Check out the new design

د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فلاني ژباړه - د رواد الترجمة مرکز * - د ژباړو فهرست (لړلیک)


د معناګانو ژباړه سورت: هود   آیت:

Simoore Huud

الٓرۚ كِتَٰبٌ أُحۡكِمَتۡ ءَايَٰتُهُۥ ثُمَّ فُصِّلَتۡ مِن لَّدُنۡ حَكِيمٍ خَبِيرٍ
Alif, Laam, Raa,[1] ko deftere nde aayeeje mun ñeñaa refti ɗe fensitaa immorde e oon Ñeeño kumpitiiɗo.
[1] Ɗe alkule taƴaaɗe e arwan'de cimooje ɗe njoopiiima won'de alkur'aana no roŋkina ɗum yani dikkaade sirkooɓe ɓe ɓe ndoŋki aarnaade ɗum tafra ko ɗe alkule tafra ɗemngal arabi tafori tinndi ni roŋker arabi addude yeru mum wond'ude e pasintaagal maɓɓe waɗde alkur'aana ko ɗum wahyu ummade e alla.
عربي تفسیرونه:
أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۚ إِنَّنِي لَكُم مِّنۡهُ نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ
wota on ndw si winaa Alla.min dee komi jeertinoo jeertinoowo ummaade e makko, beltinoowo
عربي تفسیرونه:
وَأَنِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُمَتِّعۡكُم مَّتَٰعًا حَسَنًا إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى وَيُؤۡتِ كُلَّ ذِي فَضۡلٖ فَضۡلَهُۥۖ وَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ كَبِيرٍ
E nde imsintoɗon Joomi mon; refti tuubanon mo. O dakmita on dakamme labaaɗo haa e lajal innangal o jonna kala jom ɓural ɓural makko ngal. Si on nduŋtiima, haray min mi hulanii on lepte ñalaande mawnde.
عربي تفسیرونه:
إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ
Ko ka Alla woni ruttorde mon. Kaŋko ko O kattanɗo kala huunde.
عربي تفسیرونه:
أَلَآ إِنَّهُمۡ يَثۡنُونَ صُدُورَهُمۡ لِيَسۡتَخۡفُواْ مِنۡهُۚ أَلَا حِينَ يَسۡتَغۡشُونَ ثِيَابَهُمۡ يَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
Nganndee ɓeen ɗoon ɓe cowa ɓerɗe maɓɓe ɗen fii yo ɓe cuuɗo e makko. Nganndee fewndo ɓe cuddotortnoo comci maɓɓe ɗin, Homo anndi ko ɓe cuuɗata e ko ɓe peññinta. Pellet ko O gannduɗo ko woni e ɓerɗe ɗen.
عربي تفسیرونه:
۞ وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِ رِزۡقُهَا وَيَعۡلَمُ مُسۡتَقَرَّهَا وَمُسۡتَوۡدَعَهَاۚ كُلّٞ فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ
Alaa e ruugayngel ka leydi si wanah ko Alla fawtii arsike maggel on, Homo anndi ñiiɓirde maggel e daakorde maggel; fof no e deftere ɓanngunde. Feeñnde
عربي تفسیرونه:
وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ وَكَانَ عَرۡشُهُۥ عَلَى ٱلۡمَآءِ لِيَبۡلُوَكُمۡ أَيُّكُمۡ أَحۡسَنُ عَمَلٗاۗ وَلَئِن قُلۡتَ إِنَّكُم مَّبۡعُوثُونَ مِنۢ بَعۡدِ ٱلۡمَوۡتِ لَيَقُولَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
Ko Kaŋko tagi kammuuli ɗin e leydi ndin nder balɗe jeegoo, hari arsi makko kin no ka hoore ndiyam, fii yo o ndaarndo on ko hommbo e mo'on ɓurata moƴƴinnde gollal. Pellet si a wi'i: "onon ko on ummintinteeɓe ɓaawo maayde", maa heeferɓe ɓen mbi'u: "ɗum wonaani si wonaa mbilewu peeñngu". @درست کوونکی
عربي تفسیرونه:
وَلَئِنۡ أَخَّرۡنَا عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابَ إِلَىٰٓ أُمَّةٖ مَّعۡدُودَةٖ لَّيَقُولُنَّ مَا يَحۡبِسُهُۥٓۗ أَلَا يَوۡمَ يَأۡتِيهِمۡ لَيۡسَ مَصۡرُوفًا عَنۡهُمۡ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Pellet si min neeɓaniiɓe lepte ɗen haa e dumunna limaaɗo, maa ɓe mbi'u: "Ko tonngi ɗe?" nganndee ñande nde arat e mabɓe, ɓe wonataa sureteeɓe e majje; jippoo e maɓɓe ɗuum ko laatinoo heɓe njalkita.
عربي تفسیرونه:
وَلَئِنۡ أَذَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِنَّا رَحۡمَةٗ ثُمَّ نَزَعۡنَٰهَا مِنۡهُ إِنَّهُۥ لَيَـُٔوسٞ كَفُورٞ
Si tawii min meeɗinii neɗɗaŋke on dokke immornde ka amen, refti min ɓoori nde e makko, kaŋko ko otaƴiido, yeddoowo.
عربي تفسیرونه:
وَلَئِنۡ أَذَقۡنَٰهُ نَعۡمَآءَ بَعۡدَ ضَرَّآءَ مَسَّتۡهُ لَيَقُولَنَّ ذَهَبَ ٱلسَّيِّـَٔاتُ عَنِّيٓۚ إِنَّهُۥ لَفَرِحٞ فَخُورٌ
Si tawii kadi minn meeɗinirii mo dokke ɓaawo lorra memɗo mo, maa o wi'oy : "Satteende nden iwii e am", kaŋko (ontuma) ko o beltiiɗo, ñaaƴoowo.
عربي تفسیرونه:
إِلَّا ٱلَّذِينَ صَبَرُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ أُوْلَٰٓئِكَ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَأَجۡرٞ كَبِيرٞ
Si wonaa ɓeen muññii ɓe, ɓe ngolli golle moƴƴe. ɓeen ɗoon, no woodani ɓe haforanal e njoɓdi mawndi.
عربي تفسیرونه:
فَلَعَلَّكَ تَارِكُۢ بَعۡضَ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ وَضَآئِقُۢ بِهِۦ صَدۡرُكَ أَن يَقُولُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ كَنزٌ أَوۡ جَآءَ مَعَهُۥ مَلَكٌۚ إِنَّمَآ أَنتَ نَذِيرٞۚ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٌ
Yaamajo'o ko a accoowo yoga ko wahayinaa e maaɗa, ɓernde maa nden ɓiɗtora ɗum; fii heɓe mb'i: "Ko haɗno ngalu jippinee e makko? maa Malaa'ika arda e makko?" Anndu an ko a jertinoowo. Alla ko deenoowa kala huunde.
عربي تفسیرونه:
أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ فَأۡتُواْ بِعَشۡرِ سُوَرٖ مِّثۡلِهِۦ مُفۡتَرَيَٰتٖ وَٱدۡعُواْ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Kaa ɓe mbi'at : "O fekindi nde?" Maaku : "ngaddee Corteeji( cimooje) sappo yeru mayre, pekindaaɗe, noddon kala mo haɗtanɗon gaanin Alla, si on laatike gooŋɗuɓe".
عربي تفسیرونه:
فَإِلَّمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَآ أُنزِلَ بِعِلۡمِ ٱللَّهِ وَأَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ
Si ɓe njaabitaaki on, ngnndee won´de ko nde jippinira ko ganndal Alla, e won´de deweteeɗo alaa si wanaa Kaŋko. Hara onon ko on jebbiliiɓe?
