Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - Translations’ Index


Translation of the meanings Surah: Al-An‘ām   Ayah:

Simoore neemoraaɗi

Purposes of the Surah:
تقرير عقيدة التوحيد والرد على ضلالات المشركين.
Qirraade fiɓnde tawhiid e ruttude majjereeji sirkuɓe.

ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَجَعَلَ ٱلظُّلُمَٰتِ وَٱلنُّورَۖ ثُمَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ
Siforgol timmal wellitungal, e mantoorere moƴƴuɗi toowuɗi e hoore giggol, ɗum ko Alla tabitani ; On Taguɗo kammuuli ɗin e leydi ndin, O Tagi jemma e ñalorma hiɗi lomtondira, O Tagiri jemma on niwre, ñalorma on annoora. Wondude e ɗum fof, ɓen yedduɓe hino fonna Mo e goɗɗum goo, ɓe kafida Mo e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن طِينٖ ثُمَّ قَضَىٰٓ أَجَلٗاۖ وَأَجَلٞ مُّسَمًّى عِندَهُۥۖ ثُمَّ أَنتُمۡ تَمۡتَرُونَ
Ko Kanko Seniiɗo On woni Tagirɗo on loopal gila O Tagi baaba mon Aadama, refti O Happani gooto kala e mon lajal ka aduna ɗoo, O Happi kadi lajal goo ngal O Heerori Anndugol ; ɗum ummital mon Ñalnde Darngal, refti onon hiɗon sikkitoo Kattal Alla Seniiɗo on e ngal Ummital.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱللَّهُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَفِي ٱلۡأَرۡضِ يَعۡلَمُ سِرَّكُمۡ وَجَهۡرَكُمۡ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡسِبُونَ
Ko Kanko Seniiɗo On woni Reweteeɗo e goonga On ka kammuuli e ka leydi, huunde suuɗaaki Mo. Himo Anndi ko suuɗonton e kuuɗe e konnguɗi, himo Anndi kadi ko feññinton e mum, O Yoɓitoyay on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا تَأۡتِيهِم مِّنۡ ءَايَةٖ مِّنۡ ءَايَٰتِ رَبِّهِمۡ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ
Hujja woo arata ɓee sirkooɓe, immorde ka Joomi maɓɓe, si wanaa ɓe ɗuurnoto mo. Hujjaaji ɓannguɗi arii e maɓɓe fii bajjinɗingol Alla, Aayeeje mun ari e maɓɓe goongini Nulaaɓe Alla ɓen, kono ɗum haɗaali ɓe ɗuurnagol gaay e majje.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَقَدۡ كَذَّبُواْ بِٱلۡحَقِّ لَمَّا جَآءَهُمۡ فَسَوۡفَ يَأۡتِيهِمۡ أَنۢبَٰٓؤُاْ مَا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Nde kamɓe ɓe ɗuurnoto ɗin hujjaaji ɓannguɗi, gomɗii ɓe ɗuurninoke ko ɓuri ɗum ɓanngude. Ɓe fenniino Qur'aanaare nde Muhammadu (jom kisiyee on) ardi, ɓe anndoyay non Ñalnde Darngal, wonnde ko ɓe jalkitata kon, ko ɗum woni goonga kan.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَلَمۡ يَرَوۡاْ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَبۡلِهِم مِّن قَرۡنٖ مَّكَّنَّٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَا لَمۡ نُمَكِّن لَّكُمۡ وَأَرۡسَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡهِم مِّدۡرَارٗا وَجَعَلۡنَا ٱلۡأَنۡهَٰرَ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمۡ فَأَهۡلَكۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡ وَأَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قَرۡنًا ءَاخَرِينَ
E ɓee heeferɓe yi'aali ko Alla Halki kon gire tooñooɓe ɓen?! Alla Halkiino gire tooñooɓe ɗuuɗuɓe ado maɓɓe, gire ɗe O Okkunoo doole ka hoore leydi ɗe O Okkaali ɓee heeferɓe, O Jippini e dow maɓɓe toɓo jokkondirngo, O Ilini canɗi senngo ley koɗooli maɓɓe, kono ɓe yeddi Alla ; Alla Halkiri ɓe ɗin geddi maɓɓe, O Tagi woɗɓe goo ɓaawo maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ نَزَّلۡنَا عَلَيۡكَ كِتَٰبٗا فِي قِرۡطَاسٖ فَلَمَسُوهُ بِأَيۡدِيهِمۡ لَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
Sinno Men Jippinno e maaɗa an Nulaaɗo, Deftere winndaande e ɗeri, ɓe yi'i nde ɓe tentiniri juuɗe maɓɓe ɗen wonnde ko Deftere, ɓe gomɗintaano nde ; toode ɓe wi'ayno : "Koo ko adduɗaa wonaali si wanaa mbilehu ɓanngu ngu, men gomɗintaa ɗum".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ مَلَكٞۖ وَلَوۡ أَنزَلۡنَا مَلَكٗا لَّقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ ثُمَّ لَا يُنظَرُونَ
Heeferɓe ɓen wi'i : "Sinno Alla Jippindinno e Muhammadu Malaa'ikaajo yeewtoowo men, on seeditoo wonnde ko o Nulaaɗo, men gomɗinanyno". Hara nun Men Jippinno on Makaa'ikaajo no ɓe lamndori non, Men Halkayno ɓe si ɓe gomɗinaali, ɓe nannitantaake fii tuubugol ontuma.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• شدة عناد الكافرين، وبيان إصرارهم على الكفر على الرغم من قيام الحجة عليهم بالأدلة الحسية.
Ko tiiɗugol salaare heeferɓe ɓen, ɓanngina haɓɓitagol e keeferaaku ngun e hoore hujjaaji ɓannguɗi ɗin.

• التأمل في سنن الله تعالى في السابقين لمعرفة أسباب هلاكهم والحذر منها.
Ko taskagol Ñaawoore Alla nden e mofte yawtuɗe ɗen fii anndugol ko halkunoo ɓe rentoo e ɗum.

• من رحمة الله بعباده أن لم ينزل لهم رسولًا من الملائكة لأنهم لا يمهلون للتوبة إذا نزل.
Hino jeyaa e ko Alla Yumiraa jeyaaɓe ɓen, O Jippinaali Nulaaɗo Malaa'ikaajo ; tawde ɓe nennitataake fii tuubugol ɓaawo nde on jippinaa.

وَلَوۡ جَعَلۡنَٰهُ مَلَكٗا لَّجَعَلۡنَٰهُ رَجُلٗا وَلَلَبَسۡنَا عَلَيۡهِم مَّا يَلۡبِسُونَ
Sinno Men Waɗuno Nulaaɗo on Malaa'ikaajo, Men Waɗirayno mo mbaadi gorko fii no ɓe nanira mo ɓe yiida e makko ; tawde ɗum ɗon gasidataa e Malaa'ikaajo. Sinno kadi Men Waɗuno mo mbaadi gorko, fiyaake makko on jilɓanayno ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Si ɓee jalkitirii lamndagol nde Malaa'ikaajo Jippotoo takkoda e maaɗa, gomɗii mofte goo jalkitiino Nulaaɓe mu'un ado maaɗa, lepte ɗen ɗe jalkitaynoo jippii huuɓiti ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ سِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ ثُمَّ ٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُكَذِّبِينَ
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa ɓee fennooɓe jalkita : "Yehee ka leydi, refti taskoɗon ko honno battane fennunooɓe Nulaaɓe Alla ɓen waɗtiniri". Lepte ɗen jippino huuɓiti ɓe e hoore doole e neema ko ɓe jogitinoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لِّمَن مَّا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قُل لِّلَّهِۚ كَتَبَ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَۚ لَيَجۡمَعَنَّكُمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا رَيۡبَ فِيهِۚ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Maakamɓe an Nulaaɗo : "Ko hommbo woodani laamu kammuuli ɗin e leydi ndin e laamagol ko woni hakkunde majji?" Maaku : "Laamagol ɗum fow Ko Alla woodani!" O Waɗɗinii e hoore-Makko yurmegol jeyaaɓe Makko ɓen, O Hawjataa leptugol ɓe haa O Ñalnde darngal, O Mooɓita ɓe denndaangal ; nde ñalaande nde sikke alaa e mu'un. Ɓen hayruɓe pittaali mu'un yeddugol Alla, ɓe gomɗinirtaa daɗndugol pittaali maɓɓe ɗin hayrere.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَلَهُۥ مَا سَكَنَ فِي ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Ko Kanko Alla tun woodani laamagol kala huunde, kon ko deeƴi nder jemma e ñalorma. Ko Kanko kadi woni Nanoowo haala maɓɓe, Anduɗo kuuɗe maɓɓe, O Yoɓitoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَتَّخِذُ وَلِيّٗا فَاطِرِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَهُوَ يُطۡعِمُ وَلَا يُطۡعَمُۗ قُلۡ إِنِّيٓ أُمِرۡتُ أَنۡ أَكُونَ أَوَّلَ مَنۡ أَسۡلَمَۖ وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa sirkooɓe ɓen : "E haqqil jaɓay nde mi jogitotoo ko woori Alla giɗo walloowo lam?!" Ko Kanko woni Taguɗo kammuuli ɗin e leydi e waaseede, ko Kanko kadi woni Arsikoowo jeyaaɓe Makko ɓen, gooto e jeyaaɓe Makko ɓen arsiktaa Mo ; ko O Galo yeeso maɓɓe, kamɓe non hiɓe waasi yeeso Makko. Maaku an Nulaaɗo : "Min, Joomi am Seniiɗo On Yamirii lam nde Mi wonata arano e jebbilanii ɓe mo e ɗee ɗoo mofte, O Haɗi lam nde mi jeyetee e ɓen kafidooɓe Mo".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ
Maaku an Nulaaɗo : "Min miɗo huli si mi yeddii Alla, nde mi faggitotoo sirku mo O Harmini e am, maa woɗɗitagol liimanaaku ngun e dewe ɗen ; O leptiram mi lepte mawɗe Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَّن يُصۡرَفۡ عَنۡهُ يَوۡمَئِذٖ فَقَدۡ رَحِمَهُۥۚ وَذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡمُبِينُ
Kala woɗɗinaaɗo lepte ɗen Ñalnde Darngal, haray gomɗii on malirii Yurmeende Alla nden, ko ngol daɗugol ɗen lepte woni malal ɓanngu ngal ngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن يَمۡسَسۡكَ ٱللَّهُ بِضُرّٖ فَلَا كَاشِفَ لَهُۥٓ إِلَّا هُوَۖ وَإِن يَمۡسَسۡكَ بِخَيۡرٖ فَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Si Alla Meminii ma jarrabuyee -an ɓiɗɗo Aadama, ittoowo mo alaa si wanaa Alla. Si O Meminii ma kadi moƴƴere, alaa haɗoowo ma nde. Ko Kanko woni Hattanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ
Ko Kanko woni Fooluɗo e hoore jeyaaɓe Makko ɓen, hay e gooto foolataa Mo, fow ko yankinaniiɓe Mo Kanko Seniiɗo On ; Ko Kanko woni Ñeeño ka Sari'a Makko, Humpitiiɗo Mo huunde suuɗaaki ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• بيان حكمة الله تعالى في إرسال كل رسول من جنس من يرسل إليهم؛ ليكون أبلغ في السماع والوعي والقبول عنه.
Ko ɓanngingol hikma Alla On e Nulugol Nulaaɓe ɓen e mofte kala ; fii no ɓe burata yottinde e nande e hakkile ɓe jaɓana mo.

• الدعوة للتأمل في أن تكرار سنن الأوّلين في العصيان قد يقابله تكرار سنن الله تعالى في العقاب.
Ko taskagol wonnde fillitagol peƴƴi yeddunooɓe ɓen, hino tinndina wonnde Alla halkirno ɓe non.

• وجوب الخوف من المعصية ونتائجها.
Wonnde no waɗɗii hulugol yeddude.

• أن ما يصيب البشر من بلاء ليس له صارف إلا الله، وأن ما يصيبهم من خير فلا مانع له إلا الله، فلا رَادَّ لفضله، ولا مانع لنعمته.
Wonnde kala albalaa'u yanuɗo neɗɗo, alaa ittoowo mo si wanaa Alla, e wonnde si moƴƴere heɓii ɓe, alaa haɗoowo ɓe nde si wanaa Alla ; alaa ruttoowo Ɓural Makko ngal alaa kadi haɗoowo Neema Makko on.

قُلۡ أَيُّ شَيۡءٍ أَكۡبَرُ شَهَٰدَةٗۖ قُلِ ٱللَّهُۖ شَهِيدُۢ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ وَأُوحِيَ إِلَيَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانُ لِأُنذِرَكُم بِهِۦ وَمَنۢ بَلَغَۚ أَئِنَّكُمۡ لَتَشۡهَدُونَ أَنَّ مَعَ ٱللَّهِ ءَالِهَةً أُخۡرَىٰۚ قُل لَّآ أَشۡهَدُۚ قُلۡ إِنَّمَا هُوَ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ وَإِنَّنِي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa sirkooɓe fenna ɓen : "E ko honɗum ɓuri mawnude seedee goongugol am?" Maaku : "Ko Alla Ɓuri Mawnude seedee e goongugol am, ko O Seediiɗo hakkunde am e mo'on, himo Anndi ko mi anndani on e ko salotoɗon ɗum. Alla Wahyinii ndee Qur'aanaare e am fii no mi rentinira on nde onon e kala mo nde hewti ka yimɓe e ka jinna". Onon ɓee sirkooɓe, on gomɗinay wonnde Alla no wonndi e reweteeɗi goo? Maaku an Nulaaɗo : "Min mi seeditotaako nden fenaande mon, tawde Alla ko Bajjo Mo alaa kafidooɗo". Min non ko mi danɗndiiɗo kala ko kafidoton e Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡرِفُونَهُۥ كَمَا يَعۡرِفُونَ أَبۡنَآءَهُمُۘ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Ɓen Alyahuudaaɓe ɓe Men Okki Tawreeta, e ɓen Annasaaraaɓe ɓe Men Okki Linjiila, hiɓe anndiri Annabiijo on Muhammadu (yo o his), wano ɓe anndiri ɓiɗɓe maɓɓe ɓen. Ɓen hayruɓe pittaali mun ɗin naatugol Yiite, kamɓe ɓen gomɗinta.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Alaa ɓurɗo tooñude haa hewta on dammbirɗo Alla kafidiiɗo o rewidi ɗum e Makko, maa o fenni Aayeeje Makko Jippinaaɗe e Nulaaɓe Makko ɓen. Pellet, ɓen siforiiɓe ɗum ɗon, ɓe maletaake abadaa si ɓe tuubaalii.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ نَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا ثُمَّ نَقُولُ لِلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ أَيۡنَ شُرَكَآؤُكُمُ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Janto Ñalnde Darngal, tuma Men Mooɓoyta ɓe denndaangal, refti Men Felira ɓen kafidunooɓe Alla e goɗɗum goo : "Honto ɓen kafidiiɓe mo'on ɓe aaƴoraynoɗon fenaande?"
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ لَمۡ تَكُن فِتۡنَتُهُمۡ إِلَّآ أَن قَالُواْ وَٱللَّهِ رَبِّنَا مَا كُنَّا مُشۡرِكِينَ
Refti tonto maɓɓe ngon wonaali ɓaawo jarrabuyee on si wanaa nde ɓe daɗndii e reweteeɗi maɓɓe ɗin, ɓe wi' hiɓe fena : "Men woondirii Alla Joomi amen! Men meeɗaali kafidude Ma ka aduna, ko gomɗimɓe bajjinɗimɓe Ma men laatinoo".
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱنظُرۡ كَيۡفَ كَذَبُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡۚ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Ndaarii an Muhammadu, ko honno ɓee feniri e ko'e-maɓɓe, ɓe riiwi sirku on e maɓɓe. Ko honto woni kon ko ɓe fefindoraynoo nguurdam maɓɓe sirkangol Alla ?!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡهُم مَّن يَسۡتَمِعُ إِلَيۡكَۖ وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِن يَرَوۡاْ كُلَّ ءَايَةٖ لَّا يُؤۡمِنُواْ بِهَاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوكَ يُجَٰدِلُونَكَ يَقُولُ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Hino sirkooɓe ɓen heɗitotooɓe ma an Nulaaɗo, tuma janngataa Al Qur'aana, kono ɓe nafitortaa ɗum ; tawde Men Waɗii ka ɓerɗe maɓɓe kippoodi fii wata ɓe faamu nde, sabu salaare e ɗuurnagol maɓɓe ngol. Men Waɗi kadi noppi maɓɓe ɗin faaɗuɗi gaay e nana-jaɓa. Kala no ɓe yi'iri Hujjaaji ɓannguɗi, ɓe gomɗinirtaa ɗum. Haa si ɓe arii ma hiɓe wennjidira e maaɗa meere maɓɓe dow goonga kan, ɓe wi'a : "Ko adduɗaa kon wonaali si wanaa eggaaɗum e defte adinooɓe".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُمۡ يَنۡهَوۡنَ عَنۡهُ وَيَنۡـَٔوۡنَ عَنۡهُۖ وَإِن يُهۡلِكُونَ إِلَّآ أَنفُسَهُمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ
kamɓe hiɓe haɗa yiɓe ɓen gomɗingol Nulaaɗo on, ɓe woɗɗitoo mo kadi ; ɓe accataa woɗɓe goo nafitora mo, kamɓe kadi ɓe nafitortaa mo. Ɓe alaa e halkirde kuuɗe maɓɓe ɗee, si wanaa pittaali maɓɓe ɗin, kono ɓe so'aa anndude wonnde ɗum ko halkaare maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَى ٱلنَّارِ فَقَالُواْ يَٰلَيۡتَنَا نُرَدُّ وَلَا نُكَذِّبَ بِـَٔايَٰتِ رَبِّنَا وَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Sinno a tinu an Nulaaɗo, tuma nde ɓe weeɓitetee ka Yiite Ñalnde Darngal, ɓe wi'a ko ɓe suniiɓe : "Ee jalla amen nde men ruttetee aduna, hara men fennataa Aayeeje Alla ɗen, men wontida e gomɗimɓe ɓen Alla", a tinayno kaawise bone alhaalimaɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• بيان الحكمة في إرسال النبي عليه الصلاة والسلام بالقرآن، من أجل البلاغ والبيان، وأعظم ذلك الدعوة لتوحيد الله.
Ko ɓanngingol hikma Nulirgol Annabiijo on (yo o his) Qur'aanaare nden, fii yottingol ɓanngina ; ko buri mawnude e duum ko noddira bajjinɗingol Alla.

