क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - अनुवादों की सूची


अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा अल्-मआ़रिज   आयत:

Simoore al-maarij

सूरा के उद्देश्य:
بيان حال وجزاء الخلق يوم القيامة.
Hollirde ngonko e njobdi tagoore ñande darnga.

سَأَلَ سَآئِلُۢ بِعَذَابٖ وَاقِعٖ
Gooto e sirkooɓe ɓen toranike e hoore mun e yimɓe mun ɓen lette, himo jalkita, sikkugol lette ɗen waɗaatah. Hara ɗum waɗay Ñalnde Darngal.
अरबी तफ़सीरें:
لِّلۡكَٰفِرِينَ لَيۡسَ لَهُۥ دَافِعٞ
Wonannde yedduɓe Allah ɓen, alah duñanoowo ɓe ɗee lette.
अरबी तफ़सीरें:
مِّنَ ٱللَّهِ ذِي ٱلۡمَعَارِجِ
Ko immorde ka Allha, Jom toowal e darja, e ɓure e neemaaji.
अरबी तफ़सीरें:
تَعۡرُجُ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ وَٱلرُّوحُ إِلَيۡهِ فِي يَوۡمٖ كَانَ مِقۡدَارُهُۥ خَمۡسِينَ أَلۡفَ سَنَةٖ
Malaa'ika'en wonndude e Jibriilu hino e ƴawa e ɗin darjaaji Ñalnde Darngal, juutungal, eɓɓirtengal duuɓi ujune cappanɗe jowi.
अरबी तफ़सीरें:
فَٱصۡبِرۡ صَبۡرٗا جَمِيلًا
Muñño tun, yo Nulaaɗo, muñal ngal jillah ɗenƴagol maa wullitagol.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّهُمۡ يَرَوۡنَهُۥ بَعِيدٗا
Kamɓe hiɓe reeni ɗee lette ko woɗɗiiɗe tultooje.
अरबी तफ़सीरें:
وَنَرَىٰهُ قَرِيبٗا
Menen le Meɗen reeni ɗe ko ɓadiiɗe, yanayɗe feere mun alaa.
अरबी तफ़सीरें:
يَوۡمَ تَكُونُ ٱلسَّمَآءُ كَٱلۡمُهۡلِ
Ñalnde kammu ngun wa'oyta wano sila maa kaŋŋe taayinaaɗum.
अरबी तफ़सीरें:
وَتَكُونُ ٱلۡجِبَالُ كَٱلۡعِهۡنِ
Pelle ɗen kadi wa'oya wano hottollo goobaako saraako.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَا يَسۡـَٔلُ حَمِيمٌ حَمِيمٗا
Ka ɓadondiraaɗo lamdotaako fii musiɗɗo mun, tawde haray mo kala hino sokliri hoore mun.
अरबी तफ़सीरें:
इस पृष्ठ की आयतों से प्राप्त कुछ बिंदु:
• تنزيه القرآن عن الشعر والكهانة.
Alqur'aana hino woɗɗi wonnde gimi maa mbilewu

• خطر التَّقَوُّل على الله والافتراء عليه سبحانه.
Hino hulɓinii haalde e fefindagol baka e Allah ko O wowlaali.

• الصبر الجميل الذي يحتسب فيه الأجر من الله ولا يُشكى لغيره.
Muñal labaangal, ko habborteengal njoɓdi mun ndin ka Allah, hara jillaa wullitagol e goɗɗo.