عربي تفسیرونه:
مَن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتَهَا نُوَفِّ إِلَيۡهِمۡ أَعۡمَٰلَهُمۡ فِيهَا وَهُمۡ فِيهَا لَا يُبۡخَسُونَ
Kala on tawɗo ko nguurndam aduna e cuɗaari majjam faandii, min humnanay ɓe golle maɓɓe ɗen ton, hara kamɓe ɓe ustantaake ton.
عربي تفسیرونه:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَيۡسَ لَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا ٱلنَّارُۖ وَحَبِطَ مَا صَنَعُواْ فِيهَا وَبَٰطِلٞ مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ko ɓeen ngoni ɓe alanah ɗum en ka laakara si wanaa Yiite. Ko ɓe ngolli ton kon firtii, ko meere woni koɓe ngollaynoo.
عربي تفسیرونه:
أَفَمَن كَانَ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّهِۦ وَيَتۡلُوهُ شَاهِدٞ مِّنۡهُ وَمِن قَبۡلِهِۦ كِتَٰبُ مُوسَىٰٓ إِمَامٗا وَرَحۡمَةًۚ أُوْلَٰٓئِكَ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۚ وَمَن يَكۡفُرۡ بِهِۦ مِنَ ٱلۡأَحۡزَابِ فَٱلنَّارُ مَوۡعِدُهُۥۚ فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُۚ إِنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يُؤۡمِنُونَ
E ko oon laatiiɗo e ɓanngannduyee immorde ka Joomi makko, homo janngande mo seediiɗo immorde ka makko, e nde aditiinde mo [kaŋko Muhammadu], deftere Muusaa nden ardiinde e yurmeende [ɓuri moƴƴude diini ko alah hujja kon?]: Ɓen ɗon hino gooŋɗini nde; kala on jedduɗo nde e feddeeji ɗin, ko Yiite ngen woni fodoore makko. wota a laato e sikke fii mayre. Pellet ko nde goonga immornde ka Joomi maa; ko woni tun, ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe ɓen gooŋɗintaa.
عربي تفسیرونه:
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ يُعۡرَضُونَ عَلَىٰ رَبِّهِمۡ وَيَقُولُ ٱلۡأَشۡهَٰدُ هَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ أَلَا لَعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلظَّٰلِمِينَ
Alaambo ɓuri tooñde ɓuri on pekandiido fenaa- nde e Alla? ɓeen ɗoon kolliroyte ka Joomi maɓɓe, (malaleykaaji) seediiɓe ɓen mbi'a: "Ko ɓee ɗoo pennoo e Joomi maɓɓe". Hey, kuddi Alla ndin wonii e tooñooɓe ɓeen.
عربي تفسیرونه:
ٱلَّذِينَ يَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجٗا وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ كَٰفِرُونَ
Ɓeen falotooɓe ga e laawol Alla ngol, ɓe ɗaɓɓana ngol ooñorde, hara kadi ko ɓe yedduɓe laakara.
عربي تفسیرونه:
أُوْلَٰٓئِكَ لَمۡ يَكُونُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا كَانَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَۘ يُضَٰعَفُ لَهُمُ ٱلۡعَذَابُۚ مَا كَانُواْ يَسۡتَطِيعُونَ ٱلسَّمۡعَ وَمَا كَانُواْ يُبۡصِرُونَ
Ɓeen ɓe ngonaani laawotooɓe ka leydi, laatanaaki ɓe kadi weldiiɓe gaanin Alla, heɓe cowayanee lepte ɗeen. Ɓe laatanooki hattanɓe nangol, ɓe ngonaano kadi yi'ooɓe.
عربي تفسیرونه:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Ko ɓe ngoni sooyinɓe woŋkiiji mun ɗin. ɗuum ko ɓe pekintonoo majji gaay e maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
لَا جَرَمَ أَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ هُمُ ٱلۡأَخۡسَرُونَ
Sikke alah, won`de ɓen ɗon ka laakara, ko kamɓe ɓuroyta sooyude.
عربي تفسیرونه:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَأَخۡبَتُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Ɓeen gooŋɗinɓe, ɓe ngolli golle moƴƴe, ɓe njankinanii Joomi maɓɓe, ko ɓe ngoni yimɓe Aljanna ɓen, kamɓe ko ɓe duumotooɓe toon.
عربي تفسیرونه:
۞ مَثَلُ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ كَٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡأَصَمِّ وَٱلۡبَصِيرِ وَٱلسَّمِيعِۚ هَلۡ يَسۡتَوِيَانِ مَثَلًاۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
Misal peɗle ɗiɗi ɗe: ko wano bumɗo e pahɗuɗo, e ji'oowo e nanoowo. E ɓee ɗoo ɗiɗi fotat e misal? E on mbaajitotaako?
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦٓ إِنِّي لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٌ
Wollahi min nuliri Nuuhu e yimɓe makko ɓen: "miin wonan´de on ko mi jertinoowo ɓannginɗo.(peeñɗo.)
عربي تفسیرونه:
أَن لَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۖ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ أَلِيمٖ
won´de wota on ndew si wanah Alla. min miɗo hulani on lepte ñalaande mu´usnde".
عربي تفسیرونه:
فَقَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ مَا نَرَىٰكَ إِلَّا بَشَرٗا مِّثۡلَنَا وَمَا نَرَىٰكَ ٱتَّبَعَكَ إِلَّا ٱلَّذِينَ هُمۡ أَرَاذِلُنَا بَادِيَ ٱلرَّأۡيِ وَمَا نَرَىٰ لَكُمۡ عَلَيۡنَا مِن فَضۡلِۭ بَلۡ نَظُنُّكُمۡ كَٰذِبِينَ
Mbatu ɓeen yedduɓe e yimɓe makko ɓen mbi'i: min nji'aani ma si wonah ko a ɓanndiŋke sifa amen, men nj'aani kadi ɓen jokkuɓe ma si wo- naa jaasɓe amen faaɗuɓe feere, men nji'anaani on e amen ɓural. Worin miɗen cikki ko on fenooɓe".
عربي تفسیرونه:
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِهِۦ فَعُمِّيَتۡ عَلَيۡكُمۡ أَنُلۡزِمُكُمُوهَا وَأَنتُمۡ لَهَا كَٰرِهُونَ
O maaki: "eehey mon yo yimɓe am, kaalnee kam si tawii miɗo e ɓanngannduyee immorde ka Joomi am, O weeɗii kam yurmeende (Annabaaku) immorde ka makko, ɗuum wumna e mooɗon, e min mbaaw- nay on nde hara ko on añɓe nde?"
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مَالًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِۚ وَمَآ أَنَا۠ بِطَارِدِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۚ إِنَّهُم مُّلَٰقُواْ رَبِّهِمۡ وَلَٰكِنِّيٓ أَرَىٰكُمۡ قَوۡمٗا تَجۡهَلُونَ
Eeheymon yo yimɓe am, mi laɓndaaki on jawdi e ɗuum. Njoɓdi am wonaani si wonah ka Alla. min mi wonaani raɗotooɗo ɓen gooŋɗinɓe, kamɓe ko ɓe hawroyooɓe Joomi maɓɓe. Ko woni tun, min mi yi'ii on yimɓe majjuɓe.
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ مَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِن طَرَدتُّهُمۡۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
Eehey mon yimɓe am, ko hommbo walloytammi ka Alla si mi raɗike ɓe? E on mbaajitotaako?