• نفي الشريك عن الله تعالى، ودحض افتراءات المشركين في هذا الخصوص.
Ko riiwugol kafidanngol Alla, bonnita penaale sirkooɓe ɓen e ndi mbaadi keeriindi.

• بيان معرفة اليهود والنصارى للنبي عليه الصلاة والسلام، برغم جحودهم وكفرهم.
Ko ɓanngingol wonnde Alyahuuda e Annasaara hino anndi Annabiijo on (yo o his), ɗum e wonnde hiɓe yeddi mo.

بَلۡ بَدَا لَهُم مَّا كَانُواْ يُخۡفُونَ مِن قَبۡلُۖ وَلَوۡ رُدُّواْ لَعَادُواْ لِمَا نُهُواْ عَنۡهُ وَإِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ
Ko ɓe wi'i kon wonnde si ɓe ruttaama ɓe gomɗinay, wanaa non woniri! Si ko woni, sinno ɓe ruttita aduna, ɓe artay e kon ko ɓe haɗanoo e mun immorde e keeferaaku e sirkugol, pellet, kamɓe ɓe fenay woni e kan haala maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُوٓاْ إِنۡ هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا وَمَا نَحۡنُ بِمَبۡعُوثِينَ
Ɓee sirkooɓe wi'i : "Nguurndam woo alaa si wanaa nguurndam amen aduna, men wonaa kadi immintinteeɓe fii ñaawoore".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ قَالَ أَلَيۡسَ هَٰذَا بِٱلۡحَقِّۚ قَالُواْ بَلَىٰ وَرَبِّنَاۚ قَالَ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ
Sinno a tinu an Nulaaɗo, tuma ɓen yedduɓe ummital hino darnaa yeeso Joomi maɓɓe, a tinay kawakke bone maɓɓe tuma Alla Daalanta ɓe : "Ngal ummital ngal fennuɗon ɗoo laataaki goonga?! Ɓe wi'a : "Men woondirii Joomi amen Taguɗo men On, ɗum ko goonga", O Daalana ɓe ontuma : "Meeɗiree lepte ɗen sabu kon ko yeddirnoɗon ndee Ñalaande".
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱللَّهِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَتۡهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةٗ قَالُواْ يَٰحَسۡرَتَنَا عَلَىٰ مَا فَرَّطۡنَا فِيهَا وَهُمۡ يَحۡمِلُونَ أَوۡزَارَهُمۡ عَلَىٰ ظُهُورِهِمۡۚ أَلَا سَآءَ مَا يَزِرُونَ
Gomɗii hayrii ɓen fennuɓe ummital Ñalnde Darngal, ɓe yeddi daroyagol yeeso All. Haa non si Darngal ngal ardirii ɓe juhal, ɓe wi'a : "Ee nimse amen e kon ko ɓe raɓɓindininoo e banngal Alla, mi yeddi Mo mi ronki hebilanaade Darngal ngal", hara hiɓe ronndorii bakkatuuji maɓɓe ɗin ka ɓabbe maɓɓe. Faamee wonnde bonii ko ɓe ronndii kon e bakkatuuji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَآ إِلَّا لَعِبٞ وَلَهۡوٞۖ وَلَلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يَتَّقُونَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Nguurndam aduna ɗam wonanaali ɓen ɓe golliraali welayee Alla on, si wanaa fijindaaru e mbeleeɗe. Galle laakara ɗen kan, ko ɗen ɓuri moƴƴannde hulooɓe Alla ɓen gomɗina Mo ɗoftoo Mo, ɓe haɗitoo e yeddugol Mo e sirkangol Mo. E on haqqiltaa onon ɓee sirkooɓe?! Gomɗinon gollon ko moƴƴi.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ نَعۡلَمُ إِنَّهُۥ لَيَحۡزُنُكَ ٱلَّذِي يَقُولُونَۖ فَإِنَّهُمۡ لَا يُكَذِّبُونَكَ وَلَٰكِنَّ ٱلظَّٰلِمِينَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ
Menen Meɗen Anndi wonnde an Nulaaɗo, ko ɓe fennata maa kon no sunine. Anndu kamɓe ɓe alaa ma e fennude ka pittaali maɓɓe ; tawde hiɓe hooli maa, kono ko ɓe tooñooɓe ɗuurnotooɓe yamiroore maa ka feeñi, hara non hiɓe gomɗini ɗum ka pittaali maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ كُذِّبَتۡ رُسُلٞ مِّن قَبۡلِكَ فَصَبَرُواْ عَلَىٰ مَا كُذِّبُواْ وَأُوذُواْ حَتَّىٰٓ أَتَىٰهُمۡ نَصۡرُنَاۚ وَلَا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِ ٱللَّهِۚ وَلَقَدۡ جَآءَكَ مِن نَّبَإِيْ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Wata a sikku wonnde ko an tun fennaa, Nulaaɓe adinooɓe ma kadi fennanooma, yimɓe maɓɓe ɓen lorri ɓe ; ɓe muññii e laawol Alla ngol haa Alla Walli ɓe. Alla non waɗtitoowo ko Alla Winndi kon e ballal, O Fodi ɗum Nulaaɓe Makko ɓen. Gomɗii kumpite Nulaaɓe adinooɓe ma ɓen e ko ɓe tampidi e yimɓe maɓɓe haa Alla Walli ɓe, arii ma an Nulaaɗo.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن كَانَ كَبُرَ عَلَيۡكَ إِعۡرَاضُهُمۡ فَإِنِ ٱسۡتَطَعۡتَ أَن تَبۡتَغِيَ نَفَقٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ أَوۡ سُلَّمٗا فِي ٱلسَّمَآءِ فَتَأۡتِيَهُم بِـَٔايَةٖۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَجَمَعَهُمۡ عَلَى ٱلۡهُدَىٰۚ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
Si saɗtii e maa an Nulaaɗo, koo ko ɓe fennata maa ɓe ɗuurno e kon ko adduɗaa, si a haɗtanii ɗaɓɓugol yonde ka leydi maa ƴeeŋirgal ka kammu addanaaɓe Hujja goo ; hara waɗu ɗum. Sinno Alla Muuyuno, O Mooɓayno ɓe e hoore peewal maa ngal, kono O Muuyiraali ɗum Hikma Makko. Ko saɗti woo, wata a jeye e majjuɓe ɗum ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من عدل الله تعالى أنه يجمع العابد والمعبود والتابع والمتبوع في عَرَصات القيامة ليشهد بعضهم على بعض.
Hino jeyaa e nuɗal Alla, tawde O Mooɓindiroyay rewuɗo e rewaaɗo, jokkuɗo e jokkaaɗo fow Ñalnde Darngal fii no gooto kala seeditora e oya.

• ليس كل من يسمع القرآن ينتفع به، فربما يوجد حائل مثل ختم القلب أو الصَّمَم عن الانتفاع أو غير ذلك.
Wanaa kala nanoowo Al Qur'aana woni nafitoroowo ɗum, hino wona hara ko ɓernde nden notaa maa noppi ɗin uddaa fii wata ontigi nafitor.

• بيان أن المشركين وإن كانوا يكذبون في الظاهر فهم يستيقنون في دواخلهم بصدق النبي عليه الصلاة والسلام.
Ko ɓannginngol wonnde sirkooɓe ɓen hay si ɓe fenniii ka kene, kamɓe ko ɓe fellituɓe ka gunndoo goongugol Annabiijo on mo jam e kisiyee woni e mun.

• تسلية النبي عليه الصلاة والسلام ومواساته بإعلامه أن هذا التكذيب لم يقع له وحده، بل هي طريقة المشركين في معاملة الرسل السابقين.
Humpitugol Nulaaɗo on (yo o his) wonnde ko ɓe fennata mo kon wanaa e makko fuɗɗi, ko ko sirkooɓe ɓen woowi waɗde Nulaaɓe adinooɓe ɓen.

۞ إِنَّمَا يَسۡتَجِيبُ ٱلَّذِينَ يَسۡمَعُونَۘ وَٱلۡمَوۡتَىٰ يَبۡعَثُهُمُ ٱللَّهُ ثُمَّ إِلَيۡهِ يُرۡجَعُونَ
Anndu ko jaaɓoto maa, ko ɓen nanooɓe faama haala maa. Heeferɓe ɓen kan, ɓerɗe maɓɓe ɗen maayii. Maayɓe ɓen, Alla Immintinoyay ɓe Ñalnde Darngal, refti ko ka Makko Kanko tun woni ruttorde maaɓe, O Yoɓita ɓe golle maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ لَوۡلَا نُزِّلَ عَلَيۡهِ ءَايَةٞ مِّن رَّبِّهِۦۚ قُلۡ إِنَّ ٱللَّهَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يُنَزِّلَ ءَايَةٗ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Sirkooɓe ɓen wi'i : "Ko hanno aya Jippinee e Muhammadu goongina mo?" Maaku an Nulaaɗo :"Pellet, Alla no Haɗtani Jippingol Aaya no O Faaliraa, kono ɗuuɗiɓe e ɓee sirkooɓe anndaa wonnde ɗum ko e Hikma Alla jokki, wanaa ko ɓe lamndotoo ɗum. Hara O Jippin Aaya ɓe salii Mo gomɗinnde, O Halkay ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا طَٰٓئِرٖ يَطِيرُ بِجَنَاحَيۡهِ إِلَّآ أُمَمٌ أَمۡثَالُكُمۚ مَّا فَرَّطۡنَا فِي ٱلۡكِتَٰبِ مِن شَيۡءٖۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ يُحۡشَرُونَ
Alaa e kullun riɓay kun ka leydi, wanaa sonndu wiirayndu ka kammu, si wanaa mofte yeruuje mo'on ka tagu e ka arsike onon ɓiɗɓe Aadama. Men Accaali huunde ka Alluwal reenaangal. Refti ko faade ka Joomi maɓɓe woni mooɓorde maɓɓe Ñalnde Darngal, fii no Ñaawira hakkunde maɓɓe, O Yoɓita gooto kala golle mun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا صُمّٞ وَبُكۡمٞ فِي ٱلظُّلُمَٰتِۗ مَن يَشَإِ ٱللَّهُ يُضۡلِلۡهُ وَمَن يَشَأۡ يَجۡعَلۡهُ عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, hino wa'i wa faaɗuɓe noppi, maaɗum mumɓe ; kamɓe hiɓe e niɓe, ko honno ɓe feewirta?! On mo Alla Muuyi majjinde O majjinay mo, on Mo O Muuyi kadi fewnude O fewniray mo laawol foccii ngol ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ أَوۡ أَتَتۡكُمُ ٱلسَّاعَةُ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ تَدۡعُونَ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa sirkooɓe ɓen : "Humpitee lam : si lepte Alla fodanadon ɗen arii on maa Darngal ngal arii on ; e ko goɗɗum goo ko woori Alla noddoton ko huncana on wororde nden, si on laatike goonguɓe e nodditoragol reweteeɗi nafooji duña lorra?!"
Arabic explanations of the Qur’an:
بَلۡ إِيَّاهُ تَدۡعُونَ فَيَكۡشِفُ مَا تَدۡعُونَ إِلَيۡهِ إِن شَآءَ وَتَنسَوۡنَ مَا تُشۡرِكُونَ
Ko woni goona, on noddoytaa ontuma si wanaa Alla Taguɗo on On, O Ittana on wororde nden e lorra kan, ko Kanko woni kattanɗo ɗum. Reweteeɗi mon ɗin ɗi kafidaynoɗon e Alla, on accirayɗi anndugol ɗi nafataa ɗi lorrataa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَآ إِلَىٰٓ أُمَمٖ مِّن قَبۡلِكَ فَأَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ لَعَلَّهُمۡ يَتَضَرَّعُونَ
Gomɗii Men Nulii e mofte ado maa an Nulaaɗo, ɓe fenni ɓen ɓe ɗuurnii e ko ɓe addi kon. Men Leptiri ɓe ko muusi -wano baasal e ñabbuuli fii no ɓe yankinanora Joomi maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَوۡلَآ إِذۡ جَآءَهُم بَأۡسُنَا تَضَرَّعُواْ وَلَٰكِن قَسَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَزَيَّنَ لَهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ko hanno nde saɗteende Amen arnoo ɓe, ɓe yankinanoo Alla fii yo O Huncan ɓe ɗum? Kono ɓe waɗaali ɗum, si ko woni, ko ɓerɗe maɓɓe ɗen yoori, seytaane cuɗinani ɓe kon ko ɓe faggitotonoo e geddi, ɓe lutti e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّا نَسُواْ مَا ذُكِّرُواْ بِهِۦ فَتَحۡنَا عَلَيۡهِمۡ أَبۡوَٰبَ كُلِّ شَيۡءٍ حَتَّىٰٓ إِذَا فَرِحُواْ بِمَآ أُوتُوٓاْ أَخَذۡنَٰهُم بَغۡتَةٗ فَإِذَا هُم مُّبۡلِسُونَ
Nde ɓe tertinoo kon ko ɓe waajoranoo baasal e ñabbeeli, ɓe ronki gollirde Yamirooje Alla ɗen, Men Udditianno ɓe dame arsike ɗen, Men Sellini ɓe e nabbeeli ɗin. Kono fantini weltorgol ɗum haa ɓe dulli, lepte Amen ɗen nanngiri ɓe juhal, e jaka kamɓe ko ɓe taƴiiɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تشبيه الكفار بالموتى؛ لأن الحياة الحقيقية هي حياة القلب بقَبوله الحق واتباعه طريق الهداية.
Ko nanndingol heeferɓe ɓen e maayɓe ; tawde nguurdam tigiri, ko wuurugol ɓernde, jaɓa goonga, jokka peewal.

• من حكمة الله تعالى في الابتلاء: إنزال البلاء على المخالفين من أجل تليين قلوبهم وردِّهم إلى ربهم.
Hino jeyaa e Hikma Alla ka jarribagol : ko jarribagol lunndiiɓe ɓen fii newingol ɓerɗe maɓɓe ɗen, rutta ɓe e Joomi maɓɓe.

• وجود النعم والأموال بأيدي أهل الضلال لا يدل على محبة الله لهم، وإنما هو استدراج وابتلاء لهم ولغيرهم.
Ko majjuɓe ɓen heɓata jawle e neema tinndinaawonnde Alla no Yiɗi ɓe,ɗum ko jarrabuyee mu*en.e tanaa mu*en.

فَقُطِعَ دَابِرُ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْۚ وَٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Heddiiɗo on e heeferɓe ɓen taƴaa yewnaa, ɓe halkaa ɓe denndaangal, Nulaaɓe ɓen Alla ɓen foolnaa. Yettoore nden heeranii Alla tun -Jeyɗo Winndere nden- e kon ko O Halki ɓe O Foolini yiɗɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِنۡ أَخَذَ ٱللَّهُ سَمۡعَكُمۡ وَأَبۡصَٰرَكُمۡ وَخَتَمَ عَلَىٰ قُلُوبِكُم مَّنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِهِۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ ثُمَّ هُمۡ يَصۡدِفُونَ
Maakan ɓee sirkooɓe an Nulaaɗo : "Humpitee lam! Si Alla ƴettitii nanɗe mon ɗen e giiɗe mon ɗen, O notii e ɓerɗe mon ɗen, ko reweteeɗi honɗi artiranta on ɗum? Tasko an Nulaaɗo, no Men Ɓannginiranta ɓe Hujjaaji ɗin e noone kala, hooti kamɓe ɓe ɗuurnoo ɗi!
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ بَغۡتَةً أَوۡ جَهۡرَةً هَلۡ يُهۡلَكُ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Maakamɓe an Nulaaɗo : "Humpitee lam, si lepte Alla ɗen ardirii on juhal maa e kene, pellet, ɗen lepte nanngataa si wanaa ɓen tooñitorɓe yeddugol Alla fenna Nulaaɓe ɓen".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَا نُرۡسِلُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ إِلَّا مُبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَۖ فَمَنۡ ءَامَنَ وَأَصۡلَحَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Men Nuliraali Nulaaɓe Amen ɓen si wanaa wewlingol yimɓe gomɗinal e ɗoftaare ɓen, rentina yimɓe yeddooɓe ɓen e lepte amen ɗen : kala gomɗinɗo Nulaaɓe ɓen o moƴƴini golle, haray kulol alanaa ɓen ɗon laakara, wanaa kamɓe kadi woni sonoytooɓe ton.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَمَسُّهُمُ ٱلۡعَذَابُ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ
Ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen, lepte ɗen memirayɓe sabu yaltugol maɓɓe e ɗoftaare Alla nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لَّآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ إِنِّي مَلَكٌۖ إِنۡ أَتَّبِعُ إِلَّا مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّۚ قُلۡ هَلۡ يَسۡتَوِي ٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡبَصِيرُۚ أَفَلَا تَتَفَكَّرُونَ
Maakan ɓee sirrkooɓe an Nulaaɗo : "Mi wi'ataa on : miɗo jogii ngaluuji Alla ɗin -wano arsike- sakko ɓe waɗa ko mi yiɗi, mi wi'ataa on kadi : miɗo anndi ko wirnii e wahyu, mi wi'ataa on men : wonnde ko mi malaa'ikaajo, min ko mi Nulaaɗo Alla, mi jokkataa si wanaa ko wahyinaa kon e am". Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Hara keefeero no fota e gomɗinɗo? E on haqqiltaa miijitoɗon e ɗee Aayeeje, onon ɓee sirkooɓe?".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنذِرۡ بِهِ ٱلَّذِينَ يَخَافُونَ أَن يُحۡشَرُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ لَيۡسَ لَهُم مِّن دُونِهِۦ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ لَّعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Hulɓinir ndee Al Qur'aanaare -an Nulaaɗo, ɓen hulooɓe nde ɓe mooɓindiroytee ka Joomi maɓɓe Ñalnde Darngal, hara giɗo nafoowo e tefoowo huncoowo lorra alanaa ɓe si wanaa Alla, belajo'o, ɓe hulay Alla ɓe jokka Yamirooje Makko ɓe rentoo e Haɗaaɗi Makko ; ko ɓen woni nafitorayɓe Al Qur'aana.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَطۡرُدِ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ رَبَّهُم بِٱلۡغَدَوٰةِ وَٱلۡعَشِيِّ يُرِيدُونَ وَجۡهَهُۥۖ مَا عَلَيۡكَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَمَا مِنۡ حِسَابِكَ عَلَيۡهِم مِّن شَيۡءٖ فَتَطۡرُدَهُمۡ فَتَكُونَ مِنَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Wata a raɗo e jonnde maa nden -an Nulaaɗo, waasuɓe juulɓe duumoriiɓe e dewal Alla ɓen bimmbi e kiikiiɗe, hiɓe ɗaɓɓa yarluyee Alla, wata a raɗo ɓe ɓaɗnitaa sirkooɓe ɓen. Huunde e hasboore ɓee waasuɓe fawaaki ma, ɗum ko e Juuɗe Alla woni, wanaa huunde kadi e hasboore maa nden fawii ɓe. Si a raɗi ke ɓe, pellet, haray a jeyaama e yewtuɓe keeri Alla ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأنبياء بشر، ليس لهم من خصائص الربوبية شيء البتة، ومهمَّتهم التبليغ، فهم لا يملكون تصرفًا في الكون، فلا يعلمون الغيب، ولا يملكون خزائن رزق ونحو ذلك.
Annabaaɓe ɓen ko neɗɗinke, ɓe alaa maandeeje reweteeɓe fes! Ko yottingol ɓe Nulaa, ɓe alaa feere yiilugol winndere nden, ɓe anndaa ko wirnii kadi ɓe jogitaaki ngaluuji arsike ɗin e ko nanndi.

