د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم * - د ژباړو فهرست (لړلیک)


د معناګانو ژباړه سورت: المؤمنون   آیت:

Simoore goongɗinɓe

د سورت د مقصدونو څخه:
بيان فلاح المؤمنين وخسران الكافرين.
Hollirde maleed goonɗinde e perdude keefereeɓe.

قَدۡ أَفۡلَحَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ
Gomɗii malaama gomɗinɓe Alla gollirooɓe sari'a Makko ɓen sabu hiɓugol maɓɓe ko ɓe ɗaɓɓaynoo kon, e daɗugol ko ɓe hulunoo kon.
عربي تفسیرونه:
ٱلَّذِينَ هُمۡ فِي صَلَاتِهِمۡ خَٰشِعُونَ
Ɓen koɓe e nder Julde maɓɓe ko ɓe hoykiniiɓe, hara terde maɓɓe ɗen no deeƴi e nder mayre, ɓerɗe maɗe maɓɓe ɗen no yeewi immorde e soklaaji.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَنِ ٱللَّغۡوِ مُعۡرِضُونَ
E ɓen ɗurniiɓe e meere nden e puyndan ɗan e kala ko goopi immorde e konguɗi ɗin maaɗum kuuɗe ɗen.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِلزَّكَوٰةِ فَٰعِلُونَ
E ɓen gollayɓe fii laɓɓinngol wonkiiji maɓɓe ɗin immorde jikkuuji bonɗi, e laɓɓinirgol jawle maɓɓe ɗen yaltinngol Jakka majje.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِفُرُوجِهِمۡ حَٰفِظُونَ
E ɓen ɓe kañun ko reenirɓe farjuuji maɓɓe ɗin woɗɗintingol ɗi e jeeno(jina) e luutiyaagu e bonkiiji ɗin, kamɓe ko ɓe nefooɓe ko boni laaɓuɓe.
عربي تفسیرونه:
إِلَّا عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِهِمۡ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ فَإِنَّهُمۡ غَيۡرُ مَلُومِينَ
Si wanaa e sonnaaɓe maɓɓe maaɗum ko ɓe mari kon immorde e horɓe, haray kamɓe ɓe feletaake fii dakmitorgolɓe mbalndi e tanaa mu'un.
عربي تفسیرونه:
فَمَنِ ٱبۡتَغَىٰ وَرَآءَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡعَادُونَ
Kala ɗaɓɓuɗo dakmitorgol ko wonaa sonnaaɓe makko ɓen maaɗum horɓe makko ɓe o jeyi ɓen, haray kanko ko o yawtuɗo keeri Alla ɗin sabu yawtugol ko O dagini kon dakmitorgol yaha e ko O harmini kon e mu'un.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ لِأَمَٰنَٰتِهِمۡ وَعَهۡدِهِمۡ رَٰعُونَ
E ɓen ɓe kañun koɓe reenuɓe ko Alla halfini ɓe kon, maaɗum ko jeyaaɓe Makko ɓen halfini ɓe kon, e aadiiji maɓɓe ɗin ɓe yeebataako ɗi, ko woni hiɓe humna ɗi.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُمۡ عَلَىٰ صَلَوَٰتِهِمۡ يُحَافِظُونَ
E ɓen ɓe kañun koɓe reenirɓe Julɗe maɓɓe ɗen duumagol e majje, e tottugol ɗe e nder waqtuuji majje e wonndude e ruknuuji majje e waɗɗiiɗi majje e yiɗaaɗi majje.
عربي تفسیرونه:
أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡوَٰرِثُونَ
Ɓee siforɓe ɗii sifaaji ɗoo ko kamɓe woni ronooɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
ٱلَّذِينَ يَرِثُونَ ٱلۡفِرۡدَوۡسَ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Ɓen ɓe no ronoya Aljanna ɓurɗo toowude on kamɓe ko ɓe ñiiɓayɓe e nder makko poomaa, neemaaji maɓɓe ɗin taƴataa nder ton.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ خَلَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِن سُلَٰلَةٖ مِّن طِينٖ
Gomɗii Men tagii baaba ɓanndinke on Aadama immorde e loopal, ƴettaama mbullaare mu'un immorde e tamannde yaltinaande e ndiyam jillondirɗam e mbullaari leydi ndin.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ جَعَلۡنَٰهُ نُطۡفَةٗ فِي قَرَارٖ مَّكِينٖ
Refti Men tagi geɗalɓe(genyol) makko ɓen ko ɓe jibinayɓe immorde e toɓɓere [maniiyu] nde no ñiiɓa ka rennga haa fewndo jibinngol ngol.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ خَلَقۡنَا ٱلنُّطۡفَةَ عَلَقَةٗ فَخَلَقۡنَا ٱلۡعَلَقَةَ مُضۡغَةٗ فَخَلَقۡنَا ٱلۡمُضۡغَةَ عِظَٰمٗا فَكَسَوۡنَا ٱلۡعِظَٰمَ لَحۡمٗا ثُمَّ أَنشَأۡنَٰهُ خَلۡقًا ءَاخَرَۚ فَتَبَارَكَ ٱللَّهُ أَحۡسَنُ ٱلۡخَٰلِقِينَ
Men Tagi ɓaawo ɗum toɓɓere ñiiɓunde nden ka rannga heɗɗere woɗeere, refti Men waɗi nden toɓɓere woɗeere wano huyre teewu ƴakkande, Men Tagi huyre nden ƴi'e saɗtuɗe, Men ɓorni ɗen ƴi'e teewu, refti Men fuɗɗi mo Tagu goo sabu wuttugol ruuhu on e makko, e yaltinngol mo faade e ngurndan, Barkii Alla Moƴƴo Taguɗo.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ إِنَّكُم بَعۡدَ ذَٰلِكَ لَمَيِّتُونَ
Refti onon yimɓe ɓen, ɓaawo kon ko wuliɗon wuliɗon(bennudon) e mu'un immorde e ɗin ɓorɗi(jolde) aray maayon tuma huuɓugol laje mooɗon.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ إِنَّكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ تُبۡعَثُونَ
Refti pellet, onon ɓaawo maayugol mooɗon ko on imminoyteeɓe ka genaale mo'on Ñalnde Darngal; fii yo on hasbe e dow kon ko ardinnoɗon immorde e golle.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ خَلَقۡنَا فَوۡقَكُمۡ سَبۡعَ طَرَآئِقَ وَمَا كُنَّا عَنِ ٱلۡخَلۡقِ غَٰفِلِينَ
Gomɗii Men Tagii dow mooɗon -onon yimɓe ɓen- kammuuli jeeɗiɗi yoga e majji no dow yoga, Men laataaki welsindiiɓe fii tagu Amen ngun, Men wonaali kadi yejjituɓe ngu.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• للفلاح أسباب متنوعة يحسن معرفتها والحرص عليها.
No woodani maloore nden sabuuji sertuɗi noone, no moƴƴi anndugol ɗi e rerɗugol e dow majji.

• التدرج في الخلق والشرع سُنَّة إلهية.
wadde taaɓe taaɓe ka tagugol e ka sari'a ɗum ko sunna Alla.

• إحاطة علم الله بمخلوقاته.
Huuɓitugol Ganndal Alla ngal e tageefooji Makko ɗin.

