ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - لیست ترجمه ها


ترجمهٔ معانی سوره: سوره نساء   آیه:

Simoore rewɓe

از اهداف این سوره:
تنظيم المجتمع المسلم وبناء علاقاته، وحفظ الحقوق، والحث على الجهاد، وإبطال دعوى قتل المسيح.
Yuɓɓinde rennda juulɓe e mahde jotondiral mun en e reende hakkeeji e hirjinde e jihaadi e bonnude nodditagol warde Iisa yo o his.

يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمُ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ وَخَلَقَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا وَبَثَّ مِنۡهُمَا رِجَالٗا كَثِيرٗا وَنِسَآءٗۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ ٱلَّذِي تَسَآءَلُونَ بِهِۦ وَٱلۡأَرۡحَامَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلَيۡكُمۡ رَقِيبٗا
Ko onon yo yimɓe, hulee Joomi mon, ko Kaŋko Woni Tagirɗo on e woŋkii wooti ; ko woni ben mon Aadama, O Tagi immorde e Aadama sonna makko Hawwaa' yumma on, O Saaki immorde e ɓen ɗiɗo nder leydi ndin yimɓe ɗuuɗuɓe ; worbe e rewɓe. Hulee Alla on Mo yoga mon tororta yoya tuma ontigi wi'ata : "Mi torike ma fii Alla waɗam huunde kaari". Hulee taƴugol enɗammaaje ɗen humindirɗe on. Pellet, Alla Laatike e dow mooɗon Deeno ; hay huunde e golle mon ɗen laawotaako Mo, O Moftayɗe fow O Yoɓita on ɗe.
تفسیرهای عربی:
وَءَاتُواْ ٱلۡيَتَٰمَىٰٓ أَمۡوَٰلَهُمۡۖ وَلَا تَتَبَدَّلُواْ ٱلۡخَبِيثَ بِٱلطَّيِّبِۖ وَلَا تَأۡكُلُوٓاْ أَمۡوَٰلَهُمۡ إِلَىٰٓ أَمۡوَٰلِكُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ حُوبٗا كَبِيرٗا
Onon kaliifaaɓe, jonnitee alyatiimaaɓe ɓen jawle maɓɓe ɗen no timmiri si ɓe hellifaama, wata on waɗtitir haraamu on ko dagii ; ko ɗum woni ƴettugol jawle maɓɓe laaɓuɗe ɗen jillindiron e jawle mon ɗen, wata on huuwu ɗum ; pellet, huuwugol ɗum laatike bakkaatu mawɗo ka Alla.
تفسیرهای عربی:
وَإِنۡ خِفۡتُمۡ أَلَّا تُقۡسِطُواْ فِي ٱلۡيَتَٰمَىٰ فَٱنكِحُواْ مَا طَابَ لَكُم مِّنَ ٱلنِّسَآءِ مَثۡنَىٰ وَثُلَٰثَ وَرُبَٰعَۖ فَإِنۡ خِفۡتُمۡ أَلَّا تَعۡدِلُواْ فَوَٰحِدَةً أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡۚ ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَلَّا تَعُولُواْ
Si on hulii roŋkugol nunɗude alyatiimaaɓe ɓen tammbitiɗon si on resii ɓe, wano hulugol wata on roŋku timminnde teŋe maɓɓe ɗen maa bonagol e maɓɓe, haray tertee ɓe reson ɓen laaɓuɓe e sonnaaɓe goo ko woori ɓe, si ɗon yiɗi on resay ɗiɗo maa tato maa nayo. Si on hulii nde roŋkoton nunɗude hakkunde maɓɓe, haray resee gooto maa dakmitoron ɓen ɓe jeyruɗon ñaame mooɗon ; tawde wonaa ko waɗɗanii kon ɓeya sonnaaɓe e haqqeeji waɗɗii ɓen ɗon. Ko jaŋtaa koo e oo Aaya fii fiyaake alyatiimaaɓe ɓen e yonndinorgol sonnaajo gooto maa dakmitora horɓe ɓen, ɓuri ɓaɗtaade on nde on ooño.
تفسیرهای عربی:
وَءَاتُواْ ٱلنِّسَآءَ صَدُقَٰتِهِنَّ نِحۡلَةٗۚ فَإِن طِبۡنَ لَكُمۡ عَن شَيۡءٖ مِّنۡهُ نَفۡسٗا فَكُلُوهُ هَنِيٓـٔٗا مَّرِيٓـٔٗا
Jonnitiree rewɓe ɓen teŋe ɗen dokkal waɗɗingal. Si ɓe anniyoranike on woŋkiiji maɓɓe ɗin goɗɗum e ɗen teŋe ko aldaa e waawneede, haray ñaamee ɗum, no newanii on laaɓani on.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تُؤۡتُواْ ٱلسُّفَهَآءَ أَمۡوَٰلَكُمُ ٱلَّتِي جَعَلَ ٱللَّهُ لَكُمۡ قِيَٰمٗا وَٱرۡزُقُوهُمۡ فِيهَا وَٱكۡسُوهُمۡ وَقُولُواْ لَهُمۡ قَوۡلٗا مَّعۡرُوفٗا
Onon fewjooɓe, wata on jonnu jawle ɗen on mo waawaa firlitaade fii majje, ɗen jawle, Alla Waɗiranii on ɗe dartorɗe nguurdam e fiyakuuji jeyaaɓe ɓen, ɓee ɗoo non hanndaa e kippugol reena jawle. Ñamminee e majje holtinon ɓe, wowlanon ɓe konngol moƴƴol, fodon ɓe no moƴƴiri wonnde on jonnitayɓe jawle maɓɓe ɗen si ɓe hellifaama.
تفسیرهای عربی:
وَٱبۡتَلُواْ ٱلۡيَتَٰمَىٰ حَتَّىٰٓ إِذَا بَلَغُواْ ٱلنِّكَاحَ فَإِنۡ ءَانَسۡتُم مِّنۡهُمۡ رُشۡدٗا فَٱدۡفَعُوٓاْ إِلَيۡهِمۡ أَمۡوَٰلَهُمۡۖ وَلَا تَأۡكُلُوهَآ إِسۡرَافٗا وَبِدَارًا أَن يَكۡبَرُواْۚ وَمَن كَانَ غَنِيّٗا فَلۡيَسۡتَعۡفِفۡۖ وَمَن كَانَ فَقِيرٗا فَلۡيَأۡكُلۡ بِٱلۡمَعۡرُوفِۚ فَإِذَا دَفَعۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡ أَمۡوَٰلَهُمۡ فَأَشۡهِدُواْ عَلَيۡهِمۡۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ حَسِيبٗا
Onon fewjooɓe, jarribee alyatiimaaɓe ɓen si ɓe hellifaama, jonnonɓe seeɗa e jawle maɓɓe ɗen ɓe haajitora, si ɓe haajitoriiɗe no haaniri, feeñanii on wonnde ɓe ƴoƴii ; haray jonnitee ɓe jawle maɓɓe ɗen no timmiri.Wata on ñaamir jawle maɓɓe ɗen fantingol ɓuri ko Alla Daginani on haajitorgol e majje, wata on yaccor ñaamugol ɗe fii wata ɓe hellife ɓe henndooɗe. Kala e mon tawɗo ko jogiiɗo jawdi, yo o haɗito ƴettugol jawdi alyatiima. Kala e mon kadi tawɗo ko waasiraaɗo jawdi, yo o haajitor yeru makko on. Si ɓe hellifaama on jonnitiiɓe jawle maɓɓe ɗen, seedinee e kon ko jonnitoton fii reenugol haqqeeji ɗin e fii wata on lurru. Alla Yonii Seediiɗo e ɗum, Hasboowo jeyaaɓe ɓen e golle maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الأصل الذي يرجع إليه البشر واحد، فالواجب عليهم أن يتقوا ربهم الذي خلقهم، وأن يرحم بعضهم بعضًا.
Banii Aadama fow ko lasli gooto, hino waɗɗii ɓe hulugol Joomi maɓɓe Taguɗo ɓe On, ɓe yurmondira hakkunde maɓɓe.

• أوصى الله تعالى بالإحسان إلى الضعفة من النساء واليتامى، بأن تكون المعاملة معهم بين العدل والفضل.
Alla Wasiyike moƴƴagol e rewɓe lo'uɓe ɓen kamɓe e wonɗuɓe(alyatimeebe ɓen ; moƴƴoo e maɓɓe ka nunɗal e ka ɓural.

• جواز تعدد الزوجات إلى أربع نساء، بشرط العدل بينهن، والقدرة على القيام بما يجب لهن.
Wonnde no dagii resugol haa rewɓe nayo, sarti nunɗugol hakkunde maɓɓe, hara kadi feere tammbitagol ɓe no woodi.

• مشروعية الحَجْر على السفيه الذي لا يحسن التصرف، لمصلحته، وحفظًا للمال الذي تقوم به مصالح الدنيا من الضياع.
Hino sar'inaa haɗugol komoojo mbo feewnatah e firlitagol makko fii maslaha makko, e reenugol jawdi ndi maslahaaji aduna pawii ndiw waasa yeebeede.

لِّلرِّجَالِ نَصِيبٞ مِّمَّا تَرَكَ ٱلۡوَٰلِدَانِ وَٱلۡأَقۡرَبُونَ وَلِلنِّسَآءِ نَصِيبٞ مِّمَّا تَرَكَ ٱلۡوَٰلِدَانِ وَٱلۡأَقۡرَبُونَ مِمَّا قَلَّ مِنۡهُ أَوۡ كَثُرَۚ نَصِيبٗا مَّفۡرُوضٗا
Hino woodani worɓe ɓen : geɓal immorde e kon ko neene e baaba e ɓadiiɓe ngacci ko; wano banndi- raaɓe ɓen maa kaawu e bappa e baaba en mawɗo, si wonii ɓe faatike, ɗuuɗi famɗi e ko ɓe acci kon. Hino woodani kadi rewɓe ɓen : geɓal immorde e kon ko ɓen ɗon acci ; ɓe haanaa ɗawireede ɗum wano majjunooɓe ɗawiraynoo rewɓe e paykoy ka ndonndi. Ngal geɓal ko haqqee maɓɓe ɓannginaaɗo emmbere mun, ngal Alla Toowuɗo On Farli.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا حَضَرَ ٱلۡقِسۡمَةَ أُوْلُواْ ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينُ فَٱرۡزُقُوهُم مِّنۡهُ وَقُولُواْ لَهُمۡ قَوۡلٗا مَّعۡرُوفٗا
Si ɓen ɓe ronataa tawaama ka senndoore ; wano ɓadondiral en maa alyatiima en maa waasuɓe ɓen, okkoreeɓe e ndin jawdi ndi senndoton yeru ko waalanii woŋkii mon, ɓen ko hatonjimɓe e ɗum, wowlanon ɓe haala moƴƴuka.
تفسیرهای عربی:
وَلۡيَخۡشَ ٱلَّذِينَ لَوۡ تَرَكُواْ مِنۡ خَلۡفِهِمۡ ذُرِّيَّةٗ ضِعَٰفًا خَافُواْ عَلَيۡهِمۡ فَلۡيَتَّقُواْ ٱللَّهَ وَلۡيَقُولُواْ قَوۡلٗا سَدِيدًا
Yo hulu ɓen ɓe tawata si ɓe maayii ɓe accii ɓaawo maɓɓe paykoy tokosoy lo'ukoy, ɓe hulanay koy yeebagol, yo ɓe hulu Alla e ɓen alyatimeeɓe ɓe ɓe halfinaa ɓe ɗala tooñugol ɓe fii no Alla Newinirana ɓe heɓugol ko moƴƴoo e fayɓe maɓɓe ɓen wano ɓe moƴƴori non e ɓeya fayɓe, yo ɓe moƴƴo e ɓen fayɓe ɓe yewta ɓe konngol sawaaba=peewngol, ɓe jonnita ɓe haqqeeji maɓɓe ɗin ka ndonndi, ɓe waasa haɗde ko*e mu*en moƴƴere tammbitagol ɓe ngol.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَأۡكُلُونَ أَمۡوَٰلَ ٱلۡيَتَٰمَىٰ ظُلۡمًا إِنَّمَا يَأۡكُلُونَ فِي بُطُونِهِمۡ نَارٗاۖ وَسَيَصۡلَوۡنَ سَعِيرٗا
Pellet, ɓen ƴettooɓe jawle alyatiima en ɓe funsiraɗe(pirlitoo heen) tooñe e jaggitere, pellet ko ɓe woni naadude kon ka deedi maɓɓe ko yiite huɓɓaynge e maɓɓe, yiite ngen sunnoyayɓe Ñalnde Darngal.
تفسیرهای عربی:
يُوصِيكُمُ ٱللَّهُ فِيٓ أَوۡلَٰدِكُمۡۖ لِلذَّكَرِ مِثۡلُ حَظِّ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۚ فَإِن كُنَّ نِسَآءٗ فَوۡقَ ٱثۡنَتَيۡنِ فَلَهُنَّ ثُلُثَا مَا تَرَكَۖ وَإِن كَانَتۡ وَٰحِدَةٗ فَلَهَا ٱلنِّصۡفُۚ وَلِأَبَوَيۡهِ لِكُلِّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا ٱلسُّدُسُ مِمَّا تَرَكَ إِن كَانَ لَهُۥ وَلَدٞۚ فَإِن لَّمۡ يَكُن لَّهُۥ وَلَدٞ وَوَرِثَهُۥٓ أَبَوَاهُ فَلِأُمِّهِ ٱلثُّلُثُۚ فَإِن كَانَ لَهُۥٓ إِخۡوَةٞ فَلِأُمِّهِ ٱلسُّدُسُۚ مِنۢ بَعۡدِ وَصِيَّةٖ يُوصِي بِهَآ أَوۡ دَيۡنٍۗ ءَابَآؤُكُمۡ وَأَبۡنَآؤُكُمۡ لَا تَدۡرُونَ أَيُّهُمۡ أَقۡرَبُ لَكُمۡ نَفۡعٗاۚ فَرِيضَةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Alla no aadani no yamirde on e fii ndonndi ɓiɗɓe mon ɓen, wonnde ndonndi ndin senndirte hakkunde maɓɓe wano nii : ɓiɗɗo gorko on heɓa geɓal rewɓe ɗiɗo. Si maayuɗo on accii ɓiɗɓe rewɓe tun, hino woodani rewɓe ɗiɗo ɓen haa ko ɓuri ɗon, tataɓe ɗiɗi e ko maayɗo on acci kon. Si tawii non ko jiwo gooto, hino woodani mo feccere ndonndi ndin. Hino woodani neene e baaba maayɗo on gooto kala e maɓɓe, jeegaɓal ko o acci kon ; si tawii himo jogii ɓiɗɗo (woni gorko maa jiwo), si o jogaaki non ɓiɗɗo o maraa kadi ronooɓe si wanaa ben makko e neene makko en, hino woodani neene makko tataɓal, ben makko ƴetta ko heddii kon e ndonndi ndin. Si maayɗo on no jogii neene-gootooɓe maa baaba-gootooɓe ɗiɗo maa ko ɓuri, ɓe laatii worɓe maa rewɓe, haray no woodani neene makko jeegaɓal farlaangal, ko heddii kon jonnee ben makko, neene-gootooɓe ɓen maa baaba-gootooɓe ɓen heɓataa hay huunde. Ndee senndoore ndondu, ko ɓaawo siinugol wasiyee mo maayɗo on wasiyinoo, sarti hara on wasiyee ɓurataa tataɓal jawdi makko ndin, e sarti kadi yoɓitugol ñamaale makko ɗen. Gomɗii Alla Waɗirii non senndugol ndonndi ndin, tawde on anndaa hakkunde e baabiraaɓe mon ɓen e ɓiɗɓe mon ɓen ko hombo e maɓɓe ɓuri ɓadoraade on nafa aduna e laakara ; maayɗo on hino sikka goɗɗo goo moƴƴere, o ƴetta jawdi makko ndin fow o hunoo on ɗon, maa o sikka ontigi ko boni, o ɗawa mo ndi, hino wona kadi liddu ɗum. Ko Alla Tun Anndi ko ɓuri moƴƴude e ɗum, hay huunde suuɗaaki Mo ; ko ɗum waɗi si O Senndiri ndonndi ndin no O Ɓannginiri non, O Waɗi ɗum farilla mo O Waɗɗini e jeyaaɓe Makko ɓen. Pellet, Alla Laatike Anndu mo huunde suuɗotaako Mo e moƴƴere jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo e sari'a Makko on e toppitagol Makko ngol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• دلت أحكام المواريث على أن الشريعة أعطت الرجال والنساء حقوقهم مراعية العدل بينهم وتحقيق المصلحة بينهم.
Ñaawooje ndonndi ɗen tinndinii wonnde sari'a on yeɗii worɓe ɓen e rewɓe haqqeeji maɓɓe ɗin, o waɗiri ɗum nunɗal hakunde maɓɓe, fii moƴƴere maɓɓe.

• التغليظ الشديد في حرمة أموال اليتامى، والنهي عن التعدي عليها، وعن تضييعها على أي وجه كان.
Kammbol tiiɗungol ka harmingol ñaamugol jawdi wonduɓe ɓen, e haɗugol jaggitude e ɗen jawle maa yeebiraɗe noone woo.

• لما كان المال من أكثر أسباب النزاع بين الناس تولى الله تعالى قسمته في أحكام المواريث.
Nde tawnoo ko jawdi ɓurata waddude yimɓe ɓen, Alla Toowuɗo On Kippuno Senndugol ndi ka ñaawooje ndonndi.

۞ وَلَكُمۡ نِصۡفُ مَا تَرَكَ أَزۡوَٰجُكُمۡ إِن لَّمۡ يَكُن لَّهُنَّ وَلَدٞۚ فَإِن كَانَ لَهُنَّ وَلَدٞ فَلَكُمُ ٱلرُّبُعُ مِمَّا تَرَكۡنَۚ مِنۢ بَعۡدِ وَصِيَّةٖ يُوصِينَ بِهَآ أَوۡ دَيۡنٖۚ وَلَهُنَّ ٱلرُّبُعُ مِمَّا تَرَكۡتُمۡ إِن لَّمۡ يَكُن لَّكُمۡ وَلَدٞۚ فَإِن كَانَ لَكُمۡ وَلَدٞ فَلَهُنَّ ٱلثُّمُنُ مِمَّا تَرَكۡتُمۚ مِّنۢ بَعۡدِ وَصِيَّةٖ تُوصُونَ بِهَآ أَوۡ دَيۡنٖۗ وَإِن كَانَ رَجُلٞ يُورَثُ كَلَٰلَةً أَوِ ٱمۡرَأَةٞ وَلَهُۥٓ أَخٌ أَوۡ أُخۡتٞ فَلِكُلِّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا ٱلسُّدُسُۚ فَإِن كَانُوٓاْ أَكۡثَرَ مِن ذَٰلِكَ فَهُمۡ شُرَكَآءُ فِي ٱلثُّلُثِۚ مِنۢ بَعۡدِ وَصِيَّةٖ يُوصَىٰ بِهَآ أَوۡ دَيۡنٍ غَيۡرَ مُضَآرّٖۚ وَصِيَّةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَلِيمٞ
Hino woodani on onon resuɓe, feccere e ko rewɓe mon acci, si tawii ɓe jogaaki ɓiɗɗo woni gorko maa debbo, woni ko onon ɓe jibinani maa gorko goo Si tawii hiɓe jogii ɓiɗɗo woni gorko maa debbo, hino woodani on nayaɓal e kon ko ɓa acci e jawdi ; ko yo on senndane ɗum ɓaawo nde wasiyee maɓɓe on siineede ñamaale maɓɓe ɗen yoɓitee. Hino woodani kadi resaaɓe mon ɓen, nayaɓal e ko accuɗon kon, si tawii on jogaaki ɓiɗɗo -woni gorko maa debbo, woni ɓiɗɓe maɓɓe maa ɓiɗɓe gorko goo. Si tawii hiɗon jogii ɓiɗɗo -woni gorko maa debbo, hino woodani ɓe jeetataɓal e ko accuɗon kon ; ɓe senndaŋte ɗum ɓaawo nde wasiyee mon on siineede ñamaale mon ɗen yoɓitee. Si gorko maayii o jogitaaki mawɓe maa ɓiɗɗo, maa debbo si maayii o jogitaaki mawɓe maa ɓiɗɗo, kono hara on maayɗo hino jogitii neene-gooto gorko maa debbo ; hino woodani e ɓen neene-gootooɓe makko jeegaɓal farlaangal, si tawii non ɓen neene-gootooɓe makko worɓe maa rewɓe hino ɗuuɗi ; haray hino woodani ɓe denndaangal kafugol tataɓal farlaangal, rewɓe e worɓe maɓɓe fotay e maggal, ko woni tun, ɓe henndike geɓal maɓɓe ngal woo ɓaawo nde wasiyee maayɗo on siineede ñamaale makko ɗen yoɓitee, e sarti hara on wasiyee wonaa lorroowo ronooɓe ɓen ; wano wasiyorgol ko ɓuri tataɓal jawdi makko ndin. Ndee ñaawoore nde wonnde e oo Aaya, ko Yamiroore nde Alla Waɗɗini e mooɗon. Alla ko Annduɗo ko moƴƴani jeyaaɓe Makko ɓen aduna e laakara, Muññiiɗo Mo Hawjanaa lette yeddooɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
تِلۡكَ حُدُودُ ٱللَّهِۚ وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ يُدۡخِلۡهُ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ وَذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ
Ɗen Ñaawooje jaŋtaaɗe fii wonduɓe ɓen e woɗɓe goo, ko Sari'aaji Alla ɗi O Sar'ini e jeyaaɓe Makko ɓen fii yo ɓe gollitir. Kala on ɗoftiiɗo Alla e Nulaaɗo Makko on, o gollitiri Yamirooje Makko ɗen o woɗɗitii Haɗaaɗi Makko ɗin, Alla Naadoyay mo Aljannaaji ɗi canɗi ilata doga ley kuɓeeji mun, ko ɓe duumotooɓe nder majji poomaa. Ko ndin njoɓdi Joomiiko woni maloore mawnde nde sugu mun alaa.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَعۡصِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَتَعَدَّ حُدُودَهُۥ يُدۡخِلۡهُ نَارًا خَٰلِدٗا فِيهَا وَلَهُۥ عَذَابٞ مُّهِينٞ
Kala on yedduɗo Alla e Nulaaɗo Makko on, o roŋki huutorde Ñaawooje Makko ɗen maa o sikkitii ɗe, o jaggiti Keeri Makko ɗin, O Naadoyay mo yiite nge o ñiiɓata e muuɗum ; e kadi no woodani mo ton lept hoynooje.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• لا تقسم الأموال بين الورثة حتى يقضى ما على الميت من دين، ويخرج منها وصيته التي لا يجوز أن تتجاوز ثلث ماله.
Jawde ronaandi senndetaake ado ñamaale maayɗo on yoɓiteede wasiyee makko on yaltinee e mayri ; wasiyee mo haanaa yawtude tataɓal jawdi makko ndin.

• التحذير من التهاون في قسمة المواريث؛ لأنها عهد الله ووصيته لعباده المؤمنين؛ فلا يجوز تركها أو التهاون فيها.
Reŋtingol yawitagol senndoore ndonndi ; tawde ɗum ko Yamiroore Alla e jayaaɓe Makko gomɗimɓe ɓen, dagotaako tertagol ɗum maa yawitoo fii mun.

• من علامات الإيمان امتثال أوامر الله، وتعظيم نواهيه، والوقوف عند حدوده.
Hino jeyaa e maandeeji gomɗinal, ɗoftagol Yamirooje Alla ɗen, mawnina fii Haɗaani Makko ɗin, daraade ka Keer Makko

• من عدل الله تعالى وحكمته أن من أطاعه وعده بأعظم الثواب، ومن عصاه وتعدى حدوده توعده بأعظم العقاب.
Hino jeyaa e Nunɗal Alla Toowuɗo On e Ñeeñal Makko ngal, wonnde kala ɗoftiiɗo Mo, O Fodiray ontigi mbarjaari mawndi, kala yedduɗo Mo jaggiti Keeri Makko ɗin, O Kammbiranay ontigi lepte mawɗe.

