Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Al-Mā’idah   Ayah:

Simoore maa'ida

Purposes of the Surah:
الأمر بالوفاء بالعقود، والتحذير من مشابهة أهل الكتاب في نقضها.
Yamirde huuɓnude aadeeji e reentinde nanndinaade e jom en defte en ko faati e firtude piɓle.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَوۡفُواْ بِٱلۡعُقُودِۚ أُحِلَّتۡ لَكُم بَهِيمَةُ ٱلۡأَنۡعَٰمِ إِلَّا مَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ غَيۡرَ مُحِلِّي ٱلصَّيۡدِ وَأَنتُمۡ حُرُمٌۗ إِنَّ ٱللَّهَ يَحۡكُمُ مَا يُرِيدُ
Ko onon yo gomɗimɓe, timminee kala piɓe ahadiiji hakkunde mon e Taguɗo on e hakkunde e tagaaɓe ɓen. Gomɗii Alla Daginanirii on yurmeende Makko, neemoraaɗi mummunte ɗin (gelooɗi, na'i e dammi) si wanaa kon ko janngante ɗon fii harmugol mun, wano O Harminira on waañugol fewndo hormaniɗon hajju maa 'umra. Pellet, Alla no Ñaawira harmingol dagina Ñeeñal Makko, alaa añoowo ɗum maa ɗuurnoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُحِلُّواْ شَعَٰٓئِرَ ٱللَّهِ وَلَا ٱلشَّهۡرَ ٱلۡحَرَامَ وَلَا ٱلۡهَدۡيَ وَلَا ٱلۡقَلَٰٓئِدَ وَلَآ ءَآمِّينَ ٱلۡبَيۡتَ ٱلۡحَرَامَ يَبۡتَغُونَ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّهِمۡ وَرِضۡوَٰنٗاۚ وَإِذَا حَلَلۡتُمۡ فَٱصۡطَادُواْۚ وَلَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شَنَـَٔانُ قَوۡمٍ أَن صَدُّوكُمۡ عَنِ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ أَن تَعۡتَدُواْۘ وَتَعَاوَنُواْ عَلَى ٱلۡبِرِّ وَٱلتَّقۡوَىٰۖ وَلَا تَعَاوَنُواْ عَلَى ٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡعُدۡوَٰنِۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۖ إِنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on dagintin Sari'aaji Alla Harmini ɗin, haɗitee e rentinaaɗi ɗin ka hormagol: wano ɓornagol ko ño'aa, haɗitoɗon kadi e harminaaɗi ɗin ka hormagol: wano waañugol, wata on dagintin hare e lebbi hormaŋte ɗin ; ɗin woni: sabbordu doŋkin, e jombeŋte e raajibi. Wata on dagintin neldaaɗi ɗin ka horom immorde e neemoraaɗi hirseteeɗi ton ɗin, maa sakkoɗon fii hewtugol ton. Wata on dagintin kadi ɗin maandinaaɗi fii neldaari, wata on dagintin sakkagol faandotooɓe Suudu Alla Hormaŋte ndun ; hiɓe ɗaɓɓa tono ngeygu e welayee Alla. Si on dagintinnike e hajju ngun maa 'umra on, on yaltii e horminagol ngol, haray waañee kala ko yiɗuɗon. Wata ngayngu yimɓe naadu on e sakkagol ɓe gaay e Juulirde Hormaŋte nden nde ronkoton nunɗude e maɓɓe. Wallindiree onon muumini'en, e huuwugol ko yamiraɗon, acca ko haɗaɗon. Hulee Alla ɗoftoɗon Mo, reŋtoɗon e haɗaaɗi Makko ɗin. Pellet, Alla ko Saɗtuɗo leptugol yeddoowo Mo, ndeentee e lepte Makko ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• عناية الله بجميع أحوال الورثة في تقسيم الميراث عليهم.
Alla Toppitike denndaangal fiyakuuji ndonndi ndin.

• الأصل هو حِلُّ الأكل من كل بهيمة الأنعام، سوى ما خصه الدليل بالتحريم، أو ما كان صيدًا يعرض للمحرم في حجه أو عمرته.
Ka lasli, hino dagii ñaamugol kala mummunte neemoraaɗi, si wanaa kon ko harmiri daliil, maa harmana horminaniiɗo hajju walla 'umra.

• النهي عن استحلال المحرَّمات، ومنها: محظورات الإحرام، والصيد في الحرم، والقتال في الأشهر الحُرُم، واستحلال الهدي بغصب ونحوه، أو مَنْع وصوله إلى محله.
Ko haɗugol dagintinnde harminaaɗi ɗin, wano : reŋtinanaaɗi ɗin horminiiɗo, e waañugol to Haram e haɓugol ka lebbi hormorɗi, e dagintinngol neldaa- ɗi ɗin, ekn, maa haɗugol hewtude ɗin neldaaɗi.

حُرِّمَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَيۡتَةُ وَٱلدَّمُ وَلَحۡمُ ٱلۡخِنزِيرِ وَمَآ أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦ وَٱلۡمُنۡخَنِقَةُ وَٱلۡمَوۡقُوذَةُ وَٱلۡمُتَرَدِّيَةُ وَٱلنَّطِيحَةُ وَمَآ أَكَلَ ٱلسَّبُعُ إِلَّا مَا ذَكَّيۡتُمۡ وَمَا ذُبِحَ عَلَى ٱلنُّصُبِ وَأَن تَسۡتَقۡسِمُواْ بِٱلۡأَزۡلَٰمِۚ ذَٰلِكُمۡ فِسۡقٌۗ ٱلۡيَوۡمَ يَئِسَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن دِينِكُمۡ فَلَا تَخۡشَوۡهُمۡ وَٱخۡشَوۡنِۚ ٱلۡيَوۡمَ أَكۡمَلۡتُ لَكُمۡ دِينَكُمۡ وَأَتۡمَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ نِعۡمَتِي وَرَضِيتُ لَكُمُ ٱلۡإِسۡلَٰمَ دِينٗاۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ فِي مَخۡمَصَةٍ غَيۡرَ مُتَجَانِفٖ لِّإِثۡمٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Alla Harminanii on ko : maayi jiibi e kulle ɗen, e ƴiiƴam rufaaɗam, e teewu kose, e kon ewnoraa hirsugol ko wanaa Innde Alla, e ɗeɗɗii kon maayi, e luuaa=lukkangol kol maayi, e unii(yanngol) kol maayi, juraa(juwangol) kol maayi, e ko kulle ɗen ñaami(conngi) -si wanaa kon ko hewtitiɗon hirsuɗon ado maayde ; ɗum ɗon no dagii, O Harminanii on kadi ko hirsanaa sanamu, e nde ɗaɓɓoton senndirgol payanɗe mon ɗun ko kaaje maa laane na winnda e mum(waɗ) woto (waɗ) refi golle ko ɗeen mbipi ko, gollugol ɗum ko ko harmi e mon te ko yaltugol e ɗoftaare Alla. Hannde heeferɓe ɓen taƴike nde murtoton yalton e diina Lislaamu kan, wata on huluɓe, hulee Lam Min. Hannde Mi Timminanii on diina mon Lislaamu kan, Mi Timminii e dow mooɗon Neemaaji Am feeñuɗi e wirniiɗi, Mi Suɓanike on Islaamu on diina ; Mi Jaɓataa diina goo ko woori Lislaamu. Kala ɓittoriiɗo heege o ñaami ko maayi hara wanaa o ooñoriiɗo bakkaatu, haray bakkaatu woo fawaaki mo. Pellet, Alla Ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَآ أُحِلَّ لَهُمۡۖ قُلۡ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُ وَمَا عَلَّمۡتُم مِّنَ ٱلۡجَوَارِحِ مُكَلِّبِينَ تُعَلِّمُونَهُنَّ مِمَّا عَلَّمَكُمُ ٱللَّهُۖ فَكُلُواْ مِمَّآ أَمۡسَكۡنَ عَلَيۡكُمۡ وَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Sahaaba'en no lamndo maa an Nullaɗo, ko hon-ɗum daginanaaɓe ñaamugol ? Maaku : "Daginanaama laaɓuɗi ɗin, e anndinɗon immorde e barmianyɗi eltaaɗi joman cellaaje wano dawaaɗi maa buutooji ɗin e joman en jagge hono liwe ɗi eltoton fii waañugo ko Alla Anndini on. Ñaamee e kon ko ɗi nannganta on ka waañugol hay si ɗi warii ɗum, jantoɗon Innde Alla e dow majji. Hulee Alla ɗoftoɗon Mo, accon haɗaaɗi Makko ɗin. Pellet, Alla Laatike Yaawuɗo hasboore.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلۡيَوۡمَ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُۖ وَطَعَامُ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حِلّٞ لَّكُمۡ وَطَعَامُكُمۡ حِلّٞ لَّهُمۡۖ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ إِذَآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ أُجُورَهُنَّ مُحۡصِنِينَ غَيۡرَ مُسَٰفِحِينَ وَلَا مُتَّخِذِيٓ أَخۡدَانٖۗ وَمَن يَكۡفُرۡ بِٱلۡإِيمَٰنِ فَقَدۡ حَبِطَ عَمَلُهُۥ وَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Hannde Alla Daginanii on laaɓuɗi ɗin, e ñaamugol kirse yimɓe Defte ɓen, O Daginani ɓe kirse mon ɗen, O Daginani on resugol saŋiiɓe gomɗimɓe ɓen, e saŋiiɓe okkaaɓe Defte ɓen ado mooɗon si on jonnii ɓe teŋe maɓɓe ɗen, wonon saŋiiɓe e faahisaaku(pankare) e njaatagol jeena. Kala on yedduɗo Sari'a Alla on, gomɗii hara golle makko ɗen bonirii ŋakkugol gomɗinal, on ɗon Ñalnde Darngal, ko jeyaaɗo e hayruɓe lutooɓe ka yiite ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تحريم ما مات دون ذكاة، والدم المسفوح، ولحم الخنزير، وما ذُكِرَ عليه اسْمٌ غير اسم الله عند الذبح، وكل ميت خنقًا، أو ضربًا، أو بسقوط من علو، أو نطحًا، أو افتراسًا من وحش، ويُستثنى من ذلك ما أُدرِكَ حيًّا وذُكّيَ بذبح شرعي.
Ko harmingol ko maayi hirsaaka, e yiiƴam, e teewu kose, e kon ko ewnoraa hirsugol ko wanaa Innde Alla, e ɗeɗɗii ɗum maayi, e fiyaɗum maayi, e yani ummaade dowɗum maayi, e yuwaa ɗum maayi, e ko kulle ñaami. Kala non ko hewtitaa hirsa kirse sariya ɗum hino dagii.

• حِلُّ ما صاد كل مدرَّبٍ ذي ناب أو ذي مخلب.
Dagingol ko kulle eltaaɗe jogiɗe celleeje wolla jagge waañi.

• إباحة ذبائح أهل الكتاب، وإباحة نكاح حرائرهم من العفيفات.
Dagingol kirse yimɓe Defte ɓen, e dagagol resude rimɓe mabbe saŋiiɓe ɓen.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا قُمۡتُمۡ إِلَى ٱلصَّلَوٰةِ فَٱغۡسِلُواْ وُجُوهَكُمۡ وَأَيۡدِيَكُمۡ إِلَى ٱلۡمَرَافِقِ وَٱمۡسَحُواْ بِرُءُوسِكُمۡ وَأَرۡجُلَكُمۡ إِلَى ٱلۡكَعۡبَيۡنِۚ وَإِن كُنتُمۡ جُنُبٗا فَٱطَّهَّرُواْۚ وَإِن كُنتُم مَّرۡضَىٰٓ أَوۡ عَلَىٰ سَفَرٍ أَوۡ جَآءَ أَحَدٞ مِّنكُم مِّنَ ٱلۡغَآئِطِ أَوۡ لَٰمَسۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَلَمۡ تَجِدُواْ مَآءٗ فَتَيَمَّمُواْ صَعِيدٗا طَيِّبٗا فَٱمۡسَحُواْ بِوُجُوهِكُمۡ وَأَيۡدِيكُم مِّنۡهُۚ مَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيَجۡعَلَ عَلَيۡكُم مِّنۡ حَرَجٖ وَلَٰكِن يُرِيدُ لِيُطَهِّرَكُمۡ وَلِيُتِمَّ نِعۡمَتَهُۥ عَلَيۡكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, Si on immanike juulugol, hara non hiɗon wonndi e tayre tokosere, ko yo o salligo looton geece mon ɗen e juuɗe ɗen haa ka coɓɓuli, maswon ko'e mon ɗen, looton koyɗe mon ɗen haa ka kolɓule. Si on laatike janabante, ko lootagol lonngal, si tawii non on nawnu waqtu on pooɗike, maa hara hiɗon e hoore laawol, maa hara on huntu haaju ɓaawo hoggo, maa rennduɗon e rewɓe ɓen on heɓaali ndiyam ko laɓɓinoron, faandoree leydi ndin taamagol, mashon geece mon ɗen e juuɗe ɗen. Alla Faandanaaki on ɓitteende e Ñaawooje Makko ɗen, O Sar'inanii on lonto salligi si ndiyam heɓaaki ; no O Timminirana on Neemaaji Makko ɗin e dow mooɗon, belajo'o, on yettay Neemaaji Alla ɗin e dow mooɗon, hara on yeddaali ɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَمِيثَٰقَهُ ٱلَّذِي وَاثَقَكُم بِهِۦٓ إِذۡ قُلۡتُمۡ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
Annditee Neema Alla on e dow mooɗon nde O Fewniri on Lislaamu, annditon kadi Ahadi Makko ndi O Ahodunoo e mooɗon tuma wi'unoɗon on haldidii e Annabiijo on (yo o his) nanugol ɗoftoo : "Men nanii konngol maa ngol men ɗoftike yamiroore maa nden". Hule Alla ɗoftoɗon Yamirooje Makko ɗen -wano Ahadiiji Makko ɗin- woɗɗitoɗon haɗaaɗi Makko ɗin. Pellet, Alla ko Annduɗo ko woni ka ɓerɗe, huunde suuɗaaki Mo e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُونُواْ قَوَّٰمِينَ لِلَّهِ شُهَدَآءَ بِٱلۡقِسۡطِۖ وَلَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شَنَـَٔانُ قَوۡمٍ عَلَىٰٓ أَلَّا تَعۡدِلُواْۚ ٱعۡدِلُواْ هُوَ أَقۡرَبُ لِلتَّقۡوَىٰۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, wonee ñiiɓuɓe e haqqeeji Alla ɗin dow mooɗon ɗaɓɓiron ɗum welayee Makko, seeditoron nunɗal. Wata ngayngu mon e yimɓe duñon e ronkugol nunɗude ; nunɗal no ɗaɓɓaa e giɗo e gaño, nunɗee e kala maɓɓe, ko nunɗal ngal ɓuri ɓaɗtaade e kulol Alla ngol, tooñe ɗen kan ko doolugol ɓaɗii. Hulee Alla, ɗofoton Yamirooje Makko ɗen rentoɗon e haɗaaɗi Makko ɗin. Pellet, Alla ko Humpitiiɗo ko golloton kon, huunde e golle suuɗaaki Mo, O Yoɓitoyay on e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَأَجۡرٌ عَظِيمٞ
Alla Mo Lunndotaako ahdi On Fodii gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on ɓe golli golle moƴƴe, wonnde no woodani ɓe haforal e njoɓdi mawndi.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأصل في الطهارة هو استعمال الماء بالوضوء من الحدث الأصغر، والغسل من الحدث الأكبر.
Lasli on ka laaɓinagol, ko huutorgol ndiyam ɗam ka salligi, e ka lonngal ummaade e tayre mawnde.

• في حال تعذر الحصول على الماء، أو تعذّر استعماله لمرض مانع أو برد قارس، يشرع التيمم (بالتراب) لرفع حكم الحدث (الأصغر أو الأكبر).
Si nganto heɓorii waaseede ndiyam, maa nawnaare, maa ɓuuɓol tiiɗungol, hino dagoo ontuma taamuorgol mbullaari(leydi).

• الأمر بتوخي العدل واجتناب الجور حتى في معاملة المخالفين.
Ko yamirugol jikkinogol nunɗal woɗɗitoo tooñee, hay si tawii ko hakkunde mon e luutondiraaɓe mon.

وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓen yedduɓe Alla ɓe fenni Aayeeje Makko ɗen, ɓen ɗon, ko ɓe yimɓe yiite naatirooɓe nge sagu geddi maɓɓe e fennugol maɓɓe ngol, ñiiɓooɓe ton.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ هَمَّ قَوۡمٌ أَن يَبۡسُطُوٓاْ إِلَيۡكُمۡ أَيۡدِيَهُمۡ فَكَفَّ أَيۡدِيَهُمۡ عَنكُمۡۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla, jantoree ɓerɗe mon ɗen e ɗemɗe mon ɗen kon ko Alla Neemini e dow mooɗon immorde e hoolaare, e hulɓingol ayɓe mon tuma nde ɓe faandinoo re'irgol on juuɗe maɓɓe ɗen ɓe gayna fii mon, Alla Suri ɓe on O Daɗndi on bone maɓɓe. Hule Alla ɗoftoɗon Yamirooje Makko ɗen woɗɗitoɗon Haɗaaɗi Makko ɗin. Ko e Alla Tun woni ko gomɗimɓe ɓen haani tuuginaade e fiyakuuji diina e aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَلَقَدۡ أَخَذَ ٱللَّهُ مِيثَٰقَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَبَعَثۡنَا مِنۡهُمُ ٱثۡنَيۡ عَشَرَ نَقِيبٗاۖ وَقَالَ ٱللَّهُ إِنِّي مَعَكُمۡۖ لَئِنۡ أَقَمۡتُمُ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَيۡتُمُ ٱلزَّكَوٰةَ وَءَامَنتُم بِرُسُلِي وَعَزَّرۡتُمُوهُمۡ وَأَقۡرَضۡتُمُ ٱللَّهَ قَرۡضًا حَسَنٗا لَّأُكَفِّرَنَّ عَنكُمۡ سَيِّـَٔاتِكُمۡ وَلَأُدۡخِلَنَّكُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ فَمَن كَفَرَ بَعۡدَ ذَٰلِكَ مِنكُمۡ فَقَدۡ ضَلَّ سَوَآءَ ٱلسَّبِيلِ
Gomɗii Alla Ahodii e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen ko arata kon ley ɗoo, O Immini e maɓɓe hooreeɓe sappo e ɗiɗo, Alla Daalani banii Israa'iila'en : "Min Miɗo Wonndiri e mooɗon ballal : si on ñiiɓnii julde nden no haaniri, on jonnii zakka on, on goonginii Nulaaɓe Am ɓen denndaangal, on teddinii ɓe, on wallitike ɓe, on nafqirii e moƴƴere, on huuwii ɗum ɗon fow, ma Mi Heefan on bakkaatuuji mon cewɗi ɗin, ma Mi Naadoy on Ñalnde Darngal Aljannaaji ɗi canɗi ilata ley kuɓeeje majji. Kala non e mon yedduɗo ndii ahadi, gomɗii haray on woɗɗitike laawol fotondindirgol ngol tewaare.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَبِمَا نَقۡضِهِم مِّيثَٰقَهُمۡ لَعَنَّٰهُمۡ وَجَعَلۡنَا قُلُوبَهُمۡ قَٰسِيَةٗۖ يُحَرِّفُونَ ٱلۡكَلِمَ عَن مَّوَاضِعِهِۦ وَنَسُواْ حَظّٗا مِّمَّا ذُكِّرُواْ بِهِۦۚ وَلَا تَزَالُ تَطَّلِعُ عَلَىٰ خَآئِنَةٖ مِّنۡهُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا مِّنۡهُمۡۖ فَٱعۡفُ عَنۡهُمۡ وَٱصۡفَحۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Ko sabu firtugol maɓɓe ahadi ndin Men Huɗiri ɓe, Men Waɗti ɓerɗe maɓɓe ɗen yooruɗe ɗe nafitortaa moƴƴere e waaju : hiɓe waylita konngol ngol gaay e nokku maggol ɓe waɗta gonngol goo, ɓe firta ngol mbeleeɗe maɓɓe, ɓe acci gollugol kon ko ɓe annditinanoo e mun. A seerataa an Nulaaɗo, hiɗa hunca e maɓɓe janfagol Alla e jeyaaɓe makko gomɗimɓe ɓen, si wanaa seeɗaaɓe e maɓɓe hunnuɓe ahadi mun. Yaafano ɓe, laɓɓinanaa ɓe ; pellet, ɗum ɗon ko e moƴƴere jeyaa, Alla non no Yiɗi moƴƴinooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من عظيم إنعام الله عز وجل على النبي عليه الصلاة والسلام وأصحابه أن حماهم وكف عنهم أيدي أهل الكفر وضررهم.
Hino jeyaa e Nemaaji Alla ɗin e dow Annabiijo on (yo o his) wonndude e Sahaaba'en makko, nde O Reeniɓe, O Suri lorra juuɗe heeferɓe ɓen gaay e maɓɓe.

• أن الإيمان بالرسل ونصرتهم وإقامة الصلاة وإيتاء الزكاة على الوجه المطلوب، سببٌ عظيم لحصول معية الله تعالى وحدوث أسباب النصرة والتمكين والمغفرة ودخول الجنة.
Wonnde gomɗingol Nulaaɓe ɓen, wallitoo ɓe, ñiiɓinaa julde, jonna asakal, hino wona sabu Alla Wonndugol e Alla, e ballal Makko, e Haforanal Makko, e naatugol Aljanna.

• نقض المواثيق الملزمة بطاعة الرسل سبب لغلظة القلوب وقساوتها.
Firtugol ahadi ɗoftagol Nulaaɓe ɓen, hino wona sabu yoorugol ɓernde.

• ذم مسالك اليهود في تحريف ما أنزل الله إليهم من كتب سماوية.
Felugol ɗate Alyahuuda'en e waɗtiugol kon ko Alla Jippini e dow maɓɓe immorde e Defte.

وَمِنَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّا نَصَٰرَىٰٓ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَهُمۡ فَنَسُواْ حَظّٗا مِّمَّا ذُكِّرُواْ بِهِۦ فَأَغۡرَيۡنَا بَيۡنَهُمُ ٱلۡعَدَاوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَسَوۡفَ يُنَبِّئُهُمُ ٱللَّهُ بِمَا كَانُواْ يَصۡنَعُونَ
Ko wano Men Ahondirnoo non e Alyahuuda'en Men Ahondiri kadi e ɓen laɓɓinirɓe ko'e mun e fii jokkugol Iisaa (yo o his), ɓe acci gollugol kon ko ɓe waajoranoo, wano Alyahuuda'en adinooɓe ɓe gerdunoo. Men Werlii hakkunde maɓɓe ngayngu e konnaagu tiiɗungu haa Ñalnde Darngal, ɓe lutti e haɓidugol yeddondira. Arma Alla Humpita ɓe kon ko ɓe gollaynoo, O Yoɓita ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ قَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولُنَا يُبَيِّنُ لَكُمۡ كَثِيرٗا مِّمَّا كُنتُمۡ تُخۡفُونَ مِنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَيَعۡفُواْ عَن كَثِيرٖۚ قَدۡ جَآءَكُم مِّنَ ٱللَّهِ نُورٞ وَكِتَٰبٞ مُّبِينٞ
Ko onon Alyahuuda yimɓe Deftere Tawreeta, e Annasaara'en yimɓe Linjiila, gomɗii Nulaaɗo Amen on Muhammadu (yo o his) arii e mooɗon himo ɓannginana on ko ɗuuɗi e kon ko suuɗaynoɗon ka Deftere Jippinaande e mo'on, Himo Yaafoo gaay e ko ɗuuɗi e ɗum. Gomɗii Al Qur'aanaare nden ardiranii on Deftere Jippinaande imoorde ka Alla, ko nde Annoora jalbinorɗo, e Deftere ɓanngianay- nde kala haajuuji yimɓe ɓen ka fiyakuuji diiina e aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَهۡدِي بِهِ ٱللَّهُ مَنِ ٱتَّبَعَ رِضۡوَٰنَهُۥ سُبُلَ ٱلسَّلَٰمِ وَيُخۡرِجُهُم مِّنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِ بِإِذۡنِهِۦ وَيَهۡدِيهِمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Alla no Fewnira ndee Deftere, on jokkuɗo Welayee Makko on ka goɗinal e ka golle moƴƴe faade e laawi hisinanyɗi lepte Alla ɗen, O Yaltina ɓe e niɓe keeferaaku e geddi faade e Annoora gomɗinal e ɗoftaare e Duŋayee Makko, O Fewnira ɓe faade e laawol Islaamu focciingol.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَۚ قُلۡ فَمَن يَمۡلِكُ مِنَ ٱللَّهِ شَيۡـًٔا إِنۡ أَرَادَ أَن يُهۡلِكَ ٱلۡمَسِيحَ ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَأُمَّهُۥ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗاۗ وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَاۚ يَخۡلُقُ مَا يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Gomɗii Annasaara'en yeddii, ɓen wi'uɓe : "Allaahu on ko Meme-sella Iisaa ɓiɗɗo Marayama on". Maaku an Nulaaɗo : "Ko hommbo hattani haɗugol Alla hakugol Mema-sella Iisaa ɓiɗɗo Maryama on, e yumma makko, e kala ko woni ka leydi, si O Faandike halkude ɗum fow?!" Si gooto hattantaa ɗum, haray hollii wonnde reweteeɗo tanaa Allaahu alaa, e wonnde : Iisaa ɓiɗɗo Maryama on, e yumma makko, e denndaangal tagu ngun, ko tagu Alla. Ko Alla Woodani Laamu kammuuli ɗin e leydi ndin, e Laamagol ko woni hakkunde majji. Himo Taga ko O Muuyi, wano : Tagugol Iisaa (yo o his), on jeyaaɗo Makko e Nulaaɗo Makko. Alla ko Hattanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تَرْك العمل بمواثيق الله وعهوده قد يوجب وقوع العداوة وإشاعة البغضاء والتنافر والتقاتل بين المخالفين لأمر الله تعالى.
Firtugol Ahadi Alla ndin hino waɗɗina ngayngu, e konnaagu, e wartindiro hakkunde lunndiiɓe Yamirooje Alla ɗen.

• الرد على النصارى القائلين بأن الله تعالى تجسد في المسيح عليه السلام، وبيان كفرهم وضلال قولهم.
Ko jaabagol Annasaaara'en wi'uɓe wonnde Alla ko Mema-sella (yo o his), ɓanngina keeferaaku maɓɓe e majjere maɓɓe wi'ugol ɗum.

• من أدلة بطلان ألوهية المسيح أن الله تعالى إن أراد أن يهلك المسيح وأمه عليهما السلام وجميع أهل الأرض فلن يستطيع أحد رده، وهذا يثبت تفرده سبحانه بالأمر وأنه لا إله غيره.
Hino jeyaa e dalilaaji fennayɗi reweede Mema-sella on, tawde si Alla Yiɗii O Halkay Mema-sella, e yumma mun, e denndaangal yimɓe leydi ndin ; hay gooto hattanaa haɗugol Mo e ɗum. Ɗum no tinndina wonnde ko Kanko Tan woni Reweteeɗo On.

• من أدلة بطلان ألوهية المسيح أن الله تعالى يُذَكِّر بكونه تعالى ﴿ يَخْلُقُ مَا يَشَاءُ﴾ (المائدة: 17)، فهو يخلق من الأبوين، ويخلق من أم بلا أب كعيسى عليه السلام، ويخلق من الجماد كحية موسى عليه السلام، ويخلق من رجل بلا أنثى كحواء من آدم عليهما السلام.
Hino jeyaa kadi e dalilaaji fennayɗi alliyankaagal Mema-sella on, tawde Alla Anndintinii wonnde "Himo Taga ko O Muuyi" [Al Maa'ida : 17], Himo Tagira yumma e baaba, Himo Tagira kadi yumma tun ko aldaa e baaba ;wano Iisaa, Himo Tagira ko tiiɗi ; wano mboddi Muusaa ndin, Himo Tagira kadi ummaade e gorko ɓaawo debbo ; wano Neene Hawaa Tagiraa e Aadama.

وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ وَٱلنَّصَٰرَىٰ نَحۡنُ أَبۡنَٰٓؤُاْ ٱللَّهِ وَأَحِبَّٰٓؤُهُۥۚ قُلۡ فَلِمَ يُعَذِّبُكُم بِذُنُوبِكُمۖ بَلۡ أَنتُم بَشَرٞ مِّمَّنۡ خَلَقَۚ يَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُ وَيُعَذِّبُ مَن يَشَآءُۚ وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَاۖ وَإِلَيۡهِ ٱلۡمَصِيرُ
Alyahuuda e Annasaara'en fow nodditorii wonnde ɓiɗɓe Alla e yiɗɓe Makko. Maaku an Nulaaɗo, jaaboɗaa ɓe : "Awa ko fii honɗum Alla Leptirta on junuubi mon ɗi faggitiɗon ?!" Sinno hara ko on yiɗɓe Makko wano aaƴoriɗon, ko honɗum O Leptirani on wareede ka aduna, naadee yiite ka laakara ; tawde non O Leptataa Mo O Yiɗi. Ko woni goonga, onon ko on ɓanndinke wano kala ɓanndinke, kala moƴƴinɗo e mo'on O Yoɓira Aljanna, kala bonnuɗo O Leptira mo yiite. Alla no Haforana Ɓural Makko ngal on Mo O Muuyi, O Leptira Nunɗal Makko ngal on Mo O Muuyi. Ko Alla Tun Woodani Laamu kammuuli ɗin, e leydi ndin, e Laamagol ko woni hakkunde majji. Ko Faade Ka Makko woni ruttorde nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ قَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولُنَا يُبَيِّنُ لَكُمۡ عَلَىٰ فَتۡرَةٖ مِّنَ ٱلرُّسُلِ أَن تَقُولُواْ مَا جَآءَنَا مِنۢ بَشِيرٖ وَلَا نَذِيرٖۖ فَقَدۡ جَآءَكُم بَشِيرٞ وَنَذِيرٞۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Ko onon yo Alyahuuda e Annasaara, yimɓe Defte, gomɗii Nulaaɗo Amen on Muhaamadu (yo o his) arii e mon ɓaawo taƴontinnde immorde e Nulaaɓe, e sattude hatonjingol e Nulaaɗo ; fii wata on nganti- noyo wi'on : "Araali men Nulaaɗo welwlinoowo, jertinoowo". Gomɗii non Muhammadu (yo o his) arii e mo'on ko o weltinoowo, jertinoowo. Alla ko Hattanɗo kala hunnde ; wano hattangol Imminnde Nulaaɓe, Timminira ɓe Muhammadu on mo jam e kisiyee woni e mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِۦ يَٰقَوۡمِ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ جَعَلَ فِيكُمۡ أَنۢبِيَآءَ وَجَعَلَكُم مُّلُوكٗا وَءَاتَىٰكُم مَّا لَمۡ يُؤۡتِ أَحَدٗا مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Janto an Nulaaɗo, tuma nde Muusaa wi'annoo yimɓe makko ɓiɗɓe Israa'iila ɓen : "Ko onon yo yimɓe, annditiree ɓerɗe mon e ɗemɗe mon Neemaaji Alla ɗin e dow mooɗon tuma nde O Waɗunoo e mooɗon Annabaaɓe noddooɓe e peewal, O Waɗi on laamɓe ɓaawo nde laatinoɗon dahaaɓe, O Okki on Neemaaji ɗi O Okkaali gooto e tagoore jamaanu mo'on.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰقَوۡمِ ٱدۡخُلُواْ ٱلۡأَرۡضَ ٱلۡمُقَدَّسَةَ ٱلَّتِي كَتَبَ ٱللَّهُ لَكُمۡ وَلَا تَرۡتَدُّواْ عَلَىٰٓ أَدۡبَارِكُمۡ فَتَنقَلِبُواْ خَٰسِرِينَ
Muusaa maakani ɓe : "Ko onon yo yimɓe, naatee ka leydi laɓɓinaandi (Bayt al Maqdisi e ko huuɓiti ɗum) ndi Alla Fodi on naatugol haɓida e heeferɓe ɓen ton, wata on hoyfinkino yeeso bewɓe ɓen sakko ruttoɗon ko on hayruɓe aduna e laakara".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّ فِيهَا قَوۡمٗا جَبَّارِينَ وَإِنَّا لَن نَّدۡخُلَهَا حَتَّىٰ يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا فَإِن يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا فَإِنَّا دَٰخِلُونَ
Yimɓe makko ɓen wi'ani mi : "Ko an yo Muusaa, hino e ndin leydi laɓɓinaandi yimɓe dunndereyan- kooɓe, tiiɗuɓe, ɗum haɗay men naatugol e mayri, men naatataa ton fodde hiɓe ton ; tawde men alaa feere e cemmbe haɓugol ɓe, si ɓe yaltii e mayri, pellet, ko men naatooɓe".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ رَجُلَانِ مِنَ ٱلَّذِينَ يَخَافُونَ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمَا ٱدۡخُلُواْ عَلَيۡهِمُ ٱلۡبَابَ فَإِذَا دَخَلۡتُمُوهُ فَإِنَّكُمۡ غَٰلِبُونَۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَتَوَكَّلُوٓاْ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Worɓe ɗiɗo e wonndiiɓe Muusaa jeyaaɓe e hulɓe Alla, ɓe Alla Neeminiri ɗoftagol Mo wi'i -hiɓe rerɗina yimɓe Muusaa ɓen ɗoftagol mo : "Naatiranee ɓee dunndarankooɓe ka damal Madiina, si on duñii damal ngal, pellet, on naatiray Duŋayee Alla, fooliron ɓe dillere mon nden e dow gomɗinal e tiɗnaare. Ko e Alla fawotoɗon si on laatike gomɗimɓe, tawde gomɗinal no waɗɗina hoolorgol Seniiɗo On".
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تعذيب الله تعالى لكفرة بني إسرائيل بالمسخ وغيره يوجب إبطال دعواهم في كونهم أبناء الله وأحباءه.
Ko tawi kon Alla Leptirii heeferɓe biɗɓe Israa'iila ɓen wayleede e ko wonaa, hino fenna aaƴagol maɓɓe ngol wonnde ko ɓe ɓiɗɓe Alla e yiɗɓe Makko.

• التوكل على الله تعالى والثقة به سبب لاستنزال النصر.
Fawagol e Alla Toowuɗo on, hoolora Mo, hino wona sabu ballal Makko.

• جاءت الآيات لتحذر من الأخلاق الرديئة التي كانت عند بني إسرائيل.
Aayeeje ɗen ardirii rentingol jikkuuji bonɗi ɗi ɓiɗɓe Israa'iila'en jikkinornoo.

