ترجمهٔ معانی قرآن کریم - ترجمهٔ فنلاندی * - لیست ترجمه ها


ترجمهٔ معانی سوره: سوره طه   آیه:

Simoorw Taahaa

طه
Taa Haa.
تفسیرهای عربی:
مَآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡكَ ٱلۡقُرۡءَانَ لِتَشۡقَىٰٓ
Men Telliniraali Alqur'aanaare nden e maaɗa fii yo a tampu.
تفسیرهای عربی:
إِلَّا تَذۡكِرَةٗ لِّمَن يَخۡشَىٰ
Si wonaa waaju wonannde on huloowo [Alla].
تفسیرهای عربی:
تَنزِيلٗا مِّمَّنۡ خَلَقَ ٱلۡأَرۡضَ وَٱلسَّمَٰوَٰتِ ٱلۡعُلَى
Ko Jippinaande immorde e On Taguɗo leydi ndin e kammuuli toowuɗi ɗin.
تفسیرهای عربی:
ٱلرَّحۡمَٰنُ عَلَى ٱلۡعَرۡشِ ٱسۡتَوَىٰ
Hinnorante On O fotii ka dow Arsi kin. @تصحیح کننده
تفسیرهای عربی:
لَهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَا وَمَا تَحۡتَ ٱلثَّرَىٰ
No woodani Mo ko woni kon e kammuuli ɗin e ko woni kon e leydi nden e ko wini kon hakkunde majji kannji ɗiɗi e ko woni kon ka ley leydi.
تفسیرهای عربی:
وَإِن تَجۡهَرۡ بِٱلۡقَوۡلِ فَإِنَّهُۥ يَعۡلَمُ ٱلسِّرَّ وَأَخۡفَى
Si a fenñinii konngol ngol, pellet, Kanko hiMo Anndi gunndoo on e ko o suuɗi.
تفسیرهای عربی:
ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ لَهُ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰ
Alla reweteeɗo alaa si wanaa Kanko, no woodani Mo Inɗe Moƴƴe ɗen.
تفسیرهای عربی:
وَهَلۡ أَتَىٰكَ حَدِيثُ مُوسَىٰٓ
taw si arii e maaɗa Yewtere fii Muusaa.
تفسیرهای عربی:
إِذۡ رَءَا نَارٗا فَقَالَ لِأَهۡلِهِ ٱمۡكُثُوٓاْ إِنِّيٓ ءَانَسۡتُ نَارٗا لَّعَلِّيٓ ءَاتِيكُم مِّنۡهَا بِقَبَسٍ أَوۡ أَجِدُ عَلَى ٱلنَّارِ هُدٗى
Tuma nde o yi'unoo yiite, o wi'ani ɓeynguure makko nden: "Ñiiɓee, min dey mi haynike jaynge bela-jo'o mi addanay on immorde e magge docotal maaɗum mi tawa ka [moggo] yiite tinndinoowo.
تفسیرهای عربی:
فَلَمَّآ أَتَىٰهَا نُودِيَ يَٰمُوسَىٰٓ
Tuma nde o arunoo e magge o noddaa; "ko an yo Muusaa".
تفسیرهای عربی:
إِنِّيٓ أَنَا۠ رَبُّكَ فَٱخۡلَعۡ نَعۡلَيۡكَ إِنَّكَ بِٱلۡوَادِ ٱلۡمُقَدَّسِ طُوٗى
[Alla Daalano mo] Min dey ko Min Woni Joomi maaɗa solu paɗe maa ɗen; pellet an, hiɗa ka aynde(caatngol) Tuwaa Laɓɓinaande(seninangol).
تفسیرهای عربی:
وَأَنَا ٱخۡتَرۡتُكَ فَٱسۡتَمِعۡ لِمَا يُوحَىٰٓ
Min Mi Suɓike ma Jento ko wonaa Wahyineede kon.
تفسیرهای عربی:
إِنَّنِيٓ أَنَا ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنَا۠ فَٱعۡبُدۡنِي وَأَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ لِذِكۡرِيٓ
Pellet, ko Min Woni Alla reweteeɗo alaa si wonaa Min Rewam; ñiiɓir e Julde nden fii Annditugol lam.
تفسیرهای عربی:
إِنَّ ٱلسَّاعَةَ ءَاتِيَةٌ أَكَادُ أُخۡفِيهَا لِتُجۡزَىٰ كُلُّ نَفۡسِۭ بِمَا تَسۡعَىٰ
Pellet, Darngal ngal ko aroowal Miɗo ɗeɓa suuɗude ngal fii yoɓe kala wonkii ko ki huuwi kon.
تفسیرهای عربی:
فَلَا يَصُدَّنَّكَ عَنۡهَا مَن لَّا يُؤۡمِنُ بِهَا وَٱتَّبَعَ هَوَىٰهُ فَتَرۡدَىٰ
Wata faddo ma e gaayi maggal on mo gom- ɗinaa ngal o jokki mbeleeɗe makko o halkii.
تفسیرهای عربی:
وَمَا تِلۡكَ بِيَمِينِكَ يَٰمُوسَىٰ
Ko honɗum woni ka ñaamo maaɗa an Muusaa?
تفسیرهای عربی:
قَالَ هِيَ عَصَايَ أَتَوَكَّؤُاْ عَلَيۡهَا وَأَهُشُّ بِهَا عَلَىٰ غَنَمِي وَلِيَ فِيهَا مَـَٔارِبُ أُخۡرَىٰ
O maaki: "Ndun ko tuggordu am miɗo tuggoo ndu miɗo liwtirana ndu dammi am ɗin, miɗo mari kadi haajuuji goo e mayru".
تفسیرهای عربی:
قَالَ أَلۡقِهَا يَٰمُوسَىٰ
O Daali: "Liɓu ndu, an Muusaa".
تفسیرهای عربی:
فَأَلۡقَىٰهَا فَإِذَا هِيَ حَيَّةٞ تَسۡعَىٰ
O liɓi ndu, tawi kayru ko ndu mboddi wonundi yahude.
تفسیرهای عربی:
قَالَ خُذۡهَا وَلَا تَخَفۡۖ سَنُعِيدُهَا سِيرَتَهَا ٱلۡأُولَىٰ
O Daali: "Nanngu ndu wata a hulu Men artiray ndu e mbaadi mayru araniri ndin".
تفسیرهای عربی:
وَٱضۡمُمۡ يَدَكَ إِلَىٰ جَنَاحِكَ تَخۡرُجۡ بَيۡضَآءَ مِنۡ غَيۡرِ سُوٓءٍ ءَايَةً أُخۡرَىٰ
Ukku junngo maaɗa ngon ka nder jiiba maa; ngo yaltay ko ngo raneewo ko aldaa e bone ɗum ko Aaya goo.
