Check out the new design

《古兰经》译解 - 某种文翻译 - 拉瓦德翻译中心。 * - 译解目录


含义的翻译 章: 宰哈柔福   段:

Simoore sukruf

حمٓ
Haa, miim.[1]
[1] Ɗe alkule taƴaaɗe e arwan'de cimooje ɗe njoopiiima won'de alkur'aana no roŋkina ɗum yani dikkaade sirkooɓe ɓe ɓe ndoŋki aarnaade ɗum tafra ɗemngal arabi tafori tinndi ni roŋker arabi addude yeru mum wond'ude e pasintaagal maɓɓe waɗde alkur'aana ko ɗum wahyu ummade e alla.
阿拉伯语经注:
وَٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ
Mi wooɗndirii defere ɓanngunde ndeen !
阿拉伯语经注:
إِنَّا جَعَلۡنَٰهُ قُرۡءَٰنًا عَرَبِيّٗا لَّعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Min maɗii nde janngeteende [e ɗemngal] aarabu, mbelajo'o, on kaqqilay.
阿拉伯语经注:
وَإِنَّهُۥ فِيٓ أُمِّ ٱلۡكِتَٰبِ لَدَيۡنَا لَعَلِيٌّ حَكِيمٌ
Pellet, hende woni ka Amen gaa, ka yumma defte, toownde, ñeñaande.
阿拉伯语经注:
أَفَنَضۡرِبُ عَنكُمُ ٱلذِّكۡرَ صَفۡحًا أَن كُنتُمۡ قَوۡمٗا مُّسۡرِفِينَ
E Min ngacciray njippinangol on jantoore ndeen, ɗuurngal on, fii on ngonii yimɓe fantinɓe?
阿拉伯语经注:
وَكَمۡ أَرۡسَلۡنَا مِن نَّبِيّٖ فِي ٱلۡأَوَّلِينَ
Ɗuuɗii e Annabaaɓe ɓe Min nuli e adinooɓe ɓeen.
阿拉伯语经注:
وَمَا يَأۡتِيهِم مِّن نَّبِيٍّ إِلَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Annabaajo araali e maɓɓe, si wonaa ɓe njalkitay mo.
阿拉伯语经注:
فَأَهۡلَكۡنَآ أَشَدَّ مِنۡهُم بَطۡشٗا وَمَضَىٰ مَثَلُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Min kalki ko ɓuri ɓe saɗtude doole ! Toode mise adinooɓe ɓeen jawtiino.
阿拉伯语经注:
وَلَئِن سَأَلۡتَهُم مَّنۡ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ لَيَقُولُنَّ خَلَقَهُنَّ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡعَلِيمُ
Ko pellet, si a lamndike ɓe: "Ko hommbo tagi kammuuji ɗin e leydi ndin?" Ɓe mbi'ay: "Ko pooluɗo, gannduɗo on tagi ɗii".
阿拉伯语经注:
ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ مَهۡدٗا وَجَعَلَ لَكُمۡ فِيهَا سُبُلٗا لَّعَلَّكُمۡ تَهۡتَدُونَ
Oon mbaɗiranɗo on leydi ndin weertaandi, O waɗani on ɗate e mayri, fii no ɗoworon.
阿拉伯语经注:
وَٱلَّذِي نَزَّلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءَۢ بِقَدَرٖ فَأَنشَرۡنَا بِهِۦ بَلۡدَةٗ مَّيۡتٗاۚ كَذَٰلِكَ تُخۡرَجُونَ
Oon jippinrɗo toɓo ka kammuu, yeru haaju, Min nguurnitiri ngo leydi maayndi. Ko noon yaltinirteɗon.
阿拉伯语经注:
وَٱلَّذِي خَلَقَ ٱلۡأَزۡوَٰجَ كُلَّهَا وَجَعَلَ لَكُم مِّنَ ٱلۡفُلۡكِ وَٱلۡأَنۡعَٰمِ مَا تَرۡكَبُونَ
On takɗo nooneeji ɗin fow, O waɗirani on e laaɗe ɗen e neemoraaɗi ɗiin, ko mbaɗɗoron,
阿拉伯语经注:
لِتَسۡتَوُۥاْ عَلَىٰ ظُهُورِهِۦ ثُمَّ تَذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ رَبِّكُمۡ إِذَا ٱسۡتَوَيۡتُمۡ عَلَيۡهِ وَتَقُولُواْ سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِي سَخَّرَ لَنَا هَٰذَا وَمَا كُنَّا لَهُۥ مُقۡرِنِينَ
fii yo on potondir e hoore majji, refti ngannditon neema Joomi mon on, tuma potondirɗon e majji, mb'on on tuma: "Senaare woodanii eeltanɗo min ɗuum On, min ngonaano taaqanaaɓe ɗum.