• الخوف من الله سبب لنزول النعم على العبد، ومن أعظمها نعمة طاعته سبحانه.
Hulugol Alla hino jippina neema e jeyaaɗo on ; wano neema ɗoftagol Seniiɗo On.

قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِنَّا لَن نَّدۡخُلَهَآ أَبَدٗا مَّا دَامُواْ فِيهَا فَٱذۡهَبۡ أَنتَ وَرَبُّكَ فَقَٰتِلَآ إِنَّا هَٰهُنَا قَٰعِدُونَ
Yimɓe Muusaa ɓen wi'ani Muusaa e sattere noppi : "Menen men naatataa e saare nden fodde dunndarankooɓe ɓen no ton. Yahu an Muusaa e Joomi maaɗa haɓon dunndarankooɓe ɓe. Menen kan men iwtaa e oo nokku amen fii haɓidugol e mooɗon".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ رَبِّ إِنِّي لَآ أَمۡلِكُ إِلَّا نَفۡسِي وَأَخِيۖ فَٱفۡرُقۡ بَيۡنَنَا وَبَيۡنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ
Muusaa maakani Joomi makko : "Joomi am, mi jeytanaa gooto si wanaa hoore-am e neene-gooto am on Haaruuna. Senndindir hakkunde amen e ɓen yimɓe yaltuɓe e ɗoftaare maaɗa".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ فَإِنَّهَا مُحَرَّمَةٌ عَلَيۡهِمۡۛ أَرۡبَعِينَ سَنَةٗۛ يَتِيهُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ فَلَا تَأۡسَ عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ
Alla Daalani Annabiijo Makko on Muusaa : "Pellet, Alla Harminii e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, naatugol ndii leydi laɓɓinaandi, dumunna duuɓi cappanɗe nayi, e nder on dumunna, ɓe luttay e majjugol ka jeeree- nde ton. Wata a suno, an Muusaa, e ɓen yimɓe yaltuɓe e ɗoftaare Alla, sabu geddi maɓɓe ɗin e junubaaji maɓɓe ɗin lepti ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ ٱبۡنَيۡ ءَادَمَ بِٱلۡحَقِّ إِذۡ قَرَّبَا قُرۡبَانٗا فَتُقُبِّلَ مِنۡ أَحَدِهِمَا وَلَمۡ يُتَقَبَّلۡ مِنَ ٱلۡأٓخَرِ قَالَ لَأَقۡتُلَنَّكَۖ قَالَ إِنَّمَا يَتَقَبَّلُ ٱللَّهُ مِنَ ٱلۡمُتَّقِينَ
Fillano ɓee Alyahuudaaɓe haasidinooɓe toonyoobe, an Nulaaɗo, kumpite ɓiɗɓe-Aadama ɓen ɗiɗo : ɓen woni Qaabiila e Haabiila, e hoore goonga ; tuma nde ɓe ɓaɗtornoo ɓaɗtordi faade e Alla Seniiɗo On, Allaahu On Jaɓano Haabiila, tawde ko o gomɗuɗo, O Jaɓanaali Qaabiila, tawde o jeyaaka e gomɗumɓe ɓen, Qaabiila salorii ko Haabiila Jaɓiranaa kon sabu haasidi, o wi'i : "Ma mi ware an Haabiila", Haabiila jaabii : "Anndu ko gomɗuɓe huluɓe Alla be siini ko O yamiri be acci ko O hadi ko ɓen Alla Jaɓanta".
Arabic explanations of the Qur’an:
لَئِنۢ بَسَطتَ إِلَيَّ يَدَكَ لِتَقۡتُلَنِي مَآ أَنَا۠ بِبَاسِطٖ يَدِيَ إِلَيۡكَ لِأَقۡتُلَكَۖ إِنِّيٓ أَخَافُ ٱللَّهَ رَبَّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Si a fontirii junngo maa ngon e am fii yo a waram, min mi yoɓitirtaa ma sugu ɗen kuuɗe maa ɓonɗe. Si ko woni, min miɗo hula Alla Jeyɗo Tageefo ngon.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنِّيٓ أُرِيدُ أَن تَبُوٓأَ بِإِثۡمِي وَإِثۡمِكَ فَتَكُونَ مِنۡ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِۚ وَذَٰلِكَ جَزَٰٓؤُاْ ٱلظَّٰلِمِينَ
O yeewtiri mo hulɓingol : "Min mi faala nde ruttodataa e bakkaatu warugol lam e tooñe e hoore bakkaatuuji maa adinooɗi, laatodaa e yimɓe yiite ngen Ñalnde Darngal. Ko ɗum ɗon woni njoɓdi jaggitooɓe ɓen, min non mi yiɗaa ruttodaade e bakkaatu warugol ma, sakko mi jeydee e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَطَوَّعَتۡ لَهُۥ نَفۡسُهُۥ قَتۡلَ أَخِيهِ فَقَتَلَهُۥ فَأَصۡبَحَ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
Wonkii Qaabiila kin cuɗani mo warugol neene-gooto makko on Haabiila e hoore tooñe, o wattiniri sabu ɗum ɗon jeyaaɗo e hayruɓe aduna e laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَبَعَثَ ٱللَّهُ غُرَابٗا يَبۡحَثُ فِي ٱلۡأَرۡضِ لِيُرِيَهُۥ كَيۡفَ يُوَٰرِي سَوۡءَةَ أَخِيهِۚ قَالَ يَٰوَيۡلَتَىٰٓ أَعَجَزۡتُ أَنۡ أَكُونَ مِثۡلَ هَٰذَا ٱلۡغُرَابِ فَأُوَٰرِيَ سَوۡءَةَ أَخِيۖ فَأَصۡبَحَ مِنَ ٱلنَّٰدِمِينَ
Alla neli jeyyal hongal iirta leydi yeesa maggal ngam ngal ubba jeyyal maayngal haa ngal anndina mbo hono o suurirta fure musiɗɗo mum; barɗo siɗɗo mum o wii: woy heegam mbela mi ronki wadde no ngal jeyyal waɗi nih mi ubba siɗɗo am o, o suuri mbo o jeyaa e nimsuɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• مخالفة الرسل توجب العقاب، كما وقع لبني إسرائيل؛ إذ عاقبهم الله تعالى بالتِّيه.
Lunndagol Nulaaɓe ɓen hino waɗɗina lepte, wano ɗum yanirnoo e Banii-Israa'iila'en ; tuma Alla Leptirnoo ɓe wayleede.

• قصة ابني آدم ظاهرها أن أول ذنب وقع في الأرض - في ظاهر القرآن - هو الحسد والبغي، والذي أدى به للظلم وسفك الدم الحرام الموجب للخسران.
Ko feeñi kon e fillayee ɓiɗɓe Aadama ɓen ɗiɗo, ko hollugol wonnde bakkaatu adaaɗo faggiteede on ka hoore leydi, ko sabu haasidi e ngayngu, ɗum waɗi haa ƴiiƴam rufiraa tooñe, wonti hayrere.

• الندامة عاقبة مرتكبي المعاصي.
Ninse ko battane faggitiiɗo geddi.

• أن من سَنَّ سُنَّة قبيحة أو أشاع قبيحًا وشجَّع عليه، فإن له مثل سيئات من اتبعه على ذلك.
Wonnde kala on sincuɗo bone maa o saakiti ɗum, o heɓay bakkaatu yeru faggitiiɗo on.

مِنۡ أَجۡلِ ذَٰلِكَ كَتَبۡنَا عَلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ أَنَّهُۥ مَن قَتَلَ نَفۡسَۢا بِغَيۡرِ نَفۡسٍ أَوۡ فَسَادٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَكَأَنَّمَا قَتَلَ ٱلنَّاسَ جَمِيعٗا وَمَنۡ أَحۡيَاهَا فَكَأَنَّمَآ أَحۡيَا ٱلنَّاسَ جَمِيعٗاۚ وَلَقَدۡ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُنَا بِٱلۡبَيِّنَٰتِ ثُمَّ إِنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم بَعۡدَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡأَرۡضِ لَمُسۡرِفُونَ
Ko sabu ko Qaabiila wariri kon neene-gooto makko on Men Anndiniri ɓiɗɓe Israa'iia ɓen wonnde : "Kala warɗo wonkii ko aldaa e yottoranagol wonkii goo maa hara ko bonnirki ka leydi keeferaaru, haray o wa'ii wa warɗu yimɓe ɓen fow ; tawde o senndandi- ndiraali hakkunde daɗndiiɗo e bonnuɗo. Kala kadi haɗitiiɗo wargol wonkii ki Alla Harmini wargol e hoore tewaare, haray o wa'ii wa wuurnuɗo yimɓe ɓen fow ; tawde ɗum ɗon hisiay fow". Gomɗii Nulaaɓe Amen ɓen addanii ɓe ɓiɗɓe Israa'iila ɓen hujjaaji ɓannguɗi, kono haɗaali ɗuuɗuɓe e maɓɓe fantini e yawtugol Keeri Alla ɗin, ɓe faggitii geddi e lunndagol Nulaaɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّمَا جَزَٰٓؤُاْ ٱلَّذِينَ يُحَارِبُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَسۡعَوۡنَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَسَادًا أَن يُقَتَّلُوٓاْ أَوۡ يُصَلَّبُوٓاْ أَوۡ تُقَطَّعَ أَيۡدِيهِمۡ وَأَرۡجُلُهُم مِّنۡ خِلَٰفٍ أَوۡ يُنفَوۡاْ مِنَ ٱلۡأَرۡضِۚ ذَٰلِكَ لَهُمۡ خِزۡيٞ فِي ٱلدُّنۡيَاۖ وَلَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Ɓen haɓooɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe bonnira jaggitere warugol e jaɓugol jawle e sakkagol ka ɗate, battane maɓɓe wonaali si wanaa ko yo ɓe ware tun, maa ɓe wariree dummbeede, maa taƴugol senngo ñaamo ngon ka juuɗe maɓɓe e ka koyɗe maɓɓe luutindra, si ontigi fillitike, senngo nano ngon ka juuɗe e ka koyɗe kadi taƴee, maa ɓe riiwee e leydi ndin. Ɗen lepte maɓɓe, wonanii ɓe wirtere aduna, hino woodani ɓe kadi laakara lepte mawɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِن قَبۡلِ أَن تَقۡدِرُواْ عَلَيۡهِمۡۖ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si wanaa ɓen tuubuɓe e maɓɓe ko adii on heɓude feere maɓɓe, onon joomiraaɓe fiyaake ɓen. Anndee pellet, Alla ko Haforanoowo ɓe si ɓe tuubii, Hinnotoɗo ɓe, Firta leptugol ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱبۡتَغُوٓاْ إِلَيۡهِ ٱلۡوَسِيلَةَ وَجَٰهِدُواْ فِي سَبِيلِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla, hulee Alla ɗoftoɗon Yamirooje Makko ɗen woɗɗitoɗon Haɗaaɗi Makko ɗin, ɗaɓɓiron Mo jokkorgal tuma ɗofɗotoɗon Mo, tiiɗnoɗo haɓugol heeferɓe ɓen fii welyayee Alla ; bela jo'o, on dañan ko ɗaɓɓoton, daɗon ko huluɗon.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡ أَنَّ لَهُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا وَمِثۡلَهُۥ مَعَهُۥ لِيَفۡتَدُواْ بِهِۦ مِنۡ عَذَابِ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَا تُقُبِّلَ مِنۡهُمۡۖ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Pellet, ɓen yedduɓe Alla e Nulaaɓe Makko ɓen, sinno gooto kala e maɓɓe hoddiranano laamagol kala ko woni ka leydi e yeru mun wonndude e ɗum, ɓe ardini ɗum fii soktirgol pittaali maɓɓe ɗin immorde e lepte Alla ɗen Ñalnde Darngal, ɓe jaɓantaake ngal soktorgal. Hino woodani ɓe lepte muusuɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• حرمة النفس البشرية، وأن من صانها وأحياها فكأنما فعل ذلك بجميع البشر، وأن من أتلف نفسًا بشرية أو آذاها من غير حق فكأنما فعل ذلك بالناس جميعًا.
Ko teddugol wonkii neɗɗanke, e wonnde kala reenuɗo ki o wuurni ki, haray himo wa'i wa reenuɗo wonkiiji ɗin fow, e wonnde kadi kala on tilfuɗo won- kii neɗɗanke o lorri ki e hoore tooñe, haray o wa'i wa on yeebuɗo wonkiiji ɗin fow.

• عقوبة الذين يحاربون الله ورسوله ممن يفسدون بالقتل وانتهاب الأموال وقطع الطرق هي: القتل بلا صلب، أو مع الصلب، أو قطع الأطرف من خلاف، أو بتغريبهم من البلاد؛ وهذا على حسب ما صدر منهم.
Ɓen Haɓooɓe Alla e Nulaaɗo Makko ɗon, ɓe bonnira ka leydi warugol, e murtingol jawle, e falagol ka laawi, lepte maɓɓe ɗen ko : Wareede tun, maa waree no feŋge, maa taƴugol juuɗe e koyɗe luutindra, maa riiweede e leydi ndin ; kala e yeru ko faggitii kon.

• توبة المفسدين من المحاربين وقاطعي الطريق قبل قدرة السلطان عليهم توجب العفو.
Tuubuubuyee bonnuɓe haɓi Alla ɓen, e ɓen sakkotooɓe ka ɗate ado feere maɓɓe heɓaade, ko yaafuyee.

يُرِيدُونَ أَن يَخۡرُجُواْ مِنَ ٱلنَّارِ وَمَا هُم بِخَٰرِجِينَ مِنۡهَاۖ وَلَهُمۡ عَذَابٞ مُّقِيمٞ
Hiɓe faalaa yaltude ka yiite ɓaawo nde ɓe naatno e magge, no ɗum neworaŋta ɓe?! Ɓe yaltataa e magge. Hino woodani ɓe lepte duumiiɗe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلسَّارِقُ وَٱلسَّارِقَةُ فَٱقۡطَعُوٓاْ أَيۡدِيَهُمَا جَزَآءَۢ بِمَا كَسَبَا نَكَٰلٗا مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Ngujjo gorko e ngujjo debbo : taƴiree juugo ñaamo kala maɓɓe -onon ñaawooɓe ɓen, njoɓdi ko ɓe faggitii kon, ɗum ko lepte immorde ka Alla fii hulɓinngol reŋtina heddii ɓe ɓen. Alla ko Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Sari'a Makko on.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَمَن تَابَ مِنۢ بَعۡدِ ظُلۡمِهِۦ وَأَصۡلَحَ فَإِنَّ ٱللَّهَ يَتُوبُ عَلَيۡهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Kala on tuubuɗo e nguyka kan, o moƴƴini golle makko ɗen, pellet, Alla Jaɓanay mo tuubuubbuyee ; tawde Alla ko Haforoowo junuubi jeyaaɓe makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe. Ko woni tun, O Yawtirantaa ɓe taƴugol juuɗe ngol fii ɓe tuubii si tawi ɗum hewtoyii ñaawooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ يُعَذِّبُ مَن يَشَآءُ وَيَغۡفِرُ لِمَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Gomɗii a anndii an Muhammadu, wonnde ko Alla Woodani Laamu kammuuli ɗin e leydi ndin, Himo Waɗa ko O Muuyi e majji, O Leptira nunɗal Makko ngal on Mo O Muuyi, O Haforana ɓural Makko ngal on Mo O Muuyi. Pellet, Alla ko Hattanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلرَّسُولُ لَا يَحۡزُنكَ ٱلَّذِينَ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡكُفۡرِ مِنَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَلَمۡ تُؤۡمِن قُلُوبُهُمۡۛ وَمِنَ ٱلَّذِينَ هَادُواْۛ سَمَّٰعُونَ لِلۡكَذِبِ سَمَّٰعُونَ لِقَوۡمٍ ءَاخَرِينَ لَمۡ يَأۡتُوكَۖ يُحَرِّفُونَ ٱلۡكَلِمَ مِنۢ بَعۡدِ مَوَاضِعِهِۦۖ يَقُولُونَ إِنۡ أُوتِيتُمۡ هَٰذَا فَخُذُوهُ وَإِن لَّمۡ تُؤۡتَوۡهُ فَٱحۡذَرُواْۚ وَمَن يُرِدِ ٱللَّهُ فِتۡنَتَهُۥ فَلَن تَمۡلِكَ لَهُۥ مِنَ ٱللَّهِ شَيۡـًٔاۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَمۡ يُرِدِ ٱللَّهُ أَن يُطَهِّرَ قُلُوبَهُمۡۚ لَهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞۖ وَلَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Ko an yo Nulaaɗo, wata ɓen yaccotooɓe e golle keeferaaku sunine, wata ɓen alyahuudaaɓe kadi heɗitantooɓe fenannde jaɓa nde sunine, ñemmbi- nooɓe hooreeɓe maɓɓe ; ɓen ɓe tawata ɓe araali ma fii ɗuurnagol ma : hiɓe waylita Konngol Alla ngol ka Tawreeta naɓira faale maɓɓe, hiɓe wi'ana ñemmbinooɓe ɓe : "Si ñaawoore Muhammadu nden yaadii e faale mon ɗen ƴettee nden, si nde luundike ɗe non rentee e mayre". Kala mo Alla Faalaa Majjinnde e yimɓe ɓen, an Nulaaɗo on a heɓantaa mo duñanoowo mo nden majjere sakko o feewa e laawol goonga. Ɓen siforɓe ɗin sifaaji alyahuuda e naafiiqi'en, ko ɓen woni ɓe Alla Faalaaka Laɓinnde ɓerɗe mu'un e keeferaaku. Hino woodani ɓe koyeera e hersa ka aduna, hino woodani ɓe lepte mawɗe ka laakara, ɗen woni yiite ngen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• حكمة مشروعية حد السرقة: ردع السارق عن التعدي على أموال الناس، وتخويف من عداه من الوقوع في مثل ما وقع فيه.
Hikma taƴugol juuɗe ngujje on : ko haɗugol mo jaggitugol e jawle yimɓe ɓen, e hulɓinngol heddii ɓe ɓen waɗugol sugu mun.