تفسیرهای عربی:
لِنُرِيَكَ مِنۡ ءَايَٰتِنَا ٱلۡكُبۡرَى
Fii yo Men hollle immorde e Aayeeje Amen Mawɗe ɗen.
تفسیرهای عربی:
ٱذۡهَبۡ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ إِنَّهُۥ طَغَىٰ
Yahu ka Fir'awna, pellet, kanko o bewi.
تفسیرهای عربی:
قَالَ رَبِّ ٱشۡرَحۡ لِي صَدۡرِي
O maaki: "Jooma Yanñanam ɓernde am nden.
تفسیرهای عربی:
وَيَسِّرۡ لِيٓ أَمۡرِي
Newinanaa lam fiyaake am on.
تفسیرهای عربی:
وَٱحۡلُلۡ عُقۡدَةٗ مِّن لِّسَانِي
Firtaa finnde nden ka ɗenngal am.
تفسیرهای عربی:
يَفۡقَهُواْ قَوۡلِي
Fii yo ɓe faamu konngol am ngol.
تفسیرهای عربی:
وَٱجۡعَل لِّي وَزِيرٗا مِّنۡ أَهۡلِي
Waɗanaa lam ballo jeyaaɗo ka ɓeynguure am.
تفسیرهای عربی:
هَٰرُونَ أَخِي
[Hara ko] Haaruuna musiɗɗo am on.
تفسیرهای عربی:
ٱشۡدُدۡ بِهِۦٓ أَزۡرِي
Semmbinir mo darnde am.
تفسیرهای عربی:
وَأَشۡرِكۡهُ فِيٓ أَمۡرِي
Tawnaa mo e nder fiyaake am on.
تفسیرهای عربی:
كَيۡ نُسَبِّحَكَ كَثِيرٗا
Fii yo men Senine ko ɗuuɗi.
تفسیرهای عربی:
وَنَذۡكُرَكَ كَثِيرًا
Men jaŋtoMaa ko ɗuuɗi.
تفسیرهای عربی:
إِنَّكَ كُنتَ بِنَا بَصِيرٗا
Pellet, An A Wonii Humpitiiɗo Men.
تفسیرهای عربی:
قَالَ قَدۡ أُوتِيتَ سُؤۡلَكَ يَٰمُوسَىٰ
O Daali: "Gomɗii a okkaama toraare maaɗa nden an Muusaa".
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ مَنَنَّا عَلَيۡكَ مَرَّةً أُخۡرَىٰٓ
Gomɗii Men Neeminiino ma e laawol goo.
تفسیرهای عربی:
إِذۡ أَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰٓ أُمِّكَ مَا يُوحَىٰٓ
Tuma nde Men Wahayinnoo faade e yumma maa ko Wahayinaa kon.
تفسیرهای عربی:
أَنِ ٱقۡذِفِيهِ فِي ٱلتَّابُوتِ فَٱقۡذِفِيهِ فِي ٱلۡيَمِّ فَلۡيُلۡقِهِ ٱلۡيَمُّ بِٱلسَّاحِلِ يَأۡخُذۡهُ عَدُوّٞ لِّي وَعَدُوّٞ لَّهُۥۚ وَأَلۡقَيۡتُ عَلَيۡكَ مَحَبَّةٗ مِّنِّي وَلِتُصۡنَعَ عَلَىٰ عَيۡنِيٓ
[Men Daali] Bugo mo ka nder hontoore bugoɗaa nden kadi ka nder diidere, yo diidere nden kadi bugoyo mo ka fonngo; ƴetta mo gaño Am e gaño makko, Mi werlii e maaɗa Giggol immorde ka Am e fii yo a ne'e e dow ndenka Am.
تفسیرهای عربی:
إِذۡ تَمۡشِيٓ أُخۡتُكَ فَتَقُولُ هَلۡ أَدُلُّكُمۡ عَلَىٰ مَن يَكۡفُلُهُۥۖ فَرَجَعۡنَٰكَ إِلَىٰٓ أُمِّكَ كَيۡ تَقَرَّ عَيۡنُهَا وَلَا تَحۡزَنَۚ وَقَتَلۡتَ نَفۡسٗا فَنَجَّيۡنَٰكَ مِنَ ٱلۡغَمِّ وَفَتَنَّٰكَ فُتُونٗاۚ فَلَبِثۡتَ سِنِينَ فِيٓ أَهۡلِ مَدۡيَنَ ثُمَّ جِئۡتَ عَلَىٰ قَدَرٖ يَٰمُوسَىٰ
Tuma nde banndiraawo maaɗa on yahaynoo; o wi'a: "Enee, yo mi tinndin on e on mo no ne'a mo?" Men artirmaa ka yumma maaɗa fii yo gite makko ɗen ɓuuɓu hara o sunaaki. Waruɗaa wonkii Men danndumaa immorde e saɗteende nden, Men jarribimaa jarrabuyeeje ñiiɓuɗaa duuɓi ka yimɓe Madyana refti aruɗaa ka fodoore ko an yo Muusaa.
تفسیرهای عربی:
وَٱصۡطَنَعۡتُكَ لِنَفۡسِي
Mi Suɓimaa fii hoore-Am
تفسیرهای عربی:
ٱذۡهَبۡ أَنتَ وَأَخُوكَ بِـَٔايَٰتِي وَلَا تَنِيَا فِي ذِكۡرِي
Yahu an e musiɗɗo maa on wonndude e Aayeeje Am ɗen wata on derfu e jaŋtagol Lam.
تفسیرهای عربی:
ٱذۡهَبَآ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ إِنَّهُۥ طَغَىٰ
Yahee ka Fir'awna, pellet, kanko o bewi.
تفسیرهای عربی:
فَقُولَا لَهُۥ قَوۡلٗا لَّيِّنٗا لَّعَلَّهُۥ يَتَذَكَّرُ أَوۡ يَخۡشَىٰ
Wi'anee mo konngol newiingol bela-jo'o kanko o waajitoto maaɗum o hula.
تفسیرهای عربی:
قَالَا رَبَّنَآ إِنَّنَا نَخَافُ أَن يَفۡرُطَ عَلَيۡنَآ أَوۡ أَن يَطۡغَىٰ
Ɓe maaki: "Joomi amen, menen dey meɗen huli nde murtata e hoore amen maa nde o bewata".
تفسیرهای عربی:
قَالَ لَا تَخَافَآۖ إِنَّنِي مَعَكُمَآ أَسۡمَعُ وَأَرَىٰ
O Daali: "Wata on hulu, pellet, Min Miɗo wonndi e mooɗon Miɗo Nana Miɗo Yi'a".
