क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفلانية * - अनुवादों की सूची


अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा साद   आयत:

Simoore Sad

صٓۚ وَٱلۡقُرۡءَانِ ذِي ٱلذِّكۡرِ
Saad. Mi woondirii Alqur'aana, jom waaju !
अरबी तफ़सीरें:
بَلِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي عِزَّةٖ وَشِقَاقٖ
Si ko woni, yedduɓe ɓen wonii e townitaare e lurral !
अरबी तफ़सीरें:
كَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَبۡلِهِم مِّن قَرۡنٖ فَنَادَواْ وَّلَاتَ حِينَ مَنَاصٖ
Ɗuuɗii e gire ɗen Men halki, ado maɓɓe, ɓen noddi faabo, kono tawi ko bonatno bonii.
अरबी तफ़सीरें:
وَعَجِبُوٓاْ أَن جَآءَهُم مُّنذِرٞ مِّنۡهُمۡۖ وَقَالَ ٱلۡكَٰفِرُونَ هَٰذَا سَٰحِرٞ كَذَّابٌ
Ɓe ŋalɗi, nde jertinoowo jeyaaɗo e maɓɓe, arata ɓe. Yedduɓe ɓen wi'i: "Oo, ko mbileejo heewuɗo fenaande,
अरबी तफ़सीरें:
أَجَعَلَ ٱلۡأٓلِهَةَ إِلَٰهٗا وَٰحِدًاۖ إِنَّ هَٰذَا لَشَيۡءٌ عُجَابٞ
Kere o waɗay reweteeɗi ɗin, reweteeɗo gooto? Pellet, ɗum ko huunde haawniinde non".
अरबी तफ़सीरें:
وَٱنطَلَقَ ٱلۡمَلَأُ مِنۡهُمۡ أَنِ ٱمۡشُواْ وَٱصۡبِرُواْ عَلَىٰٓ ءَالِهَتِكُمۡۖ إِنَّ هَٰذَا لَشَيۡءٞ يُرَادُ
Mbatu maɓɓe ngun huccitiri wiide: "Yehee, tabiton e reweteeɗi mon ɗin. Ɗum ɗoo, ko huunde eɓɓanaande.
अरबी तफ़सीरें:
مَا سَمِعۡنَا بِهَٰذَا فِي ٱلۡمِلَّةِ ٱلۡأٓخِرَةِ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا ٱخۡتِلَٰقٌ
Men nanaali fii ɗum, e diina sakkitiika kan. Ɗum wonaali, si wanaa ko fefindaa.
अरबी तफ़सीरें:
أَءُنزِلَ عَلَيۡهِ ٱلذِّكۡرُ مِنۢ بَيۡنِنَاۚ بَلۡ هُمۡ فِي شَكّٖ مِّن ذِكۡرِيۚ بَل لَّمَّا يَذُوقُواْ عَذَابِ
Kere ko e makko Jantoore nden jippotoo hakkunde amen?" Si ko woni, ɓe wonii e sikkitagol Jantoore Am nden. Wurin, ko fii ɓe meeɗaali taho, lepte Am ɗen!
अरबी तफ़सीरें:
أَمۡ عِندَهُمۡ خَزَآئِنُ رَحۡمَةِ رَبِّكَ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡوَهَّابِ
Kaa ɓe jogiti ngaluuji yurmeende Joomi maa, Fooluɗo, Dokko On?
अरबी तफ़सीरें:
أَمۡ لَهُم مُّلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَاۖ فَلۡيَرۡتَقُواْ فِي ٱلۡأَسۡبَٰبِ
Kaa ko kamɓe woodani laamagol kammuli ɗin e leydi ndin e kon ko woni hakkunde majji? Haray yo ɓe ƴeenŋu ɓe ƴawa!
अरबी तफ़सीरें:
جُندٞ مَّا هُنَالِكَ مَهۡزُومٞ مِّنَ ٱلۡأَحۡزَابِ
Ko ɓe konu hoyngu non, fooleteengu e feddeeji ɗin!