• اهتمام الداعية بأتباعه وخاصة أولئك الضعفاء الذين لا يبتغون سوى الحق، فعليه أن يقرِّبهم، ولا يقبل أن يبعدهم إرضاء للكفار.
Wonne noddoowo on hino haani himmirde rewbe e mum haa teenti lo'uɓe ɓen jokkata mo ; teŋtinii jokkuɓe goonga ɓen, o etoo ɓaɗnitugol ɓen ɗon, o saloo pottinirgol ɓe fii weltingol heeferɓe ɓen.

• إشارة الآية إلى أهمية العبادات التي تقع أول النهار وآخره.
Aaya on no joopii nafoore dewe ɗen arwannde ñalorma e jemma.

وَكَذَٰلِكَ فَتَنَّا بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لِّيَقُولُوٓاْ أَهَٰٓؤُلَآءِ مَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡهِم مِّنۢ بَيۡنِنَآۗ أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِأَعۡلَمَ بِٱلشَّٰكِرِينَ
Ko wano non Men Jarribornoo yoga maɓɓe yoga, Men Ɓurnindiri hakkunde maɓɓe, fii yo heeferɓe alɗuɓe ɓen wi'an waasuɓe gomɗimɓe ɓen : "E ko ɓee waasuɓe woni ko Alla Ɓurniri peewal mun hakkunde amen?! Si gomɗinal laatino moƴƴere ɓe adotanooko men e mayre, ko menen adiiɓe". E Alla wonaali ɓurɗo Anndude yettooɓe Neemaaji Makko ɗin, O Fewnira ɓe gomɗinal ngal? Ɓurɗo kadi Anndude yedduɓe Mo ɓen, O Jaasinira ɓe ɗum?! Ko non woniri, ko Alla Ɓuri Anndude ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا جَآءَكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِـَٔايَٰتِنَا فَقُلۡ سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡۖ كَتَبَ رَبُّكُمۡ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَ أَنَّهُۥ مَنۡ عَمِلَ مِنكُمۡ سُوٓءَۢا بِجَهَٰلَةٖ ثُمَّ تَابَ مِنۢ بَعۡدِهِۦ وَأَصۡلَحَ فَأَنَّهُۥ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Si arii e maa an Nulaaɗo, ɓen gomɗinayɓe Aayeeje Amen ɗen ɓe goonina maa, teddinir ɓe ruttugol ɓe salminaango ngon, wewliniraaɓe yurmeende Alla yaajunde nden ; gomɗii Alla Waɗɗinirii e Makko yurmeende nden teddungal. Kala e mo'on faggitoriiɗo geddi e hoore majjere, hooti o tuubi ɓaawo ɗum o moƴƴini golle, pellet, Alla ko Haforanoowo mo, Alla ko Haforanoowo ɓen tuubayɓe e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِتَسۡتَبِينَ سَبِيلُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
Ko wano nii Men Fensitirta Aayeeje ɗen e yimɓe meerente ɓen, fii no Men Feññinira laawol bomɓe ɓen ; no ngol rentoree e mu'un.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنِّي نُهِيتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ قُل لَّآ أَتَّبِعُ أَهۡوَآءَكُمۡ قَدۡ ضَلَلۡتُ إِذٗا وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ
Maaku an Nulaaɗo : "Min Alla Haɗii lam rewugol ɓen ɓe rewoton gaanin Alla". Maaku kadi : "Mi jokkataa beleeɗe mon ɗen e rewugol gaanin Alla : si mi waɗii ɗum, haray mi jeyaama e majjuɓe laawol goonga ɓen". Ɗum non ko kala jokkuɗo beleeɗe ko aldaa e hujja immorde ka Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنِّي عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَكَذَّبۡتُم بِهِۦۚ مَا عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦٓۚ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِۖ يَقُصُّ ٱلۡحَقَّۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡفَٰصِلِينَ
Maakan ɓee sirkooɓe an Nulaaɗo : "Min miɗo e ɓanngannduyee immorɗo e Joomi am, ko jillaa beleeɗe, kono on fennii ɗum. Min non mi alaa kon ko hawjirton e lepte maa maandeeji ɗi ɗaɓɓoton ; ɗum ko Juuɗe Alla woni. Ñaawoore nden e ko ɗaɓɓoton kon fow ko Alla Heeranii : Himo Filloo goonga O Ñaawira ka, ko Kanko Seniiɗo On ɓuri moƴƴude fensitugol e senndindirgol goonga e meere".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لَّوۡ أَنَّ عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦ لَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۗ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِٱلظَّٰلِمِينَ
Maakamɓe an Nulaaɗo : "Sinno ko juuɗe am ko hawjirɗon kon e lepte wonnoo, mi jippinayno ɗe e mo'on, ontuma non fiyaaku on gasa hakkunde am e mon". Ko Alla ɓuri Anndude tooñooɓe ɓen, Anndi kadi nde O leptata ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَعِندَهُۥ مَفَاتِحُ ٱلۡغَيۡبِ لَا يَعۡلَمُهَآ إِلَّا هُوَۚ وَيَعۡلَمُ مَا فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۚ وَمَا تَسۡقُطُ مِن وَرَقَةٍ إِلَّا يَعۡلَمُهَا وَلَا حَبَّةٖ فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡأَرۡضِ وَلَا رَطۡبٖ وَلَا يَابِسٍ إِلَّا فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ
Ko ka Alla tun woni cottirɗe wirniiɗi ɗin, anndaa ɗum si wanaa Kanko. Himo Anndi kala tagu wongu ka njorndi immorde e kulle e puɗi ekn, himo Anndi kadi kala ko woni ka maayo immorde e kulle e puɗi. Kaakol yanataa e nokku si wanaa hara himo Anndi fii maggol, abbere alaa suuɗiinde ka leydi, maa keccum maa yooruɗum, si wanaa fii mun no winndaa e deftere feeñunde ; nden woni Allawal reenaangal ngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الله تعالى يجعل العباد بعضهم فتنة لبعض، فتتفاوت درجاتهم في الرزق وفي الكفر والإيمان، والكفر والإيمان ليس منوطًا بسعة الرزق وضيقه.
Alla no Waɗa jeyaaɓe ɓen fitna yoga e dow yoga, darjaaji maɓɓe no ɓurda ka arsikeeji e ka keeferaaku e ka liimanaaku labeede faaki e yaajje arsuko maa bittude arsuka.

• من أخلاق الداعية طلاقة الوجه وإلقاء التحية والتبسط والسرور بأصحابه.
Hino jeyaa e jikku noddoowo e diina : hentagol yeeso, saakita hiwraango, newoo moosana wonndiiɓe mu'un.

• على الداعية اجتناب الأهواء في عقيدته ومنهجه وسلوكه.
Hino waɗɗii noddoowo e diina on woɗɗitagol beleeɗe ka fiɓende makko, e ka jikku makko.

• إثبات تفرد الله عز وجل بعلم الغيب وحده لا شريك له، وسعة علمه في ذلك، وأنه لا يفوته شيء ولا يعزب عنه من مخلوقاته شيء إلا وهو مثبت مدوَّن عنده سبحانه بأدق تفاصيله.
Ko tabintinanngol Alla tun Anndugol wirniiɗi ɗin, kafidiiɗo Alanaa Mo. E wonnde huunde laawotaako Mo, e wonnde fiyakuuji Tagu Makko ngun fow hino maandinaa ka Makko Kanko Seniiɗo On.

وَهُوَ ٱلَّذِي يَتَوَفَّىٰكُم بِٱلَّيۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا جَرَحۡتُم بِٱلنَّهَارِ ثُمَّ يَبۡعَثُكُمۡ فِيهِ لِيُقۡضَىٰٓ أَجَلٞ مُّسَمّٗىۖ ثُمَّ إِلَيۡهِ مَرۡجِعُكُمۡ ثُمَّ يُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Ko Alla woni Ƴettitoowo pittaali mon ɗin tuma ɗaanotoɗon, ko Kanko kadi Anndi ko faggitiɗon e golle nder ñalorma on. Hooti O Immintina on e ñalorma on ɓaawo nde O Ɗanninnoo on fii no toppitoron golle mon. Si lajal mon ngal timmii, ontuma Mooɓitoyay on ka Makko Ñalnde Darngal, hooti O Yeetitoo on kon ko gollaynoɗon ka aduna, O Yoɓita on ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۖ وَيُرۡسِلُ عَلَيۡكُمۡ حَفَظَةً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ تَوَفَّتۡهُ رُسُلُنَا وَهُمۡ لَا يُفَرِّطُونَ
Ko Kanko Alla woni Fooluɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Foolirɗo hannduyee Seniiɗo On. Himo Nulira e mo'on malaa'ikaaɓe tedduɓe, ɓe lima golle mon haa laje mon ɗen timma, ɓe ƴettita on, kamɓe ko ɓe hunnooɓe ko ɓe yamiraa.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ رُدُّوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ مَوۡلَىٰهُمُ ٱلۡحَقِّۚ أَلَا لَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَهُوَ أَسۡرَعُ ٱلۡحَٰسِبِينَ
Hooti ɓen ƴettitanooɓe ruttitee ka Alla, jeyɗo ɓe on e hoore goonga fii yo O Yoɓituɓe golle maɓɓe. Ko Kanko woodani ñaawoore nunɗunde nden e maɓɓe, ko Kanko kadi ɓuri yaawude ñaawugol golle mon ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ مَن يُنَجِّيكُم مِّن ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ تَدۡعُونَهُۥ تَضَرُّعٗا وَخُفۡيَةٗ لَّئِنۡ أَنجَىٰنَا مِنۡ هَٰذِهِۦ لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّٰكِرِينَ
Maakan ɓee sirkooɓe an Nulaaɗo : "Ko hommbo daɗndata on niɓe njorndi e maayo?" Hiɗon noddira Mo yankinaare ka kene e ka gunndoo : "Si Joomi amen daɗndii men halkagol, ma men jeye e ɓen yettooɓe Neemaaji Makko ɗin e dow amen, wonnde men rewtaa ko woori Mo".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلِ ٱللَّهُ يُنَجِّيكُم مِّنۡهَا وَمِن كُلِّ كَرۡبٖ ثُمَّ أَنتُمۡ تُشۡرِكُونَ
Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Ko Alla woni Daɗndoowo on e ɗum, O Hisina on e kala ngoƴo. Refti onon hiɗon kafida Mo e goɗɗum goo tuma weltiɗon, hara tooñitagol ɓuray na ɗen kuuɗe mon?!".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ هُوَ ٱلۡقَادِرُ عَلَىٰٓ أَن يَبۡعَثَ عَلَيۡكُمۡ عَذَابٗا مِّن فَوۡقِكُمۡ أَوۡ مِن تَحۡتِ أَرۡجُلِكُمۡ أَوۡ يَلۡبِسَكُمۡ شِيَعٗا وَيُذِيقَ بَعۡضَكُم بَأۡسَ بَعۡضٍۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَفۡقَهُونَ
Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Ko Alla woni Hattanɗo nulugol e mo'on lepte ardiranayɗe on dow -wano kaaƴe maa haacaango ekn, maa ardira on senndo ley -wano dillere leydi maa bappitagol, maa Jillindira hakkunde mon, kala mo'on jokka beleeɗe, watton wartindirde". Taskii an Nulaaɗo, no Men Yiltindiranta ɓe Aayeeje ɗen Men Ɓannginiraɗe fii no ɓe faamira kon ko adduɗaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَّبَ بِهِۦ قَوۡمُكَ وَهُوَ ٱلۡحَقُّۚ قُل لَّسۡتُ عَلَيۡكُم بِوَكِيلٖ
Yimɓe maa ɓen fennii ndee Al Qur'aanaare, hara non ko nde goonga immorde ka Alla. Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Mi wonaali fawtiiɗo on, min ko mi jertinoowo on tun e lepte tiiɗuɗe".
Arabic explanations of the Qur’an:
لِّكُلِّ نَبَإٖ مُّسۡتَقَرّٞۚ وَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ
Kala kumpital no mari ñiiɓirde mun e timmoode mun : wano ruttorde mon e battane mon. Arma anndon ɗum tuma immintinaɗon Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا رَأَيۡتَ ٱلَّذِينَ يَخُوضُونَ فِيٓ ءَايَٰتِنَا فَأَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ حَتَّىٰ يَخُوضُواْ فِي حَدِيثٍ غَيۡرِهِۦۚ وَإِمَّا يُنسِيَنَّكَ ٱلشَّيۡطَٰنُ فَلَا تَقۡعُدۡ بَعۡدَ ٱلذِّكۡرَىٰ مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
An Nulaaɗo, si a yi'ii sirkooɓe ɓen no wowla e Aayeeje Amen ɗen jalkita, haray woɗɗito ɓe haa ɓe naatana yeewtere goo. Si seytaane yejjitinii ma haa a jooɗodii e maɓɓe, hooti anndituɗaa, hara immo ɗon kisan, wata a jooɗido e jaggitooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إثبات أن النومَ موتٌ، وأن الأرواح تُقْبض فيه، ثم تُرَد عند الاستيقاظ.
Ko tabintingol wonnde ɗaanagol ko maayde, e wonnde pittaali ɗin ƴettite ontuma, refti ɗi artiree ka finugol.

• الاستدلال على استحقاق الله تعالى للألوهية بدليل الفطرة، فإن أهل الكفر يؤمنون بالله تعالى ويرجعون لفطرتهم عند الاضطرار والوقوع في المهالك، فيسألون الله تعالى وحده.
Tinndingol wonnde ko Alla hanndi e reweede sabu Tagugol ngol. Heeferɓe ɓen non hino gomɗina Alla ɓe ruttitoo e Makko e kala halkaare, ɓe toroo Alla tun.

• إلزام المشركين بمقتضى سلوكهم، وإقامة الدليل على انقلاب فطرتهم، بكونهم يستغيثون بالله وحده في البحر عند الشدة، ويشركون به حين يسلمهم وينجيهم إلى البر.
fawde Sirkooɓe ɓen e loowdi maɓɓe e darnude daliil waylaade neesu maɓɓe bayliiɗo, sabu hiɓe faabinora Alla ka maayo tuma ɓe saɗtiraa, ɓe sirkana Mo tuma nde O Daɗndi ɓe ka njoorndi.

• عدم جواز الجلوس في مجالس أهل الباطل واللغو، ومفارقتُهم، وعدم العودة لهم إلا في حال إقلاعهم عن ذلك.
Dagotaako jooɗodagol e yimɓe meerente ɓen si wanaa hara feere mun alaa.

وَمَا عَلَى ٱلَّذِينَ يَتَّقُونَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَلَٰكِن ذِكۡرَىٰ لَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Fawaaki gomɗuɓe huli Alla ɓen rentii e haɗaaɗi Makko ɗin, hay huunde e ñaawoore tooñuɓe ɓen. Ko fawii ɓe, ko haɗugol ɓe e faggitagol bone, belajo'o,ɓe hulay Alla, ɓe rentoo e haɗaaɗi Makko ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَذَرِ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَهُمۡ لَعِبٗا وَلَهۡوٗا وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ وَذَكِّرۡ بِهِۦٓ أَن تُبۡسَلَ نَفۡسُۢ بِمَا كَسَبَتۡ لَيۡسَ لَهَا مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ وَإِن تَعۡدِلۡ كُلَّ عَدۡلٖ لَّا يُؤۡخَذۡ مِنۡهَآۗ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ أُبۡسِلُواْ بِمَا كَسَبُواْۖ لَهُمۡ شَرَابٞ مِّنۡ حَمِيمٖ وَعَذَابٌ أَلِيمُۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡفُرُونَ
An Nulaaɗo, terto ɓee sirkooɓe waɗtirɓe diina mun kan jalnori e mbeleeɗe, nguurndam aduna ɗam kadi hodi ɓe. Waajor yimɓe ɓen an Annabaajo on, ndee Qur'aanaare, fii wata wonkii jebbilinire halkaare sabu ko ki faggitii kon e bakkaatu. Alanaa ki gaanin Alla giɗo walloowo wanaa kadi tefanooɗo ɓe lepte laakara ɗen ; hay si tawii non ki sottorii kala sottorgal, ki jaɓantaake ɗum. Ko ɓen ɗon woni jebbiliniraaɓe halkaare, sabu kon ko ɓe faggitii e geddi. Hino woodani ɓe Ñalnde Darngal, njaram wulɗam e lepte muusuɗe, sabu ko ɓe yeddi kon.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَنَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُنَا وَلَا يَضُرُّنَا وَنُرَدُّ عَلَىٰٓ أَعۡقَابِنَا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُ كَٱلَّذِي ٱسۡتَهۡوَتۡهُ ٱلشَّيَٰطِينُ فِي ٱلۡأَرۡضِ حَيۡرَانَ لَهُۥٓ أَصۡحَٰبٞ يَدۡعُونَهُۥٓ إِلَى ٱلۡهُدَى ٱئۡتِنَاۗ قُلۡ إِنَّ هُدَى ٱللَّهِ هُوَ ٱلۡهُدَىٰۖ وَأُمِرۡنَا لِنُسۡلِمَ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Maakan ɓee sirkooɓe an Nulaaɗo : "E men reway gaanin Alla sanamuuji ɗi nafataa men kadi ɗi lorrataa men, men murta gaay e gomɗinal ngal ɓaawo nde Alla fewnude men, men wona wa on seytaane majjini, o tertodi mo e weemugol, hara on no jogii wondiiɓe feewuɓe ɓe no noddira mo goonga, kono o saloo nootagol ndun noddaandu maɓɓe? Maakan ɓe : "Pellet, peewal Alla ngal, ko ngal woni peewal goonga. Alla yamirii men jebbilanagol Mo Kanko Seniiɗo On, men bajjinɗinira Mo, men rewa Mo, ko Kanko woni Joomiiko Winndere nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنۡ أَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَٱتَّقُوهُۚ وَهُوَ ٱلَّذِيٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
O yamirii men kadi ñiiɓnugol julde nden no haaniri, e hulugol Mo ñemtina yamiraaɗi Makko rentoo e haɗaaɗi Makko. Ko Kano woni On Mo jeyaaɓe ɓen mooɓoytee ka Mun Ñalnde Darngal no O yoɓitira ɓe njoɓdi golle maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۖ وَيَوۡمَ يَقُولُ كُن فَيَكُونُۚ قَوۡلُهُ ٱلۡحَقُّۚ وَلَهُ ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَ يُنفَخُ فِي ٱلصُّورِۚ عَٰلِمُ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ
Ko Kanko Seniiɗo On woni tagirɗo kammuuli ɗin e leydi ndin goonga. Ñalnde Alla Daalanoyta huunde nden : "Laato!" : nde laatoo. Tuma O Daaloyta Ñalnde Darngal : "Immee!", ɓe immoo. Daalol Makko ngol ko laatoray ngol goonga. Ko Kanko Seniiɗo On tun laamu woodani Ñalnde Darngal tuma Asraafiilu wuttoyta ɗimmun ka alaadu. Ko O Annduɗo ko wirnii e ko feeñi. Ko O Ñeeñuɗo e tagu Makko ngun e toppitagol Mo ngol, Humpitiiɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الداعية إلى الله تعالى ليس مسؤولًا عن محاسبة أحد، بل هو مسؤول عن التبليغ والتذكير.
Noddoowo e diina Alla lamnditortaake ñaawoore goɗɗo goo, ko o lamnditortee, ko si o yottinno.