وَأَنزَلۡنَا مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءَۢ بِقَدَرٖ فَأَسۡكَنَّٰهُ فِي ٱلۡأَرۡضِۖ وَإِنَّا عَلَىٰ ذَهَابِۭ بِهِۦ لَقَٰدِرُونَ
Men jippini immorde ka kammu ndiyam tuɓo ngon emmbere haaju on, wanaa ɗuuɗuɗam sakko ɗam bonna wanaa kadi fanɗuɗam sakko ɗam lella, Men waɗi ɗam ñiiɓayɗam ka leydi, yimɓe ɓen e daabeeji ɗin no nafitora ɗam, pellet, Menen ko Men Hattanɓe e dow naɓugol ɗam hara on nafitoraaki [ɗam].
عربي تفسیرونه:
فَأَنشَأۡنَا لَكُم بِهِۦ جَنَّٰتٖ مِّن نَّخِيلٖ وَأَعۡنَٰبٖ لَّكُمۡ فِيهَا فَوَٰكِهُ كَثِيرَةٞ وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ
Men fuɗɗani on sabu ɗamnd iyam gese immorde e tamarooje e inabuuje, no woodani on e majje dimɗe limiiɗe mbaadiiji e nooneeji, wano ƴibbeeje e rummaanaaje e poomuuje, ko e majje ñaamoton.
عربي تفسیرونه:
وَشَجَرَةٗ تَخۡرُجُ مِن طُورِ سَيۡنَآءَ تَنۢبُتُ بِٱلدُّهۡنِ وَصِبۡغٖ لِّلۡأٓكِلِينَ
Men fuɗɗani on sabu majjan leɗɗe nebbannje ɗen ɗe no yalta ka fello Siinaa, hiɗe fuɗina nebban yaltiteeɗan ɗan immorde e dimɗe majje hiɗan wujee hiɗan maafiree kadi.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّ لَكُمۡ فِي ٱلۡأَنۡعَٰمِ لَعِبۡرَةٗۖ نُّسۡقِيكُم مِّمَّا فِي بُطُونِهَا وَلَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ كَثِيرَةٞ وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ
Pellet, no woodani on -onon yimɓe ɓen- e neemoraaɗi ɗin (gelooɗi ɗin, na'i ɗin, dammi ɗin) tasakuyee e dallinorɗum ko hiɗon tinndinora e dow kattanɗe Alla e Newanagol Mo on, Meɗen yarna on goɗɗum e ko woni kon e nder deedi ɗii neemoraaɗi kosam laaɓuɗam lewñuɗam wonande yarooɓe ɓen, no woodani on kadi e majji nafooje heewuɗe ɗe hiɗon naftora ɗum e majji; wano waɗɗagol ngol e teefi ɗin e leeɓi ɗin, hiɗon ñaama kadi immorde e tebbuuli majji.
عربي تفسیرونه:
وَعَلَيۡهَا وَعَلَى ٱلۡفُلۡكِ تُحۡمَلُونَ
Ko e hoore gelooɗi ɗin immorde neemoraaɗi ɗin ka njorndi, e hoore laaɗe ɗen ka maayo roonndeteɗon.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ فَقَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ
Gomɗii Men Nuliino Nuuhu (yo o his) ka yimɓe makko ɓen himo noddaɓe faade e Alla, o wi'ani ɓe: "Ko onon yo yimɓe, Rewee Alla Kanko tun, alanaa on reweteeɗo e Goonga tanaa Makko O Senike. Kaa on hulirtaa Alla ɗoftagol Yamiraaɗi Makko ɗin e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin?!"
عربي تفسیرونه:
فَقَالَ ٱلۡمَلَؤُاْ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ مَا هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ يُرِيدُ أَن يَتَفَضَّلَ عَلَيۡكُمۡ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَأَنزَلَ مَلَٰٓئِكَةٗ مَّا سَمِعۡنَا بِهَٰذَا فِيٓ ءَابَآئِنَا ٱلۡأَوَّلِينَ
Koohooɓe tedduɓe ɓen e yedduɓe Alla ɓen e yimɓe makko ɓen ɓe wi'ani jokkuɓe ɓe ɓen e puyɓe maɓɓe ɓen: "Oo wonɗo nodditaade wonnde kanko ko o Nulaaɗo o wonaali si wanaa ko o ɓanndinke wano mo'on, ko o faalaa ko heynaade e hoonaade e hoore mo'on. Sinndo Alla muuyuno nulugol e meeɗen Nulaaɗo O Nulayno mo hara ko o jeyaaɗo e Malaa'ikaaɓe ɓen, O nulataa mo hara ko e yimɓe ɓen o jeyaa, Men nanaali sifa koo ko o nodditii ɗoo ka maamiraaɓe amen adiiɓe men ɓen".
عربي تفسیرونه:
إِنۡ هُوَ إِلَّا رَجُلُۢ بِهِۦ جِنَّةٞ فَتَرَبَّصُواْ بِهِۦ حَتَّىٰ حِينٖ
Kanko o wonaali si wanaa gorko mo feetere woni e mu'un, o anndaa ko o woni e wowlude, habbee mo haa fiyaake makko on ɓanngana yimɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
قَالَ رَبِّ ٱنصُرۡنِي بِمَا كَذَّبُونِ
Nuuhu (yo o his) maaki: "Joom am, wallam e hoore maɓɓe ɗum woni yoɓtanoɗaa lam e maɓɓe sabu ko ɓe finni lam kon".
عربي تفسیرونه:
فَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِ أَنِ ٱصۡنَعِ ٱلۡفُلۡكَ بِأَعۡيُنِنَا وَوَحۡيِنَا فَإِذَا جَآءَ أَمۡرُنَا وَفَارَ ٱلتَّنُّورُ فَٱسۡلُكۡ فِيهَا مِن كُلّٖ زَوۡجَيۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَأَهۡلَكَ إِلَّا مَن سَبَقَ عَلَيۡهِ ٱلۡقَوۡلُ مِنۡهُمۡۖ وَلَا تُخَٰطِبۡنِي فِي ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِنَّهُم مُّغۡرَقُونَ
Men wahayini e makko; ɗum woni moƴƴin laana kan e ndenka Amen e no Men anndinmaa hono no moƴƴinirtaa ka, si yamiroore Amen nden arii fii halkugol ɓe, ndiyam ɗam pullitori doole e nokkuure nden ka bireedi(mburu) juɗetee ɗon, naadu e nder makka immorde e kala ko wuuri gorun e deyun fii yo geyngol ngol jokkondir, naadu ɓeynguure maaɗa nden si wanaa ɓen ɓe Daalol Alla ngol aditii fii halkeede; wano sonnaajo maaɗa on e ɓiɗɗo maaɗa on, wata a noddam fii yo Mi danndu ɓen tooñirɓe geddi halkeede, pellet, kamɓe ko ɓe halkirteeɓe -feere alaa- yoolagol ka waame ndiyam.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• لطف الله بعباده ظاهر بإنزال المطر وتيسير الانتفاع به.
Newaare Alla jeyaaɓe Makko ɓen no feeñiri jippinngol toɓo ngon e nawinngol nafitorgol ngo.

• التنويه بمنزلة شجرة الزيتون.
Aayeeje ɗen manti daraja leggal zaytuuna ngal.

• اعتقاد المشركين ألوهية الحجر، وتكذيبهم بنبوة البشر، دليل على سخف عقولهم.
Fiɓagol sirkooɓe ɓen e rewugol hayre, e fennugol maɓɓe Annabaaku ɓanndinke, ɗum ko dalil e dow jaasugol hakkillaaji maɓɓe ɗin.

• نصر الله لرسله ثابت عندما تكذبهم أممهم.
Ballal Alla ngal wonnannde Nulaaɓe Makko ɓen ko tabitungal tuma kala moftaaji maɓɓe ɗin fenni ɓe.