अरबी तफ़सीरें:
كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَعَادٞ وَفِرۡعَوۡنُ ذُو ٱلۡأَوۡتَادِ
Ado maɓɓe, yimɓe Nuuhu ɓen fennuno, e Aadi'en e Fir'awna jom-peme,
अरबी तफ़सीरें:
وَثَمُودُ وَقَوۡمُ لُوطٖ وَأَصۡحَٰبُ لۡـَٔيۡكَةِۚ أُوْلَٰٓئِكَ ٱلۡأَحۡزَابُ
e Samuuda'en, e yimɓe Luutu ɓen, e yimɓe pitaaji ɓen; ko ɓen woni feddeeji (fennuɓe) ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
إِن كُلٌّ إِلَّا كَذَّبَ ٱلرُّسُلَ فَحَقَّ عِقَابِ
Kala ɓee wonaali, si wanaa o fennii Nulaaɓe ɓen. Lepte Am ɗen jojji e maɓɓe!
अरबी तफ़सीरें:
وَمَا يَنظُرُ هَٰٓؤُلَآءِ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ مَّا لَهَا مِن فَوَاقٖ
Ɓee habbaaki, si wanaa haacaango gooto, ngo alaa ruttorde.
अरबी तफ़सीरें:
وَقَالُواْ رَبَّنَا عَجِّل لَّنَا قِطَّنَا قَبۡلَ يَوۡمِ ٱلۡحِسَابِ
Ɓe wi': "Joomi amen, yaccinan men geɓal lepte amen, ado Ñalaande hasboore nden".
अरबी तफ़सीरें:
ٱصۡبِرۡ عَلَىٰ مَا يَقُولُونَ وَٱذۡكُرۡ عَبۡدَنَا دَاوُۥدَ ذَا ٱلۡأَيۡدِۖ إِنَّهُۥٓ أَوَّابٌ
Muñño e kon ko ɓe wi'ata; annditaa jeyaaɗo Amen on, Daawuuda, jom doole. Ko o ɗuuɗunooɗo tuubugol.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّا سَخَّرۡنَا ٱلۡجِبَالَ مَعَهُۥ يُسَبِّحۡنَ بِٱلۡعَشِيِّ وَٱلۡإِشۡرَاقِ
Men eltii pelle ɗen, hiɗe subbunhinoda e makko, ka kiikiiɗe e ka weetugol.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلطَّيۡرَ مَحۡشُورَةٗۖ كُلّٞ لَّهُۥٓ أَوَّابٞ
e colli ɗin, hiɗi mooɓindiraa, kala e majji no tuubana Mo.
अरबी तफ़सीरें:
وَشَدَدۡنَا مُلۡكَهُۥ وَءَاتَيۡنَٰهُ ٱلۡحِكۡمَةَ وَفَصۡلَ ٱلۡخِطَابِ
Men semmbini laamu makko ngun, Men yeɗi mo Annabaaku e fasinteegal.
अरबी तफ़सीरें:
۞ وَهَلۡ أَتَىٰكَ نَبَؤُاْ ٱلۡخَصۡمِ إِذۡ تَسَوَّرُواْ ٱلۡمِحۡرَابَ
Hara kumpital wenjunooɓe ɓen arii maa, nde ɓe ƴawunoo ka ganngunal !
अरबी तफ़सीरें:
إِذۡ دَخَلُواْ عَلَىٰ دَاوُۥدَ فَفَزِعَ مِنۡهُمۡۖ قَالُواْ لَا تَخَفۡۖ خَصۡمَانِ بَغَىٰ بَعۡضُنَا عَلَىٰ بَعۡضٖ فَٱحۡكُم بَيۡنَنَا بِٱلۡحَقِّ وَلَا تُشۡطِطۡ وَٱهۡدِنَآ إِلَىٰ سَوَآءِ ٱلصِّرَٰطِ
Nde ɓe naatuoo ka Daawuuda, o ɗenƴii ɓe. Ɓe wi'i: "Wata a hulu ! Ko wennjuɓe ɗiɗo; goɗɗo e amen tooñii oya. Ñaawir goonga hakkunde amen, wata a tooñu, tinndinaa men e laawol focciingol ngol.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ هَٰذَآ أَخِي لَهُۥ تِسۡعٞ وَتِسۡعُونَ نَعۡجَةٗ وَلِيَ نَعۡجَةٞ وَٰحِدَةٞ فَقَالَ أَكۡفِلۡنِيهَا وَعَزَّنِي فِي ٱلۡخِطَابِ
Oo ko musiɗɗo am: himo jogii baali cappanɗe jeenay e jeenay, min miɗo jogii baalii gootii. O wi'i: "Henndinam ngii"; o foolimi e yewtere.