وَٱلَّٰتِي يَأۡتِينَ ٱلۡفَٰحِشَةَ مِن نِّسَآئِكُمۡ فَٱسۡتَشۡهِدُواْ عَلَيۡهِنَّ أَرۡبَعَةٗ مِّنكُمۡۖ فَإِن شَهِدُواْ فَأَمۡسِكُوهُنَّ فِي ٱلۡبُيُوتِ حَتَّىٰ يَتَوَفَّىٰهُنَّ ٱلۡمَوۡتُ أَوۡ يَجۡعَلَ ٱللَّهُ لَهُنَّ سَبِيلٗا
Ɓen waɗooɓe paŋkare jeenugol e rewɓe mon ɓen, woni laaɓuɓe maa ko woori ɗum, seedinee e maɓɓe worɓe nayo juulɓe nunɗuɓe. Si ɓen seedike yi'ugol rewɓe ɓen no faggitoo paŋkare ɗen, haray waɗiree leptugol ɓe ngol jogitagol ngol ka cuuɗi haa maayde nden arana ɓe, maa Alla Waɗana ɓe laawol yawtirngol ko wanaa jogiteede nden ka cuuɗi. Refti Alla Ɓanngini yaltirngal maɓɓe ngal ɓaawo ɗum, O Sar'ini piyugol jiwo jeenuɗo mo jombaaka on sawru teemedere e raɗeede hitaande, rajmeede ware debbo jinuɗo jommbaaɗo on.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذَانِ يَأۡتِيَٰنِهَا مِنكُمۡ فَـَٔاذُوهُمَاۖ فَإِن تَابَا وَأَصۡلَحَا فَأَعۡرِضُواْ عَنۡهُمَآۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ تَوَّابٗا رَّحِيمًا
Ɓen worɓe ɗiɗo faggitiiɓe paŋkare jinaa ɗen, woni ko resɓe maa ko wonaa ɗum, leptireeɓe ɗemngal e junngo hoyniron ɓe ɗum. Si ɓe yiltike e on bone mo moƴƴini golle maɓɓe, haray ɗuurnee e lorrugol ɓe ; sabu tuuuɗo e junuubi no wa'i wa on mo faggitaaki ɗum. Pellet, Alla Laatike Jaɓoowo tuubuubuyee jeyaaɓe Makko ɓen Hinnotooɗo ɓe. Yonndinorgol ngol leptugol ɗon tun, ko aranun Farlanoo, refti ɗum Momtiraa piyugol mo jommbaa maa mo jommbaaka on raɗoo mo, woppa wara jomɓuɗo maa jommbaa.
تفسیرهای عربی:
إِنَّمَا ٱلتَّوۡبَةُ عَلَى ٱللَّهِ لِلَّذِينَ يَعۡمَلُونَ ٱلسُّوٓءَ بِجَهَٰلَةٖ ثُمَّ يَتُوبُونَ مِن قَرِيبٖ فَأُوْلَٰٓئِكَ يَتُوبُ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Anndee ko Alla Jaɓanta tuubuubuyee, ko ɓen faggitorayɓe goopi e geddi e dow majjere maɓɓe bone ɗin geddi ; ko wano non kadi kala faggitorɗo goopi foti o tewi maa o tewaaki, hooti ɓe ruttiie Joomi maɓɓe ado maayde nden ; ɓen ɗon, Alla Jaɓanay ɓe tuubuubuyee, O Yawtana ɓe goopi maɓɓe. Alla Laatike Annduɗo fiyakuuji tagu Makko ngun, Ñeeñuɗo e Toppitagol Makko ngol Sar'ina.
تفسیرهای عربی:
وَلَيۡسَتِ ٱلتَّوۡبَةُ لِلَّذِينَ يَعۡمَلُونَ ٱلسَّيِّـَٔاتِ حَتَّىٰٓ إِذَا حَضَرَ أَحَدَهُمُ ٱلۡمَوۡتُ قَالَ إِنِّي تُبۡتُ ٱلۡـَٰٔنَ وَلَا ٱلَّذِينَ يَمُوتُونَ وَهُمۡ كُفَّارٌۚ أُوْلَٰٓئِكَ أَعۡتَدۡنَا لَهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا
Alla Jaɓataa tuubuubuyee ɓen duumotooɓe e geddi ɓe roŋka tuubude e majji haa ɗeɗɗere maayde nannga ɓe, ontuma gooto e maɓɓe wi'a : "Min mi tuubii jooni e ko mi faggitii kon e geddi. Alla Jaɓataa fahin, tuubuubuyee ɓen maayidooɓe e keeferaaku. Ɓen yeddooɓe duumo- tooɓe e geddi ɗon, e ɓen maayidooɓe e keeferaaku, Men Hebilanii ɓe fow lepte muusuɗe.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا يَحِلُّ لَكُمۡ أَن تَرِثُواْ ٱلنِّسَآءَ كَرۡهٗاۖ وَلَا تَعۡضُلُوهُنَّ لِتَذۡهَبُواْ بِبَعۡضِ مَآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ إِلَّآ أَن يَأۡتِينَ بِفَٰحِشَةٖ مُّبَيِّنَةٖۚ وَعَاشِرُوهُنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِۚ فَإِن كَرِهۡتُمُوهُنَّ فَعَسَىٰٓ أَن تَكۡرَهُواْ شَيۡـٔٗا وَيَجۡعَلَ ٱللَّهُ فِيهِ خَيۡرٗا كَثِيرٗا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɓe Makko ɓen, dagaŋtaako on nde ronirton rewɓe baabiraaɓe mon e ɓadiiɓe mon wano jawdi ronirtee, maa etagol no resiraɓe maa no resinira ɓe on mo faalaɗon maa haɗon ɓe reseede. Dagaŋtaako on kadi jogitorgol resaaɓe mon ɓen ɓe añuɗon fii no lorriron ɓe haa ɓe jonnita on yoga e kon ko okkunoɗon ɓe e teŋe maa ko nanndi heen si wanaa hara ɓe faggiti paŋkare ɓannguɗo wano jinugol ; si ɓe huuwii ɗum, ina dagano on jogitorgol ɓe e ɓiɗtinana ɓe fii no ɓe soktitora kon ko okkunoɗon ɓe. Wonndiree e rewɓe mon ɓen no moƴƴiri, accon lorrugol ɓe, ɗuɗɗinon moƴƴagol e maɓɓe. Si on añiriiɓe fiyaake aduna, muññee ; sabu no jortaa nde Alla Waɗata e kon ko añuɗon moƴƴere ɗuuɗunde aduna e laakara.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• ارتكاب فاحشة الزنى من أكثر المعاصي خطرًا على الفرد والمجتمع؛ ولهذا جاءت العقوبات عليها شديدة.
Faggitagol paŋkare jinaa no jeyaa e ko ɓuri mawnude e boneeji neɗɗo on e renndo ngon, ko ɗum waɗi si ñaawoore mun nden hino saɗtinaa!

• لطف الله ورحمته بعباده حيث فتح باب التوبة لكل مذنب، ويسر له أسبابها، وأعانه على سلوك سبيلها.
Newanagol Alla ngol e jeyaaɓe Makko ɓen, tawde O Udditanii bakkondimɓe ɓen damal tuubuubuyee ngal, O Newini fii mun.

• كل من عصى الله تعالى بعمد أو بغير عمد فهو جاهل بقدر من عصاه جل وعلا، وجاهل بآثار المعاصي وشؤمها عليه.
Kala on goopirɗo Alla tewaare maa hara o tewaaki, hombo woni majjuɗo fotde Alla toowdo mo O yeddi O,e majjude batte goopi mun e kiite majji.

• من أسباب استمرار الحياة الزوجية أن يكون نظر الزوج متوازنًا، فلا يحصر نظره فيما يكره، بل ينظر أيضا إلى ما فيه من خير، وقد يجعل الله فيه خيرًا كثيرًا.
Hino jeyaa e ko tabiŋta dewgal, nde gorko on ndaarannde fotondirnde, o ndaarataa e debbo makko on ko o añi kon tun, si ko woni, o ndaaray kadi moƴƴere nden, arma Alla Waɗa e nden moƴƴere ɗuuɗunde.

وَإِنۡ أَرَدتُّمُ ٱسۡتِبۡدَالَ زَوۡجٖ مَّكَانَ زَوۡجٖ وَءَاتَيۡتُمۡ إِحۡدَىٰهُنَّ قِنطَارٗا فَلَا تَأۡخُذُواْ مِنۡهُ شَيۡـًٔاۚ أَتَأۡخُذُونَهُۥ بُهۡتَٰنٗا وَإِثۡمٗا مُّبِينٗا
Si on faandike onon resuɓe, seerugol rewɓe mon ɓen, waɗtitiron ɓe woɗɓe goo, ella alaa e ɗum. Si tawii non on jonnii on debbo mo eɓɓuɗon seerude jawl ɗuuɗuɗe fii teŋe makko, dagaŋtaako on ƴettugol e ɗum hay huunde ; ƴettugol ɗum ko jeyaaɗum e fefindaande e bakkaat ɓannguɗo.
تفسیرهای عربی:
وَكَيۡفَ تَأۡخُذُونَهُۥ وَقَدۡ أَفۡضَىٰ بَعۡضُكُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٖ وَأَخَذۡنَ مِنكُم مِّيثَٰقًا غَلِيظٗا
Ko honno ƴettirton kon ko okkuɗon ɓe e teŋe ɓaawo nde yottindirɗon wirtondirɗon? Anndee fawñagol e ko ɓe jogitii kon ɓaawo ɗum, ko huunde ŋiñaande.be nanngii e mon Ahdi cattudo, oon woni daganaade mon rewbe be tawa ko e Sariya Alla e Konngol mum.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَنكِحُواْ مَا نَكَحَ ءَابَآؤُكُم مِّنَ ٱلنِّسَآءِ إِلَّا مَا قَدۡ سَلَفَۚ إِنَّهُۥ كَانَ فَٰحِشَةٗ وَمَقۡتٗا وَسَآءَ سَبِيلًا
Wata on jommbu ɓen ɓe baabiraaɓe mon ɓen jommbunoo ; ɗum no harmi si wanaa kon ko feƴƴi ado islaamu on, on nanngitirtaaake ɗum. Ko ɓiɗɗo jommbata kon suddiiɗo ben mon, hino ŋiññaa ko tiiɗi, Alla no Tikkirana huuwuɗo ɗum, kadi ko laawol bonugol.
تفسیرهای عربی:
حُرِّمَتۡ عَلَيۡكُمۡ أُمَّهَٰتُكُمۡ وَبَنَاتُكُمۡ وَأَخَوَٰتُكُمۡ وَعَمَّٰتُكُمۡ وَخَٰلَٰتُكُمۡ وَبَنَاتُ ٱلۡأَخِ وَبَنَاتُ ٱلۡأُخۡتِ وَأُمَّهَٰتُكُمُ ٱلَّٰتِيٓ أَرۡضَعۡنَكُمۡ وَأَخَوَٰتُكُم مِّنَ ٱلرَّضَٰعَةِ وَأُمَّهَٰتُ نِسَآئِكُمۡ وَرَبَٰٓئِبُكُمُ ٱلَّٰتِي فِي حُجُورِكُم مِّن نِّسَآئِكُمُ ٱلَّٰتِي دَخَلۡتُم بِهِنَّ فَإِن لَّمۡ تَكُونُواْ دَخَلۡتُم بِهِنَّ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ وَحَلَٰٓئِلُ أَبۡنَآئِكُمُ ٱلَّذِينَ مِنۡ أَصۡلَٰبِكُمۡ وَأَن تَجۡمَعُواْ بَيۡنَ ٱلۡأُخۡتَيۡنِ إِلَّا مَا قَدۡ سَلَفَۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Alla Harminanii on resugol : Neeniraaɓe mon ɓen no ɓe foti waade ; wano neene neenemon maa pati mon ka neene maa pati mon ka baa, e ɓiɗɓe mon rewɓe ɓen no foti waade ; ɗum ko wano ɓiɗɓe ɓiɗɗo mon debbo maa taaniraaɓe mon rewɓe, e ɓiɗɓe jiwɓe ɓe ɓiɗɓe mon worɓe jibini maa ɓe ɓiɗɓe mon rewɓe jibini no ɓe foti waade, banndiraaɓe mon rewɓe, e yaayiraaɓe mon maa yaayiraaɓe baabiraaɓe mon, e neeniraaɓe mon ka dewol maa neeniraaɓe baabiraaɓe mon ka dewol no ɓe foti waade, e jiwɓe [banndiraawo mon] neene-gooto maa baaba-gooto e jiwɓe neene-gooto maa baaba-gooto mon e ɓiɗɓe ɓen ɗon no ɓe foti waade, e neeniraaɓe mon muynimɓe on, e banndiraaɓe mon rewɓe ka muynidal, e neeniraaɓe ɓeynguuli mon ; foti non on naatidii e maɓɓe suudu maa hara on naatidaali e maɓɓe suudu, e jiwɓe ɓeynguuli mon ɓe wanaa ɓiɗɓe mon reedu ne'eteeɓe ko heewi kon ka galle mon ; hay si tawii non ɓe ne'aaka ka galle yonii tawde on naatidii e neene maɓɓe en suudu, si tawii non on naatidaai e maɓɓe suudu haray bakkaatu alanaa on nde resoton ɓiɗɓe maɓɓe rewɓe ɓen, hino harmani on kadi resugol ɓeynguuli ɓiɗɓe mon ɓen iwɓe e keeci mon ; hay si tawii non ɓe naatidaali e suudu, ko wano non kadi ɓeynguuli ɓiɗɓe mon ɓen ka muynidal, harminanaama on kadi hawtindirgol hakkunde banndiraaɓe ɗiɗo hawtuɓe enɗam maa muynidal ; si wanaa kon ko yawtunoo fewndo majjere, Alla Yaafike ɗum, pellet, Alla Laatike Yaafotooɗo jeyaaɓe Makko tuubooɓe ɓen ruttoo e Makko, Hinnotooɗo ɓe. Tabitii kadi ka sunna, harmineede mooɓindirgol hakkunde debbo e yaayiraawo mun maa neenirawo makko ka dewol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• إذا دخل الرجل بامرأته فقد ثبت مهرها، ولا يجوز له التعدي عليه أو الطمع فيه، حتى لو أراد فراقها وطلاقها.
Si gorko naatidii e ɓeyngu mun suudu, haray teŋe ɗen daganike mo, daganaakinde gorko on jaggita mbo, maa salagol jonnude ɗum;hay si tawii non faala seerde mo woni.

• حرم الله تعالى نكاح زوجات الآباء؛ لأنه فاحشة تمقتها العقول الصحيحة والفطر السليمة.
Allaahu Toowuɗo On Harminii resugol ɓeynguuli baabiraaɓe ɓen tawde ɗum ko paŋkare ɗe haqqille hisuɗe kaanini fii mun.

• بين الله تعالى بيانًا مفصلًا من يحل نكاحه من النساء ومن يحرم، سواء أكان بسبب النسب أو المصاهرة أو الرضاع؛ تعظيمًا لشأن الأعراض، وصيانة لها من الاعتداء.
Allaahu On Toowuɗo On Ɓannginirii no laaɓiri, ɓen dagotooɓe reseede e rewɓe ɓen e ɓen ɓe dagotaako reseede, foti non ko sabu enɗam ɗam maa esirayaagal ngal maa muynidal ngal ; ɗum le, ko fii mawningol debbo on reena mo e jaggiteede.

۞ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلنِّسَآءِ إِلَّا مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡۖ كِتَٰبَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡۚ وَأُحِلَّ لَكُم مَّا وَرَآءَ ذَٰلِكُمۡ أَن تَبۡتَغُواْ بِأَمۡوَٰلِكُم مُّحۡصِنِينَ غَيۡرَ مُسَٰفِحِينَۚ فَمَا ٱسۡتَمۡتَعۡتُم بِهِۦ مِنۡهُنَّ فَـَٔاتُوهُنَّ أُجُورَهُنَّ فَرِيضَةٗۚ وَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ فِيمَا تَرَٰضَيۡتُم بِهِۦ مِنۢ بَعۡدِ ٱلۡفَرِيضَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Harminanaama on kadi resugol : ɓen rewɓe jommbaaɓe ; si wanaa ɓen ɓe jeytirɗon ñaame mon ka konehoyri fii laawol Alla, hino daganii on renndugol e ɓen ɗon tuma ɓe laaɓiri fiilordu. Alla Farlii ɗum e dow mooɗon, O Daginani on ko wanaa ɓen rewɓe ɗon, nde ɗaɓɓirton laɓɓingol pittaali mon kon ko dagii hara wanaa faandagol jinaa. Kala mon dakmitorɗon e maɓɓe desal, jonnee mo teŋe makko ɗe Alla Waɗaniɓe ɗen farilla waɗɗiiɗo on, bakkaatu alanaa on e kon ko yarlondirton ɗuytugol maa ɓeyda teŋe waɗɗiiɗe ɗen ɓaawo ɗum happeede. Pellet, Alla Laatike Annduɗo tagu Makko ngun, huunde suuɗaaki Mo e maɓɓe, Ñeeñuɗo e Toppitagol Makko ngol e Sar'ia.
تفسیرهای عربی:
وَمَن لَّمۡ يَسۡتَطِعۡ مِنكُمۡ طَوۡلًا أَن يَنكِحَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ فَمِن مَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُم مِّن فَتَيَٰتِكُمُ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِۚ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِإِيمَٰنِكُمۚ بَعۡضُكُم مِّنۢ بَعۡضٖۚ فَٱنكِحُوهُنَّ بِإِذۡنِ أَهۡلِهِنَّ وَءَاتُوهُنَّ أُجُورَهُنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِ مُحۡصَنَٰتٍ غَيۡرَ مُسَٰفِحَٰتٖ وَلَا مُتَّخِذَٰتِ أَخۡدَانٖۚ فَإِذَآ أُحۡصِنَّ فَإِنۡ أَتَيۡنَ بِفَٰحِشَةٖ فَعَلَيۡهِنَّ نِصۡفُ مَا عَلَى ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ مِنَ ٱلۡعَذَابِۚ ذَٰلِكَ لِمَنۡ خَشِيَ ٱلۡعَنَتَ مِنكُمۡۚ وَأَن تَصۡبِرُواْ خَيۡرٞ لَّكُمۡۗ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Kala e mon onon worɓe ɓen mo hattanaaka resugol rewɓe seŋiiɓe sabu baasal yaajireede, hino daganoo mo resugol ɓen ɓe o jeytiri ñaamo makko ngon ; si ɓen laatike gomɗimɓe. Ko Alla Ɓuri Anndude haqiiqa gomɗinal mon e ko wirnii e fiyaake mon, onon e ɓen rewɓe, hiɗon fota ka diina e ka neɗɗaaku, wata on towniŋtinano resugol ɓen. Resireeɓe duŋayee mawɓe maɓɓe ɓen, jonniron ɓe teŋe maɓɓe ɗen no haaniri ; si tawii ko ɓe laaɓuɓe hara wanaa feññinooɓe jinnduru mun wanaa kadi njaatotooɓe fii ko jeenida e maɓɓe. Si ɓe resaama, ɓe faggitike paŋkare jinaa, foccireeɓe feccere paatawol rinɗumɓe ɓen : ɗum woni paatawol cappanɗe jowi, ɓe rajmetaake, ko rinɗuɓe ɓen piyetee haa maaya si ɓe jinii ko ɓe resaaɓe. Kon ko jaŋtaa ɗon e dagagol resude horɓe gomɗimɓe laaɓuɓe, ko hoynangol on hulanɗo hoore-mun yanugol e jinaa, fii o maraa feere resugol rinɗuɓe ɓen, wonnde muññorgol desal horɓe ɓen ɓuri. Alla ko Haforanoowo kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe. No jeyaa e Hinnayee Makko on : Sar'inangol ɓe resugol horɓe ɓen tuma tawi feere alaa ko resira rinɗumɓe ɓe, fii hulugol jeeno.
تفسیرهای عربی:
يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُبَيِّنَ لَكُمۡ وَيَهۡدِيَكُمۡ سُنَنَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ وَيَتُوبَ عَلَيۡكُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Alla Seniiɗo On ko Faandorii Sar'ingol ɗee ñaawooje, ko Ɓannginanngol on doose Diina Makko kan, e kon ko moƴƴinanta on aduna e laakara, Himo Faadori ɗum kadi Fewnirgol on laawi Annabaaɓe ɓen ado mon : ka dagingol harmina e ka jikkuuji maɓɓe tedduuɗi, e fillayeeji maɓɓe yettiniiɗi ; fii yo on ñemtimɓe. Himo Faandii kadi ruttugol on e geddi adda on e ɗoftaare. Alla ko Annduɗo moƴƴere jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo e Sari'aaji Makko e Toppitagol fiyakuuji maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• حُرمة نكاح المتزوجات: حرائر أو إماء حتى تنقضي عدتهن أيًّا كان سبب العدة.
Hino harmi jommbugol resaaɓe : woni rinɗuɓe maa horɓe ; fannii ɓe edda maɓɓe on timmaali, no edda on wa'iri woo.

• أن مهر المرأة يتعين بعد الدخول بها، وجواز أن تحط بعض مهرها إذا كان بطيب نفس منها.
Wonnde no waɗɗii jonnugol teŋe debbo tuma nde o naatidaa e suudu, e wonnde hino dagoo jonnugol yoga e teŋe ɗen si o fottanaama e ɗum.

• جواز نكاح الإماء المؤمنات عند عدم القدرة على نكاح الحرائر؛ إذا خاف على نفسه الوقوع في الزنى.
Dagagol resude horɓe gomɗimɓe ɓen si feere resugol rinɗuɓe ɓen heɓaaki, e si tawii ontigi hulanii hoore-mun yanugol e jeeno(jina).

• من مقاصد الشريعة بيان الهدى والضلال، وإرشاد الناس إلى سنن الهدى التي تردُّهم إلى الله تعالى.
Hino jeyaa e faandaareeji Sari'a on : ɓannginngol peewal ngal e majjere nden, fewnira yimɓe ɓen faande e Alla Toowuɗo On.

وَٱللَّهُ يُرِيدُ أَن يَتُوبَ عَلَيۡكُمۡ وَيُرِيدُ ٱلَّذِينَ يَتَّبِعُونَ ٱلشَّهَوَٰتِ أَن تَمِيلُواْ مَيۡلًا عَظِيمٗا
Alla no faandi Jaɓangol on tuubuubuyee, O Yawtana on goopi mon, ɓen jokkuɓe mbeleendi mun hino faalaa nde woɗɗitoron e laawol feewungol ngol woɗɗitannde tiiɗunde.
تفسیرهای عربی:
يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُخَفِّفَ عَنكُمۡۚ وَخُلِقَ ٱلۡإِنسَٰنُ ضَعِيفٗا
Alla no Yiɗi Hayfinanngol on e ko O Sar'inani on kon, O Fawataa on ko on hattatah ; tawde Himo Anndi lo'ere neɗɗaŋke nden ka jikku e ka tagudi.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَأۡكُلُوٓاْ أَمۡوَٰلَكُم بَيۡنَكُم بِٱلۡبَٰطِلِ إِلَّآ أَن تَكُونَ تِجَٰرَةً عَن تَرَاضٖ مِّنكُمۡۚ وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَنفُسَكُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِكُمۡ رَحِيمٗا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, wata on yoga e mon ƴettir jawle yoga e hoore meh-re ; wano jattugol maa wujjugol maa ngeeynorgol ekn. Si wanaa hara ko jawle njulorɗe ɗe halduɓe welondiri e mun ; ɗen ɗon no dagoo ñaamugol duncitora. Wata yoga mon waru yoga, wata goɗɗo e mo'on kadi waru hoore-mun. Alla Laatike Hinnotooɗo on ; Harminɗo ƴiiƴe mon e jawle mon e teddule mon.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ عُدۡوَٰنٗا وَظُلۡمٗا فَسَوۡفَ نُصۡلِيهِ نَارٗاۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرًا
Kala on huuwuɗo ko o haɗaa kon, o ñaami jawle goɗɗo maa o jaggitiri ontigi warugol mo ekn e hoore tewaare, aray Alla Naada mo yiite sunnaynge mo lepte mo Ñalnde Darngal : ɗum ko ko newanii Alla ; sabu ko O Hattanɗo kala huunde.
تفسیرهای عربی:
إِن تَجۡتَنِبُواْ كَبَآئِرَ مَا تُنۡهَوۡنَ عَنۡهُ نُكَفِّرۡ عَنكُمۡ سَيِّـَٔاتِكُمۡ وَنُدۡخِلۡكُم مُّدۡخَلٗا كَرِيمٗا
Onon gomɗimɓe ɓen, si on waɗɗitike huuwugol bakkatuuji mawɗi ɗin ; wano kafidugol e Alla maa ƴagganngol jibimɓe ɗum maa ittugol woŋkii maa ñaamugol ribaa, Men Yawtanay on goopi mon tokoosi ɗin, Men Momtana on ɗi, Men Naada on e nokkuure teddunde ka Alla ; nden woni Aljanna.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَتَمَنَّوۡاْ مَا فَضَّلَ ٱللَّهُ بِهِۦ بَعۡضَكُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ لِّلرِّجَالِ نَصِيبٞ مِّمَّا ٱكۡتَسَبُواْۖ وَلِلنِّسَآءِ نَصِيبٞ مِّمَّا ٱكۡتَسَبۡنَۚ وَسۡـَٔلُواْ ٱللَّهَ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا
Onon gomɗimɓe ɓen, wata on yelo ko Alla Ɓurniri kon yoga mon dow yoga, sabu ɗum adday tikkere e ngañaneendi. Haanaa ka rewɓe ɓen himmira kon ko Alla Hertinani worɓe ɓen, tawde kala maɓɓe e geɓal mun. Ɗaɓɓiree Alla ɓeydaare e Dokke Makko. Pellet, Alla ko Annduɗo kala huunde ; Himo Jonni kala ko hanndi kon e mun.
تفسیرهای عربی:
وَلِكُلّٖ جَعَلۡنَا مَوَٰلِيَ مِمَّا تَرَكَ ٱلۡوَٰلِدَانِ وَٱلۡأَقۡرَبُونَۚ وَٱلَّذِينَ عَقَدَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ فَـَٔاتُوهُمۡ نَصِيبَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدًا
Wonannde kala e mooɗon Men Waɗanii ɗum heftuɓe ronooɓe kon ko jibimɓe ɓen e ɓadondiraaɓe ɓen acci e ndonndi. Ɓen ɓe fiɓodiɗon e mun woondooje mon ɗen e sabu moƴƴo : Jonnitee ɓen geɓal maɓɓe ngal ka donal. Pellet, Alla Laatike ko O Seediiɗo e kala huunde ; hino jeyaa e mun, Seeditagol Mo nga'al ahodal mon. Ronindirgol e hoore woondoore ko gila ka fuɗɗorde lislaamu fuɗɗii, ɗum momtaa ontuma.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• سعة رحمة الله بعباده؛ فهو سبحانه يحب التوبة منهم، والتخفيف عنهم، وأما أهل الشهوات فإنما يريدون بهم ضلالًا عن الهدى.
Ko yaajugol yurmeende Alla nden e jeyaaɓe Makko ɓen : Kanko Seniiɗo On, himo Yiɗi tuuboowo e maɓɓe, O Hoynana ɓe. Yimɓe tuuyo ɓen non, ko majjugol e goonga kan ɓe yiɗani ɓen.