فَإِذَا ٱسۡتَوَيۡتَ أَنتَ وَمَن مَّعَكَ عَلَى ٱلۡفُلۡكِ فَقُلِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي نَجَّىٰنَا مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Si a ƴawii ka laana an e ɓen wonnduɓe e maaɗa immorde e gomɗinɓe daɗuɓe ɓen, haray maaku: "Yettoore nden ko Alla woodani, On dannduɗo en immorde e yimɓe heefereeɓe ɓen O halki ɓe.
عربي تفسیرونه:
وَقُل رَّبِّ أَنزِلۡنِي مُنزَلٗا مُّبَارَكٗا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡمُنزِلِينَ
Maaku: "Joom am, jippinam ka leydi jippinngol barkinaangol, ko An woni Moƴƴo jippinoowo".
عربي تفسیرونه:
إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ وَإِن كُنَّا لَمُبۡتَلِينَ
Pellet, no e nder ɗum ko jaŋtaa ɗoo immorde e danndugol Nuuhu e gomɗinɓe ɓen wonndude e makko, e halkeede yedduɓe ɓen; daliilaaji feeñuɗi e dow kattanɗe Amen fii wallugol Nulaaɓe Amen ɓen e halkungol fennuɓe ɓe ɓen, fii kala Men wonii ko Men jarriborɓe yimɓe Nuuhu ɓen Nulugol mo faade e maɓɓe fii yo ɓanngu hakkunde gomɗinɗo on e keefeero on maaɗum ɗoftiiɗo on e geddo on.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ أَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قَرۡنًا ءَاخَرِينَ
Refti Men fuɗɗi ɓaawo halkeede yimɓe Nuuhu ɓen mofte goo.
عربي تفسیرونه:
فَأَرۡسَلۡنَا فِيهِمۡ رَسُولٗا مِّنۡهُمۡ أَنِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ
Men Nuli e maɓɓe Nulaaɗo jeyaaɗo e maɓɓe himo noddaɓe ka Alla, o maakani ɓe: "Rewee Alla Kanko tun alanaa on reweteeɗo e Goonga tanaa Makko O Senike. Enee, kaa on hulirtaa Alla woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin e jokkugol Yamiraaɗi Makko ɗin?!"
عربي تفسیرونه:
وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱلۡأٓخِرَةِ وَأَتۡرَفۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مَا هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡ يَأۡكُلُ مِمَّا تَأۡكُلُونَ مِنۡهُ وَيَشۡرَبُ مِمَّا تَشۡرَبُونَ
Koohooɓe tedduɓe ɓen ka yimɓe makko yedduɓe Alla, ɓe fenni Laakara on e ko woni ton kon immorde mbarjaari e Lepte, ko Men yaajinani ɓe kon immorde e neemaaji ka ngurdan aduna bewini ɓe. Ɓe wi'ani jokkuɓe ɓe ɓen e puyɓe maɓɓe ɓen- : "Oo wonaali si wanaa ɓanndunke yeru mooɗon himo ñaama ko ñaamoton kon, himo yara ko yaroton kon, o maraa ko senndi mo e mooɗon haa tawa o imminee Nulaaɗo faade e mooɗon".
عربي تفسیرونه:
وَلَئِنۡ أَطَعۡتُم بَشَرٗا مِّثۡلَكُمۡ إِنَّكُمۡ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ
Mi woondii si on ɗoftike ɓanndinke wano mo'on, pellet, ontuma haray onon ko on hayruɓe sabu waasude nafitorgol mo'on ɗoftagol mo sabu ɗalugol mooɗon sanamuuji mon ɗin, e jokkugol on mo ɓural alanaa ɗum e dow mooɗon.
عربي تفسیرونه:
أَيَعِدُكُمۡ أَنَّكُمۡ إِذَا مِتُّمۡ وَكُنتُمۡ تُرَابٗا وَعِظَٰمًا أَنَّكُم مُّخۡرَجُونَ
Enee, oo aaƴiiɗo wonnde ko o Nulaaɗo, o fodu on wonnde si on maayii on wontii mbullaari e ƴi'e kiɗɗe wonndema onon on yaltinoyte ka genaale mooɗon hara ko on wuuruɓe?! mbela ɗum ko hakkille ?!
عربي تفسیرونه:
۞ هَيۡهَاتَ هَيۡهَاتَ لِمَا تُوعَدُونَ
No woɗɗi haa fanti kon ko fodaɗon ɗum immorde e yaltinegol ka genaali mooɗon hara ko on wuuruɓe ɓaawo mayde mooɗon, e wontugol mooɗon mbullaari e ƴi'e kiɗɗe.
عربي تفسیرونه:
إِنۡ هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا نَمُوتُ وَنَحۡيَا وَمَا نَحۡنُ بِمَبۡعُوثِينَ
Ngurdam ɗam wonaali si wanaa ngurdam aduna ɗam, wanah ngurdam Laakara, wuuruɓe ɓen e amen no maay hara ɓe wuuritataa, woɓɓe goo kadi jibinee ɓe wuura, men wonaali yaltinoyteeɓe ɓaawo mayde amen nden fii hasboore Ñalnde darngal.
عربي تفسیرونه:
إِنۡ هُوَ إِلَّا رَجُلٌ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا وَمَا نَحۡنُ لَهُۥ بِمُؤۡمِنِينَ
Oo wonɗo nodditaade wonndema ko o Nulaaɗo faade e mooɗon o wonaali si wonaa gorko fefindii-ɗo fawi e Alla sabu ngol nodditagol makko, men wonaali gomɗinooɓe mo.
عربي تفسیرونه:
قَالَ رَبِّ ٱنصُرۡنِي بِمَا كَذَّبُونِ
Nulaaɗo on maaki: "Joomam, wallam e hoore maɓɓe ɗum woni yoɓtanoɗaa lam e maɓɓe sabu ko ɓe finni lam kon".
عربي تفسیرونه:
قَالَ عَمَّا قَلِيلٖ لَّيُصۡبِحُنَّ نَٰدِمِينَ
Alla jaabori mo Daalugol: "Ɓaawo jamaanu fanɗuɗo aray ɓee fennuɓe ko adduɗaa kon wonta nimsuɓe e dow ko ɓe wonnoo fennude kon".
عربي تفسیرونه:
فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلصَّيۡحَةُ بِٱلۡحَقِّ فَجَعَلۡنَٰهُمۡ غُثَآءٗۚ فَبُعۡدٗا لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Hito saɗtungo halkayngo nanngi ɓe sabu hanndu- gol maɓɓe e Lepte ɗen e sanndalɗaagu maɓɓe, ɗe wattini ɓe halkiiɓe yeru duuño ilol ngol, halakuyee wonanii yimɓe tooñooɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ أَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قُرُونًا ءَاخَرِينَ
Refti ɓaawo halkeede maɓɓe Men fuɗɗi yimɓe e moftaaji goo wano yimɓe Luutu, e yimɓe Su'aybu, e yimɓe Yuunusa.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• وجوب حمد الله على النعم.
Waɗɗagol yettugol Alla e dow neemaaji ɗin.

• الترف في الدنيا من أسباب الغفلة أو الاستكبار عن الحق.
Neemineede ka aduna ɗum no jeyaa e sabuuji welsindaare nden maaɗum mawnintinaare nden gaayi Goonga kan.

• عاقبة الكافر الندامة والخسران.
Battane keefeeru ngun ko nimse e hayrere(perte).

• الظلم سبب في البعد عن رحمة الله.
Ko tooñe ɗen wonata sabu woɗɗitagol e Hinnayee Alla on.