阿拉伯语经注:
وَإِنَّآ إِلَىٰ رَبِّنَا لَمُنقَلِبُونَ
minen noon, ko ka Joomi amen woni ko min nduttotoo".
阿拉伯语经注:
وَجَعَلُواْ لَهُۥ مِنۡ عِبَادِهِۦ جُزۡءًاۚ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَكَفُورٞ مُّبِينٌ
Ɓe mbaɗani mo geɗal e jiyaaɓe Makko ɓeen ! Pellet, on neɗɗaŋke ko jedduɗo ɓannguɗo.
阿拉伯语经注:
أَمِ ٱتَّخَذَ مِمَّا يَخۡلُقُ بَنَاتٖ وَأَصۡفَىٰكُم بِٱلۡبَنِينَ
Kaa woo O jogiti ɓiɗɓe rewɓe e ko O tagi kon, O heertinani on ɓiɗɓe worɓe ɓeen?
阿拉伯语经注:
وَإِذَا بُشِّرَ أَحَدُهُم بِمَا ضَرَبَ لِلرَّحۡمَٰنِ مَثَلٗا ظَلَّ وَجۡهُهُۥ مُسۡوَدّٗا وَهُوَ كَظِيمٌ
Si goɗɗo e maɓɓe wewliniraama ko o waɗirani kon Hinaranke On misal, ye'eso makko ngon niɓɓita metteendi hombo suuɗi.
阿拉伯语经注:
أَوَمَن يُنَشَّؤُاْ فِي ٱلۡحِلۡيَةِ وَهُوَ فِي ٱلۡخِصَامِ غَيۡرُ مُبِينٖ
E ko on ne'eteeɗo e cuɗaari, hara kaŋko on ka yeddondiral, wonaa o ɓannginoowo haala?
阿拉伯语经注:
وَجَعَلُواْ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ ٱلَّذِينَ هُمۡ عِبَٰدُ ٱلرَّحۡمَٰنِ إِنَٰثًاۚ أَشَهِدُواْ خَلۡقَهُمۡۚ سَتُكۡتَبُ شَهَٰدَتُهُمۡ وَيُسۡـَٔلُونَ
Ɓe mbaɗi Malaa'ikaaɓe tawɓe ɓeen ko jiyaaɓe Joom yurmeende oon, rewɓe ! Kere ɓe seedino tageede ɓeen? Awa fii seedagol maɓɓe ngol winndete, ɓe lamnditoyee.
阿拉伯语经注:
وَقَالُواْ لَوۡ شَآءَ ٱلرَّحۡمَٰنُ مَا عَبَدۡنَٰهُمۗ مَّا لَهُم بِذَٰلِكَ مِنۡ عِلۡمٍۖ إِنۡ هُمۡ إِلَّا يَخۡرُصُونَ
Ɓe mbi'iti: "Si Joom yurmeende On haajuno, min ndewataano ɓe". Ɓe alanaa ɗuum hay e ganndal; ɓe ngonaani, si wonaa hiɓe pena.
阿拉伯语经注:
أَمۡ ءَاتَيۡنَٰهُمۡ كِتَٰبٗا مِّن قَبۡلِهِۦ فَهُم بِهِۦ مُسۡتَمۡسِكُونَ
Kaa ko defftere Min ngaddani ɓe ado ndee ɗoo, hara ko nden woni ko ɓe njogitii?
阿拉伯语经注:
بَلۡ قَالُوٓاْ إِنَّا وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا عَلَىٰٓ أُمَّةٖ وَإِنَّا عَلَىٰٓ ءَاثَٰرِهِم مُّهۡتَدُونَ
Si ko woni, ɓe mbi'iu: "Minen Min tawu baabiraaɓe amen ɓeen e diina, haray ko e batteeji maɓɓe min peewirta".