• الوعظ من أعظم وسائل إيقاظ الغافلين والمستكبرين.
Waaju, ko jeyaaɗum e laawi finndinayɗi welsindiiɓe ɓen e townintiniiɓe ɓen.

• من دلائل التوحيد: أن من لا يملك نفعًا ولا ضرًّا ولا تصرفًا، هو بالضرورة لا يستحق أن يكون إلهًا معبودًا.
Hino jeyaa e dalilaaji tawhiidi : wonnde mo waawata nafude waawataa kadi lorrude, on ɗon hanndaa e reweede.

۞ وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ لِأَبِيهِ ءَازَرَ أَتَتَّخِذُ أَصۡنَامًا ءَالِهَةً إِنِّيٓ أَرَىٰكَ وَقَوۡمَكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Janto an Nulaaɗo, tuma nde Ibraahiimaa (yo o his) maakannoo ben makko Aazara sirkaynooɗo : "Enee Baaba ! E a jogitoto sanamuuji reweteeɗi maa gaanin Alla?!" Pellet, min miɗo yi'e an e yimɓe maa rewooɓe sanamu ɓen, e nde rmajjere ɓanngunde!" Ko Seniiɗo On tun hanndi e reweede, ko heddii kon fow ko meere.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ نُرِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ مَلَكُوتَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلِيَكُونَ مِنَ ٱلۡمُوقِنِينَ
Ko wano Men holliri mo non majjere ben makko e yimɓe mun, Men hollirta mo laamu kammuuli ɗin e leydi ndin ; fii yo o dallinor ngun laamu yaajungu ɗon e wootinɗingol Alla holla hanndugol Mo e reweede, e fii yo o jeye e yananaaɓe ɓen wonnde Alla ko Bajjo Mo kafidetaake, e wonnde ko O Hattanɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّا جَنَّ عَلَيۡهِ ٱلَّيۡلُ رَءَا كَوۡكَبٗاۖ قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَآ أُحِبُّ ٱلۡأٓفِلِينَ
Nde jemma on niɓɓitunoo e makko, o tini hoodere, o maaki : "Ndee ɗoo ko joomi am!" Nde hoodere nden muti, o maaki : "Mi yiɗaa ko mutata kon ; tawde Reweteeɗo e goonga on mutataa".
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّا رَءَا ٱلۡقَمَرَ بَازِغٗا قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَئِن لَّمۡ يَهۡدِنِي رَبِّي لَأَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلضَّآلِّينَ
Nde o tinunoo lewru ndun ƴellitike, o maaki : "Nduu ɗoo ko joomi am!" Ɓaawo ndu mutude, o maaki : "Pellet, si Joomi am fewnaali lam no mi bajjinɗinira Mo mi rewa Mo, ma mi jeye e yimɓe woɗɗitiiɓe ɓen e diina goona".
Arabic explanations of the Qur’an:
فَلَمَّا رَءَا ٱلشَّمۡسَ بَازِغَةٗ قَالَ هَٰذَا رَبِّي هَٰذَآ أَكۡبَرُۖ فَلَمَّآ أَفَلَتۡ قَالَ يَٰقَوۡمِ إِنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
Nde o tinunoo naange ngen no ƴellitii, o maaki : "Ko ƴellitii koo, ko joomi am! ko ɗum ɗoo ɓuri mawnude dii hoodere nden e lewru ndun" Tuma nge mutunoo, o maaki : "Ko onon yo yimɓe am, min ko mi daɗndiiɗo e kon ko kafidoton e Alla".
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنِّي وَجَّهۡتُ وَجۡهِيَ لِلَّذِي فَطَرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ حَنِيفٗاۖ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Min dey mi laɓɓinanii diina am kan O Taguɗo kammuuli ɗin e leydi ndin ; ooñiiɗo ɗuurnii e sirku faade e tawhiidi, mi jeyaaka e ɓen kafidooɓe e Alla".
Arabic explanations of the Qur’an:
وَحَآجَّهُۥ قَوۡمُهُۥۚ قَالَ أَتُحَٰٓجُّوٓنِّي فِي ٱللَّهِ وَقَدۡ هَدَىٰنِۚ وَلَآ أَخَافُ مَا تُشۡرِكُونَ بِهِۦٓ إِلَّآ أَن يَشَآءَ رَبِّي شَيۡـٔٗاۚ وَسِعَ رَبِّي كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمًاۚ أَفَلَا تَتَذَكَّرُونَ
Yimɓe makko sirkooɓe ɓen wennji mo e tawhiidi, ɓe hulɓiniri mo sanamuuji maɓɓe ɗin ; o maakani ɓe : "E on wennjay lam fii tawhiidi, gomɗii le Joomi am fewnii lam? Min non mi hulataa sanamuuji mon ɗin, tawde ɗi nafataa lam ɗi lorrataa lam si wanaa nde Alla Muuyi. Alla no Anndi kala huunde ka leydi e ka kammu. E on waajitotaako onon yimɓe am? yalton e keeferaaku e sirku, gomɗinon Alla tun?!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَيۡفَ أَخَافُ مَآ أَشۡرَكۡتُمۡ وَلَا تَخَافُونَ أَنَّكُمۡ أَشۡرَكۡتُم بِٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ عَلَيۡكُمۡ سُلۡطَٰنٗاۚ فَأَيُّ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ أَحَقُّ بِٱلۡأَمۡنِۖ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Ko honno mi hulirta kon ko rewoton gaanin Alla immorde e sanamuuji, onon duu on hulaali kafidugol Alla ko O Tagi kon e hoore on alanaa ɗum dalil?! Ko honde e feddeeji ɗin ɗiɗi : fedde tawhiidi e fedde sirkooɓe ɓen ɓuri hanndude e deeƴere? Si ɗon anndi jokkee ɗum, sikke alaa wonnde ko fedde gomɗimɓe ɓen ɓuri hanndude e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الاستدلال على الربوبية بالنظر في المخلوقات منهج قرآني.
Dallinorgol reweede Alla tippude e taskagol tagu ngun, ko laawol Al Qur'aana.

• الدلائل العقلية الصريحة توصل إلى ربوبية الله.
Dalilaaji haqqilleyankooji ɗin hino tinndina e haandude Alla e reweede .

ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَلَمۡ يَلۡبِسُوٓاْ إِيمَٰنَهُم بِظُلۡمٍ أُوْلَٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡأَمۡنُ وَهُم مُّهۡتَدُونَ
Ɓen gomɗimɓe Alla ɓe jokki sari'a Makko on, hara ɓe jillaali e gomɗinal maɓɓe ngal sirku, hino woodani hoolaare kamɓa tan, ko kamɓe Joomi maɓɓe fewniri laawol peewal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَتِلۡكَ حُجَّتُنَآ ءَاتَيۡنَٰهَآ إِبۡرَٰهِيمَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦۚ نَرۡفَعُ دَرَجَٰتٖ مَّن نَّشَآءُۗ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
On hujja arɗo ka Daalol Allah : (Ko honnde e feddeeji ɗin ɗiɗi ɓuri hanndude e deeƴere?) mo Ibraahiima foolirnoo yimɓe mun ɓen, ko hujja Amen mo Men Yeɗi mo e dow yimɓe makko ɓen. Meɗen Ɓamtira darja on mo Men Muuyi e jeyaaɓe Amen ɓen aduna e laakara. Pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ko Ñeeño e tagu Makko ngun e toppitagol Mo ngol, Annduɗo jeyaaɓe Makko ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۚ كُلًّا هَدَيۡنَاۚ وَنُوحًا هَدَيۡنَا مِن قَبۡلُۖ وَمِن ذُرِّيَّتِهِۦ دَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ وَأَيُّوبَ وَيُوسُفَ وَمُوسَىٰ وَهَٰرُونَۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Men Arsiki Ibraahiima ɓiɗɗo wi'eteeɗo Ishaaqa e taaniraawo wi'eteeɗo Yaaquuba, Men Fewni ɓe ɗiɗo kala e laawol focciingol. Men Fewni Nuuhu ado maɓɓe, Men Fewni e jurriiya Nuuhu on Daawuuda e ɓiɗɗo makko on Sulaymaana, e Ayyuuba e Yuusufa e Muusa e neene-gooto makko on Haaruuna (yo ɓe his). Ko wano Men Yoɓitiri nii ɓee Annbaaɓe e moƴƴere maɓɓe nden, Men Yoɓitirta kala moƴƴinooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَزَكَرِيَّا وَيَحۡيَىٰ وَعِيسَىٰ وَإِلۡيَاسَۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّٰلِحِينَ
Men Fewni kadi Zakariyaa e Yahyaa e Iisaa ɓiɗɗo Maryama on e Ilyaasa (yo ɓe his). Ɓen Annabaaɓe ɗon kala ko jeyaaɓe e moƴƴuɓe ɓe Alla Suɓii Waɗi Nulaaɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِسۡمَٰعِيلَ وَٱلۡيَسَعَ وَيُونُسَ وَلُوطٗاۚ وَكُلّٗا فَضَّلۡنَا عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Men Fewni kadi Ismaa'iila e Alyasa'a e Luutu, ɓen Annabaaɓe ɗon fow wonndude e Annabiijo Muhammadu (yo o his), Men Ɓurnii ɓe e Winndere nden.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنۡ ءَابَآئِهِمۡ وَذُرِّيَّٰتِهِمۡ وَإِخۡوَٰنِهِمۡۖ وَٱجۡتَبَيۡنَٰهُمۡ وَهَدَيۡنَٰهُمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Men Fewni kadi ɓen ɓe Men Muuyi e baabiraaɓe maɓɓe, e yoga e ɓiɗɓe maɓɓe, e yoga e musiɗɓe maɓɓe. Men Suɓii ɓe, Men Fewni ɓe e laawol focciingol ; ngol woni laawol tawhiidi.
Arabic explanations of the Qur’an:
ذَٰلِكَ هُدَى ٱللَّهِ يَهۡدِي بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۚ وَلَوۡ أَشۡرَكُواْ لَحَبِطَ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ngal peewal ngal ɓe hawrondiri, ko Alla Hawrindini ɓe e maggal ; himo Fewna on Mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen. Sinno ɓe kafiduno e Alla goɗɗum goo, golle maɓɓe ɗen bonayno ; tawde sirku bonnay golle moƴƴe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحُكۡمَ وَٱلنُّبُوَّةَۚ فَإِن يَكۡفُرۡ بِهَا هَٰٓؤُلَآءِ فَقَدۡ وَكَّلۡنَا بِهَا قَوۡمٗا لَّيۡسُواْ بِهَا بِكَٰفِرِينَ
Ko ɓen Annabaaɓe ɗon woni ɓe men Okki Defte, e Ñenƴal, e Annabaaku. Si yimɓe maa ɓen yeddii ko Men Addani ɓe kon e ɗin tati, gomɗii Men Hebilanii ɗi yimɓe goo ɓe laataaki yeddooɓe ɗi ; ɓen ko gomɗimɓe jaɓooɓe ɗi, ko ɓen woni feruɓe ɓen e yimɓe madiina ɓen jokkirɓe ɓe moƴƴere haa Ñalnde njoɓdi diina.
Arabic explanations of the Qur’an:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ هَدَى ٱللَّهُۖ فَبِهُدَىٰهُمُ ٱقۡتَدِهۡۗ قُل لَّآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰلَمِينَ
Ɓe Annabaaɓe jantodaaɓe e baabiraaɓe mun e ɓiɗɓe mun e musiɗɓe mun, ko ɓen woni feewirɓe goonga : jokkito ɓe ñemtinaa ɓe. Maakan yimɓe maa ɓen an Nulaaɗo : "Mi ɗaɓɓiraa on yottingol ndee Qur'aanaare njoɓdi", Qur'aanaare nden wonaali si wanaa waaju Winndere nden ; immorde e yimɓe e jinna, fii ko fewna ɓe e laawol goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• من فضائل التوحيد أنه يضمن الأمن للعبد، خاصة في الآخرة حين يفزع الناس.
Hino jeyaa e ɓuri tawhiidi : newinanngol jeyaaɗo on hoolaare, tentinii laakara tuma yimɓe ɓen ɗenƴoytoo.

• تُقَرِّر الآيات أن جميع من سبق من الأنبياء إنما بَلَّغوا دعوتهم بتوفيق الله تعالى لا بقدرتهم.
Aayeeje ɗen hino tabintina wonnde Annabaaɓe ɓen denndaangal yottinii noddaandu maɓɓe ndun e Hawrindinal Alla.

• الأنبياء يشتركون جميعًا في الدعوة إلى توحيد الله تعالى مع اختلاف بينهم في تفاصيل التشريع.
Annabaaɓe ɓen denndaangal hino fotti e noddugol faade e tawhiidi, hay si tawii hiɓe serti seeɗa ka feñcitgol sari'aaji maɓɓe dewe.

• الاقتداء بالأنبياء سنة محمودة، وخاصة في أصول التوحيد.
Ñemtingol Annbaaɓe ɓen ko sunna yettiniiɗo, tentinii ka tawhiidi.

وَمَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓ إِذۡ قَالُواْ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ بَشَرٖ مِّن شَيۡءٖۗ قُلۡ مَنۡ أَنزَلَ ٱلۡكِتَٰبَ ٱلَّذِي جَآءَ بِهِۦ مُوسَىٰ نُورٗا وَهُدٗى لِّلنَّاسِۖ تَجۡعَلُونَهُۥ قَرَاطِيسَ تُبۡدُونَهَا وَتُخۡفُونَ كَثِيرٗاۖ وَعُلِّمۡتُم مَّا لَمۡ تَعۡلَمُوٓاْ أَنتُمۡ وَلَآ ءَابَآؤُكُمۡۖ قُلِ ٱللَّهُۖ ثُمَّ ذَرۡهُمۡ فِي خَوۡضِهِمۡ يَلۡعَبُونَ
Sirkooɓe ɓen mawniniraali Alla no O haani mawninireede non tuma nde ɓe wi'annoo Annabiijo Makko on Muhammadu (yo o his) : "Alla Jippinaali e dow neɗɗanke hay huunde e wayhu". Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Awa ko hommbo Jippini Tawreeta e Muusaa, ko nde annoora e ɗoworde yimɓe makko ɓen? Alyahuuda no waɗa nde e ɗeri, ɓe feññina e majje ko yaadi mbeleeɗe maɓɓe, ɓe suuɗa ko lunndii ɗe ; wano fii sifaaji Muhammadu (yo o his). On anndinaama on ɓee Aarabeeɓe -e ndee Qur'aanaare, ko on anndaano onon, wanaa baabiraaɓe mo'on ko adii. Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Ko Alla Jippini ɗen". Refti tertoɗaa ɓe e majjere maɓɓe haa maayde ara e mum en.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ مُّصَدِّقُ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَلِتُنذِرَ أُمَّ ٱلۡقُرَىٰ وَمَنۡ حَوۡلَهَاۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۖ وَهُمۡ عَلَىٰ صَلَاتِهِمۡ يُحَافِظُونَ
Ndee Qur'aanaare, ko Deftere nde Men Jippini e maaɗa an Annabiijo : ko nde barkinnde, goonginnde kon ko adiinde e Defte Jippinaaɗe, fii yo a jertinir nde yimɓe Makka ɓen e denndaangal yimɓe fuɗnaange e hiirnaange ; no ɓe feewira. Ɓen gomɗimɓe saare laakara nden, hiɓe gomɗini ndee Qur'aanaare, hiɓe gollitira ko woni e mayre, hiɓe reenoo kadi e julde maɓɓe nde tottirgol nde no haaniri.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ قَالَ أُوحِيَ إِلَيَّ وَلَمۡ يُوحَ إِلَيۡهِ شَيۡءٞ وَمَن قَالَ سَأُنزِلُ مِثۡلَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُۗ وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذِ ٱلظَّٰلِمُونَ فِي غَمَرَٰتِ ٱلۡمَوۡتِ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ بَاسِطُوٓاْ أَيۡدِيهِمۡ أَخۡرِجُوٓاْ أَنفُسَكُمُۖ ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَوۡنَ عَذَابَ ٱلۡهُونِ بِمَا كُنتُمۡ تَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ غَيۡرَ ٱلۡحَقِّ وَكُنتُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهِۦ تَسۡتَكۡبِرُونَ
Alaa ɓurɗo tooñude wa on fefindiiɗo fenaande e hoore Alla o wi'i : "Alla Jippinaali e neɗɗanke hay huunde", maa fena o wi'a : "Alla Wahyinii e makko", hara Alla Wahyinaali e makko hay huunde, maa o wi'a : "Mi jippinay sugu kon ko Alla Jippini ka Qur'aana". Sinno a tinayno an Nuaaɗo, tuma nde paɗɗe maayde nanngata ɓen tooñooɓe, hara Malaai'kaaɓe ɓen hino fontiri juuɗe maɓɓe ɗen piyugol lepta, hiɓe wi'ana ɓe ontuma : "Yaltinee pittaali mon ɗin, ko meɗen soorata ɗi. Hannde on yoɓete lepte hoynooje on sabu kon ko haalaynoɗon e hoore Alla ko aldaa e goonga : nodditiɗon Annabaaku e wahyineede e jippingol sugu ko Alla Jippini kon, e sabu ko townitaniɗon kon gomɗingol Aayeeje Makko ɗen. Sinno a tinuno ɗum, a tinayno ko hulɓinii.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَقَدۡ جِئۡتُمُونَا فُرَٰدَىٰ كَمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَتَرَكۡتُم مَّا خَوَّلۡنَٰكُمۡ وَرَآءَ ظُهُورِكُمۡۖ وَمَا نَرَىٰ مَعَكُمۡ شُفَعَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُمۡ أَنَّهُمۡ فِيكُمۡ شُرَكَٰٓؤُاْۚ لَقَد تَّقَطَّعَ بَيۡنَكُمۡ وَضَلَّ عَنكُم مَّا كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Ɓe wi'anoyta Ñande Ummital : "Gomɗii on ardirii Men hannde gooto-gooto, on heddoraa jawdi e laamu -wano Men Fuɗɗorinoo on ka arannde laawol ko on holuɓe ɗi fow. On accii kon ko Men Jeynunoo on aduna. Men Yiidaali e mon kadi non hannde, reweteeɗi mon ɗi aaƴotonoɗon wonnde ko ɗi kafiduɓe e Alla ka hanndugol e dewal. Gomɗii tawƴondiral waɗii hakkunde mo'on : kadi kon ko aaƴotonoɗon e tefaneede maa wonnde ko ɗi kafiduɗi e Alla fow majjitorii on.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• إنزال الكتب على الأنبياء هو سُنَّة الله في المرسلين، والنبي عليه الصلاة والسلام واحد منهم.
Jippingol e Annabaaɓe ɓen Defte, ko sunna Alla e Nulaaɓe ɓen. Annabiijo Muhammadu (yo o his) ko jeyaaɗo e maɓɓe.