• قَبول توبة السارق ما لم يبلغ السلطان وعليه إعادة ما سرق، فإذا بلغ السلطان وجب الحكم، ولا يسقط بالتوبة.
Wonnde tuubuubuyee gujjo no jaɓee fodde ɗum hewtaali laamɗo on ; o jonnita ko o wujji kon. Si hewtii non laamɗo on, haray ñaawoore taƴugol juuɗe ngol waɗɗike, ɗum firtortaa tuubugol.

• يحسن بالداعية إلى الله ألَّا يحمل همًّا وغمًّا بسبب ما يحصل من بعض الناس مِن كُفر ومكر وتآمر؛ لأن الله تعالى يبطل كيد هؤلاء.
Hino haani hara noddoowo e diila Alla kan ronndi- totaako miijo e suno ngayngu yimɓe goo, wano heeferɓe ɓen maa bonɓe ɓen ; tawde Alla Bonnii fii pewje maɓɓe ɗen.

• حِرص المنافقين على إغاظة المؤمنين بإظهار أعمال الكفر مع ادعائهم الإسلام.
Ko rerɗugol naafiqiiɓe ɓen e tikkinirgol gomɗimɓe ɓen feññingol golle keeferaaku ɗen, tawde hiɓe nodditori lislaamu.

سَمَّٰعُونَ لِلۡكَذِبِ أَكَّٰلُونَ لِلسُّحۡتِۚ فَإِن جَآءُوكَ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُمۡ أَوۡ أَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡۖ وَإِن تُعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ فَلَن يَضُرُّوكَ شَيۡـٔٗاۖ وَإِنۡ حَكَمۡتَ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِٱلۡقِسۡطِۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُقۡسِطِينَ
Ɓee alyahuudaaɓe, ko heewuɓe heɗitanagol fenaande, heewuɓe ñaamugol jawle harmuɗe (wano ribaa). Si ɓe arii maa an Nulaaɗo fii ñaawito- reede, ñaawu hakkunde maɓɓe si ɗa yiɗi, maa terto-ɗaa ; ko an anndi ko ɓuran maa woo. Fii non a jaɓaali ñaawude hakkunde maɓɓe, ɓe hattanaaka lorrude ma hay e huunde. Si a ñaaway hakkunde maɓɓe, ñaawir nunɗal, fii kala ko ɓe ayruɓe tooñuɓe. Pellet, Alla no Yiɗi nunɗooɓe ɓen ka ñaawoore, hay si tawii non ñaawidooɓe ɓen hino ayri e ñaawoowo on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَيۡفَ يُحَكِّمُونَكَ وَعِندَهُمُ ٱلتَّوۡرَىٰةُ فِيهَا حُكۡمُ ٱللَّهِ ثُمَّ يَتَوَلَّوۡنَ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۚ وَمَآ أُوْلَٰٓئِكَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Fii ɓee no haawnii ! Kamɓe ko ɓe yedduɓe ma, kono hiɓe ñaawinore tamƴinagol heɓude e nden ñaawoore ko yaadi e mbeleeɗe maɓɓe, hino ka maɓɓe ton kadi Tawreetaare nde ɓe aaƴotoo gomɗinnde, Ñaawoore Alla nden hino e mayre, refti ɓe ɗuurnoo ñaawoore maa nden si nde yaadaali e mbeleeɗe maɓɓe ɗen : ɓe hawtindiri hakkunde gomɗingol ko woni ka Deftere maɓɓe kon e ɗuur-nagol ñaawoore maa nden. Golle ɓee ɗen wonaali golle gomɗinɗo, wanaa ɓe gomɗimɓe ma e kon ko addu-ɗaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّآ أَنزَلۡنَا ٱلتَّوۡرَىٰةَ فِيهَا هُدٗى وَنُورٞۚ يَحۡكُمُ بِهَا ٱلنَّبِيُّونَ ٱلَّذِينَ أَسۡلَمُواْ لِلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلرَّبَّٰنِيُّونَ وَٱلۡأَحۡبَارُ بِمَا ٱسۡتُحۡفِظُواْ مِن كِتَٰبِ ٱللَّهِ وَكَانُواْ عَلَيۡهِ شُهَدَآءَۚ فَلَا تَخۡشَوُاْ ٱلنَّاسَ وَٱخۡشَوۡنِ وَلَا تَشۡتَرُواْ بِـَٔايَٰتِي ثَمَنٗا قَلِيلٗاۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Menen Men Jippinii Tawreeta e Annabi Muusaa, tinndinoore Peewal e Annoora ndayginorɗo no e mayre, Annabaaɓe ɓiɗɓe Israa'ila ɓen jebbiliiɓe hino ñaawira nde, e ɓen karamokooɓe ne'irooɓe yimɓe ɓen kon ko Alla Reenini ɓe ka Deftere Makko, O Waɗi Hoolnii ɓe e mayre reenay ɓe nde e wayleede waɗtitee, seeditanii ɓe nde ko nde goonga. Onon alyahuuda, wata on hulu yimɓe ɓen, hulee Lam Min. Wata on nanngir coggeloy pamaroy fii haɗitagol ñaawirde ko Alla Jippini kon. Kala mo ñaawiraali kon ko Alla Jippini, maa o suɓii goɗɗum goo ko woori ɗum, maa o fotindini ɗum e goɗɗum goo, ko ɓen ɗon woni heeferɓe ɓen tigiri.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَتَبۡنَا عَلَيۡهِمۡ فِيهَآ أَنَّ ٱلنَّفۡسَ بِٱلنَّفۡسِ وَٱلۡعَيۡنَ بِٱلۡعَيۡنِ وَٱلۡأَنفَ بِٱلۡأَنفِ وَٱلۡأُذُنَ بِٱلۡأُذُنِ وَٱلسِّنَّ بِٱلسِّنِّ وَٱلۡجُرُوحَ قِصَاصٞۚ فَمَن تَصَدَّقَ بِهِۦ فَهُوَ كَفَّارَةٞ لَّهُۥۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Men Farlii e alyahuuda ka Tawreetaare : wonnde kala ittuɗo wonkii e hoore tewaare ko yo o ware, kala ɓoruɗo yiitere e hoore tewaare ko yo yiitere makko ɓore, kala heluɗo kinal e hoore tewaare ko yo kinal makko ɓore, kala taƴuɗo nowru e hoore tewaare ko yo nowru makko ɓore, kala heluɗo ñiire e hoore tewaare ko yo ñiire makko hele, Men Farli kadi e maɓɓe : wonnde barme ɗen ko yottondiray ɗum. Kala non yaafiiɗo bonnuɗo ɗum, haray yaafuyee makko on wonanii mo kaffaara junuubi. Kala mo ñaawiraali ko Alla Jippini kon ka ñaawoore yottondiral e ko ɗeya ñaawooje, haray ko on ɗon woni yawtuɗo keeri Alla ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تعداد بعض صفات اليهود، مثل الكذب وأكل الربا ومحبة التحاكم لغير الشرع؛ لبيان ضلالهم وللتحذير منها.
Limtugol yoga e jikkuuji alyahuuda ɗin, wano : fenaande, e ñaamugol ribaa, e yiɗugol ñaawireede ko woori sari'a ; hino ɓanngina majjere maɓɓe nden rentina e mayre.

• بيان شرعة القصاص العادل في الأنفس والجراحات، وهي أمر فرضه الله تعالى على من قبلنا.
Ko ɓannginngol ñaawoore yottondiral nunɗuɗe ka pittaali e barmeeji ; ɗum ko ko Alla Farli adinooɓe en.

• الحث على فضيلة العفو عن القصاص، وبيان أجرها العظيم المتمثّل في تكفير الذنوب.
Ko rerɗingol e ɓural yaafagol ka yottondiral, ɓanngina baraaji mun mawɗi, woni haforaneede junuubi.

• الترهيب من الحكم بغير ما أنزل الله في شأن القصاص وغيره.
Ko hulɓinngol ñaawirde ka goɗɗum goo ko wanaa kon ko Alla Jippini e fiyaaku njoɓtondiral.

وَقَفَّيۡنَا عَلَىٰٓ ءَاثَٰرِهِم بِعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَ مُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلتَّوۡرَىٰةِۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ ٱلۡإِنجِيلَ فِيهِ هُدٗى وَنُورٞ وَمُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَهُدٗى وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
Men Jokkintini e batteeji ɓiɗɓe Israa'iila ɓen Iisaa geɗal Maryama on gomɗinɗo kon ko woni ka Tawreeta, ñaawitori ɗum. Men Okki mo Linjiila yowondirnde e Peewal, goonginnde kon ko adii nde immorde e Tawreeta -si wanaa seeɗa e kon ko "nuskaa" (momtaa) e ñaawooje mayre Men Waɗi Linjiila on wallitornde peewal, e gufo faggitagol ko harmi.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلۡيَحۡكُمۡ أَهۡلُ ٱلۡإِنجِيلِ بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فِيهِۚ وَمَن لَّمۡ يَحۡكُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Yo Annasaara'en gomɗin kon ko Alla Jippini ka Linjiila ɓe ñaawitora kon ko nde addi e goonga ado Muhammadu (yo o his) Nuleede e maɓɓe. Kala mo ñaawiraali kon ko Alla Jippini, ko ɓen ɗon woni yaltuɓe e ɗoftaare Alla acci goonga oonyi e mehre.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ مُصَدِّقٗا لِّمَا بَيۡنَ يَدَيۡهِ مِنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَمُهَيۡمِنًا عَلَيۡهِۖ فَٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُۖ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَهُمۡ عَمَّا جَآءَكَ مِنَ ٱلۡحَقِّۚ لِكُلّٖ جَعَلۡنَا مِنكُمۡ شِرۡعَةٗ وَمِنۡهَاجٗاۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَجَعَلَكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَلَٰكِن لِّيَبۡلُوَكُمۡ فِي مَآ ءَاتَىٰكُمۡۖ فَٱسۡتَبِقُواْ ٱلۡخَيۡرَٰتِۚ إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡ جَمِيعٗا فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ
Men Jippinii e maaɗa an Nulaaɗo, Al Qur'aana e hoore goonga wonnde ko ka Alla nde iwri, ko nde goonginnde kon ko adiinde e Defte Jippinaaɗe, ƴellitiinde e majje ; ko nde hawri e majje woo ko goonga, ko nde luutondiri e majje woo ko meere. Ñaawir hakkunde yimɓe ɓen kon ko Alla Jippini e maaɗa ka Deftere, wata a jokku mbeleeɗe maɓɓe ɗen, tertoɗaa goonga kan. Gomɗii Men Waɗanii mofte kala Saria ñaawitorɗo e Laawol feewnditirgol Sinno Alla Yiɗuno moftugol Sari'aaji ɗin O Waɗay- no, kono O tertorii ɗum fii jarriagol on. Adondiree e huuwugol moƴƴi ɗin tertoo haɗaaɗi ɗin. Ko faade ka Alla woni ruttorde mon nden Ñalnde Darngal, O Humpitoya on kon ko luutondirayno-ɗon e muuɗum, O Yoɓita on njoɓdi golle mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنِ ٱحۡكُم بَيۡنَهُم بِمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَهُمۡ وَٱحۡذَرۡهُمۡ أَن يَفۡتِنُوكَ عَنۢ بَعۡضِ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ إِلَيۡكَۖ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَٱعۡلَمۡ أَنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُصِيبَهُم بِبَعۡضِ ذُنُوبِهِمۡۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلنَّاسِ لَفَٰسِقُونَ
Ñaawir hakkunde maɓɓe an Nulaaɗo, kon ko Alla Jippini e maaɗa, wata a jokku mbeleeɗe maɓɓe ɗen, rento ɓe nde majjinte gaay e yoga e ko Alla Jippini e maaɗa, ɓe raɓɓintaako fii ɗum. Si ɓe ɗuurnike e jaɓugol ñaawitireede kon ko Alla Jippini e maaɗa, anndu ko Alla Faalaa nde O Leptirta ɓe aduna ɗoo sabu yoga e junuubi maɓɓe, O Leptira- ya ɓe laakara sabu junuubi maɓɓe ɗin fow. Pellet, ko heewi e yimɓe ɓen ko yaltuɓe e ɗoftaare Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَحُكۡمَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ يَبۡغُونَۚ وَمَنۡ أَحۡسَنُ مِنَ ٱللَّهِ حُكۡمٗا لِّقَوۡمٖ يُوقِنُونَ
E ɓe ɗuurnoto ñaawoore maa nden ɓe ɗaɓɓa ñaawoore yimɓe majjuɓe rewooɓe sanamu ɓen ?! Alaa ɓurɗo Alla moƴƴude ñaawoore wonannde yimɓe yananaaɓe ɓen ɓe haqqila e kon ko Alla Jippini e Nulaaɓe Makko ɓen, hara wanaa yimɓe majjuɓe ɓen jokkooɓe mbeleeɗe salotooɓe kala ko lunndii mbeleeɗe maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأنبياء متفقون في أصول الدين مع وجود بعض الفروق بين شرائعهم في الفروع.
Annabaaɓe ɓen no fottani e doose diina kan, ɓe serti seeɗa ka calɗi sari'a.

• وجوب تحكيم شرع الله والإعراض عمّا عداه من الأهواء.
Hino waɗɗii ñaawirgol Sari'a Alla on, ɗuurnoo kala ko lunndii mo e mbeleeɗe.

• ذم التحاكم إلى أحكام أهل الجاهلية وأعرافهم.
Ko ŋiñugol ñaawitorgol yimɓe majjuɓe ɓen e Aadaaji mum en.

۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ ٱلۡيَهُودَ وَٱلنَّصَٰرَىٰٓ أَوۡلِيَآءَۘ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمۡ فَإِنَّهُۥ مِنۡهُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, wata waɗu Alyahuuda e Annasaara yiɗɓe weldiiɓe, Alyahuuda ko yimɓe mun weldidata, Annasaara kadi wano non ; ɓe fow ko ɓe ayɓe mo'on. Kala e mo'on welduɗo e maɓɓe, haray o jeyaama e maɓɓe. Pellet, Alla Fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen sabu ko ɓe weldidi kon e heeferɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَتَرَى ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ يُسَٰرِعُونَ فِيهِمۡ يَقُولُونَ نَخۡشَىٰٓ أَن تُصِيبَنَا دَآئِرَةٞۚ فَعَسَى ٱللَّهُ أَن يَأۡتِيَ بِٱلۡفَتۡحِ أَوۡ أَمۡرٖ مِّنۡ عِندِهِۦ فَيُصۡبِحُواْ عَلَىٰ مَآ أَسَرُّواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۡ نَٰدِمِينَ
A yi'a an Nulaaɗo, naafiqiiɓe lo'uɓe liimanaaku ɓen, hiɓe yaccoo weldidugol e Alyahuuda e Annasaara, ɓe ngantinora ɗum wi'ugol : "Men hulu wata ɓee yiilo e amen, ɓe henndoo leydi ndin". Ar ma Alla Waɗana Nulaaɗo on e gomɗimɓe ɓen yiiloode nden, maa O Adda fiyaake immorde ka Makko ko no daɗnda on nde Alyahuuda e yiɗɓe maɓɓe yanude e mo'on, ɓen welduɓe e maɓɓe wattina ninsuɓe e naafiqiyaagal ngal ɓe suuɗi e ɓerɗe maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَقُولُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَهَٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ إِنَّهُمۡ لَمَعَكُمۡۚ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فَأَصۡبَحُواْ خَٰسِرِينَ
Gomɗimɓe ɓen no wi'a haawaaɓe fiyaake ɓee naafiqiiɓe : "E ko ɓee ɗoo wonndirnooɓe hattirde woondooje maɓɓe : wonnde hiɓe wonnde e mo'on -onon gomɗimɓe ɓen- ka weldigal e ka wallindiral ?! Golle maɓɓe ɗen bonii, ɓe wattini sooyuɓe sabu lepte ko ɓe hebilanaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَن يَرۡتَدَّ مِنكُمۡ عَن دِينِهِۦ فَسَوۡفَ يَأۡتِي ٱللَّهُ بِقَوۡمٖ يُحِبُّهُمۡ وَيُحِبُّونَهُۥٓ أَذِلَّةٍ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَعِزَّةٍ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ يُجَٰهِدُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا يَخَافُونَ لَوۡمَةَ لَآئِمٖۚ ذَٰلِكَ فَضۡلُ ٱللَّهِ يُؤۡتِيهِ مَن يَشَآءُۚ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٌ
Ko onon yo gomɗimɓe, kala on murtuɗo yalti e diina mun, o yehi e keeferaaku, arma Alla Adda yimɓe goo ɓe O Yiɗi kamɓe kadi ɓe Yiɗi Mo, yurmeteeɓe gomɗimɓe ɓen, sattuɓe e heeferɓe ɓen, hiɓe tiɗnora jawle maɓɓe e pittaali maɓɓe ɗin ɓamtugol Konngol Alla ngol, ɓe hulataa feloore feloowo ɓe ; tawde ko Welayee Alla on ɓe ardinii e dii welayee tagu ngun. Ɗum ko Ɓural ngal Alla Okkata on Mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen, Alla ko Yaajuɗo Ɓural e Moƴƴere, Annduɗo on hatojin- ɗo e Ɓural Makko O yeɗa mo ngal, e on mo hanndaa e maggal O Ɗala mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّمَا وَلِيُّكُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلَّذِينَ يُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَهُمۡ رَٰكِعُونَ
Anndee Alyahuuda e Annasaare e heeferɓe heddiiɓe ɓen wanaa weldiiɓe mo'on, weldiiɗo mon e ballo mon on ko Alla e Nulaaɗo Makko on, e gomɗimɓe ɓen ñiiɓnooɓe julde, ɓe totta zakka, ɓe yankinanoo Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَن يَتَوَلَّ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَإِنَّ حِزۡبَ ٱللَّهِ هُمُ ٱلۡغَٰلِبُونَ
Kala welduɗo e Alla e Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen, ko jeyaaɗo e fedde Alla nden, fedde Alla nden non, ko ɓen woni fooluɓe ɓen ; tawde Alla ko Walloowo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَكُمۡ هُزُوٗا وَلَعِبٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ وَٱلۡكُفَّارَ أَوۡلِيَآءَۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on jogitor ɓen jalkitoo- ɓe diina mon, ɓe waɗta ka jalnori immorde e ɓen okkaaɓe Defte ado mon ka Alyahuuda e Annasara e sirkooɓe ɓen. Hulee Alla rentoɗon Haɗaaɗi Makko ɗin si on laatike gomɗimɓe Mo e ko O Jippini kon e mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• التنبيه علي عقيدة الولاء والبراء التي تتلخص في الموالاة والمحبة لله ورسوله والمؤمنين، وبغض أهل الكفر وتجنُّب محبتهم.
Ko rentingol e fiɓnde weldidugol e hisgol ndeen woni weldude e yidde Alla Kanko e Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen, aña woɗɗitoo heeferɓe ɓen.