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ لَقَدۡ ظَلَمَكَ بِسُؤَالِ نَعۡجَتِكَ إِلَىٰ نِعَاجِهِۦۖ وَإِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡخُلَطَآءِ لَيَبۡغِي بَعۡضُهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٍ إِلَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ وَقَلِيلٞ مَّا هُمۡۗ وَظَنَّ دَاوُۥدُ أَنَّمَا فَتَنَّٰهُ فَٱسۡتَغۡفَرَ رَبَّهُۥ وَخَرَّۤ رَاكِعٗاۤ وَأَنَابَ۩
O maaki: "Pellet, o tooñirii ma lamndagol baalii maa ngii, waɗtugol e baali makko ɗin". Ɗuuɗii ko hawtuɓe tooñindirta hakkunde maɓɓe, si wanaa ɓen gomɗimɓe, ɓe golli moƴƴuɗi - ɓen non no fanɗi. - Daawuuda felliti, wonnde Men jarribike mo. O insinanii Joomi makko, o suuyiri sujjugol, o tuubi.
अरबी तफ़सीरें:
فَغَفَرۡنَا لَهُۥ ذَٰلِكَۖ وَإِنَّ لَهُۥ عِندَنَا لَزُلۡفَىٰ وَحُسۡنَ مَـَٔابٖ
Men yaafanii mo ɗum. Pellet non, hino woodani mo ko Amen, ɓadal e moƴƴude ruttorde.
अरबी तफ़सीरें:
يَٰدَاوُۥدُ إِنَّا جَعَلۡنَٰكَ خَلِيفَةٗ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَٱحۡكُم بَيۡنَ ٱلنَّاسِ بِٱلۡحَقِّ وَلَا تَتَّبِعِ ٱلۡهَوَىٰ فَيُضِلَّكَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَضِلُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ لَهُمۡ عَذَابٞ شَدِيدُۢ بِمَا نَسُواْ يَوۡمَ ٱلۡحِسَابِ
Ko an yo Daawuuda, Men waɗii ma lomto ka leydi. Ñaawir goonga hakkunde yimɓe ɓen, wata a jokku mbeleeɗe, sakko ɗe majjine e laawol Allah ngol". Pellet, ɓen majjooɓe e laawol Allah ngol, hino woodani ɓe lepte tiiɗuɗe, sabu ko ɓe yejjitiri kon, Ñalaande hasboore nden.
अरबी तफ़सीरें:
وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَآءَ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا بَٰطِلٗاۚ ذَٰلِكَ ظَنُّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ فَوَيۡلٞ لِّلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنَ ٱلنَّارِ
Men tagiraali kammu ngun e leydi ndin e ko woni hakkunde majji kon, meere. Ɗum ko sikke yedduɓe ɓen. Bone woodanii ɓen yedduɓe, e Yiite ngen!
अरबी तफ़सीरें:
أَمۡ نَجۡعَلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ كَٱلۡمُفۡسِدِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَمۡ نَجۡعَلُ ٱلۡمُتَّقِينَ كَٱلۡفُجَّارِ
Ka Men waɗay ɓen gomɗimɓe ɓe golli moƴƴi, wano bonnooɓe ɓen ka hoore leydi? Kaa Men waɗay gomɗuɓe ɓen, wano faajireeɓe ɓen?
अरबी तफ़सीरें:
كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ إِلَيۡكَ مُبَٰرَكٞ لِّيَدَّبَّرُوٓاْ ءَايَٰتِهِۦ وَلِيَتَذَكَّرَ أُوْلُواْ ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Ko Deftere barkinaande, woni ko Men jippini e maaɗa, fii no ɓe taskora Aayeeje mayre, e ko joomiraaɓe haqqille ɓen waajitora.
अरबी तफ़सीरें:
وَوَهَبۡنَا لِدَاوُۥدَ سُلَيۡمَٰنَۚ نِعۡمَ ٱلۡعَبۡدُ إِنَّهُۥٓ أَوَّابٌ
Men yeɗi Daawuuda Sulaymaana, - jeyaaɗo moƴƴo - Ko o ɗuuɗuɗo tuubugol-ruttoo.