• أعظم الناس كذبًا وفرية هو الذي يكذب على الله تعالى، فينسب أو ينفي ويثبت في حق الله تعالى أمرًا ليس عليه دليل صحيح.
Ko ɓuri mawnude e fenooɓe ɓen fefindoo, ko fenoowo takka e Alla, maa o riiwa maa tabintinana Alla fiyaake mo alaa dalil.

• كل أحد يبعث يوم القيامة فردًا متجردًا عن المناصب والألقاب، فقيرًا، ويحاسب وحده.
Gooto kala immintinoyte Ñalnde Darngal telɗuɗo waasuɗo teddule aduna, o hasbee kanko tun.

۞ إِنَّ ٱللَّهَ فَالِقُ ٱلۡحَبِّ وَٱلنَّوَىٰۖ يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَمُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتِ مِنَ ٱلۡحَيِّۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ
Pellet, ko Alla tun woni feccuɗo abbere nden O yaltini puɗi e mayre, O fecci kadi kundin=aalundere on O yaltini e makko leggal tamaro : himo yaltina wuuruɗum e ko maayi -tawde himo yaltina neɗɗanke e kala kulle ɗen immorde e heɗɗere, himo yaltina kadi maayuɗum e ko wuuri -tawde himo yaltina heɗɗere immorde e neɗɗo maa woofoonde immorde e gertogal. O mo'on waɗuɗo ɗum, ko Alla : Taguɗo on onon kadi. E ko honno wonaɗon fefindoreede gaay e goonga, onon ɓee sirkooɓe, e hoore ko seediɗon e goongo golle lobbe ɗe taguɗo On?!
Arabic explanations of the Qur’an:
فَالِقُ ٱلۡإِصۡبَاحِ وَجَعَلَ ٱلَّيۡلَ سَكَنٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ حُسۡبَانٗاۚ ذَٰلِكَ تَقۡدِيرُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ
Ko Kanko Seniiɗo On woni feccuɗo annoora subaka on immorde e niɓe jemma ɗen, ko Kanko kadi woni waɗuɗo jemma on deeƴirde yimɓe ɓen ; fii no ɓe fowtora ronkere ñalorma. O waɗi kadi naange ngen e lewru ndun dogirayɗe limoore hoddiraande. Ko jantaa koo, ko hoddiroore On Fooluɗo mo fooletaake, Annduɗo ko moƴƴani tagu Makko ngun.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلنُّجُومَ لِتَهۡتَدُواْ بِهَا فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
Ko Kanko Seniiɗo On, woni waɗanɗo on onon ɓiɗɓe Aadama, koode ɗen ka kammu, fii no fewnitoron ɗe ka setagol mon ; si on majjii laawi ɗin ka njorndi e ka maayo. Gomɗii Men fensitii Aayeeje ɗen tinndinɗe Kattal Amen ngal, fii yimɓe taskitotooɓe ɗum, ɓe nafitora.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ فَمُسۡتَقَرّٞ وَمُسۡتَوۡدَعٞۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَفۡقَهُونَ
Ko Kanko Seniiɗo On woni tagirɗo on wonkii wooti, kin woni ben mon Aadama : O fuɗɗori on tagugl ben mon e loopal, refti O tagi on immorde e makko, O tagani on ka ñiiɓon -woni rangaaji neeniraaɓe mon ɓen, e marorde -woni keeci baabiraaɓe mon ɓen. Gomɗii Men Ɓannginii Aayeeje ɗen wonannde yimɓe faamooɓe Daalol Alla ngol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦ نَبَاتَ كُلِّ شَيۡءٖ فَأَخۡرَجۡنَا مِنۡهُ خَضِرٗا نُّخۡرِجُ مِنۡهُ حَبّٗا مُّتَرَاكِبٗا وَمِنَ ٱلنَّخۡلِ مِن طَلۡعِهَا قِنۡوَانٞ دَانِيَةٞ وَجَنَّٰتٖ مِّنۡ أَعۡنَابٖ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُشۡتَبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٍۗ ٱنظُرُوٓاْ إِلَىٰ ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَيَنۡعِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكُمۡ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Ko Kanko Seniiɗo On woni Jippinɗo ndiyam immorde ka kammu, Men fuɗiniri ɗam kala noone e puɗi, Men yaltini e ɗin puɗi, ndemri e leɗɗe kecce, Meɗen yaltinira ɗum gabbe fawondirɗe wanobutaali ɗin. Hino ka piindi tamarooje ɗen kadi dukke baɗtiiɗe dariiɗo e jooɗiiɗo. Men yaltini kadi gese immorde e inabu, Men yaltini leɗɗe neɓɓan e rummaana, nannduɗe kaaki sertuɗe dimɗe. Ndaaree onon ɓee yimɓe, faade e dimɗe majje no wa'ata ka aranun, e no ɗe wa'ata si ɗe ɓenndii. Pellet, hino ɗum ɗoo mooɗon, dalilaaji feññinɗi Kattal Alla ngal, ɗum non ko wonannde yimɓe gomɗinooɓe Alla : ko ɓe gelotoo nafitora ɗii dalilaaji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَجَعَلُواْ لِلَّهِ شُرَكَآءَ ٱلۡجِنَّ وَخَلَقَهُمۡۖ وَخَرَقُواْ لَهُۥ بَنِينَ وَبَنَٰتِۭ بِغَيۡرِ عِلۡمٖۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَصِفُونَ
Sirkooɓe ɓen waɗii jinnaaji ɗin kafidiiɗi Alla ka dewal, gomɗii le ko Alla tagi ɓe, wanaa goɗɗo goo tagi ɓe. Ko Kanko ɓuri hanndude e reweede. Ɓe waɗani Mo ɓiɗɓe worɓe -wano Alyahuuda wowliri fii 'Uzayru, Annasaara wowli fii Iisaa, e ɓiɗɓe rewɓe -wano sirkooɓe ɓen wowliri fii Malaa'ikaaɓe ɓen. O Laaɓi O Woɗɗondirii e kon ko yimɓe meere sifotoo.
Arabic explanations of the Qur’an:
بَدِيعُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ أَنَّىٰ يَكُونُ لَهُۥ وَلَدٞ وَلَمۡ تَكُن لَّهُۥ صَٰحِبَةٞۖ وَخَلَقَ كُلَّ شَيۡءٖۖ وَهُوَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Ko Kanko Seniiɗo On woni taguɗo kammuuli ɗin e leydi ndin. Ko honno ɓiɗɗo laatoranta Mo o alaa ɓeyngu?! Ko Kanko tagi kala huunde, Ko O Annduɗo kadi kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الاستدلال ببرهان الخلق والرزق (تخليق النبات ونموه وتحول شكله وحجمه ونزول المطر) وببرهان الحركة (حركة الأفلاك وانتظام سيرها وانضباطها)؛ وكلاهما ظاهر مشاهَد - على انفراد الله سبحانه وتعالى بالربوبية واستحقاق الألوهية.
Ko dallinorgol tagugol ngol e arsikugol ngol : tagugol puɗi ɗin wayla noone majji e mawneendi majji, e saaƴugol ndiyam ɗam. E daliilu dillere nden : dillere koode ɗen e njuɓɓudi majje. Ɗin ɗon fow ko tinndinɗi heeranagol Alla Seniiɗo On jeygol e reweede.

• بيان ضلال وسخف عقول المشركين في عبادتهم للجن.
Ɓannginngol majjere e faaɗere haqqille sirkooɓe ɓen, nde ɓe rewata jinna.

ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ فَٱعۡبُدُوهُۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ
On mon Siforɗo ɗin sifaaji, ko Joomi mon! Reweteeɗo goo alanaa on ko woori Mo, ko Kanko Woodini kala huunde. Rewee Kanko tun, ko Kanko hanndi e dewal. Ko O reenuɗo kala huunde.
Arabic explanations of the Qur’an:
لَّا تُدۡرِكُهُ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَهُوَ يُدۡرِكُ ٱلۡأَبۡصَٰرَۖ وَهُوَ ٱللَّطِيفُ ٱلۡخَبِيرُ
Giiɗe ɗen humɓindotaako Mo, Kanko Seniiɗo On himo Humɓindoo giiɗe ɗen. Ko O Newaniiɗo jeyaaɓe Makko moƴƴuɓe ɓen, Humpitiiɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ جَآءَكُم بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡۖ فَمَنۡ أَبۡصَرَ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ عَمِيَ فَعَلَيۡهَاۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ
Gomɗii hujjaaji ɓannguɗi arii on onon yimɓe ɓen, immorde ka Joomi mon : kala jaɓuɗo ɗi o taskii, o nafitoray, kala kadi wumnaaɗo e majji, o salii taskaade ɗi, lorra mun ko e makko yanata. Min mi wonaali reenoowo on, lima golle mon. Min ko mi Nulaaɗo immorde ka Joomi am, ko Kanko woni Reenoowo on.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِيَقُولُواْ دَرَسۡتَ وَلِنُبَيِّنَهُۥ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
Ko wano Men mbaainiri non hujjaaji e Kattane Alla ngal, Men Ferlisirta Aayeeje fodoore e kammbaa e waaju. Arma sirkooɓe ɓen wi'a : "Ɗum wanaa wahyu, ko ko jannguɗaa e yimɓe Defte ɓen ado maa". E fii yo Men Ɓannginan yimɓe ɓen goonga kan, Men Ferlisana gomɗimɓe ɓen e mofte Muhammadu (yo o his) Aayeeje ɗen, ko ɓen jaɓata goonga.
Arabic explanations of the Qur’an:
ٱتَّبِعۡ مَآ أُوحِيَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
An Nulaaɗo, jokku kon ko Joomi maa Wahyini e maa. Ko Kanko Seniiɗo woni reweteeɗo e goonga. Wata a sokolir heeferɓe ɓen, Alla kippay fii maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكُواْۗ وَمَا جَعَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ حَفِيظٗاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٖ
Sinno Alla Muuyuno, ɓe kafidataano Mo e gooto! Men Waɗaali ma an Nulaaɗo, reenoowo golle maɓɓe ; a wonaali kadi a fawtiiɗo ɓe, an ko a Nulaaɗo, ko yottingol tun fawi maa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَسُبُّواْ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ فَيَسُبُّواْ ٱللَّهَ عَدۡوَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖۗ كَذَٰلِكَ زَيَّنَّا لِكُلِّ أُمَّةٍ عَمَلَهُمۡ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِم مَّرۡجِعُهُمۡ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Onon gomɗimɓe ɓen, wata on yennu dey sanamuuji ɗi sirkooɓe ɓen rewata ɗin kafida e Alla, sakko ɓe yennira Alla yottagol, hara ko sabu majjeede Seniiɗo On. Ko wano Men Cuɗirani non ɓee ɗoo ndee majjere maɓɓe, Men Cuɗiranta kala mofte golle maɓɓe ɗen ; boni moƴƴi, ɓe huuway ko Men Cuɗinani ɓe kon. Refti ko ka Joomi maɓɓe woni ruttoorde maɓɓe nden Ñalnde Darngal ; O Humpita ɓe kon ko ɓe gollaynoo aduna, O Yoɓita ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِن جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ لَّيُؤۡمِنُنَّ بِهَاۚ قُلۡ إِنَّمَا ٱلۡأٓيَٰتُ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَا يُشۡعِرُكُمۡ أَنَّهَآ إِذَا جَآءَتۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Sirkooɓe ɓen woondirii hattirde woondoore maɓɓe wonnde : si Muhammadu addaniiɓe Aaya mo ɓe suɓii, maa ɓe gomɗin mo. Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Aayeeje ɗen wanaa e juuɗe am woni, sakko mi jippina ɗen. Si ko woni, ko ko Alla ɗe woni, himo Jippina ɗe tuma O Muuyi". Ko honɗum anndini on, onon gomɗimɓe ɓen, wonnde si ɗee Aayeeje ardirii no ɓe lamndori non, ɓe gomɗintaa? Pellet, ɓe heddoto e salaare maɓɓe nden ; tawde ɓe faalaako feewugol.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَنُقَلِّبُ أَفۡـِٔدَتَهُمۡ وَأَبۡصَٰرَهُمۡ كَمَا لَمۡ يُؤۡمِنُواْ بِهِۦٓ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَنَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
Meɗen Walitira ɓerɗe maɓɓe e giiɗe maɓɓe e heedde hakkunde maɓɓe e peewal ngal, wano Men Gerdunoo ɓe e gomɗingol Qur'aanaare nden ka laawol aranol, sabu ko ɓe yeddunoo kon ; Men Acca ɓe e majjere maɓɓe e salanagol Joomi maɓɓe, ko ɓe weemuɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تنزيه الله تعالى عن الظلم الذي ترسِّخُه عقيدة (الجَبْر)، وبيان أن كفر العباد وشركهم أمر يحدث باختيارهم.
Ko laɓɓingol Alla Toowuɗo On gaay e tooñe, nge fibde JABRIYANKOOBE ɓanngina wonnde yeddugol jeyaaɓe ɓen e sirku maɓɓe on, ko kamɓe suɓotoo ɗum.

• ليس بمقدور نبي من الأنبياء أن يأتي بآية من عند نفسه، أو متى شاء، بل ذلك أمر مردود لله تعالى، فهو القادر وحده على ذلك، وهو الحكيم الذي يُقَدِّر نوع الآية ووقت إظهارها.
Annabaajo hay e gooto hattanaa addannde hoore-mun Aaya, ɗum ko fiyaake mo Alla Hertorii ; ko Kanko tun hattani ɗum, O Ñeeñani hoddirgol noone Aaya on e saanga feeñugol makko.

• النهي عن سب آلهة المشركين حذرًا من مفسدة أكبر وهي التعدي بالسب على جناب رب العالمين.
Ko haɗugol yennude reweteeɗi sirkooɓe ɓen, ka rentingol e bone ɓurɗo mawnude ; on woni jaggitugol yennude Alla Jeyɗo Winndere nden.

• قد يحول الله سبحانه وتعالى بين العبد والهداية، ويُصرِّف بصره وقلبه على غير الطاعة؛ عقوبة له على اختياره الكفر.
Alla no Wona hakkunde jeyaaɗo on e peewal ngal, O Yiilira giiɗe makko e ɓernde makko ko woori ɗoftaare ; ɗum non hara ko leptirgol mo ko o suɓanii kon yeddugol.