• من صفات أهل النفاق: موالاة أعداء الله تعالى.
Hino jeyaa e jikkuuji naafiqiiɓe ɓen : weldidugol e ayɓe Alla ɓen.

• التخاذل والتقصير في نصرة الدين قد ينتج عنه استبدال المُقَصِّر والإتيان بغيره، ونزع شرف نصرة الدين عنه.
Hoyfingol raɓɓindinoo e daranagol diina kan, hino adda waylugol e addude diina goo, meha teddungal wallitagol diina kan.

• التحذير من الساخرين بدين الله تعالى من الكفار وأهل النفاق، ومن موالاتهم.
Ko rentingol e ɓen jalkitooɓe diina Alla kan immorde e heeferaaɓe ɓen, e naafiqiiɓe ɓen, weldude e maɓɓe.

وَإِذَا نَادَيۡتُمۡ إِلَى ٱلصَّلَوٰةِ ٱتَّخَذُوهَا هُزُوٗا وَلَعِبٗاۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَعۡقِلُونَ
Ko wano non ɓe jalkitirta on ɓe waɗta on jalnori si on noddinanii julde nden ɓaɗtorgol Alla : ko waɗi ɗum, ko tawde ko ɓe yimɓe ɓe haqqiltaa fii Alla e Sari'a Makko Mo O Sar'ini e jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ هَلۡ تَنقِمُونَ مِنَّآ إِلَّآ أَنۡ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡنَا وَمَآ أُنزِلَ مِن قَبۡلُ وَأَنَّ أَكۡثَرَكُمۡ فَٰسِقُونَ
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa ɓen yimɓe Defte jalkitooɓe : "Enee, on aybiniray men fii tun men gomɗinii Alla e kon ko Jipinaa e amen, e kon ko Jippinanonoo ado amen, e wonnde pellet, ko ɓuri ɗuuɗude e mooɗon ko yaltuɓe e ɗoftaare Alla ?! Ko aybinton men, ɗum ko manoore wonannde men, wanaa ŋiñoore.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ هَلۡ أُنَبِّئُكُم بِشَرّٖ مِّن ذَٰلِكَ مَثُوبَةً عِندَ ٱللَّهِۚ مَن لَّعَنَهُ ٱللَّهُ وَغَضِبَ عَلَيۡهِ وَجَعَلَ مِنۡهُمُ ٱلۡقِرَدَةَ وَٱلۡخَنَازِيرَ وَعَبَدَ ٱلطَّٰغُوتَۚ أُوْلَٰٓئِكَ شَرّٞ مَّكَانٗا وَأَضَلُّ عَن سَوَآءِ ٱلسَّبِيلِ
Maaku an Nulaaɗo : "Enee, on accay mi humpita on ɓurɓe hannde e aybineede, ɓurɓe saɗtude lepte? Ko ɓen ɓe Alla Huɗunoo mawɓe mun, O Waɗti ɓe baaɗi e kose, O Waɗi e maɓɓe rewooɓe sanamu ɓewinayɗum. Ko ɓen ɗon ɓuri bonnde nokkuure Ñalnde Darngal, ɓuri majjude kadi laawol focciingol ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا جَآءُوكُمۡ قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَقَد دَّخَلُواْ بِٱلۡكُفۡرِ وَهُمۡ قَدۡ خَرَجُواْ بِهِۦۚ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا كَانُواْ يَكۡتُمُونَ
Si ɓe arii e mo'on onon gomɗimɓe ɓen, naafiqiiɓe ɓen e maɓɓe feññinana on gomɗinal, hara non ɓe naatidu e keeferaaku ngun, ɓe yaltidi kadi e maggu Ko Alla Ɓuri Anndude kon ko ɓe suuɗi e keeeferu tuma ɓe feññinanta on liimanaaku, O Yoɓitoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَتَرَىٰ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡإِثۡمِ وَٱلۡعُدۡوَٰنِ وَأَكۡلِهِمُ ٱلسُّحۡتَۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
A yi'a an Nulaaɗo, ko ɗuuɗi e Alyahuuda e naafiqe-en, no adondira e faggitagol geddi ; wano fenaande e jaggitere, e ñaamugol jawle hiɓe no harmiri. Ɗen golle maɓɓe bonii.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَوۡلَا يَنۡهَىٰهُمُ ٱلرَّبَّٰنِيُّونَ وَٱلۡأَحۡبَارُ عَن قَوۡلِهِمُ ٱلۡإِثۡمَ وَأَكۡلِهِمُ ٱلسُّحۡتَۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَصۡنَعُونَ
Ko hanno ɓen rewooɓe maɓɓe e annduɓe maɓɓe yaccoo haɗugol ɓe konngol fenannde e ñaamugol jawle yimɓe e hoore meere ? Bonii kon ko ɓen rewooɓe maɓɓe e annduɓe maɓɓe ɗon ronkaynoo haɗude ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ يَدُ ٱللَّهِ مَغۡلُولَةٌۚ غُلَّتۡ أَيۡدِيهِمۡ وَلُعِنُواْ بِمَا قَالُواْۘ بَلۡ يَدَاهُ مَبۡسُوطَتَانِ يُنفِقُ كَيۡفَ يَشَآءُۚ وَلَيَزِيدَنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم مَّآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَ طُغۡيَٰنٗا وَكُفۡرٗاۚ وَأَلۡقَيۡنَا بَيۡنَهُمُ ٱلۡعَدَٰوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ كُلَّمَآ أَوۡقَدُواْ نَارٗا لِّلۡحَرۡبِ أَطۡفَأَهَا ٱللَّهُۚ وَيَسۡعَوۡنَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَسَادٗاۚ وَٱللَّهُ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُفۡسِدِينَ
Alyahuuda'en wi'i : nde tampere e hokkere yani e mum en "Junngo Alla ngon ko ñobbaango e okku- gol moƴƴere, o tottaani amen ko o jogii ko,! Faamee, juuɗe maɓɓe ɗen ñobbaama e ɗum, ɓe huɗiraama ngol konngol maɓɓe. Si ko woni, Juuɗe Seniiɗo On ɗiɗi ko fontaniiɗe dokkal e moƴƴere, Himo Faggira no O Muuyiri, alaa haɗoowo Mo maa yamiroo Mo. Kon ko Jippinaa e maaɗa an Nulaaɗo, ɓeydataa Alyahuuda'en si wanaa yawtugol Keeri ɗin ; tawde ko ɓe yimɓe haasidi. Men Bugike hakkunde maɓɓe ngayngu e konnaagu ; wano ɓe huɓɓirnoo yiite fii hare, Alla Saakiti ɓe, O Lo'ini ɓe. Ɓe seeraali hiɓe yaha bonna e leydi ndin, fewjana Lislaamu on ko boni. Alla non Yiɗaa bonnooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• ذمُّ العالم على سكوته عن معاصي قومه وعدم بيانه لمنكراتهم وتحذيرهم منها.
Ko felugol ganndo tuma o deƴƴata e goopi yimɓe makko, o ronka ɓannginannde ɓe bonɗi maɓɓe, o rentina ɓe e majji.

• سوء أدب اليهود مع الله تعالى، وذلك لأنهم وصفوه سبحانه بأنه مغلول اليد، حابس للخير.
Ko Alyahuuda holli Alla bonde needi, tawde ɓe siforike Mo -Kanko Seniiɗo On- ñobbagol junngo e waɗugol moƴƴere!

• إثبات صفة اليدين، على وجه يليق بذاته وجلاله وعظيم سلطانه.
Tabintingol sifa Juuɗe Alla ɗen no yahdiri e Jaati Makko kin, e Mawngu Makko ngun.

• الإشارة لما وقع فيه بعض طوائف اليهود من الشقاق والاختلاف والعداوة بينهم نتيجة لكفرهم وميلهم عن الحق.
Joopagol faade e yoga e pelle Alyahuuda immorde e ko ɓe luutondiri, e ngaygu ngun hakkunde maɓɓe fewndo nde ɓe yeddunoo ɓe ooñii gaay e goonga kan.

وَلَوۡ أَنَّ أَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ ءَامَنُواْ وَٱتَّقَوۡاْ لَكَفَّرۡنَا عَنۡهُمۡ سَيِّـَٔاتِهِمۡ وَلَأَدۡخَلۡنَٰهُمۡ جَنَّٰتِ ٱلنَّعِيمِ
Sinno Alyahuuda e Annasaara gomɗinno kon ko Muhammadu (jom-kisiyee on) addi, ɓe huli Alla ɓe rentii e geddi ɗin, Men Heefanayno ɓe geddi maɓɓe ɗin no ɗi foti e waade, Men Naadayno ɓe kadi Aljannaaji Neema, ɓe neeminora Neema ɗi taƴondirtaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ أَنَّهُمۡ أَقَامُواْ ٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِم مِّن رَّبِّهِمۡ لَأَكَلُواْ مِن فَوۡقِهِمۡ وَمِن تَحۡتِ أَرۡجُلِهِمۚ مِّنۡهُمۡ أُمَّةٞ مُّقۡتَصِدَةٞۖ وَكَثِيرٞ مِّنۡهُمۡ سَآءَ مَا يَعۡمَلُونَ
Sinno Alyahuuda gollitirno ko woni eTawreeta, Annasaare kadi gollitiri Linjiila, ɓe fow ɓe gollitiri nde Al Qur'aanaare Jippinaande e maɓɓe, pellet, arsike maɓɓe on neworayno toɓo e puɗi. No e yimɓe Defte ɓen non hakindiiɗo tabiti e goonga, ko ɗuuɗi e maɓɓe bonii ko gollata sabu waaseede liimanaaku.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلرَّسُولُ بَلِّغۡ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ وَإِن لَّمۡ تَفۡعَلۡ فَمَا بَلَّغۡتَ رِسَالَتَهُۥۚ وَٱللَّهُ يَعۡصِمُكَ مِنَ ٱلنَّاسِۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Ko an yo Nulaaɗo, yottin no timmiri kon ko Jippinaa e maaɗa immorde ka Joomi maa, hara a suuɗaali hay e huude. Si a suuɗii goɗɗum e mun, haray a yottinaali Nulal Joomi maa ngal (Nulaaɗo on -saw- non yottinno ko ɓe Yamiraa kon, kala aaƴiiɗo ko lunndii ɗum ɗon, haray o mawninii fenaande e Alla). Alla non ko Daɗndoowo ma e yimɓe ɓen gila hannde, ɓe hattantaa bonagol e maa, ko yottingol tun fawi maa. Alla Fewnataa heeferɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَسۡتُمۡ عَلَىٰ شَيۡءٍ حَتَّىٰ تُقِيمُواْ ٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡۗ وَلَيَزِيدَنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُم مَّآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَ طُغۡيَٰنٗا وَكُفۡرٗاۖ فَلَا تَأۡسَ عَلَى ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Maaku an Nulaaɗo, onon Alayahuuda e Annasaara on wonataa e diina jaɓaaka fodde on golliraali ko woni kon ka Tawreeta e ka Linjiila, golliron kadi ndee Al Qur'aanaare Jippinaande e mooɗon nde liimanaaku mon timmirtaa si wanaa gomɗingol nde. Ko maa tun ko Jippinaa kon e maaɗa immorde ka Joomi maaɗa ɓeyda ko ɗuuɗi e yimɓe Defte ɓen bewre e keeferaaku ; sabu haasidaaku. Wata a suno fii ɓee heeferɓe, gomɗimɓe jokkuɓe ma ɓen yonii ma.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلصَّٰبِـُٔونَ وَٱلنَّصَٰرَىٰ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Pellet, ɓen gomɗimɓe, e Alyahuudaaɓe ɓen, e ɓen rewooɓe koode,ɓen ko fedde jokkunooɓe e Anna- baaɓe eAnnasaara'en, kala gomɗinɗo e maɓɓe Alla, e Ñalaande Sakkitiinde nden, o golli golle-moƴƴe : haray kulol alaa ɓen ɗon, wanaa kamɓe kadi sunoytoo ko feƴƴi ɓe e aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَقَدۡ أَخَذۡنَا مِيثَٰقَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَأَرۡسَلۡنَآ إِلَيۡهِمۡ رُسُلٗاۖ كُلَّمَا جَآءَهُمۡ رَسُولُۢ بِمَا لَا تَهۡوَىٰٓ أَنفُسُهُمۡ فَرِيقٗا كَذَّبُواْ وَفَرِيقٗا يَقۡتُلُونَ
Gomɗii Men Nanngi ahadi ɓiɗɓe Israa'iila ɓen nanugol-jaɓa, Mi neli e mum en Nelaaɓe ngam ɓe njottina ɓe sariya Alla, ɓe firti ndi, ɓe jokki mbeleeɗe maɓɓe, ɓe ɗuurnii ko Nulaaɓe maɓɓe addani ɓe : ɓe fenni woɗɓe ɓe wari woɗɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• العمل بما أنزل الله تعالى سبب لتكفير السيئات ودخول الجنة وسعة الأرزاق.
Gollitirgol ko Alla Jippini kon no wona sabu heefaneede bonɗi, naadee Alajjana yaajuɗo arsike.

• توجيه الدعاة إلى أن التبليغ المُعتَدَّ به والمُبْرِئ للذمة هو ما كان كاملًا غير منقوص، وفي ضوء ما ورد به الوحي.
Ko anndingol noddooɓe e diina ɓen, wonnde ɓe feletaake si ɓe yottinirii no timmiri na ardi e wahyu.

• لا يُعْتد بأي معتقد ما لم يُقِمْ صاحبه دليلًا على أنه من عند الله تعالى.
Gooto jaɓantaake gomɗinal fodde joom mum on dallinoraali dalil immaade kan Alla.