عربي تفسیرونه:
وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ إِنِّي مَلَكٞ وَلَآ أَقُولُ لِلَّذِينَ تَزۡدَرِيٓ أَعۡيُنُكُمۡ لَن يُؤۡتِيَهُمُ ٱللَّهُ خَيۡرًاۖ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا فِيٓ أَنفُسِهِمۡ إِنِّيٓ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Mi wi'antah on miɗo mari ngaluujii Alla, mi annah kadi ko wirnii, mi wi'ataa won´de ko mi maleyko, mi wi'antaa ɓeen ɓe gite mon ɗen yawi, Alla okkoytaa-ɓe moƴƴere; ko Alla ɓuri anndude ko woni e woŋkiiji maɓɓe. miin ontuma [si mi waɗii ɗum], haray ko mi jeyaaɗo e tooñɓe ɓeen.
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰنُوحُ قَدۡ جَٰدَلۡتَنَا فَأَكۡثَرۡتَ جِدَٰلَنَا فَأۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّٰدِقِينَ
Ɓe mbi'i: "Ko an yo Nuuhu, gooŋɗii a wenjidii e amen, a ɗuɗɗinii yeddondiral ngal e amen. Addan men ɗuum ko pod-ɗaa amen, si a laatike jeyaaɗo e goonguɓe ɓe".
عربي تفسیرونه:
قَالَ إِنَّمَا يَأۡتِيكُم بِهِ ٱللَّهُ إِن شَآءَ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ
o maaki: "nganndee ko Alla addanta on ɗe -si o muuyii- on ngonaani roŋkinooɓe.
عربي تفسیرونه:
وَلَا يَنفَعُكُمۡ نُصۡحِيٓ إِنۡ أَرَدتُّ أَنۡ أَنصَحَ لَكُمۡ إِن كَانَ ٱللَّهُ يُرِيدُ أَن يُغۡوِيَكُمۡۚ هُوَ رَبُّكُمۡ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Laaɓal-reedu am nafatah on, si mi faandike laaɓangol on, si tawii Alla no faandii bewnugol on (majjina). Ko Kaŋko woni Joomi mon, ko ka makko woni ruttorde mon.
عربي تفسیرونه:
أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ إِنِ ٱفۡتَرَيۡتُهُۥ فَعَلَيَّ إِجۡرَامِي وَأَنَا۠ بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُجۡرِمُونَ
Si ko woni, ɓe mbay : o fekindi-nde. Maaku: "Si mi fekindi nde, haray bonnere am nden no fawii kam. min no ko mi daɗndiiɗo ko mbonnoton kon".
عربي تفسیرونه:
وَأُوحِيَ إِلَىٰ نُوحٍ أَنَّهُۥ لَن يُؤۡمِنَ مِن قَوۡمِكَ إِلَّا مَن قَدۡ ءَامَنَ فَلَا تَبۡتَئِسۡ بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
Wahayinaa e Nuuhu won´de : "Gooŋɗintah e yimɓe maa ɓen si wanaa ɓen gooŋɗinnooɓe. Wota a suno e ko ɓe ngollaynoo".
عربي تفسیرونه:
وَٱصۡنَعِ ٱلۡفُلۡكَ بِأَعۡيُنِنَا وَوَحۡيِنَا وَلَا تُخَٰطِبۡنِي فِي ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِنَّهُم مُّغۡرَقُونَ
Moƴƴin laana kan e ndeenka amen e yamiroore amen. Wota a yewtidoy e am fii ɓen tooñɓe, kamɓe ko ɓe yoolotooɓe. @درست کوونکی
عربي تفسیرونه:
وَيَصۡنَعُ ٱلۡفُلۡكَ وَكُلَّمَا مَرَّ عَلَيۡهِ مَلَأٞ مِّن قَوۡمِهِۦ سَخِرُواْ مِنۡهُۚ قَالَ إِن تَسۡخَرُواْ مِنَّا فَإِنَّا نَسۡخَرُ مِنكُمۡ كَمَا تَسۡخَرُونَ
Homo moƴƴina laana kan. Tuma kala nde dental hoorewal rewi ka o moƴƴinta ton, ɓe jalkita mo. o maaki: "Si on jalkitii men, minen kadi min njalkitoyay on wano njalkitirton [men non]".
عربي تفسیرونه:
فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَيَحِلُّ عَلَيۡهِ عَذَابٞ مُّقِيمٌ
Arma nde ngannduɗon ko hommbo lepte koynatɗe aroyat e muuɗum, lepte duumiiɗe njippoo e makko.
عربي تفسیرونه:
حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَمۡرُنَا وَفَارَ ٱلتَّنُّورُ قُلۡنَا ٱحۡمِلۡ فِيهَا مِن كُلّٖ زَوۡجَيۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَأَهۡلَكَ إِلَّا مَن سَبَقَ عَلَيۡهِ ٱلۡقَوۡلُ وَمَنۡ ءَامَنَۚ وَمَآ ءَامَنَ مَعَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٞ
Haa si yamiroore amen nden aroyii, huɓɓinirɗe ɗen fati, min daali: "Roondo e makka kala nooneeji ɗiɗi resindirayɗi e ɓeynguure maa nden -si wanaa ɓen konngol lepte ngol adii e mu'un- e ɓen gooŋɗinɓe". Goosɗinaano won`dude e makko si wonah seeɗaaɓe.
عربي تفسیرونه:
۞ وَقَالَ ٱرۡكَبُواْ فِيهَا بِسۡمِ ٱللَّهِ مَجۡر۪ىٰهَا وَمُرۡسَىٰهَآۚ إِنَّ رَبِّي لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ
O maaki: "mbaɗɗee e makka e Innde Alla ka dogugol makka e daragol makko. Pellet Joomi am ko kaforoowo jurmotooɗo".
عربي تفسیرونه:
وَهِيَ تَجۡرِي بِهِمۡ فِي مَوۡجٖ كَٱلۡجِبَالِ وَنَادَىٰ نُوحٌ ٱبۡنَهُۥ وَكَانَ فِي مَعۡزِلٖ يَٰبُنَيَّ ٱرۡكَب مَّعَنَا وَلَا تَكُن مَّعَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Kan no dogida e maɓɓe e mollooɗe waaɗe wa pelle. Nuuhu noddi ɓiɗɗo makko on, hari on no serindi: "eehey ma yo ɓinngel am, waɗɗida e amen, wata a won´du e yedduɓe ɓeen".
عربي تفسیرونه:
قَالَ سَـَٔاوِيٓ إِلَىٰ جَبَلٖ يَعۡصِمُنِي مِنَ ٱلۡمَآءِۚ قَالَ لَا عَاصِمَ ٱلۡيَوۡمَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِ إِلَّا مَن رَّحِمَۚ وَحَالَ بَيۡنَهُمَا ٱلۡمَوۡجُ فَكَانَ مِنَ ٱلۡمُغۡرَقِينَ
O wi'i: "Mi ƴawoyay e fello daɗndayngo kam ndiyam ɗam". O maaki: "Daɗoowo yamiroore Alla nden alaa hannde si wanah oon Mo O yurmini". Molloonde nden heedi hakkunde maɓɓe, o laatodii e yoolaaɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
وَقِيلَ يَٰٓأَرۡضُ ٱبۡلَعِي مَآءَكِ وَيَٰسَمَآءُ أَقۡلِعِي وَغِيضَ ٱلۡمَآءُ وَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ وَٱسۡتَوَتۡ عَلَى ٱلۡجُودِيِّۖ وَقِيلَ بُعۡدٗا لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Wi'a: "eeyma leydi, moɗ ndiyam maa ɗam! eeyma kadi yo kammu, jogito [sorombooji ndiyam ɗin]!". Ndiyam ɗam ɓeeɓi, fiyaaku on ñaawaa, [laana] kan daroyii ka dow fello juudiiy, wi'aa: "Halkaare woodanii ɓen yimɓe tooñɓe".