۞ وَلَوۡ أَنَّنَا نَزَّلۡنَآ إِلَيۡهِمُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةَ وَكَلَّمَهُمُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَحَشَرۡنَا عَلَيۡهِمۡ كُلَّ شَيۡءٖ قُبُلٗا مَّا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُوٓاْ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ يَجۡهَلُونَ
Sinno Men Jaabino ɓe, Men Jippinani ɓe Malaa'ika, ɓe yi'i ɓen, maayɓe ɓen kadi yeewtidi e maɓɓe, ɓen humpita ɓe ko goonga adduɗaa, Men Mooɓani ɓe kadi kala huunde nde ɓe lamndii ; ɓe laatotanooko gomɗinooɓe kon ko adduɗaa, si wanaa nde Alla Muuyani ɓe peewal. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe hino majjaa ɗum, ɓe fewtataa ka Alla, haa O no O hawriɓe e peewal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا لِكُلِّ نَبِيٍّ عَدُوّٗا شَيَٰطِينَ ٱلۡإِنسِ وَٱلۡجِنِّ يُوحِي بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٖ زُخۡرُفَ ٱلۡقَوۡلِ غُرُورٗاۚ وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ
Ko wano Men Jarribor maa nii ɓee ayɓe sirkooɓe, Men Jarribornoo kala Annabaajo ado maa : Men Waɗani gooto kala e maɓɓe ayɓe yimɓe murtuɓe e ayɓe jinna murtuɗi ; yoga maɓɓe no sowonsina yoga, ɓe cuɗindirana hodo. Sinno Alla Muuyuno, ɓe waɗataano ɗum, O Muuyu tun fii jarribagol ɓe, tertodu ɓe e ko ɓe fenindotoo meere e keeferaaku, wata a haaje e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِتَصۡغَىٰٓ إِلَيۡهِ أَفۡـِٔدَةُ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَلِيَرۡضَوۡهُ وَلِيَقۡتَرِفُواْ مَا هُم مُّقۡتَرِفُونَ
E fii yo wuuro ɓerɗe ɓen ɓe gomɗinaa laakara heɗito kon ko ɓe sowonsindirta, ɓe jaɓana ɗum wonkiiji maɓɓe, ɓe weltora ɗum, ɓe faggitoo kon ko ɓe faggitotoo e geddi=goopi e bakkaatu.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَفَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡتَغِي حَكَمٗا وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ إِلَيۡكُمُ ٱلۡكِتَٰبَ مُفَصَّلٗاۚ وَٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡلَمُونَ أَنَّهُۥ مُنَزَّلٞ مِّن رَّبِّكَ بِٱلۡحَقِّۖ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ
An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "Haqqil no jaɓa nde mi ɗaɓɓata ko woori Alla ñaawoowo hakkunde am e mon?" Ko Alla woni Jippinɗo e mooɗon Alqur'aana fensitunde kala huunde. Alyahuuda ɓe Men Okki ɓen Tawreeta, e Annasaara ɓe Men Okki ɓen Linjiila, hiɓe anndi wonnde Alqur'aana ko Jippiniraande e maaɗa e hoore goonga, sabu ɓe hawrii e ɗum ka Defte maɓɓe. Wata a jeye e sikkitotooɓe e ko Men Wahyini kon e maaɗa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَتَمَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ صِدۡقٗا وَعَدۡلٗاۚ لَّا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِهِۦۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Alqur'aana timmirii goongugol ka yeewtere e ka kumpite. Alaa wattitoowo konnguɗi Makko ɗin. Ko Kanko woni Nanoowo haalaaji jeyaaɓe Makko ɓen, Annduɗo ɓe ; huunde suuɗaaki Mo e ɗum. O Yoɓitoyay kala etiiɗo wattitugol konnguɗi Makko ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِن تُطِعۡ أَكۡثَرَ مَن فِي ٱلۡأَرۡضِ يُضِلُّوكَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ إِن يَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ هُمۡ إِلَّا يَخۡرُصُونَ
Hara hoddira haa ɗoftiɗaa ko ɓuri ɗuuɗude e yimɓe leydi ɓen, ɓe majjinte an Nulaaɗo, e diina Alla kan : Alla Hoddirii nde goonga kan heddodata e seeɗaaɓe ɓen, yimɓe ɗuuɗue ɓen jokkaa si wanaa sikke, kala nde ɓe sikki reweteeɗi maɓɓe ɗin ɓannay ɓe e Alla, ɓe fena e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ مَن يَضِلُّ عَن سَبِيلِهِۦۖ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ
Pellet, ko Joomi maa an Nulaaɗo, ɓuri Anndude yimɓe majjuɓe ɓen laawol Makko ngol, ko Kandi ɓuri Anndude feewuɓe ɓen e maggol ; hay huunde suuɗaaki Mo e ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
فَكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كُنتُم بِـَٔايَٰتِهِۦ مُؤۡمِنِينَ
Onon yimɓe ɓen, ñaamee kon ko Innde Alla jantaa e mun ka hirsugol, si on laatike gomɗimɓe Aayeejee Makko ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• يجب أن يكون الهدف الأعظم للعبد اتباع الحق، ويطلبه بالطرق التي بيَّنها الله، ويعمل بذلك، ويرجو عَوْن ربه في اتباعه، ولا يتكل على نفسه وحوله وقوته.
Faandaare jeyaaɗo on tigiri, ko jokkugol goonga. Himo ɗaɓɓira ka kala no Alla Ɓannginiri ka, o gollitira ɗum, o jortoo nde Alla Fewnata mo e Makko, o hoolortaa hoore-maako e feere e doole makko.

• من إنصاف القرآن للقلة المؤمنة العالمة إسناده الجهل والضلال إلى أكثر الخلق.
Hino jeyaa e nunɗal Qur'aana e ɓen gomɗimɓe fanɗuɓe, tawde nde humindirii majjere nden e ko ɓuri ɗuuɗude e tagoore nden.

• من سنّته تعالى في الخلق ظهور أعداء من الإنس والجنّ للأنبياء وأتباعهم؛ لأنّ الحقّ يعرف بضدّه من الباطل.
Hino jeyaa e sunnaaji Alla ɗin : feññinangol Annabaaɓe ɓen e kala jokkuɗo ɓe ayɓe yimɓe e jinna ; tawde goonga ko liddu=mbenji mu'un anndorta.

• القرآن صادق في أخباره، عادل في أحكامه،لا يُعْثَر في أخباره على ما يخالف الواقع، ولا في أحكامه على ما يخالف الحق.
Alqur'aana ko goongude e kumpite mayre, nunɗunde e ñaawooje mayre ; kumpite mayre lundaaki haqiiqa on, ñaawooje mayre kadi lunndaaki goonga kan.

وَمَا لَكُمۡ أَلَّا تَأۡكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَقَدۡ فَصَّلَ لَكُم مَّا حَرَّمَ عَلَيۡكُمۡ إِلَّا مَا ٱضۡطُرِرۡتُمۡ إِلَيۡهِۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا لَّيُضِلُّونَ بِأَهۡوَآئِهِم بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُعۡتَدِينَ
E ko haɗata on onon gomɗimɓe ɓen, ñaamugol kon ko Innde Alla jantaa e mun? Gomɗii le O Ɓannginanii on ko O Harmini kon e mon, hino waɗɗii on tertagol ɗum ; si wanaa ko ɓitteende wanni mon dum,sabu ɓitteende no dagintina haɗaaɗi. Pellet, ko ɓuri ɗuuɗude e sirkooɓe ɓen hino jokkira reweteeɗi maɓɓe ɗin sabu majjere nden : ɓe dagintina ko Alla Harmini e maɓɓe, ɓe harmina kadi ko Alla Daginani ɓe. Pellet, ko Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ɓuri Anndude ɓen jaggitooɓe keeri Alla ɗin, O Yoɓitoyay ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَذَرُواْ ظَٰهِرَ ٱلۡإِثۡمِ وَبَاطِنَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡسِبُونَ ٱلۡإِثۡمَ سَيُجۡزَوۡنَ بِمَا كَانُواْ يَقۡتَرِفُونَ
On ɓee yimɓe, tertee faggitagol bakkaatu kene e gunndoo. Pellet, ɓen faggitorayɓe bakkaatu kene e gunndoo, Alla Yoɓoyay ɓe kon ko ɓe faggitii e majji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلَا تَأۡكُلُواْ مِمَّا لَمۡ يُذۡكَرِ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَإِنَّهُۥ لَفِسۡقٞۗ وَإِنَّ ٱلشَّيَٰطِينَ لَيُوحُونَ إِلَىٰٓ أَوۡلِيَآئِهِمۡ لِيُجَٰدِلُوكُمۡۖ وَإِنۡ أَطَعۡتُمُوهُمۡ إِنَّكُمۡ لَمُشۡرِكُونَ
Onon juulɓe ɓen, wata on ñaamu kon ko Innde Alla jantaaka e mun, pellet, ñaamugol ɗum ɗon ko yaltugol e ɗoftaare Alla. E pellet, seytaaneeji ɗin no sowinsinirde e weldiiɓe maɓɓe ɓen jiɓi-liɓi no ɓe wennjira on e ñaamugol jiibe. Si onon juulɓe ɓen on ɗoftike ɓe non e ko ɓe wowlata fii dagintinngol jiibe, haray pellet, on laatodii e maɓɓe sirkooɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوَمَن كَانَ مَيۡتٗا فَأَحۡيَيۡنَٰهُ وَجَعَلۡنَا لَهُۥ نُورٗا يَمۡشِي بِهِۦ فِي ٱلنَّاسِ كَمَن مَّثَلُهُۥ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ لَيۡسَ بِخَارِجٖ مِّنۡهَاۚ كَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِلۡكَٰفِرِينَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Hara on laatinooɗo maayɗo -sabu keeferaaku e majjere e geddi- ado Alla Fewnude mo, Men Wuurnitiri mo gomɗinal e ganndal e ɗoftaare, on no fota e wonɗo e niɓe keeferaaku e majjere e geddi ; mo hattanaa yaltude e ɗum? Ko wano ɓee sirkooɓe ɗoo cuɗiniranaa non sirkugol ñaama jiibe wennja e hoore meere, heeferɓe ɓen kadi cuɗirinanaa kon ko ɓe woni yeddude ; fi no ɓe yoɓitiree ɗum lepte muusuɗe Ñalnde Darngal.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا فِي كُلِّ قَرۡيَةٍ أَكَٰبِرَ مُجۡرِمِيهَا لِيَمۡكُرُواْ فِيهَاۖ وَمَا يَمۡكُرُونَ إِلَّا بِأَنفُسِهِمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ
Ko wano ko laatino emawbe sirkooɓe Makka ɓen sakkoraynoo non e laawol Alla ngol, Men Waɗiri e kala hoɗo mawɓe fewjooɓe ko boni ; ɓe sakkoo Nulaaɓe ɓen e kala jokkuɗo ɓe, ɓe nodda e laawol seytaane. Kono le, pewje maɓɓe ɗen ko e maɓɓe yiltotoo, kono ɓe so'aa anndude ɗum, sabu rewde belaade ɓe e majjere maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَإِذَا جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ قَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ حَتَّىٰ نُؤۡتَىٰ مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ رُسُلُ ٱللَّهِۘ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ حَيۡثُ يَجۡعَلُ رِسَالَتَهُۥۗ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ أَجۡرَمُواْ صَغَارٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعَذَابٞ شَدِيدُۢ بِمَا كَانُواْ يَمۡكُرُونَ
Si Aaya arii e mawɓe heeferɓe ɓen, ɓe wi'a : "Men gomɗintaa fodde Alla okkaali men sugu ko O okki kon Annabaaɓe ɓen e Nulaaɓe ɓen". Alla Jaabii ɓe wonnde ko Kanko ɓuri Anndude hannduɗo e Nuleede ; o hertinira mo Annabaaku. Aray ka koyeera e lepte tiiɗuɗe heɓa ɓee bonɓe, sabu ko ɓe townitanii goonga kon e pewje maɓɓe bonɗe ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الأصل في الأشياء والأطعمة الإباحة، وأنه إذا لم يرد الشرع بتحريم شيء منها فإنه باق على الإباحة.
Ka lasli, piiji ɗin e ñaameteeji ɗin ko daginaaɗi, fodde sari'a on harminaali goɗɗum e majji, dum heddoto e dagaade.

• كل من تكلم في الدين بما لا يعلمه، أو دعا الناس إلى شيء لا يعلم أنه حق أو باطل، فهو معتدٍ ظالم لنفسه وللناس، وكذلك كل من أفتى وليس هو بكفء للإفتاء.
Kala wowluɗo ko anndaa e diina kan, maa o noddi yimɓe ɓen e ko o anndaa si goonga kaa ko meere ; hara o jaggitii o tooñii hoore-makko e yimɓe ɓen. Ko wano non kadi jaabiiɗo e diina ko o anndaa.

• منفعة المؤمن ليست مقتصرة على نفسه، بل مُتَعدِّية لغيره من الناس.
Nafoore gomɗinɗo wanaa e makko tun haaɗata, hewtay yimɓe goo kadi.

فَمَن يُرِدِ ٱللَّهُ أَن يَهۡدِيَهُۥ يَشۡرَحۡ صَدۡرَهُۥ لِلۡإِسۡلَٰمِۖ وَمَن يُرِدۡ أَن يُضِلَّهُۥ يَجۡعَلۡ صَدۡرَهُۥ ضَيِّقًا حَرَجٗا كَأَنَّمَا يَصَّعَّدُ فِي ٱلسَّمَآءِۚ كَذَٰلِكَ يَجۡعَلُ ٱللَّهُ ٱلرِّجۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ
Kala mo Alla Faandii fewnude, O Yaññiray ɓernde makko nden jaɓugol Lislaamu. Kala kadi mo O Faandii Majjinnde, O Waɗay ɓenrde makko faaɗunde fii jaɓungol goonga ; o salora jaɓugol goonga kan wano o ronkirta ŋabbagol yaha ka kammu. Ko wano non Alla Waɗirta lepte ɗen e hoore ɓen ɓe gomɗintaa.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهَٰذَا صِرَٰطُ رَبِّكَ مُسۡتَقِيمٗاۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَذَّكَّرُونَ
Ko kaa diina ɗoo woni ko Men Suɓani maa an Nulaaɗo, ko laawol Alla foccii ngol. Gomɗii Men Ɓannginii Aayeeje ɗen, yimɓe waajitotooɓe ɓen.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ لَهُمۡ دَارُ ٱلسَّلَٰمِ عِندَ رَبِّهِمۡۖ وَهُوَ وَلِيُّهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Hino woodani ɓe galle ɗe ɓe hisata e majje kala bone -ɗen woni Aljanna- Ko Alla woni Giɗo maɓɓe Walloowo ɓe ; sabu kon ko ɓe laatinoo hiɓe golla e moƴƴereeji.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَيَوۡمَ يَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ قَدِ ٱسۡتَكۡثَرۡتُم مِّنَ ٱلۡإِنسِۖ وَقَالَ أَوۡلِيَآؤُهُم مِّنَ ٱلۡإِنسِ رَبَّنَا ٱسۡتَمۡتَعَ بَعۡضُنَا بِبَعۡضٖ وَبَلَغۡنَآ أَجَلَنَا ٱلَّذِيٓ أَجَّلۡتَ لَنَاۚ قَالَ ٱلنَّارُ مَثۡوَىٰكُمۡ خَٰلِدِينَ فِيهَآ إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
Janto an Nulaaɗo, Ñalnde Alla Mooɓindiroyta yoora-ko'e ɓen ka yimɓe e ka jinna, refti O Daala : "Ko onon yo dental Jinna, gomɗii on ɗuɗɗinorii majjingol yimɓe ɓen sakkooɓe e laawol Alla ngol". Yimɓe jokkunooɓe ɗi ɓen jaaboo Joomi maɓɓe : "Joomi amen, yoga e amen dakmitorii yoga : jinna dakmitorii neɗɗo, neɗɗo on kadi dakmitorii jinna haa men yottike ngal caatal ngal saatinanɗaa men Ñalnde Darngal". Alla Daala : "Ko Yiite ngen wonu ñiiɓirde mon, ko on luttintiiɓe ton, si wanaa kon ko Alla Muuyi e emmbere dumunna hakkunde immineede ɓe ka genaale haa nde ɓe fokkitinoyee Jahannama ; ko ɗum ɗon woni ko Alla Ittintini e luttugol maɓɓe ngol ka Yiite". Pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ko Ñeeñuɗo e eɓɓoore mun e toppitagol mun, Annduɗo jeyaaɓe Makko ɓen hannduɗo e maɓɓe e lepte ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ نُوَلِّي بَعۡضَ ٱلظَّٰلِمِينَ بَعۡضَۢا بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Ko wano Men Wurtinoo jinnaaji ɗin non e yimɓe goo fii no ɗi majjinira ɓe, Men Wurtirta kala tooñuɗo woɗɗitii e moƴƴere ; njoɓdi maɓɓe ko ɓe faggitotonoo kon e geddi.
Arabic explanations of the Qur’an:
يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِ أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَقُصُّونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِي وَيُنذِرُونَكُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَاۚ قَالُواْ شَهِدۡنَا عَلَىٰٓ أَنفُسِنَاۖ وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا وَشَهِدُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ كَٰفِرِينَ
Men Wi'anoya ɓe Ñalnde Darngal : "Ko onon yo dental jinna e yimɓe, e araali on Nulaaɓe jeyaaɓe e mo'on, ɓe no janngana on ko Alla Jippini e maɓɓe kon, ɓe rentina on hawrugol e ndee Ñalaande mo'on Darngal ɗoo?" Ɓe wi'a : "Ko non woniri, men qirritike hannde e hoore ko'e amen wonnde Nulaaɓe Maa ɓen yottinno e amen, kono men fenni ɓe, men fenni kadi ndee ɗoo Ñalaande". Nguurndam aduna ɗam hodiri ɓe cuɗaari e neemaaji lannooji ; ɓe qirritii e hoore ko'e maɓɓe wonnde ɓe laatino yedduɓe Alla e Nulaaɓe Makko ɓen ka aduna. Ngol qirritagol non nafoytaa ɓe nden Ñalnde ; tawde laawike.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• سُنَّة الله في الضلال والهداية أنهما من عنده تعالى، أي بخلقه وإيجاده، وهما من فعل العبد باختياره بعد مشيئة الله.
Sunna Alla on ka majjere e ka peewal, ko wonnde ko ka Makko iwrta ; kono jeyaaɗo suɓoto goɗɗum e mu'un ɓaawo Muyɗe Alla ɗen.

• ولاية الله للمؤمنين بحسب أعمالهم الصالحة، فكلما زادت أعمالهم الصالحة زادت ولايته لهم والعكس.
Giggol Alla ngol e gomɗimɓe ɓen, ko yeru golle maɓɓe moƴƴe ɗen : tuma kala ɓe golli moƴƴere, giggol Makko ngol ɓeydoo, si ko asku mu'un kadi wano non.

• من سُنَّة الله أن يولي كل ظالم ظالمًا مثله، يدفعه إلى الشر ويحثه عليه، ويزهِّده في الخير وينفِّره عنه.
Hino jeyaa e sunna Alla, nde O Wurtata tooñoowo e hoore tooñooɓe, on haɗa ɓe riiwa ɓe e moƴƴere.