تفسیرهای عربی:
فَأۡتِيَاهُ فَقُولَآ إِنَّا رَسُولَا رَبِّكَ فَأَرۡسِلۡ مَعَنَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَلَا تُعَذِّبۡهُمۡۖ قَدۡ جِئۡنَٰكَ بِـَٔايَةٖ مِّن رَّبِّكَۖ وَٱلسَّلَٰمُ عَلَىٰ مَنِ ٱتَّبَعَ ٱلۡهُدَىٰٓ
Aree ka makko, wi'on: "Menen ko Men Nulaaɓe Joomi maaɗa, accitu wonndude e amen ɓiɗɓe Israa'iila ɓen wata a leptu ɓe, gomɗii men addanii ma Aaya immorde ka Joomi maaɗa, kisiyee on wonii e on jokkuɗo Peewal ngal.
تفسیرهای عربی:
إِنَّا قَدۡ أُوحِيَ إِلَيۡنَآ أَنَّ ٱلۡعَذَابَ عَلَىٰ مَن كَذَّبَ وَتَوَلَّىٰ
Gomɗii Wahayinaama e amen; wonndema, Lepte ɗen no fawii ka fennuɗo ɗuuri.
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَمَن رَّبُّكُمَا يَٰمُوسَىٰ
[Fir'awna] wi'i: "Ko an yo Muusaa, ko hommbo woni Joomi mooɗon?"
تفسیرهای عربی:
قَالَ رَبُّنَا ٱلَّذِيٓ أَعۡطَىٰ كُلَّ شَيۡءٍ خَلۡقَهُۥ ثُمَّ هَدَىٰ
[Muusaa] maaki: "Joomi amen, ko On Okkuɗo kala huunde tagu mayre ngun refti O Fewni.
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَمَا بَالُ ٱلۡقُرُونِ ٱلۡأُولَىٰ
[Fir'awna] wi'i: "Ko honno gire arane ɗen fewndori?"
تفسیرهای عربی:
قَالَ عِلۡمُهَا عِندَ رَبِّي فِي كِتَٰبٖۖ لَّا يَضِلُّ رَبِّي وَلَا يَنسَى
[Muusaa] maaki: "ganndal ɗum no ka Joomi am e nder Deftere, Joomi am majjataa O yejjitataa".
تفسیرهای عربی:
ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ مَهۡدٗا وَسَلَكَ لَكُمۡ فِيهَا سُبُلٗا وَأَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦٓ أَزۡوَٰجٗا مِّن نَّبَاتٖ شَتَّىٰ
On waɗanɗo on leydi ndin weƴƴitaandi, o naadani on e nder mayri laawi, O jippini immorde e kammu ngun ndiyam Men yaltiniri ɗam nooneeji immorde e puɗi sertuɗi.
تفسیرهای عربی:
كُلُواْ وَٱرۡعَوۡاْ أَنۡعَٰمَكُمۡۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّأُوْلِي ٱلنُّهَىٰ
Ñaamee aynon neemoraaɗi mo'on ɗim. Pellet, no e nder ɗum [ko jaŋtaa ɗoo] Aayeeje fii joomiraa- ɓe hakkillaaji ɗin.
تفسیرهای عربی:
۞ مِنۡهَا خَلَقۡنَٰكُمۡ وَفِيهَا نُعِيدُكُمۡ وَمِنۡهَا نُخۡرِجُكُمۡ تَارَةً أُخۡرَىٰ
Ko immorde e mayri Men Tagi on, ko e nder mayri Men Ruttata on, ko immorde e mayri kadi Men Yaltinoyta on laawol goo.
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ أَرَيۡنَٰهُ ءَايَٰتِنَا كُلَّهَا فَكَذَّبَ وَأَبَىٰ
Gomɗii Men hollii mo Aayeeje Amen ɗen kala majje, o fenni o salii.
تفسیرهای عربی:
قَالَ أَجِئۡتَنَا لِتُخۡرِجَنَا مِنۡ أَرۡضِنَا بِسِحۡرِكَ يَٰمُوسَىٰ
[Fir'awna] wi'i: "Enee, a aru ka amen fii yo a yaltinir men ka leydi amen mbilaaku maaɗa ngun an Muusaa?"
تفسیرهای عربی:
فَلَنَأۡتِيَنَّكَ بِسِحۡرٖ مِّثۡلِهِۦ فَٱجۡعَلۡ بَيۡنَنَا وَبَيۡنَكَ مَوۡعِدٗا لَّا نُخۡلِفُهُۥ نَحۡنُ وَلَآ أَنتَ مَكَانٗا سُوٗى
Maa men addane mbilewu yeru maggu, waɗu fodoore hakkunde amen e maaɗa hara men lunndataako nde wanaa an kadi [lunndotoo nde] e nokkuure fotondirnde.
تفسیرهای عربی:
قَالَ مَوۡعِدُكُمۡ يَوۡمُ ٱلزِّينَةِ وَأَن يُحۡشَرَ ٱلنَّاسُ ضُحٗى
[Muusaa] maaki: fodoore mooɗon nden ko ñalnde saɗɗugol ngol, yo yimɓe ɓen mooɓindire ka walluhaa(fenynyaange).
تفسیرهای عربی:
فَتَوَلَّىٰ فِرۡعَوۡنُ فَجَمَعَ كَيۡدَهُۥ ثُمَّ أَتَىٰ
Fir'awna hucciti o mooɓi pewje makko ɗen refti o ari.
تفسیرهای عربی:
قَالَ لَهُم مُّوسَىٰ وَيۡلَكُمۡ لَا تَفۡتَرُواْ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا فَيُسۡحِتَكُم بِعَذَابٖۖ وَقَدۡ خَابَ مَنِ ٱفۡتَرَىٰ
Muusaa maakani ɓe: "On boniraama, wata on fefendo fenaande fawon e Alla sakko O mehira on Lepte, gomɗii sooyii on fefindiiɗo.
تفسیرهای عربی:
فَتَنَٰزَعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡ وَأَسَرُّواْ ٱلنَّجۡوَىٰ
Ɓe pooɗondiri fiyaake maɓɓe on hakkunde maɓɓe, ɓe suuɗi cowndi ɗin.
تفسیرهای عربی:
قَالُوٓاْ إِنۡ هَٰذَٰنِ لَسَٰحِرَٰنِ يُرِيدَانِ أَن يُخۡرِجَاكُم مِّنۡ أَرۡضِكُم بِسِحۡرِهِمَا وَيَذۡهَبَا بِطَرِيقَتِكُمُ ٱلۡمُثۡلَىٰ
Ɓe wi'i: "Pellet ɓee ɗiɗo ko mbileeɓe hiɓe faalaa yaltinirnde on ka leydi mon e mbilaaku maɓɓe ngun ɓe itta laawol mon yeruyankeewol ngol.