مَا تَسۡبِقُ مِنۡ أُمَّةٍ أَجَلَهَا وَمَا يَسۡتَـٔۡخِرُونَ
Adintinantaake mofte woo mofte e ɗii moftaaji fennuɗi, waqtu happaaɗo on fii arugol halakuyee majje on, ɗe nennataake kadi gaayi happu ngun, noone woo no laatorani ɗe immorde e laawi ɗin.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ أَرۡسَلۡنَا رُسُلَنَا تَتۡرَاۖ كُلَّ مَا جَآءَ أُمَّةٗ رَّسُولُهَا كَذَّبُوهُۖ فَأَتۡبَعۡنَا بَعۡضَهُم بَعۡضٗا وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَحَادِيثَۚ فَبُعۡدٗا لِّقَوۡمٖ لَّا يُؤۡمِنُونَ
Refti Men Nuli Nulaaɓe Amen ɓen ko ɓe jokkondi-ɓe Nulaaɗo feƴƴa Nulaaɗo goo lontoo, tuma kala ari e mofte immorde e ɗin moftaaji Nulaaɗo majje on ɓe fenna mo, Men jokkiniri yoga e maɓɓe yoga halkeede, woodeede heddanaaki ɓe si wanaa yeru ko yimɓe ɓen haalata kon fii maɓɓe, halkaare woodanii yimɓe ɓe gomɗinaali ko Nulaaɓe maɓɓe ɓen addani ɓe kon immorde ka Joomi maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
ثُمَّ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ وَأَخَاهُ هَٰرُونَ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ
Refti Men Nuli Muusaa e musiɗɗo makko on Haaruuna wonndude e Aayeeje Amen ɗen jeenay: (Tuggordu ndun, Junngo ngon, Kanuuji ɗin, tenɗi ɗin, Ƴiiƴam ɗam, Waameere nden, Kokke ɗen, Uytagol dimɗe ɗen), e hujja ɓannguɗo.
عربي تفسیرونه:
إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَٱسۡتَكۡبَرُواْ وَكَانُواْ قَوۡمًا عَالِينَ
Men Nuli ɓe faade e Fir'awna e teddinaaɓe ɓen ka yimɓe makko ɓe mawninkinii, ɓe ɗowtaaki gomɗn- gol [Muusaa e Haaruuna], ɓe woni yimɓe townitor- ɓe e hoore yimɓe ɓen doolugol e tooñugol.
عربي تفسیرونه:
فَقَالُوٓاْ أَنُؤۡمِنُ لِبَشَرَيۡنِ مِثۡلِنَا وَقَوۡمُهُمَا لَنَا عَٰبِدُونَ
Ɓe wi'i: "E hara men gomɗinay ɓanndinkeeɓe ɗiɗo yeruuɓe amen, alaa ko ɓe senndondiri e amen, e kadi yimɓe maɓɓe ɓen (ɓiɗɓe Israa'iila ɓen) ko ɗoftiiɓe amen yankinaniiɓe [amen]?"
عربي تفسیرونه:
فَكَذَّبُوهُمَا فَكَانُواْ مِنَ ٱلۡمُهۡلَكِينَ
Ɓe fenni ɓen ɗiɗo e ko ɓe addi kon immorde ka Alla, sabu fennugol maɓɓe ngol ɓe woni halkiraaɓe yoolagol.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ لَعَلَّهُمۡ يَهۡتَدُونَ
Gomɗii Men Okkiino Muusaa Tawreetaare nden jortagol wonnde yimɓe makko ɓen feeweray nde faade e Goonga kan, ɓe gollitira nde.
عربي تفسیرونه:
وَجَعَلۡنَا ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَأُمَّهُۥٓ ءَايَةٗ وَءَاوَيۡنَٰهُمَآ إِلَىٰ رَبۡوَةٖ ذَاتِ قَرَارٖ وَمَعِينٖ
Men waɗi Iisaa ɓiɗɗo Mariyama on e yumma mak- ko Mariyama Maande tinndinnde e Kattaɗe Amen ɗen, gomɗii Men waɗii mo sowiiɗo ko aldah e baa- biraawo, Men werni ɓe kamɓe ɗiɗo fe nokkuure towtunde ka leydi, fotondirnde moƴƴunde fii ñiiɓugol e mayre, no e mayre ndiyam iloojam heyɗitay ɗam.
عربي تفسیرونه:
يَٰٓأَيُّهَا ٱلرُّسُلُ كُلُواْ مِنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَٱعۡمَلُواْ صَٰلِحًاۖ إِنِّي بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ
Ko onon yo Nulaaɓe, ñaamee laaɓuɗi ɗi Mi daginani on ñaamugol ɗin, gollon golle moƴƴe hawrondirɗe e Sari'a, pellet Min, ko Mi Annduɗo ko golloton kon immorde e golle, suuɗanaaki lam immorde e golle mo'on ɗen hay e huunde.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّ هَٰذِهِۦٓ أُمَّتُكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَأَنَا۠ رَبُّكُمۡ فَٱتَّقُونِ
E pellet, Diina mooɗon kan -onon Nulaaɓe ɓen- ko Diina woota, kan le ko Lislaamu, ko Min woni jom mo'on, on maraa Jooma tanaa Am, huliree Lam ɗoftagol yimiraaɗi Am ɗin, e woɗɗitagol haɗaaɗi Am ɗin.
عربي تفسیرونه:
فَتَقَطَّعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡ زُبُرٗاۖ كُلُّ حِزۡبِۭ بِمَا لَدَيۡهِمۡ فَرِحُونَ
Jokkuɓe ɓe ɓen sennditii ɓaawo maɓɓe ka Diina, ɓe wonti feddeeji e dente, fedde kala no weltori ko nde gomɗini kon wonndema ko ɗum woni diina weltoraaka kan ka Alla, hara nde yeƴƴitotaako faade e ko woni kon ka wonnde goo.
عربي تفسیرونه:
فَذَرۡهُمۡ فِي غَمۡرَتِهِمۡ حَتَّىٰ حِينٍ
Terto ɓe-an Nulaaɗo- e ko ɓe woni kon e muuɗum immorde e majjere e wemmbere nden haa tuma jippagol Lepte ɗen e maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
أَيَحۡسَبُونَ أَنَّمَا نُمِدُّهُم بِهِۦ مِن مَّالٖ وَبَنِينَ
55 - 56 - Kaa hara ɗii feddeeji wasorayɗi ko woni kon ka majji sikku wonndema ko Men okki ɓe kon immore e jawle ɗen e ɓiɗɓe ɓen ka ngurnda aduna ɗum ko yaccinanngol ɓe moƴƴere nde ɓe hanndi e mu'un?! Fiyaake on wonah no ɓe sikkirta non, anndu Meɗen okka ɓe ɗum fuuntirgol e ɗaynugol ɓe, kono kamɓe ɓe alaa so'ude ɗum.
عربي تفسیرونه:
نُسَارِعُ لَهُمۡ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِۚ بَل لَّا يَشۡعُرُونَ
55 - 56 - Kaa hara ɗii feddeeji wasorayɗi ko woni kon ka majji sikku wonndema ko Men okki ɓe kon immore e jawle ɗen e ɓiɗɓe ɓen ka ngurnda aduna ɗum ko yaccinanngol ɓe moƴƴere nde ɓe hanndi e mu'un?! Fiyaake on wonah no ɓe sikkirta non, anndu Meɗen okka ɓe ɗum hebbinorɗum e ɗaynugol ɓe, kono kamɓe ɓe alah so'ude ɗum.
عربي تفسیرونه:
إِنَّ ٱلَّذِينَ هُم مِّنۡ خَشۡيَةِ رَبِّهِم مُّشۡفِقُونَ
Pellet, ɓen ɓe kañum wonndude e gomɗinal maɓɓe ngal e moƴƴugol maɓɓe ngol ko ɓe huluɓe Joomi maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُم بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ يُؤۡمِنُونَ
E ɓen ɓe kañum ko ɓe gomɗinɓe Aayeeje Deftere Makko nden.
عربي تفسیرونه:
وَٱلَّذِينَ هُم بِرَبِّهِمۡ لَا يُشۡرِكُونَ
E ɓen ɓe kañum ko ɓe wootinɗinɓe Joomi maɓɓe ɓe sirkantah Mo hay e huunde.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• الاستكبار مانع من التوفيق للحق.
Mawnintinagol ngol no haɗa hawrineede e Goonga kan.

• إطابة المأكل له أثر في صلاح القلب وصلاح العمل.
Laaɓugol ñaametee on no mari batte e moƴƴugol ɓernde nden e moƴƴugol golle ɗen.

• التوحيد ملة جميع الأنبياء ودعوتهم.
Ko Ngootimmbaaku ngun woni Diina e noddaandu denndaangal Annabaaɓe ɓen.

• الإنعام على الفاجر ليس إكرامًا له، وإنما هو استدراج.
Neemingol bonɗo on wanaa teddinngol mo, anndu ɗum ko ɗaynugol [mo].

