina wonnde faljugol e huunde feeñunde dalil mun, nganto jaɓetaake mum ka ñaawooje, ko ɗum wi'etee ko fiqha firtugol ko woɗɗii maanaa on.

• من آداب الدعاء البدء بالنفس، حيث بدأ موسى عليه السلام دعاءه فطلب المغفرة لنفسه تأدُّبًا مع الله فيما ظهر عليه من الغضب، ثم طلب المغفرة لأخيه فيما عسى أن يكون قد ظهر منه من تفريط أو تساهل في رَدْع عَبَدة العجل عن ذلك.
Hino jeyaa e neediiji du'aa, fuɗɗorgol hoore-mun ; wano Muusaa (jom-kisiyee) du'rnoo o fuɗɗori hoore-makko, ɗum ko ne'anagol Alla, refti o du'anii neene-gooto makko on kadi.

• التحذير من الغضب وسلطته على عقل الشخص؛ ولذلك نسب الله للغضب فعل السكوت كأنه هو الآمر والناهي.
Ko rentingol e tikkere e jaalaade e hakkille aade, ko ɗum waɗi si Alla askatini ɗum golle deeƴere sabu no wa*i kannde yamirta ko kannde haɗata.

• ضرورة التوقي من غضب الله، وخوف بطشه، فانظر إلى مقام موسى عليه السلام عند ربه، وانظر خشيته من غضب ربه.
Ko rentagol e yanugol e tikkere Alla, hula nanngal Makko. Ndaarii maqaamu Muusaa on ka Alla, ndaaraa no o hulirnoo tikkere Alla nden.

 
وه‌رگێڕانی ماناكان سوره‌تی: الأعراف
پێڕستی سوره‌ته‌كان ژمارەی پەڕە
 
وه‌رگێڕانی ماناكانی قورئانی پیرۆز - وەرگێڕاوی فۆلانی بۆ پوختەی تەفسیری قورئانی پیرۆز - پێڕستی وه‌رگێڕاوه‌كان

لە لایەن ناوەندی تەفسیر بۆ خوێندنەوە قورئانیەکان.

داخستن