تفسیرهای عربی:
فَأَجۡمِعُواْ كَيۡدَكُمۡ ثُمَّ ٱئۡتُواْ صَفّٗاۚ وَقَدۡ أَفۡلَحَ ٱلۡيَوۡمَ مَنِ ٱسۡتَعۡلَىٰ
Mooɓitee pewje mo'on ɗen refti aron ko on lappol, gomɗii malaama hannde on fooluɗo.
تفسیرهای عربی:
قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِمَّآ أَن تُلۡقِيَ وَإِمَّآ أَن نَّكُونَ أَوَّلَ مَنۡ أَلۡقَىٰ
Muusaa maaki: "Ko si tawii ko onon bugotoo maaɗun si ko menen wonata adotooɓe bugaade.".
تفسیرهای عربی:
قَالَ بَلۡ أَلۡقُواْۖ فَإِذَا حِبَالُهُمۡ وَعِصِيُّهُمۡ يُخَيَّلُ إِلَيۡهِ مِن سِحۡرِهِمۡ أَنَّهَا تَسۡعَىٰ
[Muusaa] maaki: "ko woni, bugee(mbedde), tawi ɓokkoy maɓɓe koy e cawoy maɓɓe koy no wa'itana mo sabu mbilewu maɓɓe ngun woni ko e yahude.
تفسیرهای عربی:
فَأَوۡجَسَ فِي نَفۡسِهِۦ خِيفَةٗ مُّوسَىٰ
Muusaa so'i kulol ka wonkii makko.
تفسیرهای عربی:
قُلۡنَا لَا تَخَفۡ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡأَعۡلَىٰ
Men Daali: 'Wata a hulu, pellet ko an woni fooloowo on.
تفسیرهای عربی:
وَأَلۡقِ مَا فِي يَمِينِكَ تَلۡقَفۡ مَا صَنَعُوٓاْۖ إِنَّمَا صَنَعُواْ كَيۡدُ سَٰحِرٖۖ وَلَا يُفۡلِحُ ٱلسَّاحِرُ حَيۡثُ أَتَىٰ
Bugo ko woni kon ka ñaamo maaɗa ɗum moɗay ko ɓe moƴƴini kon, pellet, ko ɓe moƴƴini kon ko pewje mbile bileejo on maletaake nukkuwoo ka o ardi.
تفسیرهای عربی:
فَأُلۡقِيَ ٱلسَّحَرَةُ سُجَّدٗا قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِرَبِّ هَٰرُونَ وَمُوسَىٰ
Mbileeɓe ɓen werlaa ko ɓe sujjuɓe, ɓe wi'i: "Men gomɗinii Joomi Haaruuna e Muusaa".
تفسیرهای عربی:
قَالَ ءَامَنتُمۡ لَهُۥ قَبۡلَ أَنۡ ءَاذَنَ لَكُمۡۖ إِنَّهُۥ لَكَبِيرُكُمُ ٱلَّذِي عَلَّمَكُمُ ٱلسِّحۡرَۖ فَلَأُقَطِّعَنَّ أَيۡدِيَكُمۡ وَأَرۡجُلَكُم مِّنۡ خِلَٰفٖ وَلَأُصَلِّبَنَّكُمۡ فِي جُذُوعِ ٱلنَّخۡلِ وَلَتَعۡلَمُنَّ أَيُّنَآ أَشَدُّ عَذَابٗا وَأَبۡقَىٰ
[Fir'awna] wi'i: Eyoo, on gomɗinii mo ko adii mi duŋanaade(sakkitaade) on? Pelet, ko kanko woni mawɗo mo'on on anndinɗo on mbilaaku ngun, mi woondii, maa mi taƴa juuɗe mon ɗen e koyɗe mon ɗen taƴa luutindira, maa mi feta on e julle tama aray anndon ko hommbo e amen ɓuri lepte saɗtuɗe e heddotooɗe.
تفسیرهای عربی:
قَالُواْ لَن نُّؤۡثِرَكَ عَلَىٰ مَا جَآءَنَا مِنَ ٱلۡبَيِّنَٰتِ وَٱلَّذِي فَطَرَنَاۖ فَٱقۡضِ مَآ أَنتَ قَاضٍۖ إِنَّمَا تَقۡضِي هَٰذِهِ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَآ
[Mbileeɓe ɓen] wi'i: "Men ɓurnataa ma e dow koo ko ari e amen immorde e ɓannganguyeeji, e On Taguɗo men, [an Fir'awna] ñaawu ko ñaawataa kon, pellet, ko ñaawataa ko ka ngurndan aduna ɗoo".
تفسیرهای عربی:
إِنَّآ ءَامَنَّا بِرَبِّنَا لِيَغۡفِرَ لَنَا خَطَٰيَٰنَا وَمَآ أَكۡرَهۡتَنَا عَلَيۡهِ مِنَ ٱلسِّحۡرِۗ وَٱللَّهُ خَيۡرٞ وَأَبۡقَىٰٓ
Menen dey, men gomɗinii Joomi amen fii yo o yawtan men goopi amen e kon ko dooluɗaa men e mu'un immorde e mbilewu ngun, ko Alla woni Moƴƴo Heddotooɗo. @تصحیح کننده
تفسیرهای عربی:
إِنَّهُۥ مَن يَأۡتِ رَبَّهُۥ مُجۡرِمٗا فَإِنَّ لَهُۥ جَهَنَّمَ لَا يَمُوتُ فِيهَا وَلَا يَحۡيَىٰ
Pellet on mo ari ka Joomi mu'un hara ko o bonɗo; haray pellet, no woodani mo Jahannama o maayataa e nder magge o wuurataa kadi .
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَأۡتِهِۦ مُؤۡمِنٗا قَدۡ عَمِلَ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فَأُوْلَٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلدَّرَجَٰتُ ٱلۡعُلَىٰ
mo ari ka Makko ko o gomɗinɗo hara gomɗii o golliino moƴƴi ɗin, haray ɓen ɗon no woodani ɓe Darjaaji Toowuɗi ɗin.
تفسیرهای عربی:
جَنَّٰتُ عَدۡنٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ مَن تَزَكَّىٰ
Aljannaaji Ñiiɓal no doga e ley majji canɗi ɗin, ko ɓe duumotooɓe nder ton, ko ɗum woni njoɓdi on laɓɓiniiɗo. @تصحیح کننده
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ أَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَسۡرِ بِعِبَادِي فَٱضۡرِبۡ لَهُمۡ طَرِيقٗا فِي ٱلۡبَحۡرِ يَبَسٗا لَّا تَخَٰفُ دَرَكٗا وَلَا تَخۡشَىٰ
Gomɗii Men wahaynii faade e Muusaa roƴidu e jeyaaɓe Am ɓen waɗan ɓe laawol yooru ngol ka maayo joorngol wata a hulu hewtiteede wata a hulu [yoolagol].