ذَٰلِكَ أَن لَّمۡ يَكُن رَّبُّكَ مُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا غَٰفِلُونَ
Ngon nganto Nulugol Nulaaɓe e yimɓe e jinna, ko fii wata gooto leptire bone, tawa non noddaandu Nulaaɗo yottaaki mo. Men Leptaali mofte si wanaa ɓaawo nde Men Immini Nulaaɗo e maɓɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَلِكُلّٖ دَرَجَٰتٞ مِّمَّا عَمِلُواْۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا يَعۡمَلُونَ
Hino woodani gooto kala e maɓɓe darjaaji yeru golle maɓɓe ɗen : heewuɗo bone fotataa e famɗuɗo ɗum, jokkuɗo kadi fotataa e jokkaaɗo, ko non kadi woni njoɓdi golluɓe moƴƴere ɓen fotataa e heddiiɓe ɓen. Jooomi maa wonaali Welsindiiɗo e kon ko ɓe gollata ; himo Ƴellitii e ɗum, huunde e mun suuɗaaki Mo, O Yoɓitoyay ɓe golle maɓɓe ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَرَبُّكَ ٱلۡغَنِيُّ ذُو ٱلرَّحۡمَةِۚ إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَسۡتَخۡلِفۡ مِنۢ بَعۡدِكُم مَّا يَشَآءُ كَمَآ أَنشَأَكُم مِّن ذُرِّيَّةِ قَوۡمٍ ءَاخَرِينَ
Ko Joomi maaɗa an Nulaaɗo, woni Galo Yonndiniiɗo e jeyaaɓe Makko ɓen ; O Hatonjinaa e maɓɓe wanaa e dewe maɓɓe, ko ɓe yeddata kadi lorrataa Mo. E hoore ɗum, ko O Jom-Yurmeende. Si Mo Yiɗi, O Halkay on onon ɓee yeddooɓe, O Adda gomɗinooɓe Mo goo ɓe no ɗoftoo Mo ɓaawo mo'on ; wano O Tagirnoo on immorde yimɓe goo adinooɓe on.
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ مَا تُوعَدُونَ لَأٓتٖۖ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ
Pellet, kon ko fodaɗon onon ɓee heeferɓe, immorde e ummital e mooɓiteede e hasbeede e lepteede, ko aray ɗum. On wonaali fuutotooɓe Joomi mo'on, O Nanngay on O Lepta.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ يَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَامِلٞۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن تَكُونُ لَهُۥ عَٰقِبَةُ ٱلدَّارِۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّٰلِمُونَ
Maaku an Nulaaɗo : "Ko onon yo yimɓe am, wonee e laawol mon, e majjere mon e keeferaaku mon, min on mi ngantinike mi hollii on hujjaaji ɓannguɗi, haaju am alaa e ko yeddoton, min non ko e goonga kan mi heddotoo e mun. On anndoyay ko hommbo maletee aduna o daña galle laakara". Pellet, sirkooɓe ɓen malataa aduna e laakara ; hay fii ɓe dakmitike aduna.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَجَعَلُواْ لِلَّهِ مِمَّا ذَرَأَ مِنَ ٱلۡحَرۡثِ وَٱلۡأَنۡعَٰمِ نَصِيبٗا فَقَالُواْ هَٰذَا لِلَّهِ بِزَعۡمِهِمۡ وَهَٰذَا لِشُرَكَآئِنَاۖ فَمَا كَانَ لِشُرَكَآئِهِمۡ فَلَا يَصِلُ إِلَى ٱللَّهِۖ وَمَا كَانَ لِلَّهِ فَهُوَ يَصِلُ إِلَىٰ شُرَكَآئِهِمۡۗ سَآءَ مَا يَحۡكُمُونَ
Sirkooɓe ɓen waɗani Alla e ko O Tagi kon geɓal ; immorde e gese e neemoraaɗi, ɓe aaƴii wonnde ko Alla jeyi ɗum, geɓal goo ko fii sanamuuji maɓɓe ɗin. Ko ɓe hertinani kon kafidiiɗi maɓɓe ɗin hewtataa ɓe Alla Sar'inani ɓen -wano waasuɓe ɓen e miskimɓe ɓen- Kono non ko ɓe hertinani kon Alla ɗum ɗon hewtay sanamuuji maɓɓe ɗin. Anndee senndoore maɓɓe nden bonii!
Arabic explanations of the Qur’an:
وَكَذَٰلِكَ زَيَّنَ لِكَثِيرٖ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ قَتۡلَ أَوۡلَٰدِهِمۡ شُرَكَآؤُهُمۡ لِيُرۡدُوهُمۡ وَلِيَلۡبِسُواْ عَلَيۡهِمۡ دِينَهُمۡۖ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ
Ko wano seytaane cuɗirani non sirkooɓe ɓen ndee ñaawoore bonnde, ko non kadi o cuɗirani sirkooɓe ɓen warugol ɓiɗɓe maɓɓe ɓen ka hulugol baasal ; ɗum non ko no ɓe halkira ɓe woni on ittu hoore mo Alla Harmini, e fii no ɓe jiiɓitira diina maɓɓe kan. Sinno Alla Muuyuno, ɓe waɗataano ɗum, kono O Muuyirii Ñenñal Makko. Terto ɓee sirkooɓe an Nulaaɗo, e ko ɓe fefindotoo penaale e hoore Alla, ɗum lorrataa ma, accidu ɓe e Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• تفاوت مراتب الخلق في أعمال المعاصي والطاعات يوجب تفاوت مراتبهم في درجات العقاب والثواب.
No martabaaji tagu ngun sertiri non ka geddi e ka ɗoftaare, ko non kadi ɓe ɗertirta darjaaji lepte e barjaajii.

• اتباع الشيطان موجب لانحراف الفطرة حتى تصل لاستحسان القبيح مثل قتل الأولاد ومساواة أصنامهم بالله سبحانه وتعالى.
Jokkugol seytaane hino majjina e laawol peewal haa naɓira ontigi e labingol ko kaani ; wano warugol ɓiɗɓe e fonnugol sanamuuji ɗin e Alla Seniiɗo On.

وَقَالُواْ هَٰذِهِۦٓ أَنۡعَٰمٞ وَحَرۡثٌ حِجۡرٞ لَّا يَطۡعَمُهَآ إِلَّا مَن نَّشَآءُ بِزَعۡمِهِمۡ وَأَنۡعَٰمٌ حُرِّمَتۡ ظُهُورُهَا وَأَنۡعَٰمٞ لَّا يَذۡكُرُونَ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا ٱفۡتِرَآءً عَلَيۡهِۚ سَيَجۡزِيهِم بِمَا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Sirkooɓe ɓen wi'i : "Ɗii ɗoo ko neemoraaɗi e gese haɗaaɗi : ñaamataa e majji si wanaa on mo ɓe yiɗi -e wi'i maɓɓe- E neemoraaɗi goo harminaaɗi ɓabbe mu'un : ɗi waɗɗetaake ɗi rondintaake, e neemoraaɗi goo ɗi ɓe jantotaako Innde tuma ɓe hirsata ɗi, ko innde sanamuuji maɓɓe ɗin ɓe wowlata. Ɓe huuwiri ɗum fow fenugol e hoore Alla wonnde ɗum ko e Makko iwri ; Alla Yoɓoyay ɓe non lepte, sabu kon ko ɓe fefindotonoo e Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَقَالُواْ مَا فِي بُطُونِ هَٰذِهِ ٱلۡأَنۡعَٰمِ خَالِصَةٞ لِّذُكُورِنَا وَمُحَرَّمٌ عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِنَاۖ وَإِن يَكُن مَّيۡتَةٗ فَهُمۡ فِيهِ شُرَكَآءُۚ سَيَجۡزِيهِمۡ وَصۡفَهُمۡۚ إِنَّهُۥ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
Ɓe wi'i kadi : "Ko woni kon e deedi ɗii neemoraaɗi, ko daginanaaɗum worɓe amen ɓen, harmani rewɓe amen". Si ɗi rimii ko woni ka deedi majji hawri ko ko maayi jiibi, worɓe maɓɓe e rewɓe fow kafay ɗum. Alla Yoɓoyay ɓe e ngol konngol maɓɓe ko ɓe hanndi kon. Kanko ko O Ñeeñuɗo e sari'a Makko on e toppitagol tagu Makko ngun, Annduɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ قَتَلُوٓاْ أَوۡلَٰدَهُمۡ سَفَهَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَحَرَّمُواْ مَا رَزَقَهُمُ ٱللَّهُ ٱفۡتِرَآءً عَلَى ٱللَّهِۚ قَدۡ ضَلُّواْ وَمَا كَانُواْ مُهۡتَدِينَ
Gomɗii halkike ɓen warirɓe ɓiɗɓe mun ɓen faaɗere haqqil e majjere maɓɓe, ɓe harminiri ko Alla Arsiki ɓe kon e neemoraaɗi fefindagol fenaande e hoore Alla. Gomɗii ɓe woɗɗike laawol focciingol ngol, ɓe wonaano feewuɓe e maggol.
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ جَنَّٰتٖ مَّعۡرُوشَٰتٖ وَغَيۡرَ مَعۡرُوشَٰتٖ وَٱلنَّخۡلَ وَٱلزَّرۡعَ مُخۡتَلِفًا أُكُلُهُۥ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُتَشَٰبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٖۚ كُلُواْ مِن ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَءَاتُواْ حَقَّهُۥ يَوۡمَ حَصَادِهِۦۖ وَلَا تُسۡرِفُوٓاْۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ
Ko Alla Seniiɗo On woni taguɗo naakooji waɗaaɗi bente e ɗe waɗaaka bente, ko Kanko kadi Tagi leɗɗe tamaro ɗen, e remuruuji sertuɗi dimɗe serti noone e dakamme, O Tagi kadi leɗɗe nebban ɗen, e rummaanaaje nannduɗe kaaki seruɗe dakamme. Ñaamee immorde e dimɗe majje si ɗe rimii, yaltinon zakka mon on ñande soñaa. Wata on fantin ñaamugol wintoo=nafqugol, Alla Yiɗaa ɓen fantinooɓe e ɗin ɗiɗi e ko woori ɗin, himo Añi ɗum. Ko Kanko Taguɗo ɗi On Dagina ɗi jeyaaɓe Makko ɓen, alanaa sirkooɓe ɓen harmingol ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ حَمُولَةٗ وَفَرۡشٗاۚ كُلُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ وَلَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
Ko Kanko woni Taganɗo on e neemoraaɗi ɗin ronndotooɗi -wano gelooɗi ɗin- e ɗi ronndotaako -wano dammi ɗin- Ñaamee e kon ko Alla Arsiki on e ɗin ɗi O Daginani on. Wata on jokku taaɓaŋlle seytaane ɗen e dagintingol ko Alla Harmini, harmina ko O Dagini -wano srikooɓe ɓen gerdiri- Pellet, seytaane ko gaño mon ɓannginanɗo on onon ngayngu ; tawde himo yiɗi nde yeddoton Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• ذم الله المشركين بسبع صفات هي : الخسران والسفاهة وعدم العلم وتحريم ما رزقهم الله والافتراء على الله والضلال وعدم الاهتداء؛ فهذه أمور سبعة، وكل واحد منها سبب تام في حصول الذم.
Alla Ŋiñirii sirkooɓe ɓen sifaaji jeeɗiɗi, ɗi woni : sooyugol, e njofiɗugol=fuuyre, e waaseede ganndal, e harmingol ko Alla Arsiki ɓe, e fefindagol fenaande takka e Alla, e majjere, e anngal peewal...

• الأهواء سبب تحريم ما أحل الله وتحليل ما حرم الله.
Mbeleeɗe no wona sabu harmingol ko Alla Dagini, dagintina ko All Harmini.

• وجوب الزكاة في الزروع والثمار عند حصادها، مع جواز الأكل منها قبل إخراج زكاتها، ولا يُحْسَب من الزكاة.
Asakal no waɗɗii e remuruuji ɗin e dimɗe ɗen tuma suñaa, hino dagoo ñaamugol e ɗum ado yaltinnde asakal ngal ; e hoore non ɗum jeyaaka e asakal ngal.

• التمتع بالطيبات مع عدم الإسراف ومجاوزة الحد في الأكل والإنفاق.
Ella alaa e dakmitorgol laaɓuɗi ɗin, hara fantinaali ñaamugol e wintagol.

ثَمَٰنِيَةَ أَزۡوَٰجٖۖ مِّنَ ٱلضَّأۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡمَعۡزِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ نَبِّـُٔونِي بِعِلۡمٍ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
O Taganii on nooneeji jeetatai : no e baali ɗin noone ɗiɗi : gorel e deyel, no ka be'i kadi ɗiɗi. Maakan ɓee sirkooɓe : "Hara Alla ko gori ɗin ɗiɗi Harmini fii ɗi woni kon gori?" Si ɓe jaaborii : eyyo, maakan ɓe : "Ko harminanton deyi ɗin? Hara ko fii ko ɗi deyi?" Si ɓe jaaborii : eyyo, maakan ɓe : "Awa ko harminanɗon gori ɗin? Kaa ko ko tawi kon renngaaji deyi ɗin ɗiɗi wonii e majji?" Si ɓe jaaborii : eyoo, maakan ɓe : "E ko senndindiranton hakkunde ɗin ɗi renngaaji ɗin woni e mun, harminon gori majji ɗin e wonnde, wonnde kadi harminon deyi majji ɗin? Humpitiee lam onon ɓee sirkooɓe, ganndal ngal tippuɗon e mun, si on laatike goongu ɓe e ko aaƴiɗon wonnde harmugol ɗum ko ka Alla iwri.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَمِنَ ٱلۡإِبِلِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ أَمۡ كُنتُمۡ شُهَدَآءَ إِذۡ وَصَّىٰكُمُ ٱللَّهُ بِهَٰذَاۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا لِّيُضِلَّ ٱلنَّاسَ بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّٰلِمِينَ
Ko heddii kon e nooneeji jeetati ɗin, ko : gorel e deyel ka gelooɗi, gorel e deyel ka na'i. Maakan ɓee sirkooɓe : "Hara Alla Harminir ɗi fii ko ɗi gori maa deyi, kaa ko fii ko renngaaji ɗin woni kon e majji, kaa on tawano -onon ɓee sirkooɓe, e aaƴere mon- fewndo Alla Wasiyinoo on harmingol ko harminɗon kon e ɗii neemoraaɗi?!" Alaa ɓurɗo tooñude haa fota wa on fefindiiɗo fenaande takki e Alla, o dammba e Makko harmingol ko O Harminaa ; fii tun no o majjinira yimɓe ɓen e laawol focciingol ngol ko aldaa e ganndal. Pellet, Alla Fewnataa yimɓe tooñooɓe fefindotooɓe fenaande ɓen e hoore Alla.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُل لَّآ أَجِدُ فِي مَآ أُوحِيَ إِلَيَّ مُحَرَّمًا عَلَىٰ طَاعِمٖ يَطۡعَمُهُۥٓ إِلَّآ أَن يَكُونَ مَيۡتَةً أَوۡ دَمٗا مَّسۡفُوحًا أَوۡ لَحۡمَ خِنزِيرٖ فَإِنَّهُۥ رِجۡسٌ أَوۡ فِسۡقًا أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ غَيۡرَ بَاغٖ وَلَا عَادٖ فَإِنَّ رَبَّكَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Maaku an Nulaaɗo : "Mi yi'aali e ko Alla Wahyini kon e am, huunde harminaande, si wanaa ko maayi jiibi, maa hara ko ƴiiƴam sankotooɗam, maa teewu kose -sabu ɗum ko soɓe- maa ko hirsiraa ɓaawo Innde Alla -wano hirsanooɓe sanamuuji mun. Kala on ɓittoriiɗo ñaamugol ɗin harminaaɗi, hara wanaa o yawtuɗo keeri, haray bakkaatu fawaaki mo e ɗum, tawde pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ko Haforanoowo ɓittiiɗo ñaami ɗum, Hinnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَعَلَى ٱلَّذِينَ هَادُواْ حَرَّمۡنَا كُلَّ ذِي ظُفُرٖۖ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ وَٱلۡغَنَمِ حَرَّمۡنَا عَلَيۡهِمۡ شُحُومَهُمَآ إِلَّا مَا حَمَلَتۡ ظُهُورُهُمَآ أَوِ ٱلۡحَوَايَآ أَوۡ مَا ٱخۡتَلَطَ بِعَظۡمٖۚ ذَٰلِكَ جَزَيۡنَٰهُم بِبَغۡيِهِمۡۖ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ
Men Harmini e Alyahuuda kala ko jogitii peɗaali ; wano gelooɗi e ndawwe. Men Harmini kadi e maɓɓe ɓelle na'i e dammi, si wanaa kon ko ɓabbe majji ronndii, maa ko woni e deedi majji, maa ko jillondiri e ƴi'e ; wano ... Men Yoɓirii ɓe ɗum tooñe maɓɓe ɗen. Pellet, ko Men Goonguɓe e kumpite Amen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• في الآيات دليل على إثبات المناظرة في مسائل العلم، وإثبات القول بالنظر والقياس.
Aayeeje ɗen no tinndina tabitugol bensonsiral = yerandiral fii diina, tabintinira haala kan taskal e eɓɓindiral.

• الوحي وما يستنبط منه هو الطريق لمعرفة الحلال والحرام.
Wahyu on e ko ɓullitetee kon e mun, ko laawol anndirngol halal e haram.

• إن من الظلم أن يُقْدِم أحد على الإفتاء في الدين ما لم يكن قد غلب على ظنه أنه يفتي بالصواب الذي يرضي الله.
Hino jeyaa e tooñe, jaabagol e diina ko aldaa e jaalde e bernde mum, ko peewal belngal Alla o saggatirta.

• من رحمة الله بعباده الإذن لهم في تناول المحرمات عند الاضطرار.
Hino jeyaa e ko Alla Yurmiraa jeyaaɓe Makko ɓen, Daginangol ɓe ñaamugol harminaaɗi ɗin tuma ɓe ɓittii.