अरबी तफ़सीरें:
إِذۡ عُرِضَ عَلَيۡهِ بِٱلۡعَشِيِّ ٱلصَّٰفِنَٰتُ ٱلۡجِيَادُ
Janto nde o hollanoo kiikiiɗe, pucci yooɗuɗi yaawuɗi,
अरबी तफ़सीरें:
فَقَالَ إِنِّيٓ أَحۡبَبۡتُ حُبَّ ٱلۡخَيۡرِ عَن ذِكۡرِ رَبِّي حَتَّىٰ تَوَارَتۡ بِٱلۡحِجَابِ
o maaki: "Min ɓurnorii yiɗugol jawdi, dii ko mi jantotoo Joomi am kon, haa [naange] ngen mutoyii.
अरबी तफ़सीरें:
رُدُّوهَا عَلَيَّۖ فَطَفِقَ مَسۡحَۢا بِٱلسُّوقِ وَٱلۡأَعۡنَاقِ
Ruttee lam ɗi". O woni e sodugol ɗi ka taape e ka daaɗe.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَقَدۡ فَتَنَّا سُلَيۡمَٰنَ وَأَلۡقَيۡنَا عَلَىٰ كُرۡسِيِّهِۦ جَسَدٗا ثُمَّ أَنَابَ
Gomɗii Men jarribike Sulaymaana, Men werlii e jullere makko nden ɓanndu. Refti o tuubi.
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ رَبِّ ٱغۡفِرۡ لِي وَهَبۡ لِي مُلۡكٗا لَّا يَنۢبَغِي لِأَحَدٖ مِّنۢ بَعۡدِيٓۖ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡوَهَّابُ
O maaki: "Joomi am, haforanam, yeɗaa lam laamu, ngu heertantaako goɗɗo goo, ɓaawo am. Pellet, ko An woni yeɗoowo On".
अरबी तफ़सीरें:
فَسَخَّرۡنَا لَهُ ٱلرِّيحَ تَجۡرِي بِأَمۡرِهِۦ رُخَآءً حَيۡثُ أَصَابَ
Men eltani mo henndu ndun, tawi hindu wifira e sago makko, neweende, nokku kala ko o yiɗi.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلشَّيَٰطِينَ كُلَّ بَنَّآءٖ وَغَوَّاصٖ
E seytanuuji ɗin, mahaynooɗi e mutaynooɗi.
अरबी तफ़सीरें:
وَءَاخَرِينَ مُقَرَّنِينَ فِي ٱلۡأَصۡفَادِ
Goɗɗi ɗin, ko dummbaaɗi e penɗe.
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَا عَطَآؤُنَا فَٱمۡنُنۡ أَوۡ أَمۡسِكۡ بِغَيۡرِ حِسَابٖ
"Ɗum ko dokkal Amen. Okkitir, maa jogitoraa ko aldaa e lamnditoreede".
अरबी तफ़सीरें:
وَإِنَّ لَهُۥ عِندَنَا لَزُلۡفَىٰ وَحُسۡنَ مَـَٔابٖ
Ko pellet, hino woodani mo ka Amen, ɓadal e moƴƴude ruttorde.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱذۡكُرۡ عَبۡدَنَآ أَيُّوبَ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥٓ أَنِّي مَسَّنِيَ ٱلشَّيۡطَٰنُ بِنُصۡبٖ وَعَذَابٍ
Janto kadi jeyaaɗo Amen on Ayyuuba, nde o noddunoo Joomi makko, wonnde : "Seytaane memirii lam tampere e muuseendi".
अरबी तफ़सीरें:
ٱرۡكُضۡ بِرِجۡلِكَۖ هَٰذَا مُغۡتَسَلُۢ بَارِدٞ وَشَرَابٞ
[Allah wi'ani mo]: "Latir tunndawal maa ngal [ka leydi]: Ɗam ɗoo, ko lootorɗam, ɓuuɓuɗal e njaram".