阿拉伯语经注:
وَكَذَٰلِكَ مَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ فِي قَرۡيَةٖ مِّن نَّذِيرٍ إِلَّا قَالَ مُتۡرَفُوهَآ إِنَّا وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا عَلَىٰٓ أُمَّةٖ وَإِنَّا عَلَىٰٓ ءَاثَٰرِهِم مُّقۡتَدُونَ
Ko wano non, Min nulaali jeertinoowo aditaade ma e saare woo, si wonaa hooreeɓe maɓɓe neemiiɓe mbi'ay: "Minen Min tawu baabiraaɓe amen ɓen e diina, ɗum non ko batteeji maɓɓe ɗin men ñermtinta".
阿拉伯语经注:
۞ قَٰلَ أَوَلَوۡ جِئۡتُكُم بِأَهۡدَىٰ مِمَّا وَجَدتُّمۡ عَلَيۡهِ ءَابَآءَكُمۡۖ قَالُوٓاْ إِنَّا بِمَآ أُرۡسِلۡتُم بِهِۦ كَٰفِرُونَ
O maaki: "Hay si mi addan on ko ɓuri feewude kon ko tawruɗon baabiraaɓe mon ɓen?" Ɓe mbi'i: "Minen dey, ko min jedduɓe ko nulidaɗon e mum koon".
阿拉伯语经注:
فَٱنتَقَمۡنَا مِنۡهُمۡۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُكَذِّبِينَ
Min njottii e maɓɓe. ndaare no battande fennuɓe ɓeen mba'unoo.
阿拉伯语经注:
وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ لِأَبِيهِ وَقَوۡمِهِۦٓ إِنَّنِي بَرَآءٞ مِّمَّا تَعۡبُدُونَ
Jaŋto tuma Ibraahiima maakannoo been makko e yimɓe makko ɓeen: "Min on ko mi daɗndiiɗo e kon ko ndewoton,
阿拉伯语经注:
إِلَّا ٱلَّذِي فَطَرَنِي فَإِنَّهُۥ سَيَهۡدِينِ
si wanaa On takɗo lam, Kaŋko oon, O feewnay kam".
阿拉伯语经注:
وَجَعَلَهَا كَلِمَةَۢ بَاقِيَةٗ فِي عَقِبِهِۦ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
O waɗi ngool konngol heddotoongol ɓaawo makko, mbelajo'o, ɓe nduttoto.
阿拉伯语经注:
بَلۡ مَتَّعۡتُ هَٰٓؤُلَآءِ وَءَابَآءَهُمۡ حَتَّىٰ جَآءَهُمُ ٱلۡحَقُّ وَرَسُولٞ مُّبِينٞ
Si ko woni, Mi dakmitii ɓee ɗoo e baabiraaɓe maɓɓe ɓeen, haa nde goonga kan ngarnoo e maɓɓe, e Nulaaɗo ɓannguɗo.
阿拉伯语经注:
وَلَمَّا جَآءَهُمُ ٱلۡحَقُّ قَالُواْ هَٰذَا سِحۡرٞ وَإِنَّا بِهِۦ كَٰفِرُونَ
Nde goonga kan arnoo e maɓɓe, ɓe mbi'i: "Ɗuum ko mbilewu, minen ko min njedduɓe ɗuum".
阿拉伯语经注:
وَقَالُواْ لَوۡلَا نُزِّلَ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانُ عَلَىٰ رَجُلٖ مِّنَ ٱلۡقَرۡيَتَيۡنِ عَظِيمٍ
Ɓe mb'iti: "Ko haɗno ndee Alqur'aanaare jippinee e gorko mawɗo ca'e ɗen ɗiɗi?"
阿拉伯语经注:
أَهُمۡ يَقۡسِمُونَ رَحۡمَتَ رَبِّكَۚ نَحۡنُ قَسَمۡنَا بَيۡنَهُم مَّعِيشَتَهُمۡ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَرَفَعۡنَا بَعۡضَهُمۡ فَوۡقَ بَعۡضٖ دَرَجَٰتٖ لِّيَتَّخِذَ بَعۡضُهُم بَعۡضٗا سُخۡرِيّٗاۗ وَرَحۡمَتُ رَبِّكَ خَيۡرٞ مِّمَّا يَجۡمَعُونَ
E ko kamɓe senndata yurmeende Joomi maa ndeen? Awa ko Minen ngoni ko senndi nguureeji maɓɓe ɗiin hakkunde maɓɓe, ka nguurndam aduna. Min ɓamti yoga maɓɓe e hoore ɓeya, darjaaji, fii no yoga maɓɓe jogitora yoga eeltane. Haray ko yurmeende Joomi maa ndeen, ɓuri moƴƴude e ko ko ɓe mooɓata.