تفسیرهای عربی:
فَأَتۡبَعَهُمۡ فِرۡعَوۡنُ بِجُنُودِهِۦ فَغَشِيَهُم مِّنَ ٱلۡيَمِّ مَا غَشِيَهُمۡ
Fir'awna jokkitiri ɓe koneeli makko ɗin, suumi ɓe ka maayo ko suumi ɓe kon.
تفسیرهای عربی:
وَأَضَلَّ فِرۡعَوۡنُ قَوۡمَهُۥ وَمَا هَدَىٰ
Fir'awnan majjini yimɓe makko ɓen, o fewnaali [ɓe].
تفسیرهای عربی:
يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ قَدۡ أَنجَيۡنَٰكُم مِّنۡ عَدُوِّكُمۡ وَوَٰعَدۡنَٰكُمۡ جَانِبَ ٱلطُّورِ ٱلۡأَيۡمَنَ وَنَزَّلۡنَا عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَنَّ وَٱلسَّلۡوَىٰ
Ko onon yo ɓiɗɓe Israa'iila gomɗii Men danndiino on e gaño mon on, Men fodi on kadi ka banŋe ñaamo [fello] Tuuri ngon, Men jippini e mooɗon Manna= ɗacce njumri e doobe .
تفسیرهای عربی:
كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡ وَلَا تَطۡغَوۡاْ فِيهِ فَيَحِلَّ عَلَيۡكُمۡ غَضَبِيۖ وَمَن يَحۡلِلۡ عَلَيۡهِ غَضَبِي فَقَدۡ هَوَىٰ
Ñaamee immorde e laaɓuɗi ko Men arsiki on kon, wota on bewu e nder mu'un sakko Tikkere Am nden jippo e mo'on, on mo Tikkere Am jippii e mu'un gomɗii haray o halkike.
تفسیرهای عربی:
وَإِنِّي لَغَفَّارٞ لِّمَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا ثُمَّ ٱهۡتَدَىٰ
Pellet, Min ko Mi heewuɗo Yawtanngol wonannde on tuubuɗo o gomɗini o golli ko moƴƴi refti o feewi.
تفسیرهای عربی:
۞ وَمَآ أَعۡجَلَكَ عَن قَوۡمِكَ يَٰمُوسَىٰ
Ko honɗun heñinmaa gaayi yimɓe maa ɓen an Muusaa?
تفسیرهای عربی:
قَالَ هُمۡ أُوْلَآءِ عَلَىٰٓ أَثَرِي وَعَجِلۡتُ إِلَيۡكَ رَبِّ لِتَرۡضَىٰ
[Muusaa] maaki: "Ɓeeɗoo, hiɓe iwtiri ɓaawo am, mi heñike ka Maaɗa Joomi fii yo A welto.
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَإِنَّا قَدۡ فَتَنَّا قَوۡمَكَ مِنۢ بَعۡدِكَ وَأَضَلَّهُمُ ٱلسَّامِرِيُّ
[Alla] Daali: "Pellet, Mennen gomɗii Men jarribike=finninii yimɓe maaɗa ɓen ɓaawo maaɗa, Saamiriiyu majjinii ɓe".
تفسیرهای عربی:
فَرَجَعَ مُوسَىٰٓ إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ غَضۡبَٰنَ أَسِفٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ أَلَمۡ يَعِدۡكُمۡ رَبُّكُمۡ وَعۡدًا حَسَنًاۚ أَفَطَالَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡعَهۡدُ أَمۡ أَرَدتُّمۡ أَن يَحِلَّ عَلَيۡكُمۡ غَضَبٞ مِّن رَّبِّكُمۡ فَأَخۡلَفۡتُم مَّوۡعِدِي
Muusaa ruttii ka yimɓe makko ɓen ko o tikkuɗo suniiɗo; o maaki: "Ko onon yo yimɓe, enee, Joomi mo'on Fodaali on Fodoore Moƴƴere, kaa ko aadi ndin juutani on? Kaa on faandi nde jippotoo e mo'on Tikkere immorde ka Joomi mooɗon si lunndi ɗon fodoore am nden?"
تفسیرهای عربی:
قَالُواْ مَآ أَخۡلَفۡنَا مَوۡعِدَكَ بِمَلۡكِنَا وَلَٰكِنَّا حُمِّلۡنَآ أَوۡزَارٗا مِّن زِينَةِ ٱلۡقَوۡمِ فَقَذَفۡنَٰهَا فَكَذَٰلِكَ أَلۡقَى ٱلسَّامِرِيُّ
Ɓe wi'i: "Men lunndaaki fodoore maaɗa nden e sago amen, kono menen men ronndinaama teddeendi e cuɗaaje yimɓe ɓen men werlii ɗe, ko nii Saamiriiyu kadi welirii".
تفسیرهای عربی:
فَأَخۡرَجَ لَهُمۡ عِجۡلٗا جَسَدٗا لَّهُۥ خُوَارٞ فَقَالُواْ هَٰذَآ إِلَٰهُكُمۡ وَإِلَٰهُ مُوسَىٰ فَنَسِيَ
O yaltinani ɓe ɓanndu ngaari marn hito= huunaango, ɓe wi'i: "Ko ko'ol woni reweteeɗo mon e reweteeɗo Muusaa on, o yejjitu [mo ɗoo]".
تفسیرهای عربی:
أَفَلَا يَرَوۡنَ أَلَّا يَرۡجِعُ إِلَيۡهِمۡ قَوۡلٗا وَلَا يَمۡلِكُ لَهُمۡ ضَرّٗا وَلَا نَفۡعٗا
Enee, ɓee yi'aali wonndema ruttataako e maɓɓe konngol, ndi maranaa ɓe kadi lorra wonaa fii non [pooɗugol] nafa.
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ قَالَ لَهُمۡ هَٰرُونُ مِن قَبۡلُ يَٰقَوۡمِ إِنَّمَا فُتِنتُم بِهِۦۖ وَإِنَّ رَبَّكُمُ ٱلرَّحۡمَٰنُ فَٱتَّبِعُونِي وَأَطِيعُوٓاْ أَمۡرِي
Gomɗii Haaruuna maakaniino ɓe ko adii: "Ko onon yo yimɓe, pellet, on jarribora kol, pellet, Joomi mooɗon ko Hinnorante On jokkee lam ɗoftoɗon yamiroore am nden".