عربي تفسیرونه:
وَنَادَىٰ نُوحٞ رَّبَّهُۥ فَقَالَ رَبِّ إِنَّ ٱبۡنِي مِنۡ أَهۡلِي وَإِنَّ وَعۡدَكَ ٱلۡحَقُّ وَأَنتَ أَحۡكَمُ ٱلۡحَٰكِمِينَ
Nuuhu noddi Joomi makko, o maaki: "Joomi am, pellet ɓiɗɗo am on ko jeyaaɗo e ɓeynguure am, pellet fodoore maa nde ko goonga. Ko aan ɓuri nuunɗude ñaawoore ñaawooɓe".
عربي تفسیرونه:
قَالَ يَٰنُوحُ إِنَّهُۥ لَيۡسَ مِنۡ أَهۡلِكَۖ إِنَّهُۥ عَمَلٌ غَيۡرُ صَٰلِحٖۖ فَلَا تَسۡـَٔلۡنِ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۖ إِنِّيٓ أَعِظُكَ أَن تَكُونَ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
O daali: "Ko an yo Nuuhu, pellet on jeyaaka e ɓeynguure maa, nden (toraare) ko gollal ngal moƴƴaa. Wata a toro kam ko a alanaa ɗum ganndal. min miɗo waajo maa fii wata a jeye e majjuɓe ɓeen".
عربي تفسیرونه:
قَالَ رَبِّ إِنِّيٓ أَعُوذُ بِكَ أَنۡ أَسۡـَٔلَكَ مَا لَيۡسَ لِي بِهِۦ عِلۡمٞۖ وَإِلَّا تَغۡفِرۡ لِي وَتَرۡحَمۡنِيٓ أَكُن مِّنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
O maaki: "Joomi am, mi moolorike ma nde mi lanndoto maa huunde nde mi alanah ɗum ganndal. Si wanaa A hafranam yurmin Ɗaa mi, mi jeyete e hayruɓe ɓen"(.pertuɓe)
عربي تفسیرونه:
قِيلَ يَٰنُوحُ ٱهۡبِطۡ بِسَلَٰمٖ مِّنَّا وَبَرَكَٰتٍ عَلَيۡكَ وَعَلَىٰٓ أُمَمٖ مِّمَّن مَّعَكَۚ وَأُمَمٞ سَنُمَتِّعُهُمۡ ثُمَّ يَمَسُّهُم مِّنَّا عَذَابٌ أَلِيمٞ
Wi'aa: "Ko an yo Nuuhu, jippor kisiyee immorde ka amen, e moƴƴi dow maaɗaa e mofte won´duɓe e maaɗa. Mofte goo (no ton), aray min dakmita ɓe, refti memoya ɓe immorde e amen, lepte muusɗe".
عربي تفسیرونه:
تِلۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡغَيۡبِ نُوحِيهَآ إِلَيۡكَۖ مَا كُنتَ تَعۡلَمُهَآ أَنتَ وَلَا قَوۡمُكَ مِن قَبۡلِ هَٰذَاۖ فَٱصۡبِرۡۖ إِنَّ ٱلۡعَٰقِبَةَ لِلۡمُتَّقِينَ
Ɗii ɗoo ko jeyaaɗi e kabaruuji birniiɗi, miɗen wahayina ɗe e maaɗa. A anndaano ɗe an, wanaa yimɓe maa ɓen, ko adii ɗum. Muñño, pellet battane moƴƴe ɗen woanii gooŋɗuɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
وَإِلَىٰ عَادٍ أَخَاهُمۡ هُودٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۖ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا مُفۡتَرُونَ
[minn Nulii] kadi faade e Aadinkooɓe ɓen, musiɗɗo maɓɓe on Huudi. O maaki : "eeheymon yo yimɓe am, ndewee Alla, deweteeɗo alanah on ko woori mo. On ngonaani si wonaa fekindotooɓe".
عربي تفسیرونه:
يَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱلَّذِي فَطَرَنِيٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Eeheymon yimɓe am, mi laɓndaaki on e ɗuum njoɓdi. Njoɓdi am wonaani si wonaa ka on takɗo lam. En on haqqiltaa?
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُرۡسِلِ ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡكُم مِّدۡرَارٗا وَيَزِدۡكُمۡ قُوَّةً إِلَىٰ قُوَّتِكُمۡ وَلَا تَتَوَلَّوۡاْ مُجۡرِمِينَ
Eheymon yimɓe am, imsinee ka Joomi mon, refti tuubanon mo o jippina e mooɗon toɓo jokkondirn-ngo, o ɓeyda on cemmbe e hoore cemmbe mon ɗen. Wota on nduŋto ngono ko on bonɓe.
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰهُودُ مَا جِئۡتَنَا بِبَيِّنَةٖ وَمَا نَحۡنُ بِتَارِكِيٓ ءَالِهَتِنَا عَن قَوۡلِكَ وَمَا نَحۡنُ لَكَ بِمُؤۡمِنِينَ
Ɓe mbi'i: "eheymaHuudu, kala ko addan-ɗaa men e ɓanngannduyee, minen men wonaani accooɓe deweteeɗi amen ɗin fii konngol maa ngol, minen min ngonaani gooŋɗinooɓe ma".
عربي تفسیرونه:
إِن نَّقُولُ إِلَّا ٱعۡتَرَىٰكَ بَعۡضُ ءَالِهَتِنَا بِسُوٓءٖۗ قَالَ إِنِّيٓ أُشۡهِدُ ٱللَّهَ وَٱشۡهَدُوٓاْ أَنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
Min mb'atah si wanaa yoga e deweteeɗi amen ɗin meminirii ma bone". O maaki: "Min miɗo seedina Alla -seeditee onon kadi- won´de min, ko mi daɗndiiɗo e ɗuum ko sirkoton,
عربي تفسیرونه:
مِن دُونِهِۦۖ فَكِيدُونِي جَمِيعٗا ثُمَّ لَا تُنظِرُونِ
ga makko. Pewjanee kam on denndaangal, refti wata on padiree kam.
عربي تفسیرونه:
إِنِّي تَوَكَّلۡتُ عَلَى ٱللَّهِ رَبِّي وَرَبِّكُمۚ مَّا مِن دَآبَّةٍ إِلَّا هُوَ ءَاخِذُۢ بِنَاصِيَتِهَآۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Min mi fawike e Alla, Joomi am e Joomi mon. Alaa e ruugayngel si wanaa ko O nannguɗo jubuuru maggel. Pellet, Joomi am no e laawol poocciingol.
عربي تفسیرونه:
فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُم مَّآ أُرۡسِلۡتُ بِهِۦٓ إِلَيۡكُمۡۚ وَيَسۡتَخۡلِفُ رَبِّي قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّونَهُۥ شَيۡـًٔاۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٍ حَفِيظٞ
Si on nduŋtii, gooŋɗii mi yottinanii kon ko mi nulidaa e mooɗon. Joomi am lomtinay yimɓe goo ɓe wonaa onon, on lorrirtaa mo hay e huunde. Pellet, Joomi am ko deeno kala huunde.
عربي تفسیرونه:
وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا هُودٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَنَجَّيۡنَٰهُم مِّنۡ عَذَابٍ غَلِيظٖ
Nde yamiroore amen nden ari, min daɗndiri Huudi e ɓen goosɗinɓe won´duɓe e makko yurmeende amen. min daɗndi ɓe lepte tiiɗɗe.
عربي تفسیرونه:
وَتِلۡكَ عَادٞۖ جَحَدُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ وَعَصَوۡاْ رُسُلَهُۥ وَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ كُلِّ جَبَّارٍ عَنِيدٖ
Ɓeen ko Aadinkooɓe. e njedduno aayeeje Joomi amɓɓe ɗen, ɓe yeddi Nulaaɓe maɓɓe ɓen, ɓe jokki yamiroore kala dunndaranke sanndolɗinɗo.