阿拉伯语经注:
وَلَوۡلَآ أَن يَكُونَ ٱلنَّاسُ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ لَّجَعَلۡنَا لِمَن يَكۡفُرُ بِٱلرَّحۡمَٰنِ لِبُيُوتِهِمۡ سُقُفٗا مِّن فِضَّةٖ وَمَعَارِجَ عَلَيۡهَا يَظۡهَرُونَ
Si wonaano fii wata yimɓe ɓeen ngon mofte goote, Min mbaɗayno e cuuɗi kala jedduɗo Hinnaranke Oon: kiɓɓe kaalisi e ŋabbirɗe ka ɓe ƴawra;
阿拉伯语经注:
وَلِبُيُوتِهِمۡ أَبۡوَٰبٗا وَسُرُرًا عَلَيۡهَا يَتَّكِـُٔونَ
(Min mbaɗayno kadi) e cuuɗi maɓɓe ɗiin, dame e ndaɗɗude ka ɓe soɓɓindoo,
阿拉伯语经注:
وَزُخۡرُفٗاۚ وَإِن كُلُّ ذَٰلِكَ لَمَّا مَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَٱلۡأٓخِرَةُ عِندَ رَبِّكَ لِلۡمُتَّقِينَ
e cuɗaari. Kono ɗuum fow wonaani, si wonaa dakamme nguurndam aduna. Ko La'akara on ka Joomi maa, woni fii gooŋɗinɓe ɓeen.
阿拉伯语经注:
وَمَن يَعۡشُ عَن ذِكۡرِ ٱلرَّحۡمَٰنِ نُقَيِّضۡ لَهُۥ شَيۡطَٰنٗا فَهُوَ لَهُۥ قَرِينٞ
Kala ɗuurniiɗo e jaŋtoore Hinaranko On, Min nguurta mo e seytanuuru, hara ko ndun woni ko o coowodata.
阿拉伯语经注:
وَإِنَّهُمۡ لَيَصُدُّونَهُمۡ عَنِ ٱلسَّبِيلِ وَيَحۡسَبُونَ أَنَّهُم مُّهۡتَدُونَ
Ɗiin (awaseeji) noon, ko sakkorayɗi ɓe e peewal ngal, haa ka ɓe cikkata hiɓe peewi.
阿拉伯语经注:
حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَنَا قَالَ يَٰلَيۡتَ بَيۡنِي وَبَيۡنَكَ بُعۡدَ ٱلۡمَشۡرِقَيۡنِ فَبِئۡسَ ٱلۡقَرِينُ
Haa si o aroyii e Amin, o wi'a: "Ee bone ! hara hakkunde am e maa woɗɗirayno goɗɗal puɗɗirɗe ɗen ɗiɗi woɗɗiri ! A bonii cinndadiiɗo !".
阿拉伯语经注:
وَلَن يَنفَعَكُمُ ٱلۡيَوۡمَ إِذ ظَّلَمۡتُمۡ أَنَّكُمۡ فِي ٱلۡعَذَابِ مُشۡتَرِكُونَ
[Ɗuum] nafataa on hannde - nde tawnoo on tooñii - won'de ko ka lepte kaawtuɗon.
阿拉伯语经注:
أَفَأَنتَ تُسۡمِعُ ٱلصُّمَّ أَوۡ تَهۡدِي ٱلۡعُمۡيَ وَمَن كَانَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
E ko an naninta paaɗuɗo maa feewnaa bunɗo e on wonɗo e ndeer majjere ɓanngunde?
阿拉伯语经注:
فَإِمَّا نَذۡهَبَنَّ بِكَ فَإِنَّا مِنۡهُم مُّنتَقِمُونَ
Si Min ngar ƴettitude ma, ko Min yoɓottotooɓe e maɓɓe.
阿拉伯语经注:
أَوۡ نُرِيَنَّكَ ٱلَّذِي وَعَدۡنَٰهُمۡ فَإِنَّا عَلَيۡهِم مُّقۡتَدِرُونَ
maa hara Men holle ko Min kammbirani ɓeen kon, haray noon ko Min gaynooɓe fii maɓɓe.