فَإِن كَذَّبُوكَ فَقُل رَّبُّكُمۡ ذُو رَحۡمَةٖ وَٰسِعَةٖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُهُۥ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
Si ɓe fennii ma an Nulaaɗo, e kon ko adduɗaa immorde ka Joomi maa, rerɗinir ɓe wiide : "Joomi mon ko Jom-Yurmeende yaajunde ; Himo Yurmiree on nennangol on lepte ɗen. Rentiniraaɓe kadi wiide : "Pellet, lepte Makko ɗen ruttetaake gaay e feggitotooɓe geddi ɓen".
Arabic explanations of the Qur’an:
سَيَقُولُ ٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ لَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكۡنَا وَلَآ ءَابَآؤُنَا وَلَا حَرَّمۡنَا مِن شَيۡءٖۚ كَذَٰلِكَ كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ حَتَّىٰ ذَاقُواْ بَأۡسَنَاۗ قُلۡ هَلۡ عِندَكُم مِّنۡ عِلۡمٖ فَتُخۡرِجُوهُ لَنَآۖ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَخۡرُصُونَ
Arma sirkooɓe ɓen dallinora koddoruyee Alla on e sirkangol Mo ngol : "Sinno Alla Muuyuno, menen e baabiraaɓe amen ɓen men sirkantaano Mo. Si All Muuyuno, men harmintaano hay e huunde e hoore-amen". Ko wano non tigirigi ɓen adinooɓe ɓe gifenniraynoo Nulaaɓe mu'un ɓe wi'a : "Sinno Alla Muuyuno, men fennataano ɓe", ɓe lutti e ngol fennugol haa ɓe meeɗi lepte Amen ɗen. Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "Hara hiɗon jogii tuuginorde tinndoore wonnde Alla no Weltori sirku mo'on? e ko dagintinton ko O Harminani on, harminon ko O Daginani on? Ngol jillindirgol mon ɗon yonii ko holla wonnde Alla Weltoraa on. Pellet, onon on jokkaa si wanaa sikke, pellet, sikke ɗen duncataa e goonga kan hay e huunde, onon on wonaali si wanaa fenooɓe".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ فَلِلَّهِ ٱلۡحُجَّةُ ٱلۡبَٰلِغَةُۖ فَلَوۡ شَآءَ لَهَدَىٰكُمۡ أَجۡمَعِينَ
Maakan ɓee sirkooɓe : "Si tawii on maraa hujja si wanaa oo hujja cadunam ɗoo, haray anndee pellet, hino woodani All hujja yonoowo mo taƴondirtaa yeeso ngatooji mon, bonnayɗi jiɓi-liɓiiji mon. Sinno Alla Muuyuno, O Fewnanyno on onon ɓee sirkooɓe fow".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ هَلُمَّ شُهَدَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ يَشۡهَدُونَ أَنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَ هَٰذَاۖ فَإِن شَهِدُواْ فَلَا تَشۡهَدۡ مَعَهُمۡۚ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَهُم بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ
Maakan ɓee sirkooɓe harminooɓe ko Alla Dagini ɓe baka ɗum e Alla : "Addee seedeeɓe mon ɓen, ɓe seeditoo wonnde Alla Harminii ɗii piiji ɗi harminɗon". Si ɓe seeditorii ko aldaa e ganndal, wata a goongimɓe e ɗum, an Nulaaɗo ; tawde ko seeditagol fenaande non. Wata jokku mbeleeɗe ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen tuma ɓe harminnoo ko Alla Daginani ɓe, wata a jokku ɓen ɓe gomɗintaa laakara, kamɓe hiɓe sirkana Joomi maɓɓe. Ko honno sugu ɓen ɗon jokkirtee?!
Arabic explanations of the Qur’an:
۞ قُلۡ تَعَالَوۡاْ أَتۡلُ مَا حَرَّمَ رَبُّكُمۡ عَلَيۡكُمۡۖ أَلَّا تُشۡرِكُواْ بِهِۦ شَيۡـٔٗاۖ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنٗاۖ وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُم مِّنۡ إِمۡلَٰقٖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُكُمۡ وَإِيَّاهُمۡۖ وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَۖ وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
An Nulaaɗo, Maakan yimɓe ɓen : "Aree mi janngana on ko Alla Harmini e mon : ko nde kafidoton e Makko huunde nde O Tagi, e nde jagganton jibimɓe on ɓe tawta no waɗɗii on moƴƴagol e maɓɓe, e nde waroton ɓiɗɓe mon ɓen kulol baasal -wano yimɓe majjuɓe gerdiraynoo- Ko Mene Arsikata on onon e maɓɓe, O Harmini kadi nde ɓaɗtotoɗon pankare ɗen ko feeñi e majje e ko wirnii, e warugol wonkii ki Alla Harmini warugol si wanaa hara ko e goonga -wano jeenugol ɓaawo caŋiido maa murtugol yalta Lisalaamu. Ko ɗum mooɗon woni ko O Wasiyii on ; belajo'o, on haqqilay yamirooje Alla ɗen e haɗaaɗi Makko ɗin.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• الحذر من الجرائم الموصلة لبأس الله؛ لأنه لا يُرَدُّ بأسه عن القوم المجرمين إذا أراده.
Ko rentagol e bone waɗɗinanyɗi lepte Alla ; tawde lepte Alla ɗen ruttetaake e bonnuɓe ɓen si O Faandike ɓe.

• الاحتجاج بالقضاء والقدر بعد أن أعطى الله تعالى كل مخلوق قُدْرة وإرادة يتمكَّن بهما من فعل ما كُلِّف به؛ ظُلْمٌ مَحْض وعناد صرف.
Dallinorgol muyɗe e koddoruyee ɓaawo nde Alla Hoddirani tagu kala ko fawaa kon, ko tooñitagol tigi e canndalaagal.

• دَلَّتِ الآيات على أنه بحسب عقل العبد يكون قيامه بما أمر الله به.
Aayeeje ɗen tinndinii wonnde jeyaaɗo kala ko yeru haqqil mun kin waɗirta ko Alla Yamiri mo kon.

• النهي عن قربان الفواحش أبلغ من النهي عن مجرد فعلها، فإنه يتناول النهي عن مقدماتها ووسائلها الموصلة إليها.
Si ɓaɗtagol pankare ɗen haɗaama, haray waɗugol ɗe ittii e sikke. Alla na hadi ko ardinta pankare e jokkorde jottinooje e pankare.

وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ لَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۖ وَإِذَا قُلۡتُمۡ فَٱعۡدِلُواْ وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰۖ وَبِعَهۡدِ ٱللَّهِ أَوۡفُواْۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
O Harminii e ɓaɗtotoɗon jawdi Alyatiima -on mo ben mun maayi ado o hellifeede- si wanaa hara ko ko nafata maa nafa jawdi ndin, ɗum non ko haa o hellifee. O Harminii e mooɗon kadi ɗuytugol betirɗe ɗen e manndikirɗe ɗen, O Waɗɗini e mooɗon nunɗugol ka sooda yeeya. Men fawaa wonkii si wanaa emmbere makki ; kala ko feere mun alaa e ɓeydagol maa ɗuytoo ka etugol e ko wanaa, ɗum nanngitirtaake. O Harminii kadi e mooɗon nde wowloton ko wanaa sawaaba jinngana musiɗɗo mun maa weldiiɗo. O Harmini e mooɗon kadi firtugol Ahadi Alla ndin waɗɗiindi hunnude. Ko jantaa ɗoo kon, ko Alla Yamiri on ; belajo'o, on annditay fii battane fiyaake mon.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَأَنَّ هَٰذَا صِرَٰطِي مُسۡتَقِيمٗا فَٱتَّبِعُوهُۖ وَلَا تَتَّبِعُواْ ٱلسُّبُلَ فَتَفَرَّقَ بِكُمۡ عَن سَبِيلِهِۦۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
O Harmnii kadi e mooɗon jokkugol juri majjere, O Waɗɗini e mooɗon jokkugol laawol Alla focciingol ngol. Tawde juri majjere ɗen sennday woɗɗintina e laawol goonga ngol. Ko jokkugol laawol Alla focciingol ngol woni ko Alla Wasiyii on ; balajo'o, on hulay Mo jokkon Yamiraaɗi Makko rentoɗon e Haɗaaɗi Makko.
Arabic explanations of the Qur’an:
ثُمَّ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ تَمَامًا عَلَى ٱلَّذِيٓ أَحۡسَنَ وَتَفۡصِيلٗا لِّكُلِّ شَيۡءٖ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لَّعَلَّهُم بِلِقَآءِ رَبِّهِمۡ يُؤۡمِنُونَ
Refti ɓaawo humpitugol ko yawti kon, Men Humpita wonnde Men Okkuno Muusaa tawreeta timmirnde neema, njoɓdi golle makko moƴƴe, tawi ko nde fensitunde kala huunde e diina, tinndinnde goonga e yurmeende ; belajo'o, ɓe gomɗinay hawroygol e Joomi maɓɓe Ñalnde Darngal, ɓe heɓilora golle moƴƴe.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ فَٱتَّبِعُوهُ وَٱتَّقُواْ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Ndee ɗoo Alqur'aanaare, ko Deftere nde Men Jippini heewunde barki ; sabu ko nde yowondiri kon e nafooreeji diina e aduna - Jokkee ko Jippinaa kon e mayre, rentoɗon lunndagol nde ; balajo'o, on yurmete.
Arabic explanations of the Qur’an:
أَن تَقُولُوٓاْ إِنَّمَآ أُنزِلَ ٱلۡكِتَٰبُ عَلَىٰ طَآئِفَتَيۡنِ مِن قَبۡلِنَا وَإِن كُنَّا عَن دِرَاسَتِهِمۡ لَغَٰفِلِينَ
Fii wata onon sirkooɓe Aarabeeɓe ɓen wi'oy : "Alla ko Jippini tawreeta e Linjiila, ko e Alyahuuda e Annasaara, adinooɓe men. O Jippinanaali men Deftere, men waawaa janngude kadi Defte maɓɓe ɗen, tawde wanaa e haala amen".
Arabic explanations of the Qur’an:
أَوۡ تَقُولُواْ لَوۡ أَنَّآ أُنزِلَ عَلَيۡنَا ٱلۡكِتَٰبُ لَكُنَّآ أَهۡدَىٰ مِنۡهُمۡۚ فَقَدۡ جَآءَكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَصَدَفَ عَنۡهَاۗ سَنَجۡزِي ٱلَّذِينَ يَصۡدِفُونَ عَنۡ ءَايَٰتِنَا سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ بِمَا كَانُواْ يَصۡدِفُونَ
Fii kadi wata on wi'oy : "Sinno Alla Jippinno Deftere e amen, wano O Jippiniri e Alyahuuda e Annasaara'en, pellet, men laatotono ɓurɓe ɓen ɗon feewude". Gomɗii le Deftere nde Alla arii on, jippinaande haa e Annabiijo mon on Muhammadu (yo o his), e haala mon ; ɗum ko hujja ɓannguɗo, e tinndinayɗum laawol goonga, e yurmeende mofte ɗen. Wata on ngantinor meere. Alaa ɓurɗo tooñude haa hewta on fennuɗo Aayeeje Alla ɗen o ɗuurnii ɗe. Arma Men leptira ɓen ɗuurnotooɓe Aayeeje Amen ɗen lepte tiiɗuɗe, naatugol Yiite Jahannama, njoɓdi ɗuurnagol ɓe Aayeeje ɗen.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• لا يجوز التصرف في مال اليتيم إلّا في حدود مصلحته، ولا يُسلَّم ماله إلّا بعد بلوغه الرُّشْد.
Dagotaako meemugol jawdi Alyatiima, si wanaa hara ko no moƴƴirana mo. O jonnitetaake ndi kadi haa o hellifee.

• سبل الضلال كثيرة، وسبيل الله وحده هو المؤدي إلى النجاة من العذاب.
Laawi majjere no ɗuuɗi, ko laawol Alla ngol tun daɗndata lepte.

• اتباع هذا الكتاب علمًا وعملًا من أعظم أسباب نيل رحمة الله.
Jokkirgol ndee Deftere ganndal e gollirgol, ko jeyaaɗum e ko ɓuri mawnude e ko yurmeende heɓorta.

هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّآ أَن تَأۡتِيَهُمُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ أَوۡ يَأۡتِيَ رَبُّكَ أَوۡ يَأۡتِيَ بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَۗ يَوۡمَ يَأۡتِي بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَ لَا يَنفَعُ نَفۡسًا إِيمَٰنُهَا لَمۡ تَكُنۡ ءَامَنَتۡ مِن قَبۡلُ أَوۡ كَسَبَتۡ فِيٓ إِيمَٰنِهَا خَيۡرٗاۗ قُلِ ٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ
Ɓee fennooɓe habbitaaki si wanaa nde Malaa'ikaajo waroowo on, o ɓoora wonkiiji maɓɓe ɗin aduna, maa nde Joomi maɓɓe Arata Ñaawugol hakkunde maɓɓe laakara, maa nde yoga e maandeeji Joomi maa tinndinɗinayɗi Darngal arata. Ñalnde non yoga e maandeeji Joomi maa ari -wano fuɗirgol naange ngen mutal- gomɗinal keefeero nafoytaa, gomɗinal gomɗinɗo kadi nafoytaa si o gollaano moƴƴere ado nden ñalnde. Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "Habbitee gootun e ɗin piiji, menen doo meɗen habbitii".
Arabic explanations of the Qur’an:
إِنَّ ٱلَّذِينَ فَرَّقُواْ دِينَهُمۡ وَكَانُواْ شِيَعٗا لَّسۡتَ مِنۡهُمۡ فِي شَيۡءٍۚ إِنَّمَآ أَمۡرُهُمۡ إِلَى ٱللَّهِ ثُمَّ يُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
Pellet, ɓen waɗuɓe diina kan pecce-pecce, immorde e Alyahuuda e Annasaara ; tawde ɓe ƴettii yoga e makka ɓe tertii yoga, an Nulaaɗo, a jeyaaka e maɓɓe e huunde, ko o daɗndiiɗo e nde majjere maɓɓe. A fawaaka e maɓɓe si wanaa yottingol, fiyaake maɓɓe ko faade ka Alla. Refti O Humpitoyay ɓe Ñalnde Darngal, ko ɓe laatinoo hiɓe golla aduna, O Yoɓita ɓe ɗum.
Arabic explanations of the Qur’an:
مَن جَآءَ بِٱلۡحَسَنَةِ فَلَهُۥ عَشۡرُ أَمۡثَالِهَاۖ وَمَن جَآءَ بِٱلسَّيِّئَةِ فَلَا يُجۡزَىٰٓ إِلَّا مِثۡلَهَا وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Kala gomɗinɗo arduɗo moƴƴere Ñalnde Darngal, All Sowiranay mo moƴƴi sappo ; kala kadi arduɗo e bone, o leptirtaake si wanaa yeru makko. Kamɓe ɓe tooñoytaake Ñalnde Darangal ; ɓe tooñiroytaake ɗuytagol moƴƴere, wanaa kadi ɓeydaneede bonɗi.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنَّنِي هَدَىٰنِي رَبِّيٓ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ دِينٗا قِيَمٗا مِّلَّةَ إِبۡرَٰهِيمَ حَنِيفٗاۚ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "Min, Joomi am Fewnirii lam laawol focciingol ; ngol woni laawol diina ñiiɓuka e moƴƴere aduna e laakara, kan woni diina Ibraahiima, ooññoriiɗo e diina goonga, mo jeyanooka e sirkooɓe ɓen".
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ إِنَّ صَلَاتِي وَنُسُكِي وَمَحۡيَايَ وَمَمَاتِي لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Maaku an Nulaaɗo : "Pellet, julde am nden, e kirse am ɗen ko Alla woodani, wanaa goɗɗum goo, nguurndam am ɗam e maayde am nden kadi fow ko Alla Jeyɗo Tagoore nden tun woodani, goɗɗo goo alaa geɓal e ɗum".
Arabic explanations of the Qur’an:
لَا شَرِيكَ لَهُۥۖ وَبِذَٰلِكَ أُمِرۡتُ وَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ
Kanko Seniiɗo On O Alaa kafidiiɗo, reweteeɗo e goonga alaa ko woori Mo. Ko oo tawhiidi ɗoo Alla Yamiri lam, ko mi arano e jebbilanii ɓe Mo e ɗee mofte.
Arabic explanations of the Qur’an:
قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡغِي رَبّٗا وَهُوَ رَبُّ كُلِّ شَيۡءٖۚ وَلَا تَكۡسِبُ كُلُّ نَفۡسٍ إِلَّا عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُم مَّرۡجِعُكُمۡ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ
Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "E ko tanaa Alla mi ɗaɓɓata reweteeɗo, ko Kanko Seniiɗo On woni Jeyɗo kala huunde?! Ko Kanko woni reweteeɗo e goonga on. Wonkii woo ronnditotaako bone wonkii goo. Refti ko faade ka Joomi mon woni ruttorde mon Ñalnde Darngal,O Humpita on ko laatinoɗon hiɗon luutondira e muuɗum aduna e fii diina.
Arabic explanations of the Qur’an:
وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَكُمۡ خَلَٰٓئِفَ ٱلۡأَرۡضِ وَرَفَعَ بَعۡضَكُمۡ فَوۡقَ بَعۡضٖ دَرَجَٰتٖ لِّيَبۡلُوَكُمۡ فِي مَآ ءَاتَىٰكُمۡۗ إِنَّ رَبَّكَ سَرِيعُ ٱلۡعِقَابِ وَإِنَّهُۥ لَغَفُورٞ رَّحِيمُۢ
Ko Alla woni Waɗuɗo on lontotooɓe adinooɓe on ka leydi, O Ɓamtiri yoga mon ka tagu e ka arsike ekn senngo dow yoga, darjaaji ; fii yo O Ndaarndo on e kon ko O Okki on. Pellet, Joomi maaɗa an Nulaaɗo, ko yaawuɗo lepte, Kanko kadi ko O Haforanoowo tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
Arabic explanations of the Qur’an:
Benefits of the verses in this page:
• أن الدين يأمر بالاجتماع والائتلاف، وينهى عن التفرق والاختلاف.
Wonnde diina kan no yamiri rentude ewoowondiral, haɗi luutondiral.

• من تمام عدله تعالى وإحسانه أنه يجازي بالسيئة مثلها، وبالحسنة عشرة أمثالها، وهذا أقل ما يكون من التضعيف.
Hino jeyaa e nunɗal Alla, tawde O Yoɓitiray bone on yeru makko, moƴƴere nden sappo yeru mayre.

• الدين الحق القَيِّم يتطَلب تسخير كل أعمال العبد واهتماماته لله عز وجل، فله وحده يتوجه العبد بصلاته وعبادته ومناسكه وذبائحه وجميع قرباته وأعماله في حياته وما أوصى به بعد وفاته.
Diina jaɓaaka, hino lamndii eltugol golle jeyaaɗo on fii Alla tun. O Fewtira Mo dewe makko julde ɗen e kirse ɗen e denndaangal ko Alla ɓaɗtortee.

 
Translation of the meanings Surah: Al-An‘ām
Surahs’ Index Page Number
 
Translation of the Meanings of the Noble Qur'an - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - Translations’ Index

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

close