تفسیرهای عربی:
قَالُواْ لَن نَّبۡرَحَ عَلَيۡهِ عَٰكِفِينَ حَتَّىٰ يَرۡجِعَ إِلَيۡنَا مُوسَىٰ
Ɓe wi'i: "Men seerataa ko men ñiiɓuɓe e [dewal] makkol haa Muusaa ruttoo e amen".
تفسیرهای عربی:
قَالَ يَٰهَٰرُونُ مَا مَنَعَكَ إِذۡ رَأَيۡتَهُمۡ ضَلُّوٓاْ
[Muusaa] maaki: "Ko an yo Haaruuna, nde yi'unoɗaa ɓe majjii ko haɗumaa,
تفسیرهای عربی:
أَلَّا تَتَّبِعَنِۖ أَفَعَصَيۡتَ أَمۡرِي
nde jokkitataa mi? Kaa a yeddii yamaruyee am on?!"
تفسیرهای عربی:
قَالَ يَبۡنَؤُمَّ لَا تَأۡخُذۡ بِلِحۡيَتِي وَلَا بِرَأۡسِيٓۖ إِنِّي خَشِيتُ أَن تَقُولَ فَرَّقۡتَ بَيۡنَ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ وَلَمۡ تَرۡقُبۡ قَوۡلِي
[Haaruuna] maaki: "Ko an yo neene-gooto am, wata a nanngu waare am nden wanaa hoore am nden kadi, min dey, mi hulu wata a wi'u: Mi senndii hakkunde ɓiɗɓe Israa'iila ɓen, mi heɗaaki konngol maaɗa ngol".
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَمَا خَطۡبُكَ يَٰسَٰمِرِيُّ
[Muusaa] maaki: "Ko honɗum woni fiyaake maaɗa on an Saamiriiyu?"
تفسیرهای عربی:
قَالَ بَصُرۡتُ بِمَا لَمۡ يَبۡصُرُواْ بِهِۦ فَقَبَضۡتُ قَبۡضَةٗ مِّنۡ أَثَرِ ٱلرَّسُولِ فَنَبَذۡتُهَا وَكَذَٰلِكَ سَوَّلَتۡ لِي نَفۡسِي
[Saamiriiyu] wi'i: "Mi yi'ii ko ɓe yi'aali ɗum, mi nokki nokkannde e batte nulaaɗo on [Jibriila] mi werlii ɗum ko nii cuɗirani lam wonkii am.
تفسیرهای عربی:
قَالَ فَٱذۡهَبۡ فَإِنَّ لَكَ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ أَن تَقُولَ لَا مِسَاسَۖ وَإِنَّ لَكَ مَوۡعِدٗا لَّن تُخۡلَفَهُۥۖ وَٱنظُرۡ إِلَىٰٓ إِلَٰهِكَ ٱلَّذِي ظَلۡتَ عَلَيۡهِ عَاكِفٗاۖ لَّنُحَرِّقَنَّهُۥ ثُمَّ لَنَنسِفَنَّهُۥ فِي ٱلۡيَمِّ نَسۡفًا
[Muusaa] maaki: "Yahu, pellet, no woodanmaa ka ngurndam nde wowlataa wanaa meemondiral, pellet, no woodanmaa kadi Fodoore a lunndataako nde, ndaarii faade e rewteeɗo maa, on mo ñalluɗaa ufinaade e hoore mun, mi woondii mi sunnay mo refti mi jaroo mo ka maayo e jaragol".
تفسیرهای عربی:
إِنَّمَآ إِلَٰهُكُمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِي لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ وَسِعَ كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمٗا
Pellet, Reweteeɗo mon On ko Alla, On Mo Reweteeɗo alaa si wanaa Kanko, Ganndal Makko Yaajanii kala huunde.
تفسیرهای عربی:
كَذَٰلِكَ نَقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ مَا قَدۡ سَبَقَۚ وَقَدۡ ءَاتَيۡنَٰكَ مِن لَّدُنَّا ذِكۡرٗا
Ko wano nii Men filloranay maa immorde e kumpital ko feƴƴunoo kon, gomɗii Men addanii ma immorde ka Amen jaŋta.
تفسیرهای عربی:
مَّنۡ أَعۡرَضَ عَنۡهُ فَإِنَّهُۥ يَحۡمِلُ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ وِزۡرًا
Mo ɗuurike e mayre pellet, o ronndoto Ñalnde Darngal teddeele [bakkaatu].
تفسیرهای عربی:
خَٰلِدِينَ فِيهِۖ وَسَآءَ لَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ حِمۡلٗا
Ko o luttinteeɗo e nder majje, bonanii ɓe donngal Ñalnde Darngal.
تفسیرهای عربی:
يَوۡمَ يُنفَخُ فِي ٱلصُّورِۚ وَنَحۡشُرُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ يَوۡمَئِذٖ زُرۡقٗا
Ñalnde wuttoytee ka alaadu Men mooɓa bonɓe ɓen nden Ñalnde ko mbuliiɓe [gite].
تفسیرهای عربی:
يَتَخَٰفَتُونَ بَيۡنَهُمۡ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا عَشۡرٗا
Hiɓe sowndondira hakkunde maɓɓe [ɓe wi'a] on ñiiɓaali si wanaa [balɗe] sappo.
تفسیرهای عربی:
نَّحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَقُولُونَ إِذۡ يَقُولُ أَمۡثَلُهُمۡ طَرِيقَةً إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا يَوۡمٗا
Ko Menen woni Annduɓe ko ɓe wowlata kon, tuma nde koohooɓe maɓɓe e laawol wi'ata: "On ñiiɓaali si wanaa ñallal".
تفسیرهای عربی:
وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡجِبَالِ فَقُلۡ يَنسِفُهَا رَبِّي نَسۡفٗا
Hiɓe lanndaade ma fii pelle ɗen, maaku: "Joomi am jaroto ɗe e jaragol".
تفسیرهای عربی:
فَيَذَرُهَا قَاعٗا صَفۡصَفٗا
O acca [leydi] ndin ko ndi boowal ɓowrungal.
تفسیرهای عربی:
لَّا تَرَىٰ فِيهَا عِوَجٗا وَلَآ أَمۡتٗا
A yi'ataa e mayri ooñannde wanaa tintiire.
تفسیرهای عربی:
يَوۡمَئِذٖ يَتَّبِعُونَ ٱلدَّاعِيَ لَا عِوَجَ لَهُۥۖ وَخَشَعَتِ ٱلۡأَصۡوَاتُ لِلرَّحۡمَٰنِ فَلَا تَسۡمَعُ إِلَّا هَمۡسٗا
Ko nden Ñalnde ɓe jokkata noddoowo on ko aldaa e selugol mo,, hitooji ɗin yankinanoo Hinnorante On hara a nanataa si wanaa nyuumbaango.