عربي تفسیرونه:
وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ أَلَآ إِنَّ عَادٗا كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّعَادٖ قَوۡمِ هُودٖ
Ɓe jokkindinaa ka aduna ɗoo, kuddi, e Ñande Darngal. ngnndee pellet, Aadinkooɓe ɓen njeddi Joomi maɓɓe. ngndee goɗɗal woodanii Aadi'en, yimɓe Huudi.
عربي تفسیرونه:
۞ وَإِلَىٰ ثَمُودَ أَخَاهُمۡ صَٰلِحٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ هُوَ أَنشَأَكُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ وَٱسۡتَعۡمَرَكُمۡ فِيهَا فَٱسۡتَغۡفِرُوهُ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي قَرِيبٞ مُّجِيبٞ
[Men Nulii] kadi e Samuuda'en, musiɗɗo maɓɓe Saalih, o maaki: "eehey monyimɓe am, ndewee Alla. deweteeɗo alanaano on ko woori mo. Ko Kaŋko fuɗɗi on ka leydi, O wuurni on e mayri. Imsinanee mo, refti tuubon ka makko. Pellet Joomi am ko ɓaɗiiɗo, jaabotooɗo".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰصَٰلِحُ قَدۡ كُنتَ فِينَا مَرۡجُوّٗا قَبۡلَ هَٰذَآۖ أَتَنۡهَىٰنَآ أَن نَّعۡبُدَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا وَإِنَّنَا لَفِي شَكّٖ مِّمَّا تَدۡعُونَآ إِلَيۡهِ مُرِيبٖ
Ɓe mbi'i: "eeheyma Saalihu, gooŋɗii a woniino hakkunde amen jaakoraaɗo ado ɗum ɗoo. E a haɗay amen rewugol ko baabiraaɓe amen rewatno? Minen non, min ngonii e sikke e huunde nde noddataa amen e mun (sikke) jaaliiɗe".
عربي تفسیرونه:
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي مِنۡهُ رَحۡمَةٗ فَمَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِنۡ عَصَيۡتُهُۥۖ فَمَا تَزِيدُونَنِي غَيۡرَ تَخۡسِيرٖ
O maaki: "eeheymon yimɓe! Kaalanee kam, si mi laatike e ɓanngannduyee immorde ka Joomi am, O okkii kam immorde ka makko yurmeende, ko hommbo faabotoo mi ka Alla si mi yeddii mo? On ɓeydataa kam si wonaa hayrugol.perte
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ هَٰذِهِۦ نَاقَةُ ٱللَّهِ لَكُمۡ ءَايَةٗۖ فَذَرُوهَا تَأۡكُلۡ فِيٓ أَرۡضِ ٱللَّهِۖ وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابٞ قَرِيبٞ
Eeheymon yimɓe am, baa ɗoo ko ngelooba wonan´de on maande. Tertee mba, mba ñaama e leydi Alla. Wata on memir-mba bone, lepte ɓaɗtiiɗe keɓa on".
عربي تفسیرونه:
فَعَقَرُوهَا فَقَالَ تَمَتَّعُواْ فِي دَارِكُمۡ ثَلَٰثَةَ أَيَّامٖۖ ذَٰلِكَ وَعۡدٌ غَيۡرُ مَكۡذُوبٖ
Ɓe mborii-ba. o maaki: "ndakmitee ka galleeji mon balɗe tati! Ɗuum ko fodoore nde fennetaake".
عربي تفسیرونه:
فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا صَٰلِحٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَمِنۡ خِزۡيِ يَوۡمِئِذٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ ٱلۡقَوِيُّ ٱلۡعَزِيزُ
Nde yamiroore Alla nden arunoo, min daɗndiri Saalihu e ɓen gooŋɗinɓe won´duɓe e makko, yur-meende immorde ka amen- e koyeera nden ñande Pellet Joomi maa, ko Kaŋko woni cemmbinɗo, pooluɗo.
عربي تفسیرونه:
وَأَخَذَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ
Haacaango ngoon nanngi tooñuɓe ɓeen.Ɓe waɗtini ka galleeji maɓɓe jicciiɓe.(jusɓe).
عربي تفسیرونه:
كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَآ إِنَّ ثَمُودَاْ كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّثَمُودَ
A sikkay ɓe ñiiɓaano ɗoon. Nganndee pellet Samuudu en njedduno Joomi maɓɓe, nganndee goɗɗal yurmee- nde (Alla) woodanii Samuuda'en!
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُنَآ إِبۡرَٰهِيمَ بِٱلۡبُشۡرَىٰ قَالُواْ سَلَٰمٗاۖ قَالَ سَلَٰمٞۖ فَمَا لَبِثَ أَن جَآءَ بِعِجۡلٍ حَنِيذٖ
Gooŋɗii Nulaaɓe amen ɓeen nggaddanii Ibraahiima welo-welo, ɓe mbi'i: "Kisal (e mon)". O maaki: "Kisal (e mon). Neeɓaani o ardi e ngaari juɗaandi.
عربي تفسیرونه:
فَلَمَّا رَءَآ أَيۡدِيَهُمۡ لَا تَصِلُ إِلَيۡهِ نَكِرَهُمۡ وَأَوۡجَسَ مِنۡهُمۡ خِيفَةٗۚ قَالُواْ لَا تَخَفۡ إِنَّآ أُرۡسِلۡنَآ إِلَىٰ قَوۡمِ لُوطٖ
Nde o yi'noo juuɗe maɓɓe ɗeen njottaaki ndi, o faytiɓe (o sikkitii), o soomi kulol e maɓɓe. Ɓe mbi'i: "Wota a hul, ko min nulaaɓe e yimɓe Luuti ɓeen".
عربي تفسیرونه:
وَٱمۡرَأَتُهُۥ قَآئِمَةٞ فَضَحِكَتۡ فَبَشَّرۡنَٰهَا بِإِسۡحَٰقَ وَمِن وَرَآءِ إِسۡحَٰقَ يَعۡقُوبَ
Tawi cuddiiɗo makko on no darii, o jali, min mbeltiniri mo Ishaaqa, e ɓaawo Ishaaqa, Yaaquube.
عربي تفسیرونه:
قَالَتۡ يَٰوَيۡلَتَىٰٓ ءَأَلِدُ وَأَنَا۠ عَجُوزٞ وَهَٰذَا بَعۡلِي شَيۡخًاۖ إِنَّ هَٰذَا لَشَيۡءٌ عَجِيبٞ
[Debbo on] wi'i: "Ee jalla am! emi jibinay e hoore ko mi nayeejo, e hino oo ɗoo gorko am ko nayeejo? Pellet ɗuum ɗoon ko huunde haawniinde!".
عربي تفسیرونه:
قَالُوٓاْ أَتَعۡجَبِينَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِۖ رَحۡمَتُ ٱللَّهِ وَبَرَكَٰتُهُۥ عَلَيۡكُمۡ أَهۡلَ ٱلۡبَيۡتِۚ إِنَّهُۥ حَمِيدٞ مَّجِيدٞ
Ɓe mbi'i: "E a haawete fiyaaku Alla on? Yurmeende Alla e barkiiji makko ngonii e mon, yimɓe nduu suudu. Pellet ko O jettiniiɗo Tedduɗo".
عربي تفسیرونه:
فَلَمَّا ذَهَبَ عَنۡ إِبۡرَٰهِيمَ ٱلرَّوۡعُ وَجَآءَتۡهُ ٱلۡبُشۡرَىٰ يُجَٰدِلُنَا فِي قَوۡمِ لُوطٍ
Nde kulol ngol iwnoo e Ibraahiima, welo-welo o ari e makko, homo yeddandira e amen fii yimɓe Luuti ɓeen.