• حفظت الشريعة حقوق الناس؛ فحرمت الاعتداء على الأنفس والأموال والأعراض، ورتبت أعظم العقوبة على ذلك.
Saria on reenii haqqeeji yimɓe ɓen ; o harmini jaggitugol e woŋkiiji ɗin e jawle ɗen e teddule ɗen, o siifani ɗum ɗon fow lepte ɓurɗe mawnuae.

• الابتعاد عن كبائر الذنوب سبب لدخول الجنة ومغفرة للصغائر.
Woɗɗitagol gaay e bakkatuuji mawnuɗi ɗin hino sabibina naatde Aljanna heefane goopi ɗi.

• الرضا بما قسم الله، وترك التطلع لما في يد الناس؛ يُجنِّب المرء الحسد والسخط على قدر الله تعالى.
yarlitagol feccere Alla nden,woɗɗitoo ko woni juuɗe aade en,na deestina aade haasidaagu e tikkere dow mbaawka Alla.

ٱلرِّجَالُ قَوَّٰمُونَ عَلَى ٱلنِّسَآءِ بِمَا فَضَّلَ ٱللَّهُ بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖ وَبِمَآ أَنفَقُواْ مِنۡ أَمۡوَٰلِهِمۡۚ فَٱلصَّٰلِحَٰتُ قَٰنِتَٰتٌ حَٰفِظَٰتٞ لِّلۡغَيۡبِ بِمَا حَفِظَ ٱللَّهُۚ وَٱلَّٰتِي تَخَافُونَ نُشُوزَهُنَّ فَعِظُوهُنَّ وَٱهۡجُرُوهُنَّ فِي ٱلۡمَضَاجِعِ وَٱضۡرِبُوهُنَّۖ فَإِنۡ أَطَعۡنَكُمۡ فَلَا تَبۡغُواْ عَلَيۡهِنَّ سَبِيلًاۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيّٗا كَبِيرٗا
Worɓe ɓen ko toppitotooɓe rewɓe ɓen, ɓe kippira ɓe sabu kon ko Alla Hertinani ɓe e Ɓural Makko, e sabu kon ko O Waɗɗini e maɓɓe nafqugol e rewɓe maɓɓe ɓen. Men rewɓe moƴƴuɓe : ko ɗoftotooɓe Joomi maɓɓe On, ɓe yaŋkinanoo moodiɓɓe maɓɓe ɓen, ɓe reenortooɓe ka moodiɓɓe maɓɓe ɓen wirnii peewal Alla. Ɓen rewɓe ɓe huloton dartagol moodi maɓɓe e konngol maa kuugal, fuɗɗoree wurtugol ɓe ngol -onon moodiɓɓe ɓen, anndiŋtingol ɓe fii Alla, si ɓe wurtaaki, feron ɓe ka mbalndi ; saloɗon yottagol e maɓɓe, si ɓe wurtaaki, piyon ɓe piggal ngal barmiŋtaa, si ɓe wurtike e ɗoftaare Alla nden, wata on jaggitir e maɓɓe tooñe maa feloore. Pellet, Alla Laatike Toowuɗo e kala huunde, Mawnuɗo e Jaati mun e Sifaaji mun, hulee Mo.
تفسیرهای عربی:
وَإِنۡ خِفۡتُمۡ شِقَاقَ بَيۡنِهِمَا فَٱبۡعَثُواْ حَكَمٗا مِّنۡ أَهۡلِهِۦ وَحَكَمٗا مِّنۡ أَهۡلِهَآ إِن يُرِيدَآ إِصۡلَٰحٗا يُوَفِّقِ ٱللَّهُ بَيۡنَهُمَآۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا خَبِيرٗا
Si on hulii -onon ɓeynguureeji ɗin-, nde resindirɓe ɓen lurrata hakkunde maɓɓe haa hewta ngayngu, hary imminee gorko nunɗuɗo immorɗo e yimɓe gorko on, e gorko nunɗuɗo immorɗo e yimɓe debbo on ; fii no ɓe ñaawira hakkunde maɓɓe no haaniri -foti ɓe seeday maa ɓe wontida- e hoore non ko woŋtidugol ngol ɓuraa yiɗeede. Si ɓen ñaawooɓe ɗiɗo faandike moƴƴingol, Alla Hawrindinay ɓe fottindingol hakkunde resondirɓe ɓen. Pellet, huunde suuɗaaki Alla e jeyaaɓe Makko ɓen, ko O Annduɗo kala ɓerɗe maɓɓe soomi.
تفسیرهای عربی:
۞ وَٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ وَلَا تُشۡرِكُواْ بِهِۦ شَيۡـٔٗاۖ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنٗا وَبِذِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱلۡجَارِ ذِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡجَارِ ٱلۡجُنُبِ وَٱلصَّاحِبِ بِٱلۡجَنۢبِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِ وَمَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ مَن كَانَ مُخۡتَالٗا فَخُورًا
Rewee Alla Tun, hara on kafidaali e Makko goɗɗum goo. Moƴƴon e jibimɓe on ɓen ; teddinon ɓe ɗoftoɗon ɓe, moƴƴoɗon e joomiraaɓe ɓadondiral ɓen, e alyatimeeɓe ɓen, e waasuɓe ɓen, moƴƴoɗon e kawtalo jom-ɓadondiral, e kawtaljo woɗɗitiiɗo ka enɗam, moƴƴoɗon e wonndiiɗo on ka yahdu, moƴƴoɗon e seteejo tumaraŋkeejo, moƴƴoɗon e ɓen ɓe jeyruɗon ñaame mon. Pellet, Alla Yiɗaa on laatiiɗo ñaaƴoowo towniŋtiniiɗo e yimɓe ɓen, mantoowo hoore-mun hakkunde yimɓe.
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ يَبۡخَلُونَ وَيَأۡمُرُونَ ٱلنَّاسَ بِٱلۡبُخۡلِ وَيَكۡتُمُونَ مَآ ءَاتَىٰهُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَأَعۡتَدۡنَا لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابٗا مُّهِينٗا
Alla Yiɗaa ɓen haɗitotooɓe nafqugol kon ko O Waɗɗini e maɓɓe immorde e ko O Arsike ɓe, hiɓe yamira woɗɓe goo ko woori ɗum, hiɓe suuɗa kon ko Alla Okki ɓe e Ɓural Makko : immorde e jawdi e ganndal ekn, hiɓe suuɗa yimɓe ɓen goonga kan, ɓe holla mehre nden ; ɗum fow ko jikkuuji keeferaaku, gomɗii Alla Heblanii heeferɓe ɓen lepte hoynooje.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• ثبوت قِوَامة الرجال على النساء بسبب تفضيل الله لهم باختصاصهم بالولايات، وبسبب ما يجب عليهم من الحقوق، وأبرزها النفقة على الزوجة.
Tabiti wonde worɓe ɓen ko ardiiɓe rewɓe ɓen sabu ko Alla Hertininirani ɓe kon toppitagol ɓe, e sabu ko O Waɗɗini kon e maɓɓe nafqugol e rewɓe maɓɓe ɓen

• التحذير من البغي وظلم المرأة في التأديب بتذكير العبد بقدرة الله عليه وعلوه سبحانه.
Rentiŋgol jeyaaɗo bewre e jaggitere e tooñugol rewɓe ɓen ka wurtugol ɓe,e siftinde mbo mbaawka Alla e toowal mum kanko mo senaare woodani.

• التحذير من ذميم الأخلاق، كالكبر والتفاخر والبخل وكتم العلم وعدم تبيينه للناس.
Rentingol e jikkuuji ŋiñaaji ; wano townitaare, e maŋti, e nguddam(lomre) , e suuɗugol yimɓe ɓen ganndal.

وَٱلَّذِينَ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُمۡ رِئَآءَ ٱلنَّاسِ وَلَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَلَا بِٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۗ وَمَن يَكُنِ ٱلشَّيۡطَٰنُ لَهُۥ قَرِينٗا فَسَآءَ قَرِينٗا
Men Hebilanii kadi lepte ɗen ɓen funsirooɓe jawle mun ɗen yiinorgol yimɓe ɓen e yetteede e maɓɓe, ɓen ɓe gomɗiŋtaa Alla, ɓe gomɗiŋtaa kadi Ñalnde Darngal ; Men Maranii ɓen lepte hoynooje, ko jokkugol ɓe seytaane ngol woni ko majjini ɓe, kala non mo seytaane laatanii wondiɗɗo ciŋkodaaɗo : haray o bonii wondiɗɗo!
تفسیرهای عربی:
وَمَاذَا عَلَيۡهِمۡ لَوۡ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَأَنفَقُواْ مِمَّا رَزَقَهُمُ ٱللَّهُۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِهِمۡ عَلِيمًا
E ko honɗum lorraaynoo ɓe si ɓe gomɗinno Alla e Ñalnde Darngal, ɓe nafqi e ɗen jawle maɓɓe ɗen e fii Alla ? Si ko woni, moƴƴere nden ko e ɗum woni. Alla non Laatike Annduɗo ɓe, huunde suuɗaaki Mo e fii maɓɓe, O Yoɓitoyay gooto kala e golle mun.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَظۡلِمُ مِثۡقَالَ ذَرَّةٖۖ وَإِن تَكُ حَسَنَةٗ يُضَٰعِفۡهَا وَيُؤۡتِ مِن لَّدُنۡهُ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Pellet, Alla Toowuɗo On ko Nunɗuɗo Mo tooñirtaa jeyaaɓe Makko ɓen hay huunde, O Ɗuytataa moƴƴi maɓɓe ɗin yeru ñuungii, O Ɓeydirtaa kadi bonɗi maɓɓe hay e huunde. Si wonii ko moƴƴere fotaynde abbere-jarra, O Sowiraynde Ɓural Makko ngal, O Okka immorde ka Makko njoɓdi mawndi baraaji.
تفسیرهای عربی:
فَكَيۡفَ إِذَا جِئۡنَا مِن كُلِّ أُمَّةِۭ بِشَهِيدٖ وَجِئۡنَا بِكَ عَلَىٰ هَٰٓؤُلَآءِ شَهِيدٗا
Ko honno woniroyta muraadu ndu Ñalnde Darngal tuma Men Addoyta Annabaajo immorde e kala mote mo no seeditoo e ko ɓe gollunoo, Men Addoye an Nulaaɗo, e mofte maa ɗen ko a seeditotooɗo ?
تفسیرهای عربی:
يَوۡمَئِذٖ يَوَدُّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَعَصَوُاْ ٱلرَّسُولَ لَوۡ تُسَوَّىٰ بِهِمُ ٱلۡأَرۡضُ وَلَا يَكۡتُمُونَ ٱللَّهَ حَدِيثٗا
Nden Ñalnde Mawnde, ɓen yedduɓe Alla e Nulaaɗo Makko on yeloto hara nun ɓe woŋtayno leydi ɓe feppindinee e mayri, ɓe suuɗataa Alla hay huunde e ko ɓe gollaynoo ; tawde Alla Sokoyay ɗemɗe maɓɓe ɗen fii wata ɓe wowlu, O Duŋanoo (sakkita) tere maɓɓe ɗen ɗe seeditoo golle maɓɓe ɗen.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَقۡرَبُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَأَنتُمۡ سُكَٰرَىٰ حَتَّىٰ تَعۡلَمُواْ مَا تَقُولُونَ وَلَا جُنُبًا إِلَّا عَابِرِي سَبِيلٍ حَتَّىٰ تَغۡتَسِلُواْۚ وَإِن كُنتُم مَّرۡضَىٰٓ أَوۡ عَلَىٰ سَفَرٍ أَوۡ جَآءَ أَحَدٞ مِّنكُم مِّنَ ٱلۡغَآئِطِ أَوۡ لَٰمَسۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَلَمۡ تَجِدُواْ مَآءٗ فَتَيَمَّمُواْ صَعِيدٗا طَيِّبٗا فَٱمۡسَحُواْ بِوُجُوهِكُمۡ وَأَيۡدِيكُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَفُوًّا غَفُورًا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, wata on juulu hara hiɗon siwri haa ɗiwton e ngon siwrugol anndon ko wowloton -ɗum ko ado sanngara harminireede pellital - Wata on juulu kadi ko on modduɓe janaaba, wata on naatir non kadi ka juulirɗe si wanaa hara on feƴƴay woni haa lootoɗon. Si on woni e nawnraare haɗaynde on huutorgol ndiyam, maa hara ko on setiiɓe, maa goɗɗo e mun yehi ɓaawo hoggo, maa hara on renndo e rewɓe ɓen ; roŋkuɗon ndiyam, faandoree taamoragol leydi laaɓundi : mowlon geece mon ɗen e juuɗe mon ɗen. Pellet, Alla Laatike Haforoowo palje mon, Yawtanoowo on.
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ أُوتُواْ نَصِيبٗا مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِ يَشۡتَرُونَ ٱلضَّلَٰلَةَ وَيُرِيدُونَ أَن تَضِلُّواْ ٱلسَّبِيلَ
E a anndaa, an Nulaaɗo, wonnde ɓee alyahuudaaɓe ɓe Alla Okkunoo geɓal e ganndal Tawreetaare nden, hiɓe waɗtitira peewal ngal majjere, hiɓe rerɗira majjingol on onon muumini en, e laawol foccii ngol ngol Nulaaɗo on addani on ; fii no jokkiron laawol maɓɓe ooñii ngol ngol ?!
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من كمال عدله تعالى وتمام رحمته أنه لا يظلم عباده شيئًا مهما كان قليلًا، ويتفضل عليهم بمضاعفة حسناتهم.
Hino jeyaa e Nunɗal Alla ngal e Yurmeende Makko nden, tawde O Tooñirtaa jeyaaɓe Makko ɓen ko foti e famɗude, Himo Sowana ɓe moƴƴi maɓɓe ɗin.

• من شدة هول يوم القيامة وعظم ما ينتظر الكافر يتمنى أن يكون ترابًا.
Hino jeyaa e ko Laakara hulɓinorii, kon ko habbii keefeero on tuma o yelotoo woŋtugol leydi

• الجنابة تمنع من الصلاة والبقاء في المسجد، ولا بأس من المرور به دون مُكْث فيه.
wondude e janaaba hino haɗa juulugol e heddagol ka juulirde, ella alaa e nde ontigi taƴita ka juulirde himo wonndi e janaaba tawa o duumaaki e hende.

• تيسير الله على عباده بمشروعية التيمم عند فقد الماء أو عدم القدرة على استعماله.
Alla newnanii jeyaaɓe Makko ɓen dagingol taamagol tuma ndiyam ŋakki maa tuma o ronki huutorde ɗam woni ngaŋto.

وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِأَعۡدَآئِكُمۡۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَلِيّٗا وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ نَصِيرٗا
Ko Alla Tedduɗo Mawɗo On Ɓuri Anndude ayɓe mon ɓen onon muumini en, O Humpitii on fii maɓɓe O Ɓannginni on ngayngu maɓɓe ngun. Alla yonii Giɗo Reenoowo on, Alla yonii Ballo Daɗndoowo mon pewje maɓɓe e lorra maɓɓe, O Wallay on e maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
مِّنَ ٱلَّذِينَ هَادُواْ يُحَرِّفُونَ ٱلۡكَلِمَ عَن مَّوَاضِعِهِۦ وَيَقُولُونَ سَمِعۡنَا وَعَصَيۡنَا وَٱسۡمَعۡ غَيۡرَ مُسۡمَعٖ وَرَٰعِنَا لَيَّۢا بِأَلۡسِنَتِهِمۡ وَطَعۡنٗا فِي ٱلدِّينِۚ وَلَوۡ أَنَّهُمۡ قَالُواْ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَا وَٱسۡمَعۡ وَٱنظُرۡنَا لَكَانَ خَيۡرٗا لَّهُمۡ وَأَقۡوَمَ وَلَٰكِن لَّعَنَهُمُ ٱللَّهُ بِكُفۡرِهِمۡ فَلَا يُؤۡمِنُونَ إِلَّا قَلِيلٗا
Hino e ɓeya alyahuudaaɓe yimɓe waylirooɓe Konngol Alla Jippiingo ngol, ɓe waylira ngol ko ngol jippiniraaka, hiɓe wi'ana Nulaaɗo on mo jam e kisiyee woni e mun on, tuma on yamiri ɓe fiyaake : "Men nanii haala maa kan, men yeddii yamiroore maa nden", hiɓe jalkitira wi'ugol : "Heɗito ko men wi'aŋte kon" ; hiɓe heɓɓitora haala maɓɓe "raa'inaa" kan, faandorgol wiide : "Heɗito men", si ko woni, ko ittugol yiila ɓe faandorii kon ko ɗemɗe maɓɓe wowlata ; ko huɗugol Nulaaɗo on (yo o his) ɓe faanddii, e yuwugol ka diina. Hara nun ɓe wi'ayno : "Men nanii haala maa kan, men ɗoftike yamiroore maa nden", ɓe wi'a: "Heɗito", hara ɓe wi'aali : "A nanataa", ɓe wi'a: "Heɗito men men gelloo haala maa", ɓe tertoo wi'ugol : "Aynu men" ; ko ɗum ɓuraynoo moƴƴande ɓe, ɓura kadi foccanaade ɓe ; sabu ko ɗon woni ne'anagol Nulaaɗo on (yo o his). Ko woni tun, Alla Huɗii ɓe, O Pottiniri ɓe e Yurmeende Makko nden sabu keeferaaku maɓɓe ngun, ɓe gomɗiŋtaa gomɗinal nafayngal.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ ءَامِنُواْ بِمَا نَزَّلۡنَا مُصَدِّقٗا لِّمَا مَعَكُم مِّن قَبۡلِ أَن نَّطۡمِسَ وُجُوهٗا فَنَرُدَّهَا عَلَىٰٓ أَدۡبَارِهَآ أَوۡ نَلۡعَنَهُمۡ كَمَا لَعَنَّآ أَصۡحَٰبَ ٱلسَّبۡتِۚ وَكَانَ أَمۡرُ ٱللَّهِ مَفۡعُولًا
Ko onon yo ɓeya okkanooɓe Defte imoorde e Alyahuuda e Annasaare, gomɗinee Nden nde Men Jippini e Muhammadu on mo jam e kisiyee woni e mun, Nden Deftere goonginnde Ɗen wonɗe ka mon immorde e Tawreeta e Linjiila, ado Men Mehude momta tere ɗen ka geece mon, Men Waɗtira ɗe wano ɓabbe mon ɗen, maa Men Woɗɗiŋtina ɓe e Yurmeende Alla nden wano Men Huɗirnoo yimɓe asewe ɓen : jaggitunooɓe waañugol ngol nden ñalnde haɗaande, Alla Wayliri ɓe Bahɗi, Fiyaake Alla on e Kattal Makko ngal Laatike Siineteeɗum.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَغۡفِرُ أَن يُشۡرَكَ بِهِۦ وَيَغۡفِرُ مَا دُونَ ذَٰلِكَ لِمَن يَشَآءُۚ وَمَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَقَدِ ٱفۡتَرَىٰٓ إِثۡمًا عَظِيمًا
Pellet, Alla Yawtantaa gooto e tagu Makku ngun kafidugol Mo e goɗɗum, Himo Yawtana on Mo O Muuyi geddi jaasuɗi sirku, Maa O Leptira ɗum nunɗal Makko ngal Mo O Muuyi e maɓɓe yeru bakkaatu ontigi on. Kala non kafiduɗo Alla e goɗɗum, gomɗii haray o fefindike bakkaatu mawɗo mo yawtantaake.
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ يُزَكُّونَ أَنفُسَهُمۚ بَلِ ٱللَّهُ يُزَكِّي مَن يَشَآءُ وَلَا يُظۡلَمُونَ فَتِيلًا
E a anndaa an Nulaaɗo, fiyaake ɓen laɓɓinooɓe ko'e mun e golle mun ? Ko woni, ko Alla Tun woni Laɓɓinoowo on Mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen ; tawde ko Kaŋko Anndi ko soomii e ɓerɗe maɓɓe, ɓe ɗuytaŋtaake huunde e baraaji golle maɓɓe ; hay si fotii wa gaarahun tamaro.
تفسیرهای عربی:
ٱنظُرۡ كَيۡفَ يَفۡتَرُونَ عَلَى ٱللَّهِ ٱلۡكَذِبَۖ وَكَفَىٰ بِهِۦٓ إِثۡمٗا مُّبِينًا
Ndaarii Nulaaɗo, hol no ɓe fefindorta e Alla fenaande tuma ɓe laɓɓiŋta ko'e maɓɓe ! Ɗum ɗon yonii bakkaatu feeññiɗo majjere maɓɓe nden.
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ أُوتُواْ نَصِيبٗا مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِ يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡجِبۡتِ وَٱلطَّٰغُوتِ وَيَقُولُونَ لِلَّذِينَ كَفَرُواْ هَٰٓؤُلَآءِ أَهۡدَىٰ مِنَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ سَبِيلًا
E hawnaali an Nulaaɗo, fiyaake Alyahuuda ɓen okkanooɓe geɓal e ganndal, hiɓe gomɗina ɗin reweteeɗi maɓɓe ko woori Alla, ɓe wi'ana yedduɓe ɓen : "Ko ɓen ɓuri wonndiiɓe Muhammadu (saw) ɓen feewude laawol ?!".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• كفاية الله للمؤمنين ونصره لهم تغنيهم عما سواه.
Balla Alla ngal yonii gomɗimɓe ɓen gaa e gonngal.

• بيان جرائم اليهود، كتحريفهم كلام الله، وسوء أدبهم مع رسوله صلى الله عليه وسلم، وتحاكمهم إلى غير شرعه سبحانه.
Feññingol boneeji Alyahuuda ; wano waylugol Konngol Alla ngol, e waasugol ne'anaade ɓe e Annabiijo on (yo o his), e ñaawitorgol ɓe ko wonaa sari'a Alla On Seniiɗo.

• بيان خطر الشرك والكفر، وأنه لا يُغْفر لصاحبه إذا مات عليه، وأما ما دون ذلك فهو تحت مشيئة الله تعالى.
Ɓannginngol bone sirku e keeferaaku, holla wonnde kala maayiduɗo e ɗum o yawtaŋtaake, ko jaasi ɗum kon, ko e Muyɗe Alla Toowuɗo on woni.

أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَعَنَهُمُ ٱللَّهُۖ وَمَن يَلۡعَنِ ٱللَّهُ فَلَن تَجِدَ لَهُۥ نَصِيرًا
Ko ɓen wonnduɓe e nden fiɓnde bonnde woni ko Alla Woɗɗindini e yurmeende Makko nden, kala non mo Alla Huɗi, a heɓataa mo ballo.
تفسیرهای عربی:
أَمۡ لَهُمۡ نَصِيبٞ مِّنَ ٱلۡمُلۡكِ فَإِذٗا لَّا يُؤۡتُونَ ٱلنَّاسَ نَقِيرًا
Ɓe alaa geɓal immorde e laamu, hara nun e heɓayno ngal geɓal, ɓe okkataano goɗɗo ko fotata hufol tamaroore ngun laamu.
تفسیرهای عربی:
أَمۡ يَحۡسُدُونَ ٱلنَّاسَ عَلَىٰ مَآ ءَاتَىٰهُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۖ فَقَدۡ ءَاتَيۡنَآ ءَالَ إِبۡرَٰهِيمَ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَءَاتَيۡنَٰهُم مُّلۡكًا عَظِيمٗا
Si ko woni, ɓe faala haasagol Muhammadu (saw) e wonndiiɓe makko ɓen dow kon ko Alla Okki ɓe immorde e Annabaaku e Liimanaaku e Ñiiɓugol ka leydi. Ko ɓe haasaŋtoo ɓe ? Gomɗii Men Okkiino jurriya Ibraahiima on Deftere Jippinaande nden, e kon ko Men Wahyini e maɓɓe ko jeyaaka e Deftere nden, Men Okki ɓe laamu yaajungu !.
تفسیرهای عربی:
فَمِنۡهُم مَّنۡ ءَامَنَ بِهِۦ وَمِنۡهُم مَّن صَدَّ عَنۡهُۚ وَكَفَىٰ بِجَهَنَّمَ سَعِيرًا
Hino e yimɓe Defte ɓen, on gomɗinɗo nden Jippinaande e Ibraahiima (yo o his) e Annabaaɓe jeyaaɓe e jurriya makko on, hino e maɓɓe kadi on ɗuurniiɗo e gomɗingol nde, ko non kadi ɓee ɗoo jogitori nden Jippinaande e Muhammadu (yo o his). Ko yiite ngen woni lepte kala yedduɗo e maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِنَا سَوۡفَ نُصۡلِيهِمۡ نَارٗا كُلَّمَا نَضِجَتۡ جُلُودُهُم بَدَّلۡنَٰهُمۡ جُلُودًا غَيۡرَهَا لِيَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَزِيزًا حَكِيمٗا
Pellet, ɓen yedduɓe Aayeeje Amen ɗen, aray ka Men Naadaɓe yiite Ñalnde Darngal nge huuɓita ɓe : tuma kala nge sunni guri maɓɓe ɗin, Men Waɗtitanay ɓe guri goɗɗi fii no lepte ɗen duumora e maɓɓe. Pellet, Alla Laatike Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Toppitagol Mun e Ñaawoore Mun.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ سَنُدۡخِلُهُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ لَّهُمۡ فِيهَآ أَزۡوَٰجٞ مُّطَهَّرَةٞۖ وَنُدۡخِلُهُمۡ ظِلّٗا ظَلِيلًا
Ɓen gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on ɓe golli golle moƴƴe, aray ka Men Naada ɓe Aljannaaji Ñalnde Darngal hino ila ley kuɓeeje majji canɗi, ko ɓe heddotooɓe ndeer ton poomaa, hino woodani ɓe ton ɓeynguuli laɓɓinaaɗi e kala tuundi, Men Naadoyay ɓe dowɗi duumiindi ndi wulaa-ɓuuɓaa.
تفسیرهای عربی:
۞ إِنَّ ٱللَّهَ يَأۡمُرُكُمۡ أَن تُؤَدُّواْ ٱلۡأَمَٰنَٰتِ إِلَىٰٓ أَهۡلِهَا وَإِذَا حَكَمۡتُم بَيۡنَ ٱلنَّاسِ أَن تَحۡكُمُواْ بِٱلۡعَدۡلِۚ إِنَّ ٱللَّهَ نِعِمَّا يَعِظُكُم بِهِۦٓۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ سَمِيعَۢا بَصِيرٗا
Pellet, Alla hino Yamira on nde Yottinton kala halfinaɗon e hoolaare faade e jeyɓe nde, Himo Yamira on kadi nunɗugol tuma ñaawoton hakkunde yimɓe ɓen hara on ooñaaki e ñaawoore nden. Pellet, ko Alla Waajorta on kon e kala huunde laamaa. Pellet, Alla Laatike Nanoowo haalaaji mon, Reenuɗo golle mon.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ وَأُوْلِي ٱلۡأَمۡرِ مِنكُمۡۖ فَإِن تَنَٰزَعۡتُمۡ فِي شَيۡءٖ فَرُدُّوهُ إِلَى ٱللَّهِ وَٱلرَّسُولِ إِن كُنتُمۡ تُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ وَأَحۡسَنُ تَأۡوِيلًا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ɗoftee Alla e Nulaaɗo Makko on, ciinon ko o yamiri e woɗɗitoɗon haɗaaɗi makko, ɗoftoɗon kadi joomiraaɓe mon yamiroore ɓen fotde ɓe yamiraali on yeddugol Alla. Si on luutondirii e huunde, ruttee ɗaɓɓugol ñaawoore mayre ka Deftere Alla e ka sunna Annabiijo Makko on (saw), si on laatike gomɗimɓe Alla e Ñalaande Sakkitiinde nden. Ko ɗum ɗon ɓuri moƴƴude e dii heddagol e lurral, ko ɗum kadi ɓuri labaneede on battane.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• من أعظم أسباب كفر أهل الكتاب حسدهم المؤمنين على ما أنعم الله به عليهم من النبوة والتمكين في الأرض.
Hino jeyaa e ko ɓuri mawnude e sabuuji keefeeru yimɓe Defte, haasigol gomɗimɓe ɓen e kon ko Alla Neemini e maɓɓe immorde e Annabaaku e ñiiɓineede ka leydi.