阿拉伯语经注:
فَٱسۡتَمۡسِكۡ بِٱلَّذِيٓ أُوحِيَ إِلَيۡكَۖ إِنَّكَ عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Jogito kon ko wahayinaa e maaɗa. Pellet, hiɗa jokki laawol pocciingol.
阿拉伯语经注:
وَإِنَّهُۥ لَذِكۡرٞ لَّكَ وَلِقَوۡمِكَۖ وَسَوۡفَ تُسۡـَٔلُونَ
Ndee non [Alqur'aanaare], ko nde teddungal maa an e yimɓe maa ɓeen. Aray nde laɓnditeeɗon.
阿拉伯语经注:
وَسۡـَٔلۡ مَنۡ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رُّسُلِنَآ أَجَعَلۡنَا مِن دُونِ ٱلرَّحۡمَٰنِ ءَالِهَةٗ يُعۡبَدُونَ
Lamndii e ɓeen Nulaaɓe Amen ɓe Min nulunoo ado maa, si Min mbaɗuno ko wanaa Hinnaranke On, deweteeɗi goo?
阿拉伯语经注:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَآ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَقَالَ إِنِّي رَسُولُ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Gooŋɗii Min immindinii Muusaa e aayeeje Amen ɗeen, haa e Fir'awna e mbatu mun ngun, o maaki: "Ko mi Nulaaɗo Jeyɗo tagoore".
阿拉伯语经注:
فَلَمَّا جَآءَهُم بِـَٔايَٰتِنَآ إِذَا هُم مِّنۡهَا يَضۡحَكُونَ
Nde o addannooɓe aayeeje Amen ɗren, e jaka yoo hiɓe njalaɗi.
阿拉伯语经注:
وَمَا نُرِيهِم مِّنۡ ءَايَةٍ إِلَّا هِيَ أَكۡبَرُ مِنۡ أُخۡتِهَاۖ وَأَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡعَذَابِ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
Min hollaali ɓe aaya, si wonaa haray on ɓuri adiiɗo mo on mawnude. Min nanngiri ɓe lepte ɗeen, mbelajo'o, ɓe nduttoto.
阿拉伯语经注:
وَقَالُواْ يَٰٓأَيُّهَ ٱلسَّاحِرُ ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ بِمَا عَهِدَ عِندَكَ إِنَّنَا لَمُهۡتَدُونَ
Ɓe mbi'i: "Ko an yo mbileejo! Torano min Joomi maa, ko O ahodi kon e maaɗa. Pellet, ko min feewooɓe".
阿拉伯语经注:
فَلَمَّا كَشَفۡنَا عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابَ إِذَا هُمۡ يَنكُثُونَ
Nde Min huncannooɓe lepte ɗeen, e jaka yoo, hiɓe pirta [ahadi].
阿拉伯语经注:
وَنَادَىٰ فِرۡعَوۡنُ فِي قَوۡمِهِۦ قَالَ يَٰقَوۡمِ أَلَيۡسَ لِي مُلۡكُ مِصۡرَ وَهَٰذِهِ ٱلۡأَنۡهَٰرُ تَجۡرِي مِن تَحۡتِيٓۚ أَفَلَا تُبۡصِرُونَ
Fir'awna noddi e yimɓe ɓeen, o wi'i: "Ko onon yo yimɓe am, wanaa miin jey laamu Misra? E hino ɗii canɗi no ila e ley kuɓeeji am? E on nji'ataa?
阿拉伯语经注:
أَمۡ أَنَا۠ خَيۡرٞ مِّنۡ هَٰذَا ٱلَّذِي هُوَ مَهِينٞ وَلَا يَكَادُ يُبِينُ
Kaa mi ɓuraa teddude oo koyɗo mo eɓɓataa laɓɓinnde haala?
阿拉伯语经注:
فَلَوۡلَآ أُلۡقِيَ عَلَيۡهِ أَسۡوِرَةٞ مِّن ذَهَبٍ أَوۡ جَآءَ مَعَهُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ مُقۡتَرِنِينَ
Awa ko hanno jawe kaŋŋe mbrnee e makko? Ma Malaa'ika'en arda e makko, na jokkondiri?"