وَحَسِبُوٓاْ أَلَّا تَكُونَ فِتۡنَةٞ فَعَمُواْ وَصَمُّواْ ثُمَّ تَابَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ ثُمَّ عَمُواْ وَصَمُّواْ كَثِيرٞ مِّنۡهُمۡۚ وَٱللَّهُ بَصِيرُۢ بِمَا يَعۡمَلُونَ
Ɓe sikki wonnde firtugol ahadi e hoolaare maɓɓe ndin e fennude wara Annabaaɓe ɓen, lorrataa ɓe, ɓe heɓi ko ɓe sikkaano, ɓe wumi e goonga kan, ɓe fahɗi e nanugol jaɓa goonga. Hooti Alla Jaɓani ɓe tuubuubuyee. Hooti ɓe wumi e goonga kan ɓe mbobiɗi e nanugol ka ; ɗuuɗi ɓe e maɓɓe waɗi ɗum. Alla non ko Reenuɗo ko ɓe gollata kon, huunde suuɗaaki Mo e ɗum, O Yoɓitoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَۖ وَقَالَ ٱلۡمَسِيحُ يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ رَبِّي وَرَبَّكُمۡۖ إِنَّهُۥ مَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَقَدۡ حَرَّمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِ ٱلۡجَنَّةَ وَمَأۡوَىٰهُ ٱلنَّارُۖ وَمَا لِلظَّٰلِمِينَ مِنۡ أَنصَارٖ
Gomɗii yeddii ɓen Annasaarankooɓe wi'uɓe won- de : "Alla ko on woni Mema-sella geɗal Maryam on" ; tawde ɓe dammbirii Allankaaku ngun ko woori Alla, hara non Meme-sella geɗal Maryam on maa- kanno ɓe :"Ko onon yo ɓiɗɓe Israa'iila, rewee Alla Tun, ko Kanko woni Joomi am e Joomi mon, en fow ko en jeyaaɓe Makko. Mo kafidii Alla e goɗɗum, pellet, Alla Haɗay o naatugol Aljanna poomaa, ñiiɓirde makko nden kadi ko ka yiite, o maraa ballo ka Alla ton, wanaa le kadi daɗndoowo lepte ɗen".
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّقَدۡ كَفَرَ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ ثَالِثُ ثَلَٰثَةٖۘ وَمَا مِنۡ إِلَٰهٍ إِلَّآ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۚ وَإِن لَّمۡ يَنتَهُواْ عَمَّا يَقُولُونَ لَيَمَسَّنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Gomɗii ɓen yeddii ɓen wi'uɓe : "Alla ko tato : Baaba on, e ɓiɗɗo on e ruuhu laɓɓinaaɗo on". Alla Senike Mawnii e ko ɓe wowlata, O Wonaali allaaji ! Si ko woni, ko O Reweteeɗo Gooto Mo Alaa kafidiiɗo. Si ɓe haɗitaaki e ngol konngol hulɓiniingol, pellet, lepte muusuɗe heɓay ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَلَا يَتُوبُونَ إِلَى ٱللَّهِ وَيَسۡتَغۡفِرُونَهُۥۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
E ɓe tuubataa e ngol konngol maɓɓe ɓe ruttoo ka Alla, ɓe ɗaɓɓira Mo Haforaneede kon ko ɓe kafidi Mo e goɗɗum?! Alla ko Haforanoowo kala tuubuɗo hay si tawii ko keeferaaku o faggitii, Hinootooɗo gomɗimɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّا ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ مَرۡيَمَ إِلَّا رَسُولٞ قَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلِهِ ٱلرُّسُلُ وَأُمُّهُۥ صِدِّيقَةٞۖ كَانَا يَأۡكُلَانِ ٱلطَّعَامَۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُبَيِّنُ لَهُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ ثُمَّ ٱنظُرۡ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ
Mema-sella Iisaa geɗal Marayama wonaali si wanaa jeyaaɗo e Nulaaɓe, o maayiray no ɓen maayirta. Neene Makko Maryama (yo ɓe hisidu) ko heewuɗo goongude goongina, kamɓe ɗiɗo ɓe ñaamayno ñaametee tuma kala ɓe hatonjini e mun, ko honno ñaamoowo laatorta reweteeɗo?! Ndaaru an Nulaaɗo taskoɗaa : honno Men Ɓannginiranta ɓe Aayeeje tinndinooje e Gootaaku ngun, tinndina kadi meerente ko ɓe woni e mun tuma ɓe dammba- ta allankaaku ngun ko woori Seniiɗo On, ɗum ha- ɗaali ɓe majjintingol Aayeeje ɗen. Refti ndaaraa : ko honno ferlisiraa e goonga kan ɗum e wonnde ɗee Aayeeje ɓannginii Gootaaku Alla ngun.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَتَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَمۡلِكُ لَكُمۡ ضَرّٗا وَلَا نَفۡعٗاۚ وَٱللَّهُ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Maaku an Nulaaɗo e fii ko ɓe rewata kon ko wonaa Alla : "Enee, on reway ko wonaa Alla, kon ko nafa- taa on, lorrataa on?!" Alla non Gaynoowo ɗum. Ko Kanko Alla tun woni Nanoowo haalaaji mon, Annduɗo kuuɗe mon, huunde suuɗaaki Mo e ɗum, O Yoɓitoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَا تَغۡلُواْ فِي دِينِكُمۡ غَيۡرَ ٱلۡحَقِّ وَلَا تَتَّبِعُوٓاْ أَهۡوَآءَ قَوۡمٖ قَدۡ ضَلُّواْ مِن قَبۡلُ وَأَضَلُّواْ كَثِيرٗا وَضَلُّواْ عَن سَوَآءِ ٱلسَّبِيلِ
Maakan Annasara'en an Nulaaɗo : "Wata on feƴƴintin e kon ko yamiraɗon jokkugol goonga, wata on feƴintin mawningol ɓen ɓe yamiraɗon mawninnde -wano Annabaaɓe ɓen- haa waɗtonɓe reweteeɓe ; wano gerduɗon e fii Iisaa ɓiɗɗo Maryama on, jokkituɗon adinooɓe on e majjere nde ɓe majjinno yimɓe ɗuuɗɓe, ɓe majji laawol goonga ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• بيان كفر النصارى في زعمهم ألوهية المسيح عليه السلام، وبيان بطلانها، والدعوةُ للتوبة منها.
Ko ɓanngingol keeferaaku Annasaara'en nde ɓe aaƴinoo wonnde Mema-salla on (yo o his) ko reweteeɗo, feññina meerente mun, nodda ɓe e tuubugol.

• من أدلة بشرية المسيح وأمه: أكلهما للطعام، وفعل ما يترتب عليه.
Hino jeyaa e ko tinndini wonnde Almasiihu e yumma mun ko neɗɗinke : tawde ɓe ñaamay e gollude ko rewi ko e mum.

• عدم القدرة على كف الضر وإيصال النفع من الأدلة الظاهرة على عدم استحقاق المعبودين من دون الله للألوهية؛ لكونهم عاجزين.
Ronkude duñugol lorra, yottina nafoore, ko daliilu feeñuɗo wonnde jeyaaɓe ɓen hanndaa e Allaaku ngun ; tawde ko ɓe ronkuɓe.

• النهي عن الغلو وتجاوز الحد في معاملة الصالحين من خلق الله تعالى.
Ko haɗugol fantinnde e gollandiral golle moƴƴe e ɓen e tagu Alla ngun.

لُعِنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۢ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ عَلَىٰ لِسَانِ دَاوُۥدَ وَعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَۚ ذَٰلِكَ بِمَا عَصَواْ وَّكَانُواْ يَعۡتَدُونَ
Alla Seniiɗo On Hino Humpita wonnde O Huɗiino yedduɓe ɓen e ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e nden Deftere nde O Jippini e Daawuuda -woni Jabuura- e Deftere nde o Jippini nden e Iisaa ɓiɗɗo Maryama on -woni Linjiila- Ndin kuddi non, ko sabu ko ɓe faggitii kon e geddi, e ko ɓe jaggiti kon keeri Alla ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
كَانُواْ لَا يَتَنَاهَوۡنَ عَن مُّنكَرٖ فَعَلُوهُۚ لَبِئۡسَ مَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
Ɓe haɗindirtaano e faggitagol bone, toode yedduɓe e maɓɓe ɓen feññinayno geddi mun ɗin ; tawde alaa haɗoowo ɓe. Bonii kon ko ɓe gollaynoo e nden salaare haɗugol bone!
Arabic explanations of the Qur’an:
تَرَىٰ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ يَتَوَلَّوۡنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ لَبِئۡسَ مَا قَدَّمَتۡ لَهُمۡ أَنفُسُهُمۡ أَن سَخِطَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَفِي ٱلۡعَذَابِ هُمۡ خَٰلِدُونَ
Hiɗa yi'a an Nulaaɗo, ko ɗuuɗi e ɓee Alyahuud en heeferɓe, hino welda e heeferɓe ɓen, ɓe aña maa ɓe añide e bajjinooɓe Alla ɓen. Bonii kon ko ɓe ardini e weldugol e yedduɓe ɓen, tawde ɗum no waɗa haa Alla Tikkana ɓe, O Naada ɓe yiite nge ɓe luttoyta e mun poomaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ كَانُواْ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلنَّبِيِّ وَمَآ أُنزِلَ إِلَيۡهِ مَا ٱتَّخَذُوهُمۡ أَوۡلِيَآءَ وَلَٰكِنَّ كَثِيرٗا مِّنۡهُمۡ فَٰسِقُونَ
Hara ɓee Alyahuudaaɓe si gomɗinno Alla tigi, ɓe gomɗini Annabaajo Makko on, ɓe jogittanooko sirkooɓe ɓen weldiiɓe ɓe acca gomɗimɓe ɓen ; tawde ɓe haɗaama weldidugol e ɓeya. Kono ɗuuɗuɓe e Alyahuuda'en ɓee, ko yaltuɓe e ɗoftaare Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ لَتَجِدَنَّ أَشَدَّ ٱلنَّاسِ عَدَٰوَةٗ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلۡيَهُودَ وَٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْۖ وَلَتَجِدَنَّ أَقۡرَبَهُم مَّوَدَّةٗ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱلَّذِينَ قَالُوٓاْ إِنَّا نَصَٰرَىٰۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّ مِنۡهُمۡ قِسِّيسِينَ وَرُهۡبَانٗا وَأَنَّهُمۡ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ
A taway an Nulaaɗo, ko ɓuri yimɓe ɓen tiiɗude añugol gomɗimɓe ma ɓen gomɗini kon ko addu-ɗaa, ko Alyahuuda ; tawde ko ɓe yimɓe haasidi e ngayngu e townitaare e rewugol sanamu, e ɓen sirkanooɓe Alla. A taway kadi ko ɓuri ɓe ɓaɗtaade yiɗugol gomɗimɓe ma ɓen gomɗini kon ko addu-ɗaa, ko ɓen wi'uɓe : kamɓe ko ɓe Annasaara ; tawde no e maɓɓe annduɓe e rewooɓe, e wonnde ko ɓe yankiniiɓe ɓe townitaaki ; sabu townitaare nden haɗay goonga hewtude ka ɓernde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا سَمِعُواْ مَآ أُنزِلَ إِلَى ٱلرَّسُولِ تَرَىٰٓ أَعۡيُنَهُمۡ تَفِيضُ مِنَ ٱلدَّمۡعِ مِمَّا عَرَفُواْ مِنَ ٱلۡحَقِّۖ يَقُولُونَ رَبَّنَآ ءَامَنَّا فَٱكۡتُبۡنَا مَعَ ٱلشَّٰهِدِينَ
Ɓee ɗoo -wano Al-Najashi e wonndiiɓe mun, ɓerɗe maɓɓe no newii, tawde hiɓe fesa tuma ɓe nani kon ko Jippinaa ko Qur'aanaare, e sabu ko ɓe anndi kon goonga kan ka Iisaa (yo o his) addi, hiɓe wi'a: "Joomi amen, men gomɗinii kon ko Jippin Ɗaa e Nulaaɗo Maa on Muhammadu (jom-kisiyee), Winndidu men e mofte Muhammadu ɗen Ñalnde Darngal, men wona hujja e yimɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• ترك الأمر بالمعروف والنهي عن المنكر موجب لِلَّعْنِ والطرد من رحمة الله تعالى.
Accugol yamirde moƴƴere haɗa ŋiñere, hino waɗɗina kuddi Alla.

• من علامات الإيمان: الحب في الله والبغض في الله.
Hino jeyaa maandeeji gomɗinal : Yiɗirgol fii Alla añira fii Alla.

• موالاة أعداء الله توجب غضب الله عز وجل على فاعلها.
Weldugol e ayɓe Alla ɓen hino waɗɗina kuddi Alla.

• شدة عداوة اليهود والمشركين لأهل الإسلام، وفي المقابل وجود طوائف من النصارى يدينون بالمودة للإسلام؛ لعلمهم أنه دين الحق.
Wonnde Alyahuuda e sirkooɓe ɓen hino joganii lislaamu on ngaynu tiiɗungu, e wonnde kadi Annasaarankooɓe goo hino yiɗi lislaamu on ; tawde hiɓe annde ko diina goonga.

وَمَا لَنَا لَا نُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَمَا جَآءَنَا مِنَ ٱلۡحَقِّ وَنَطۡمَعُ أَن يُدۡخِلَنَا رَبُّنَا مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلصَّٰلِحِينَ
E ko haɗata men gomɗinde Alla e kon ko O Jippini immorde e goonga ka Muhammadu (jom-kisiyee) ardi ?! Menen non ko men jortiiɓe naatidugol aljanna wondudeAnnabaaɓe ɓen e laaɓuɓe ɓen ɗoftii Alla Aljanna.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَأَثَٰبَهُمُ ٱللَّهُ بِمَا قَالُواْ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Alla Yoɓitiri ɓe gomɗinal maɓɓe ngal Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton poomaa. Ɗum ɗon ko njoɓdi moƴƴimɓe ɓen sabu ko ɓe jokki goonga kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓen yedduɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe fenni Aayeeje Alla ɗen ɗe O Jippini e Nulaaɓe Makko ɓen, ɓen ɗon ko luttooɓe ka Yiite Jahiimi, ɓe yaltintaake toon haa pooma.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُحَرِّمُواْ طَيِّبَٰتِ مَآ أَحَلَّ ٱللَّهُ لَكُمۡ وَلَا تَعۡتَدُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُعۡتَدِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata harmin ñaameteeji e njaramji e dewle ɗe Alla Daginani on ; harminiron ɗum ruuɗagol, wata on jaggitu kadi Keeri Alla ɗin. Pellet, Alla Yiɗaa ɓen yawtooɓe keeri Makko ɗin, Himo Tikkana ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكُلُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ حَلَٰلٗا طَيِّبٗاۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِيٓ أَنتُم بِهِۦ مُؤۡمِنُونَ
Ñaamee immorde e kon ko Alla Arsiki on dagiiɗi laaɓuɗi, hara wanaa kon ko harmi soɓi. Hulon Alla ɗoftoɗon Yamirooje Makko woɗɗitoɗon Haɗaaɗi makko, Ko On Woni mo gomɗinɗon, gomɗingol Mo ngol hino waɗɗina on hulugol Mo.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَا يُؤَاخِذُكُمُ ٱللَّهُ بِٱللَّغۡوِ فِيٓ أَيۡمَٰنِكُمۡ وَلَٰكِن يُؤَاخِذُكُم بِمَا عَقَّدتُّمُ ٱلۡأَيۡمَٰنَۖ فَكَفَّٰرَتُهُۥٓ إِطۡعَامُ عَشَرَةِ مَسَٰكِينَ مِنۡ أَوۡسَطِ مَا تُطۡعِمُونَ أَهۡلِيكُمۡ أَوۡ كِسۡوَتُهُمۡ أَوۡ تَحۡرِيرُ رَقَبَةٖۖ فَمَن لَّمۡ يَجِدۡ فَصِيَامُ ثَلَٰثَةِ أَيَّامٖۚ ذَٰلِكَ كَفَّٰرَةُ أَيۡمَٰنِكُمۡ إِذَا حَلَفۡتُمۡۚ وَٱحۡفَظُوٓاْ أَيۡمَٰنَكُمۡۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Alla Ñaawirtaa on, onon gomɗimɓe ɓen, kon ko faljoton e goondooje mon, konon himo Nanngira on kon ko eɓɓanton fiɓon ɗum ka ɓerɗe mon. Himo Momtirana on kon ko woondirɗon gootel e piiji tati : ko ñammingol tampuɓe sappo immorde e ñaametee yimɓe leydi mon, gooto kala feccere "saa'u", maa ko ɓen yimɓe holtinirtee, maa rinɗingol daande gomɗinɗo. Si mo kaffaara woondoore nden on heɓaali gootel e ɗin ɗon tati, yo soktor hoorugol balɗe tati. Koo ko jantaa ɗon, ko kaffaara goondooje mon ɗen, onon gomɗimɓe ɓen, tuma tawi on woondirii Alla. Reenee goondooje mon ɗen accon woondirgol Alla fenaande maa ɗuɗɗingol woondirde Alla, maa woondira Alla ronka hunnude. Ko wano Alla Ɓannginirani on non kaffaara woondoore nden, O Ɓannginiranta on haram e halal, belajo'o, on yettay Alla tawde O Anndinii on ko on anndaano.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡخَمۡرُ وَٱلۡمَيۡسِرُ وَٱلۡأَنصَابُ وَٱلۡأَزۡلَٰمُ رِجۡسٞ مِّنۡ عَمَلِ ٱلشَّيۡطَٰنِ فَٱجۡتَنِبُوهُ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe, anndee ko siwrinta kon naɓa hakkil, e fijindaaru karte ndun, e nden hayre nde sirkooɓe ɓen hirsata takko mun fii mawningol nde rewa nde, e payaloy koy ɓe gollitirta ndaaro fow ko bone mo seytaane suɗini, woɗɗitee e ɗum, belajo'o, on malete aduna naatoyon Aljanna ka laakara.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأمر بتوخي الطيب من الأرزاق وترك الخبيث.
Ko yamirgol dakmitorgol arsike laaɓuɗo on woɗɗitoo soɓe ɗen.

• عدم المؤاخذة على الحلف عن غير عزم للقلب، والمؤاخذة على ما كان عن عزم القلب ليفعلنّ أو لا يفعلنّ.
Wonnde woondoore nde ɓernde nden fiɓaa nanngitirtaake, e wonnde asku mu'un e woondoore ko ko nanngitirtee.

• بيان أن كفارة اليمين: إطعام عشرة مساكين، أو كسوتهم، أو عتق رقبة مؤمنة، فإذا لم يستطع المكفِّر عن يمينه الإتيان بواحد من الأمور السابقة، فليكفِّر عن يمينه بصيام ثلاثة أيام.
Ko ɓanngingol wonnde kaffaara woondoore ko : ñammingol miskimɓe sappo, maa holtina ɓe, maa rinɗina dannde gomɗinɗo, si ontigi heɓaali gootel e ɗin ɗon tati, o kaffinora hoorugol balɗe tati.