• الأمر بمكارم الأخلاق من المحافظة على الأمانات، والحكم بالعدل.
Yamirugol jikkuuji moƴƴi ko ko reenata hoolaare, wallitoo ñaawirgol nunɗal.

• وجوب طاعة ولاة الأمر ما لم يأمروا بمعصية، والرجوع عند التنازع إلى حكم الله ورسوله صلى الله عليه وسلم تحقيقًا لمعنى الإيمان.
Waɗɗagol ɗoftaade ardiiɓe ɓen fotde ɓe yamiraali yeddugol Alla. E ruttagol ka Alla e Nulaaɗo Makko on tuma lurral waɗi e fii ñaawoore diina nga jojjinde maana islaam.

أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ يَزۡعُمُونَ أَنَّهُمۡ ءَامَنُواْ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ وَمَآ أُنزِلَ مِن قَبۡلِكَ يُرِيدُونَ أَن يَتَحَاكَمُوٓاْ إِلَى ٱلطَّٰغُوتِ وَقَدۡ أُمِرُوٓاْ أَن يَكۡفُرُواْ بِهِۦۖ وَيُرِيدُ ٱلشَّيۡطَٰنُ أَن يُضِلَّهُمۡ ضَلَٰلَۢا بَعِيدٗا
E a yi'aali an Nullaɗo, lunndagol naafiqiiɓe ɓen ka Alyahuuda en, ɓen nodditorayɓe fenaande wiide hiɓe gomɗini kon ko Jippinaa e ma'a e kon ko Jippinaa e Nulaaɓe ɓen ado maaɗa ? Hiɓe faandii ñawitoroygol lurre maɓɓe ɗen ko woori Saria Alla on, gomɗii non ɓe yamiraama yeddugol ɗum. Seytaane hino faandii woɗɗiŋtingol ɓe e goonga kan fii wata ɓe feewi e makka.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ تَعَالَوۡاْ إِلَىٰ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ وَإِلَى ٱلرَّسُولِ رَأَيۡتَ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ يَصُدُّونَ عَنكَ صُدُودٗا
Si naafiqi en ɓee wi'anaama :" Aree faade e kon ko Alla Jippini ka Deftere Makko immorde e ñaawooje, e faade e Nulaaɗo on fii no o ñaawira hakkunde mo'on", a yi'ay ɓe an Nulaaɗo, hiɓe ɗuurnoo gaay e maaɗa ɓe ñaawitora ko woori maa e falaade falagoltimmungol.
تفسیرهای عربی:
فَكَيۡفَ إِذَآ أَصَٰبَتۡهُم مُّصِيبَةُۢ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيهِمۡ ثُمَّ جَآءُوكَ يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ إِنۡ أَرَدۡنَآ إِلَّآ إِحۡسَٰنٗا وَتَوۡفِيقًا
Ko honno naafiqi en wa'oyta tuma musiiba on memiroyta ɓe sabu kon ko ɓe faggitii e bone, refti ɓe ara e maa an Nulaaɗo hiɓe ngantinoo woondira Alla : "Men faandoraaki ñaawitorgol ko woori Nulaaɗo on si wanaa moƴƴinngol e hawrindinngol hakkunde luutondirɓe ?!" Hara non ko e fenaande ɓe woni ; ko woni, moƴƴinngol, ko ñaawirgol Sari'a Alla on e jeeyaaɓe Makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
أُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ مَا فِي قُلُوبِهِمۡ فَأَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ وَعِظۡهُمۡ وَقُل لَّهُمۡ فِيٓ أَنفُسِهِمۡ قَوۡلَۢا بَلِيغٗا
Ko ɓen woni ɓe Alla Anndi ko e ɓerɗe maɓɓe soomi immorde e naafiqiyaagal e faandaare bonnde, terto ɓe an Nulaaɗo, ɗuurnoɗaa gaay maɓɓe, ɓannginanaaɓe Ñaawoore Alla nden, wowlanaaɓe konngol tiiɗungol yottotoongol e pittaali maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن رَّسُولٍ إِلَّا لِيُطَاعَ بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ وَلَوۡ أَنَّهُمۡ إِذ ظَّلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ جَآءُوكَ فَٱسۡتَغۡفَرُواْ ٱللَّهَ وَٱسۡتَغۡفَرَ لَهُمُ ٱلرَّسُولُ لَوَجَدُواْ ٱللَّهَ تَوَّابٗا رَّحِيمٗا
Men Nuliraali Nulaaɗo woo si wanaa fii yo o ɗofte e kon ko yamirta e Duŋayee Alla e hoddireede mbo . Hara nun tuma ɓe tooñunoo pittaali maɓɓe ɗin ɓe faggitii geddi, ɓe aruno ma an Nulaaɗo, ɓe qirritii ko ɓe faggitii kon, ɓe nimsi, ɓe tuubi, ɓe ɗaɓɓi ya'afuyee ka Alla, ɗaɓɓanɗaa ɓe ya'afuyee ; ɓe tawayno Alla ko jaɓoowo tuubuubuyee, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
فَلَا وَرَبِّكَ لَا يُؤۡمِنُونَ حَتَّىٰ يُحَكِّمُوكَ فِيمَا شَجَرَ بَيۡنَهُمۡ ثُمَّ لَا يَجِدُواْ فِيٓ أَنفُسِهِمۡ حَرَجٗا مِّمَّا قَضَيۡتَ وَيُسَلِّمُواْ تَسۡلِيمٗا
Wonaa no naafiqi en aaƴori non. Hooti Alla Woondirii Jaati Makko kin, wonnde ɓe gomɗiŋtaa gomɗinal sellungal fotde ɓe ñaawitoraali ka Nulaaɗo on fewndo nguurdam makko ɗam, ɓe ñaawitora sari'a makko on ɓaawo faatagol makko ; tuma kala nde lurral yani hakkunde maɓɓe, refti kadi ɓe weltora ñaawoore Nulaaɗo on, hara ɓe ɓiɗtoraaki nde maa ɓe sikkitaaki, ɓe jebbilora nde hattirde e jebbilagol ko wirnii e ko feenyi.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• الاحتكام إلى غير شرع الله والرضا به مناقض للإيمان بالله تعالى، ولا يكون الإيمان التام إلا بالاحتكام إلى الشرع، مع رضا القلب والتسليم الظاهر والباطن بما يحكم به الشرع.
Ñaawitorgol ko woori Sari'a Alla on weltora ɗum hini lunndii gomɗingol Alla ngol, liimanaaku ngun timmirtaa si wanaa ñaawitorgol Sari'a on, weltora mo, jebbilora mo ɓernde mun nden.

• من أبرز صفات المنافقين عدم الرضا بشرع الله، وتقديم حكم الطواغيت على حكم الله تعالى.
Hino jeyaa e jikkuuji naafiqi en, salagol jaɓude Sari'a Alla on, hikkina ñaawooje bewnayɗi ɗin yeeso Ñaawoore Alla nden.

• النَّدْب إلى الإعراض عن أهل الجهل والضلالات، مع المبالغة في نصحهم وتخويفهم من الله تعالى.
Ɗuuragol yimɓe majjere ɓen, tiiɗnoo e waajagol ɓe, hulɓina ɓe fii Alla Toowuɗo On na yida.

وَلَوۡ أَنَّا كَتَبۡنَا عَلَيۡهِمۡ أَنِ ٱقۡتُلُوٓاْ أَنفُسَكُمۡ أَوِ ٱخۡرُجُواْ مِن دِيَٰرِكُم مَّا فَعَلُوهُ إِلَّا قَلِيلٞ مِّنۡهُمۡۖ وَلَوۡ أَنَّهُمۡ فَعَلُواْ مَا يُوعَظُونَ بِهِۦ لَكَانَ خَيۡرٗا لَّهُمۡ وَأَشَدَّ تَثۡبِيتٗا
Hara nun Men Farluno e maɓɓe nde yoga maɓɓe warata yoga, maa yaltugol e galleeji maɓɓe ɗin ; ko seeɗaaɓe e maɓɓe waɗaynoo ɗum. Yo ɓe yettude Alla tawnoo O Fawaali ɓe ko ɓe townataa. Sinno ɓe waɗuno ko ɓe yamiraa e ɗoftagol Alla, ɗum laatotono moƴƴere, e ko ɓurata tiiɗude e tabital liimanaaku, Men Yeɗayno ɓe kadi baraaji mawɗi, Men Fewnira ɓe laawol Alla ngol e Aljanna Makko on :
تفسیرهای عربی:
وَإِذٗا لَّأٓتَيۡنَٰهُم مِّن لَّدُنَّآ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Hara nun Men Farluno e maɓɓe nde yoga maɓɓe warata yoga, maa yaltugol e galleeji maɓɓe ɗin ; ko seeɗaaɓe e maɓɓe waɗaynoo ɗum. Yo ɓe yettude Alla tawnoo O Fawaali ɓe ko ɓe townataa. Sinno ɓe waɗuno ko ɓe yamiraa e ɗoftagol Alla, ɗum laatotono moƴƴere, e ko ɓurata tiiɗude e tabital liimanaaku, Men Yeɗayno ɓe kadi baraaji mawɗi, Men Fewnira ɓe laawol Alla ngol e Aljanna Makko on.
تفسیرهای عربی:
وَلَهَدَيۡنَٰهُمۡ صِرَٰطٗا مُّسۡتَقِيمٗا
Hara nun Men Farluno e maɓɓe nde yoga maɓɓe warata yoga, maa yaltugol e galleeji maɓɓe ɗin ; ko seeɗaaɓe e maɓɓe waɗaynoo ɗum. Yo ɓe yettude Alla tawnoo O Fawaali ɓe ko ɓe townataa. Sinno ɓe waɗuno ko ɓe yamiraa e ɗoftagol Alla, ɗum laatotono moƴƴere, e ko ɓurata tiiɗude e tabital liimanaaku, Men Yeɗayno ɓe kadi baraaji mawɗi, Men Fewnira ɓe laawol Alla ngol e Aljanna Makko on.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَٱلرَّسُولَ فَأُوْلَٰٓئِكَ مَعَ ٱلَّذِينَ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ وَٱلصِّدِّيقِينَ وَٱلشُّهَدَآءِ وَٱلصَّٰلِحِينَۚ وَحَسُنَ أُوْلَٰٓئِكَ رَفِيقٗا
Kala on ɗoftiiɗo Alla e Nulaaɗo on : on ɗon wonndoyay e ɓen ɓe Alla Neeminiri naatugol Aljanna immorde e Annabaaɓe, e goonguɓe e ko Nulaaɓe ɓen addi kon ɓe gollitiri ɗum, e sahodinɓe fii laawol diina Alla, e moƴƴuɓe moƴƴini golle-mun. Ɓen ɗon moƴƴii wonndiiɓe ka Aljanna !
تفسیرهای عربی:
ذَٰلِكَ ٱلۡفَضۡلُ مِنَ ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ عَلِيمٗا
Ndin mbarjaari jaŋtaandi ɗon ko Ɓural ngal Alla Hertinani jeyaaɓe Makko ɓen, Alla Yonii Annduɗo fiyakuuji mon, O Yoɓitoyay kala e golle mun !
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ خُذُواْ حِذۡرَكُمۡ فَٱنفِرُواْ ثُبَاتٍ أَوِ ٱنفِرُواْ جَمِيعٗا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ƴettee reŋtorɗi mon ɗin jogitoɗon ko daɗitoron e ayɓe ɓen si hare yanii, yaltiron e maɓɓe konu konu, maa yaltiron on denndaangal ; no gasiraŋta on woo mettinirangol ayɓe mon ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَإِنَّ مِنكُمۡ لَمَن لَّيُبَطِّئَنَّ فَإِنۡ أَصَٰبَتۡكُم مُّصِيبَةٞ قَالَ قَدۡ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيَّ إِذۡ لَمۡ أَكُن مَّعَهُمۡ شَهِيدٗا
Hino e mo'on onon juulɓe ɓen, yimɓe nennotooɓe yahugol haɓa ayɓe mon ɓen sabu kulol reedu, ɓe nenna kadi woɓɓe goo ; ɓen le ko naafiqi en. Si on waraama maa on foolaama, goɗɗo e maɓɓe weltora wi'ugol: "Gomɗii Alla Moƴƴike e am, mi tawdaaka e maɓɓe sakko musiiba heɓida lam e maɓɓe".
تفسیرهای عربی:
وَلَئِنۡ أَصَٰبَكُمۡ فَضۡلٞ مِّنَ ٱللَّهِ لَيَقُولَنَّ كَأَن لَّمۡ تَكُنۢ بَيۡنَكُمۡ وَبَيۡنَهُۥ مَوَدَّةٞ يَٰلَيۡتَنِي كُنتُ مَعَهُمۡ فَأَفُوزَ فَوۡزًا عَظِيمٗا
Si tawii le Ɓural foolugol maa heɓugol honateeri heɓii onon juulɓe ɓen immorde ka Alla, on nenniiɗo e jihaadi ndin wowliray wa si tawiino giggol laatanooki hakkunde mon e makko : "Ee jalla am sinno mi laatoduno e maɓɓe ka hare, mi heɓii Ɓural ngal ɓe heɓi !".
تفسیرهای عربی:
۞ فَلۡيُقَٰتِلۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱلَّذِينَ يَشۡرُونَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا بِٱلۡأٓخِرَةِۚ وَمَن يُقَٰتِلۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَيُقۡتَلۡ أَوۡ يَغۡلِبۡ فَسَوۡفَ نُؤۡتِيهِ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Yo gomɗimɓe ɓen haɓu fii Alla no Konngol Alla ngol ɓamtora, ɓen goonguɓe soodirooɓe nguur-aduna fii laakara. Kala on haɓidaaɗo fii laawol Alla ngol no ɓamtora o sahodini, maa o fooli gaño on, arma Alla Okka mo njoɓdi mawndi ; ko ndin woni Aljanna e Welayee Alla.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• فعل الطاعات من أهم أسباب الثبات على الدين.
Ɗoftaare ko gootel e sabuuji ñiiɓinayɗi e dina.

• أخذ الحيطة والحذر باتخاذ جميع الأسباب المعينة على قتال العدو، لا بالقعود والتخاذل.
Ko reŋtagol e gaño on hebilanora mo noone kala sababuuji ballooji warde ganyo, hara joodaaki jaasiŋtinaaki.

• الحذر من التباطؤ عن الجهاد وتثبيط الناس عنه؛ لأن الجهاد أعظم أسباب عزة المسلمين ومنع تسلط العدو عليهم.
Ko reŋtagol e nennagol ka jihaadi nenna kadi yimɓe ɓen ; tawde non jihaadi ndin ko ko ɓuri mawnude e ko hadata ayɓe ɓe jaalaade ɓen .

وَمَا لَكُمۡ لَا تُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلۡمُسۡتَضۡعَفِينَ مِنَ ٱلرِّجَالِ وَٱلنِّسَآءِ وَٱلۡوِلۡدَٰنِ ٱلَّذِينَ يَقُولُونَ رَبَّنَآ أَخۡرِجۡنَا مِنۡ هَٰذِهِ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلظَّالِمِ أَهۡلُهَا وَٱجۡعَل لَّنَا مِن لَّدُنكَ وَلِيّٗا وَٱجۡعَل لَّنَا مِن لَّدُنكَ نَصِيرًا
E haɗi on onon muumini en, waɗugol jihaadi fii ɓamtugol Konngol Alla ngol ? e fii faabagol lo*inaa- ɓe ɓen ka worɓe, e ka rewɓe, e ka fayɓe ; ɓen ɓe no toroo Alla ɓe wi'a : "Joomi amen, Yaltin men Makka tawde yimɓe ton ɓen tooñirii sirku e jaggitu- gol e jeyaaɓe Alla ɓen, Waɗanaa Men immorde ka Maaɗa on toppitotooɗo men, wallitoo men e duñu- gol lorra kan".
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ يُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۖ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱلطَّٰغُوتِ فَقَٰتِلُوٓاْ أَوۡلِيَآءَ ٱلشَّيۡطَٰنِۖ إِنَّ كَيۡدَ ٱلشَّيۡطَٰنِ كَانَ ضَعِيفًا
Gomɗimɓe ɓen hino haɓidee fii ɓamtugol Konngol Alla ngol, heeferɓe ɓen hino haɓidee fii reweteeɗi maɓɓe ɗin. Haɓee weldiiɓe seytaane ɓen: pellet, si on haɓidii e maɓɓe, ma on foolu ɓe ; tawde pewje seytaane ɗen laatike lo'uɗe, ɗe loratah fawiiɓe e Alla ɓen.
تفسیرهای عربی:
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ قِيلَ لَهُمۡ كُفُّوٓاْ أَيۡدِيَكُمۡ وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ فَلَمَّا كُتِبَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡقِتَالُ إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُمۡ يَخۡشَوۡنَ ٱلنَّاسَ كَخَشۡيَةِ ٱللَّهِ أَوۡ أَشَدَّ خَشۡيَةٗۚ وَقَالُواْ رَبَّنَا لِمَ كَتَبۡتَ عَلَيۡنَا ٱلۡقِتَالَ لَوۡلَآ أَخَّرۡتَنَآ إِلَىٰٓ أَجَلٖ قَرِيبٖۗ قُلۡ مَتَٰعُ ٱلدُّنۡيَا قَلِيلٞ وَٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّمَنِ ٱتَّقَىٰ وَلَا تُظۡلَمُونَ فَتِيلًا
E a anndaa an Nulaaɗo, fii yoga e sahaabaaɓe maa lamndiiɓe yo jihaadi farle e maɓɓe, ɓe wi'anaa ado jihaadi ndin farleede : "Nantee juuɗe mon ɗen e jihaadi, ñiiɓnon julde, jonnon asakal", nde ɓe ferunoo Madiina, lislaamu on heɓi doole, jihaadi ndin farlaa ; ɗum tedditiri ɓe, ɓe waɗti hulirde yim- ɓe ɓen wano ɓe hulirta non Alla, maa ko ɓuri ngol kulol tiiɗude, ɓe wi'i : "Joomi amen, ko Farlanɗaa hare e dow amen ? Hanno Nennanaa men haa men dakmitora aduna ? Maakan ɓe an Nulaaɗo: "Dakamme aduna ko juuti woo lannay, ko laakara ɓuri moƴƴannde on hulɗo Alla Toowuɗo On ; tawde ko ton neema duumotoo, on ɗuytaŋtaake golle mon moƴƴe yeru hufol tamaroore".
تفسیرهای عربی:
أَيۡنَمَا تَكُونُواْ يُدۡرِككُّمُ ٱلۡمَوۡتُ وَلَوۡ كُنتُمۡ فِي بُرُوجٖ مُّشَيَّدَةٖۗ وَإِن تُصِبۡهُمۡ حَسَنَةٞ يَقُولُواْ هَٰذِهِۦ مِنۡ عِندِ ٱللَّهِۖ وَإِن تُصِبۡهُمۡ سَيِّئَةٞ يَقُولُواْ هَٰذِهِۦ مِنۡ عِندِكَۚ قُلۡ كُلّٞ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِۖ فَمَالِ هَٰٓؤُلَآءِ ٱلۡقَوۡمِ لَا يَكَادُونَ يَفۡقَهُونَ حَدِيثٗا
Kala ka wonɗon maayde nden hewtitoto on si lajal ngal timmii, hay si on laatike e kuɓeeje mahaaɗe ka woɗɗitii nokku hare nden. Si goɗɗum e welo-welo heɓii naafiqi en ɓee ; wano ɓiɗɗo maa arsike yaajuɗo, ɓe wi'ay: Ɗum ɗoo ko immorde ka Alla", si saɗteende heɓiriiɓe ka jawdi ma ka ɓiɗɓe ; ɓe kiitinoroo Annabiijo on ɓe wi'a: "Ndee saɗteende ko sabu maa", maakan ɓee an Nulaaɗo : "Moƴƴere nden e bone on fow ko Ñaawoore Alla e hoddiro Makko". E ko nanngi ɓee ɓe ɓattotaako faamude haala-maa?!
تفسیرهای عربی:
مَّآ أَصَابَكَ مِنۡ حَسَنَةٖ فَمِنَ ٱللَّهِۖ وَمَآ أَصَابَكَ مِن سَيِّئَةٖ فَمِن نَّفۡسِكَۚ وَأَرۡسَلۡنَٰكَ لِلنَّاسِ رَسُولٗاۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدٗا
Kala ko heɓu maa an ɓiɗɗo Aadama, woni arsikeede ɓiɗɗo maa jawdi ; ɗum ko Ɓural Alla e dow maaɗa, kala kadi ko heɓu maa e bone ka jawdi maa ka ɓiɗɓe ; ɗum ko sabu ko woŋkii maa kin faggitii e geddi. Gomɗii Men Imminirii ma an Annabiijo, faade e yimɓe ɓen, a Nulaaɗo immorde ka Alla, fii yottingol Nulal Makko ngal. Alla Yonii Seede e goongungol maa ngol ka yottingol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• وجوب القتال لإعلاء كلمة الله ونصرة المستضعفين، وذم الخوف والجبن والاعتراض على أحكام الله.
Ko waɗɗagol habeede fii no Konngol Alla ngol ɓamtora faaboo lo'inaaɓe ɓen. E felugol kulol maa ɗuurnagol gaay Ñaawooje Alla ɗen.

• الدار الآخرة خير من الدنيا وما فيها من متاع وشهوات لمن اتقى الله تعالى وعمل بطاعته.
Ka galle laakara ɗen ɓuri moƴƴude ka neema wonannde on huluɗo Alla Toowuɗo on o ɗoftii Mo.

• الخير والشر كله بقدر الله، وقد يبتلي الله عباده ببعض السوء في الدنيا لأسباب، منها: ذنوبهم ومعاصيهم.
Moƴƴere e bone fow ko koddoruyee Alla, Himo Jarribora Jeyaaɓe Makko ɓen ka aduna ɗoo yoga e bone, fii ko ɓe faggitii e geddi.