अरबी तफ़सीरें:
وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ أَهۡلَهُۥ وَمِثۡلَهُم مَّعَهُمۡ رَحۡمَةٗ مِّنَّا وَذِكۡرَىٰ لِأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Men yeɗi mo ɓeynguure makko nden, e yeru maɓɓe tawti ɓe, yurmeende immorde e Amen, e waaju wonannde marɓe haqqille ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
وَخُذۡ بِيَدِكَ ضِغۡثٗا فَٱضۡرِب بِّهِۦ وَلَا تَحۡنَثۡۗ إِنَّا وَجَدۡنَٰهُ صَابِرٗاۚ نِّعۡمَ ٱلۡعَبۡدُ إِنَّهُۥٓ أَوَّابٞ
"Nanngir sookewo maa ngon, tamere huɗo, piyiraa ɗum [suddiiɗo maa on], fii wata a firtu (woondoore nden)". Men tawu mo, muññiiɗo. O moƴƴii jeyaaɗo. Pellet, ko o ɗuuɗuɗo tuubugol-ruttoo.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱذۡكُرۡ عِبَٰدَنَآ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ أُوْلِي ٱلۡأَيۡدِي وَٱلۡأَبۡصَٰرِ
Janto kadi, jeyaaɓe Amen ɓen, Ibraahiima e Ishaaqa e Yaaquuba, joomiraaɓe cemmbe e yi'anɗe.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّآ أَخۡلَصۡنَٰهُم بِخَالِصَةٖ ذِكۡرَى ٱلدَّارِ
Men heertinanii ɓe heertinannde, annditugol galle (laakara) ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
وَإِنَّهُمۡ عِندَنَا لَمِنَ ٱلۡمُصۡطَفَيۡنَ ٱلۡأَخۡيَارِ
E kadi ɓee ka Amen, ko jeyaaɓe e suɓaaɓe moƴƴuɓe suɓaaɓe.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱذۡكُرۡ إِسۡمَٰعِيلَ وَٱلۡيَسَعَ وَذَا ٱلۡكِفۡلِۖ وَكُلّٞ مِّنَ ٱلۡأَخۡيَارِ
Janto kadi Ismaa'iila, e Yuusa'u, e Zal-Kifli, kala maɓɓe, ko jeyaaɓe e suɓaaɓe.
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَا ذِكۡرٞۚ وَإِنَّ لِلۡمُتَّقِينَ لَحُسۡنَ مَـَٔابٖ
Ɗum ko waaju. Ko pellet, hino woodani gomɗuɓe ɓen, ruttorde moƴƴunde.
अरबी तफ़सीरें:
جَنَّٰتِ عَدۡنٖ مُّفَتَّحَةٗ لَّهُمُ ٱلۡأَبۡوَٰبُ
Ɗum ko Aljannaaji ñiiɓal, ɗi ɓe udditanaa dame mun,
अरबी तफ़सीरें:
مُتَّكِـِٔينَ فِيهَا يَدۡعُونَ فِيهَا بِفَٰكِهَةٖ كَثِيرَةٖ وَشَرَابٖ
hara ko ɓe soɓɓindii ɓe ton, hiɓe nodda ton muuyanteeɗi ɗuuɗuɗi e njaram.
अरबी तफ़सीरें:
۞ وَعِندَهُمۡ قَٰصِرَٰتُ ٱلطَّرۡفِ أَتۡرَابٌ
Hino woodani ɓe (ton): raɓɓiduɓe ndaarɗe, goreeɓe.
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَا مَا تُوعَدُونَ لِيَوۡمِ ٱلۡحِسَابِ
Ko ɗum woni ko fodaɗon, fii Ñalaande hasboore nden.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ هَٰذَا لَرِزۡقُنَا مَا لَهُۥ مِن نَّفَادٍ
Pellet, ɗum ko arsike Amen, gasugol alanaa mo.
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَاۚ وَإِنَّ لِلطَّٰغِينَ لَشَرَّ مَـَٔابٖ
Ɗum, [ko njoɓdi maɓɓe]. Pellet, hino woodani kadi bewɓe ɓen, ko ɓuri bonnde e ruttorde,
अरबी तफ़सीरें:
جَهَنَّمَ يَصۡلَوۡنَهَا فَبِئۡسَ ٱلۡمِهَادُ
woni Jahannama, nge ɓe naatoyta. Nge bonii ndaɗɗudi!
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَا فَلۡيَذُوقُوهُ حَمِيمٞ وَغَسَّاقٞ
Ɗum, ko yo ɓe meeɗu: ko fatata, e ƴeƴƴiri,
अरबी तफ़सीरें:
وَءَاخَرُ مِن شَكۡلِهِۦٓ أَزۡوَٰجٌ
goɗɗe ɗen, nannduɗe e majje, ko nooneeji.