وَٱلَّذِينَ يُؤۡتُونَ مَآ ءَاتَواْ وَّقُلُوبُهُمۡ وَجِلَةٌ أَنَّهُمۡ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ رَٰجِعُونَ
E ɓen ɓe no tinnoo e golle dewal ngal, ɓe ɓattora ka Alla golle moƴƴe ɗen hara hiɓe huli fii wata Alla ronku jaɓannde ɓe nafkugol maɓɓe ngol e golle maɓɓe moƴƴe ɗen si ɓe ruttoyike ka Makko Ñalnde Darngal.
عربي تفسیرونه:
أُوْلَٰٓئِكَ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَهُمۡ لَهَا سَٰبِقُونَ
Ɓen sifaaɓe ɗii sifaaji mawɗi, hiɓe heñoo faade e golle moƴƴe ɗen, hara kamɓe ko ɓe adondirayɓe e majje, ko sabu ɗum ɓe adori tanaa maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
وَلَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۚ وَلَدَيۡنَا كِتَٰبٞ يَنطِقُ بِٱلۡحَقِّ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Men fawaali wonkii woo si wanaa emmbere ko ki hattanaa kon gollugol, Deftere no ka Amen Men tabintinii e nder mayre gollal kala golluɗo, hinde wowla Goonga, kan ka sikke woo alah e nder mu'un, hara kamɓe ɓe tooñiroytaake uytaneede moƴƴi maɓɓe ɗin, wanaa fii non ɓeydaneede bonɗi maɓɓe ɗin.
عربي تفسیرونه:
بَلۡ قُلُوبُهُمۡ فِي غَمۡرَةٖ مِّنۡ هَٰذَا وَلَهُمۡ أَعۡمَٰلٞ مِّن دُونِ ذَٰلِكَ هُمۡ لَهَا عَٰمِلُونَ
Ko woni, ɓerɗe heeferɓe ɓen no e nder welsindaa- re immorde ndee Deftere, nden wowlaynde Goo- nga kan, e Deftere jippiinde nden e maɓɓe, no woodani ɓe kadi golle goo gaanin ɗe ɓe woni ɗen e mu'un immorde e keefeeru ko kamɓe gollata ɗe.
عربي تفسیرونه:
حَتَّىٰٓ إِذَآ أَخَذۡنَا مُتۡرَفِيهِم بِٱلۡعَذَابِ إِذَا هُمۡ يَجۡـَٔرُونَ
Haa si Men leptirii neeminaaɓe maɓɓe ɓen ka ngurdan aduna Lepte ɗen Ñalnde Darngal tawa kamɓe hiɓe towna hitooji maɓɓe ɗin ko ɓe faabnatooɓe.
عربي تفسیرونه:
لَا تَجۡـَٔرُواْ ٱلۡيَوۡمَۖ إِنَّكُم مِّنَّا لَا تُنصَرُونَ
Wi'anee ɓe ka taƴinngol ɓe e Yurmeende Alla nden: "Wata on haacu wata on ɗaɓɓu faabo e ndee Ñalaande, ko pellet, on marah walloowo mo no haɗana on immorde e Lepte Alla ɗen".
عربي تفسیرونه:
قَدۡ كَانَتۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَكُنتُمۡ عَلَىٰٓ أَعۡقَٰبِكُمۡ تَنكِصُونَ
Gomɗii laatinoke Aayeeje Deftere Alla nden no janngetenoo e dow mooɗon ka aduna, laatiɗon hiɗon ruttoo ko on huccuɓe(runtii) e gaayi majje, si on nanii ɗe sabu añugol ɗe.
عربي تفسیرونه:
مُسۡتَكۡبِرِينَ بِهِۦ سَٰمِرٗا تَهۡجُرُونَ
Hiɗon waɗa ɗum ko on mawnintiniiɓe e dow yimɓe ɓen sabu ko aaƴiɗon kon wonndema onon ko on yimɓe hurum on hara le on laataaki yimɓe makko; sabu yimɓe [hurum on] ko kamɓe woni hulooɓe Alla ɓen, hiɗon hiirira ɓannge [hurum on] ko boni kon immorde e konngol ngol, hara onon on laɓɓinaali mo.
عربي تفسیرونه:
أَفَلَمۡ يَدَّبَّرُواْ ٱلۡقَوۡلَ أَمۡ جَآءَهُم مَّا لَمۡ يَأۡتِ ءَابَآءَهُمُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Kaa hara ɓee sirkooɓe taskaaki ko Alla jippini kon ka Alqur'aana fii yo ɓe gomɗin nde, ɓe gollira ko woni kon e nder mayre, kaa aru e maɓɓe ko araali maamiraaɓe maɓɓe ɓen ado maɓɓe? Ɓe ɗurnii nde ɓe fenni nde.
عربي تفسیرونه:
أَمۡ لَمۡ يَعۡرِفُواْ رَسُولَهُمۡ فَهُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ
Kaa hara kamɓe ɓe andaali Muhammadu (yo Alla juulu e makko hisna) on mo Alla Nuli faade e maɓɓe, hara kamɓe ko ɓe faytuɓe mo? Gomɗii ɓe anndiino mo, ɓe anndiino kadi Goongugol makko e hoolaare makko nden.
عربي تفسیرونه:
أَمۡ يَقُولُونَ بِهِۦ جِنَّةُۢۚ بَلۡ جَآءَهُم بِٱلۡحَقِّ وَأَكۡثَرُهُمۡ لِلۡحَقِّ كَٰرِهُونَ
Ko woni, hiɓe wi'a: "Kanko ko o feetuɗo, gomɗii ɓe fenniino, ko woni, o addanii ɓe Goonga kan, kan ka sikke woo alaa e muuɗum wonndema ko ka immorde ka Alla, heewuɓe e maɓɓe ko añuɓe Goonga kan, ko ɓe añuɓe ka sabu añude mbo e haasidaagu wonngu ka wonkiiji maɓɓe, ej inngan- gol meere maɓɓe nden.
عربي تفسیرونه:
وَلَوِ ٱتَّبَعَ ٱلۡحَقُّ أَهۡوَآءَهُمۡ لَفَسَدَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهِنَّۚ بَلۡ أَتَيۡنَٰهُم بِذِكۡرِهِمۡ فَهُمۡ عَن ذِكۡرِهِم مُّعۡرِضُونَ
Sinndo Alla naɓirno fiyakuuji ɗin, O fewjiri ɗi wano wonkiiji maɓɓe ɗin weliraa non kammuuli ɗin e leydi ndin bonayno, e ɓen wonuɓe e majji sabu majjugol maɓɓe battane fiyakuuji ɗin, ko selli kon e ko boni kon immorde e fewjugol ngol.
عربي تفسیرونه:
أَمۡ تَسۡـَٔلُهُمۡ خَرۡجٗا فَخَرَاجُ رَبِّكَ خَيۡرٞۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلرَّٰزِقِينَ
Kaa a ɗaɓɓu -an Nulaaɗo- njoɓdi immorde e ɓee e dow ko addanɗaa ɓe kon, hara ko ɗum waɗi haa ɓe salii noddaandu ndun? Ɗum iwraali e maaɗa, ko mbarjaari Joomi maaɗa ndin e njoɓdi Makko ndin ɓuri moƴƴude diini mbarjaari ɓee e tanaa maɓɓe, ko Kanko -Seniiɗo On- woni Moƴƴo Arsikoowo.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّكَ لَتَدۡعُوهُمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Pellet an Nulaaɗo on, hiɗa noddude ɓee e tanaa maɓɓe faade e laawol focciingol, ngol ooñannde alah e muuɗum, ngol ko Laawol Lislaamu ngol.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ عَنِ ٱلصِّرَٰطِ لَنَٰكِبُونَ
E pellet, ɓen ɓe gomɗinaali Laakara on e ko woni ton kon immorde e hasboore e Lepte e mbarjaari, ko ɓe ooñiiɓe e Laawol Lislaamu ngol ɓe jokki tanaa maggol immorde e laawi ɓoyliiɗi yottinayɗi faade e Yiite ngen.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• خوف المؤمن من عدم قبول عمله الصالح.
Hulugol gomɗinɗo on immorde e waasude jaɓeede golle makko moƴƴe ɗen.

• سقوط التكليف بما لا يُسْتطاع رحمة بالعباد.
Fukkagol faweede ko waawetaake, ɗum ko Yurmeende wonannde jeyaaɓe ɓen.

• الترف مانع من موانع الاستقامة وسبب في الهلاك.
Neema ko haɗayɗum immorde e haɗooji fooccaade no wona kadi sabu e halkeede.

