क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفلانية * - अनुवादों की सूची


अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा अद्-दुख़ान   आयत:

Simoore Cuurki

حمٓ
Haa, Miim.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ
Mi woondirii Defere ɓanngunde nden !
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّآ أَنزَلۡنَٰهُ فِي لَيۡلَةٖ مُّبَٰرَكَةٍۚ إِنَّا كُنَّا مُنذِرِينَ
Men jippinirii nde e jemma barkinaaɗo, Men siforii wonde jertinooɓe.
अरबी तफ़सीरें:
فِيهَا يُفۡرَقُ كُلُّ أَمۡرٍ حَكِيمٍ
Ko e on (jemma) woni ko senndetee kala fiyaaku ñeñaaɗo.
अरबी तफ़सीरें:
أَمۡرٗا مِّنۡ عِندِنَآۚ إِنَّا كُنَّا مُرۡسِلِينَ
Ɗum ko yamiroore immorde ka Amen. Men siforii wonde Nulooɓe.
अरबी तफ़सीरें:
رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
yurmeende immornde ka Joomi maa. Pellet, ko Kanko woni Nanoowo, Annduɗo On.
अरबी तफ़सीरें:
رَبِّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَآۖ إِن كُنتُم مُّوقِنِينَ
Jeyɗo kammuuli ɗin e leydi ndin e ko woni kon hakkunde majji, si wonii ko on yananaaɓe.
अरबी तफ़सीरें:
لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۖ رَبُّكُمۡ وَرَبُّ ءَابَآئِكُمُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Reweteeɗo goo alaa, si wanaa Kanko. Himo wuurna, Himo wara. Jeyɗo on Jeyi baabiraaɓe mon aramɓe ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
بَلۡ هُمۡ فِي شَكّٖ يَلۡعَبُونَ
Ko woni tun, ɓe wonii e sikke, hiɓe fija.
अरबी तफ़सीरें:
فَٱرۡتَقِبۡ يَوۡمَ تَأۡتِي ٱلسَّمَآءُ بِدُخَانٖ مُّبِينٖ
Habbito ñalnde kammu ngun ardata e curki feeñuuki,
अरबी तफ़सीरें:
يَغۡشَى ٱلنَّاسَۖ هَٰذَا عَذَابٌ أَلِيمٞ
suddayki yimɓe ɓen. [Ɓe wi'anee]: "Ɗum ko lepte muusuɗe" !
अरबी तफ़सीरें:
رَّبَّنَا ٱكۡشِفۡ عَنَّا ٱلۡعَذَابَ إِنَّا مُؤۡمِنُونَ
"Joomi amen, huncan men lepte ɗen. Menen ko men gomɗimɓe".
अरबी तफ़सीरें:
أَنَّىٰ لَهُمُ ٱلذِّكۡرَىٰ وَقَدۡ جَآءَهُمۡ رَسُولٞ مُّبِينٞ
Ko honno ɓe waajitorta, ko goongo Nulaaɗo ɓannginɗo ariino ɓe?
अरबी तफ़सीरें:
ثُمَّ تَوَلَّوۡاْ عَنۡهُ وَقَالُواْ مُعَلَّمٞ مَّجۡنُونٌ
Refti ɓe hucciti, ɓe wi'i: "Ko tinndinaaɗo, haangaaɗo".
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّا كَاشِفُواْ ٱلۡعَذَابِ قَلِيلًاۚ إِنَّكُمۡ عَآئِدُونَ
Awa ko Men ittooɓe lepte ɗen seeɗa; kono pellet, ko on ruttitotooɓe.
अरबी तफ़सीरें:
يَوۡمَ نَبۡطِشُ ٱلۡبَطۡشَةَ ٱلۡكُبۡرَىٰٓ إِنَّا مُنتَقِمُونَ
Ñalnde Men nanngiroyta wippannde mawnde nden, pellet, ko Men yottoytooɓe.
अरबी तफ़सीरें:
۞ وَلَقَدۡ فَتَنَّا قَبۡلَهُمۡ قَوۡمَ فِرۡعَوۡنَ وَجَآءَهُمۡ رَسُولٞ كَرِيمٌ
Gomɗii Men jarribinoke ado maɓɓe, yimɓe Fir'awna ɓen, Nulaaɗo tedduɗo ari e maɓɓe,
अरबी तफ़सीरें:
أَنۡ أَدُّوٓاْ إِلَيَّ عِبَادَ ٱللَّهِۖ إِنِّي لَكُمۡ رَسُولٌ أَمِينٞ
wonnde: "Waɗee e juuɗe am, jeyaaɓe Allah ɓen. Min ko mi Nulaaɗo e mon, hoolniiɗo.
अरबी तफ़सीरें:
وَأَن لَّا تَعۡلُواْ عَلَى ٱللَّهِۖ إِنِّيٓ ءَاتِيكُم بِسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٖ
E wonde wata on townitano Allah, tawde mi addanay on hujja ɓannguɗo.
अरबी तफ़सीरें:
وَإِنِّي عُذۡتُ بِرَبِّي وَرَبِّكُمۡ أَن تَرۡجُمُونِ
Min kadi non, mi moolorii Jeyɗo lam On Jeyi on, nde fiɗotonmi kaaƴe.
अरबी तफ़सीरें:
وَإِن لَّمۡ تُؤۡمِنُواْ لِي فَٱعۡتَزِلُونِ
Si on gomɗinaa lam, haray selee lam".
अरबी तफ़सीरें:
فَدَعَا رَبَّهُۥٓ أَنَّ هَٰٓؤُلَآءِ قَوۡمٞ مُّجۡرِمُونَ
O noddi Joomi makko, wonnde: "Ɓee ɗoo, ko yimɓe bomɓe".
अरबी तफ़सीरें:
فَأَسۡرِ بِعِبَادِي لَيۡلًا إِنَّكُم مُّتَّبَعُونَ
"Yaadir e jeyaaɓe Am ɓen jemma; anndon ko on cukketeeɓe.
अरबी तफ़सीरें:
وَٱتۡرُكِ ٱلۡبَحۡرَ رَهۡوًاۖ إِنَّهُمۡ جُندٞ مُّغۡرَقُونَ
Accaa maayo ngon deeƴa [si on lummbii] ɓeya kan, ko konu yooleteengu".
अरबी तफ़सीरें:
كَمۡ تَرَكُواْ مِن جَنَّٰتٖ وَعُيُونٖ
Ɗuuɗii ko ɓe acci e gese e ɓulli,
अरबी तफ़सीरें:
وَزُرُوعٖ وَمَقَامٖ كَرِيمٖ
e remuruuji e koɗande teddunde,
अरबी तफ़सीरें:
وَنَعۡمَةٖ كَانُواْ فِيهَا فَٰكِهِينَ
e neemaaji ɗi ɓe wonunoo e neeminireede.
अरबी तफ़सीरें:
كَذَٰلِكَۖ وَأَوۡرَثۡنَٰهَا قَوۡمًا ءَاخَرِينَ
Ko wano non. Hooti Men ronini ɗi yimɓe goo.
अरबी तफ़सीरें:
فَمَا بَكَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلسَّمَآءُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَا كَانُواْ مُنظَرِينَ
Kammu ngun toɓaali ɓe, wanaa leydi ndin, ɓe wonaali kadi muñanteeɓe.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَقَدۡ نَجَّيۡنَا بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ مِنَ ٱلۡعَذَابِ ٱلۡمُهِينِ
Gomɗii Men daɗndii ɓiɗɓe Israa'iila ɓen e lepte hoyneeje;
अरबी तफ़सीरें:
مِن فِرۡعَوۡنَۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَالِيٗا مِّنَ ٱلۡمُسۡرِفِينَ
immorde e Fir'awna, tawde o laatino townitiiɗo, jeyaaɗo e fantimɓe ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
وَلَقَدِ ٱخۡتَرۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ عِلۡمٍ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Gomɗii Men suɓorike ɓe e dow ganndal e hoore winndere nden,
अरबी तफ़सीरें:
وَءَاتَيۡنَٰهُم مِّنَ ٱلۡأٓيَٰتِ مَا فِيهِ بَلَٰٓؤٞاْ مُّبِينٌ
Men okki ɓe maandeeji, ɗi jarrabuyee ɓannguɗo woni e mun.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ هَٰٓؤُلَآءِ لَيَقُولُونَ
Ɓee kan no wi'a:
अरबी तफ़सीरें:
إِنۡ هِيَ إِلَّا مَوۡتَتُنَا ٱلۡأُولَىٰ وَمَا نَحۡنُ بِمُنشَرِينَ
"Ndee wonaali, si wanaa maayde amen aranere nden tun. Men wonatah immintinoyteeɓe.
अरबी तफ़सीरें:
فَأۡتُواْ بِـَٔابَآئِنَآ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Awa artiree baabiraaɓe amen ɓen, si wonii ko on goonguɓe".
अरबी तफ़सीरें:
أَهُمۡ خَيۡرٌ أَمۡ قَوۡمُ تُبَّعٖ وَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ أَهۡلَكۡنَٰهُمۡۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ مُجۡرِمِينَ
Kere ko kamɓe ɓuri moƴƴude kaa ko yimɓe "Tubba'in" ɓen e ɓeya adinooɓe ɓe? Men halkuno ɓen, tawde hari ko ɓe bomɓe.
अरबी तफ़सीरें:
وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا لَٰعِبِينَ
Men tagiraali kammuuli ɗin e leydi ndin e ko woni hakkunde majji kon, fijooɓe.
अरबी तफ़सीरें:
مَا خَلَقۡنَٰهُمَآ إِلَّا بِٱلۡحَقِّ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Men tagiraali ɗin ɗiɗi, si wanaa e goonga. Kono ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe, ɓe anndaa.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ يَوۡمَ ٱلۡفَصۡلِ مِيقَٰتُهُمۡ أَجۡمَعِينَ
Pellet, ko Ñalaande Senndindiro ngon, woni ko ɓe saatinanaa, kamɓe fof.
अरबी तफ़सीरें:
يَوۡمَ لَا يُغۡنِي مَوۡلًى عَن مَّوۡلٗى شَيۡـٔٗا وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ
Ñalnde nde giɗo duncanoytaa giɗo [mun] hay huunde; ɓe wonaali kadi walloyteeɓe,
अरबी तफ़सीरें:
إِلَّا مَن رَّحِمَ ٱللَّهُۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلرَّحِيمُ
si wanaa mo Allah yurmaa woo. Pellet, ko Kanko woni Fooluɗo, Hinnotooɗo On.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ شَجَرَتَ ٱلزَّقُّومِ
Pellet, leggal Zaqquumi ngal,
अरबी तफ़सीरें:
طَعَامُ ٱلۡأَثِيمِ
ko ñaametee bakkondimɓe ɓen.
अरबी तफ़सीरें:
كَٱلۡمُهۡلِ يَغۡلِي فِي ٱلۡبُطُونِ
A sikkay ko taayinaa ; hino fata ka nder deedi.
अरबी तफ़सीरें:
كَغَلۡيِ ٱلۡحَمِيمِ
Wano wulɗam fatirta.
अरबी तफ़सीरें:
خُذُوهُ فَٱعۡتِلُوهُ إِلَىٰ سَوَآءِ ٱلۡجَحِيمِ
Nanngee mo pooɗiron ka hakkunde dulɓaynge.
अरबी तफ़सीरें:
ثُمَّ صُبُّواْ فَوۡقَ رَأۡسِهِۦ مِنۡ عَذَابِ ٱلۡحَمِيمِ
refti yuppon ka hoore makko, lepte fatinaaɗe ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
ذُقۡ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡكَرِيمُ
Meeɗu non ! An [sikkunooɗo] ko a fooluɗo, tedduɗo.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ هَٰذَا مَا كُنتُم بِهِۦ تَمۡتَرُونَ
Awa ko ɗum woni kon ko sikkitiɗon e mum.
अरबी तफ़सीरें:
إِنَّ ٱلۡمُتَّقِينَ فِي مَقَامٍ أَمِينٖ
Pellet, gomɗuɓe ɓen wonii e weerde hoolniinde,
अरबी तफ़सीरें:
فِي جَنَّٰتٖ وَعُيُونٖ
e nder gese e ɓulli,
अरबी तफ़सीरें:
يَلۡبَسُونَ مِن سُندُسٖ وَإِسۡتَبۡرَقٖ مُّتَقَٰبِلِينَ
hiɓe ɓoornoo ko ɗaati e ko tekki, hara hiɓe fewtondiri.
अरबी तफ़सीरें:
كَذَٰلِكَ وَزَوَّجۡنَٰهُم بِحُورٍ عِينٖ
Ko wano non. Men resini ɓe kadi yaajuɓe gite.
अरबी तफ़सीरें:
يَدۡعُونَ فِيهَا بِكُلِّ فَٰكِهَةٍ ءَامِنِينَ
Hiɓe nodda toon, kala muuyanteeɗi, hara ko ɓe hooliiɓe.
अरबी तफ़सीरें:
لَا يَذُوقُونَ فِيهَا ٱلۡمَوۡتَ إِلَّا ٱلۡمَوۡتَةَ ٱلۡأُولَىٰۖ وَوَقَىٰهُمۡ عَذَابَ ٱلۡجَحِيمِ
Ɓe meeɗataa ton maayde, si wanaa maayde aranere nden. O daɗnda ɓe lepte Jahiimi ɗen.
अरबी तफ़सीरें:
فَضۡلٗا مِّن رَّبِّكَۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ
ko dokkal non, immorde ka Joomi maa. Awa ko ɗum woni maloore mawnde nden.
अरबी तफ़सीरें:
فَإِنَّمَا يَسَّرۡنَٰهُ بِلِسَانِكَ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ
Ko Men newiniri nde e ɗamngal maaɗa, ko no ɓe waajitora.
अरबी तफ़सीरें:
فَٱرۡتَقِبۡ إِنَّهُم مُّرۡتَقِبُونَ
Habiito. Kamɓe ko ɓe habbitiiɓe.
अरबी तफ़सीरें:
 
अर्थों का अनुवाद सूरा: सूरा अद्-दुख़ान
सूरों की सूची पृष्ठ संख्या
 
क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - الترجمة الفلانية - अनुवादों की सूची

ترجمة معاني القرآن الكريم إلى اللغة الفلانية، ترجمها فريق مركز رواد الترجمة بالتعاون مع موقع دار الإسلام www.islamhouse.com.

बंद करें