يُبَصَّرُونَهُمۡۚ يَوَدُّ ٱلۡمُجۡرِمُ لَوۡ يَفۡتَدِي مِنۡ عَذَابِ يَوۡمِئِذِۭ بِبَنِيهِ
Kala maɓɓe yi'ay ɓadondiraaɗo mun on ka suuɗaaki. Wondude e ɗum fof gooto lamndotaako fii oya hakkee ko annde. Hannduɗo e Yiite ngen yeloo jonnugol ɓiɗɓe makko ɓen fii sottorgol mo lette ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
وَصَٰحِبَتِهِۦ وَأَخِيهِ
O sottora gennda makko e neene gooto makko on.
अरबी तफ़सीरें:
وَفَصِيلَتِهِ ٱلَّتِي تُـٔۡوِيهِ
o sottora kadi gorol makko ɓaɗiiɓe mo, ɓen ɓannitaynoo ɓe mo si sattii.
अरबी तफ़सीरें:
وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا ثُمَّ يُنجِيهِ
O sottora kadi kala yimɓe e jinna ekw ko woni kon ka leydi, refti o jonnira ɗum fii sottoragol, daɗnda hoore makko lette Yiite ngen.
अरबी तफ़सीरें:
كَلَّآۖ إِنَّهَا لَظَىٰ
Ɗum gasirtaa wano bonɗo on yelori. Yiite laakara ngen ko uuyaynge huɓɓa.
अरबी तफ़सीरें:
نَزَّاعَةٗ لِّلشَّوَىٰ
Ɓoltaynge wippita guri hoore; hakkee ko nge wuli e konge huɓɓi.
अरबी तफ़सीरें:
تَدۡعُواْ مَنۡ أَدۡبَرَ وَتَوَلَّىٰ
Hinge nodda on ɗuurniiɗo goonga, o hucciti o salii gomɗinnde mbo o ronki gollude.
अरबी तफ़सीरें:
وَجَمَعَ فَأَوۡعَىٰٓ
O mooɓi jawle, o mari ndi fii wata o nafqu ndi e laawol Allah.
अरबी तफ़सीरें:
۞ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ خُلِقَ هَلُوعًا
Pellet, neɗɗo on tagaama ko o tiiɗuɗo reerɗugol.
अरबी तफ़सीरें:
إِذَا مَسَّهُ ٱلشَّرُّ جَزُوعٗا
Si lorra nawnaare maa baasal memii mo, tawaa ko o fanɗuɗo muñal.
अरबी तफ़सीरें:
وَإِذَا مَسَّهُ ٱلۡخَيۡرُ مَنُوعًا
Si ko heɓii mbo ko weltinta hono amo e ngalu heɓii mo, o wona tiiɗuɗo salorgol ɗum e fii laawol Allah ngol.
अरबी तफ़सीरें:
إِلَّا ٱلۡمُصَلِّينَ
Si wanaa juulooɓe ɓen, ɓen ɗon hino hisi e ɗin jikkuuji ŋiñaaɗi.
अरबी तफ़सीरें:
ٱلَّذِينَ هُمۡ عَلَىٰ صَلَاتِهِمۡ دَآئِمُونَ
Ɓen tawɓe ko duumiiɓe e juulde maɓɓe nden, ɓe welsindotaako e mayre, ɓe tottira nde e waqtu mayre happaaɗo on.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ فِيٓ أَمۡوَٰلِهِمۡ حَقّٞ مَّعۡلُومٞ
E ɓen tawɓe hino e jawle maɓɓe ɗen geɓal dottangal farlangal.
अरबी तफ़सीरें:
لِّلسَّآئِلِ وَٱلۡمَحۡرُومِ
Geɓal nagl ɓe ittanta torotooɗo ɓe e baaso mo torortaako.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ يُصَدِّقُونَ بِيَوۡمِ ٱلدِّينِ
E ɓen goooginanyɓe Ñalaande Darngal nden. Ñalnde Allah yoɓitoyta kala e ko o haanndi kon.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ هُم مِّنۡ عَذَابِ رَبِّهِم مُّشۡفِقُونَ
E ɓen tawɓe hiɓe huli lette Joomi maɓɓe ɗen, e hoore ko ɓe ardini e golle moƴƴe kon fow.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ عَذَابَ رَبِّهِمۡ غَيۡرُ مَأۡمُونٖ
Pellet, lette Joomi maɓɓe ɗen, ko hulɓiniiɗe ɗe haqqilɗo haanaa hoolaade daɗugol.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِفُرُوجِهِمۡ حَٰفِظُونَ