مَّن يُطِعِ ٱلرَّسُولَ فَقَدۡ أَطَاعَ ٱللَّهَۖ وَمَن تَوَلَّىٰ فَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ حَفِيظٗا
Kala ɗoftiiɗo Nulaaɗo on e ko o yamirta kon, o woɗɗitii e ko haɗata kon ; gomɗii haray on ɗon ɗoftike Yamaruyee Alla on. Kala kadi ɗuurniiɗo ma an Nulaaɗo, wata ɗum sunine, tawde Men Nuliraali ma reenoowo golle maɓɓe, ko woni, ko Menen Hasbata ontigi e golle makko ɗen.
تفسیرهای عربی:
وَيَقُولُونَ طَاعَةٞ فَإِذَا بَرَزُواْ مِنۡ عِندِكَ بَيَّتَ طَآئِفَةٞ مِّنۡهُمۡ غَيۡرَ ٱلَّذِي تَقُولُۖ وَٱللَّهُ يَكۡتُبُ مَا يُبَيِّتُونَۖ فَأَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلًا
Naafiqi en no wi'ane : "Men ɗoftoto ma", si ɓe yaltii ka maa, fedde goo e maɓɓe suuɗitoto fewja ko lunndii kon ko ɓe feññinan ma. Alla non no Anndi kon ko ɓe fewjata, O Yoɓitoyay ɓe nden fewjoore maɓɓe, wata ɗum aanine ; ɓe lorataa ma hay huunde. Hoolor Alla fawoɗa e Makko, Alla Yonii Hoolorteeɗo.
تفسیرهای عربی:
أَفَلَا يَتَدَبَّرُونَ ٱلۡقُرۡءَانَۚ وَلَوۡ كَانَ مِنۡ عِندِ غَيۡرِ ٱللَّهِ لَوَجَدُواْ فِيهِ ٱخۡتِلَٰفٗا كَثِيرٗا
Ko haɗata ɓee janngugol taskitora Alqur'aana haa fellitana ɓe wonnde lurre alaa e mayre ?! Haa goonga maa kan feeñanaɓe kadi. Hara nun ndee Qur'aanaare ko nokku goo iwri ko wonaa ka Alla, ɓe tawayno e mare cokko-cakka e lurre heewuɗe ka ñaawooje mayre.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا جَآءَهُمۡ أَمۡرٞ مِّنَ ٱلۡأَمۡنِ أَوِ ٱلۡخَوۡفِ أَذَاعُواْ بِهِۦۖ وَلَوۡ رَدُّوهُ إِلَى ٱلرَّسُولِ وَإِلَىٰٓ أُوْلِي ٱلۡأَمۡرِ مِنۡهُمۡ لَعَلِمَهُ ٱلَّذِينَ يَسۡتَنۢبِطُونَهُۥ مِنۡهُمۡۗ وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ لَٱتَّبَعۡتُمُ ٱلشَّيۡطَٰنَ إِلَّا قَلِيلٗا
Si fiyaake hoolaare, maa weltaare juulɓe ɓen arii e ɓee naafiqiiɓe, walla hara ko kulol juulɓe ɓen maa sunaare maɓɓe, ɓe saakitay ɗum. Sinno ɓe ruttuno on fiyaake e Nulaaɗo on (saw), maa e fewjooɓe fii maɓɓe ɓen; ɓen taskotooɓe ɓulnito maɓɓe fotngol gelloreede ko ɓe haani waɗde e fii saakitugol maa suuɗa fiyaake on. Si wanaano Ɓural Alla ngal e dow mooɗon -onon muumini en- e Yurmeende Makko nde O Ɗaɗndiri on jarrabuyee naafiqi en ; on jokkayno seytaane si wanaa seeɗaaɓe e mon.
تفسیرهای عربی:
فَقَٰتِلۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ لَا تُكَلَّفُ إِلَّا نَفۡسَكَۚ وَحَرِّضِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۖ عَسَى ٱللَّهُ أَن يَكُفَّ بَأۡسَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ وَٱللَّهُ أَشَدُّ بَأۡسٗا وَأَشَدُّ تَنكِيلٗا
Habu an Nulaaɗo, fii laawol Alla ngol no ɓamtora, a lamndetaake fii heddiiɓe ɓen ; tawde a fawaaka ka hare si wanaa hoore-ma. Rerɗin gomɗimɓe ɓen e hare nden, arma Alla nde Duñirta hare mon nden doole heeferɓe ɓen. Ko Alla ɓuri Tiiɗude doole, ko Kaŋko ɓuri Tiiɗude lepte.
تفسیرهای عربی:
مَّن يَشۡفَعۡ شَفَٰعَةً حَسَنَةٗ يَكُن لَّهُۥ نَصِيبٞ مِّنۡهَاۖ وَمَن يَشۡفَعۡ شَفَٰعَةٗ سَيِّئَةٗ يَكُن لَّهُۥ كِفۡلٞ مِّنۡهَاۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ مُّقِيتٗا
Kala on etiiɗo e moƴƴere o heɓay geɓal e mayre, kala kadi on etiiɗo e bone o heɓay geɓal e makko. Alla Laatike Seeditiiɗo e kala kuuɗe neɗɗaŋke ɗen, O Yoɓitoyay ɓe ɗum, kala e mon wonɗa sabu jam o barjee jam, kala wonɗa sabu bone heba bone.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا حُيِّيتُم بِتَحِيَّةٖ فَحَيُّواْ بِأَحۡسَنَ مِنۡهَآ أَوۡ رُدُّوهَآۗ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٍ حَسِيبًا
Si goɗɗo hiwrike on hiwritee mo ko ɓuri hiwraandu makko ndun, maa rutton sugu hiwraandu makko ndun, ko ruttugol ko ɓuri moƴƴude kon ɓurnaa. Pellet, Alla Laatike Reenuɗo kala golle mon ɗen, O Yoɓitoyay kala e golle mun.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• تدبر القرآن الكريم يورث اليقين بأنه تنزيل من الله؛ لسلامته من الاضطراب، ويظهر عظيم ما تضمنه من الأحكام.
Taskagol Qur'aanaare Teddunde nden hino ronina pellital wonnde ko Jipporiinde ka Alla ; tawde non hinde hisi e cokko-cakka, hinde mawniri konde soomi ko e ñaawooje mayre.

• لا يجوز نشر الأخبار التي تنشأ عنها زعزعة أمن المؤمنين، أو دبُّ الرعب بين صفوفهم.
Dagotaako saakitugol kabaruuji dillinayɗi hoolaare gomɗimɓe ɓen, maa saakitugol kulol hakkunde maɓɓe.

• التحدث بقضايا المسلمين والشؤون العامة المتصلة بهم يجب أن يصدر من أهل العلم وأولي الأمر منهم.
Yeewtugol fii juulɓe ɓen e kala fiyaaku maɓɓe, ko joomiraaɓe gannde ɓen e fewjooɓe fii maɓɓe ɓen woni ko iwrata.

• مشروعية الشفاعة الحسنة التي لا إثم فيها ولا اعتداء على حقوق الناس، وتحريم كل شفاعة فيها إثم أو اعتداء.
Wonnde tefoore moƴƴere hino sar'inaa ; nden nde jillaa bakkaatu maa jaggitgol haqqeeji yimɓe ɓen ; si wanaa ɗum haray nde harmii.

ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ لَيَجۡمَعَنَّكُمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا رَيۡبَ فِيهِۗ وَمَنۡ أَصۡدَقُ مِنَ ٱللَّهِ حَدِيثٗا
Alla, reweteeɗo e goonga alaa si wanaa Kaŋko, ma O Mooɓitoy on fow Ñalnde Darnga nde sikke alaa e mun ; fii no O Yoɓitira on golle mon. Alla Ɓurɗo Alla goongude e yeewtere.
تفسیرهای عربی:
۞ فَمَا لَكُمۡ فِي ٱلۡمُنَٰفِقِينَ فِئَتَيۡنِ وَٱللَّهُ أَرۡكَسَهُم بِمَا كَسَبُوٓاْۚ أَتُرِيدُونَ أَن تَهۡدُواْ مَنۡ أَضَلَّ ٱللَّهُۖ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَلَن تَجِدَ لَهُۥ سَبِيلٗا
Ko waɗi on onon gomɗimɓe ɓen feddeeji ɗiɗi e fii ɓee naafiqiiɓe : fedde goo hino wi'a waree ɓe sabu keeferaaku maɓɓe, fedde goo wi'a accireeɓe sabu gomɗiɗal maɓɓe ngal ! On haanaano luutondirde fii maɓɓe. Alla Ruttiriiɓe e keeferaaku sabu golle maɓɓe ɗen. E on faala fewnude on mo Alla Majjini laawol goonga ngol ?! Kala on mo Alla Majjini, a heɓaŋtaa mo fewnoowo.
تفسیرهای عربی:
وَدُّواْ لَوۡ تَكۡفُرُونَ كَمَا كَفَرُواْ فَتَكُونُونَ سَوَآءٗۖ فَلَا تَتَّخِذُواْ مِنۡهُمۡ أَوۡلِيَآءَ حَتَّىٰ يُهَاجِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَخُذُوهُمۡ وَٱقۡتُلُوهُمۡ حَيۡثُ وَجَدتُّمُوهُمۡۖ وَلَا تَتَّخِذُواْ مِنۡهُمۡ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرًا
Naafiqi en no yeloo sinno on yeddayno kon ko Jippinaa e mooɗon wano ɓe yeddiri non, laatoɗon fotooɓe e ngol yeddugol. Wata on jogito immorde e maɓɓe yiɗɓe haa ɓe fera e laawol Alla ngol immo- immorde galle sirku faade ka leydi lislaamu fii felliŋtingol liimanaaku maɓɓe. Si ɓe ɗuurnike gaay ɗum, nanngee ɓe waron ɓe nokku kala ka tawɗon ɓe. Wata on jogito e maɓɓe giɗo, wanaa kadi ko wallindiron e ayɓe mooɗon.
تفسیرهای عربی:
إِلَّا ٱلَّذِينَ يَصِلُونَ إِلَىٰ قَوۡمِۭ بَيۡنَكُمۡ وَبَيۡنَهُم مِّيثَٰقٌ أَوۡ جَآءُوكُمۡ حَصِرَتۡ صُدُورُهُمۡ أَن يُقَٰتِلُوكُمۡ أَوۡ يُقَٰتِلُواْ قَوۡمَهُمۡۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَسَلَّطَهُمۡ عَلَيۡكُمۡ فَلَقَٰتَلُوكُمۡۚ فَإِنِ ٱعۡتَزَلُوكُمۡ فَلَمۡ يُقَٰتِلُوكُمۡ وَأَلۡقَوۡاْ إِلَيۡكُمُ ٱلسَّلَمَ فَمَا جَعَلَ ٱللَّهُ لَكُمۡ عَلَيۡهِمۡ سَبِيلٗا
Si wanaa ɓen ɓe hino jokkoo e maɓɓe faade yimɓe ɓe ahodiɗon tertagol hare, maaɗum ɓe arii on hara ɓerɗe maɓɓe ɗen hino faaɗani haɓugol on, maa haɓugol yimɓe maɓɓe ɓen. Si Alla Haajuno, O Warayno ɓe e mooɗon, ɓe haɓa on. Wata on haɓu ɓe maa dahon. Si ɓe pottitike on, ɓe haɓaali on, ɓe arii e mon fii moƴƴintingol, haray dey Alla Waɗanaali on e dow maɓɓe laawol haɓugol ɓe maa dahugol ɓe.
تفسیرهای عربی:
سَتَجِدُونَ ءَاخَرِينَ يُرِيدُونَ أَن يَأۡمَنُوكُمۡ وَيَأۡمَنُواْ قَوۡمَهُمۡ كُلَّ مَا رُدُّوٓاْ إِلَى ٱلۡفِتۡنَةِ أُرۡكِسُواْ فِيهَاۚ فَإِن لَّمۡ يَعۡتَزِلُوكُمۡ وَيُلۡقُوٓاْ إِلَيۡكُمُ ٱلسَّلَمَ وَيَكُفُّوٓاْ أَيۡدِيَهُمۡ فَخُذُوهُمۡ وَٱقۡتُلُوهُمۡ حَيۡثُ ثَقِفۡتُمُوهُمۡۚ وَأُوْلَٰٓئِكُمۡ جَعَلۡنَا لَكُمۡ عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٗا مُّبِينٗا
Onon gomɗimɓe ɓen, arma nde tawoton fedde goo e naafiqi en no feññinana on gomɗinal fii no ɓe faabinora on, ɓe feññinana yimɓe maɓɓe ɓen keeferaaku ngun tuma ɓe ruttii e maɓɓe fii no ɓen kadi faabora ɓe. Tuma kala non nde ɓe ruttitaa e yeddugol Alla ngol sirkana Mo, ɓe ugginite e mun ko tiiɗi. Ɓen non si haɗitaaki haɓugol on, ɓe ari e mun fii moƴƴiŋtingol, ɓe haɗi juuɗe maɓɓe ɗen meemugol on ; haray nanngee ɓe waron ɓe nokku kala ka tawɗon ɓe. Ɓen siforiiɓe ɗii sifaaji, Men Waɗanii on e nannugol ɓe ngol wara hujja ɓannguɗo ; sabu pewje maɓɓe ɓonɗe ɗen.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• خفاء حال بعض المنافقين أوقع الخلاف بين المؤمنين في حكم التعامل معهم.
wirnaade anndugol fii naafiqiiɓe ɓen adduno lurral hakkunde gomɗimɓe ɓen fii no ɓen jogitoree.

• بيان كيفية التعامل مع المنافقين بحسب أحوالهم ومقتضى المصلحة معهم.
Ɗe ɓannginii hol no naafiqiiɓe ɓen jogitortee. fotde alhaaliiji e ko addata maslaha.

• عدل الإسلام في الكف عمَّن لم تقع منه أذية متعدية من المنافقين.
Lislaamu on hino nunɗiri tawde o haɗii jaggitugol e on mo loraani jaggitaani e naafiqi en.

• يكشف الجهاد في سبيل الله أهل النفاق بسبب تخلفهم عنه وتكلُّف أعذارهم.
salagol yahude ka jihhadi feññinii naafiqiiɓe ɓen sabu lunndaadebe e gantinde.

وَمَا كَانَ لِمُؤۡمِنٍ أَن يَقۡتُلَ مُؤۡمِنًا إِلَّا خَطَـٔٗاۚ وَمَن قَتَلَ مُؤۡمِنًا خَطَـٔٗا فَتَحۡرِيرُ رَقَبَةٖ مُّؤۡمِنَةٖ وَدِيَةٞ مُّسَلَّمَةٌ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِۦٓ إِلَّآ أَن يَصَّدَّقُواْۚ فَإِن كَانَ مِن قَوۡمٍ عَدُوّٖ لَّكُمۡ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَتَحۡرِيرُ رَقَبَةٖ مُّؤۡمِنَةٖۖ وَإِن كَانَ مِن قَوۡمِۭ بَيۡنَكُمۡ وَبَيۡنَهُم مِّيثَٰقٞ فَدِيَةٞ مُّسَلَّمَةٌ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِۦ وَتَحۡرِيرُ رَقَبَةٖ مُّؤۡمِنَةٖۖ فَمَن لَّمۡ يَجِدۡ فَصِيَامُ شَهۡرَيۡنِ مُتَتَابِعَيۡنِ تَوۡبَةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Haananaa gomɗinɗo nde warata gomɗinɗo si wanaa hara ko e faljere. Kala warɗo gomɗinɗo e hoore faljere, hara kaffaara rinɗingol daande gomɗinɗo waɗɗike mo, hino fawii yimɓe ronooɓe warɗo on diya (njoɓdi woŋkii) jonneteeɗo ronooɓe waraaɗo on : si wanaa hara ɓen yaafi on diya. Si waraaɗo on ko e yimɓe haɓideteeɓe mon jeyaa hara ko o gomɗinɗo, waɗɗoto waruɗo on rinɗingol daande gomɗinɗo, diya fawaaki mo. Si tawii non waraaɗo o wanaa gomɗinɗo, kono non ahadi tertagol hare no hakkunde mon, haray fawoto yimɓe ronooɓe waruɗo on diya jonneteeɗo ronooɓe waraaɗo on, hino fawii waruɗo on rinɗingol daande gomɗinɗo fii kaffaara kuuɗe makko ɗen. Si o heɓaali ko o rinɗina, maa o roŋkii feere mun, haray ko : yo o hooru lebbi ɗiɗi jokkondirɗi fii no Alla Tuubirana mo. Alla Laatike Annduɗo golle jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo e Sari'a Makko on.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَقۡتُلۡ مُؤۡمِنٗا مُّتَعَمِّدٗا فَجَزَآؤُهُۥ جَهَنَّمُ خَٰلِدٗا فِيهَا وَغَضِبَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِ وَلَعَنَهُۥ وَأَعَدَّ لَهُۥ عَذَابًا عَظِيمٗا
Kala warɗo gomɗinɗo e hoore tewaare, haray njoɓdi makko ndin ko naatugol Jahannama, ko o luttoowo e nder magge ; Alla Tikkanii mo, O Raɗike mo e Yurmeende Makko, O Hebilanii mo lepte mawɗe sabu faggitagol mo ɗii junuubi mawɗi.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا ضَرَبۡتُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَتَبَيَّنُواْ وَلَا تَقُولُواْ لِمَنۡ أَلۡقَىٰٓ إِلَيۡكُمُ ٱلسَّلَٰمَ لَسۡتَ مُؤۡمِنٗا تَبۡتَغُونَ عَرَضَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فَعِندَ ٱللَّهِ مَغَانِمُ كَثِيرَةٞۚ كَذَٰلِكَ كُنتُم مِّن قَبۡلُ فَمَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡكُمۡ فَتَبَيَّنُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٗا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, si on fokitanii jihaadi, tabitinee fii ɓen ɓe haɓidoton, wata on wi'an on feññinanɗo on lislaamu mu'un : "Wanaa a gomɗinɗo, ko hulangol jawdi maa ndin e woŋkii maa kin fawu maa ɗum", waron mo fii ɗaɓɓere konhoyri ; dakamme aduna, ko ka Alla non konhoyri ɗuuɗundi woni ; ko ndin kadi ɓuri moƴƴude e konhoyri. Ko wano on suuɗuɗo gomɗinal mun e yimɓe mun ɓen wa'unoɗon ko adii, Alla Moƴƴorii e mon lislaamu on O Ɗaɗndi ƴiiƴe mon. Taskee. Pellet, huunde e golle mon ɗen suuɗaaki Alla, O Yoɓitoyay on e ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• جاء القرآن الكريم معظِّمًا حرمة نفس المؤمن، وناهيًا عن انتهاكها، ومرتبًا على ذلك أشد العقوبات.
Qur'aana on mawninii fii harmugol warde gomɗin- ɗo, o haɗi jaggitugol mo, o rewni e ɗum lepte muusuɗe.

• من عقيدة أهل السُّنَّة والجماعة أن المؤمن القاتل لا يُخلَّد أبدًا في النار، وإنما يُعذَّب فيها مدة طويلة ثم يخرج منها برحمة الله تعالى.
Hino jeyaa e fiɓnde yimɓe sunna, wonnde gomɗinɗo warɗo hoore heddotaako ka yiite, ko woni tun, o leptete ton dumunna, refti o yaltiniree ton Yurmeende Alla Toowuɗo On.

• وجوب التثبت والتبيُّن في الجهاد، وعدم الاستعجال في الحكم على الناس حتى لا يُعتدى على البريء.
Waɗɗagol ɓannginnde teeyde ka jihaadi, hara hawjaali ñaawitirgol yimɓe ɓen haa waasajaggite- de kisɗa.

لَّا يَسۡتَوِي ٱلۡقَٰعِدُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ غَيۡرُ أُوْلِي ٱلضَّرَرِ وَٱلۡمُجَٰهِدُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۚ فَضَّلَ ٱللَّهُ ٱلۡمُجَٰهِدِينَ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ عَلَى ٱلۡقَٰعِدِينَ دَرَجَةٗۚ وَكُلّٗا وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡحُسۡنَىٰۚ وَفَضَّلَ ٱللَّهُ ٱلۡمُجَٰهِدِينَ عَلَى ٱلۡقَٰعِدِينَ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Ɓen gomɗimɓe roŋkuɓe yahude jihaadi fii laawol Alla ngol, hara wanaa joomiraaɓe ngaŋto ɓen hono nawnuɓe, maa wumɓe), fotataa e ɓen tiiɗnorɓe ka jihaadi ton jawle maɓɓe ɗen e woŋkiiji maɓɓe ɗin. Alla Ɓurnirii tiiɗnoriiɓe jawle mun ɗen e woŋkiiji mun ɗin, dow ɓen roŋkuɓe yahude jihaadi, darja. Kala maɓɓe hino fodaa moƴƴere ko o hanndi kon, Alla non Ɓurnirii tiiɗniiɓe ɓen e dow jooɗiiɓe ɓen, mbarjaari mawndi.
تفسیرهای عربی:
دَرَجَٰتٖ مِّنۡهُ وَمَغۡفِرَةٗ وَرَحۡمَةٗۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمًا
Ɗum ko darjaaji fawondirayɗi, wonndude e haforaneede junuubi, e Yurmegol ɓe. Alla Laatike Haforanoowo jeyaaɓe Mun ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ تَوَفَّىٰهُمُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ ظَالِمِيٓ أَنفُسِهِمۡ قَالُواْ فِيمَ كُنتُمۡۖ قَالُواْ كُنَّا مُسۡتَضۡعَفِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ قَالُوٓاْ أَلَمۡ تَكُنۡ أَرۡضُ ٱللَّهِ وَٰسِعَةٗ فَتُهَاجِرُواْ فِيهَاۚ فَأُوْلَٰٓئِكَ مَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ وَسَآءَتۡ مَصِيرًا
Pellet, ɓen ɓe Malaa'ika warata , hara kamɓe ko ɓe tooñirɓe pittaali maɓɓe ɗin salagol ferude yaha e leydi lislaamu, Malaa'ika en hino fela ɓe wi'a tuma woŋkiiji maɓɓe yaltata : "Ko e honɗum wonunoɗon e mun ?!, ko senndi on e sirkooɓe ɓen ?!" Ɓe jaabi- tora ngaŋtinagol wi'a :"Men laatinoke lo'inaaɓe ɓe alaa fiira e feere". Malaa'ika en wi'ana ɓe : "Hari leydi Alla ndin yaajaa haa ka roŋkon yaltude fii no daɗidiron e diina mon koyraa ?! Ɓen ɗon roŋku ɓe feraana, werde maɓɓe nden ko Jahannama, nge bonii ruttorde e ñiiɓirde.
تفسیرهای عربی:
إِلَّا ٱلۡمُسۡتَضۡعَفِينَ مِنَ ٱلرِّجَالِ وَٱلنِّسَآءِ وَٱلۡوِلۡدَٰنِ لَا يَسۡتَطِيعُونَ حِيلَةٗ وَلَا يَهۡتَدُونَ سَبِيلٗا
Hino ittintinaa e on kammbaa, ɓen lo'inaaɓe jogitiiɓe nganto ka worɓe, e ka rewɓe e ka fayɓe ; ɓen ɓe alaa doole pottingol tooñe ɗen e maɓɓe maa hara ɓe alaa feere ɓoortagol ɗen tooñe. Ɓen ɗon, arma Alla nde yawtirana ɓe yurmeende Makko, Alla Laatike yawtanoowo jeyaaɓe Makko tuubooɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
فَأُوْلَٰٓئِكَ عَسَى ٱللَّهُ أَن يَعۡفُوَ عَنۡهُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَفُوًّا غَفُورٗا
Hino ittintinaa e on kammbaa, ɓen lo'inaaɓe jogitiiɓe nganto ka worɓe, e ka rewɓe e ka fayɓe ; ɓen ɓe alaa doole pottingol tooñe ɗen e maɓɓe maa hara ɓe alaa feere ɓoortagol ɗen tooñe. Ɓen ɗon, arma Alla nde yawtirana ɓe yurmeende Makko, Alla Laatike yawtanoowo jeyaaɓe Makko tuubooɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
۞ وَمَن يُهَاجِرۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ يَجِدۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُرَٰغَمٗا كَثِيرٗا وَسَعَةٗۚ وَمَن يَخۡرُجۡ مِنۢ بَيۡتِهِۦ مُهَاجِرًا إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ ثُمَّ يُدۡرِكۡهُ ٱلۡمَوۡتُ فَقَدۡ وَقَعَ أَجۡرُهُۥ عَلَى ٱللَّهِۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Kala on feruɗo iwi e leydi keeferaaku faade e leydi lislaamu fii ɗaɓɓugol Welayee Alla, o heɓoyay e leydi ndi o feri e mun ndin waylorde e leydi ndi wonah ndi o acci ndi, o danay ko ɓuri leydi ndi o o heɓay ton teddungal, e arsike yaajuɗo. Kala kadi yaltuɗo e suudu mu'un ko o feruɗo faade e Alla e Nulaaɗo Makko on, hooti maayde nden hewtitii mo ado o hewtoyde ka ferirde makko, gomɗii mbarjaari makko ndin tabitii ka Alla. Alla Laatike hafranoowo tuubuɗo e jayaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
وَإِذَا ضَرَبۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَلَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَقۡصُرُواْ مِنَ ٱلصَّلَوٰةِ إِنۡ خِفۡتُمۡ أَن يَفۡتِنَكُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْۚ إِنَّ ٱلۡكَٰفِرِينَ كَانُواْ لَكُمۡ عَدُوّٗا مُّبِينٗا
Si on ɗatniima , ka leydi on ngalah bakkaat e ustude juulde nde darɗe nay njuulon nde darɗe ɗiɗe, tawde on kuli nde huunde añaande yana- ta e mon ummorde e heefereeɓem, heefereeɓe ina ngañi mon gañgol ɓanngungol, tabiti e sunna dagaade ustde juulde e ɗatngal e saanga hoolaare.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• فضل الجهاد في سبيل الله وعظم أجر المجاهدين، وأن الله وعدهم منازل عالية في الجنة لا يبلغها غيرهم.
Ko ɓure jihaadi fii laawol Alla ngol e mawnugol njoɓdi waɗuɓe jihaadi ɓen, e wonnde pellet, hiɓe maranaa Jipporɗe Toowuɗe ka Aljanna, ko kamɓe tun hewtata ton.

• أصحاب الأعذار يسقط عنهم فرض الجهاد مع ما لهم من أجر إن حسنت نيتهم.
Joomiraaɓe ngaŋto ɓen, jihaadi fawaaki ɓe, kono ɓe heɓay njoɓdi moƴƴere annuyee maɓɓe on.

• فضل الهجرة إلى بلاد الإسلام، ووجوبها على القادر إن كان يخشى على دينه في بلده.
Ɓural fergul faade e leydi lislaamu, e waɗɗagol ɗum dow kala hattanɗo, hulanɗo diina mun ka leydi mu'un.

• مشروعية قصر الصلاة في حال السفر.
Raɓɓindingol julde nden ko ko sar'inaa e fewndo setagol(ɗatngal).