• قصور عقول البشر عن إدراك كثير من المصالح.
Raɓɓiɗugol hakkillaaji yimɓe e faamugol ko ɗuuɗi immorde e nafaaji ɗin.

۞ وَلَوۡ رَحِمۡنَٰهُمۡ وَكَشَفۡنَا مَا بِهِم مِّن ضُرّٖ لَّلَجُّواْ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
Sinndo Men Yurmino ɓe Men ittani ɓe ko heɓi ɓe kon immorde e kokke e heege ɓe duumotono e ndr majjere maɓɓe gaayi Goonga kan hara hiɓe mema waɗa yaha-yilto.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ أَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡعَذَابِ فَمَا ٱسۡتَكَانُواْ لِرَبِّهِمۡ وَمَا يَتَضَرَّعُونَ
Gomɗii Men jaribiimoɓe nooneeji masiibooji, ɓe hoykinanaaki Joomi maɓɓe ɓe yankinanaaki Mo, ɓe yankinaaki ɓe noddi Mo fii yo O ittan ɓe masiibooji ɗin tuma jippagol majji.
عربي تفسیرونه:
حَتَّىٰٓ إِذَا فَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَابٗا ذَا عَذَابٖ شَدِيدٍ إِذَا هُمۡ فِيهِ مُبۡلِسُونَ
Haa nde Men udditunoo e maɓɓe dammbugal immorde e Lepte sattuɗe ɗen, e jaka kamɓe e nder ɗum ko ɓe taƴiiɓe e kala welo-welo e moƴƴere.
عربي تفسیرونه:
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ لَكُمُ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡأَبۡصَٰرَ وَٱلۡأَفۡـِٔدَةَۚ قَلِيلٗا مَّا تَشۡكُرُونَ
Alla O Senike ko Kanko woni On taganƊo on -ko onon yo fennuɓe immital ngal- nanɗe ɗen fii yo on nanirɗe, e giiɗe ɗen fii yo on yi'irɗe, e ɓerɗe ɗen fii yo on faamirɗe, wonndude e ɗum o yettatah Mo e dow ɗii neemaaji si wonaa seeɗa.
عربي تفسیرونه:
وَهُوَ ٱلَّذِي ذَرَأَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Ko Kanko woni On taguƊo on -onon yimɓe ɓen- ka leydi, ko faade ka Makko Kanko tun Ñalnde Darngal mooɓoyte ɗon fii hasboore nden e njoɓdi ndin.
عربي تفسیرونه:
وَهُوَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُ وَلَهُ ٱخۡتِلَٰفُ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Ko Kanko tun O Senike woni wurnoowo wurnoowo alah tanaa Makko, ko Kanko tun woni waroowo, waroowo alaa tanaa Makko, ko faade ka Makko Kanko tun hoddirtee luutondiral jemma on e ñalorma on, niwre e ndaygu juutugol e raɓɓiɗugol. Enee on hakkiltaa kattanɗe Makko ɗen, e bajjirgol Makko tagugol e fewjugol ngol?!
عربي تفسیرونه:
بَلۡ قَالُواْ مِثۡلَ مَا قَالَ ٱلۡأَوَّلُونَ
Ko woni, ɓe wi'u yeru ko wi'unoo kon baabiraaɓe maɓɓe ɓen e maamiraaɓe maɓɓe ɓen ka keefeeru.
عربي تفسیرونه:
قَالُوٓاْ أَءِذَا مِتۡنَا وَكُنَّا تُرَابٗا وَعِظَٰمًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ
Ɓe wi'i e noone yeddugol woɗɗintina: "E jaka si men maayii men wontii mbullaari e ƴi'e kiɗɗe e jaka menen ko men immintinoyteeɓe fii hasboore nden hara meɗen wuuri?!".
عربي تفسیرونه:
لَقَدۡ وُعِدۡنَا نَحۡنُ وَءَابَآؤُنَا هَٰذَا مِن قَبۡلُ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Gomɗii men fodanooma ndee fodoore -ɗum le ko immital ɓaawo mayde nden- maamiraaɓe amen ɓen kadi fodano ɗum ko adii, men yi'aali nden fodoore ka waɗi, ɗum wonaali si wonaa meere adinooɓe ɓen e penaale maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
قُل لِّمَنِ ٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهَآ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Maakan -an Nulaaɗo- ɓee heeferɓe yedduɓe immital ngal: "Ko hommbo jeyi ndii leydi, e ɓen wonuɓe e hoore mayri si tawii hiɗon mari ganndal?"
عربي تفسیرونه:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
Aray ɓe wi'i: "Leydi ndin e ɓen wonuɓe e mayri ko Alla woodani". Awa maakan ɓe: "Enee, on annditatah wonndema On jeyɗo leydi ndin e ɓen wonuɓe e hoore mayri ko O HattanƊo e dow wurnitugol on ɓaawo mayde mooɗon?"
عربي تفسیرونه:
قُلۡ مَن رَّبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ ٱلسَّبۡعِ وَرَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ
Maakanɓe: "Ko hommbo woni Jooma kammuuli ɗin jeeɗiɗi? E ko hommbo woni Jooma Arsi mawki kin, kin tawki alaa ko tagaa ko ɓuriki mawnude?"
عربي تفسیرونه:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ أَفَلَا تَتَّقُونَ
Aray ɓe wi'a: "Kammuuli ɗin jeeɗiɗi e Arsi mawki kin ko jeyal Alla." Maakan ɓe: "Enee, on hulirtah Alla doftagol yamiraaɗi Makko ɗin e woɗɗitagol haɗaaɗi Makko ɗin fii yo on hisu immorde e Lepte Makko ɗen?"
عربي تفسیرونه:
قُلۡ مَنۢ بِيَدِهِۦ مَلَكُوتُ كُلِّ شَيۡءٖ وَهُوَ يُجِيرُ وَلَا يُجَارُ عَلَيۡهِ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Maakan ɓe: "Ko e junngo hommbo woni laamu kala huunde, hay e huunde sortotaako e ley Laamu Makko ngun, hara Kanko hiMo faaboo on mo O muuyi immorde e jeyaaɓe Makko ɓen, alah hay e gooto haɗanoowo on mo O muuyani bone, o dunyatah Lepte ɗen e makko, si tawii laatanike on ganndal?"
عربي تفسیرونه:
سَيَقُولُونَ لِلَّهِۚ قُلۡ فَأَنَّىٰ تُسۡحَرُونَ
Aray ɓe wi'a: "Laamu kala huunde ko e Junngo Makko woni O Senike. Awa maakan ɓe: "E ko honno hakkillaaji mo'on ɗin yaari, hiɗon rewa tanaa Makko wonndude e qirritagol mooɗon ɗum [ko jaŋtaa ɗoo]".
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• عدم اعتبار الكفار بالنعم أو النقم التي تقع عليهم دليل على فساد فطرهم.
Waasude teskagol heeferaaɓe ɓen neemaaji ɗin maaɗum Lepte yanayɗe e maɓɓe ɗen, ɗum ko daliil e bonugol tagu maɓɓe.

• كفران النعم صفة من صفات الكفار.
Suuɗugol neema on ko sifa jeyaaɗo e sifaaji keefeeru ngun.

• التمسك بالتقليد الأعمى يمنع من الوصول للحق.
Tamagol ngol e munnagol ñemmba ɗum no haɗa yottagol e Goonga kan.

• الإقرار بالربوبية ما لم يصحبه إقرار بالألوهية لا ينجي صاحبه.
Qirragol Joomankaaku ngun si jokkondiraali e qirritagol Allankaaku ngun ɗum danndataa jom mu'un.