E ɓen tawɓe hino reenirɓe farjuuji maɓɓe ɗin : surragol woɗɗitoo e pankare.
अरबी तफ़सीरें:
إِلَّا عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِهِمۡ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ فَإِنَّهُمۡ غَيۡرُ مَلُومِينَ
Si wanaa e rewɓe maɓɓe ɓen maa e horɓe ko ɓe jeyi kon, ɓe feletaake ɗon on fii dakmitorgol ɓen mbalndi e tanaa mun.
अरबी तफ़सीरें:
فَمَنِ ٱبۡتَغَىٰ وَرَآءَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡعَادُونَ
Kala non ɗaɓɓuɗo ka dakmitora hara wanaa e ɓen rewɓe e horɓe jantaaɓe, haray ko ɓen woi yawtuɓe keeri Allah ɗin.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِأَمَٰنَٰتِهِمۡ وَعَهۡدِهِمۡ رَٰعُونَ
E ɓen tawɓe si ɓe hoolnaama e jawle e gunndoo ekw, e aynitooɓe ahadiiji maɓɓe ɗin e yimɓe ɓen kulol wata hoolaare bonu ɓe firtatah aadi.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ هُم بِشَهَٰدَٰتِهِمۡ قَآئِمُونَ
E ɓen tawɓe ko ñiiɓirɓe e seedeeji maɓɓe ɗin no haaniri, tawata jeydal maa e ngayngu battintaa e mun.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَلَىٰ صَلَاتِهِمۡ يُحَافِظُونَ
E ɓen tawɓe hiɓe reenorii e julde maɓɓe nden, tottirgol nden e waqtu mayre, wonndude e laaɓal e deeƴere, hara huunde sokoliŋtaa ɓe e mayre.
अरबी तफ़सीरें:
أُوْلَٰٓئِكَ فِي جَنَّٰتٖ مُّكۡرَمُونَ
Ɓen siforaaɓe ɗin sifaaji, ɓe teddiniroyte e Aljannaaji, neemaaji ñiiɓuɗi, e ndaaroygol Yeeso Allah Teddungo ngon.
अरबी तफ़सीरें:
فَمَالِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ قِبَلَكَ مُهۡطِعِينَ
E ko nanngi sirkooɓe jeyaaɓe e yimɓe maa ɓen, an Nulaaɗo, hiɓe heñora fennugol ma?
अरबी तफ़सीरें:
عَنِ ٱلۡيَمِينِ وَعَنِ ٱلشِّمَالِ عِزِينَ
Hiɓe huuɓitir-maa ka ñaamo e ka nano, koɓe dentoy-dentoy.
अरबी तफ़सीरें:
أَيَطۡمَعُ كُلُّ ٱمۡرِيٕٖ مِّنۡهُمۡ أَن يُدۡخَلَ جَنَّةَ نَعِيمٖ
Hara gooto kala e maɓɓe tamƴini nde Allah naadoyta mo Aljanna neemaaji, ka o neeminorta neemaaji duumiiɗi, e hoore ko o heddii e keeferaaku mum?
अरबी तफ़सीरें:
كَلَّآۖ إِنَّا خَلَقۡنَٰهُم مِّمَّا يَعۡلَمُونَ
Wanaa no ɓe sikkiri non ! Men tagiriɓe e ko ɓe anndi fii mun, woni ndihal hoykal, ɓe lohiri non kamɓe kadi, tawde ɓe waawah nafude ko'e maɓɓe wanah fii lorra. Ko honno non ɓe townitorta?
अरबी तफ़सीरें:
فَلَآ أُقۡسِمُ بِرَبِّ ٱلۡمَشَٰرِقِ وَٱلۡمَغَٰرِبِ إِنَّا لَقَٰدِرُونَ
Alla woondiri Hoore Makko ko Kanko woni jom Funnaangeeji e Hirnaangeeji naange e lewru e denndaangal koode wonde ko O kattanɗo.
अरबी तफ़सीरें:
इस पृष्ठ की आयतों से प्राप्त कुछ बिंदु:
• شدة عذاب النار حيث يود أهل النار أن ينجوا منها بكل وسيلة مما كانوا يعرفونه من وسائل الدنيا.
Lette Yiite ɗen sattoyay, haa yimɓe magge ɓen yeloo daɗirgol nge kala feere nde ɓe anndi fii mun ka aduna.