وَإِذَا كُنتَ فِيهِمۡ فَأَقَمۡتَ لَهُمُ ٱلصَّلَوٰةَ فَلۡتَقُمۡ طَآئِفَةٞ مِّنۡهُم مَّعَكَ وَلۡيَأۡخُذُوٓاْ أَسۡلِحَتَهُمۡۖ فَإِذَا سَجَدُواْ فَلۡيَكُونُواْ مِن وَرَآئِكُمۡ وَلۡتَأۡتِ طَآئِفَةٌ أُخۡرَىٰ لَمۡ يُصَلُّواْ فَلۡيُصَلُّواْ مَعَكَ وَلۡيَأۡخُذُواْ حِذۡرَهُمۡ وَأَسۡلِحَتَهُمۡۗ وَدَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَوۡ تَغۡفُلُونَ عَنۡ أَسۡلِحَتِكُمۡ وَأَمۡتِعَتِكُمۡ فَيَمِيلُونَ عَلَيۡكُم مَّيۡلَةٗ وَٰحِدَةٗۚ وَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ إِن كَانَ بِكُمۡ أَذٗى مِّن مَّطَرٍ أَوۡ كُنتُم مَّرۡضَىٰٓ أَن تَضَعُوٓاْ أَسۡلِحَتَكُمۡۖ وَخُذُواْ حِذۡرَكُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ أَعَدَّ لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابٗا مُّهِينٗا
Si a tawdaama e maɓɓe ka konu hare, an Nulaaɗo, a faandike juulnugol ɓe, senndu konu ngu pecce ɗiɗi : feccere goo juulida e maaɗa ɓe jogitoo jogaaji maɓɓe ɗin ka julde, ndeya feccere ayna ɓe, si feccere aranere nden juulidii e imaamu on darnde, yo ɓe timminan hoore-maɓɓe julde nden, si ɓe juulii, yo ɓe darto ɓaawo mooɗon ɓe fewta ayɓe ɓen, ndeya feccere ɗiɗaɓere reenaynoode nde juulaali kadi ara, ɓe juulida e imaamu on darnde, si imaamu on salminii, ɓe timmiŋtinoo julde maɓɓe nden ɓe jogitoroo jogaaji maɓɓe ɗin fii ayɓe ɓen. Heeferɓe ɓen yelinoke sinno on welsindotono e ɗii jogaaji mon e doŋle mon tuma juuloton, ɓe yana e mooɗon yanannde wootere, ɓe juha on e welsindaare mon. Bakkaatu fawaaki on si tawii lorra toɓo maa nawnaare heɓii on ekn, nde walliŋton jogaaji mon ɗin, ko woni tun, reŋtoree e ayɓe mon ɓen no newori woo. Pellet, Alla Hebilanii heeferɓe ɓen lepte hoynooje.
تفسیرهای عربی:
فَإِذَا قَضَيۡتُمُ ٱلصَّلَوٰةَ فَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ قِيَٰمٗا وَقُعُودٗا وَعَلَىٰ جُنُوبِكُمۡۚ فَإِذَا ٱطۡمَأۡنَنتُمۡ فَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَۚ إِنَّ ٱلصَّلَوٰةَ كَانَتۡ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ كِتَٰبٗا مَّوۡقُوتٗا
Si on timminii julde nden, onon gomɗimɓe ɓen, jaŋtoree Innde Alla nden subbunhinagol, e hamdinagol e haylilugol foti on dari, maa hara on juuɗi maa ko e hoore becce mon. Si kulol ngol iwii e mo'on on deeƴii, haray ñiɓnee julde nden no timmiri wonndude e waɗɗiiɗi mayre. Pellet, julde nden laatike ko farlaande e gomɗimɓe ɓen waqiŋtinaande ; dagotaako neɓnirgol nde si wanaa gaŋto, si tawii non ko e ɗanngal, haray hiwo dagoo hawtitugol renndinde e ustude.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَهِنُواْ فِي ٱبۡتِغَآءِ ٱلۡقَوۡمِۖ إِن تَكُونُواْ تَأۡلَمُونَ فَإِنَّهُمۡ يَأۡلَمُونَ كَمَا تَأۡلَمُونَۖ وَتَرۡجُونَ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا يَرۡجُونَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمًا
Wata on lo'iŋkino onon muumini en, maajaasikino- ɗon e nder ɗaɓɓitugol heeferɓe ayɓe mon ɓen. Si on laatike hiɗon muusee e ko heɓata on e barme maa wareede, kamɓe kadi hiɓe muusiree wano muusirteɗon, wata ɓe ɓuru on muññaare ; sabu onon hiɗon jortii immorde e Alla mbarjaari e ballal kon ko ɓe jortaaki. Pellet, Alla Laatike Annduɗo fiyakuuji jeyaaɓe Makko ɓen, Ñeeñuɗo e Toppitagol Makko ngol Sari'aaji Makko ɗin.
تفسیرهای عربی:
إِنَّآ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ لِتَحۡكُمَ بَيۡنَ ٱلنَّاسِ بِمَآ أَرَىٰكَ ٱللَّهُۚ وَلَا تَكُن لِّلۡخَآئِنِينَ خَصِيمٗا
Menen men Jippinii e maaɗa an Nulaaɗo, ndee Qur'aanaare wonndude e goonga fii yo a ñaawir hakkunde yimɓe ɓen kala fiyaaku maɓɓe kon ko Alla Hollu maa. Wata a wonan janfotooɓe ɓen wennjanoowo ɓe.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• استحباب صلاة الخوف وبيان أحكامها وصفتها.
Ina yiɗa julde kulol e feññinde ñaawooje e sifa mayre.

• الأمر بالأخذ بالأسباب في كل الأحوال، وأن المؤمن لا يعذر في تركها حتى لو كان في عبادة.
Yamirugol jogitagol sabuuji ɗin e kala huunde, e wonnde gomɗinɗo on jaɓaŋtaake ngaŋto e roŋkugol jogaade ɗin.

• مشروعية دوام ذكر الله تعالى على كل حال، فهو حياة القلوب وسبب طمأنينتها.
Sar'inegol duumagol jaŋtoore Innde Alla Toowuɗo On e kala huunde, ko ɗum woni nguurdam ɓerɗe ɗen, deeƴina fii majje.

• النهي عن الضعف والكسل في حال قتال العدو، والأمر بالصبر على قتاله.
Haɗugol lo'iŋkaade jaasiŋtinoo fewndo haɓidugol e ayɓe ɓen, na yamira muññoo e ɗum.

وَٱسۡتَغۡفِرِ ٱللَّهَۖ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Ɗaɓɓir Alla yaafuyee e haforaneede. Pellet, Alla Laatike Haforanoowo kala tuubanɗo Mo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تُجَٰدِلۡ عَنِ ٱلَّذِينَ يَخۡتَانُونَ أَنفُسَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ مَن كَانَ خَوَّانًا أَثِيمٗا
Wota a wennjondire fii on neɗɗo fantinoowo janfa, suuɗa janfa mun. Pellet, Alla Yiɗaa ɓen fenooɓe heewɓe janfa e bakkaat.
تفسیرهای عربی:
يَسۡتَخۡفُونَ مِنَ ٱلنَّاسِ وَلَا يَسۡتَخۡفُونَ مِنَ ٱللَّهِ وَهُوَ مَعَهُمۡ إِذۡ يُبَيِّتُونَ مَا لَا يَرۡضَىٰ مِنَ ٱلۡقَوۡلِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِمَا يَعۡمَلُونَ مُحِيطًا
Hiɓe suuɗoo yimɓe ɓen hersa maa kulol tuma ɓe yeddata kono ɓe suuɗotaako Alla, Kaŋko le Himo Wonndi e maɓɓe Huuɓiti ɓe tuma ɓe fewjata kon ko O Welaaka e konngol; wano hiwawande bakkondinɗo e tooñugol mo wi'aa-waɗaa. Alla Laatike Huɓindiiɗo kon ko ɓe gollata kene e gunndoo, huunde suuɗaaki Mo e ɗum, O Yoɓitoyay ɓe golle maɓɓe ɗen.
تفسیرهای عربی:
هَٰٓأَنتُمۡ هَٰٓؤُلَآءِ جَٰدَلۡتُمۡ عَنۡهُمۡ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فَمَن يُجَٰدِلُ ٱللَّهَ عَنۡهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ أَم مَّن يَكُونُ عَلَيۡهِمۡ وَكِيلٗا
Hey mon yo ɓe'e himmirɓe fiyaake ɓen faggatooɓe bone, on wennjii fii maɓɓe ka nguurda aduna fii laɓɓinngol ɓe, daɗnaɓe ñaaweede. E ko hommbo non wennjanoyta ɓe Alla Ñalnde Darngal tuma fiyaaku maɓɓe anndaa fii mun, kaa ko hommbo laatantooɓe fawtiiɗo nden Ñalnde ?! Sikke alaa wonnde gooto hattanaaka ɗum.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَعۡمَلۡ سُوٓءًا أَوۡ يَظۡلِمۡ نَفۡسَهُۥ ثُمَّ يَسۡتَغۡفِرِ ٱللَّهَ يَجِدِ ٱللَّهَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Kala golluɗo ko boni maa o tooñiri hoore makko geddi, hooti o ɗaɓɓiri Alla haforaneede, o qirritii bone on, o nimsi, o taway Alla ko Haforoowo bone makko on, Hinnotooɗo mo poomaa.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَكۡسِبۡ إِثۡمٗا فَإِنَّمَا يَكۡسِبُهُۥ عَلَىٰ نَفۡسِهِۦۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Kala faggitiiɗo bone ; ɗuuɗi famɗi, pellet, lepte mun ɗen ko e makko tun yanata. Alla Laatike Annduɗo golle jeyaaɓe ɓen, Ñeeñuɗo e Toppitagol Sari'a Makko on.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَكۡسِبۡ خَطِيٓـَٔةً أَوۡ إِثۡمٗا ثُمَّ يَرۡمِ بِهِۦ بَرِيٓـٔٗا فَقَدِ ٱحۡتَمَلَ بُهۡتَٰنٗا وَإِثۡمٗا مُّبِينٗا
Kala kadi faggitorɗo faljere goopol maa bakkadin-tewaare hooti o tooñiri ɗum goɗɗo goo daɗndiiɗo e on bone, gomɗii haray o ronnditike fenaande tiiɗunde e bakkaatu ɓannguɗo.
تفسیرهای عربی:
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكَ وَرَحۡمَتُهُۥ لَهَمَّت طَّآئِفَةٞ مِّنۡهُمۡ أَن يُضِلُّوكَ وَمَا يُضِلُّونَ إِلَّآ أَنفُسَهُمۡۖ وَمَا يَضُرُّونَكَ مِن شَيۡءٖۚ وَأَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَيۡكَ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحِكۡمَةَ وَعَلَّمَكَ مَا لَمۡ تَكُن تَعۡلَمُۚ وَكَانَ فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكَ عَظِيمٗا
Si wanaano Ɓural Alla ngal e dow maaɗa an Nulaaɗo, pellet, fedde goo e ɓee janfatooɓe ko'e mum en himmirayno majjingol ma gaay e goonga kan roŋkaa ñaawirde nunɗal. Tgi rigi on, ɓe alaa e majjinnde si wanaa pittaali maɓɓe ɗin ; sabu lepte golle maɓɓe ɗen ko e maɓɓe yiltotoo. Alla Jippinii Qur'aana e sunna haa e maaɗa, O Anndinii ma peewal O Ndayginan maa ko a anndaano. Ɓural Alla ngal e dow maaɗa (Annabaaku ngun e ndeenka) laatike mawnu-ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• النهي عن المدافعة والمخاصمة عن المبطلين؛ لأن ذلك من التعاون على الإثم والعدوان.
Ko haɗugol bammbande pooɗondiree fii yimɓe mehre ; tawde ɗum ko wallindirgol e bone e jaggitugol jeyaa.

• ينبغي للمؤمن الحق أن يكون خوفه من الله وتعظيمه والحياء منه فوق كل أحد من الناس.
Hino haanani kala gomɗinɗo nde o huliata Alla ɓura ko o hulata kon yimɓe ɓen.

• سعة رحمة الله ومغفرته لمن ظلم نفسه، مهما كان ظلمه إذا صدق في توبته، ورجع عن ذنبه.
Yurmeende Alla nden hino yaajani on tooñuɗo hoore-mun, kala non no ɗen tooñe foti, si tawii tun o laɓɓinii tuubuubuyee, Alla Haforanay mo.

• التحذير من اتهام البريء وقذفه بما لم يكن منه؛ وأنَّ فاعل ذلك قد وقع في أشد الكذب والإثم.
Ko haɗugol tuumde on kisɗo; e werlaade mbo ko alah, tawde ɗum ko fenaande mawnde mo yani heen yani e bakkaat njano.

۞ لَّا خَيۡرَ فِي كَثِيرٖ مِّن نَّجۡوَىٰهُمۡ إِلَّا مَنۡ أَمَرَ بِصَدَقَةٍ أَوۡ مَعۡرُوفٍ أَوۡ إِصۡلَٰحِۭ بَيۡنَ ٱلنَّاسِۚ وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ ٱبۡتِغَآءَ مَرۡضَاتِ ٱللَّهِ فَسَوۡفَ نُؤۡتِيهِ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Moƴƴere alaa e ko heewi e haala maɓɓe kaɓe gun- ndata hakkunde yimɓe ɓen, si wanaa kan haala yamirayka ittugol sadaka, maa moƴƴere nde diina kan tinndini e mun maa moƴƴiŋtingol hakkunde pooɗondirɓe. Kala huuwirɗo ɗum ɗaɓɓugol welayee Alla on, arma Men Okka mo baraaji mawndi.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يُشَاقِقِ ٱلرَّسُولَ مِنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُ ٱلۡهُدَىٰ وَيَتَّبِعۡ غَيۡرَ سَبِيلِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ نُوَلِّهِۦ مَا تَوَلَّىٰ وَنُصۡلِهِۦ جَهَنَّمَۖ وَسَآءَتۡ مَصِيرًا
Kala lunndiiɗo Nulaaɗo on e kon ko o addi ɓaawo nde peewal ngal feeñannde mo, o jokki laawol goo ko wanaa laawol gomɗimɓe ɓen, Men Acciday mo e ko o suɓii kon o majjira sawaaba on sabu ɗuurnagol goonga kan, Men Naadoya mo yiite Jahannama, nge bonii ruttorde !
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَغۡفِرُ أَن يُشۡرَكَ بِهِۦ وَيَغۡفِرُ مَا دُونَ ذَٰلِكَ لِمَن يَشَآءُۚ وَمَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَقَدۡ ضَلَّ ضَلَٰلَۢا بَعِيدًا
Pellet, Alla Yawtaŋtaa kafidugol Mo e goɗɗum, O Naaday sirkoowo on yiite, Himo Yawtana ko jaasi ɗum e geddi wonannde on Mo O Muuyiri Ɓural e Yurmeende Makko. Kala o kafiduɗo e Alla goɗɗo goo, gomɗii on ɗon ooñorike e goonga kan ooñannde woɗɗiinde ; tawde o fotnii Taguɗo On e tagaaɗo on.
تفسیرهای عربی:
إِن يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦٓ إِلَّآ إِنَٰثٗا وَإِن يَدۡعُونَ إِلَّا شَيۡطَٰنٗا مَّرِيدٗا
KO Ɓen sirkooɓe rewata, ɓe rewida ɗum e Alla, si wanaa sanamuuji rewɗiniraaɗi inɗe rewɓe ; wano Laata, e 'Uzzaa, ɗi lorrataa ɗi nafataa. Ɓe alaa e rewude ka haqiiqa, si wanaa seytaniiru yaltundu e ɗoftaare Alla ; tawde ko ndun yamiri ɓe rewugol sanamu.
تفسیرهای عربی:
لَّعَنَهُ ٱللَّهُۘ وَقَالَ لَأَتَّخِذَنَّ مِنۡ عِبَادِكَ نَصِيبٗا مَّفۡرُوضٗا
Ko ɗum si Alla Woɗɗiniri ndu e Yurmeende Makko nden, ndun seytaaniiru huɗanii Joomi mayru ndu wi'i: "Ma mi jogitoyo e jeyaaɓe Maa ɓen geɓal anndangal, ngal mi majjinoyta e goonga kan.
تفسیرهای عربی:
وَلَأُضِلَّنَّهُمۡ وَلَأُمَنِّيَنَّهُمۡ وَلَأٓمُرَنَّهُمۡ فَلَيُبَتِّكُنَّ ءَاذَانَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ وَلَأٓمُرَنَّهُمۡ فَلَيُغَيِّرُنَّ خَلۡقَ ٱللَّهِۚ وَمَن يَتَّخِذِ ٱلشَّيۡطَٰنَ وَلِيّٗا مِّن دُونِ ٱللَّهِ فَقَدۡ خَسِرَ خُسۡرَانٗا مُّبِينٗا
Ma mi faloɓe gaay e laawol focciingol ngol, ma mi yelinyɓe yela fenaande ko no cuɗinana ɓe majjere nden, ma mi yamiroyɓe taygol noppi neemoraaɗi ɗin fii harmingol ko Alla Dagini kon e majji, ma mi yamiroyɓe waylugol tagu Alla ngun". Kala on jogitorɗo seytaane giɗo, gomɗii haray on ɗon sooyii sooyannde ɓanngunde.
تفسیرهای عربی:
يَعِدُهُمۡ وَيُمَنِّيهِمۡۖ وَمَا يَعِدُهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ إِلَّا غُرُورًا
Seytaande no foda ɓe penaale, himo yelina ɓe mehre, o alaa e yelinnde ɓe si wanaa mehre.
تفسیرهای عربی:
أُوْلَٰٓئِكَ مَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُ وَلَا يَجِدُونَ عَنۡهَا مَحِيصٗا
Ɓen jokkuɓe ɗate seytaane ɗen e kon ko mbo fida- taɓe, ñiiɓirde maɓɓe nden ko ka yiite Jahannama, ɓe heɓataa gaay e magge moolorde.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• أكثر تناجي الناس لا خير فيه، بل ربما كان فيه وزر، وقليل من كلامهم فيما بينهم يتضمن خيرًا ومعروفًا.
Moƴƴere alaa e ko heewi e gunndo yimɓe, ko bakkaatu ɓuri wonnde e mun, sabu famɗii ka moƴƴere soomii e nder gunndo.

• معاندة الرسول صلى الله عليه وسلم ومخالفة سبيل المؤمنين نهايتها البعد عن الله ودخول النار.
Lunndagol Nulaaɗo on (saw) woɗɗitoo laawol gomɗimɓe ɓen, hino wona sabu naatugol yiite.

• كل الذنوب تحت مشيئة الله، فقد يُغفر لصاحبها، إلا الشرك، فلا يغفره الله أبدًا، إذا لم يتب صاحبه ومات عليه.
Denndaangal bakkatuuji njanata ko e haajaande Alla hombo yaafo Mbo haajani tawi wonah sirku, Alla yaafataaka cirkuɗo si o tuubaani o maaydi heen.

• غاية الشيطان صرف الناس عن عبادة الله تعالى، ومن أعظم وسائله تزيين الباطل بالأماني الغرارة والوعود الكاذبة.
Faale seytaane ko yiltugol yimɓe gaay e rewugol Alla Toowuɗo On, o cuɗana ɓe mehre, ɓe ɗaynitora fodooje penaale.

وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ سَنُدۡخِلُهُمۡ جَنَّٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٗاۚ وَمَنۡ أَصۡدَقُ مِنَ ٱللَّهِ قِيلٗا
Ɓen gomɗimɓe Alla ɓe golli golle moƴƴe, aray nde Men Naada ɓe Aljannaaji ɗi ila senngo ley kuɓeeje majji canɗi : ko ɓe duumiŋteeɓe nder ton poomaa. Ɗum ko fodoore immorde ka Alla. Fodoore Alla nden non ko nde goongaare, O Lunndotaako fodoore. Alaa ɓurɗo Alla goongude e konngol.
تفسیرهای عربی:
لَّيۡسَ بِأَمَانِيِّكُمۡ وَلَآ أَمَانِيِّ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِۗ مَن يَعۡمَلۡ سُوٓءٗا يُجۡزَ بِهِۦ وَلَا يَجِدۡ لَهُۥ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا
Daɗugol ngol laatoraaki sabu yelaaji mon ɗin onon juulɓe ɓen maa sabu yelaaji yimɓe Defte ɓen. Si ko woni, ɗum ko golle ɗen jokki. Kala on golluɗo e mooɗon golle bonɗe o yoɓete ɗum Ñalnde Darngal, o heɓanoytaake ko woori Alla giɗo ɓaɗnoowo nafa wanaa ballo duñanoowo lorra.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَعۡمَلۡ مِنَ ٱلصَّٰلِحَٰتِ مِن ذَكَرٍ أَوۡ أُنثَىٰ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَٰٓئِكَ يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ وَلَا يُظۡلَمُونَ نَقِيرٗا
Kala on golluɗo immorde e golle moƴƴe, foti ko gorko maaɗum debbo, hara kaŋko ko o gomɗinɗo Alla Toowuɗo On, ɓen ɗon moftuɓe gomɗinal e golle, ɓe naatoyay Aljanna, ɓe ɗuytanoytaake e moƴƴi maɓɓe ɗin ko fotata e gurun tamaro.
تفسیرهای عربی:
وَمَنۡ أَحۡسَنُ دِينٗا مِّمَّنۡ أَسۡلَمَ وَجۡهَهُۥ لِلَّهِ وَهُوَ مُحۡسِنٞ وَٱتَّبَعَ مِلَّةَ إِبۡرَٰهِيمَ حَنِيفٗاۗ وَٱتَّخَذَ ٱللَّهُ إِبۡرَٰهِيمَ خَلِيلٗا
Alla ɓurɗo moƴƴude diina haa hewta on jebbilaniiɗo Alla kene e gunndoo o laɓɓini anuyee makko, o moƴƴini golle makko ɗen, o jokki diina Annabi Ibraahiima kan, iwdi diina Muhammadu (yo o his), ooñiiɗo gaay e sirku e keeferaaku faade e tawhiidi e gomɗinal. Alla Suɓike Ibraahiima Annabiijo Makko (yo o his), O Yiɗiri mo giggol timmungol e nder tagu Makko ngun denndaangal.
تفسیرهای عربی:
وَلِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٖ مُّحِيطٗا
Ko Alla Tan Woodani kala ko woni ka kammuuli e ka leydi. Alla Laatike Huɓindoriiɗo Anndal e Kattal e Toppitagol kala huunde e tagu Makko ngun.
تفسیرهای عربی:
وَيَسۡتَفۡتُونَكَ فِي ٱلنِّسَآءِۖ قُلِ ٱللَّهُ يُفۡتِيكُمۡ فِيهِنَّ وَمَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ فِي يَتَٰمَى ٱلنِّسَآءِ ٱلَّٰتِي لَا تُؤۡتُونَهُنَّ مَا كُتِبَ لَهُنَّ وَتَرۡغَبُونَ أَن تَنكِحُوهُنَّ وَٱلۡمُسۡتَضۡعَفِينَ مِنَ ٱلۡوِلۡدَٰنِ وَأَن تَقُومُواْ لِلۡيَتَٰمَىٰ بِٱلۡقِسۡطِۚ وَمَا تَفۡعَلُواْ مِنۡ خَيۡرٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِهِۦ عَلِيمٗا
Hiɓe lamndo maa an Nulaaɗo, fii rewɓe ɓen e ko waɗɗii fee maɓɓe e dow maɓɓe, maaku: "Alla no Ɓannginannde on lamndal mon ngal, O Ɓanngina- na on kon ko janngetee e dow mooɗon ka Quraana fii ɓen alyatiimaaɓe rewɓe ɓe tammbitiɗon, ɓen ɓe on jonnataa kon ko Alla Farlani ɓe immorde e teŋe e ndonndi, on rerɗataa fii resugol ɓe hiɗon salora kadi goɗɗo goo resira ɓe miilegol jawle maɓe, himo Ɓannginana on kadi kon ko waɗɗii on e ɓen lo'iaaɓe jolta duuɓi'en fii no jonnitiron ɓe haqqee maɓɓe on ka ndonndi, O Haɗa on ñaamugol jawle maɓɓe ɗen, himo Ɓannginana on kadi wonnde no waɗɗii on daranagol alyatiimaaɓe ɓen nunɗal. Kala ko huuwuɗon e moƴƴere fii alyatiima en e woɗɓe goo, pellet, Alla no Anndi ɗum, O Yoɓitoyay on ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• ما عند الله من الثواب لا يُنال بمجرد الأماني والدعاوى، بل لا بد من الإيمان والعمل الصالح.
Mooƴƴere Alla nden heɓortaa yelagol e nodditaade ko maa golle moƴƴe jillora gomɗinal.

• الجزاء من جنس العمل، فمن يعمل سوءًا يُجْز به، ومن يعمل خيرًا يُجْز بأحسن منه.
Njoɓdi ko golle jokki : mo gollii ko boni o yoɓete ɗum, mo gollii non ko moƴƴi o yoɓete ɓuri ɗum.

• الإخلاص والاتباع هما مقياس قبول العمل عند الله تعالى.
Ko laɓɓinngol ngol jokka Nulaaɗo on woni ko golle ɗen jaɓirtee ka Alla.

• عَظّمَ الإسلام حقوق الفئات الضعيفة من النساء والصغار، فحرم الاعتداء عليهم، وأوجب رعاية مصالحهم في ضوء ما شرع.
Lislaamu on mawninii fii haqqeeji lo'uɓe ɓen ka rewɓe e ka fayɓe, o harmini jaggitugol e maɓɓe, o waɗɗini reenugol haqqeeji maɓɓe ɗin.