بَلۡ أَتَيۡنَٰهُم بِٱلۡحَقِّ وَإِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ
Fiyaake on wonaali wano ɓe nodditorta non, ko woni, Men addanii ɓe Goonga ka sikke alah e mu'un, pellelt, kamɓe ko fenuɓe e ko ɓe nodditii kon wonnde no woodani Alla kafidaaɗo e ɓiɗɗo, Alla Toowii gaayi ngol konngol maɓɓe Toowal Mawnungal.
عربي تفسیرونه:
مَا ٱتَّخَذَ ٱللَّهُ مِن وَلَدٖ وَمَا كَانَ مَعَهُۥ مِنۡ إِلَٰهٍۚ إِذٗا لَّذَهَبَ كُلُّ إِلَٰهِۭ بِمَا خَلَقَ وَلَعَلَا بَعۡضُهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ سُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ عَمَّا يَصِفُونَ
Alla jogitaaki ɓiɗɗo wano heeferɓe ɓen aaƴori non, reweteeɗo e goonga kadi alah wonndude e Makko, sinndo wonno reweteeɗo e goonga no wonndi e Makko, reweteeɗo kala yaadayno e geɓal mu'un ngal immorde e tagu ngu o tagi ngun, yoga maɓɓe foolondirayno e yoga, ɗum bonna njuɓɓudi goodal ngal, ko selli kon, ko wonndema hay e huunde e ɗum waɗaali. Ko ɗum tinndini wonndema pellet, Reweteeɗo On e Goonga ko Gooto ko Kanko tun woni Alla, O Senike O Laaɓii gaayi e ko sirkooɓe ɓen sifotoo Mo kon, kon ko haananah Mo immorde e ɓiɗɗo e kafidaaɗo.
عربي تفسیرونه:
عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يُشۡرِكُونَ
Annduɗo kala ko wirnii e tagu Makko ngun, e Annduɗo ko seedetee heftiree so'irɗe ɗen, hay e huunde e ɗum suuɗanaaki Mo, O Toowii Senayee wonanii Mo nde laatantoo Mo kafidaaɗo.
عربي تفسیرونه:
قُل رَّبِّ إِمَّا تُرِيَنِّي مَا يُوعَدُونَ
Maaku -Ko an yo Nulaaɗo-: "Jooma, si A hollii lam e ɓee sirkooɓe ko foduɗaaɓe kon immorde e Lepte ɗen".
عربي تفسیرونه:
رَبِّ فَلَا تَجۡعَلۡنِي فِي ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّٰلِمِينَ
Joomam, pellet, battane maɓɓe ɗen min miɗo seedii ɗum, wata A waɗtidam e maɓɓe sakko heɓa lam ko heɓi ɓe kon immorde e Lepte ɗen.
عربي تفسیرونه:
وَإِنَّا عَلَىٰٓ أَن نُّرِيَكَ مَا نَعِدُهُمۡ لَقَٰدِرُونَ
Pellet, Menen ko Men Hattanɓe nde Men waɗay maa hiɗa yi'a seedoo ko Men fodiɓe kon immorde e Lepte ɗen, Men ronkatah ɗum wanaa kadi e tanaa mu'un [Men ronkata].
عربي تفسیرونه:
ٱدۡفَعۡ بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ ٱلسَّيِّئَةَۚ نَحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَصِفُونَ
Duñir -an Nulaaɗo- on wonɗo bonde e maaɗa geɓal ɓurngal moƴƴude ngal; ɗum woni yaafaade mo, muññoɗaa e dow lorra makko kan, ko Menen ɓuri Anndunde ko ɓe woni kon sifaade immorde e sirku ngun e fennugol ngol, e ko ɓe wonumaa sifaade kon immorde e huunde nde haananaa ma, wano mbilewu e feetere.
عربي تفسیرونه:
وَقُل رَّبِّ أَعُوذُ بِكَ مِنۡ هَمَزَٰتِ ٱلشَّيَٰطِينِ
Maaku: "Jooma mi rentorii Ma immorde e hodooje Seytanuuji ɗin e sonwosiyee(sikke sikke) majji".
عربي تفسیرونه:
وَأَعُوذُ بِكَ رَبِّ أَن يَحۡضُرُونِ
Mi moolorii Ma Jooma am nde ɗi tawata lam e nder huunde immorde e fiyakuuji am ɗin.
عربي تفسیرونه:
حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَحَدَهُمُ ٱلۡمَوۡتُ قَالَ رَبِّ ٱرۡجِعُونِ
Haa si mayde nden arii goɗɗo e ɓee sirkooɓe, o yi'i ko woni kon jippaade e makko o wi'i hara ko o nimsuɗo e dow ko feƴƴi kon e ngurdam makko ɗam, e ko o welsindinoo kon e bannge Alla: "Jooma, ruttam faade ka ngurdam aduna".
عربي تفسیرونه:
لَعَلِّيٓ أَعۡمَلُ صَٰلِحٗا فِيمَا تَرَكۡتُۚ كَلَّآۚ إِنَّهَا كَلِمَةٌ هُوَ قَآئِلُهَاۖ وَمِن وَرَآئِهِم بَرۡزَخٌ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ
No gasa min, mi gollay ko moƴƴi si mi ruttike faade e makko [ka aduna]. Ɗum waɗatah, fiyaake on wonaa no ɗaɓɓirɗaa non, ɗum ko konngol tun nii, ko kanko wowlingol, hay sinndo o ruttano faade e ngurndam aduna ɗam o humnataano ko o fodi kon, ɓee maayooɓe aray ɓe heddoo e nder heedo hakkonde aduna e Laakara haa Ñalnde Immital e caakal ngal, ɓe ruttataako immorde e ɗum faade e aduna fii yo ɓe hewtito ko feƴƴirnoo ɓe kon, ɓe moƴƴintina ko ɓe bonnunoo kan.
عربي تفسیرونه:
فَإِذَا نُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَلَآ أَنسَابَ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَئِذٖ وَلَا يَتَسَآءَلُونَ
Si Malaa'ikaajo fawaaɗo on wuttugol ka alaadu o wuttii wuttannde ɗimmere nden noddaynde nden e Darngal ngal, haray dammbe alah hakkunde maɓɓe ɗe ɓe wasorta ɗum, sabu hilnagol maɓɓe kulol Darngal ngal, yoga maɓɓe lanndoytaako yoga sabu hilnagol maɓɓe ngol ko maapini ɓe kon.
عربي تفسیرونه:
فَمَن ثَقُلَتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Kala mo manndake mu'un teddiri sabu jistugol maƴƴi makko ɗin e dow bonɗi makko ɗin, haray ko ɓen woni malaaɓe ɓen sabu heɓugol maɓɓe ko ɓe ɗaɓɓi kon, e ko ɓe woɗɗintee kon immorde e koɓe huli kon.
عربي تفسیرونه:
وَمَنۡ خَفَّتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فِي جَهَنَّمَ خَٰلِدُونَ
Kala mo manndake mu'un hoyi sabu jistugol bonɗi makko ɗin e dow moƴƴi makko ɗin haray ɓen ɗon ko kamɓe woni yeebirɓe wonkiiji maɓɓe ɗin sabu gollugol ko lorrata ɗi kon, e ɗalugol ko nafata ɗi kon immorde e gomɗinal e golle moƴƴe, hara kamɓe ko ɓe ñiiɓooɓe ka Yiite Jahannama, ɓe yaltatah e magge.
عربي تفسیرونه:
تَلۡفَحُ وُجُوهَهُمُ ٱلنَّارُ وَهُمۡ فِيهَا كَٰلِحُونَ
Yiite ngen no sunna geece maɓɓe ɗen, hara kamɓe e nder magge, toni maɓɓe dowji ɗin e leyji ɗin tagginoke gaayi ñiiƴe maɓɓe ɗen immorde e saɗtude ñirɓinagol.
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• الاستدلال باستقرار نظام الكون على وحدانية الله.
Dallinorgol ñiiɓugol njuɓɓudi goodal ngal e dow Ngootimpaagu Alla.

• إحاطة علم الله بكل شيء.
Huuɓitugol Ganndal Alla ngal kala huunde.

• معاملة المسيء بالإحسان أدب إسلامي رفيع له تأثيره البالغ في الخصم.
Huuwondirgol e bonnuɗo on no moƴƴiri, ko needi Lislaamu toowunde non, ɗum no mari batte mu'un hewtayɗo e bonnuɗo on.