अरबी तफ़सीरें:
هَٰذَا فَوۡجٞ مُّقۡتَحِمٞ مَّعَكُمۡ لَا مَرۡحَبَۢا بِهِمۡۚ إِنَّهُمۡ صَالُواْ ٱلنَّارِ
E hino dental naatiroyay ngal doole e mon, toolii alanaa ɓe; tawde ko ɓe naatooɓe Yiite !
अरबी तफ़सीरें:
قَالُواْ بَلۡ أَنتُمۡ لَا مَرۡحَبَۢا بِكُمۡۖ أَنتُمۡ قَدَّمۡتُمُوهُ لَنَاۖ فَبِئۡسَ ٱلۡقَرَارُ
Ɓen wi'a: bismilla alanaa mon, ko onon defi men ɗum". Nge bonii ñiiɓirde.
अरबी तफ़सीरें:
قَالُواْ رَبَّنَا مَن قَدَّمَ لَنَا هَٰذَا فَزِدۡهُ عَذَابٗا ضِعۡفٗا فِي ٱلنَّارِ
Ɓe wi'a: "Joomi amen, defuɗo men ɗum on, ɓeydan mo leptte cowalle ka Yiite".
अरबी तफ़सीरें:
وَقَالُواْ مَا لَنَا لَا نَرَىٰ رِجَالٗا كُنَّا نَعُدُّهُم مِّنَ ٱلۡأَشۡرَارِ
Ɓeya wi'i: "Ko haɗi men yi'ugol worɓe, ɓe men limtaynoo e bomɓe ɓen?
अरबी तफ़सीरें:
أَتَّخَذۡنَٰهُمۡ سِخۡرِيًّا أَمۡ زَاغَتۡ عَنۡهُمُ ٱلۡأَبۡصَٰرُ
Hara men jogitorno ɓe ton jalnori, kaa ko gite (amen) yawti ɓe?"
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ ذَٰلِكَ لَحَقّٞ تَخَاصُمُ أَهۡلِ ٱلنَّارِ
Pellet, ka goonga, ko ɗum woni yeddondiral yimɓe Yiite ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
قُلۡ إِنَّمَآ أَنَا۠ مُنذِرٞۖ وَمَا مِنۡ إِلَٰهٍ إِلَّا ٱللَّهُ ٱلۡوَٰحِدُ ٱلۡقَهَّارُ
Maaku: "Anndee ko mi jertinoowo. Reweteeɗo woo alaa, si wanaa Allah Gooto, Fooluɗo On,
अरबी तफ़सीरें:
رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَا ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡغَفَّٰرُ
Jeyɗo kammuuli ɗin e leydi ndin, e kon ko woni hakkunde ɗin ɗiɗi, Fooluɗo, Haforoowo On".
अरबी तफ़सीरें:
قُلۡ هُوَ نَبَؤٌاْ عَظِيمٌ
Maaku: "(Ndee Alqur'aanaare), ko nde kabaaru mawɗo,
अरबी तफ़सीरें:
أَنتُمۡ عَنۡهُ مُعۡرِضُونَ
kono hiɗon ɗuurnii ɗum.
अरबी तफ़सीरें:
مَا كَانَ لِيَ مِنۡ عِلۡمِۭ بِٱلۡمَلَإِ ٱلۡأَعۡلَىٰٓ إِذۡ يَخۡتَصِمُونَ
Ganndal alanaano lam, e fii mbatu ngun dowrowu, tuma nde ɓe wennjaynoo.
अरबी तफ़सीरें:
إِن يُوحَىٰٓ إِلَيَّ إِلَّآ أَنَّمَآ أَنَا۠ نَذِيرٞ مُّبِينٌ
Wahayinaaka e am, si wanaa wonnde min on, ko mi jertinoowo ɓanngina".
अरबी तफ़सीरें:
إِذۡ قَالَ رَبُّكَ لِلۡمَلَٰٓئِكَةِ إِنِّي خَٰلِقُۢ بَشَرٗا مِّن طِينٖ
Janto nde Joomi maa daalannoo Malaa'ika'en: "Min ko Mi tagiroowo ɓanndinke, immorde loopal.