• قوله تعالى: ﴿... إنَّمَا الْخَمْرُ ...﴾ هي آخر آية نزلت في الخمر، وهي نص في تحريمه.
Daalo Alla ngol : ﴾... anndee siwram ɗam ...﴿, ko ɗum sakkitii Jippaade fii beere, harmini nde.

إِنَّمَا يُرِيدُ ٱلشَّيۡطَٰنُ أَن يُوقِعَ بَيۡنَكُمُ ٱلۡعَدَٰوَةَ وَٱلۡبَغۡضَآءَ فِي ٱلۡخَمۡرِ وَٱلۡمَيۡسِرِ وَيَصُدَّكُمۡ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِ وَعَنِ ٱلصَّلَوٰةِۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّنتَهُونَ
Anndee ko seytaane faandii e cuɗinirgol beere nden e karte ɗen, ko liɓugol ngayngu e konnaahu hakkunde mon, o sakkoo=falagol on gaay e jantagol Alla e gaay e julde nden. Hara onon ɓee gomɗimɓe on haɗitoto e ɗin añiniiɗi? Sikke alaa ko ɗum ɓuri moƴƴannde on, rentee.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ وَٱحۡذَرُواْۚ فَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَا عَلَىٰ رَسُولِنَا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
Ɗoftee Alla, ɗoftoɗon Nulaaɗo on e kon ko Sari'a on yamiri, woɗɗitoɗon e ko o haɗi, rentoɗon lunndagol. Si on ɗuurnike ɗum, anndee pellet, ko fawii Nulaaɗo Amen on, ko yottingol ɓanngina kon ko Alla Yamiri mo yottingol, gomɗii le o yottini. Si on feewii on feewanii hoore-mo'on, si on bonnii ko hoore-mon fawii.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَيۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ جُنَاحٞ فِيمَا طَعِمُوٓاْ إِذَا مَا ٱتَّقَواْ وَّءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ ثُمَّ ٱتَّقَواْ وَّءَامَنُواْ ثُمَّ ٱتَّقَواْ وَّأَحۡسَنُواْۚ وَٱللَّهُ يُحِبُّ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Bakkaatu fawaaki ɓen gomɗimɓe Alla ɓe golli golli golle-moƴƴe ɓaɗtorgol Alla e kon ko ɓe yarunoo e beere ado nde harmineede ; si ɓe woɗɗitike harmuɗi ɗin, ɓe huli tikkere Alla nden, ɓe gomɗini Mo, ɓe golli golle-mocce, refti ɓe ɓeydorii kulol Alla wa si tawii hara hiɓe reeni Mo. Alla no Yiɗi ɓen rewirayɓe Mo wa si tawii hiɓe reeni Mo ; tawde ko ɗum duñata gomɗimɓe ɓen gollugol ko moƴƴi duumoo e mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَيَبۡلُوَنَّكُمُ ٱللَّهُ بِشَيۡءٖ مِّنَ ٱلصَّيۡدِ تَنَالُهُۥٓ أَيۡدِيكُمۡ وَرِمَاحُكُمۡ لِيَعۡلَمَ ٱللَّهُ مَن يَخَافُهُۥ بِٱلۡغَيۡبِۚ فَمَنِ ٱعۡتَدَىٰ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَلَهُۥ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Ko onon yo gomɗimɓe, maa Alla Jarribora on huunde e ko soggoton ka waañugol hara hiɗon horminii, hiɗon nanngiri tokoosi mun ɗin juuɗe mon ɗen, nanngiron njani mun ɗin gaawe mon ɗen ; fii no Alla Anndira on huloowo Mo e birnal hattinɗo gomɗinnde Alla e Anndal Makko, o haɗitora mbaroodi ndin hulugol Alla Reenuɗo kala huunde. Kala yawtuɗo keeri ɗin, o waañi ko o horminaniiɗo hajju maa 'umra, haray no woodani mo lepte muusuɗe Ñalnde Darngal ; tawde o waɗii ko Alla Haɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَقۡتُلُواْ ٱلصَّيۡدَ وَأَنتُمۡ حُرُمٞۚ وَمَن قَتَلَهُۥ مِنكُم مُّتَعَمِّدٗا فَجَزَآءٞ مِّثۡلُ مَا قَتَلَ مِنَ ٱلنَّعَمِ يَحۡكُمُ بِهِۦ ذَوَا عَدۡلٖ مِّنكُمۡ هَدۡيَۢا بَٰلِغَ ٱلۡكَعۡبَةِ أَوۡ كَفَّٰرَةٞ طَعَامُ مَسَٰكِينَ أَوۡ عَدۡلُ ذَٰلِكَ صِيَامٗا لِّيَذُوقَ وَبَالَ أَمۡرِهِۦۗ عَفَا ٱللَّهُ عَمَّا سَلَفَۚ وَمَنۡ عَادَ فَيَنتَقِمُ ٱللَّهُ مِنۡهُۚ وَٱللَّهُ عَزِيزٞ ذُو ٱنتِقَامٍ
Ko onon yo gomɗimɓe, wata on waru mbaroodi hara ko on horminaniiɓe hajju maa 'umra. Kala warɗo ndi e mooɗon ko o tewiiɗo, haray fawike mo njoɓdi yeru kon ko o wari e mbaroodi gelooɗi maa na'i maa dammi, ñaawa ɗum worɓe ɗiɗo nunɗuɓe e juulɓe ɓen, kon ko ɓe ñaawi gollitiree wano neldaari ndin e kirse nuleteeɗe ɗen ka hormorde Makka, maa yeru ɗum e ñaametee jonneteeɗo tampuɓe ton ɓen -gooto kala feccere "saa'u", maa hoorugol ñalaande kala yoɓitirgol feccere "saa'u" nden ka ñaametee. Ɗum ɗon fow ko no warɗo mbaroodi ndin meeɗira battane kuuɗe makko ɗen. Alla Yaafike kon ko feƴƴi e warugol mbaroodi wano harminiraa non ɓaawo ɗum. Kala non fillitiiɗo ɗum, Alla Yottoto e makko O Lepta mo. Alla ko Fooluɗo Hattanɗo yottagol e yeddoowo Mo si O Muuyii, alaa ko haɗata Mo e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• عدم مؤاخذة الشخص بما لم يُحَرَّم أو لم يبلغه تحريمه.
Wonnde neɗɗo nanngitirtaake ko harmaa walla ko o anndaa hino harmi.

• تحريم الصيد على المحرم بالحج أو العمرة، وبيان كفارة قتله.
Ko harmingol mbaroodi=raddude e kala=harmin hormaniiɗo hajju maa 'umra, e wonnde kaffaara no fawii on waɗuɗo ɗum.

• من حكمة الله عز وجل في التحريم: ابتلاء عباده، وتمحيصهم، وفي الكفارة: الردع والزجر.
Hino jeyaa e Hikmaaji Alla ka harmingol : jarribagol jeyaaɓe Makko ɓen, e kaffaara e hadde e gufaade.

أُحِلَّ لَكُمۡ صَيۡدُ ٱلۡبَحۡرِ وَطَعَامُهُۥ مَتَٰعٗا لَّكُمۡ وَلِلسَّيَّارَةِۖ وَحُرِّمَ عَلَيۡكُمۡ صَيۡدُ ٱلۡبَرِّ مَا دُمۡتُمۡ حُرُمٗاۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِيٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Daginanaama on yunngugol+raddugol kulle maayo ɗen, kala ko heɓotoo ka bahru -wuuri maayi- ko dakamme moo'on woni on ñiiɓu maa hara on yooɓi e setewu. Harminanaama on waañugol ka njorndi (leydi) fodde hiɗon hormanii hajju maa 'umra. Hulee Alla, KO ka Makko woni ko mooɓoyteɗon Ñalnde Darngal, O Yoɓitoya on golle mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ جَعَلَ ٱللَّهُ ٱلۡكَعۡبَةَ ٱلۡبَيۡتَ ٱلۡحَرَامَ قِيَٰمٗا لِّلنَّاسِ وَٱلشَّهۡرَ ٱلۡحَرَامَ وَٱلۡهَدۡيَ وَٱلۡقَلَٰٓئِدَۚ ذَٰلِكَ لِتَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَأَنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٌ
Alla Waɗii Kaaba on : Suudu Hormante wonannde yimɓe ɓen, maslaha maɓɓe diina no huntee ɗon ; immorde e julde e hajju e 'umra, e maslaha aduna ; immorde e hoolaare nden ka haram e moƴƴere ko addetee ton. O Waɗi kadi lebbi hormante ɗin ñiiɓirɗi wonannde ɓe, e neldaari ndin e ŋanneteeɗi=meedinaadi addee ɗin ka haram. Kon ko Alla Neemini e mon, ko fii yo on anndu wonnde Alla no Anndi kon ko woni ka kammuuli e ke leydi, e wonnde Alla no Anndi kala huunde ; tawde ko O Sar'ini kon ko fii ɓaɗnanngol on nafa duña lorra ado ɗum hewtude on, ɗum no tinndina wonnde himo Anndi ko moƴƴani Jeyaaɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ وَأَنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Anndee, onon ɓee yimɓe, wonnde pellet, Alla ko Saɗtuɗo leptugol yeddoowo Mo, Haforanoowo on tuubanoowo Mo, Hinnotooɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّا عَلَى ٱلرَّسُولِ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُۗ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا تَكۡتُمُونَ
Fawaaki Nulaaɗo on si wanaa yottingol kon ko o Nulaa, wanaa kanko fawii fewnugol yimɓe ɓen, ɗum ɗon ko Juuɗe Alla tun woni. Alla no Anndi ko feññinton e kon ko suuɗoton immorde e peewal maa majjere, O Yoɓitoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لَّا يَسۡتَوِي ٱلۡخَبِيثُ وَٱلطَّيِّبُ وَلَوۡ أَعۡجَبَكَ كَثۡرَةُ ٱلۡخَبِيثِۚ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ يَٰٓأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Maaku, an Nulaaɗo : "ko soɓi kon e ko laaɓi kon fotataa, hay si tawii non hawnii ma ɗuuɗugol ko soɓi kon, tawde ngol ɗuuɗugol hollaa ɓural mun". Hulee Alla, onon joomiraaɓe haqqilaaji, tertoɗon ko soɓi jokkon ko laaɓi, belajo'o, on maliroyte Aljanna.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَسۡـَٔلُواْ عَنۡ أَشۡيَآءَ إِن تُبۡدَ لَكُمۡ تَسُؤۡكُمۡ وَإِن تَسۡـَٔلُواْ عَنۡهَا حِينَ يُنَزَّلُ ٱلۡقُرۡءَانُ تُبۡدَ لَكُمۡ عَفَا ٱللَّهُ عَنۡهَاۗ وَٱللَّهُ غَفُورٌ حَلِيمٞ
Ko onon gomɗimɓe ! wata on lamndo Nulaaɗo mon on fii piiji ɗi alaa e haaju mon ka diina mon, tawa non si ɗin feññinanaama on mettay on ko ɗi saɗtiri kon. Si on lamndino fii majji fewndo Qur'aanaare nden Jippotoo e Nulaaɗo on, ɗi feññinante on, ɗum ko ko newanii Alla. Gomɗii Alla Yawtanii gaay e piiji ɗi Qur'aana deƴƴi fii mun, wata on lamndo fii majji, si tawii le on lamndike fii majji, O Jippinay e mon Ñaawooje majji.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ سَأَلَهَا قَوۡمٞ مِّن قَبۡلِكُمۡ ثُمَّ أَصۡبَحُواْ بِهَا كَٰفِرِينَ
Gomɗii yimɓe adinooɓe on lamndinoke fii majji, nde ɓe fawanoo ñaawooje majji, ɓe wonti yedduɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَا جَعَلَ ٱللَّهُ مِنۢ بَحِيرَةٖ وَلَا سَآئِبَةٖ وَلَا وَصِيلَةٖ وَلَا حَامٖ وَلَٰكِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَفۡتَرُونَ عَلَى ٱللَّهِ ٱلۡكَذِبَۖ وَأَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡقِلُونَ
Alla Daginii neemoraaɗi ɗin, O Harminaali kon ko sirkooɓe ɓen harminanta ko'e-maɓɓe fii sanamuuji maɓɓe ɗin immorde e jelaaɗi ɗi ɓe taƴata noppi mun tuma ɗi rimi adadu=limoore heeriiɗo, e ɗin ɗi ɓe aacitiranta sanamuuji maɓɓe ɗin tuma ɗi toowi e duuɓi, e ɗin jokkinrayɗi rimugol deyoy, wanaa kalaldi-wa, kono heeferɓe ɓen aaƴike fenaande e hoore Alla wonnde ɗin no harmi, ko ɓuri ɗuuɗuɓe e ɓen yedduɓe, senndindiraa goonga e meere wanaa kadi ko harmi e dagii.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأصل في شعائر الله تعالى أنها جاءت لتحقيق مصالح العباد الدنيوية والأخروية، ودفع المضار عنهم.
woni Sari'a Alla on ko arani, ko fii moƴƴere jeyaaɓe ɓen aduna e laakara, duñana ɓe lorra.

• عدم الإعجاب بالكثرة، فإنّ كثرة الشيء ليست دليلًا على حِلِّه أو طِيبه، وإنما الدليل يكمن في الحكم الشرعي.
Wonnde ɗuuɗal wanaa ko hawnii, tawde ɗuuɗal tinndinaa dagagol huunde maa harmugol nden, ko ñaawoore sari'a on tinndinta ɗum.

• من أدب المُسْتفتي: تقييد السؤال بحدود معينة، فلا يسوغ السؤال عما لا حاجة للمرء ولا غرض له فيه.
Hino jeyaa e neediiji lamndotooɗo : lamndagol fii huunde heeriinde, hara lamndaaki ko alaa e laawol mun.

• ذم مسالك المشركين فيما اخترعوه وزعموه من محرمات الأنعام ك: البَحِيرة، والسائبة، والوصِيلة، والحامي.
Ko ŋiñugol ɗate sirkooɓe ɓen e kon ko ɓe aaƴii e hamingol neemoraaɗi ɗin, wano jantaaɗi ɗin ɗoo.

وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ تَعَالَوۡاْ إِلَىٰ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ وَإِلَى ٱلرَّسُولِ قَالُواْ حَسۡبُنَا مَا وَجَدۡنَا عَلَيۡهِ ءَابَآءَنَآۚ أَوَلَوۡ كَانَ ءَابَآؤُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ شَيۡـٔٗا وَلَا يَهۡتَدُونَ
Si ɓee fefindotooɓe fenaande e hoore Alla wi'anaama : "Aree e ko Alla Jippini kon ka Qur'aanaare, e suuna Nulaaɗo Makko on (yo o his), fii no anndiron haram e halal, ɓe wi'ay : "Yonii men kon ko men tawri mawɓe amen ɓen immorde e piɓe e golle", honno ɗum yonirta ɓe nde tawnoo mawɓe maɓɓe ɓen anndaano hay e huunde, ɓe feewataano kadi e goonga kan?! Ko ɓurɗo ɓe majjere tun jokkata ɓee majjuɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ عَلَيۡكُمۡ أَنفُسَكُمۡۖ لَا يَضُرُّكُم مَّن ضَلَّ إِذَا ٱهۡتَدَيۡتُمۡۚ إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡ جَمِيعٗا فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Ko onon yo gomɗimɓe ! Hino fawii on pittaali mon ɗin : waɗɗitoreeɗi gollugol ko moƴƴani ɗi. Majjere yimɓe ɓen lorrataa on si onn feewii onon ; feewiron yamirgol moƴƴere haɗa ŋoñere. Ko faade ka Alla tun woni ruttorde mon nden Ñalnde Darngal on denndaangal ; O Habra on kon ko gollaynoɗon aduna, O Yoɓita on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ شَهَٰدَةُ بَيۡنِكُمۡ إِذَا حَضَرَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ حِينَ ٱلۡوَصِيَّةِ ٱثۡنَانِ ذَوَا عَدۡلٖ مِّنكُمۡ أَوۡ ءَاخَرَانِ مِنۡ غَيۡرِكُمۡ إِنۡ أَنتُمۡ ضَرَبۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَأَصَٰبَتۡكُم مُّصِيبَةُ ٱلۡمَوۡتِۚ تَحۡبِسُونَهُمَا مِنۢ بَعۡدِ ٱلصَّلَوٰةِ فَيُقۡسِمَانِ بِٱللَّهِ إِنِ ٱرۡتَبۡتُمۡ لَا نَشۡتَرِي بِهِۦ ثَمَنٗا وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰ وَلَا نَكۡتُمُ شَهَٰدَةَ ٱللَّهِ إِنَّآ إِذٗا لَّمِنَ ٱلۡأٓثِمِينَ
Ko onon yo gomɗimɓe ! Si maayde nden ɓaɗtike goɗɗo e mon, maande mayre heɓii mo, yo o seedintin wasiyee makko on nunɗuɓe ɗiɗo juulɓe maa worɓe ɗiɗo heereɓe -si on heɓaali juulɓe, si on setike maayde nden yanii e mon ton. Si on sikkitike seedeeyaagal maɓɓe ngal, darnee ɓe baawo julde woo, ɓe woondira Alla : ɓe yeeyirtaa geɓal maɓɓe ngal coggu, hay si tawii ko siɗɗo maɓɓe, e wonnde suuɗataa seedee Alla, e wonnde si ɓe waɗii ɗum, haray ɓe jeyaama e bakkondimɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَإِنۡ عُثِرَ عَلَىٰٓ أَنَّهُمَا ٱسۡتَحَقَّآ إِثۡمٗا فَـَٔاخَرَانِ يَقُومَانِ مَقَامَهُمَا مِنَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَحَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَوۡلَيَٰنِ فَيُقۡسِمَانِ بِٱللَّهِ لَشَهَٰدَتُنَآ أَحَقُّ مِن شَهَٰدَتِهِمَا وَمَا ٱعۡتَدَيۡنَآ إِنَّآ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si feeñii ɓaawoo woondoore nden wonnde ɓe fenu, haray yo ɗiɗo woondu maa seeditoo ƴetta darnde maɓɓe nden, jeyaaɓe e yimɓe maayɗo on, ɓe wonndira Alla wonnde : "Pellet, ko seedee amen on e fenannde maɓɓe nden ɓuri jojjude e dii seedee maɓɓe on ; men seeditaaki fenaande, menen si men waɗii ɗum, haray ko men jeyaaɓe e tooñuɓe yawti keeri Alla ɗin".
Arabic explanations of the Qur’an:
ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن يَأۡتُواْ بِٱلشَّهَٰدَةِ عَلَىٰ وَجۡهِهَآ أَوۡ يَخَافُوٓاْ أَن تُرَدَّ أَيۡمَٰنُۢ بَعۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱسۡمَعُواْۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ
Ko jantaa ko'o e wonndoore seedeeɓe ɓen ɗiɗo ɓaawo julde nden, tuma nde woondoore maɓɓe nden sikkitaa, e ruttugol seedee maɓɓe on, ko ɗum ɓuri ɓaɗtaade nde ɓe addata seedee e hoore nden ɗon ; wata ɓe waylu woondoore nden maa ɓe janfoo e mayre, ko ɗum kadi ɓuri ɓaɗtaade nde ɓe hulata yo woondoore ndonndi nden ruttetee ɓaawo woondoore maɓɓe nden, ɓe seeditoo ko lunndii seedee maɓɓe on ɓe wirtoo. Hulee Alla accon fenannde e janfa ka woondooje e ka seedagol, nanon jaɓon ko waajaɗon. Alla fewnataa ɓen yaltuɓe e ɗoftaare.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إذا ألزم العبد نفسه بطاعة الله، وأمر بالمعروف ونهى عن المنكر بحسب طاقته، فلا يضره بعد ذلك ضلال أحد، ولن يُسْأل عن غيره من الناس، وخاصة أهل الضلال منهم.
Si jeyaaɗo waɗɗinii hoore-mun ɗoftagol Alla, o yamiri moƴƴere o haɗi ŋiñere yeru makko on, majjere goɗɗo goo lorrataa mo, o lamnditoraake golle yimɓe goo ; teŋtinii majjuɓe ɓen.