تفسیرهای عربی:
يَوۡمَئِذٖ لَّا تَنفَعُ ٱلشَّفَٰعَةُ إِلَّا مَنۡ أَذِنَ لَهُ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَرَضِيَ لَهُۥ قَوۡلٗا
Nden Ñalnde tefoore nden nafataa, si wanaa on mo Hinnorante On sakkiti ɗum O weltori konngol makko.
تفسیرهای عربی:
يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡ وَلَا يُحِيطُونَ بِهِۦ عِلۡمٗا
Himo Anndi ko woni kon hedde yeeso maɓɓe e hedde ɓaawo maɓɓe ɓe huɓindortaa ɗum ganndal.
تفسیرهای عربی:
۞ وَعَنَتِ ٱلۡوُجُوهُ لِلۡحَيِّ ٱلۡقَيُّومِۖ وَقَدۡ خَابَ مَنۡ حَمَلَ ظُلۡمٗا
Geece ɗen yankinanii Wuuruɗo Dartiiɗo On, gomɗii sooyii on ronndiiɗo tooñe.
تفسیرهای عربی:
وَمَن يَعۡمَلۡ مِنَ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَلَا يَخَافُ ظُلۡمٗا وَلَا هَضۡمٗا
On mo golli immorde e moƴƴi ɗin hara ko o gomɗinɗo haray o hulaa tooñe wanaa uytaneede kadi.
تفسیرهای عربی:
وَكَذَٰلِكَ أَنزَلۡنَٰهُ قُرۡءَانًا عَرَبِيّٗا وَصَرَّفۡنَا فِيهِ مِنَ ٱلۡوَعِيدِ لَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ أَوۡ يُحۡدِثُ لَهُمۡ ذِكۡرٗا
Ko nii Men Telliniri nde Alqur'aanaare Aarabuure Men fensiti kadi e nder mayre immorde e kammbaaji ɗin bela-jo'o kamɓe ɓe hulay maa nde fuɗɗanoo ɓe waaju.
تفسیرهای عربی:
فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ ٱلۡمَلِكُ ٱلۡحَقُّۗ وَلَا تَعۡجَلۡ بِٱلۡقُرۡءَانِ مِن قَبۡلِ أَن يُقۡضَىٰٓ إِلَيۡكَ وَحۡيُهُۥۖ وَقُل رَّبِّ زِدۡنِي عِلۡمٗا
Alla Lamɗo Goonguɗo On Toowii, wata a heñor Alqur'aanaare nden ko adii nde timmintee e maaɗa wahayu mayre, maaku: "Joomi ɓeydanam Ganndal".
تفسیرهای عربی:
وَلَقَدۡ عَهِدۡنَآ إِلَىٰٓ ءَادَمَ مِن قَبۡلُ فَنَسِيَ وَلَمۡ نَجِدۡ لَهُۥ عَزۡمٗا
Gomɗii Men ahodiino e Aadama ko adii o yejjiti Men heɓanaali mo pellital.
تفسیرهای عربی:
وَإِذۡ قُلۡنَا لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ أَبَىٰ
Tuma Nde Men Daalannoo malaa'ikaaɓe ɓen sujjanee Aadama, ɓe sujji si wanaa Ibliisa o salii.
تفسیرهای عربی:
فَقُلۡنَا يَٰٓـَٔادَمُ إِنَّ هَٰذَا عَدُوّٞ لَّكَ وَلِزَوۡجِكَ فَلَا يُخۡرِجَنَّكُمَا مِنَ ٱلۡجَنَّةِ فَتَشۡقَىٰٓ
Men Daali: "Ko an yo Aadama, pellet, ooɗoo ko o gaño maa an e sonnaajo maa on, wata o yaltin on dey ka Aljanna sakko tampaa".
تفسیرهای عربی:
إِنَّ لَكَ أَلَّا تَجُوعَ فِيهَا وَلَا تَعۡرَىٰ
Pellet, no woodanmaa nde a weeletaake nder ton a holataa kadi.
تفسیرهای عربی:
وَأَنَّكَ لَا تَظۡمَؤُاْ فِيهَا وَلَا تَضۡحَىٰ
Pellet, an a ɗomɗetaake nde ton e nguletaake kadi.
تفسیرهای عربی:
فَوَسۡوَسَ إِلَيۡهِ ٱلشَّيۡطَٰنُ قَالَ يَٰٓـَٔادَمُ هَلۡ أَدُلُّكَ عَلَىٰ شَجَرَةِ ٱلۡخُلۡدِ وَمُلۡكٖ لَّا يَبۡلَىٰ
Seytaane sonwonsini faade e makko; o wi'i: "Ko an yo Aadama,hara yo mi tinndine e leggal luttineede ngal e laamu ngu follotaako ngun?"
تفسیرهای عربی:
فَأَكَلَا مِنۡهَا فَبَدَتۡ لَهُمَا سَوۡءَٰتُهُمَا وَطَفِقَا يَخۡصِفَانِ عَلَيۡهِمَا مِن وَرَقِ ٱلۡجَنَّةِۚ وَعَصَىٰٓ ءَادَمُ رَبَّهُۥ فَغَوَىٰ
Ɓe ñaami e maggal, feeñani ɓe mettefooji maɓɓe ɗin, ɓe naati e suddirgol e dow maɓɓe immorde e kaaki Aljanna on, Aadama yeddi Joomi makko o majji.
تفسیرهای عربی:
ثُمَّ ٱجۡتَبَٰهُ رَبُّهُۥ فَتَابَ عَلَيۡهِ وَهَدَىٰ
Refti Joomi makko Suɓii mo, O Tuubini mo O Fewni [mo].
تفسیرهای عربی:
قَالَ ٱهۡبِطَا مِنۡهَا جَمِيعَۢاۖ بَعۡضُكُمۡ لِبَعۡضٍ عَدُوّٞۖ فَإِمَّا يَأۡتِيَنَّكُم مِّنِّي هُدٗى فَمَنِ ٱتَّبَعَ هُدَايَ فَلَا يَضِلُّ وَلَا يَشۡقَىٰ
O Daali: "Jippee ton, on fow mo'on, yoga e mo'on ko ayɓe yoga. Si tawii tun aroyii e mo'on immorde e Am Fewnoowo kala jokkuɗo Peewal Am ngal haray o majjataa o malkisataake kadi".
تفسیرهای عربی:
وَمَنۡ أَعۡرَضَ عَن ذِكۡرِي فَإِنَّ لَهُۥ مَعِيشَةٗ ضَنكٗا وَنَحۡشُرُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ أَعۡمَىٰ
Kala ɗurniiɗo gaayi jaŋtagol lam, haray pellet, no woodani mo ngurndam ɓilluɗam Men mooɓoya mo Ñalnde Darngal ko o bunɗo.