وَإِنِ ٱمۡرَأَةٌ خَافَتۡ مِنۢ بَعۡلِهَا نُشُوزًا أَوۡ إِعۡرَاضٗا فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِمَآ أَن يُصۡلِحَا بَيۡنَهُمَا صُلۡحٗاۚ وَٱلصُّلۡحُ خَيۡرٞۗ وَأُحۡضِرَتِ ٱلۡأَنفُسُ ٱلشُّحَّۚ وَإِن تُحۡسِنُواْ وَتَتَّقُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٗا
Si debbo hulirii moodi mun ɓurnitaare e ɗuurnaare, bakkaatu fawaaki ɓe kamɓe ɗiɗo bakkaat nde ɓe moƴƴiŋtinira sulhu debbo on jippitotoo e haqqeeji makko goo wano nafaqqa maa mbalndi. Ko sulhu on ɓuri moƴƴannde ɓe cergal ngal, pittaali ɗin anndiraama nguddam, ɗi heewaa jippitaade e haqqee majji, haani ka resindirɓe ɓen ñawndata ngun ñawu ɗon e maɓɓe, ɓe elta pittaali maɓɓe ɗin e muññondiral e moƴƴinngol. Si on moƴƴinii on hulii Alla ; on ɗoftike Yamruyeeji Makko ɗin o woɗɗitike Haɗaaɗi Makko ɗin, pellet, Alla Laatike Humpitiiɗo ko golloton, huunde suuɗaaki Mo, O Yoɓitoyay on ɗum.
تفسیرهای عربی:
وَلَن تَسۡتَطِيعُوٓاْ أَن تَعۡدِلُواْ بَيۡنَ ٱلنِّسَآءِ وَلَوۡ حَرَصۡتُمۡۖ فَلَا تَمِيلُواْ كُلَّ ٱلۡمَيۡلِ فَتَذَرُوهَا كَٱلۡمُعَلَّقَةِۚ وَإِن تُصۡلِحُواْ وَتَتَّقُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Onon worɓe ɓen on waawataa nunɗirde mbaadi timmundi hakkunde rewɓe mon ɓen, hay si on rerɗii e ɗum ; ɗum ko sabu on maraa feere-mun, wata tun on ooño kala ooñannde e on mo on yiɗaa, tertoron mo wa yowaaɗo mo alaa moodi ko toppitoo mo. Si on moƴƴinii hakkunde mon on muññondirii hakkunde resindirɓe, on hulii Alla, pellet, Alla Laatike Haforoowo Hinnotooɗo on.
تفسیرهای عربی:
وَإِن يَتَفَرَّقَا يُغۡنِ ٱللَّهُ كُلّٗا مِّن سَعَتِهِۦۚ وَكَانَ ٱللَّهُ وَٰسِعًا حَكِيمٗا
Si resandirɓe ceertarii ceergal wollo ɓoorgu Alla yondina gooto e mum en fof e ɓural Makko jaacngal Alla seeraani wonde ko jaacɗo ɓural e yurmeende jom ñeeñal e yiilde fiyakuuji e hoddirde.
تفسیرهای عربی:
وَلِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَلَقَدۡ وَصَّيۡنَا ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ وَإِيَّاكُمۡ أَنِ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ وَإِن تَكۡفُرُواْ فَإِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَنِيًّا حَمِيدٗا
Ko Alla Tun Woodani denndaangal ko woni ka kammuuli e ka leydi e laamagol ko woni hakkunde majji. Gomɗii Men Ahodii e yimɓe Defte ɓen, Men Ahodi kadi e mooɗon, wonnde : "Hulee Alla, ɗoftoɗon Yamirooje Makko reŋtoɗon e Haɗaaɗi Makko !". Si on firtii ahadi ndin, haray on lorree hoore-mon, Alla kan ko Galo Yonndinorɗo dewe mon, ko Kaŋko Jey kala ko woni ka kammuuli e ka leydi, ko O Yonndiniiɗo e kala tagu Makko ngun, ko O Yettiniiɗo e kala Sifaaji Makko e Kuuɗe Makko.
تفسیرهای عربی:
وَلِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلًا
Ko Alla Tun Heeranii jeygol kala ko woni ka kammuuli e ka leydi, Hannduɗo ɗofteede. Alla Yonii Fawtotooɗo Toppitoo kala fiyaake tagu Makko ngun.
تفسیرهای عربی:
إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ أَيُّهَا ٱلنَّاسُ وَيَأۡتِ بِـَٔاخَرِينَۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ ذَٰلِكَ قَدِيرٗا
Si Mo Yiɗi, O Lannay fii mon, onon yo yimɓe, O Adda woɗɓe goo ko ɗoftotooɓe Mo ɓe yeddataa Mo. Alla Laatike Hattanɗo ɗum.
تفسیرهای عربی:
مَّن كَانَ يُرِيدُ ثَوَابَ ٱلدُّنۡيَا فَعِندَ ٱللَّهِ ثَوَابُ ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ سَمِيعَۢا بَصِيرٗا
Kala e mon tawɗo ko mbarjaari aduna ndin tun faalaa, yo o anndu Alla No Jogii mbarjaari aduna e laakara, yo o ɗaɓɓu ɗin ɗiɗi immorde ka Makko. Alla Laatike Naatike Nanoowo jeewte mon, Reenuɗo golle mon, O Yoɓitoyay on e ɗum.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• استحباب المصالحة بين الزوجين عند المنازعة، وتغليب المصلحة بالتنازل عن بعض الحقوق إدامة لعقد الزوجية.
Ko sulhu on yiɗaa hakkunde resindirɓe ɓen si ɓe lurrii, ɓe ardina maslaha maɓɓe on, ɓe jippitoo e haqqeeji goo no dewgal ngal duumora.

• أوجب الله تعالى العدل بين الزوجات خاصة في الأمور المادية التي هي في مقدور الأزواج، وتسامح الشرع حين يتعذر العدل في الأمور المعنوية، كالحب والميل القلبي.
Alla Waɗɗini nunɗugol hakkunde rewɓe ɓen haa tenti ko faati e jawdi e ko moodi on heɓatah feere fii mun kon. Sari'a on no yaafii kon ko feere mun alaa e mun ; wano yiɗugol oya ɓurna oya.

• لا حرج على الزوجين في الفراق إذا تعذرت العِشْرة بينهما.
Bakkaatu fawaaki jommbindirɓe ɓen nde ɓe serta si ɓe alaa fahmondirde.

• الوصية الجامعة للخلق جميعًا أولهم وآخرهم هي الأمر بتقوى الله تعالى بامتثال الأوامر واجتناب النواهي.
Aramɓe e sakkitiiɓe fow wasiyaama hulugol Alla Toowuɗo On, ɗoftoo Yamirooje Makko, woɗɗitoo Haɗaaɗi Makko.

۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ كُونُواْ قَوَّٰمِينَ بِٱلۡقِسۡطِ شُهَدَآءَ لِلَّهِ وَلَوۡ عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ أَوِ ٱلۡوَٰلِدَيۡنِ وَٱلۡأَقۡرَبِينَۚ إِن يَكُنۡ غَنِيًّا أَوۡ فَقِيرٗا فَٱللَّهُ أَوۡلَىٰ بِهِمَاۖ فَلَا تَتَّبِعُواْ ٱلۡهَوَىٰٓ أَن تَعۡدِلُواْۚ وَإِن تَلۡوُۥٓاْ أَوۡ تُعۡرِضُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٗا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo, ñiiɓee e nunɗal, seedoɗon goonga, hay si tawii non ko e hoore-mon, maa e hoore jibimɓe on ɓen maa ɓadondiraaɓe mon ɓen. Wata ngalu maa baasal goɗɗo sakko on e seedagol ngol, tawde ko Alla Ɓuri Hanndude on baaso maaɗum galo. Wata on jokku mbeleeɗe ɗen ka seedagol haa ooñoɗon gaay e goonga kan. Si on waylii seedagol ngol on seedorike noone goo, maa on ɗuurnike e seedagol ngol ; haray pellet, Alla Laatike Humpitiiɗo ko golloton kon.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ ءَامِنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَٱلۡكِتَٰبِ ٱلَّذِي نَزَّلَ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَٱلۡكِتَٰبِ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ مِن قَبۡلُۚ وَمَن يَكۡفُرۡ بِٱللَّهِ وَمَلَٰٓئِكَتِهِۦ وَكُتُبِهِۦ وَرُسُلِهِۦ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ فَقَدۡ ضَلَّ ضَلَٰلَۢا بَعِيدًا
Ko ono yo gomɗimɓe Alla, holle hiɗon gomɗini Alla e Nulaaɗo Makko on, e Qur'aanaare Jippiinde nden e Nulaaɗo Makko on, e Defte Jippinaaɗe ɗen e ɓeya Nulaaɗo adinooɓe mo. Kala yedduɗo Alla, e Malaa'ikaaɓe Makko ɓen, e Defte Makko ɗen, e Nulaaɓe Makko ɓen e Ñalande Darngal ; gomɗii haray o woɗɗondirii e laawol focciingol ngol.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ثُمَّ كَفَرُواْ ثُمَّ ءَامَنُواْ ثُمَّ كَفَرُواْ ثُمَّ ٱزۡدَادُواْ كُفۡرٗا لَّمۡ يَكُنِ ٱللَّهُ لِيَغۡفِرَ لَهُمۡ وَلَا لِيَهۡدِيَهُمۡ سَبِيلَۢا
Pellet, ɓen yiltitotooɓe tuma kala e keeferaaku ɓaawo nde ɓe gomɗinnoo, refti ɓe maayde e ngun keeferaaku ; Alla Laatoraali Yawtanoowo ɓe junuubi wanaa kadi O Fewnoowo ɓe e laawol focciingol.
تفسیرهای عربی:
بَشِّرِ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ بِأَنَّ لَهُمۡ عَذَابًا أَلِيمًا
An Nulaaɗo, welinir naafiqiiɓe ɓen, wonnde no woodani ɓe immorde ka Alla, lepte muusuɗe Ñalnde Darngal.
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِينَ يَتَّخِذُونَ ٱلۡكَٰفِرِينَ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۚ أَيَبۡتَغُونَ عِندَهُمُ ٱلۡعِزَّةَ فَإِنَّ ٱلۡعِزَّةَ لِلَّهِ جَمِيعٗا
Ɗen lepte maɓɓe, ko tawde ɓe jogitike heeferɓe ɓen yiɗɓe wallondirteeɓe ko wanaa gomɗimɓe ɓen, ɗum maɓɓe no haawnii ! E ɓe ɗaɓɓiray ɓe cemmbe e doole ko ɓe ɓamtora ?! Pellet, cemmbe e doole fow ko Alla Heeranii.
تفسیرهای عربی:
وَقَدۡ نَزَّلَ عَلَيۡكُمۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ أَنۡ إِذَا سَمِعۡتُمۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ يُكۡفَرُ بِهَا وَيُسۡتَهۡزَأُ بِهَا فَلَا تَقۡعُدُواْ مَعَهُمۡ حَتَّىٰ يَخُوضُواْ فِي حَدِيثٍ غَيۡرِهِۦٓ إِنَّكُمۡ إِذٗا مِّثۡلُهُمۡۗ إِنَّ ٱللَّهَ جَامِعُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡكَٰفِرِينَ فِي جَهَنَّمَ جَمِيعًا
Gomɗii Alla Jippinii e mooɗon onon muumini en, e ndee Qur'aanaare Teddunde wonnde : "Si on nanii Aayeeje Alla ɗen no yeddee jalkitee e jonnde, haray ko yo on immo ɗon haa nde ɓen ɗon fuɗɗitoyii yewtere goo nde wanaa yeddugol jalkita Aayeeje Alla ɗen, si on jooɗodii non e maɓɓe fewndo ka yeddta jalkita ɗon Aayeeje ɗen, haray on nanndii e maɓɓe e lunndagol Yamiroore Alla nden ; tawde on jaɓaali immagol e jonnde maɓɓe nden. Pellet, Alla ko Mooɓoyoowo naafiqiiɓe ɓen e heeferɓe ɓen fow ka yiite Jahannama Ñalnde Darngal.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• وجوب العدل في القضاء بين الناس وعند أداء الشهادة، حتى لو كان الحق على النفس أو على أحد من القرابة.
Nunɗugol ka ñaawoore e ka seeditagol, ko huunde waɗɗiinde ; hay si tawii non ko e hoore-neɗɗo on maa e hoore siɗɗo makko.

• على المؤمن أن يجتهد في فعل ما يزيد إيمانه من أعمال القلوب والجوارح، ويثبته في قلبه.
Gomɗinɗo on no haani etaade gollude kala ko ɓeydata liimanaaku makko.

• عظم خطر المنافقين على الإسلام وأهله؛ ولهذا فقد توعدهم الله بأشد العقوبة في الآخرة.
Naafiqiiɓe ɓen hino hulɓinanii lislaamu e juulɓe ɓen ko ɗum waɗi si Alla Kammbirani ɓe lepte saɗtude laakara.

• إذا لم يستطع المؤمن الإنكار على من يتطاول على آيات الله وشرعه، فلا يجوز له الجلوس معه على هذه الحال.
Si gomɗinɗo waawaali yeddugol jalkitoowo Aayeeje Alla ɗen e Sari'a Makko on, dagantaako mo jooɗodugol e makko e o alhaali.

ٱلَّذِينَ يَتَرَبَّصُونَ بِكُمۡ فَإِن كَانَ لَكُمۡ فَتۡحٞ مِّنَ ٱللَّهِ قَالُوٓاْ أَلَمۡ نَكُن مَّعَكُمۡ وَإِن كَانَ لِلۡكَٰفِرِينَ نَصِيبٞ قَالُوٓاْ أَلَمۡ نَسۡتَحۡوِذۡ عَلَيۡكُمۡ وَنَمۡنَعۡكُم مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۚ فَٱللَّهُ يَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ وَلَن يَجۡعَلَ ٱللَّهُ لِلۡكَٰفِرِينَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ سَبِيلًا
Ɓen habbittooɓe on bone maa moƴƴere, si on dañii polgal on heɓii konuheyri, ɓe wi'ana on : "E men wonndaano e mo'on, men tawdaa ko tawdaa ko tawdaɗon ?! Fii no ɓe heɓira geɓal, si heeferɓe ɓen heɓii geɓal, ɓe wi'ana ɓe : "E men toppitanooki on, men etii no fooliron men reeni on gomɗimɓe ɓen ?! Alla Ko Ñaawoyoowo hakkunde mo'on fow Ñalnde Darngal ; O Naada gomɗimɓe ɓen Aljanna, O Naada naafiqii ɓe ɓen ka ndenka ɓurka joltude ka nder yiite, Alla Waɗirantaa Heefer- ɓe ɓen Ɓural Makko ngal hujja e gomɗimɓe ɓen Ñalnde Darngal, si ko woni, O Waɗanay gomɗimɓe ɓen battane moƴƴe.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ يُخَٰدِعُونَ ٱللَّهَ وَهُوَ خَٰدِعُهُمۡ وَإِذَا قَامُوٓاْ إِلَى ٱلصَّلَوٰةِ قَامُواْ كُسَالَىٰ يُرَآءُونَ ٱلنَّاسَ وَلَا يَذۡكُرُونَ ٱللَّهَ إِلَّا قَلِيلٗا
Pellet, naafiqiiɓe ɓen hino janforo Alla hollirde islaam e suuɗde keefeeru, Kanko kadi O Yoɓitiray ɓe janfa maɓɓe sabu O reeni ƴiiƴe mum en wondude ko O anndi ko keefeeru mum en, O heblana ɓe lepte sattuɗe ka Laakara.Si ɓe immanike julde nden, ɓe immoray ngaameelo, ɓe jantotaako wondude e añde juulde nde woni faandaare mum en tan ko yeengo e mawnineede, ɓe cellintah ngam Alla, ɓe njantataaka Alla si wonah setta si ɓe haynii gomɗimɓe ɓen.
تفسیرهای عربی:
مُّذَبۡذَبِينَ بَيۡنَ ذَٰلِكَ لَآ إِلَىٰ هَٰٓؤُلَآءِ وَلَآ إِلَىٰ هَٰٓؤُلَآءِۚ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَلَن تَجِدَ لَهُۥ سَبِيلٗا
Ɓen naafiqiiɓe no denngi-denndinan e weemre hakkunde ɗon, ɓe wonndaa e gomɗimɓe ɓen ɓe wonndaa e heeferɓe ɓen. Kala on mo Alla Majjini, a heɓantaa mo an Nulaaɗo, laawol no o feewira.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُواْ ٱلۡكَٰفِرِينَ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۚ أَتُرِيدُونَ أَن تَجۡعَلُواْ لِلَّهِ عَلَيۡكُمۡ سُلۡطَٰنٗا مُّبِينًا
Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, wata on jogitor heeferɓe ɓen weldiiɓe suɓaaɓe e hoore gomɗimɓe. E on faalira ngal kuugal mon nde waɗanton Alla e dow mooɗon hujja ɓannguɗo mo hanndirayɗon lepte ?!
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ فِي ٱلدَّرۡكِ ٱلۡأَسۡفَلِ مِنَ ٱلنَّارِ وَلَن تَجِدَ لَهُمۡ نَصِيرًا
Pellet, Alla Waɗoyay naafiqiiɓe ɓen ka ɓuri joltude ɗon e ndenka yiite Ñalnde Darngal, a heɓantaa ɓe non ballo duñanoowo ɓe ɗen lepte !
تفسیرهای عربی:
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ وَأَصۡلَحُواْ وَٱعۡتَصَمُواْ بِٱللَّهِ وَأَخۡلَصُواْ دِينَهُمۡ لِلَّهِ فَأُوْلَٰٓئِكَ مَعَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۖ وَسَوۡفَ يُؤۡتِ ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Si wanaa ɓen tuubuɓe ruttii e Alla iwde e naafige, ɓe moƴƴini golle maɓɓe, ɓe jogitii ahadi Alla ndin ɓe laɓɓinani Alla golle maɓɓe ɗen. Ɓen siforoɓe ɗin sifaaji, ɓe wonndii e gomɗimɓe ɓen aduan e laakara. Arma Alla Yeɗa gomɗimɓe ɓen njoɓdi mawndi.
تفسیرهای عربی:
مَّا يَفۡعَلُ ٱللَّهُ بِعَذَابِكُمۡ إِن شَكَرۡتُمۡ وَءَامَنتُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ شَاكِرًا عَلِيمٗا
Alla Haajaaka e leptugol on si on jaarnii Mo on gomɗinii Mo, si O Leptiray on ko junuubi mon ɗin. Si on moƴƴinii golle, on yettii Mo on gomɗinii Mo kene e gunndoo, alaa ko O Leptira on. Alla Laatike Jaarnoowo kala yettuɗo Neemaaji Makko ɗin, Annduɗo gomɗinal tagu Makko ngun, O Yoɓitoyay kala e golle mun ɗen.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• بيان صفات المنافقين، ومنها: حرصهم على حظ أنفسهم سواء كان مع المؤمنين أو مع الكافرين.
Ko ɓanngingol jikkuuji naafiqiiɓe ɓen, wano : reerdude e reende pittaali mu*en, foti ko e gomɗimɓe ɓe wolla ko e heeferɓe ɓen.

• أعظم صفات المنافقين تَذَبْذُبُهم وحيرتهم واضطرابهم، فلا هم مع المؤمنين حقًّا ولا مع الكافرين.
Ko ɓuri lollude e jikkuuji naafiqiiɓe ɓen, ko denngi dennginde maɓɓe e weemre folwaade, ɓe alaa ka gomɗimɓe ɓen ɓe alaa ka heeferɓe ɓen.

• النهي الشديد عن اتخاذ الكافرين أولياء من دون المؤمنين.
Hino haɗa haɗegol sanne jogitorgol heeferɓe ɓen weldiiɓe ko woori gomɗimɓe ɓen.

• أعظم ما يتقي به المرء عذاب الله تعالى في الآخرة هو الإيمان والعمل الصالح.
Ko ɓurata daɗndude neɗɗo on e lepte Alla ɗen ka Laakara, ko gomɗinal, e golle moƴƴe.

۞ لَّا يُحِبُّ ٱللَّهُ ٱلۡجَهۡرَ بِٱلسُّوٓءِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ إِلَّا مَن ظُلِمَۚ وَكَانَ ٱللَّهُ سَمِيعًا عَلِيمًا
Alla yiɗaa feññinirgol bone on konngol, Himo Añi ɗum Kammbani ɗum, kono on tooñaaɗo, hino daganoo mo feññinirgol bone on konngol fii wullita- gol ko o tooñaa kon o yottoo, ko si o muññike non ɓuri moƴƴude. Alla Laatike Nanoowo konnguɗi mon, Annduɗo Annuyeeji mon, reŋtee e wowlugol ko boni maa faandorgol ɗum.
تفسیرهای عربی:
إِن تُبۡدُواْ خَيۡرًا أَوۡ تُخۡفُوهُ أَوۡ تَعۡفُواْ عَن سُوٓءٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَفُوّٗا قَدِيرًا
Si on feññinirii konngol maa kuugal kala moƴƴere, maa on suuɗii nde maa on yaafanike on bonnuɗo e mo'on ; pellet, Alla Laatike Yaafotooɗo Hattanɗo, yo yaafagol ngol wonu jikku mon, belajo'o, Alla Yawtanay on.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡفُرُونَ بِٱللَّهِ وَرُسُلِهِۦ وَيُرِيدُونَ أَن يُفَرِّقُواْ بَيۡنَ ٱللَّهِ وَرُسُلِهِۦ وَيَقُولُونَ نُؤۡمِنُ بِبَعۡضٖ وَنَكۡفُرُ بِبَعۡضٖ وَيُرِيدُونَ أَن يَتَّخِذُواْ بَيۡنَ ذَٰلِكَ سَبِيلًا
Pellet, ɓen wonuɓe yeddude Alla e Nulaaɓe Makko ɓen, hiɓe faalaa nde ɓe senndata hakkunde Alla e Nulaaɓe Makko ɓen ; nde ɓe gomɗiŋta Mo ɓe yedda Nulaaɓe ɓen, hiɓe wi'a : "Meɗen gomɗina yoga e Nulaaɓe ɓen men yedda yoga maɓɓe", hiɓe faalaa nde ɓe jogitorta hakkunde ngol yeddugol maɓɓe gomɗina ɗon, laawol daɗndatngol ɓe.
تفسیرهای عربی:
أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡكَٰفِرُونَ حَقّٗاۚ وَأَعۡتَدۡنَا لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابٗا مُّهِينٗا
Ɓen ɗon jokkuɓe ngol laawol, ko kamɓe woni heeferɓe ɓen tigiri ; tawde mo yeddii Nulaaɓe ɓen maa yoga emaɓɓe, haray o yeddii Alla e Nulaaɓe Makko ɓen. Men Hebilanii heeferɓe ɓen lepte hoy- nooje Ñalnde Darngal ; ɗum le ko fii ɓe townitanike gomɗingol Alla e Nulaaɓe Makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَرُسُلِهِۦ وَلَمۡ يُفَرِّقُواْ بَيۡنَ أَحَدٖ مِّنۡهُمۡ أُوْلَٰٓئِكَ سَوۡفَ يُؤۡتِيهِمۡ أُجُورَهُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Ɓen gomɗimɓe Alla ɓe bajjinɗini Mo, ɓe kafidaali goɗɗo goo, ɓe goongini Nulaaɓe Makko ɓen den- ndaangal, ɓe senndaali hakkunde gooto e maɓɓe wano heeferɓe ɓen gerdiri ; ɓen ɗon, arma Alla Okka ɓe njoɓdi Mawndi e ngal gomɗinal maɓɓe e golle maɓɓe moƴƴe. Alla Laatike Yaafotooɗo kala tuubuɗo e jeyaaɓe Makko ɓen, Hinnotooɗo ɓe.
تفسیرهای عربی:
يَسۡـَٔلُكَ أَهۡلُ ٱلۡكِتَٰبِ أَن تُنَزِّلَ عَلَيۡهِمۡ كِتَٰبٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِۚ فَقَدۡ سَأَلُواْ مُوسَىٰٓ أَكۡبَرَ مِن ذَٰلِكَ فَقَالُوٓاْ أَرِنَا ٱللَّهَ جَهۡرَةٗ فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلصَّٰعِقَةُ بِظُلۡمِهِمۡۚ ثُمَّ ٱتَّخَذُواْ ٱلۡعِجۡلَ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡبَيِّنَٰتُ فَعَفَوۡنَا عَن ذَٰلِكَۚ وَءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ سُلۡطَٰنٗا مُّبِينٗا
Alyahuuda no lamndo maa an Nulaaɗo, nde jippin- taa e dow maɓɓe Deftere immorde ka kammu won ɓe lamndornoo Muusaa. Ɗum ko maande e goon-ngugol maaɗa, wata a mawnin fii ɗum e maɓɓe, gomɗii adinooɓe ɓe lamndinoke Muusaa ko ɓuri ɗum mawnude ; ɓe lamndino mo nde o hollata ɓe Alla e kene pettan. Lepte ɗen faɗɗini ɓe, hooti Alla Wuurni ɓe, ɓe rewi ngaari ndin ko woori Alla ɓaawo nde Aayeeje Ɓannguɗe ɗen ari e maɓɓe tinndingol gootaagu Alla ngun. Hooti Men Yawtani ɓe Men Okki Muusaa hujja ɓannguɗo e yimɓe makko ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَرَفَعۡنَا فَوۡقَهُمُ ٱلطُّورَ بِمِيثَٰقِهِمۡ وَقُلۡنَا لَهُمُ ٱدۡخُلُواْ ٱلۡبَابَ سُجَّدٗا وَقُلۡنَا لَهُمۡ لَا تَعۡدُواْ فِي ٱلسَّبۡتِ وَأَخَذۡنَا مِنۡهُم مِّيثَٰقًا غَلِيظٗا
Men Ɓamtiri senngo dow maɓɓe fello ngon sabu ahadi maɓɓe ndin no ɓe hunnira ndin, Men Wi'ani ɓe ɓaawo ɗum : "Naatiree Bayt al Maqdisi on ko on naayiiɓe", ɓe hucci ɓe naati, Men Wi'ani ɓe : "Wata on jaggitir ñalnde asewe nden yunngugol", haɗaali ɓe jaggiti ɓe yunngi, Men Nanngi e maɓɓe ahadi tiiɗundi, ɓe firti ahadi ndin.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• يجوز للمظلوم أن يتحدث عن ظلمه وظالمه لمن يُرْجى منه أن يأخذ له حقه، وإن قال ما لا يسر الظالم.
Hino daganoo tooñaaɗo yewtugol fii tooñe makko ɗen on mo o tamƴinori wallitoray mo heɓtugol haqqee makko on, hay si o wowlii ko welataa tooñuɗo on.