عربي تفسیرونه:
إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَحَلِيمٌ أَوَّٰهٞ مُّنِيبٞ
Pellet, Ibraahiima ko muññiiɗo, keewɗo jankina-gol, tuuboowo.
عربي تفسیرونه:
يَٰٓإِبۡرَٰهِيمُ أَعۡرِضۡ عَنۡ هَٰذَآۖ إِنَّهُۥ قَدۡ جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَإِنَّهُمۡ ءَاتِيهِمۡ عَذَابٌ غَيۡرُ مَرۡدُودٖ
Eheyma Ibraahiima, ɗuurno ga e ɗum; gooŋɗii yamiroore Joomi maa nden arii, e pellet, lepte aray e maɓɓe lepte ɗe nduuttetaake.
عربي تفسیرونه:
وَلَمَّا جَآءَتۡ رُسُلُنَا لُوطٗا سِيٓءَ بِهِمۡ وَضَاقَ بِهِمۡ ذَرۡعٗا وَقَالَ هَٰذَا يَوۡمٌ عَصِيبٞ
Nde nulaaɓe amen ɓen ngarnoo ka Luuti, o sunanii ɓe, o ɓiɗtori fonndo makko ngon fii maɓɓe, o maaki: "ndee ɗoo ko ñalaande saɗtunde".
عربي تفسیرونه:
وَجَآءَهُۥ قَوۡمُهُۥ يُهۡرَعُونَ إِلَيۡهِ وَمِن قَبۡلُ كَانُواْ يَعۡمَلُونَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ هَٰٓؤُلَآءِ بَنَاتِي هُنَّ أَطۡهَرُ لَكُمۡۖ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَلَا تُخۡزُونِ فِي ضَيۡفِيٓۖ أَلَيۡسَ مِنكُمۡ رَجُلٞ رَّشِيدٞ
Yimɓe makko ɓeen ngari e makko e yaccoo. Ado ɗum hari heɓe ngollaynoo bonɗi. O maaki: "Eeheymon yimɓe am, ɓee ɗoo ko jiwɓe am: ko kamɓe ɓuri laaɓannde on. Kulee Alla, wata on kersinam e hoɓ- ɓe am. E gorko peewɗo alaa e mo'on?".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا لَنَا فِي بَنَاتِكَ مِنۡ حَقّٖ وَإِنَّكَ لَتَعۡلَمُ مَا نُرِيدُ
Ɓe mi'i: "Pellet haɗa anndi haaju alanah men e jiwɓe maa ɓeen, pellet haɗa anndi kadi ko men faalaako" koy..
عربي تفسیرونه:
قَالَ لَوۡ أَنَّ لِي بِكُمۡ قُوَّةً أَوۡ ءَاوِيٓ إِلَىٰ رُكۡنٖ شَدِيدٖ
O maaki: "Sinno miɗo marunoo doole e mon! maa ɗuum mi fattinoo(moolo) e soɓɓundu sattundu(jookdu)!".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰلُوطُ إِنَّا رُسُلُ رَبِّكَ لَن يَصِلُوٓاْ إِلَيۡكَۖ فَأَسۡرِ بِأَهۡلِكَ بِقِطۡعٖ مِّنَ ٱلَّيۡلِ وَلَا يَلۡتَفِتۡ مِنكُمۡ أَحَدٌ إِلَّا ٱمۡرَأَتَكَۖ إِنَّهُۥ مُصِيبُهَا مَآ أَصَابَهُمۡۚ إِنَّ مَوۡعِدَهُمُ ٱلصُّبۡحُۚ أَلَيۡسَ ٱلصُّبۡحُ بِقَرِيبٖ
[Hoɓɓe ɓen] mbi'i: "eheymaLuutu, pellet ko men nulaaɓe Joomi maa. ɓe njottotaaka ema. Yaltinir ɓeynguure maa nden e taƴunnde jemma, wata gooto e mo'on yeƴƴito si wonaa cuddiiɗo maa on, ko fii heɓay mo ko heɓata ɓeya kon. Nganndon fodoore maɓɓe nden ka subaka. E subaka on laataaki ɓaɗiido?".
عربي تفسیرونه:
فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا جَعَلۡنَا عَٰلِيَهَا سَافِلَهَا وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهَا حِجَارَةٗ مِّن سِجِّيلٖ مَّنضُودٖ
Nde yamiroore amen nden arnoo, min waɗtiri dow [saare] nden ley mayre, min caaƴini e mayre kaaƴe iwruɗe loope juɗaaɗe dewondirɗe.
عربي تفسیرونه:
مُّسَوَّمَةً عِندَ رَبِّكَۖ وَمَا هِيَ مِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ بِبَعِيدٖ
Maandinaaɗe ka Joomi maa. ɗe ngonaani goɗɗuɗe e tooñooɓe ɓeen.
عربي تفسیرونه:
۞ وَإِلَىٰ مَدۡيَنَ أَخَاهُمۡ شُعَيۡبٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ وَلَا تَنقُصُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَۖ إِنِّيٓ أَرَىٰكُم بِخَيۡرٖ وَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ مُّحِيطٖ
[Min Nulii] kadi e Madyana'en, musiɗɗo maɓɓe on Shu'aybu, o maaki: "eheymon yo yimɓe am, ndewee Alla; deweteeɗo alanaa on ko woori mo. Wota on ustu ɓetu ngun e manndake ɗen. min on miɗo yi'i on e moƴƴere. miin non miɗo hulani on lepte ñalaande fiiltiindede.
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ أَوۡفُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ
Eeheymon yo yimɓe am, timminee ɓetu ngun e manndake ɗen nuunɗal. Wata on ustan yimɓe ɓen coggu maɓɓe ngun, wata on njahru ka leydi bonnugol.
عربي تفسیرونه:
بَقِيَّتُ ٱللَّهِ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ
Ko keddiiɗe Alla ɗen ɓuri moƴƴannde on si on laatike gooŋɗinɓe. Mi wonaani deenoowo on".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ أَصَلَوٰتُكَ تَأۡمُرُكَ أَن نَّتۡرُكَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَآ أَوۡ أَن نَّفۡعَلَ فِيٓ أَمۡوَٰلِنَا مَا نَشَٰٓؤُاْۖ إِنَّكَ لَأَنتَ ٱلۡحَلِيمُ ٱلرَّشِيدُ
Ɓe mbi'i: "eeheyma yo Shu'aybu! E ko juulde maa nden yamiru-maa nde men ngaccata rewugol ko baabiraa- ɓe amen ɓeen rewaynoo kon, maa nde men nggollata huuwata e jawle amen ɗen ko men njiɗi? Pellet an ko a muññiiɗo peewɗo".
عربي تفسیرونه:
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَرَزَقَنِي مِنۡهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَمَآ أُرِيدُ أَنۡ أُخَالِفَكُمۡ إِلَىٰ مَآ أَنۡهَىٰكُمۡ عَنۡهُۚ إِنۡ أُرِيدُ إِلَّا ٱلۡإِصۡلَٰحَ مَا ٱسۡتَطَعۡتُۚ وَمَا تَوۡفِيقِيٓ إِلَّا بِٱللَّهِۚ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُ وَإِلَيۡهِ أُنِيبُ
O maaki: "eeheymon yo yimɓe am, kaalaneekam: si miɗo e ɓanngannduyee immorde ka Joomi am, O arsikii lam immorde ka makko arsike moƴƴo?... mi faandaaki lunndaade on e kon haɗay-mi on e muuɗum. mi faandaaki si wonaa moƴƴingol fotde yeru am on. Kawral am wonaani si wonaa ka Alla. Ko e makko mi fawii, ko ka makko mi ruttotoo".