阿拉伯语经注:
فَٱسۡتَخَفَّ قَوۡمَهُۥ فَأَطَاعُوهُۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ
O ɗaytini yimɓe makko ɓen, ɓe ɗowtii mo. Pellet, ɓeen ɗon laatino yimɓe faasiqiiɓe.
阿拉伯语经注:
فَلَمَّآ ءَاسَفُونَا ٱنتَقَمۡنَا مِنۡهُمۡ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ أَجۡمَعِينَ
Nde ɓe tikkinnoo Min, Min yottii e maɓɓe; Min njooli ɓe fof.
阿拉伯语经注:
فَجَعَلۡنَٰهُمۡ سَلَفٗا وَمَثَلٗا لِّلۡأٓخِرِينَ
Min mbaɗi ɓe ardiiɓe e yeru, wonan'de sakkiitiiɓe ɓeen.
阿拉伯语经注:
۞ وَلَمَّا ضُرِبَ ٱبۡنُ مَرۡيَمَ مَثَلًا إِذَا قَوۡمُكَ مِنۡهُ يَصِدُّونَ
Tuma nde geɗal neene Maryama on piyiranoo misal, tawaa yoo, yimɓe maa ɓeen no sooƴira ɗuum.
阿拉伯语经注:
وَقَالُوٓاْ ءَأَٰلِهَتُنَا خَيۡرٌ أَمۡ هُوَۚ مَا ضَرَبُوهُ لَكَ إِلَّا جَدَلَۢاۚ بَلۡ هُمۡ قَوۡمٌ خَصِمُونَ
ɓe mbi'i: "Ko deweteeɗi amen ɗin ɓuri moƴƴude, kaa ko Kaŋko?" Ɓe piyiranaali ma ngal (misal), si wonaa fii wennjugol. Wurin, ko ɓe yimɓe saɗtuɓe mbeñe.
阿拉伯语经注:
إِنۡ هُوَ إِلَّا عَبۡدٌ أَنۡعَمۡنَا عَلَيۡهِ وَجَعَلۡنَٰهُ مَثَلٗا لِّبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ
Awa (Iisaa) wonaani, si wanaa jiyaaɗo mo Min neemini e mum, Min mbaɗi mo yeru wonan'de ɓiɗɓe Israa'iila ɓeen.
阿拉伯语经注:
وَلَوۡ نَشَآءُ لَجَعَلۡنَا مِنكُم مَّلَٰٓئِكَةٗ فِي ٱلۡأَرۡضِ يَخۡلُفُونَ
Si Moen kaajuno, Min waɗtitirayno on Malaa'ika, ko lomtoo ka leydi.
阿拉伯语经注:
وَإِنَّهُۥ لَعِلۡمٞ لِّلسَّاعَةِ فَلَا تَمۡتَرُنَّ بِهَا وَٱتَّبِعُونِۚ هَٰذَا صِرَٰطٞ مُّسۡتَقِيمٞ
Pellet non, ko o anndinorde Darngal. Wota on cikkito fii maggal. Jokkee kam, ko ɗuum woni laawol Pocciingol ngol.
阿拉伯语经注:
وَلَا يَصُدَّنَّكُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُۖ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
Wota seytaane falo on ! tawde pellet, ko o gaño mon ɓannguɗo.
阿拉伯语经注:
وَلَمَّا جَآءَ عِيسَىٰ بِٱلۡبَيِّنَٰتِ قَالَ قَدۡ جِئۡتُكُم بِٱلۡحِكۡمَةِ وَلِأُبَيِّنَ لَكُم بَعۡضَ ٱلَّذِي تَخۡتَلِفُونَ فِيهِۖ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُونِ
Nde Iisaa ardunoo e ɓannguɗi ɗin, o maaki: "Gooŋɗii mi ardanii on e ñeeñal, e no mi ɓannginirana on yoga e ko luutondirɗon e muuɗum. Haray kulee Allah, ɗoftoɗon mi.
阿拉伯语经注:
إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ رَبِّي وَرَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُوهُۚ هَٰذَا صِرَٰطٞ مُّسۡتَقِيمٞ
Pellet, ko Alla Woni Joomi am e Joomi mon. Ndewee Mo. Ko ɗuum woni laawol pocciingol ngol".