• حض المظلوم على العفو - حتى وإن قدر - كما يعفو الرب - سبحانه - مع قدرته على عقاب عباده.
Rerɗingol tooñaaɗo e yaafaade ka o waawunoo yottaade ; wano Joomiraawo On Yaaforta non e hoore Himo Hattani leptugol Jeyaaɓe ɓen.

• لا يجوز التفريق بين الرسل بالإيمان ببعضهم دون بعض، بل يجب الإيمان بهم جميعًا.
Dagotaako senndugol hakkunde nulaaɓe ɓen gomɗimɓe yoga e dow yoga, ko gomɗingol ɓe fow haani.

فَبِمَا نَقۡضِهِم مِّيثَٰقَهُمۡ وَكُفۡرِهِم بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَقَتۡلِهِمُ ٱلۡأَنۢبِيَآءَ بِغَيۡرِ حَقّٖ وَقَوۡلِهِمۡ قُلُوبُنَا غُلۡفُۢۚ بَلۡ طَبَعَ ٱللَّهُ عَلَيۡهَا بِكُفۡرِهِمۡ فَلَا يُؤۡمِنُونَ إِلَّا قَلِيلٗا
Men Raɗori ɓe e Yurmeende Amen nden sabu ko ɓe firti kon ahadi maɓɓe ndin, e ko ɓe yeddi kon Aayeeje Alla ɗen, e ko ɓe suusi kon warude Annabaaɓe ɓen e ko ɓe wi'ani ko Muhammadu (yo o his) : "Ɓerɗe amen ɗen ko sokiiɗe, ɗe fahmataa ko wowlataa", tawi non ɓe fenay, si ko woni, Alla Notii e ɓerɗe maɓɓe ɗen, ɗe nafitortaa moƴƴere ɓe gomɗintaa si wanaa seeɗa, ɗum le nafataa ɓe.
تفسیرهای عربی:
وَبِكُفۡرِهِمۡ وَقَوۡلِهِمۡ عَلَىٰ مَرۡيَمَ بُهۡتَٰنًا عَظِيمٗا
Men Huɗiri ɓe kadi sabu keeferaaku maɓɓe ngun, e ko ɓe tukkiri kon Maryama (yo o his) jeeno fenannde mawnde.
تفسیرهای عربی:
وَقَوۡلِهِمۡ إِنَّا قَتَلۡنَا ٱلۡمَسِيحَ عِيسَى ٱبۡنَ مَرۡيَمَ رَسُولَ ٱللَّهِ وَمَا قَتَلُوهُ وَمَا صَلَبُوهُ وَلَٰكِن شُبِّهَ لَهُمۡۚ وَإِنَّ ٱلَّذِينَ ٱخۡتَلَفُواْ فِيهِ لَفِي شَكّٖ مِّنۡهُۚ مَا لَهُم بِهِۦ مِنۡ عِلۡمٍ إِلَّا ٱتِّبَاعَ ٱلظَّنِّۚ وَمَا قَتَلُوهُ يَقِينَۢا
Men Huɗiri ɓe mantorgol ɓe fenaande wi'a : Menen men warii Almasiihu on, Iisaa ɓiɗɗo Maryama, Nulaaɗo Alla on". Ɓe warano mo non, men fempaano mo wano ɓe nodditorta ɗum, si ko woni, ko gorko mo Alla Nanndini e Iisaa ɓe wari ɓe fempi, ɓe sikki ɓe warii Iisaa. Ɓen nodditii ɓe warugol Iisaa ka Alyahuudaaɓe e ɓen Annasaaraaɓe jonnituɓe Iisaa Alyahuuda en, ɓe fow ɓe wonii sikkitaare fii makko, ɓe alaa anndal e fii makko, ko sikke tun ɓe jokki, sikke ɗen non duncataa hay huunde e goo-nga kan. Ɓe waraali Iisaa, ɓe fempaali mo pellet.
تفسیرهای عربی:
بَل رَّفَعَهُ ٱللَّهُ إِلَيۡهِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَزِيزًا حَكِيمٗا
Si ko woni, Alla Daɗnduno mo bone maɓɓe on, O Ɓatiri mo faade ka Makko. Alla Laatike Fooluɗo e Laamateeri Mun, Ñeeñuɗo e Toppitagol Mun Ñaa- wooje e Sari'aaji Makko.
تفسیرهای عربی:
وَإِن مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِ إِلَّا لَيُؤۡمِنَنَّ بِهِۦ قَبۡلَ مَوۡتِهِۦۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ يَكُونُ عَلَيۡهِمۡ شَهِيدٗا
Alaa hay e gooto e yimɓe Defte ɓen, si wanaa o gomɗonay Iisaa (yo o his) tuma o jippoytoo ado maayde makko nden ka jamaanu sakkitoru. Ñalnde Darngal non, Iisaa wonoyay seeditotooɗo e golle maɓɓe ɗen ; hakkunde ko hawri e ko lunndii sari'a on.
تفسیرهای عربی:
فَبِظُلۡمٖ مِّنَ ٱلَّذِينَ هَادُواْ حَرَّمۡنَا عَلَيۡهِمۡ طَيِّبَٰتٍ أُحِلَّتۡ لَهُمۡ وَبِصَدِّهِمۡ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ كَثِيرٗا
Ko sabu tooñe Alyahuuda ɗen, Men toŋirani ɓe yoga e ñaameteeji laaɓuɗi daganinooɗi ɓe, Men Harminani ɓe kala jom feɗaandu, Men Harminani ɓe ka na'i e ka dammi ; ɓellere majji on si wanaa kon ko roondii ɗum ɓabbe majji on, kadi ko sabu sakkagol ɓe ko'e maɓɓe sakkoo woɗɓe goo e laawol Alla ngol haa ɗum woni jikku maɓɓe.
تفسیرهای عربی:
وَأَخۡذِهِمُ ٱلرِّبَوٰاْ وَقَدۡ نُهُواْ عَنۡهُ وَأَكۡلِهِمۡ أَمۡوَٰلَ ٱلنَّاسِ بِٱلۡبَٰطِلِۚ وَأَعۡتَدۡنَا لِلۡكَٰفِرِينَ مِنۡهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا
E sabu gollugol ɓe e ribaa on ɓaawo nde Alla Haɗi ɓe e ɗum, e sabu ñaamugol ɓe jawle yimɓe ɓen ko aldaa e goonga. Men Hebilanii yedduɓe ɓen e maɓɓe lepte muusuɗe.
تفسیرهای عربی:
لَّٰكِنِ ٱلرَّٰسِخُونَ فِي ٱلۡعِلۡمِ مِنۡهُمۡ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ يُؤۡمِنُونَ بِمَآ أُنزِلَ إِلَيۡكَ وَمَآ أُنزِلَ مِن قَبۡلِكَۚ وَٱلۡمُقِيمِينَ ٱلصَّلَوٰةَۚ وَٱلۡمُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ أُوْلَٰٓئِكَ سَنُؤۡتِيهِمۡ أَجۡرًا عَظِيمًا
Kono ɓen Alyahuudaaɓe tutiiɓe e ganndal, e ɓen gomɗimɓe, hiɓe goongina nden Al Qur'aanaare nden Alla Jippini e maaɗa, an Nulaaɗo, e ɗen Defte Jippinaaɗe e Nulaaɓe adinooɓe ma ; wano Tawreeta e Linjiila, hiɓe ñiiɓna julde nden, ɓe totta zakka on, ɓe goongina wonnde Alla ko Bajjo Mo kafidetaake, ɓe goongina fii Darngal ; ɓen ɗon, arma Men Okka ɓe njoɓdi mawndi.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• عاقبة الكفر الختم على القلوب، والختم عليها سبب لحرمانها من الفهم.
Battane keefeeeru ko ommbeede ɓerɗe e sokeede ɗe sabu haɗeede faamude.

• بيان عداوة اليهود لنبي الله عيسى عليه السلام، حتى إنهم وصلوا لمرحلة محاولة قتله.
Ɓanngingol ngayngu Alyahuuda ngun e ɓannge Iisaa (yo o his), haa ka tawata ɓe eɓɓuno warde mo.

• بيان جهل النصارى وحيرتهم في مسألة الصلب، وتعاملهم فيها بالظنون الفاسدة.
Ɓanngingol majjere Annasaara'en, e sikkitaare maɓɓe nden fii fempugol mo ngol e gollirdebe sikkeeji.

• بيان فضل العلم، فإن من أهل الكتاب من هو متمكن في العلم حتى أدى به تمكنه هذا للإيمان بالنبي محمد صلى الله عليه وسلم.
Hollugol ɓure ganndal, tawde no woodi e yimɓe Defte ɓen tutiiɓe e ganndal ; ko ɗum woni sabu ɓe gomɗini Annabiijo Muhammadu (yo o his).

۞ إِنَّآ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ كَمَآ أَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ نُوحٖ وَٱلنَّبِيِّـۧنَ مِنۢ بَعۡدِهِۦۚ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰٓ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ وَٱلۡأَسۡبَاطِ وَعِيسَىٰ وَأَيُّوبَ وَيُونُسَ وَهَٰرُونَ وَسُلَيۡمَٰنَۚ وَءَاتَيۡنَا دَاوُۥدَ زَبُورٗا
Menen Men Wahyinii e maaɗa an Nulaaɗo, wano Men Wahyinirnoo e Annabaaɓe ɓen ado maaɗa, wanaa e maa ɗum fuɗɗori. Men Wahyiri- no faade Nuuhu, Men Wahyini kadi faade e ɓen Annabaaɓe arnooɓe caggal Makko, Men Wahyini faade e Ibraahiima, e ɓiɗɓe makko ɓen ɗiɗo : Ismaa'iila e Ishaaqa, e faade e Yaaquuba ɓiɗɗo Ishaaqa, e Asbaati'en (ɓen woni jeyanooɓe e leƴƴi banii-israa'iila'en ɗin sappo e ɗiɗi ka ɓiɗɓe Yaaquuba jom-kisiee). Men Okki Daawuuda Deftere Jabuura nden.
تفسیرهای عربی:
وَرُسُلٗا قَدۡ قَصَصۡنَٰهُمۡ عَلَيۡكَ مِن قَبۡلُ وَرُسُلٗا لَّمۡ نَقۡصُصۡهُمۡ عَلَيۡكَۚ وَكَلَّمَ ٱللَّهُ مُوسَىٰ تَكۡلِيمٗا
Nulaaɓe Amen goo, Men Qissanike ma fii maɓɓe ka Qu'raana, woɗɓe goo, Men Qissanaaki ma fii maɓɓe ; Men Acciri ɗum hikma. Alla Yewtidii e Muusaa ka Annabaaku -ko aldaa e heedo- yewtere haqiiqa hawrannde Seniiɗo On, teddungal wonan- nde Muusa.
تفسیرهای عربی:
رُّسُلٗا مُّبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَ لِئَلَّا يَكُونَ لِلنَّاسِ عَلَى ٱللَّهِ حُجَّةُۢ بَعۡدَ ٱلرُّسُلِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَزِيزًا حَكِيمٗا
Men Nuliriiɓe wewlinirgol mbarjaari teddundi immorde ka Alla, e jertingol yeddooɓe ɓen hulɓinira ɓe lepte muusuɗe fii wata hujja laatano yimɓe ɓen e hoore Alla ɓaawo nde O Nuli Nulaaɓe ɓen. Alla Laatike Fooluɗo e Laamu Makko, Ñeeñuɗo e Ñaawoore Makko.
تفسیرهای عربی:
لَّٰكِنِ ٱللَّهُ يَشۡهَدُ بِمَآ أَنزَلَ إِلَيۡكَۖ أَنزَلَهُۥ بِعِلۡمِهِۦۖ وَٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ يَشۡهَدُونَۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدًا
Si Alyahuuda'en yeddii ma, pellet, Alla Kan no Goongini kon ko O Jippini e maaɗa immorde e Al Qur'aana, an Nulaaɗo. O JippiniI e mayre Anndal Makko ngal O Faandii Ƴelliŋtinnde Jeyaaɓe Makko ɓen, e kon ko O Yiɗi O Yarlii, maa O kon ko O Añi O Salii. Malaa'ikaaɓe ɓen no seeditoo wonndude e Seedee Alla On goongude kon ko addu-ɗaa. Alla non Yonii Seedee.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ قَدۡ ضَلُّواْ ضَلَٰلَۢا بَعِيدًا
Pellet, ɓen yedduɓe Annabaaku maaɗa, ɓe palii yimɓe ɓen gaay e lislaamu on, gomɗii ɓe majjirii goonga kan majjere woɗɗude.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَظَلَمُواْ لَمۡ يَكُنِ ٱللَّهُ لِيَغۡفِرَ لَهُمۡ وَلَا لِيَهۡدِيَهُمۡ طَرِيقًا
Pellet, ɓen yedduɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe tooñiri pittaali maɓɓe ɗin heddagol e keeferaaku, Alla Wonaali Yawtanoowo ɓe faale maɓɓe hedda- gol e keeferaaku, wanaa nde O Fewnata ɓe faade e laawol daɗirngol lepte Makko ɗen.
تفسیرهای عربی:
إِلَّا طَرِيقَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٗا
Si wanaa ngol laawol naadayngol Jahannama, ko ɓe luttinteeɓe ton poomaa. Ɗum ɗon laatike newanii ɗum Alla, hay huunde O Ronkataa.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ قَدۡ جَآءَكُمُ ٱلرَّسُولُ بِٱلۡحَقِّ مِن رَّبِّكُمۡ فَـَٔامِنُواْ خَيۡرٗا لَّكُمۡۚ وَإِن تَكۡفُرُواْ فَإِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Ko onon yo yimɓe ! Gomɗii Nulaaɗo Muhammadu (jom-kisiyee) addanii on peewal e diina goonga immorde ka Alla Toowuɗo On, gomɗinee kon ko o addani on heɓon moƴƴere aduna e laakara. Si on yeddii Alla, anndde pellet, Ko O Yonndiniiɗo e gomɗinal mon, keeferaaku mon lorrataa Mo, Ko Kanko Woodani laamu kala ko woni ka kammuuli e ka leydi e ko woni hakkunde majji. Alla Laatike Anndu on hannduɗo e peewal O Newinana mo ngal, O Majjina on mo haanduɗo e maggal, Ñeeñu- ɗo e Daalol Makko e Golle Makko e Sari'a Makko e Kattal Makko.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• إثبات النبوة والرسالة في شأن نوح وإبراهيم وغيرِهما مِن ذرياتهما ممن ذكرهم الله وممن لم يذكر أخبارهم لحكمة يعلمها سبحانه.
Ko tabintinanngol Nuuhu e Ibraahiima e heddiiɓe ɓen ka jurriiyaji maɓɓe, Annabaaku ngun e Nulala ngal, jantaaɓe e ɓe jantaaka, Seniiɗo On Waɗiri ɗum hikma.

• إثبات صفة الكلام لله تعالى على وجه يليق بذاته وجلاله، فقد كلّم الله تعالى نبيه موسى عليه السلام.
Tabintingol sifa haala wonande Alla no hanndiri e Jaati Makko kin, wano O Yewtidiri e Annabi Muusaa non (yo o his).

• تسلية النبي محمد عليه الصلاة والسلام ببيان أن الله تعالى يشهد على صدق دعواه في كونه نبيًّا، وكذلك تشهد الملائكة.
yeewtude eHollugol ɓannginana Annabiijo on Muhammadu (yo o his), wonnde Alla Toowuɗo On hino Seeditanii mo goongude nodditoragol mo Annbaajo, Malaa'ikaen kadi seeditorii non.

يَٰٓأَهۡلَ ٱلۡكِتَٰبِ لَا تَغۡلُواْ فِي دِينِكُمۡ وَلَا تَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡحَقَّۚ إِنَّمَا ٱلۡمَسِيحُ عِيسَى ٱبۡنُ مَرۡيَمَ رَسُولُ ٱللَّهِ وَكَلِمَتُهُۥٓ أَلۡقَىٰهَآ إِلَىٰ مَرۡيَمَ وَرُوحٞ مِّنۡهُۖ فَـَٔامِنُواْ بِٱللَّهِ وَرُسُلِهِۦۖ وَلَا تَقُولُواْ ثَلَٰثَةٌۚ ٱنتَهُواْ خَيۡرٗا لَّكُمۡۚ إِنَّمَا ٱللَّهُ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۖ سُبۡحَٰنَهُۥٓ أَن يَكُونَ لَهُۥ وَلَدٞۘ لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۗ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلٗا
Maaku an Nulaaɗo, wi'anaa Annasaara'en yimɓe Linjiila : "Wata on fantin ka diina mon, wata on wowlu e hoore Alla fii Annabi Iisaa si wanaa goonaga kan. Pellet, Mema-sella Iisaa ɓiɗɗo Maryama on, ko Nulaaɗo Alla mo O Nuliri goonga, O Tagirii mo Daalol Makko ngol O Nuliri Jibriilu (yo o his) faade e Maryam, ngol woni : Laato, O Laatii. Ɗum ko wuttaandu ndu Alla Nuliri Jibriilu yo wuttu. Awa gomɗinee Alla e Nulaaɓe Makko ɓen dennda-ngal hara on senndaali ɓe, wata on wi'u : "Reweteeɗi ɗin ko tati", haɗitee gaay e kan haala fenaande ; ko ɗum ɓuri moƴƴannde on aduna e laakara. Anndee pellet, Alla ko Reweteeɗo Gooto, Seniiɗo gaay e kafideede e ɓiɗɗo ! Ko O Galo. Ko Kanko Woodani laamateeri kammuuli ɗin e leydi ndin e ko woni e majji. Alla Yonii Hoolorɗo.
تفسیرهای عربی:
لَّن يَسۡتَنكِفَ ٱلۡمَسِيحُ أَن يَكُونَ عَبۡدٗا لِّلَّهِ وَلَا ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ ٱلۡمُقَرَّبُونَۚ وَمَن يَسۡتَنكِفۡ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَيَسۡتَكۡبِرۡ فَسَيَحۡشُرُهُمۡ إِلَيۡهِ جَمِيعٗا
Mema-sella ɓiɗɗo Maryama on salataa o haɗitaaki nde o laatotoo jeyaaɗo Alla, wanaa Malaa'ikaaɓe ɓe Ɓaɗtinani mo ɓen. Honno jogitorton Iisaa rewe- teeɗo ?! Ko honno sirkooɓe ɓen kadi jogitorta Malaa'ikaaɓe ɓen reweteeɗi ?! Kala non nefinanii- ɗo rewugol Alla ngol, o townitanii ɗum, pellet, Alla Mooɓitoyay ɓe denndaangal faade ka Makko Ñalnde Darngal, O Yoɓita kala e ko hanndi kon.
تفسیرهای عربی:
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فَيُوَفِّيهِمۡ أُجُورَهُمۡ وَيَزِيدُهُم مِّن فَضۡلِهِۦۖ وَأَمَّا ٱلَّذِينَ ٱسۡتَنكَفُواْ وَٱسۡتَكۡبَرُواْ فَيُعَذِّبُهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا وَلَا يَجِدُونَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا
Si tawii ko ɓen gomɗimɓe Alla e Nulaaɓe Makko ɓen, ɓe golli golle moƴƴe e hoore no sari'a on yami- yamriri non, arma O Okka ɓe baraaji golle maɓɓe ɗen O Ɓeydana ɓe immorde e Ɓural Makko ngal. Ɓeya townitiiɓe e rewugol Mo ɗoftoo Mo, O Leptay ɓe lepte muusuɗe, ɓe heɓoytaa gaanin Alla, giɗo nafoowo ɓe, wanaa ballo duñanoowo ɓe lorra.
تفسیرهای عربی:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ قَدۡ جَآءَكُم بُرۡهَٰنٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَأَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ نُورٗا مُّبِينٗا
Ko onon yo yimɓe ! Gomɗii hujja arii e mooɗon immorde ka Joomi mon ; on le ko Muhammadu (jom kisiyee), Men Jippinii e mooɗon ndaygu ɓanngu ngu ; ngun woni ndee Al Qur'aanaare.
تفسیرهای عربی:
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَٱعۡتَصَمُواْ بِهِۦ فَسَيُدۡخِلُهُمۡ فِي رَحۡمَةٖ مِّنۡهُ وَفَضۡلٖ وَيَهۡدِيهِمۡ إِلَيۡهِ صِرَٰطٗا مُّسۡتَقِيمٗا
Si tawii ko ɓen gomɗimɓe Alla ɓe jogitii Alquraana Jippinaande nden e Annabaajo maɓɓe on, arma Alla Yumee ɓe, O Naada ɓe Aljanna, O Ɓeydana ɓe njoɓdi e darja, O Fewnira ɓe laawol focciingol ; ngol woni laawol Aljanna ngol.
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• بيان أن المسيح بشر، وأن أمه كذلك، وأن الضالين من النصارى غلوا فيهما حتى أخرجوهما من حد البشرية.
Ko ɓanngingol wonnde Mema-sella on ko neɗɗo, kanko e yumma makko, e wonnde majjuɓe Annasaaraa'en, ɓe fantinno fii ɓen ɗiɗo haa ɓe yaltini ɓe e neɗɗaaku.

• بيان بطلان شرك النصارى القائلين بالتثليث، وتنزيه الله تعالى عن أن يكون له شريك أو شبيه أو مقارب، وبيان انفراده - سبحانه - بالوحدانية في الذات والأسماء والصفات.
Ɓanngingol meerente sirkooɓe Annasaara ɓen wi'unooɓe :"Tato", laɓɓina Alla gaay e ɗum, ɓanngina wonnde ko O Seniiɗo Bajjo ka Jaati Makko e ka Inɗe e Sifaaji Makko.

• إثبات أن عيسى عليه السلام والملائكة جميعهم عباد مخلوقون لا يستكبرون عن الاعتراف بعبوديتهم لله تعالى والانقياد لأوامره، فكيف يسوغ اتخاذهم آلهة مع كونهم عبيدًا لله تعالى؟!
Tabintingol wonnde Annabi Iisaa e Malaa'ikaaɓe ɓen fow ko ɓe jeyaaɓe Alla, tagaaɓe, ɓe townita-tanaaki qirratagol ko Alla Jeyi ɓe. Ko honno ɓe jogitorta reweteeɗi e hoore ko ɓe jeyaaɓe Alla ?!

• في الدين حجج وبراهين عقلية تدفع الشبهات، ونور وهداية تدفع الحيرة والشهوات.
Diina kan no jogii hujjaaji ɓannguɗi ko duñira sikkitaare, e annoora duñoowo sikke e tuuyo.

يَسۡتَفۡتُونَكَ قُلِ ٱللَّهُ يُفۡتِيكُمۡ فِي ٱلۡكَلَٰلَةِۚ إِنِ ٱمۡرُؤٌاْ هَلَكَ لَيۡسَ لَهُۥ وَلَدٞ وَلَهُۥٓ أُخۡتٞ فَلَهَا نِصۡفُ مَا تَرَكَۚ وَهُوَ يَرِثُهَآ إِن لَّمۡ يَكُن لَّهَا وَلَدٞۚ فَإِن كَانَتَا ٱثۡنَتَيۡنِ فَلَهُمَا ٱلثُّلُثَانِ مِمَّا تَرَكَۚ وَإِن كَانُوٓاْ إِخۡوَةٗ رِّجَالٗا وَنِسَآءٗ فَلِلذَّكَرِ مِثۡلُ حَظِّ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۗ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ أَن تَضِلُّواْۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمُۢ
Hiɓe faltino maa an Nulaaɗo fii rona-jala -ko on woni maayɗo mo accaa baaba e ɓiɗɗo- Maaku : "Alla no Ɓannginannde on ñaawoore mun : si goɗɗo maayii o accaali baaba e ɓiɗɗo, hara himo mari banndiraawo debbo neene gooto maa baaba gooto, hino woodani on banndiraawo makko geɓal feccere jawdi ndin- gorko neene gootoojo maayɗo on maa baaba gootoojo makko ronata si owondaa e ronoowo-. Si banndiraaɓe rewɓe maayɗo on laatike ɗiɗo maa ko ɓuri, ɓe roniday tataɓe ɗiɗi. Si neene gootooɓe maa baaba gootooɓe maayɗo on jillii worɓe e rewɓe, gorko on ronay geɓal rewɓe ɗiɗo. Alla no Ɓannginannde on ñaawoore rona-jala e woɗɓe goo ka ndonndi, fii wata fii mun majjitor on. Alla Laatike Annduɗo kala huunde".
تفسیرهای عربی:
از فواید آیات این صفحه:
• عناية الله بجميع أحوال الورثة في تقسيم الميراث عليهم.
Alla Toppitike denndaangal fiyakuuji ndonndi ndin.

• الأصل هو حِلُّ الأكل من كل بهيمة الأنعام، سوى ما خصه الدليل بالتحريم، أو ما كان صيدًا يعرض للمحرم في حجه أو عمرته.
Ka lasli, hino dagii ñaamugol kala mummunte neemoraaɗi, si wanaa kon ko harmiri daliil, maa harmana horminaniiɗo hajju walla 'umra.

• النهي عن استحلال المحرَّمات، ومنها: محظورات الإحرام، والصيد في الحرم، والقتال في الأشهر الحُرُم، واستحلال الهدي بغصب ونحوه، أو مَنْع وصوله إلى محله.
Ko haɗugol dagintinnde harminaaɗi ɗin, wano : reŋtinanaaɗi ɗin horminiiɗo, e waañugol to Haram e haɓugol ka lebbi hormorɗi, e dagintinngol neldaa- ɗi ɗin, ekn, maa haɗugol hewtude ɗin neldaaɗi.

 
ترجمهٔ معانی سوره: سوره نساء
فهرست سوره ها شماره صفحه
 
ترجمهٔ معانی قرآن کریم - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - لیست ترجمه ها

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

بستن