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ لَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شِقَاقِيٓ أَن يُصِيبَكُم مِّثۡلُ مَآ أَصَابَ قَوۡمَ نُوحٍ أَوۡ قَوۡمَ هُودٍ أَوۡ قَوۡمَ صَٰلِحٖۚ وَمَا قَوۡمُ لُوطٖ مِّنكُم بِبَعِيدٖ
Eehmon yimɓe am, wata ngañngu am defu on haa heɓa on sifa ko heɓnoo yimɓe Nuuhu maa yimɓe Huudi maa yimɓe Saalih. Yimɓe Luuti ɓen kan ngoɗɗaani on.
عربي تفسیرونه:
وَٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي رَحِيمٞ وَدُودٞ
Imsinanee Joomi mon, refti tuubanon mo. Pelet Joomi am ko jurmotooɗo, Giɗo".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ مَا نَفۡقَهُ كَثِيرٗا مِّمَّا تَقُولُ وَإِنَّا لَنَرَىٰكَ فِينَا ضَعِيفٗاۖ وَلَوۡلَا رَهۡطُكَ لَرَجَمۡنَٰكَۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡنَا بِعَزِيزٖ
Ɓe mbi'i: "eeheyma Shu'aybu, men alah faamude ko ɗuuɗi e ɗuum ko mbi'ataa; minen miɗen ma nji'a hakku-nde amen lo'oɗo. Si wanaano gorol maa ngol, men piyirteno keeƴe. Aan a wonaani tedduɗo e amen".
عربي تفسیرونه:
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَهۡطِيٓ أَعَزُّ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَٱتَّخَذۡتُمُوهُ وَرَآءَكُمۡ ظِهۡرِيًّاۖ إِنَّ رَبِّي بِمَا تَعۡمَلُونَ مُحِيطٞ
O maaki: "E ko gorol am ngol ɓuri teddudo e mon diini Alla, on waɗtirii mo ɓaawo mon hawkaaɗo? Pellet Joomi am ko huɓindiiɗo(fiiltiido) ko ngollaton kon.
عربي تفسیرونه:
وَيَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَٰمِلٞۖ سَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَمَنۡ هُوَ كَٰذِبٞۖ وَٱرۡتَقِبُوٓاْ إِنِّي مَعَكُمۡ رَقِيبٞ
Eeheymon yimɓe am, ngollee e nokku mo'on. miin kadi ko mi golloowo. Arma nde nganndoton ko hombo lepte koynooje arat e mu'm e ko hommbo woni penoowo on. (Jooni non) padee! min kadi miɗo won´di e mon patndiiɗo.
عربي تفسیرونه:
وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا شُعَيۡبٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَأَخَذَتِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ
Nde yamiroore amen nden arnoo, min daɗndiri Shu'aybu e ɓeen gooŋɗinɓe won´duɓe e makko yurmeende amen. Haacaango ngon nanngi ɓen tooñɓe, ɓe waɗtini ka cuuɗi maɓɓe jicciiɓe(.jusɓe)
عربي تفسیرونه:
كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّمَدۡيَنَ كَمَا بَعِدَتۡ ثَمُودُ
A wi'ay ɓe ñiiɓaano ɗon. ngandee woɗɗineede yurmeende wonanii Madayana wano Samuuda'en woɗɗiniranoo.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ
Gooŋɗii Men Nulirii Muusaa Aayeeje amen ɗeen e hujja ɓannguɗo.
عربي تفسیرونه:
إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ فِرۡعَوۡنَۖ وَمَآ أَمۡرُ فِرۡعَوۡنَ بِرَشِيدٖ
Ha e Fir'awna e mbatu mun. ɓe njokkii yamiroore Fir'awna nden, yamiroore Fir'awna non wanaa feewnde.
عربي تفسیرونه:
يَقۡدُمُ قَوۡمَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَأَوۡرَدَهُمُ ٱلنَّارَۖ وَبِئۡسَ ٱلۡوِرۡدُ ٱلۡمَوۡرُودُ
O ardoyto yimɓe makko ɓeen ñande darngal, o jolna ɓe ka Yiite. (Nge)bonii jolirde jolaande.
عربي تفسیرونه:
وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِۦ لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ بِئۡسَ ٱلرِّفۡدُ ٱلۡمَرۡفُودُ
Ɓe njokkinaama kuddi e oo (aduna), e ñande Darngal. Bonii ballal ngal ɓe njokkindiranaa.
عربي تفسیرونه:
ذَٰلِكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡقُرَىٰ نَقُصُّهُۥ عَلَيۡكَۖ مِنۡهَا قَآئِمٞ وَحَصِيدٞ
Ɗuum ko jeyaaɗum e kumpite ce'e, miɗen fillano maa ɗuum: no e majje ñiiɓɗe e coñaaɗe.
عربي تفسیرونه:
وَمَا ظَلَمۡنَٰهُمۡ وَلَٰكِن ظَلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡۖ فَمَآ أَغۡنَتۡ عَنۡهُمۡ ءَالِهَتُهُمُ ٱلَّتِي يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖ لَّمَّا جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَمَا زَادُوهُمۡ غَيۡرَ تَتۡبِيبٖ
Min tooñaani ɓe. Ko woni, ko kamɓe tooñi ko'e maɓɓe. deweteeɗi maɓɓe ɗiin ɗiɓe ndwatnoo gah ɗin duncanaali ɓe hay e huunde, tuma nde yamiroore Joomi maa nden arnoo; ɗi ɓeydaani ɓe si wonaa hayrude.
عربي تفسیرونه:
وَكَذَٰلِكَ أَخۡذُ رَبِّكَ إِذَآ أَخَذَ ٱلۡقُرَىٰ وَهِيَ ظَٰلِمَةٌۚ إِنَّ أَخۡذَهُۥٓ أَلِيمٞ شَدِيدٌ
Ko wano nii nanngal Joomi maa ngal, si tawii o nanngii ce'e ɗen hara ko ɗe tooñɗe. Pellet nanngal makko ngal ko muusngal caɗtungal.
عربي تفسیرونه:
إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّمَنۡ خَافَ عَذَابَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ ذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّجۡمُوعٞ لَّهُ ٱلنَّاسُ وَذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّشۡهُودٞ
Pellet tasakuyee wonii e ɗuum ɗoo wonan´de on kulɗo lepte laakara. nden ko ñalaande yimɓe en mooɓoyte e mun, nde kadi ko ñalaande seedoyteende.
عربي تفسیرونه:
وَمَا نُؤَخِّرُهُۥٓ إِلَّا لِأَجَلٖ مَّعۡدُودٖ
Min neeɓtinataa nde si wanah haa e lajal limangal.
عربي تفسیرونه:
يَوۡمَ يَأۡتِ لَا تَكَلَّمُ نَفۡسٌ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦۚ فَمِنۡهُمۡ شَقِيّٞ وَسَعِيدٞ
Ñalnde ngal arata, woŋkii (woo) wowlatah si wanaa e duŋayee makko. Hino e maɓɓe malkisaaɗo e malaaɗo.
عربي تفسیرونه:
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ شَقُواْ فَفِي ٱلنَّارِ لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَشَهِيقٌ
Si ko malkisaaɓe ɓen, ko ka Yiite; hino woodani ɓe ndeer ton ottaango e hiikaango.
عربي تفسیرونه:
خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۚ إِنَّ رَبَّكَ فَعَّالٞ لِّمَا يُرِيدُ
Ko ɓe luttinteeɓe ndeer magge fotde kammuuli ɗiin e leydi ndin no duumii, si wonah si Joomii maa muuyii; pellet Joomi maa ko baɗoowo kala ko O faandii.