阿拉伯语经注:
فَٱخۡتَلَفَ ٱلۡأَحۡزَابُ مِنۢ بَيۡنِهِمۡۖ فَوَيۡلٞ لِّلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡ عَذَابِ يَوۡمٍ أَلِيمٍ
Feddeeji ɗiin luutondiri hakkunde majji. Bone woodanii ɓen yedduɓe, immorde e lepte ñalaande mu'usuuɗe !
阿拉伯语经注:
هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّا ٱلسَّاعَةَ أَن تَأۡتِيَهُم بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Hara ɓe habbi si wpnaa nde Darngal ngal ardata ɓe e juhal, hara ɓe so'aa anndude?
阿拉伯语经注:
ٱلۡأَخِلَّآءُ يَوۡمَئِذِۭ بَعۡضُهُمۡ لِبَعۡضٍ عَدُوٌّ إِلَّا ٱلۡمُتَّقِينَ
Welduɓe ɓeen, nden ñalnde, yoga maɓɓe ko ayrooɓe yoga; si wonaa gooŋɗuiɓe ɓeen.
阿拉伯语经注:
يَٰعِبَادِ لَا خَوۡفٌ عَلَيۡكُمُ ٱلۡيَوۡمَ وَلَآ أَنتُمۡ تَحۡزَنُونَ
Ko onon yo jiyaaɓe Am ! Kulol alanaa on hannde; wonaa on sunotooɓe kadi.
阿拉伯语经注:
ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَكَانُواْ مُسۡلِمِينَ
ɓeen gooŋɗinɓe Aayeeje Amen ɗeen, ɓe ngoni jebbiliiɓe,
阿拉伯语经注:
ٱدۡخُلُواْ ٱلۡجَنَّةَ أَنتُمۡ وَأَزۡوَٰجُكُمۡ تُحۡبَرُونَ
naatee ka Aljanna, onon e nannduɓe e mon, hoɗon saɗnee".
阿拉伯语经注:
يُطَافُ عَلَيۡهِم بِصِحَافٖ مِّن ذَهَبٖ وَأَكۡوَابٖۖ وَفِيهَا مَا تَشۡتَهِيهِ ٱلۡأَنفُسُ وَتَلَذُّ ٱلۡأَعۡيُنُۖ وَأَنتُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
[Gollooɓe] hino wannginee e maɓɓe, mirannji kaŋŋe e yedduɗe; hino ton kadi: kala ko wonkii muuyetee, gite dakmitoo. Hara le, ko on duumotooɓe toon.
阿拉伯语经注:
وَتِلۡكَ ٱلۡجَنَّةُ ٱلَّتِيٓ أُورِثۡتُمُوهَا بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Ko on ngoni Aljanna mo roniniraɗon, sabu ko ko ngollaynoɗon.
阿拉伯语经注:
لَكُمۡ فِيهَا فَٰكِهَةٞ كَثِيرَةٞ مِّنۡهَا تَأۡكُلُونَ
Hino woodani on toon, muuyanteeɗi ɗuuɗuɗi, ɗi ñaamoton e mum.
阿拉伯语经注:
إِنَّ ٱلۡمُجۡرِمِينَ فِي عَذَابِ جَهَنَّمَ خَٰلِدُونَ
Pellet, bonɓe ɓen, ko ka lepte Jahannama ɓe luttoyta,
阿拉伯语经注:
لَا يُفَتَّرُ عَنۡهُمۡ وَهُمۡ فِيهِ مُبۡلِسُونَ
ɓe koynantaake, tee hara ko ɓe taƴiiɓe toon.
阿拉伯语经注:
وَمَا ظَلَمۡنَٰهُمۡ وَلَٰكِن كَانُواْ هُمُ ٱلظَّٰلِمِينَ
Min tooñaani ɓe few, si ko woni, ko kamɓe woni tooñuɓe ɓeen.
阿拉伯语经注:
وَنَادَوۡاْ يَٰمَٰلِكُ لِيَقۡضِ عَلَيۡنَا رَبُّكَۖ قَالَ إِنَّكُم مَّٰكِثُونَ
Ɓe nodda: "Ko an yo Maaliku ! Yo Joomi maa gaynu fii amen !" O wi'i: "Pellet, ko on luttooɓe [toon] !"
阿拉伯语经注:
لَقَدۡ جِئۡنَٰكُم بِٱلۡحَقِّ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَكُمۡ لِلۡحَقِّ كَٰرِهُونَ
"Gooŋɗii Min ngaddanii on goonga kan ; kono ɗuuɗuɓe e mon, ko añɓe goonga".