تفسیرهای عربی:
قَالَ رَبِّ لِمَ حَشَرۡتَنِيٓ أَعۡمَىٰ وَقَدۡ كُنتُ بَصِيرٗا
O wi'a: "Joomi, ko fii honɗum mooɓanɗaa lam ko mi bunɗo, gomɗii mi laatinoke yi'oowo?"
تفسیرهای عربی:
قَالَ كَذَٰلِكَ أَتَتۡكَ ءَايَٰتُنَا فَنَسِيتَهَاۖ وَكَذَٰلِكَ ٱلۡيَوۡمَ تُنسَىٰ
O Daala: "Ko wano nii arunoo e maaɗa Aayeeje Amen ɗen yejjituɗaa ɗe, ko wano nii kadi hannde yejjitirteɗaa".
تفسیرهای عربی:
وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي مَنۡ أَسۡرَفَ وَلَمۡ يُؤۡمِنۢ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِۦۚ وَلَعَذَابُ ٱلۡأٓخِرَةِ أَشَدُّ وَأَبۡقَىٰٓ
Ko wano nii Men yoɓirta on fantinɗo hara o gomɗinaa Aayeeje Joomi makko ɗen, pellet, ko Lepte Laakara ɗen ɓuri saɗtude ko ɗen kadi heddotoo.
تفسیرهای عربی:
أَفَلَمۡ يَهۡدِ لَهُمۡ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا قَبۡلَهُم مِّنَ ٱلۡقُرُونِ يَمۡشُونَ فِي مَسَٰكِنِهِمۡۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّأُوْلِي ٱلنُّهَىٰ
Kaa hara ɓannganaali ɓe no foti hewde ko Men halki ado maɓɓe immorde e gire? Hiɓe yaha e koɗooli maɓɓe, pellet, no e ɗum Aayeeje wonannde joomiraaɓe hakkillaaji ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَلَوۡلَا كَلِمَةٞ سَبَقَتۡ مِن رَّبِّكَ لَكَانَ لِزَامٗا وَأَجَلٞ مُّسَمّٗى
Sinno wonaano Daalol aditii ngol immorde ka Joomi maaɗa [Lepte] ɗen laatotono duumiiɗe e lajal innaangal.
تفسیرهای عربی:
فَٱصۡبِرۡ عَلَىٰ مَا يَقُولُونَ وَسَبِّحۡ بِحَمۡدِ رَبِّكَ قَبۡلَ طُلُوعِ ٱلشَّمۡسِ وَقَبۡلَ غُرُوبِهَاۖ وَمِنۡ ءَانَآيِٕ ٱلَّيۡلِ فَسَبِّحۡ وَأَطۡرَافَ ٱلنَّهَارِ لَعَلَّكَ تَرۡضَىٰ
Munño e dow ko ɓe wowlata kon, subuhinor yettugol Joomi maaɗa ko adii ƴellitagol naange ngen e ko adii mutugol magge e ka saa'iiji jemma subuhino e ka seraaji ñallal belajo'o a weltoto.
تفسیرهای عربی:
وَلَا تَمُدَّنَّ عَيۡنَيۡكَ إِلَىٰ مَا مَتَّعۡنَا بِهِۦٓ أَزۡوَٰجٗا مِّنۡهُمۡ زَهۡرَةَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا لِنَفۡتِنَهُمۡ فِيهِۚ وَرِزۡقُ رَبِّكَ خَيۡرٞ وَأَبۡقَىٰ
Wata a yawtin dey gite maa ɗen faade kon ko Men dekmini ɗum nooneeji immorde e maɓɓe, cuɗaari ngurndam aduna fii yo Men jarribor ɓe e ɗum, Arsike Joomi maaɗa on ɓuri moƴƴude ko on kadi heddotoo.
تفسیرهای عربی:
وَأۡمُرۡ أَهۡلَكَ بِٱلصَّلَوٰةِ وَٱصۡطَبِرۡ عَلَيۡهَاۖ لَا نَسۡـَٔلُكَ رِزۡقٗاۖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُكَۗ وَٱلۡعَٰقِبَةُ لِلتَّقۡوَىٰ
Yamir ɓeynguure maaɗa nden Julde nden monñitoraa e ɗum, Men lanndaaki ma arsike ko Menen arsikaymaa. Battane [moƴƴe] ɗen kadi wonanii hulooɓe Alla ɓen.
تفسیرهای عربی:
وَقَالُواْ لَوۡلَا يَأۡتِينَا بِـَٔايَةٖ مِّن رَّبِّهِۦٓۚ أَوَلَمۡ تَأۡتِهِم بَيِّنَةُ مَا فِي ٱلصُّحُفِ ٱلۡأُولَىٰ
Ɓe wi'i: "Ko hanno ara e amen Aaya immorde ka Joomi makko?" Enee, hara araali e maɓɓe ɓanngal ko woni kon e ɗeri arani ɗin?
تفسیرهای عربی:
وَلَوۡ أَنَّآ أَهۡلَكۡنَٰهُم بِعَذَابٖ مِّن قَبۡلِهِۦ لَقَالُواْ رَبَّنَا لَوۡلَآ أَرۡسَلۡتَ إِلَيۡنَا رَسُولٗا فَنَتَّبِعَ ءَايَٰتِكَ مِن قَبۡلِ أَن نَّذِلَّ وَنَخۡزَىٰ
Sinndo Menen Men halkirno ɓe Lepte ko adii ɗum, ɓe wi'ayno: "Joomi amen, ko hannoo Nualaa e amen Nulaaɗo men jokka Aayeeje Maa ɗen, ko adii nde Men hoyata men hesra.
تفسیرهای عربی:
قُلۡ كُلّٞ مُّتَرَبِّصٞ فَتَرَبَّصُواْۖ فَسَتَعۡلَمُونَ مَنۡ أَصۡحَٰبُ ٱلصِّرَٰطِ ٱلسَّوِيِّ وَمَنِ ٱهۡتَدَىٰ
Maaku: "Gooto kala [e amen] no habbitii, [onon kadi] habbitee aray anndon ko hommbo woni jom Laawol Focciingol ngol ko hommbo kadi feewi".
تفسیرهای عربی:
 
ترجمهٔ معانی سوره: سوره طه
فهرست سوره ها شماره صفحه
 
ترجمهٔ معانی قرآن کریم - ترجمهٔ فنلاندی - لیست ترجمه ها

ترجمهٔ معانی قرآن کریم به زبان فنلاندی. ترجمه شده توسط گروه مرکز ترجمهٔ رواد با همکاری سایت دارالاسلام www.islamhouse.com.

بستن