عربي تفسیرونه:
۞ وَأَمَّا ٱلَّذِينَ سُعِدُواْ فَفِي ٱلۡجَنَّةِ خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۖ عَطَآءً غَيۡرَ مَجۡذُوذٖ
Si tawii non ko malaaɓe ɓen, ko ka ndeer Aljanna woni ko duumintee e mun fotde kammuuli ɗin e leydi ndin no duumii, si wanaa si Joomi maa muuyii. (Ɗum) ko dokkal ngal taƴondirtaa.
عربي تفسیرونه:
فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّمَّا يَعۡبُدُ هَٰٓؤُلَآءِۚ مَا يَعۡبُدُونَ إِلَّا كَمَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُهُم مِّن قَبۡلُۚ وَإِنَّا لَمُوَفُّوهُمۡ نَصِيبَهُمۡ غَيۡرَ مَنقُوصٖ
Wota a won e sikke e huunde ko ɓee ndewata. ɓe rewiraani si wanaa no baabiraaɓe maɓɓe ndewiray- noo ko adii. minen non, min hunniranay ɓe geɗal maɓɓe ngal ko aldah e ustugol.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ فَٱخۡتُلِفَ فِيهِۚ وَلَوۡلَا كَلِمَةٞ سَبَقَتۡ مِن رَّبِّكَ لَقُضِيَ بَيۡنَهُمۡۚ وَإِنَّهُمۡ لَفِي شَكّٖ مِّنۡهُ مُرِيبٖ
Gooŋɗii min ngkkii Muusaa Deftere nden, luutondi- raa e mayre. Si wanaano konngol ardinoongol immorde ka Joomi maa, ñaaweteno hakkunde maɓɓe. Kamɓe kan heɓe e sikke sikkitiiɗo e e mayre.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّ كُلّٗا لَّمَّا لَيُوَفِّيَنَّهُمۡ رَبُّكَ أَعۡمَٰلَهُمۡۚ إِنَّهُۥ بِمَا يَعۡمَلُونَ خَبِيرٞ
Wonaani kala maɓɓe si wonaa Joomi maa hunna- nay ɓe (njoɓdi) kuuɗe maɓɓe. Pellet ko O kumpitiiɗo ko ɓe ngollata kon.
عربي تفسیرونه:
فَٱسۡتَقِمۡ كَمَآ أُمِرۡتَ وَمَن تَابَ مَعَكَ وَلَا تَطۡغَوۡاْۚ إِنَّهُۥ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
Ñiiɓir [e pocciingol ngol] wano njamiraɗaa non, e tuubuɓe won´duɓe e maaɗa. wota on mbew. Pellet ko O deenɗo ko ngolloton kon.
عربي تفسیرونه:
وَلَا تَرۡكَنُوٓاْ إِلَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ فَتَمَسَّكُمُ ٱلنَّارُ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَ ثُمَّ لَا تُنصَرُونَ
Wata on ooñor e tooñuɓe ɓen sakko Yiite ngen mema on. Alanah on gah ni Alla yiɗɓe. refti on mballoytaake.
عربي تفسیرونه:
وَأَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ طَرَفَيِ ٱلنَّهَارِ وَزُلَفٗا مِّنَ ٱلَّيۡلِۚ إِنَّ ٱلۡحَسَنَٰتِ يُذۡهِبۡنَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ ذَٰلِكَ ذِكۡرَىٰ لِلذَّٰكِرِينَ
Ñiiɓnu juulde nde ka seraaji ɗiɗi ñalawma e saa'iiji jemma. Pellet moƴƴi ɗin hino momta bonɗi ɗin. Ɗuum ko waaju wonan´de ɓeen waajitotooɓe.
عربي تفسیرونه:
وَٱصۡبِرۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Muñño. pellet Alla yeebataa njoɓdi moƴƴinooɓe ɓeen.
عربي تفسیرونه:
فَلَوۡلَا كَانَ مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِن قَبۡلِكُمۡ أُوْلُواْ بَقِيَّةٖ يَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡفَسَادِ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّنۡ أَنجَيۡنَا مِنۡهُمۡۗ وَٱتَّبَعَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَآ أُتۡرِفُواْ فِيهِ وَكَانُواْ مُجۡرِمِينَ
Ko haɗnoo wona e gire adinooɓe on ɓen, joomiraa- ɓe kedde, ɓe no haɗa e bonnugol ka leydi! si seeɗaaɓe e ɓen ɓe min ndaɗndunoo e maɓɓe. Tooñuɓe ɓen nokki e ko ɓe neeminaa e mun kon, ɓe laatii bonɓe.
عربي تفسیرونه:
وَمَا كَانَ رَبُّكَ لِيُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا مُصۡلِحُونَ
Joomi maa siforaani kalkiroowo ce'e e hoore tooñe tawa yimɓe maɓɓe ko moƴƴinooɓe.
عربي تفسیرونه:
وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ لَجَعَلَ ٱلنَّاسَ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗۖ وَلَا يَزَالُونَ مُخۡتَلِفِينَ
Sinno Joomi maa muuyiino, O waɗatno yimɓe ɓen moftal gootal. ɓe ceerataa ko ɓe luutondirooɓe.
عربي تفسیرونه:
إِلَّا مَن رَّحِمَ رَبُّكَۚ وَلِذَٰلِكَ خَلَقَهُمۡۗ وَتَمَّتۡ كَلِمَةُ رَبِّكَ لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنَ ٱلۡجِنَّةِ وَٱلنَّاسِ أَجۡمَعِينَ
si wanaa ɓeen ɓe Joomi maa yurmaa. Ko sabu ɗuum O tagiri ɓe. Konngol Joomi maa ngol jojjii won´de: "Pellet, Mi hebbiniray Jahannama jinna e yimɓe, ɓe denndaangal".
عربي تفسیرونه:
وَكُلّٗا نَّقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلرُّسُلِ مَا نُثَبِّتُ بِهِۦ فُؤَادَكَۚ وَجَآءَكَ فِي هَٰذِهِ ٱلۡحَقُّ وَمَوۡعِظَةٞ وَذِكۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ
Kala e mu'un, miɗen fillano maa kabaruuji Nulaaɓe, ko min tabintinra ɗuum ɓernnde maa ngon. Aranii ma e ngol (cortewol) goonga e waaju e janntoore wonan´de gooŋɗinɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
وَقُل لِّلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنَّا عَٰمِلُونَ
Maakan ɓeen ɓe gooŋɗinah: "NGollee e nokku mo'on. minen kadi, ko min gollooɓe.
عربي تفسیرونه:
وَٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ
Padee kadi. minen ko men fatndiiɓe".
عربي تفسیرونه:
وَلِلَّهِ غَيۡبُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ يُرۡجَعُ ٱلۡأَمۡرُ كُلُّهُۥ فَٱعۡبُدۡهُ وَتَوَكَّلۡ عَلَيۡهِۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
Ko Alla heeranii birniiɗi kammuuli ɗin e leydi ndin, ko ka makko fiyaaku no fow ruttetee. Awa rewu Mo, fawo-ɗaa e makko. Joomi maa wonaani belsindiiɗo e ɗuum ko ngolloton.
عربي تفسیرونه:
 
د معناګانو ژباړه سورت: هود
د سورتونو فهرست (لړلیک) د مخ نمبر
 
د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فلاني ژباړه - د رواد الترجمة مرکز - د ژباړو فهرست (لړلیک)

دا ژباړه د مرکز رواد الترجمة ټیم لخوا د ربوہ د تبلیغ ټولنې او د اسلامي منځپانګې د خدماتو ټولنې په همکارۍ شوې.

بندول