• الترغيب في كتابة الوصية، مع صيانتها بإشهاد العدول عليها.
Ko rerɗingol winndude wasuye on, reena mo, seedintina mo nunɗuɓe.

• بيان الصورة الشرعية لسؤال الشهود عن الوصية.
Ko ɓanngingol mbaadi sar'inaandi ndin ka lamndagol seedeeɓe ɓen fii wasuye on.

۞ يَوۡمَ يَجۡمَعُ ٱللَّهُ ٱلرُّسُلَ فَيَقُولُ مَاذَآ أُجِبۡتُمۡۖ قَالُواْ لَا عِلۡمَ لَنَآۖ إِنَّكَ أَنتَ عَلَّٰمُ ٱلۡغُيُوبِ
Jantee onon ɓee yimɓe, Ñalnde Darngal, tuma Alla Mooɓoyta denndaangal Nulaaɓe ɓen, O Daalana ɓe : "Ko honɗum mofte mon ɗen jaabinoo on ?" Ɓe maaka : "Anndal alanaa men, pellet, anndal ngal ko An Joomi amen woodani. Pellet An, ko An tun woni Annduɗo ko wirnii".
Arabic explanations of the Qur’an:
إِذۡ قَالَ ٱللَّهُ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ٱذۡكُرۡ نِعۡمَتِي عَلَيۡكَ وَعَلَىٰ وَٰلِدَتِكَ إِذۡ أَيَّدتُّكَ بِرُوحِ ٱلۡقُدُسِ تُكَلِّمُ ٱلنَّاسَ فِي ٱلۡمَهۡدِ وَكَهۡلٗاۖ وَإِذۡ عَلَّمۡتُكَ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَٱلتَّوۡرَىٰةَ وَٱلۡإِنجِيلَۖ وَإِذۡ تَخۡلُقُ مِنَ ٱلطِّينِ كَهَيۡـَٔةِ ٱلطَّيۡرِ بِإِذۡنِي فَتَنفُخُ فِيهَا فَتَكُونُ طَيۡرَۢا بِإِذۡنِيۖ وَتُبۡرِئُ ٱلۡأَكۡمَهَ وَٱلۡأَبۡرَصَ بِإِذۡنِيۖ وَإِذۡ تُخۡرِجُ ٱلۡمَوۡتَىٰ بِإِذۡنِيۖ وَإِذۡ كَفَفۡتُ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ عَنكَ إِذۡ جِئۡتَهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
Janto tuma nde Alla Daalannoo Iisaa (yo o his) : "Ko an yo Iisaa geɗal Maryama, annditii Neema An on e dow maaɗa tuma nde Mi Tagu maa e ɓaawo baaba, annditaa kadi Neema e yumma maa (yo o his) tuma nde Mi Suɓinoo mo e rewɓe jamaanu makko, annditaa ko Mi Neeminir maa e Semmbinirgol ma Jibriili (yo o his), hiɗa yeewta yimɓe ɓen -hari ko penu- noddaa ɓe e Alla, yeewtaa ɓe kadi ko a ƴaƴƴurma fii yottingol ko Nulaɗaa e maɓɓe, Mi Neeminir maa kadi Anndinngol ma binndol, Mi Anndin ma Tawreeta Jippinannde nden e Muusaa (yo o his), e LinjiilaJippinannde nden e Maaɗa, Mi Anndin maa gunndooji Sari'a on e hikmaaji mun, Mi Neeminir maa kadi tawde a mbaadirayno loopal sugu sonndu, hooti wuttaa e mun wonta sonndu, e tawde kadi a ñawndano jibindinaaɗo e mbumɗam, ñawndaa kadi ɗamaaɗo o sella, hiɗa wuurnita kadi maayɓe toroɗaa yo Alla Wuurnu ɓe, ɗum ɗon fow ko e Duŋayee An, Mi Neeminir maa kadi daɗugol ɓiɗɓe Israa'iila ɓen tuma ɓe himmirnoo warugol ma, nde addanoɗaa ɓe hujjaaji ɓannguɗi ɗin, kono heeferɓe ɓen e maɓɓe yeddi ɗin, ɓe wi'i : "Koo ko Iisa addi ɗoo wonaali si wanaa mbilewu ɓanngu ngu".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ أَوۡحَيۡتُ إِلَى ٱلۡحَوَارِيِّـۧنَ أَنۡ ءَامِنُواْ بِي وَبِرَسُولِي قَالُوٓاْ ءَامَنَّا وَٱشۡهَدۡ بِأَنَّنَا مُسۡلِمُونَ
Janto wonnde kadi Mi Neeminirii ma ɓen laaɓamɓe ma, tuma nde Wahyinnoo e maɓɓe wonnde : "Gomɗinee lam Min e Nulaaɗoo An on", ɓe jebbilanii ɗum ɓe jaabii : "Men gomɗinii, seedito -An Joomi amen- wonnde pellet, ko men jebbilanii ɓe ma".
Arabic explanations of the Qur’an:
إِذۡ قَالَ ٱلۡحَوَارِيُّونَ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ هَلۡ يَسۡتَطِيعُ رَبُّكَ أَن يُنَزِّلَ عَلَيۡنَا مَآئِدَةٗ مِّنَ ٱلسَّمَآءِۖ قَالَ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Janto kadi tuma nde laaɓamɓe [ma] ɓen wi'unoo : "Hara si a torike Joomi maa o waaway jippinannde men kooliwal immorde ka kammu"? Annabi Iisaa jaabii ɓe nde ɓe hulata Alla ɓe acca sugu ɗen lamde, tawde ɗum no addana ɓe fitna, o maakani ɓe : "Fawee e Joomi mon ka ɗaɓɓugol arsike, si on laatike gomɗimɓe".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالُواْ نُرِيدُ أَن نَّأۡكُلَ مِنۡهَا وَتَطۡمَئِنَّ قُلُوبُنَا وَنَعۡلَمَ أَن قَدۡ صَدَقۡتَنَا وَنَكُونَ عَلَيۡهَا مِنَ ٱلشَّٰهِدِينَ
Ɓe wi'ani Iisaa : "Men faala ñaamugol e ngal kooliwal, ɓerɗe amen ɗen deeƴira Qudra Alla on, men annda ko a Nulaaɗo Makko, men anndira kadi pellital, wonnde a goonganii men e kon ko adduɗaa immorde ka Alla, men wona seeditotooɓe e maggal".
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إثبات جمع الله للخلق يوم القيامة جليلهم وحقيرهم.
Ko fellintingol wonnde Alla Mooɓitoyay tagu ngun fow Ñalnde Darngal.

• إثبات بشرية المسيح عليه السلام وإثبات آياته الحسية من إحياء الموتى وإبراء الأكمه والأبرص التي أجراها الله على يديه.
Tabintingol wonnde Almasiihu on ko neɗɗo, tabatinde kaawisaaji mum co*eteedi hono wuurtinde maaybe, sellinde muumo, e gonduɗo e baras ko Alla rewni ko e juuɗe mum.

• بيان أن آيات الأنبياء تهدف لتثبيت الأتباع وإفحام المخالفين، وأنها ليست من تلقاء أنفسهم، بل تأتي بإذن الله تعالى.
Ɓanngingol wonnde Maandeeji Annabaaɓe ɓen ko tabatinde sukkube e mabbe e ronkinde lunndiibe, wonaa e maɓɓe immori, ɗum ko duŋayee Alla.

قَالَ عِيسَى ٱبۡنُ مَرۡيَمَ ٱللَّهُمَّ رَبَّنَآ أَنزِلۡ عَلَيۡنَا مَآئِدَةٗ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ تَكُونُ لَنَا عِيدٗا لِّأَوَّلِنَا وَءَاخِرِنَا وَءَايَةٗ مِّنكَۖ وَٱرۡزُقۡنَا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰزِقِينَ
Iisaa jaabii ɓe, o torii Alla o maaki : "Joomi amen, Jippinan men kooli- wal ñaametee, men waɗa ñalaande jippagol maggal on juldeere fii mawningol Ma, ɗum wonana men maande e ɓanngannduyee Gootaagu Maa ngun e goongugol kon ko mi Nuliraa. Arsikaa men arsike balloowo min rewugol Ma, ko An Joomi amen, woni moƴƴo Arsikoowo".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ ٱللَّهُ إِنِّي مُنَزِّلُهَا عَلَيۡكُمۡۖ فَمَن يَكۡفُرۡ بَعۡدُ مِنكُمۡ فَإِنِّيٓ أُعَذِّبُهُۥ عَذَابٗا لَّآ أُعَذِّبُهُۥٓ أَحَدٗا مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Alla Jaabini toraare Annabi Iisaa nden, O Daali : "Min, ko Mi Jippinoowo ngal kooliwal ngal lamndiɗon fii mun. Kono non, kala yedduɗo e mooɗon ɓaawo ngal jippaade, haray wata ontigi felu si wonahhoore-mun, sabu Mi leptiray mo lepte tiiɗuɗe ɗe Mi leptirtaa goɗɗo goo ; tawde ontigi seeditike maande nden, o yeddiri lunndagol. Alla Laatini fodoore nden, O Jippinani ɓe ngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذۡ قَالَ ٱللَّهُ يَٰعِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ ءَأَنتَ قُلۡتَ لِلنَّاسِ ٱتَّخِذُونِي وَأُمِّيَ إِلَٰهَيۡنِ مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالَ سُبۡحَٰنَكَ مَا يَكُونُ لِيٓ أَنۡ أَقُولَ مَا لَيۡسَ لِي بِحَقٍّۚ إِن كُنتُ قُلۡتُهُۥ فَقَدۡ عَلِمۡتَهُۥۚ تَعۡلَمُ مَا فِي نَفۡسِي وَلَآ أَعۡلَمُ مَا فِي نَفۡسِكَۚ إِنَّكَ أَنتَ عَلَّٰمُ ٱلۡغُيُوبِ
Janto kadi tuma nde Alla Daalanoyta Iisaa geɗal Maryama on Ñalnde Darngal : "Ko an yo Iisaa ɓiɗɗo Maryama, e a wi'anii yimɓe ɓen : "Waɗtee lam min e neene am reweteeɓe ɗiɗo ko woori Alla?" Iisaa Jaabora laɓɓingol Joomi makko : "Haananaa lam nde mi wowlana ɓe si wanaa goonga, si muuyano mi wowli ɗum, haray pellet, hiɗa Annadi ɗum, tawde huunde suuɗaaki Ma, hiɗa Anndi ko suuɗii kon ka wonkii am, Min mi anndaa ko woni e wonkii Maa. Pellet, ko An tun woni Annduɗo kala feeñi e ko wirnii".
Arabic explanations of the Qur’an:
مَا قُلۡتُ لَهُمۡ إِلَّا مَآ أَمَرۡتَنِي بِهِۦٓ أَنِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ رَبِّي وَرَبَّكُمۡۚ وَكُنتُ عَلَيۡهِمۡ شَهِيدٗا مَّا دُمۡتُ فِيهِمۡۖ فَلَمَّا تَوَفَّيۡتَنِي كُنتَ أَنتَ ٱلرَّقِيبَ عَلَيۡهِمۡۚ وَأَنتَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدٌ
Iisaa maakani Joomi makko : "Mi wowlanaali ɓee yimɓe si wanaa ko Yamirɗaa lam kon wowlugol ; woni bajjinɗinirgol Ma dewal. Mi wonuno ƴellitiiɗo e kon ko ɓe wowlata yeru ko mi heddodunoo e maɓɓe kon. Ɓaawo nde Ƴettitunoɗaa Mi hakkunde maɓɓe Ɓamtuɗaa lam ka kammu miɗo wuuri, A Laatino An Joomi, ko An woni Reenoowo golle maɓɓe ɗen. An ko A Seeditiiɗo kala huunde, huunde e ko mi wowlani ɓe kon suuɗaaki Ma, e kon ko ɓe wowlunoo ɓaawo am.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِن تُعَذِّبۡهُمۡ فَإِنَّهُمۡ عِبَادُكَۖ وَإِن تَغۡفِرۡ لَهُمۡ فَإِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Si A Leptii ɓe -An Joomi, pellet, kamɓe ko ɓe jeyaaɓe Maaɗa, hiɗa Waɗa ɓe ko Muuyuɗaa. Si A Yawtanii ɓen gomɗimɓe e maɓɓe, alaa haɗoowo ma e ɗum. Pellet, An, ko A Fooluɗo mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Toppitagol Maa.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَالَ ٱللَّهُ هَٰذَا يَوۡمُ يَنفَعُ ٱلصَّٰدِقِينَ صِدۡقُهُمۡۚ لَهُمۡ جَنَّٰتٞ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ رَّضِيَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ وَرَضُواْ عَنۡهُۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ
Allaahu On Daalana Annabi Iisaa : "Ndee ko ñalaande nde goonguɓe nafitorta goonga maɓɓe kan : hino woodani ɓe Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo ley kuɓeeje e tutateeriiji majji, ko ɓe duumotooɓe ton poomaa, ɓe maayataa ton". Alla Welaama ɓe O Tikkantaa ɓe abadaa, kamɓe kadi ɓe weltorii mbarjaari maɓɓe neema ñiiɓuɗo on. Ko ndin njoɓdi e welayee ɗon woni polgal mawngal ngal, polgal goo ɓurataa ɗon.
Arabic explanations of the Qur’an:
لِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا فِيهِنَّۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرُۢ
Ko Alla tun woodani laamu kammuuli ɗin e leydi ndin, ko Kanko Tagi ɗin ɗiɗi O Toppitiiɗi, hino woodani mo kadi laamu kala ko woni e majji. Kanko ko O Hattanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• توعد الله تعالى كل من أصرَّ على كفره وعناده بعد قيام الحجة الواضحة عليه.
Alla Kammbanii kala haɓɓitiiɗo e keeferaaku mun ɓaawo nde hujja on ɓanngani mo.

• تَبْرئة المسيح عليه السلام من ادعاء النصارى بأنه أبلغهم أنه الله أو أنه ابن الله أو أنه ادعى الربوبية أو الألوهية.
Alla Laɓɓinii Almasiihu on e kon ko Annasaara'en aaƴotoo wonnde o humpitii ɓe ko o alla maa hara ko o ɓiɗɗo Alla maa wonnde o nodditorii reweede.

• أن الله تعالى يسأل يوم القيامة عظماء الناس وأشرافهم من الرسل، فكيف بمن دونهم درجة؟!
Wonnde Ñalnde Darngal, Alla Lamndoyto Nulaaɓe tedduɓe ɓen e yimɓe tedduɓe ɓen, ko honno heddiiɓe ɓen daɗirta ɗum?!

• علو منزلة الصدق، وثناء الله تعالى على أهله، وبيان نفع الصدق لأهله يوم القيامة.
Wonnde darja goonga kan no toowi, Alla Mawninii fii maɓɓe O Ɓanngini nafoore mun nden Ñalnde Darngal.

 
Translation of the meanings Surah: Al-Mā’idah
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close