• الصلاة من أعظم ما تكفَّر به السيئات في الدنيا، ويتوقى بها من نار الآخرة.
Juulde hino jeyaa ko ɓuri mawnude e ko bakkaatu heefirtee e aduna, nde daɗninoree e Yiite laakara.

• الخوف من عذاب الله دافع للعمل الصالح.
Hulugol lette Allah ɗen, hino duña e golle golle moƴƴe.

عَلَىٰٓ أَن نُّبَدِّلَ خَيۡرٗا مِّنۡهُمۡ وَمَا نَحۡنُ بِمَسۡبُوقِينَ
Meɗen hattani wattirgol ɓe woɗɓe goo, ɗoftotooɓe Allah, Men halka fii maɓɓe kamɓe. Men siforaa ronkooɓe gaynude fii maɓɓe, wattitira ɓe woɗɓe goo si Men faandanike ɗum.
अरबी तफ़सीरें:
فَذَرۡهُمۡ يَخُوضُواْ وَيَلۡعَبُواْ حَتَّىٰ يُلَٰقُواْ يَوۡمَهُمُ ٱلَّذِي يُوعَدُونَ
Accuɓe yo Nulaaɗo, ɓe jumpa e meere e majjere ko woni e mun, ɓe fija e nguurndam maɓɓe aduna ɗam haa ɓe hawroya e Ñalaande Darngal nde ɓe kammbiranaa nden ka Alqur'aana.
अरबी तफ़सीरें:
يَوۡمَ يَخۡرُجُونَ مِنَ ٱلۡأَجۡدَاثِ سِرَاعٗا كَأَنَّهُمۡ إِلَىٰ نُصُبٖ يُوفِضُونَ
Ñalnde ɓe yaltirorta e gaburuuji ɗin heñaare, wa si tawii hara ko kaaƴe sanamu ɓe adandirta.
अरबी तफ़सीरें:
خَٰشِعَةً أَبۡصَٰرُهُمۡ تَرۡهَقُهُمۡ ذِلَّةٞۚ ذَٰلِكَ ٱلۡيَوۡمُ ٱلَّذِي كَانُواْ يُوعَدُونَ
Hara gite maɓɓe no heli, koyeera no suddi ɓe. Ko nden woni ñalaande nde ɓe kammbirananoo nden e aduna, nde ɓe ittaanoo yiila e mun.
अरबी तफ़सीरें:
इस पृष्ठ की आयतों से प्राप्त कुछ बिंदु:
• خطر الغفلة عن الآخرة.
Welsindagol e saare laakara nden ko ko hulɓinii.

• عبادة الله وتقواه سبب لغفران الذنوب.
Rewugol Allah, hula Mo hino wona sabu yaafaneede junuubi.

• الاستمرار في الدعوة وتنويع أساليبها حق واجب على الدعاة.
Duumagol e noddangol Allah, waɗira ɗum laawi ɗuuɗuɗi, hino waɗɗii e noddooɓe ɓen.

 
अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा अल्-मआ़रिज
सूरों की सूची पृष्ठ संख्या
 
क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - अनुवादों की सूची

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

बंद करें