अरबी तफ़सीरें:
فَإِذَا سَوَّيۡتُهُۥ وَنَفَخۡتُ فِيهِ مِن رُّوحِي فَقَعُواْ لَهُۥ سَٰجِدِينَ
si Mi fotindirii mo, Mi wuttii e makko ruuhu Am on, haray suuyanee mo sujjon".
अरबी तफ़सीरें:
فَسَجَدَ ٱلۡمَلَٰٓئِكَةُ كُلُّهُمۡ أَجۡمَعُونَ
Malaa'ika'en fow sujji ɓe denndaangal.
अरबी तफ़सीरें:
إِلَّآ إِبۡلِيسَ ٱسۡتَكۡبَرَ وَكَانَ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
si wanaa Ibuliisa, o mawnintinii, o woni jeyaaɗo e yedduɓe ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ يَٰٓإِبۡلِيسُ مَا مَنَعَكَ أَن تَسۡجُدَ لِمَا خَلَقۡتُ بِيَدَيَّۖ أَسۡتَكۡبَرۡتَ أَمۡ كُنتَ مِنَ ٱلۡعَالِينَ
(Allah) daali: "Ko an yo Ibuliisa, ko haɗu maa sujjangol ko Mi tagiri juuɗe Am? A mawnintini kaa a jeya e townitiiɓe ɓen?" @संशोधक
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ أَنَا۠ خَيۡرٞ مِّنۡهُ خَلَقۡتَنِي مِن نَّارٖ وَخَلَقۡتَهُۥ مِن طِينٖ
O wi'i: "Ko min ɓuri mo moƴƴude. A tagirii lam e yiite, A tagirii mo kanko e loopal".
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ فَٱخۡرُجۡ مِنۡهَا فَإِنَّكَ رَجِيمٞ
O daali: "Yaltu ton, an on, ko a riiwaaɗo;
अरबी तफ़सीरें:
وَإِنَّ عَلَيۡكَ لَعۡنَتِيٓ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلدِّينِ
pellet, kuddi Am ndin fawike ma haa Ñalnde njoɓdi diina".
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ رَبِّ فَأَنظِرۡنِيٓ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ
(Ibuliisa) wi'i : "Joomi am, nennitanam, haa ñalnde nde ɓe immintintee".
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ فَإِنَّكَ مِنَ ٱلۡمُنظَرِينَ
O daali: "A jeyaama e nennitanteeɓe ɓen,
अरबी तफ़सीरें:
إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡوَقۡتِ ٱلۡمَعۡلُومِ
haa e ñalaande happu anndaaɗo".
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ فَبِعِزَّتِكَ لَأُغۡوِيَنَّهُمۡ أَجۡمَعِينَ
O wi'i: "Mi woondirii mawngu Maa ngun ! Ma mi bewnuɓe fow maɓɓe,
अरबी तफ़सीरें:
إِلَّا عِبَادَكَ مِنۡهُمُ ٱلۡمُخۡلَصِينَ
si wanaa jeyaaɓe Maa, laɓɓinaaɓe ɓen e maɓɓe".
अरबी तफ़सीरें:
قَالَ فَٱلۡحَقُّ وَٱلۡحَقَّ أَقُولُ
(Allah) daali: "Mi woondirii goonga, ko goonga mi wowlata,
अरबी तफ़सीरें:
لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنكَ وَمِمَّن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ أَجۡمَعِينَ
ma Mi hebbinire Jahannama, e ɓen jokkuɓe ma fow e maɓɓe".
अरबी तफ़सीरें:
قُلۡ مَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٖ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُتَكَلِّفِينَ
Maaku: "Mi lamndaaki on njoɓdi e fii ɗum; mi wonaali jeyaaɗo e sincooɓe(deftatoobe).
अरबी तफ़सीरें:
إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ لِّلۡعَٰلَمِينَ
Ndee [Alqur’aanaare] wonaali, si wanaa waaju tageefo ngon.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَتَعۡلَمُنَّ نَبَأَهُۥ بَعۡدَ حِينِۭ
Ma on anndu (fii) kabaaru mayre, ko neeɓaa !".
अरबी तफ़सीरें:
 
अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा साद
सूरों की सूची पृष्ठ संख्या
 
क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفلانية - अनुवादों की सूची

ترجمة معاني القرآن الكريم إلى اللغة الفلانية، ترجمها فريق مركز رواد الترجمة بالتعاون مع موقع دار الإسلام www.islamhouse.com.

बंद करें