阿拉伯语经注:
أَمۡ أَبۡرَمُوٓاْ أَمۡرٗا فَإِنَّا مُبۡرِمُونَ
Kaa ɓe eɓɓu fehre ? Doo ko Min fewjooɓe !
阿拉伯语经注:
أَمۡ يَحۡسَبُونَ أَنَّا لَا نَسۡمَعُ سِرَّهُمۡ وَنَجۡوَىٰهُمۚ بَلَىٰ وَرُسُلُنَا لَدَيۡهِمۡ يَكۡتُبُونَ
Maa hara ɓe cikku Min nanataa gunndooji maɓɓe e sirru maɓɓe? Oo’owoye! Nulaaɓe Amen ɓeen hino maandina takko maɓɓe.
阿拉伯语经注:
قُلۡ إِن كَانَ لِلرَّحۡمَٰنِ وَلَدٞ فَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡعَٰبِدِينَ
Maaku: "Si Hinaranko on no njogitii ɓiɗɗo, ko miin adotonoo rewude oon".
阿拉伯语经注:
سُبۡحَٰنَ رَبِّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ رَبِّ ٱلۡعَرۡشِ عَمَّا يَصِفُونَ
Senaare woodanii Jeyɗo kammuuji ɗin e leydi ndin, Jeyɗo Arsi kin; laaɓuɗo e kon ko ɓe cifrotta mo. @纠正
阿拉伯语经注:
فَذَرۡهُمۡ يَخُوضُواْ وَيَلۡعَبُواْ حَتَّىٰ يُلَٰقُواْ يَوۡمَهُمُ ٱلَّذِي يُوعَدُونَ
Accuɓe ɓe jumpa, ɓe pija haa ɓe hawroya e ñalaande maɓɓe ndeɓe fodaa.
阿拉伯语经注:
وَهُوَ ٱلَّذِي فِي ٱلسَّمَآءِ إِلَٰهٞ وَفِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَٰهٞۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡعَلِيمُ
Ko Kaŋko woni On deweteeɗo ka kammu e deweteeɗo ka leydi, ko Kaŋko kadi woni Ñeeño, gannduɗo On.
阿拉伯语经注:
وَتَبَارَكَ ٱلَّذِي لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَا وَعِندَهُۥ عِلۡمُ ٱلسَّاعَةِ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Barke heewanii on mo woodani ɗum, laamu kammuuji ɗin e leydi ndin e ko woni hakkunde majji. Ko ka makko anndal fii Darngal woni. Ko ka makko kadi ndutteteɗon.
阿拉伯语经注:
وَلَا يَمۡلِكُ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِهِ ٱلشَّفَٰعَةَ إِلَّا مَن شَهِدَ بِٱلۡحَقِّ وَهُمۡ يَعۡلَمُونَ
Ɗi ɓe ndewata ɗin ga makko jeyah tefoore, si wonaa seediiɓe goonga ɓeen, hara heɓe nganndi.
阿拉伯语经注:
وَلَئِن سَأَلۡتَهُم مَّنۡ خَلَقَهُمۡ لَيَقُولُنَّ ٱللَّهُۖ فَأَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ
Ko pellet, si a lamndike ɓe, ko hommbo woni ko tagi ɓe? Ɓe mbi'ay: "Ko Allah". Ko holno non ɓe njiiliraa?
阿拉伯语经注:
وَقِيلِهِۦ يَٰرَبِّ إِنَّ هَٰٓؤُلَآءِ قَوۡمٞ لَّا يُؤۡمِنُونَ
[Himo anndi kadi] fii ko (Nulaaɗo) oon maakunoo kon: "Ko an yo Joomi, pellet, ɓee ko yimɓe ɓe ngooŋɗintaa".
阿拉伯语经注:
فَٱصۡفَحۡ عَنۡهُمۡ وَقُلۡ سَلَٰمٞۚ فَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ
Yaafo ɓe, maakaa: "Kisal !" Aray ndebe ngannda.
阿拉伯语经注:
 
含义的翻译 章: 宰哈柔福
章节目录 页码
 
《古兰经》译解 - 某种文翻译 - 拉瓦德翻译中心。 - 译解目录

由拉瓦德翻译中心团队与拉布瓦 الدعوة协会和伊斯兰内容服务协会合作翻译。

关闭