• ضرورة الاستعاذة بالله من وساوس الشيطان وإغراءاته.
Moolorgol Alla ngol immorde e sonwosiyeeji Seytaane e hodooji makko ɗen na wadɗi.

أَلَمۡ تَكُنۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَكُنتُم بِهَا تُكَذِّبُونَ
Wi'aneeɓe ka duɗɗugol ɓe: "Enee, Aayeeje Alqur'aana ɗen laatanooki no janngee e dow mo'on ka aduna, laatiɗon hiɗon fenna ɗe?!"
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ رَبَّنَا غَلَبَتۡ عَلَيۡنَا شِقۡوَتُنَا وَكُنَّا قَوۡمٗا ضَآلِّينَ
Ɓe wi'i: "Joomi amen, foolii men ko adii kon ka Ganndal Maaɗa immorde e malkiso amen, men woniino yimɓe majjuɓe gaayi Goonga kan."
عربي تفسیرونه:
رَبَّنَآ أَخۡرِجۡنَا مِنۡهَا فَإِنۡ عُدۡنَا فَإِنَّا ظَٰلِمُونَ
Joomi amen, yaltin men ka Yiite, si men yiltitike faade e ko men wonnoo kon e mu'un immorde e keefeeru e majjere haray menen ko men tooñuɓe wonkiiji amen, gomɗii nganto amen ngon taƴii.
عربي تفسیرونه:
قَالَ ٱخۡسَـُٔواْ فِيهَا وَلَا تُكَلِّمُونِ
Alla Daala: "Hoɗee ka nder Yiite ko on jaasuɓe hoynaaɓe, wata on haalanam [fii yaltineede].
عربي تفسیرونه:
إِنَّهُۥ كَانَ فَرِيقٞ مِّنۡ عِبَادِي يَقُولُونَ رَبَّنَآ ءَامَنَّا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Pellet, laatinoke fedde e jeyaaɓe Am ɓen, ɓen gomɗinɓe Lam, hiɓe wi'a: "Joomi amen, men gomɗinii Ma haforan men bakkatuuji amen ɗin, Yurmiraa men Yurmeende Maaɗa nden, ko An Ɓuri Moƴƴude Yurmeteeɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
فَٱتَّخَذۡتُمُوهُمۡ سِخۡرِيًّا حَتَّىٰٓ أَنسَوۡكُمۡ ذِكۡرِي وَكُنتُم مِّنۡهُمۡ تَضۡحَكُونَ
Jogitiɗon ɓee gomɗinɓe noddooɓe Joomi mu'un nokku fii jalkitugol hiɗo jalnora ɓe, jalnorɗon ɓe haa jalnorgol ɓe ngol yejjintini on jaŋtagol Alla, laatiɗon hiɗon jala ɓe jalkita.
عربي تفسیرونه:
إِنِّي جَزَيۡتُهُمُ ٱلۡيَوۡمَ بِمَا صَبَرُوٓاْ أَنَّهُمۡ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ
Min, Mi yoɓirii ɓee gomɗinɓe heɓugol Aljanna on Ñalnde Darngal; fii muñal maɓɓe ngal e dow ɗoftagol Alla e dow ko ɓe laatinoo kon hiɓe hawra e mu'un sabu mo'on immorde e lorra.
عربي تفسیرونه:
قَٰلَ كَمۡ لَبِثۡتُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ عَدَدَ سِنِينَ
O Daali: "No foti heewde ko ñiiɓuɗon ka leydi immorde e duuɓi? No foti heewde ko yeebuɗon ton immorde e waqtu."
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ لَبِثۡنَا يَوۡمًا أَوۡ بَعۡضَ يَوۡمٖ فَسۡـَٔلِ ٱلۡعَآدِّينَ
Ɓe jaabora wi'ugol maɓɓe: "Men ñiiɓii ñallal maaɗum seeɗa e ñallal, lanndo ɓen toppitiiɓe e limugol ñalɗi e lebbi."
عربي تفسیرونه:
قَٰلَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗاۖ لَّوۡ أَنَّكُمۡ كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
O Daali: "On ñiiɓaali ka aduna si wanaa jamaanu hun fanɗu kun, no newii muññagol e nder makkun e dow ɗoftaare sinndo onon on laatino hiɗon anndi emmbere ñiiɓugol mooɗon.
عربي تفسیرونه:
أَفَحَسِبۡتُمۡ أَنَّمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ عَبَثٗا وَأَنَّكُمۡ إِلَيۡنَا لَا تُرۡجَعُونَ
Kaa on sikku -onon yimɓe ɓen- wonndema ko Men Tagiri on ko fijindaaru gaanin ñeeñal, hara mbarjaari alah Lepte alah yeru muumi(jawdi) ɗin, hara onon on ruttetaake faade e Amen Ñalnde Darngal fii Hasboore nden e njoɓdi ndin?!
عربي تفسیرونه:
فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ ٱلۡمَلِكُ ٱلۡحَقُّۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡكَرِيمِ
Alla Senike Lamɗo firlitotooɗo e nder tagu Makko ngun ko O muuyi kon, On Mo Kañum ko O Goonga Konngol Makko ngol ko Goonga, reweteeɗo e goonga alah tanaa Makko, Jooma Arsi Tedduki kin, kin ki kañum no ɓuri mawnude tageefooji ɗin, on mo laatii Jooma ko ɓuri mawnude kon e tageefooji ɗin haray ko Kanko woni Jooma majji ɗi fow majji.
عربي تفسیرونه:
وَمَن يَدۡعُ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ لَا بُرۡهَٰنَ لَهُۥ بِهِۦ فَإِنَّمَا حِسَابُهُۥ عِندَ رَبِّهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
On mo rewi wonndude e Alla reweteeɗo goo hara o maraa hujja jojjiɗugol makko e dewal ngal (ko ɗum woni fiyaake kala rewaaɗo tanaa Alla) anndu pellet, njoɓdi golle makko bonɗe ɗen no ka Joomi makko Senaande wonanii Mo, ko Kanko woni On yoɓirayƊo mo ɗum Leptugol mo, pellet, Kanko O malnirtaa heeferɓe ɓen heɓugol ko ɓe ɗaɓɓata kon, wanah daɗugol ko ɓe hulata kon.
عربي تفسیرونه:
وَقُل رَّبِّ ٱغۡفِرۡ وَٱرۡحَمۡ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلرَّٰحِمِينَ
Maaku -an Nulaaɗo-: "Joomam haforanam bakkatuuji am ɗin, Yurminiraa mi Yurmeende Maaɗa nden ko An woni Ɓurɗo Moƴƴude kala Yurmiiɗo jom bakkaatu, jaɓu tuubuubuyee am on."
عربي تفسیرونه:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• الكافر حقير مهان عند الله.
Keefeero on ko jaasuɗo hoynaaɗo ka Alla.

• الاستهزاء بالصالحين ذنب عظيم يستحق صاحبه العذاب.
Jalnorgol moƴƴuɓe ɓen ko bakkaatu mawɗo jom mu'un no hanndi e Lepte ɗen.

• تضييع العمر لازم من لوازم الكفر.
Yeebagol ngurndam ɗam ko laawol immorde e laawi keefeeru ngun.

• الثناء على الله مظهر من مظاهر الأدب في الدعاء.
Mantugol Alla ngol ko feeñirde immorde e feeñirɗe needi ndin ka du'aa.

• لما افتتح الله سبحانه السورة بذكر صفات فلاح المؤمنين ناسب أن تختم السورة بذكر خسارة الكافرين وعدم فلاحهم.
Tuma nde Alla O Senike udditirnoo Simoore nden jaŋtagol sifaaji malal gomɗinɓe ɓen, tawi no yaadi nde O timminirta Simoore nden jaŋta hayre (perte) heeferɓe ɓen e waasude maleede maɓɓe.

 
د معناګانو ژباړه سورت: المؤمنون
د سورتونو فهرست (لړلیک) د مخ نمبر
 
د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم - د ژباړو فهرست (لړلیک)

الترجمة الفولانية للمختصر في تفسير القرآن الكريم، صادر عن مركز تفسير للدراسات القرآنية.

بندول